Ma Gbẹ Be Rria Kẹ Omobọ Mai Hi
“[Kristi] whu kẹ ahwo kpobi re enọ egbẹrọ uzuazọ egbẹ jọ kẹ oma obọ rai ofaha.”—2 AHWO KỌRINT 5:15.
1, 2. Ujaje Ikereakere vẹ o wọ ilele Jesu erọ ikpe-udhusoi ọsosuọ nọ a ro fi oriobọ kparobọ?
O JỌ aso urere Jesu evaọ otọakpọ. Umutho euwa jọ ọvo i kiọkọ, o bi ti si obọ no uzuazọ riẹ fiki enọ i ti fi ẹrọwọ họ iẹe kpobi. Eva aso yena, Jesu ọ ta eware buobu nọ i wuzou kẹ ilele riẹ nọ i wo ẹrọwọ. Usu eware nọ ọ vuẹ rae họ ujaje kpahe okwakwa jọ nọ o te jọ oka nọ a re ro vuhu ilele riẹ. Ọ ta nọ: “Mẹ kẹ owhai uzi okpokpọ, nọ, whai ohwo o you ohwo wọhọ epanọ me you owhai, re whai ohwo o you ohwo. Fiki onana ahwo kpobi a jẹ riẹ nọ whai ilele mẹ re whai ohwo o te you ohwo.”—Jọn 13:34, 35.
2 Ileleikristi uzẹme a re dhesẹ uyoyou omolahiẹ kẹ ohwohwo jẹ rehọ ewoma ibe Ileleikristi rai karo. A re si uke kpemu hu re a tube ‘si obọ no uzuazọ rai kẹ ezọ rai.’ (Jọn 15:13) Eme Ileleikristi ọsosuọ na a ru kpahe ujaje okpokpọ na? Evaọ obe riẹ nọ a riẹ gaga nọ a re se Apology, okere-ebe ikpe-udhusoi avivẹ na, Tertullian, o kere eme nọ amọfa a jẹ ta kpahe Ileleikristi: ‘Rri epanọ a you ohwohwo te gbe epanọ a ruẹrẹ oma kpahe re a whu kẹ ohwohwo.’
3, 4. (a) Fikieme ma je mugba kẹ uruemu oriobọ? (b) Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana?
3 Mai ‘ohwo ọ rẹ wha uye ohwo, re ma rọ ere ru uzi Kristi na gba.’ (Ahwo Galesha 6:2) Dede na, oriobọ yọ ọzadhe ologbo jọ nọ o rẹ whaha omai ẹmeoyo kẹ uzi Kristi na re ma ‘rehọ eva mai kpobi, gbe ẹzi mai kpobi, gbe iroro mai kpobi you Ọnowo na Ọghẹnẹ mai, je you amọfa epanọ ma you oma mai.’ (Matiu 22:37-39) Fikinọ ma gba ha, a yẹ omai avọ oriobọ. Oware ofa nọ u bi fiba onana họ okpokpoho uzuazọ ekẹdẹ kẹdẹ, oma-uhrowo nọ o rrọ obọ isukulu hayo oria iruo, gbe ọgbohrẹ nọ ma rẹ rọ gwọlọ eware nọ e rrọ oja, enana kpobi e tẹ lẹliẹ oriobọ nọ o rrọ oma mai no eva ze na rro viere. Uruemu oriobọ nana u bi vihọ ọvo. Pọl ukọ na ọ vẹvẹ unu nọ: “Eva edẹ urere . . . ahwo a re ti you oma-obọrai.”—2 Timoti 3:1, 2.
4 Evaọ ubrobọ ekuhọ ọrọ odibọgba riẹ eva otọakpọ, Jesu ọ fodẹ eware esa kẹ ilele riẹ nọ e rẹ sai fi obọ họ kẹ ae fi oriobọ kparobọ. Eme ọ ta kẹ ae, kọ ẹvẹ ma sai ro wo erere no ithubro riẹ ze?
Ugogo Oware nọ O rẹ Sai Fi Obọ Họ!
5. Okenọ ọ jẹ ta usiuwoma evaọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre ọ Galili, eme Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ, kọ fikieme eme riẹ e rọ kẹ ae idhọvẹ?
