Gbẹ Hae Nya Wọhọ Epanọ Jesu Kristi Ọ Nya
“Ohwo nọ ọ ta nọ ọbe ria eva [Ọghẹnẹ] ọ rẹ nya eva edhere ọvona nọ [Jesu] ọ nyae.”—1 JỌN 2:6.
1, 2. Eme o gwọlọ re a rri Jesu?
PỌL UKỌ na o kere nọ: ‘Ma rehọ oriori dhẹ ohrẹ nọ a fihọ kẹ omai na, nọ ma bi rri Jesu nọ ọ rọ Osu na avọ emuhọ gbe ekuhọ orọwọ mai.’ (Ahwo Hibru 12:1, 2) Re ma yeri uzuazọ ẹrọwọ o gwọlọ nnọ ma re rri Jesu Kristi.
2 Otofa ubiẹme ẹvẹrẹ ọsosuọ nọ a jọ etenẹ fa “rri” na, wọhọ epanọ a rehọ e riẹ ruiruo evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na họ “re ohwo ọ kpọ ovao riẹ riwi oware ababọ ereghe,” “re a si ẹro no oware jọ je rri ofa,” “re a tẹrovi.” Obe jọ o ta nọ: “Okenọ ọdhohrẹ Griki nọ ọ rrọ afe-aroza o te si ẹro no ohrẹ nọ ọ be dhẹ na gbe oria nọ ọ be dhẹ nya, ọ jẹ jẹlẹ ẹro re o rri enọ i bi rri ughe na, okioke yena ọ rẹ gbẹ dhẹ siawọ te epanọ ọ jẹ dhẹ vẹre he. Ere o rrọ kẹ Oleleikristi re.” Eware nọ e rẹ rehọ iroro e rẹ sai si omai kpemu evaọ ẹnyaharo abọ-ẹzi mai. Ma rẹ tẹrovi Jesu Kristi hrọ. Kọ eme ma rẹ jọ oma Osu mai gwọlọ? Otofa ubiẹme Griki nọ a fa “osu” na o dhesẹ “ọnọ ọ be karo evaọ oware kpobi, ọ tẹ rrọ oriruo kẹ amọfa.” Re a rri Jesu o gwọlọ nọ ma re lele oriruo riẹ.
3, 4. (a) Eme o gwọlọ mi omai re ma ẹnya wọhọ Jesu Kristi? (b) Didi enọ u fo nọ ma re roro kpahe?
3 Ebaibol e ta nọ: “Ohwo nọ ọ ta nọ [ọ be] ria eva [Ọghẹnẹ] ọ rẹ nya eva edhere ọvona nọ [Jesu] ọ nyae.” (1 Jọn 2:6) Ma rẹ rria evaọ eva Ọghẹnẹ ẹkwoma ekoko ijaje Jesu wọhọ epanọ o koko erọ Ọsẹ riẹ na.—Jọn 15:10.
4 Fikiere, ẹnya evaọ oghẹrẹ nọ Jesu ọ nya o gwọlọ nọ ma re muẹrohọ iẹe wọhọ Osu Ologbo mai, ma ve je lele ithihi riẹ kpekpekpe. Enọ nọ iwuzou nọ ma re roro kpahe evaọ ẹme nana họ: Ẹvẹ Kristi o bi ro su omai nẹnẹ? Ẹvẹ aruorokele oghẹrẹ nọ ọ nya u re kpomahọ omai? Didi irere ma re wo no aruorokele oriruo nọ Jesu Kristi o fihọ ze?
Epanọ Kristi O Bi Ro Su Ilele Riẹ
5. Taure o te ti tovrẹ kpohọ odhiwu, didi eyaa Jesu ọ ya kẹ ilele riẹ?
5 Taure o te ti tovrẹ kpobọ odhiwu, Jesu Kristi nọ ọ kparoma no na ọ roma via kẹ ilele riẹ jẹ kẹ ae iruo nọ iwuzou. Ọ ta nọ: “Fikiere wha [nya i ru ilele] ahwo erẹwho kpobi.” Evaọ oke yena, Osu Ologbo na ọ tẹ jẹ ya eyaa inọ ọ te jọ kugbe ae nọ a bi ru iruo nana, ta nọ: “Ri, mẹ avọ owhai a gbẹ jọ kẹse kẹse, makọ te urere akpọ na.” (Matiu 28:19, 20) Oghẹrẹ vẹ Jesu Kristi ọ rọ rrọ kugbe ilele riẹ evaọ oke urere uyerakpọ na?
