“Wha Hai Rroro”—Oke Oziẹobro U Te No!
A rehọ eme nọ e rrọ uzoẹme uwuhrẹ nana no ibroshọ Wha Hai Rroro! na ze, onọ a si obọ no eva ikokohọ ubrotọ nọ a ru wariẹ akpọ na họ eva ukpe 2004/2005 na.
‘Wha hai rroro, keme wha riẹ ẹdẹ nọ Ọnowo rai ọ rẹ te tha ha.’—Matiu 24:42.
1, 2. Eme Jesu ọ rehọ ẹtha riẹ dhesẹ?
EME who re ru nọ whọ tẹ riẹ nọ oji jọ ọ be lẹlẹ nya wariẹ, jẹ be kpare ethẹ iwou ahwo evaọ okegbe ra? Re whọ ruẹse thọ ahwo nọ who you gbe eware eghaghae ra, whọ te jaja aro vi rroro. Whọ te se ere ba eruo ho keme, oji ọ rẹ vuẹ uwou se ohwo inọ ẹdẹ otiọna mẹ be nya ze he. Ukpoye, ọ rẹ lẹlẹ nyaze evaọ oke nọ a rẹro riẹ hẹ.
2 Jesu ọ rehọ uruemu oji kẹ etadhesẹ unuẹse buobu. (Luk 10:30; Jọn 10:10) Okenọ ọ jẹ ta ẹme kpahe eware nọ e te via evaọ oke urere na, nọ u ti su kpohọ ẹnyaze riẹ kẹ ẹdhoguo, Jesu ọ kẹ unuovẹvẹ nana: “Wha roro, keme wha riẹ ẹdẹ nọ Ọnowo rai ọ rẹ te tha ha. Rekọ wha riẹ onana, ọnọ o wo ighẹ ọ tẹ riẹ okenọ oji ọ rẹ tha ọ hai roro, ọ hae rọwo nọ a tọ uwou riẹ lafi hi.” (Matiu 24:42, 43) Jesu ọ rehọ ẹtha riẹ dhesẹ epanọ oji ọ rẹ nya ruọ ohwo—evaọ okenọ a rẹro riẹ hẹ.
3, 4. (a) Re a gaviezọ kẹ unuovẹvẹ Jesu orọ ẹtha riẹ na eme o gwọlọ? (b) Enọ vẹ e roma via?
3 Ọtadhesẹ riẹ na ọ nwani fo gaga keme ohwo ọvo ọ te riẹ uzedhe ẹdẹ nọ Jesu ọ te rọ nyaze he. Jesu ọ jọ abọ ọsosuọ eruẹaruẹ na ta nọ: “Ẹdẹ ọyena gbe oke oyena ohwo ọvo ọ riẹ hẹ, makọ ikọ nọ e rọ obọ odhiwu, hayo Ọmọ dede, rekọ Ọsẹ na ọvo.” (Matiu 24:36) Fikiere Jesu ọ tẹ ta udu họ ilele riẹ awọ nọ: ‘Wha ruẹrẹ oma kpahe.’ (Matiu 24:44) Enọ e jẹ unuovẹvẹ Jesu rehọ, a te ruẹrẹ oma kpahe, yeri uzuazọ nọ u fo evaọ oke kpobi nọ Jesu ọ te nyaze wọhọ Oguẹdhọ ọrọ Jihova.
4 Enọ jọ nọ i wuzou gaga e roma via: Kọ ahwo-akpọ nọ a riẹ Ọghẹnẹ hẹ ọvo unuovẹvẹ Jesu na o rrọ rọkẹ, manikọ o gwọlọ nọ Ileleikristi uzẹme a rẹ “hai rroro” re? Fikieme o jẹ mae kpata enẹna re a “hai rroro,” kọ eme onana o gwọlọ?
Unuovẹvẹ Rọkẹ Amono?
5. Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ unuovẹvẹ na “wha hai rroro” u kiekpahe Ileleikristi uzẹme?
5 O ginẹ rrọ uzẹme inọ ẹtha Olori na ọ te jọ wọhọ ọrọ oji rọkẹ ahwo akpọ na, enọ e tehe ezọ rai di kẹ unuovẹvẹ okpẹtu nọ ọ be tha na. (2 Pita 3:3-7) Kọ ẹtha riẹ na ọ te jọ wọhọ oji kẹ Ileleikristi uzẹme re? Pọl ukọ na o kere se ibe Ileleikristi riẹ nọ: “Wha riẹ ziezi nọ ẹtha Ọnowo na ọ wọhọ epanọ oji ọ rẹ tha aso.” (1 Ahwo Tẹsalonika 5:2) Avro ọ rrọ idu mai hi sọ ‘ẹdẹ Ọnowo na ọ be tha.’ Kọ oyena u ru ẹgwọlọ nọ ma re ro rroro kpotọ? Muẹrohọ inọ ilele riẹ Jesu ọ ta kẹ inọ: ‘Eva auwa nọ wha roro ho Ọmọ ohwo ọ te rọ tha.’ (Matiu 24:44) Eva oke jọ nọ o vrẹ, nọ ọ jẹ ta udu họ ilele riẹ awọ inọ a ‘hae gwọlọ uvie na,’ Jesu ọ vẹvẹ e rae unu nọ: ‘Wha ruẹrẹ oma kpahe; keme okenọ wha roro ho Ọmọ ohwo ọ rẹ te tha.’ (Luk 12:31, 40) Kọ u gbe muẹro inọ Jesu o wo ilele riẹ họ iroro okenọ ọ kẹ unuovẹvẹ na inọ: “Wha hai rroro”?
