A Wuhrẹ i Rai Re A Se Isẹri Fuafo
“Wha ti . . . se isẹri mẹ eva Jerusalem gbe Judia kpobi te Sameria je rite ọnyaba akpọ na.”—IRUẸRU 1:8.
1, 2. Uwou vẹ a vi Pita, kọ ono o vi rie uwou yena?
“JESU obọ Nazarẹt . . . [o] fi uzi họ kẹ omai re ma vuẹ ahwo je se isẹi nọ ọ nana họ ọnọ Ọghẹnẹ o ro mu obruoziẹ enọ erọ uzuazọ gbe iwhuowhu.” (Iruẹru 10:38, 42) Pita ukọ na ọ rehọ eme eyena ta kẹ Kọniliọs avọ uviuwou riẹ kpahe uwou nọ a vi rie re ọ jọ ọtausiuwoma.
2 Okevẹ Jesu o ro vi uwou yena? O wọhọ nọ Pita o je roro kpahe ẹme nọ Jesu nọ a kpare ze no na ọ ta taure ọ tẹ te nwani tovrẹ kpobọ odhiwu. Evaọ oke yena, Jesu ọ vuẹ ilele ẹrọwọ riẹ inọ: “Wha ti . . . se isẹri mẹ eva Jerusalem gbe Judia kpobi te Sameria je rite ọnyaba akpọ na.” (Iruẹru 1:8) Dede na, omoke jọ taure a te ti vi ai uwo yena, Pita ọ riẹ no vẹre inọ wọhọ olele Jesu, o gba riẹ họ nọ ọ rẹ ta kẹ amọfa kpahe ẹrọwọ nọ o fihọ Jesu.
Uwuhrẹ Ikpe Esa
3. Iruo igbunu vẹ Jesu o ru, kọ uzizie vẹ o zizie Pita avọ Andru?
3 Nọ emerae jọ e ruemu no anwẹnọ ọ rọ họ-ame evaọ 29 C.E., Jesu ọ ta usiuwoma eva Abade Galili, oria nọ Pita avọ oniọvo riẹ Andru a jẹ jọ ru iruo wọhọ ikuori. Anwọ aso hẹrioke a be rọ ya re a kpe iyei dede na a wo oware ovo tobọ họ. Ghele na, Jesu ọ ta kẹ ai nọ: “Gohọ edidi, wha fi iriri rai họ re wha si.” Nọ a ru lele ẹme nọ Jesu ọ ta, “a tẹ kua iyei buobu eva riẹ; iriri rai e tẹ jẹ bẹre.” Nọ ọ ruẹ iruo igbunu nana, ozọ u te mu Pita gaga rekọ Jesu o te ru ei udu kievi, ta nọ: “Whọ dhẹ hẹ, nọ umuo na vrẹ who ti mu ahwo.”—Luk 5:4-10.
4. (a) Ẹvẹ Jesu ọ rọ ruẹrẹ ilele riẹ kpahe re a se isẹri? (b) Nọ ma tẹ rehọ odibọgba Jesu wawọ ọrọ ilele riẹ, ithatho gbe ohẹriẹ vẹ o riẹ?
4 Ẹsiẹsiẹ na, Pita avọ Andru—gbe Jemis avọ Jọn, emọ Zẹbẹdi—a tẹ nya se ekọ rai ba a te lele Jesu. Eva oware wọhọ ikpe esa, a jọ kugbe Jesu eva erẹ usiuwoma ota riẹ, o te je wuhrẹ ai wọhọ etausiuwoma. (Matiu 10:7; Mak 1:16, 18, 20, 38; Luk 4:43; 10:9) Eva Nisan 14, 33 C.E. nọ uwuhrẹ yena u ti kuhọ no, Jesu ọ ta kẹ ai nọ: “Ọ nọ ọ [rọwo] omẹ, iruo nọ me ru o re ti ruẹ re; o re ti ru iruo ilogbo nọ i vie enana.” (Jọn 14:12) Ilele Jesu a ti se isẹri fuafo wọhọ epanọ Jesu o ru na rekọ iruo rai e te kẹre vi enọ o ru na. Wọhọ epanọ a ti vuhumu uwhremu na, te ai te ilele efa nọ e be tha eva obaro a ti se isẹri evaọ “erẹwho kpobi,” rite “urere akpọ na.”—Matiu 28:19, 20.