5 Jesu ọ jẹ ta usiuwoma kẹle Sisaria Filipai evaọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre ọ Galili. Oria nana nọ o kare ozighi jẹ rrọ wowoma na u fo oria nọ a re jo se oma họ, orọnikọ oria nọ ohwo ọ rẹ jọ rọ uye bẹ omobọ riẹ hẹ. Rekọ, nọ a jọ etẹe na, Jesu o te mu ilele riẹ họ ẹtakẹ inọ “o re ti kpo obọ Jerusalem, ọ vẹ te ruẹ uye buobu obọ ekpako na gbe ilori izerẹ gbe otu ikere-obe, a ve ti kpe ei, rekọ ẹdẹ nọ ọ gba edesa a rẹ te kpare iẹe.” (Matiu 16:21) Eme nana e kẹ ilele Jesu idhọvẹ gaga keme anwẹdẹ a bi rẹro inọ Olori rai ọ te rehọ Uvie riẹ mu otọakpọ na!—Luk 19:11; Iruẹru 1:6.
6. Fikieme Jesu ọ rọ whọku Pita gaga?
6 Pita ọ tẹ nwani “mu [Jesu] họ ẹwhọkuo nọ, ‘Ọghẹnẹ ọ rẹ ghọ, Olori! Onana o rẹ sae via kẹ owhẹ hẹ.’ ” Eme Jesu o ru? “O te ku oma rẹriẹ ọ tẹ ta kẹ Pita nọ, ‘Setan, nya ruọ emu mẹ! Whẹ ezoruẹ rọ kẹ omẹ; keme who bi roro epanọ Ọghẹnẹ o re roro ho rekọ epanọ ahwo a re roro.’ ” Uruemu Jesu avọ orọ Pita i wo ohẹriẹ no ohwohwo gaga! Jesu ọ ruẹrẹ oma kpahe inọ o re ru iruo nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ na—onọ u ti su kpohọ uwhu riẹ evaọ ehru ure-oja umutho emerae jọ nọ e be tha. Pita ọ ta nnọ ọ rọ uye bẹ oma riẹ hẹ. Ọ ta nọ: “Ọghẹnẹ ọ rẹ ghọ, Olori! Onana o rẹ sae via kẹ owhẹ hẹ.” Avro ọ riẹ hẹ inọ Pita ọ be gwọlọ dhesẹ ororokẹ. Ghele na, Jesu ọ whọku ei keme Pita ọ kẹ oma riẹ uvẹ re Setan o duobọte ei udu evaọ oke yena. Pita o “roro epanọ Ọghẹnẹ o re roro ho rekọ epanọ ahwo a re roro.”—Matiu 16:22, 23.
7. Wọhọ epanọ a kere fihọ Matiu 16:24, eware vẹ Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ nọ a re ru?
7 A rẹ sai yo ọkpọ eme nọ Pita ọ ta kẹ Jesu na nẹnẹ. Akpọ na ọ rẹ ta kẹ ohwo nnọ ‘whọ lahiẹ oma ra ha’ hayo ‘ru onọ u re kiehọ owhẹ oma.’ Evaọ abọdekọ riẹ, uruemu nọ Jesu ọ ta nnọ ma re wo u wo ohẹriẹ gaga no oyena. Ọ ta kẹ ilele riẹ nọ: “Ohwo nọ ọ guọlọ nọ o re lele omẹ, jọ ọ vro oma riẹ re ọ tọlọ uruveghe riẹ ọ rọ kpahe omẹ.” (Matiu 16:24) The New Interpreter’s Bible, o ta nọ: “Orọnikọ eme nana e rrọ kẹ enọ e rrọ obọ otafe he.” O tẹ jẹ ta nọ: “Rekọ eme nana i bi dhesẹ owha-iruo nọ o rrọ uzou enọ i zihe ruọ ilele Jesu no.” Enọ i zihe ruọ Ileleikristi no a re ru eware esa nọ Jesu ọ jọ ikereakere yena fodẹ na. Joma t’ẹme kpahe eware esa nana ọvuọvo.