6. Fikieme u je fo re ma “hai rroro”?
6 Fikieme u je fo nọ ma “hai rroro” jẹ ‘ruẹrẹ oma kpahe’? Jesu ọ ta nọ: “Ezae ivẹ e rẹ te jọ eva udhu; a rẹ te rehọ ọvo, ọvo o ve kiọkọ. Eyae ivẹ i re ti wuhẹ eva uwolo; a rẹ te rehọ ọvo, ọdekọ o ve kiọkọ.” (Matiu 24:40, 41) A rẹ te “rehọ,” hayo siwi enọ e ruẹrẹ oma kpahe evaọ okenọ a te raha akpọ nọ ọ riẹ Ọghẹnẹ hẹ na. Efa i re ti “kiọkọ“ kẹ ọraha keme a bi le edhere uzuazọ oriobọ omobọ rai. Ahwo nana a sae jọ usu ahwo nọ a riẹ uzẹme na vẹre rekọ nọ a ruabọhọ erroro ho.
7. Eme ẹriẹ nọ ma riẹ ugogo ẹdẹ nọ urere na o te ze he na u re fi obọ họ kẹ omai ru?
7 Ugogo ẹdẹ ọrọ ekuhọ akpọ omuomu nana nọ ma riẹ hẹ o rẹ kẹ omai uvẹ nọ ma re ro dhesẹ nọ emamọ ẹjiroro ọ be wọ omai gọ Ọghẹnẹ. Ẹvẹ ma jẹ ta ere? O rẹ sae wọhọ nọ urere na o be kake nyaze he. U yoma kẹhẹ, Ileleikristi jọ nọ i wo iroro itienana a kuvẹ nọ ajọwha ọsosuọ nọ a wo kẹ egagọ Jihova u ro kiekpo no. Dede na yọ oke ọsosuọ, ma rehọ omaromudhe mai dhesẹ inọ ma rehọ oma kpobi kẹ inọ ma rẹ gọ Jihova. Ahwo nọ a riẹ Jihova a riẹ inọ ajọwha nọ a re dhesẹ nọ oke o tẹ vabọ no o rẹ were iẹe he. Ọ riẹ eva ohwo.—1 Samuẹle 16:7.
8. Ẹvẹ uyoyou nọ ma wo kẹ Jihova o rẹ rọ wọ omai jaja aro vi?
8 Fikinọ ma gine you Jihova, ma rẹ wereva gaga kpahe eruo oreva riẹ. (Olezi 40:8; Matiu 26:39) Ma gwọlọ gọ Jihova bẹdẹ bẹdẹ. Fikiere ma re rri ẹruore yena wọhọ oware evere he fikinọ ma be hẹrẹ kri omojọ vi epanọ ma rẹro riẹ. Maero, ma bi rroro fiki osegboja ọgaga nọ ma bi ro rẹro oware nọ u ti no ẹdẹ Jihova ze evaọ erugba ẹjiroro riẹ. Isiuru nọ ma gwọlọ ro ru Ọghẹnẹ eva were o be wọ omai fi ithubro Ẹme riẹ họ iruo jẹ be rọ iruẹru Uvie riẹ karo evaọ uzuazọ mai. (Matiu 6:33; 1 Jọn 5:3) Joma ta ẹme kpahe epanọ u fo nọ aro ọjajavi u re kpomahọ iroro-ejẹ mai gbe oghẹrẹ nọ u fo nọ ma re yeri uzuazọ mai kẹdẹ kẹdẹ.
Bovẹ Who bi Yeri Uzuazọ Ra Rri
9. Fikieme o jẹ roja gaga enẹna re ahwo-akpọ a vuhu otofa eware nọ e be via evaọ oke mai na mu?
9 Ahwo buobu nẹnẹ a vuhumu nnọ ebẹbẹ ilogbo gbe eware iguegue nọ e be via i zihe ruọ eware ikẹdẹ kẹdẹ no, yọ ẹsejọhọ oghẹrẹ nọ edhere uzuazọ rai o rrọ o be were ai hi. Dede na, kọ a ginẹ riẹ otofa eware nọ e be via evaọ akpọ na nẹnẹ? Kọ a riẹ nọ ma be rria etoke “urere akpọ na”? (Matiu 24:3) Kọ a bi vuhumu inọ uruemu oriobọ, ozighi, makọ uruemu enọ e riẹ Ọghẹnẹ hẹ nọ o da otọ fia nẹnẹ na i kpoka họ etoke nana wọhọ “edẹ urere” na? (2 Timoti 3:1-5) O roja gaga enẹna re a vuhu otofa eware enana mu re a roro kpahe obonọ a bi yeri uzuazọ rai riwi.