6, 7. Oghẹrẹ vẹ Jesu o bi ro su omai ẹkwoma ẹzi ọfuafo na?
6 Jesu ọ ta nọ: “Ọthuke na, Ẹzi Ẹri na, ọnọ Ọsẹ ọ rẹ te rehọ odẹ mẹ viẹ, o re ti wuhrẹ owhai eware kpobi, ọ vẹ te rehọ eware nọ mẹ ta kẹ owhai kpobi kareghẹhọ owhai.” (Jọn 14:26) Ẹzi ọfuafo na onọ a rehọ odẹ Jesu vi na, o be kpọ omai jẹ bọ omai ga nẹnẹ. O bi rovie omai aro evaọ abọ-ẹzi je fi obọ họ kẹ omai wo otoriẹ “eware ididi Ọghẹnẹ.” (1 Ahwo Kọrint 2:10) Ofariẹ, ekwakwa ezi wọhọ “uyoyou, oghọghọ, udhedhẹ, uye oruẹ krẹkri, oma-onyẹ, ewoma, orọwọ, oma-urokpotọ, oma-oyọrọ” yọ “ubi Ẹzi” na. (Ahwo Galesha 5:22, 23) Avọ obufihọ ẹzi ọfuafo na, ma rẹ sai wo ekwakwa nana.
7 Nọ ma bi wuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ jẹ daoma fi eware nọ ma bi wuhrẹ họ iruo na, ẹzi Jihova o re fi obọ họ kẹ omai rro evaọ areghẹ, orimuo, otoriẹ, eriariẹ, oziẹ-uzẹme, gbe ovuhumuo. (Itẹ 2:1-11) Ẹzi ọfuafo o re je fi obọ họ kẹ omai thihakọ edawọ. (1 Ahwo Kọrint 10:13; 2 Ahwo Kọrint 4:7; Ahwo Filipai 4:13) A ta udu họ Ileleikristi awọ re a ‘ru oma rai fo no eware nọ i re zue oma gbe ẹzi, re a ru oma rai, ọrẹri.’ (2 Ahwo Kọrint 7:1) Kọ ma sai ginẹ jọ fuafo evaọ aro Ọghẹnẹ ababọ obufihọ ẹzi ọfuafo na? Edhere jọ nọ Jesu o bi ro su omai nẹnẹ họ ẹkwoma ẹzi ọfuafo na, onọ Jihova Ọghẹnẹ ọ kẹ Ọmọ riẹ udu inọ o ro ruiruo.—Matiu 28:18.
8, 9. Oghẹrẹ vẹ Kristi ọ be rọ rehọ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ ro su ahwo riẹ?
8 Roro kpahe edhere ọfa nọ Kristi o bi ro su ukoko na nẹnẹ. Be ta kpahe ọzino riẹ gbe urere uyerakpọ nana, Jesu ọ ta nọ: “Kọ ono họ odibo oruọzewọ, nọ o wo areghẹ nọ olori riẹ o fihọ, nọ o riwi uwou riẹ, re nọ oke u te ọ rehọ emu kẹ ae na? Odibo nọ olori riẹ ọ rẹ nyatha o di ei họ e re eruo o wo oghale. Uzẹme mẹ ta kẹ owhai, ọ rẹ te rehọ iẹe mu uzou eware riẹ kpobi.”—Matiu 24:3, 45-47.
9 “Olori” na họ Jesu Kristi. “Odibo” na họ utu Ileleikristi nọ a wholo evaọ otọakpọ. A kẹ utu ọrigbo nana iruo ọrọ ẹruorote ekwakwa Jesu nọ e rrọ otọakpọ na re a jẹ rehọ emuore abọ-ẹzi kẹ evaọ ẹruoke. Ibi ahwo jọ erọ esẹro nọ i te ziezi nọ i no utu ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ ze a ru Ugboma Esuo na via, nọ i bi ruiruo wọhọ ahwo ẹro utu ọrigbo na. A be kpọ iruo usiuwoma ota akpọ-soso na gbe ẹrọkẹ emamọ emuore abọ-ẹzi eva ẹruoke. Fikiere Kristi ọ be rehọ ẹkwoma ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ nọ ẹzi o wholo avọ Ugboma Esuo riẹ ro su ukoko na.