8. Eme u dhesẹ re whọ vro oma ra?
8 Orọ ọsosuọ, ma rẹ vro oma mai. Ubiẹme Griki nọ a fa “vro oma riẹ” na u dhesẹ unevaze nọ ohwo o re ro si obọ no isiuru oriobọ hayo erere omobọ riẹ. Orọnikọ ma te si obọ no oghẹrẹ isiuru jọ otiẹsejọ ọvo oye họ ẹsiọ omobọ mai hi; yọ orọnikọ u dhesẹ nnọ ma rẹ nwane siọ omaweromẹ kpobi hi. Edhere nọ ma sae rọ ta nọ ma gbe ‘wo oma mai hi’ họ keme ma rehọ unevaze si obọ no uzuazọ mai kpobi kẹ Jihova no. (1 Ahwo Kọrint 6:19, 20) Ukpenọ ma re roro kpahe omobọ mai ọvo, kọ Ọghẹnẹ ma rehọ uzuazọ mai kpobi kẹ. Ẹvro omobọ mai u dhesẹ nnọ ma re wo ọtamuo ọrọ oreva Ọghẹnẹ uruo, dede nnọ onana o sae wọso ẹgwọlọ udu mai nọ o gba ha. Ma re dhesẹ nọ ma rehọ oma mai kpobi kẹ ẹgọ Ọghẹnẹ oke nọ ma tẹ roma mudhe jẹ họ-ame. Ma vẹ dawo oma mai kpobi re ma rria te omarọkẹ mai na evaọ edẹ uzuazọ mai kpobi.
9. (a) Okenọ Jesu ọ jọ otọakpọ, eme ure-oja u dikihẹ kẹ? (b) Edhere vẹ ma rẹ rọ wọ ure-oja mai?
9 Oware avivẹ họ, ma rẹ wọ uruveghe mai. Evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na, a rẹ rehọ uruveghe, hayo ure-oja, ro dhesẹ uye-oruẹ, omovuọ, gbe uwhu. Wọhọ epanọ o jọ, igbulegbu ọvo a rẹ kare fihọ ehru ure-oja hayo rehọ ugboma uwhuowhu rai hwa ehru ure. Jesu ọ be rehọ eme nana dhesẹ nnọ Oleleikristi ọ rẹ ruẹrẹ oma kpahe kẹ ukpokpoma, ọjẹfiẹ, hayo uwhu dede, nọ o rọnọ ọ rrọ ọrọ akpọ na ha na. (Jọn 15:18-20) Itee Ileleikristi mai e lẹliẹ omai wo ohẹriẹ no ahwo-akpọ na, fikiere akpọ na ọ rẹ sae ‘poviẹ omai.’ (1 Pita 4:4) Onana o sae via eva obọ isukulu, eva oria iruo mai, hayo evaọ uviuwou na dede. (Luk 9:23) O make rrọ ere na, u no omai eva ze re ma thihakọ ọjẹfiẹ akpọ na keme ma gbẹ be rria kẹ omobọ mai hi. Jesu ọ ta nọ: “Eva e were owhai nọ ahwo a tẹ la owhai eka, a vẹ kẹ owhai uye, a vẹ ta erue oghẹrẹ eware iyoma kpobi họ uzou rai fiki mẹ. Ghọghọ, eva e were owhai hrọ keme osa rai nọ o rọ obọ odhiwu o rẹ ruaro.” (Matiu 5:11, 12) Evaọ uzẹme, ewo aruoriwo Ọghẹnẹ họ oware nọ u muẹme.
10. Eme o gwọlọ re a rọ kpahe Jesu ẹsikpobi?
10 Orọ avesa, Jesu ọ ta nnọ ma rẹ rọ kpahe iẹe ẹsikpobi. Wọhọ epanọ o rrọ obe na, Expository Dictionary of New Testament Words, onọ W. E. Vine, o kere, ubiẹme Griki nọ a fa nnọ “rọ kpahe omẹ” na u dhesẹ nnọ re a jọ ogbẹnya—“ọnọ o bi kpohọ oria ovona.” Obe ọ 1 Jọn 2:6 o ta nọ: “Ohwo nọ ọ ta nọ ọye ọ be ria eva [Ọghẹnẹ] ọ rẹ nya eva edhere ọvona nọ [Kristi] ọ nyae.” Oghẹrẹ edhere vẹ? Oriobọ u thabọ gaga no Jesu fiki uyoyou riẹ kẹ Ọsẹ obọ odhiwu riẹ gbe ilele riẹ. Pọl o kere nọ: ‘Kristi o ru omobọ riẹ eva were he.’ (Ahwo Rom 15:3) Okenọ oma o tubẹ rọe no hayo nọ ohọwo u je kpei, Jesu ọ rehọ isiuru amọfa karo kẹ eriẹ. (Mak 6:31-34) Jesu ọ lahiẹ oma riẹ gaga evaọ iruo usiuwoma ota Uvie na re. Kọ ma gbẹ raro kele iei nọ ma be rehọ ọwhọ ruiruo nọ a vi omai re ma ‘ru ilele ahwo erẹwho kpobi, wuhrẹ ai re a ru eware kpobi nọ Jesu ọ vuẹ omai na’? (Matiu 28:19, 20) Evaọ edhere kpobi, Kristi o fi oriruo hotọ kẹ omai re ma “rọ kpahe ithihi riẹ.”—1 Pita 2:21.