5. Idhere vẹ ma sai ro wo erere no uwuhrẹ nọ Jesu ọ kẹ ilele riẹ na ze?
5 Ma be rria etoke “urere akpọ na.” (Matiu 24:3) Wo ohẹriẹ no ilele ọsosuọ na, ma rẹ sae jọ kugbe Jesu re ma ruẹ oghẹrẹ nọ ọ be rọ ta usiuwoma kẹ ahwo ho. Dede na, ma rẹ sai wo erere no uwuhrẹ riẹ ze ẹkwoma Ebaibol na nọ ma rẹ jọ se kpahe oghẹrẹ nọ ọ rọ ta usiuwoma gbe oghẹrẹ ekpọvio nọ ọ kẹ ilele riẹ. (Luk 10:1-11) Rekọ uzoẹme nana o te ta ẹme kpahe oware ofa jọ nọ u wuzou gaga nọ Jesu o dhesẹ kẹ ilele riẹ—obọdẹ uruemu nọ u fo nọ ma re wo kpahe iruo usiuwoma ota na.
Ọdawẹ kẹ Ahwo
6, 7. Uruemu Jesu vẹ u ru nọ emamọ iyẹrẹ i ro no iruo odibọgba riẹ ze, kọ ẹvẹ ma sae rọ raro kele iei evaọ abọ nana?
6 Fikieme isẹri-ise Jesu e rọ nya te ahwo udu tere? Oware jọ nọ o soriẹ họ fiki isiuru egaga gbe ọdawẹ nọ o wo kẹ ahwo. Ọso-ilezi na ọ ruẹaro kpahe Jesu inọ, ọ rẹ te “re ohrọ eyẹlẹ gbe iruori.” (Olezi 72:13) O ghine ru eruẹaruẹ yena gba. Ebaibol na e ta kpahe oware nọ o via ẹdẹjọ inọ: “Nọ ọ ruẹ otu obuobu na, ohrọ rai o tẹ riẹ e, epanọ a rọ oyoya, a tẹ jẹ vaha wọhọ igodẹ nọ i wo othuru hu.” (Matiu 9:36) Makọ otu nọ izieraha rai i thesiwa dede a muẹrohọ ọdawẹ Jesu a te si kele iẹe.—Matiu 9:9-13; Luk 7:36-38; 19:1-10.
7 Emamọ iyẹrẹ i ti no iruo mai ze nẹnẹ re otẹrọnọ ma dhesẹ oghẹrẹ ọdawẹ ọvona kẹ ahwo. Taure who te kpohọ usiuwoma ota, eme whọ gbẹ rehọ omoke jọ roro kpahe epanọ ovuẹ nọ whọ be nyae vuẹ ahwo na u wuzou kẹ ae te he? Roro kpahe ebẹbẹ nọ a rẹ sai wo nọ Uvie na ọvo ọ rẹ sai kuhọ. Jọ o jọ ọtamuo ra re who wo emamọ eriwo kpahe ahwo kpobi, nọ whọ riẹ ohwo nọ ọ te jẹ emamọ owọ kẹ ovuẹ na ha na. Ẹsejọhọ ohwo avivẹ nọ whọ te nya bru na ọ be lẹ inọ ohwo jọ wọhọ owhẹ ọ nya bru ei ze re o fi obọ họ kẹe!