10. Eme o rẹ jọ uruemu mai kpahe ekpako na, kọ fikieme?
10 Edhere ọfa nọ Kristi o bi ro dhesẹ esuo riẹ via họ ‘ekẹ ahwo’—ekpako hayo esẹro Ileleikristi. A rehọ ezae nana kẹ ‘fiki oma-othọvẹre erezi na, rọkẹ iruo odibọgba na, fiki ebabọ oma Kristi.’ (Ahwo Ẹfẹsọs 4:8, 11, 12) Kpahe ae, Ahwo Hibru 13:7 o ta nọ: “Wha roro e nọ i bi su owhai e nọ ebe ta ẹme Ọghẹnẹ kẹ owhai; wha [fiẹrohọ] iruo uzuazọ rai, re wha rọ aro kele iruo orọwọ rai.” Ekpako na a be kobaro evaọ ukoko na. Nọ o rọnọ Kristi Jesu a be raro kele na, ẹrọwọ rai u fo onọ a rẹ raro kele. (1 Ahwo Kọrint 11:1) Ma rẹ sai dhesẹ uyere mai kẹ ọruẹrẹfihotọ ekpako na ẹkwoma oma nọ ma re ro kpotọ kẹ ‘ekẹ ahwo’ nana je yo ẹme kẹ ae.—Ahwo Hibru 13:17.
11. Edhere vẹ Kristi o bi ro su ilele riẹ nẹnẹ, kọ eme o gwọlọ re ma nya evaọ oghẹrẹ nọ ọ nya?
11 Ẹhẹ, Jesu Kristi o bi su ilele riẹ nẹnẹ ẹkwoma ẹzi ọfuafo na, ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na,’ gbe ekpako ukoko na. Ẹnya evaọ edhere nọ Kristi ọ nya o gwọlọ nọ ma re wo otoriẹ edhere nọ o bi ro su, ma vẹ jẹ roma kpotọ kẹ edhere na. O tẹ jẹ gwọlọ nọ ma rẹ raro kele oghẹrẹ nọ ọ be nya. Pita ukọ na o kere nọ: “Keme nwanọ onana a se owhai ze, keme na Kristi ọ ruẹ uye kẹ owhai no re, o te fi oriruo họ-otọ kẹ owhai re wha rọ kpahe ithihi riẹ.” (1 Pita 2:21) Ẹvẹ oriruo ọgbagba Jesu nọ ma re lele o re kpomahọ omai?
Wha Jọ Owowa Evaọ Ẹruorote Enọ E Rrọ Otọ Rai
12. Didi abọ ọrọ oriruo Kristi o mae rrọ isiuru kẹ ekpako na evaọ ukoko na?
12 Dede nọ Jesu o wo udu-esuo ologbo no obọ Ọsẹ riẹ ze, ọ jọ owowa evaọ edhere nọ o je ro su. Enọ e rrọ ukoko na kpobi—maero kọ esẹro na—a rẹ daoma re ‘uvi iroro rai u dhesẹ oma via kẹ ahwo kpobi.’ (Ahwo Filipai 4:5; 1 Timoti 3:2, 3) Nọ o rọnọ ekpako a wo udu ẹruorote evaọ ukoko na, o r’oja inọ a lele ithihi Kristi evaọ edhesẹ udu-esuo yena.
13, 14. Edhere vẹ ekpako a sae rọ raro kele Kristi nọ a be ta udu họ amọfa awọ re a gọ Ọghẹnẹ na?