11. Fikieme o jẹ roja nnọ ma vro oma mai, wọ ure-oja mai, je lele Jesu Kristi ẹsikpobi?
11 O rrọ oja re ma vro oma mai, wọ ure-oja mai, je lele Oriwiruo mai ẹsikpobi. Ere oruo họ ifue oriobọ—onọ o rrọ ọzadhe kẹ edhesẹ uyoyou omolahiẹ. Ofariẹ, Jesu ọ ta nọ: “Keme ohwo nọ o re ti siwi uzuazọ riẹ u re ti vrẹ, rekọ ohwo nọ uzuazọ riẹ u vru fiki mẹ ọ rẹ te rue riẹ. Keme didi erere ọ rẹ ruọ ohwo, otẹrọnọ o wo akpọ na kpobi re uzuazọ riẹ u te vru? Hayo eme ohwo o re ro nwene uzuazọ riẹ?”—Matiu 16:25, 26.
Ma rẹ Sai Ru Iruo kẹ Ilori Ivẹ Hẹ
12, 13. (a) Eme ọ jọ ọdawẹ kẹ ọmoha nọ ọ jọ osu nọ ọ yare ohrẹ mi Jesu na? (b) Didi ohrẹ Jesu ọ kẹ ọmoha na, kọ fikieme?
12 Emerae jọ e ruọ emu no anwẹnọ Jesu ọ rọ ta kẹ ilele riẹ epanọ u wuzou te re a siọ oma rai, osu ọmoha jọ nọ ọ jọ ọdafe ọ tẹ nya bru ei ze anọ: “Owuhrẹ, didi oware uwoma me re ruẹ re me wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ?” Jesu ọ tẹ ta kẹe inọ o “koko izi na,” ọ tẹ fodẹ izi na jọ. Ọmoha na ọ tẹ ta nọ: “Me koko enana kpobi no.” Ọzae na o gine wo emamọ eva yọ ọ dawo utho ẹgba riẹ no re o koko Uzi na. Fikiere ọ tẹ nọ inọ: “Eme o gbe kiọkọ kẹ omẹ?” Evaọ uyo, Jesu ọ tẹ kẹ ọmoha na obọdẹ uzizie jọ, anọ: “Whọ tẹ guọlọ nọ whọ rẹ gbunu re nya e zẹ eware no who wo, whọ rọ kẹ iyogbere, who re ti wo efe eva obọ odhiwu; whọ nyaze ti lele omẹ.”—Matiu 19:16-21.
13 Jesu ọ ruẹ nnọ re ọmoha na ọ sae rehọ udu riẹ kpobi gọ Jihova, o re si obọ no oware nọ o be rehọ oke riẹ kpobi no evaọ uzuazọ—ekwakwa efe riẹ. Uvi olele ọ Kristi ọ rẹ sai ru iruo kẹ ilori ivẹ hẹ. Ọ rẹ sai “ru iruo kẹ Ọghẹnẹ gbe efe he.” (Matiu 6:24) Ọ gwọlọ ‘ẹro nọ ọ lọhọ’ nọ ọ rẹ tọvi eware abọ-ẹzi. (Matiu 6:22) Obusino ekwakwa ohwo re ọ rehọ ae kẹ iyogbere yọ odhesẹvia ẹzi omolahiẹ. Jesu ọ ta kẹ ọmoha na nnọ o te si obọ no efe riẹ no, o ti wo uvẹ nọ o re ro koko efe buobu họ obọ odhiwu—efe nọ ọ te wha uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ sei je su kpohọ uvẹ nọ o ti ro lele Kristi su evaọ obọ odhiwu. Ọmoha na ọ gwọlọ siọ oma riẹ hẹ. “Ọ tẹ nyawa avọ uweli; keme o wo eware buobu.” (Matiu 19:22) Dede na, ilele Jesu efa a dhesẹ uruemu sa.