Uyoyou O Wọ Riẹ
8. Evaọ aro orokele Jesu, eme ọ be wọ ilele riẹ ta usiuwoma na?
8 Usiuwoma nọ Jesu ọ ta na u kie kpahe erugba oreva Jihova, erufuọ odẹ Riẹ, gbe ẹkpare-kpehru esuo-ehrugbakpọ Riẹ—eme-avro nọ e mai wuzou nọ e rẹriẹ ovao dhe ahwo-akpọ. (Matiu 6:9, 10) Fikinọ o you Ọsẹ riẹ, oma o wọ Jesu re ọ yọrọ ẹgbakiete riẹ te urere je se isẹri fuafo kpahe Uvie na, onọ u ti ku eme-avro yena họ. (Jọn 14:31) Fikinọ ilele Jesu nẹnẹ a wo oghẹrẹ ọwhọ ọvona, a be roma totọ wabọ evaọ odibọgba na. Jọn ukọ na ọ ta nọ: “Uyoyou Ọghẹnẹ ona, nnọ ma re koko ijaje riẹ,” onọ o kẹre te ujaje na inọ ma ta usiuwoma je ru ilele.—1 Jọn 5:3; Matiu 28:19, 20.
9, 10. U te no uyoyou nọ ma wo kẹ Ọghẹnẹ no, uyoyou ofa vẹ o rẹ wọ omai se isẹri fuafo?
9 Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ nọ: “Wha te you omẹ, wha re ti koko izi mẹ. Ọ nọ ọ riẹ ijaje mẹ o je koko ai, ọye họ ọnọ o you omẹ.” (Jọn 14:15, 21) Fikiere, uyoyou nọ ma wo kẹ Jesu o rẹ wọ omai se isẹri kpahe uzẹme na je koko eware efa kpobi nọ Jesu ọ kẹ ujaje rai. Ojọ nọ ọ roma via kẹ ilele na nọ ọ kparoma no, Jesu ọ ta udu họ Pita awọ nọ: “Kuọ imigodẹ mẹ. . . . Thuru igodẹ mẹ. . . . Kuọ igodẹ mẹ.” Eme ọ rẹ wọ Pita ru onana? Jesu ọ kẹ uyo na okenọ ọ nọ Pita isiasa soso inọ: “Who you omẹ? . . . Who you omẹ? . . . Who you omẹ?” Ẹhẹ, uyoyou nọ Pita o wo kẹ Jesu o te wọe se isẹri fuafo, gwọlọ “imigodẹ” Jesu, kẹsena ọ vẹ jọ othuru-igodẹ kẹ ai evaọ abọ-ẹzi.—Jọn 21:15-17.
10 Nẹnẹ, ma nwane rrọ kugbe Jesu wọhọ epanọ Pita ọ jọ kugbei na ha. Dede na, ma wo otoriẹ uvevẹ orọ oware nọ Jesu o ru kẹ omai. Uyoyou ulogbo nọ o wọ riẹ “whu uwhu kẹ ohwo kpobi” u te omai udu. (Ahwo Hibru 2:9; Jọn 15:13) O rrọ omai oma wọhọ epanọ o jọ Pọl oma okenọ o kere nọ: “Uyoyou Kristi oye o rọ omai esuo . . . [O] whu kẹ ahwo kpobi re enọ egbẹrọ uzuazọ egbẹ jọ kẹ oma obọ rai ofaha, rekọ a rẹ jọ kẹ e.” (2 Ahwo Kọrint 5:14, 15) Ma re dhesẹ nọ ma rri uyoyou nọ Jesu o wo kẹ omai na ghaghae, gbe inọ ma you rie re ẹkwoma uwou nọ o vi omai na nọ ma re se gboja, ma ve se isẹri fuafo. (1 Jọn 2:3-5) Ma rẹ rehọ ubiẹro evere rri iruo usiuwoma ota na vievie he wọhọ ẹsenọ ma se idhe Jesu na gbe oware ovo ho.—Ahwo Hibru 10:29.
Ẹrotọvi Iruo nọ I Wuzou
11, 12. Fiki ẹjiroro vẹ Jesu ọ rọ ziọ akpọ na, kọ ẹvẹ ọ rọ tẹrovi ẹjiroro yena?