13 Jesu o fi ọnyaba ilele riẹ họ iroro. Ọ yare oware nọ u vi ẹgba rai mi ai hi. (Jọn 16:12) Ababọ oma nọ ọ kpakpa e rai, Jesu ọ ta udu họ ilele riẹ awọ re a “ya” evaọ eruo oreva Ọghẹnẹ. (Luk 13:24) Edhere nọ o ro ru onana họ ọ karo kẹ ae jẹ ta udu họ ae awọ. Epọvo na re, ekpako Ileleikristi a rẹ ta ozọ họ amọfa ẹro ho hayo kpomovuọ họ ae oma re a ruẹse gọ Ọghẹnẹ. Ukpoye, a rẹ ta udu họ ae awọ inọ a gọ Jihova fiki uyoyou nọ a wo kẹe gbe Jesu, avọ uyoyou nọ a wo kẹ erivẹ rai.—Matiu 22:37-39.
14 Jesu ọ rehọ udu-esuo nọ a rọ kẹe ruiruo thọthọ jẹ rọ kpọ uzuazọ ahwo ho. O fi itee nọ a rẹ sai le mu hu hayo izi buobu họ otọ họ. Oghẹrẹ nọ Jesu o je ro wuhrẹ ahwo họ, ọ jẹ ta udu họ amọfa awọ ẹkwoma otofa Uzi Mosis na nọ o je ro duobọte idu rai. (Matiu 5:27, 28) Evaọ aruorokele Jesu Kristi, ekpako na a rẹ whaha izi obọrai nọ a re fihọ hayo si ikẹ inọ eriwo rai amọfa a re lele. Evaọ ẹme ẹgọ gbe osẹ hayo ezaharo gbe eware ẹkeriotọ, ekpako a rẹ daoma rehọ ehri-izi nọ e rrọ Ebaibol na nyate idu ahwo, wọhọ enọ e rrọ Maeka 6:8; 1 Ahwo Kọrint 10:31-33; gbe 1 Timoti 2:9, 10.
Wo Ohrọ jẹ Rọ Vrẹ
15. Eme Jesu o ru kpahe iruthọ ilele riẹ?
15 Kristi ọ nya siọ oriruo ba kẹ omai nọ ma re lele evaọ oghẹrẹ nọ o rri iruthọ ilele riẹ. Roro kpahe eware ivẹ nọ e via evaọ aso urere riẹ taure o te ti whu. Nọ o te Getsemane no, Jesu “ọ tẹ rehọ Pita gbe Jemis gbe Jọn, gbe oma,” ọ tẹ ta kẹ ae inọ a “roro.” Nọ “ọ nya họ aro omojọ, o te kie fihọ otọ ọ jẹ lẹ.” Nọ o zihe ze, “o te di ai họ owezẹ.” Eme Jesu o ru? Ọ ta nọ: “O ghinẹ ruọ ẹzi, rekọ uwo o lọhọ.” (Mak 14:32-38) Ukpenọ ọ rẹ gbọ ku Pita, Jemis, gbe Jọn, ohrọ rai o tubẹ riẹe! Evaọ aso ọvo yena, Pita ọ vro Jesu isiasa. (Mak 14:66-72) Nọ oyena o vrẹ no, didi ubiẹro Jesu o ro rri Pita? “Ọnowo na ọ ghinẹ kparoma, ọ rọ oma via kẹ Saimọn [Pita]!” (Luk 24:34) Ebaibol na e ta nọ: “Ọ rehọ oma via kẹ Kifas, nọ u no oyeino ọ tẹ rehọ oma via kẹ ikpogbivẹ na.” (1 Ahwo Kọrint 15:5) Ukpenọ ọ rẹ dheva, Jesu ọ rọ vrẹ ukọ na nọ o kurẹriẹ no na, ọ tẹ bọe ga. Uwhremu na, Jesu ọ tẹ kẹ Pita owha-iruo logbo.—Iruẹru 2:14; 8:14-17; 10:44, 45.
16. Ẹvẹ ma rẹ rọ nya wọhọ epanọ Jesu ọ nya evaọ okenọ ibe eg’Ọghẹnẹ mai a tẹ rrọ edhere jọ ru omai thọ?