14. Didi owọ ikuori ene jọ a jẹ kpahe uzizie Jesu inọ a lele iei?
14 Oware wọhọ ikpe ivẹ nọ i kpemu, Jesu o kpeze uzizie ovona kẹ ikuori ene jọ, Pita, Andru, Jemis, gbe Jọn. Ivẹ rai a je kpe iyei eva oke yena, ivẹ nọ i kiọkọ na a je ko ẹriri rai. Jesu ọ ta kẹ ae nọ: “Wha nya lele omẹ, me re ru owhai ikuori ahwo.” Ae imane na a te ti si obọ no iruo ikuori rai, a te lele Jesu bọwo ẹdẹ uwhu rai.—Matiu 4:18-22.
15. Ẹvẹ Osẹri Jihova ọgbọna jọ ọ rọ vro oma riẹ re o lele Jesu?
15 Ileleikristi buobu nẹnẹ a raro kele oriruo ikuori ene na no viukpọ osu ọmoha nọ ọ jọ ọdafe na. A si obọ no efe gbe okpodẹ evaọ akpọ na no re a ruẹse gọ Jihova. Debora ọ ta nọ: “Okenọ mẹ jọ ikpe 22, mẹ rẹriẹ ovao ku iroro-ejẹ ilogbo jọ.” Ọ ta ẹme na haro nọ: “Me wuhrẹ Ebaibol na te emerae ezeza no, mẹ tẹ gwọlọ nọ mẹ rẹ rehọ uzuazọ mẹ mudhe kẹ Jihova, rekọ uviuwou mẹ a wọso ẹjiroro mẹ na gaga. A fe diezọ, a te roro nnọ ahwo a ti nyiabọ họ ae me te zihe ruọ Osẹri. A tẹ kẹ omẹ ẹdẹ ọvo re mẹ salọ onọ mẹ gwọlọ—uzuazọ ọruẹriọ hayo ukoko na. Me gbe kiemuku Isẹri na riẹriẹriẹ hẹ, mẹ te jọ efe uviuwou mẹ na wo anini dede he. Jihova o fi obọ họ kẹ omẹ jẹ emamọ iroro jẹ kẹ omẹ ẹgba nọ mẹ rọ wha ẹjiroro na haro. Mẹ raha ikpe 42 nọ e vrẹ no na evaọ iruo ọkobaro oke-kpobi no, yọ mẹ re vioja ẹdọvo fiki ẹjiroro mẹ na ha. Fikinọ me kiemuku uzuazọ oriobọ, ọrọ ẹdhẹ lele isiuru, mẹ vabọ no idhọvẹ gbe ababọ evawere nọ mẹ be ruẹ evaọ oma ahwo uviuwou mẹ. Ahwo nọ mẹ avọ ọzae mẹ a fi obọ họ kẹ ziọ ukoko na no a bu vi udhusoi no. Emọ abọ-ẹzi nana e ghare kẹ omẹ vi ekwakwa efe.” Iroro evona ima Isẹri Jihova efa buobu a wo re. Ẹvẹ o rrọ kẹ owhẹ?
16. Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ nnọ ma gbẹ be rria kẹ omobọ mai hi?
16 Isiuru inọ a rẹ gbẹ rria kẹ omobọ rai hi o wọ idu buobu erọ Isẹri Jihova no bi ruiruo wọhọ ekobaro, hayo iwhowho-uvie oke-kpobi. Amọfa nọ uyero rai o kẹ uvẹ te epanọ a rẹ rọ jọ egbodibo oke-kpobi hi, a bi dhesẹ ẹzi ọkobaro na jẹ be rehọ utho ẹgba rai kpobi tha iruo usiuwoma ota Uvie na uke. Esẹgbini a bi dhesẹ ẹzi ọvo yena nọ a te si obọ no oke gbe isiuru rai buobu re a ruẹsi wuhrẹ emọ rai Ẹme Ọghẹnẹ. Evaọ idhere sa-sa, mai kpobi a rẹ sai dhesẹ nnọ isiuru Uvie e rrọ oria ọsosuọ evaọ uzuazọ mai.—Matiu 6:33.
Uyoyou Ono O be Wọ Omai?