11 Okenọ Jesu ọ jọ aro Pọntiọs Pailet, ọ ta nọ: “Fiki onana a je yẹ omẹ, fiki onana mẹ jẹ ze evaọ akpọ na, re me se isẹi kẹ uzẹme” na. (Jọn 18:37) Jesu ọ kuvẹ re oware ovuọvo u si iroro riẹ no isẹri nọ o re se kẹ uzẹme na ha. Oyena họ oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ o ru.
12 Setan ọ ghinẹ dawo Jesu evaọ abọ nana. Nọ Jesu ọ nwane họ ame no, Setan ọ tẹ ta kẹe inọ o re ti ru ei ohwo ologbo evaọ akpọ na, inọ ọ rẹ rehọ “ivie akpọ kpobi kẹe gbe ejiro rai.” (Matiu 4:8, 9) Uwhremu na, ahwo Ju a tẹ jẹ gwọlọ rehọ iẹe mu ovie. (Jọn 6:15) Ahwo jọ nẹnẹ a rẹ sai roro inọ o wọhọ nọ o hai ti woma orọnọ Jesu ọ jẹ ekwa yena rehọ, inọ ọ hae jọ ovie ahwo-akpọ, Jesu ọ hai ti ru eware iwoma buobu kẹ ahwo. Dede na, Jesu ọ se oghẹrẹ iroro itieye na. Epanọ o re ro se isẹri kẹ uzẹme na ọvo ọ tẹrovi.
13, 14. (a) Eme ọ sae rẹriẹ Jesu no ute riẹ hẹ? (b) Dede nọ Jesu o fe evaọ abọ-iwo ho, oware jọ vẹ o rugba?
13 U te no ere no, Jesu ọ jẹlẹ no ute riẹ fiki ilale efe he. Fikiere o yeri uzuazọ ọdafe he. O tube wo uwou obọ riẹ hẹ. Ọ ta ẹsejọ nọ: “Iruakọ i wo ighogho, erao ora i wo iwou; rekọ Ọmọ ohwo o wo oria nọ ọ rẹ rọ uzou riẹ kpaha ha.” (Matiu 8:20) Okenọ Jesu o whu, oware oghaghae ovo nọ Ebaibol na e ta nọ o wo họ, ewu riẹ nọ elakpa Rom a ro fi edhọ re a riẹ ohwo nọ o re woi. (Jọn 19:23, 24) Kọ oyena u dhesẹ nọ uzuazọ nọ Jesu o yeri u fioka ha? Vievie!
14 Eware nọ Jesu o ru i vi oware nọ ahwo nọ a maki fe diezọ kẹhẹ nọ a roma kẹ inọ a re fi obọ họ kẹ amọfa a rẹ sai ru. Pọl ọ ta nọ: “Wha riẹ aruoriwo Jesu Kristi Ọnowo mai na, manikọ o fe ghele na, fiki rai o te zi yogbe, re wha rọ fiki ọbẹwẹ riẹ fe.” (2 Ahwo Kọrint 8:9; Ahwo Filipai 2:5-8) Dede nọ o fe evaọ abọ-iwo ho, Jesu o rovie edhere nọ ahwo omurokpotọ a rẹ rọ reawere uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọ ẹgbagba. Ma re yere iei kẹhẹ! Oghọghọ nọ ma wo fiki osa nọ a hwa riẹ fikinọ ọ tẹrovi oreva Ọghẹnẹ uruo o rro kẹhẹ!—Olezi 40:8; Iruẹru 2:32, 33, 36.