16 Okenọ ibe eg’Ọghẹnẹ mai a te ru omai thọ evaọ edhere jọ fiki sebaẹgba ohwo-akpọ, kọ ma gbẹ riohrọ rai re, jẹ rọ vrẹ rai wọhọ epanọ Jesu o ru na? Pita ọ ta udu họ ibe enọ e rọwo awọ nọ: “Whai kpobi a jọ iroro evo, ohwo o weri kẹ ohwo, wha you rọ inievo, wha wo ohrọ avọ udu udhedhẹ. Wha rọ uyoma fi-ifo uyoma ha, hayo ofu fi-ifo ofu hu, rekọ ikpoye kọ ọvunu-oguo.” (1 Pita 3:8, 9) Kọ ẹvẹ otẹrọnọ ohwo jọ o ru omai wọhọ epanọ Jesu ọ hai ru omai hi, ọ tẹ kare ohrọ gbe erọvrẹ? O make rọ ere na, o gba omai họ re ma daoma raro kele Jesu je ru epanọ ọ hai ru.—1 Jọn 3:16.
Fi Isiuru Uvie họ Oria Ọsosuọ
17. Eme o dhesẹ nọ Jesu ọ rehọ eruo oreva Ọghẹnẹ karo evaọ uzuazọ riẹ?
17 Edhere ọfa jọ ọ gbẹ riẹ nọ ma rẹ jọ nya wọhọ epanọ Jesu Kristi ọ nya. Jesu ọ rehọ ewhowho emamọ usi Uvie Ọghẹnẹ karo evaọ uzuazọ riẹ. Nọ ọ ta usiuwoma kẹ aye ohwo Sameria na no kẹle okpẹwho Saeka evaọ Sameria, Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ nọ: “Emu mẹ họ oreva Ọnọ O vi omẹ ze, jegbe re me ru iruo riẹ.” (Jọn 4:34) Eruo oreva Ọsẹ riẹ o vọ Jesu eva; u je ru ei oma ga wọhọ emuore. Otẹrọnọ ohwo ọ raro kele Jesu ẹkwoma ẹro tọvi eruo oreva Ọghẹnẹ, ogbẹrọnọ uzuazọ nọ u wo otofa avọ edẹro ọ rẹ ruẹ?
18. Didi eghale i re noi ze nọ a tẹ ta udu họ emọ awọ re a le ute iruo odibọgba oke-kpobi?
18 Nọ esẹgbini a tẹ ta udu họ emọ rai awọ re a ruọ iruo odibọgba oke-kpobi, eghale buobu i re te ai je te emọ rai. Ọsẹ ijime emezae ivẹ jọ o fi ute iruo ọkobaro họ kẹ ae no emaha ze. Nọ a nwrotọ no isukulu no, ijime na a te gine zihe ruọ ekobaro. Bi roro kpahe evawere nọ o wo no fiki onana, ọsẹ nana o kere nọ: “Emezae mai a ri ru omai oma vo ho. Avọ uyere, ma rẹ sae ta nọ, ‘Emọ yọ okẹ nọ u no obọ ỌNOWO ze.’ ” (Olezi 127:3) Kọ didi erere u re te emọ nọ a te le ute iruo odibọgba oke-kpobi? Oni jọ nọ o yẹ emọ isoi ọ ta nọ: “Iruo ọkobaro o fi obọ họ kẹ emọ mẹ kpobi no wo usu okpekpe kugbe Jihova, u ru uruemu uwuhrẹ omobọ rai woma ziezi no, u fi obọ họ kẹ ae wuhrẹ epanọ a rẹ ghale oke rai ziezi no, yọ u fi obọ họ kẹ ae wuhrẹ epanọ a rẹ rọ rehọ eware abọ-ẹzi karo evaọ uzuazọ rai. Dede nọ aikpobi a ru inwene buobu, ọvuọvo rai ọ vioja uzuazọ nọ a salọ nọ a re yeri na ha.”
19. Didi omaa kẹ obaro na u fo nọ izoge a re roro kpahe?
19 Izoge, eme họ omaa rai kẹ obaro na? Kọ wha be gwọlọ nọ wha rẹ kobaro evaọ abọ iruo ilogbo jọ erọ akpọ na? Hayo kọ wha wo iroro iruo odibọgba oke-kpobi? Pọl ọ kẹ ohrẹ nọ: “Wha fiẹrohọ otọ enẹna eva onya rai, o jọ wọhọ igheghẹ hẹ rekọ iwoareghẹ, wha raha oke he, keme edẹ na i re yoyoma.” O fibae nọ: “Fikiere wha jọ wọhọ igheghẹ hẹ, rekọ wha riẹ otọ epanọ oreva Ọnowo na o rọ.”—Ahwo Ẹfẹsọs 5:15-17.