17. Eme ọ rẹ wọ omai vro oma mai?
17 Re a dhesẹ uyoyou omolahiẹ o nwane lọhọ tere he. Rekọ dai roro kpahe oware nọ o be wọ omai ru onana. Pọl o kere nọ: “Keme uyoyou Kristi oye o rọ omai esuo, keme umu omai ẹro nọ ọ vo jọ o whu kẹ ahwo kpobi . . . O te whu kẹ ahwo kpobi re enọ egbẹrọ uzuazọ egbẹ jọ kẹ oma obọ rai ofaha, rekọ a rẹ jọ kẹ e ọnọ o whu fiki rai ọ tẹ jẹ kparoma.” (2 Ahwo Kọrint 5:14, 15) Uyoyou Kristi oye o be wọ omai re ma seba ẹria kẹ omobọ mai. Ajọwha nọ onana o kẹ omai a re gbiku riẹ hẹ! Nọ o rọnọ Kristi o whu kẹ omai na, kọ ma gbẹ ruẹ nnọ onana o gba omai họ re ma rria uzuazọ mai kẹe? Evaọ uzẹme, uyere kẹ uyoyou ulogbo nọ Ọghẹnẹ avọ Kristi a dhesẹ kẹ omai no o rẹ wọ omai rehọ oma mai mudhe kẹ Ọghẹnẹ je zihe ruọ ilele Jesu.—Jọn 3:16; 1 Jọn 4:10, 11.
18. Fikieme uzuazọ omolahiẹ o jẹ rrọ oware erere?
18 Re ma siọ oma mai ba ẹria kẹ, kọ o gbẹ rro hrọ? Nọ osu ọmoha nọ ọ jọ ọdafe na ọ siọ uzizie Kristi jẹ nyavrẹ no, Pita ọ tẹ ta kẹ Jesu nọ: “Ri, ma siọ eware kpobi ba ma te lele owhẹ. Otẹrọ ere kọ eme ma re wo?” (Matiu 19:27) Pita avọ ikọ edekọ na a ginẹ vro oma rai no. Kọ erere vẹ o ti te ai? Jesu ọ kake ta kpahe ọghọ nọ a ti ro lele iei su evaọ obo odhiwu. (Matiu 19:28) Evaọ etẹe ọvona, Jesu ọ ta kpahe eghale nọ ilele riẹ kpobi a te reawere rai. Ọ ta nọ: “Ohwo ọvo ọ rọ họ, ọnọ ọ siọ uwou ba, hayo imoni emezae, hayo imoni emetẹ, hayo oni, hayo ọsẹ, hayo emọ, hayo etọ fiki mẹ gbe usiuwoma, rekọ o re wo ekpahọ udheusoi enẹna . . . gbe uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ eva akpọ nọ ọ be tha.” (Mak 10:29, 30) Eghale nọ ma ti wo i bu vi eware nọ ma si obọ no. Kọ esẹ, ini, inievo, gbe emọ abọ-ẹzi mai e gbẹ ghare omai obọ vi eware nọ ma si obọ no kpobi fiki Uvie na? Ono ọ mai yere uzuazọ erere—Pita manikọ osu ọmoha nọ ọ jọ ọdafe na?
19. (a) Eme uvi evawere o rehọ oma hwa? (b) Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme n’otha na?
19 Jesu ọ rehọ ẹme gbe iruẹru riẹ dhesẹ nnọ evawere i re no ẹkẹ gbe iruo iru kẹ amọfa ze, orọnikọ no oriobọ ze he. (Matiu 20:28; Iruẹru 20:35) Nọ ma gbẹ be rria kẹ omobọ mai hi rekọ ma te bi lele Kristi ẹsikpobi, ma rẹ ruẹ emamọ evevọwẹ evaọ uzuazọ enẹna je wo irẹro ọrọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ obaro. Ẹhẹ, nọ ma tẹ siọ omobọ mai, Jihova o ve zihe ruọ Ọnọ o wo omai. Koyehọ ma zihe ruọ erigbo Ọghẹnẹ no. Fikieme erere ọ rọ rrọ igbo nana? Ẹvẹ u re kpomahọ iroro nọ ma rẹ jẹ evaọ uzuazọ? Uzoẹme n’otha na o te kẹ iyo enọ nana.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Fikieme ma je mugba kẹ iroro oriobọ mai?
• Eme u dhesẹ re ma vro oma mai, wọ ure-oja mai, je lele Jesu ẹsikpobi?
• Eme ọ rẹ wọ omai vro oma mai?
• Fikieme ẹria uzuazọ omolahiẹ o jẹ rrọ oware erere?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 11]
“Ọghẹnẹ ọ rẹ ghọ, Olori! Onana o rẹ sae via kẹ owhẹ hẹ.”
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]
Eme osu ọmoha na o gbe ro lele Jesu hu?