15. Eme ọ ghare vi efe?
15 Ileleikristi nọ e be daoma raro kele Jesu nẹnẹ a be kuvẹ kẹ ilale efe re i si iroro rai rri abọfa ha. (1 Timoti 6:9, 10) A riẹ inọ efe ọ rẹ sai ru uzuazọ jọ wowoma, rekọ a vuhumu inọ efe o wobọ ovo kpahe uzuazọ ebẹdẹ rai hi. Okenọ Oleleikristi o te whu, efe riẹ o gbe wo oware ovo nọ o re ru kẹe he wọhọ epanọ ewu Jesu o wo iruo evo kẹe he okenọ o whu no na. (Ọtausiwoma Na 2:10, 11, 17-19; 7:12) Nọ Oleleikristi o te whu, ugogo oware aghare ovuọvo nọ o wo họ usu nọ o wo kugbe Jihova gbe Jesu Kristi.—Matiu 6:19-21; Luk 16:9.
Ukpokpoma O Whahe Riẹe He
16. Didi owọ Jesu ọ jẹ kpahe ukpokpoma?
16 Ukpokpoma u ru Jesu jẹlẹ no ute riẹ hẹ orọ isẹri nọ o re se kẹ uzẹme na. Dede nọ ọ riẹ inọ odibọgba otọakpọ riẹ u ti su kpohọ uwhu idheidhe, onana u ru udu whrehe iei hi. Pọl ọ ta kpahe Jesu nọ: “Ọ rehọ fiki oghọghọ nọ a kẹ riẹ ro thihakọ [ure oja, NW ], ọ daozọ omovuọ họ, ọ tẹ keria obọze akaba uvie Ọghẹnẹ.” (Ahwo Hibru 12:2) Kareghẹhọ inọ Jesu “ọ daozọ omovuọ họ.” Ọ jẹ ruawa kpahe oghẹrẹ nọ ahwo nọ a wọso iẹe a rri rie he. Oreva Ọghẹnẹ uruo ọvo ọ tẹrovi.
17. Eme ma rẹ sai wuhrẹ no akothiho Jesu ze?
17 Nọ ọ jẹ ta kpahe oware nọ ma wuhrẹ no oriruo akothiho Jesu ze, Pọl ọ ta udu họ Ileleikristi awọ nọ: “Roro ọ ye nọ o wo odiri kẹ erahaizi eva ukpokpoma kpobi nọ a kẹ riẹ, re oma o siọ owhai ba ẹ rọ hayo ẹlọhọ.” (Ahwo Hibru 12:3) Uzẹme, o rẹ sae lẹliẹ oma lọhọ ohwo re a rẹriẹ ovao dhe ọwọsuọ hayo ẹkoko kẹdẹ kẹdẹ. O rẹ sai ru oma lọhọ ohwo re a mugba kẹ isiuru akpọ na kẹdẹ kẹdẹ, yọ onana o sae wha ẹpoviẹ no obọ imoni mai ze, enọ e be hae ta udu họ omai awọ nọ ma “ru oware jọ nọ a jẹ riẹ omai odẹ.” Dede na, wọhọ Jesu ma rẹro so Jihova kẹ uketha nọ ma be rọ ọtamuo rehọ Uvie na karo evaọ uzuazọ mai na.—Matiu 6:33; Ahwo Rom 15:13; 1 Ahwo Kọrint 2:4.
18. Obọdẹ uwuhrẹ vẹ ma rẹ sai wuhrẹ no eme nọ Jesu ọ ta kẹ Pita na ze?
18 Ọtamuo Jesu inọ oware ovo u re ru ei gbabọkẹ ute riẹ hẹ u dhesẹ oma via okenọ o mu ilele riẹ họ ẹta kẹ kpahe uwhu riẹ nọ o rrọ obaro tha. Pita o bo kẹ Jesu nọ “Ọghẹnẹ ọ rẹ ghọ” jẹ kẹe imuẹro nọ “onana o rẹ sae via kẹ owhẹ hẹ.” Jesu ọ rọwo gaviezọ kẹ oware ovuovo nọ o rẹ sai whrehe ọtamuo nọ ọ gwọlọ ro ru oreva Jihova ha. O kiuke ku Pita jẹ ta kẹe nọ: “Setan, nya ruọ emu mẹ! Whẹ ezoruẹ rọ kẹ omẹ; keme who bi roro epanọ Ọghẹnẹ o re roro ho rekọ epanọ ahwo a re roro.” (Matiu 16:21-23) Joma wo ọkpọ ọtamuo ọvona kẹse kẹse nọ ma rẹ rọ siọ iroro ahwo-akpọ. Ikpoye, jọ iroro Ọghẹnẹ e hae kpọ omai kẹse kẹse.