Wo Omarokpotọ
20, 21. Edhere vẹ Jesu o ro dhesẹ omarokpotọ, kọ ẹvẹ ma sae rọ raro kele omarokpotọ riẹ?
20 Ẹnya evaọ edhere nọ Jesu ọ nya o gwọlọ aruorokele omarokpotọ riẹ. Kpahe omarokpotọ Jesu, Ebaibol na e ta nọ: “Ọnọ avọ Ọghẹnẹ a gbẹjọ ẹruọvo, dede na o kele i rie gbe odẹ-oro nọ avọ Ọghẹnẹ a rẹ jọ ẹrẹe he, rekọ o se omariẹ gbe oware ovo ho, ọ tẹ rehọ oghẹrẹ oma odibo, a te je yẹi wọhọ ohwo. A tẹ jẹ ruẹ uruemu riẹ [wọhọ] ohwo nọ o hrẹ oma riẹ kpotọ ọ tẹ rọwo whu, whu uwhu [ure oja, NW ].” Jesu ọ rehọ omarokpotọ kpare esuo Jihova kpehru ẹkwoma eru lele oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ mi ei. Ọ rehọ oma kpotọ rite uye uwhu nọ ọ ruẹ evaọ ure oja. Ma re wo “ẹjiroro nana” jẹ roma kpotọ kẹ eruo oreva Ọghẹnẹ.—Ahwo Filipai 2:5-8.
21 Jesu o dhesẹ omarokpotọ kẹ ikọ riẹ nọ i wo ẹrọwọ re. Ghelọ ewhrehe gbe sebaẹgba rai, Jesu o you rai ‘ri te urere.’ (Jọn 13:1) Epọvo na re, ma rẹ kuvẹ hẹ re sebaẹgba inievo mai o lẹliẹ omai wo uruemu ọ amọfa nọ ma rẹ fo.
Nya Lele Oriruo nọ Jesu O Fihọ
22, 23. Erere vẹ o rrọ ẹnya lele oriruo nọ Jesu o fihọ?
22 Uzẹme, wọhọ ahwo-akpọ sebaẹgba, ma rẹ sae nya lele ithihi Oriwiruo ọgbagba mai na liọliọ họ. Dede na, ma rẹ sae daoma lele ithihi riẹ kpekpekpe. Re ma sai ru ere o gwọlọ nọ ma re wo otoriẹ jẹ roma kpotọ kẹ edhere nọ Kristi ọ be rọ kpọ ahwo riẹ je lele oriruo nọ o fihọ otọ.
23 Ma tẹ be raro kele Kristi o rẹ wha eghale buobu ze. Uzuazọ mai u ve ti wo aro ziezi fikinọ ma tẹrovi eruo oreva Ọghẹnẹ viukpọ orọ obọ mai. (Jọn 5:30; 6:38) Ma ti wo iroro efuafo. Uzuazọ nọ ma bi yeri o vẹ te jọ oriruo kẹ amọfa. Jesu o zizie enọ e be ruẹ uye jẹ rova re a bru ei ze jẹ ruẹ omosasọ kẹ ẹwẹ rai. (Matiu 11:28-30) Ma te lele oriruo Jesu, ma rẹ sae rehọ usu mai sasa amọfa oma. Fikiere, joma ruabọhọ ẹnya wọhọ epanọ Jesu ọ nya.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Oghẹrẹ vẹ Kristi o bi ro su ilele riẹ nẹnẹ?
• Oghẹrẹ vẹ ekpako a sai ro lele esuo Kristi evaọ ẹwhaharo udu nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ rai?
• Oghẹrẹ vẹ ma sai ro lele oriruo Jesu nọ ma te bi yeri kugbe iruthọ amọfa?
• Oghẹrẹ vẹ izoge a sae rọ rehọ isiuru Uvie karo?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]
Ekpako Ileleikristi a re fi obọ họ kẹ omai nya lele isuẹsu Kristi
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 14, 15]
Izoge, didi omaa wha wo re wha ruẹsi yeri uzuazọ Oleleikristi nọ ọ vọ avọ osohwa?