Ẹwhaze Uvi Irere
19. Dede nọ o je ru iruo igbunu, abọ vẹ Jesu ọ mai se gboja evaọ iruo odibọgba riẹ?
19 Jesu o ru iruo igbunu buobu ro dhesẹ inọ ọye họ Mesaya na. Ọ tubẹ kpare iwhowhu ze dede. Iruẹru yena e were ahwo buobu, rekọ orọnọ fiki iruo iwoma gheghe nọ ọ gwọlọ ru kẹ ahwo Jesu ọ rọ ziọ otọakpọ họ. Ọ nya ze ti se isẹri kẹ uzẹme na. Ọ riẹ nọ oghẹrẹ iruo iwoma itieye na kpobi nọ o ru kẹ ahwo e rrọ ubroke. Makọ ahwo nọ ọ kpare no iwhowhu ze na dede a wariẹ whu. Ẹkwoma isẹri nọ o re se kpahe uzẹme na ọvo ọ te sai ro fi obọ họ kẹ ahwo jọ wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.—Luk 18:28-30.
20, 21. Eriwo owowa vẹ Ileleikristi uzẹme a wo kpahe iruo ezi nọ a re ru?
20 Ahwo jọ nẹnẹ a rẹ gwọlọ raro kele iruo iwoma Jesu ẹkwoma ẹsipito nọ a be bọ hayo oghẹrẹ iruo iwoma efa nọ a bi ru kẹ ahwo nọ a yogbe evaọ akpọ na. Eva ẹsejọ, onana o rẹ gwọlọ omolahiẹ ogaga jẹ rehọ igho mi ai gaga, yọ ma bi ghine yere ai kẹ omodawọ rai; rekọ obufihọ nọ a rẹ kẹ kpobi kẹhẹ o rrọ ubroke. Uvie Ọghẹnẹ ọvo u ti ku ebẹbẹ ahwo-akpọ kpobi họ riẹriẹriẹ. Fikiere, wọhọ epanọ Jesu o ru, Isẹri Jihova a tẹro rai vi isẹri nọ a re se kpahe uzẹme Uvie yena.
21 Avro ọ riẹ hẹ, Ileleikristi uzẹme a re ru iruo iwoma re. Pọl o kere nọ: “Nọ uvẹ o gbẹrọ na, joma ru iruo ezi kẹ ahwo kpobi, onọ o mae ro kọ rọ kẹ otu nọ ọrọ ẹgba orọwọ na.” (Ahwo Galesha 6:10) Evaọ etoke okpẹtu hayo nọ ohwo jọ ọ tẹ rrọ otọ ọbẹwẹ, ma rẹ raha oke he re ma “ru iruo ezi” kẹ erivẹ hayo ibe Ileleikristi mai. Ghele na, ma be tẹrovi ugogo iruo nọ e karo—isẹri nọ ma re se kẹ uzẹme na.
Wuhrẹ No Oriruo Jesu Ze
22. Fikieme Ileleikristi a be rọ ta usiuwoma kẹ erivẹ rai?
22 Pọl o kere nọ: “Ure yoma kẹ omẹ mẹ gbẹ ta usiuwoma ha!” (1 Ahwo Kọrint 9:16) O rri emamọ usi na fihọ oware evere he keme usiuwoma na ota o te wha uzuazọ sei gbe ahwo nọ a gaviezọ kẹe. (1 Timoti 4:16) Eriwo ọvona ma wo kpahe odibọgba mai. Ma gwọlọ fi obọ họ kẹ erivẹ mai. Ma gwọlọ dhesẹ uyoyou nọ ma wo kẹ Jihova via. Ma gwọlọ dhesẹ uyoyou nọ ma wo kẹ Jesu via gbe edẹro nọ ma wo kẹ uyoyou ulogbo nọ o wo kẹ omai. Fikiere, ma be ta usiuwoma na jẹ rehọ ere whaha ‘eyere uzuazọ uwo avọ urusio ahwo akpọ, rekọ eruo oreva Ọghẹnẹ.’—1 Pita 4:1, 2.
23, 24. (a) Eme ma wuhrẹ no iruo igbunu iyei-ikpe na ze? (b) Amono a bi se isẹri fuafo nẹnẹ?
23 Wọhọ Jesu, ma rẹ jẹlẹ no ute mai hi nọ amọfa a te bi se omai ẹkoko hayo nọ a tẹ be rehọ ofu siọ ovuẹ mai. Ma wuhrẹ oware jọ no iruo igbunu nọ Jesu o ru okenọ o se Pita avọ Andru inọ a lele iei na. Ma ruẹ nọ ma te yoẹme Jesu je fi iriri họ ame nọ o wọhọ nọ iyei e rrọ tere he, wọhọ odẹme, emamọ iyẹrẹ e rẹ sai no iruo iyei-ikpe mai ze. Nọ a ru iruo ikpe buobu no evaọ ẹkwotọ nọ ọ wọhọ nọ ẹvi o bi no ze he, Ileleikristi buobu a ruẹ ẹvi ziezi no. Efa a sai kpohọ oria nọ ẹvi ọ mae rrọ no yọ a wo emamọ iyẹrẹ no. Onọ ma ru kpobi, thakpinọ ma se iriri mai ba efihọ họ. Ma riẹ nọ Jesu ọ re ta nọ iruo usiuwoma ota na i toba no evaọ abọ ọvuọvo akpọ na ha.—Matiu 24:14.
24 Isẹri Jihova nọ i bu vi ima ezeza a bi ru iruo enẹna evaọ ekwotọ nọ i bu vi 230. Uwou-Eroro Na orọ February 1, 2005, o te wha iyẹrẹ iruo nọ a ru eva ukpe-iruo 2004 na. Iyẹrẹ yena i ti dhesẹ obọdẹ oghale Jihova nọ o rrọ iruo usiuwoma ota na. Evaọ etoke nọ o kiọkọ kẹ eyero-akpọ nana, joma ruabọhọ rehọ eme ejaja Pọl nana te udu: “Vuẹ ovuẹ ẹme na, mu ọwhọ riẹ no oke ite oke.” (2 Timoti 4:2) Joma ruabọhọ se isẹri fuafo bẹsenọ Jihova ọ rẹ te ta nọ iruo na i re no.
Muhọ no enukpe nana vrẹ, ma gbe ti fi Iyẹrẹ Iruo Akpọ Soso Isẹri Jihova ọrọ Ukpe-Iruo họ uvitha Uwou-Eroro January 1 ho. Ukpoye, a ti fi ai họ uvitha orọ February 1.
Kọ Whọ Sae k’Uyo?
• Ẹvẹ ma sai ro wo erere no uwuhrẹ nọ Jesu ọ kẹ ilele riẹ ze?
• Oghẹrẹ uruemu vẹ Jesu o dhesẹ kẹ ahwo nọ ọ jẹ ta usiuwoma kẹ?
• Eme ọ be wọ omai se isẹri fuafo?
• Evaọ idhere vẹ ma sae rọ tọ ẹro mai vi oreva Ọghẹnẹ uruo wọhọ epanọ Jesu o ru na?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 27]
Emamọ iyẹrẹ i ti no iruo odibọgba mai ze otẹrọnọ ma wo oghẹrẹ ọdawẹ nọ Jesu o wo kẹ ahwo na
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 28, 29]
Ugogo oware nọ Jesu ọ rọ ze otọakpọ họ re o se isẹri kẹ uzẹme na
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 29]
Isẹri Jihova a tẹrovi epanọ a re ro se isẹri fuafo