10. Eme ma re ru hrọ re ma ruẹse ruẹ nọ ma jaja aro vi?
10 Kọ ẹvẹ kpahe omai re? Kẹdẹ kẹdẹ ma be rẹriẹ ovao ku iroro-ejẹ nọ i kpomahọ iruo mai, omokpokpọ ugboma mai, uviuwou mai, gbe egagọ mai. Ma riẹ oware nọ Ebaibol na e ta, yọ ma be daoma fi ei họ iruo. Fikiere, u fo re ma nọ oma mai nọ: ‘Kọ mẹ be kẹ awaọruọ uzuazọ uvẹ re u reghe iroro mẹ? Kọ mẹ be kẹ eriariẹ-ikpehru akpọ na gbe iroro riẹ uvẹ re i dhesẹ oware nọ me re ru k’omẹ?’ (Luk 21:34-36; Ahwo Kọlọsi 2:8) U fo nọ ma re dhesẹ via ẹsikpobi inọ ma rehọ udu mai kpobi fi eva họ Jihova gbe nnọ ma be rẹro so otoriẹ obọ mai hi. (Itẹ 3:5) Ẹkwoma ere oruo ma te rọ jobọ kru ‘uvi uzuazọ na’—uzuazọ ibẹdẹ bẹdẹ evaọ akpọ ọkpokpọ Ọghẹnẹ.—1 Timoti 6:12, 19.
11-13. Eme ma rẹ sai wuhrẹ no eware nọ e via ze (a) evaọ edẹ Noa? (b) evaọ edẹ Lọt?
11 Ma rẹ jọ Ebaibol na ruẹ iriruo buobu nọ i re fi obọ họ k’omai jaja aro vi. Roro kpahe oware nọ o via evaọ edẹ Noa. Ọghẹnẹ ọ kẹ unuovẹvẹ oke lelehie kpahotọ. Rekọ u te no Noa avọ uviuwou riẹ no, ahwo nọ a kiọkọ a muẹro họ otọ họ. (2 Pita 2:5) Kpahe otofa nọ onana u wo k’omai, Jesu ọ ta nọ: “Wọhọ epanọ edẹ Noa e jọ ere ẹtha Ọmọ ohwo ọ rẹ te jọ. Keme wọhọ epanọ [edẹ] eyena e jọ no re [ẹvo] ọ tẹ ze, a jẹ re, a jẹ da, a jẹ rọwo, a jẹ rehọ kẹ rọwo, rite ẹdẹ nọ Noa ọ ruọ eva okọ na, a riẹ hẹ bẹsenọ [ẹvo] ọ rọ ze, ọ jẹ rehọ ai kpobi vrẹ, ere ẹtha Ọmọ ohwo ọ rẹ te jọ.” (Matiu 24:37-39) Eme ma rẹ sai wuhrẹ no onana ze? Otẹrọnọ omọvo mai jọ ọ be kuvẹ re eware akpọ na—makọ eware uzuazọ nọ i fo dede—re e whaha iruẹru abọ-ẹzi nọ Ọghẹnẹ ọ ta udu họ omai awọ nọ ma fihọ oware ọsosuọ na, u fo nọ ma re roro ziezi kpahe oghẹrẹ nọ ma bi yeri uzuazọ mai.—Ahwo Rom 14:17.
12 Roro kpahe uzuazọ nọ ahwo a je yeri evaọ edẹ Lọt. Okpẹwho Sọdọm nọ Lọt avọ uviuwou riẹ a jẹ rria na o vọ avọ ọruẹriọ, rekọ ọfariẹ-ogbe ọ da riẹ fia. Jihova o vi ijẹle riẹ re a nyae raha iẹe. Ijẹle na e ta kẹ Lọt avọ uviuwou riẹ inọ a dhẹ no Sọdọm, inọ a rri emu hu. Avọ uduotahawọ ijẹle na, a tẹ dhẹ no okpẹwho na. Rekọ aye Lọt ọ sae kpairoro vrẹ eyero uwou hayo uzuazọ nọ o je yeri evaọ Sọdọm ho. Ọ ghẹmeeyo, o te rri emu, onana u te ru nọ o ro ku uzuazọ riẹ fiẹ. (Emuhọ 19:15-26) Jesu ọ vẹvẹ omai unu kpahe obaro nọ: “Wha roro aye Lọt.” Kọ ma be jẹ unuovẹvẹ yena rehọ?—Luk 17:32.
13 Ahwo nọ a jẹ unuovẹvẹ Ọghẹnẹ rehọ a siwi rai. Ere o jọ kẹ Noa avọ uviuwou riẹ gbe Lọt avọ emetẹ riẹ. (2 Pita 2:9) Nọ ma be gaviezọ kẹ unuovẹvẹ nọ o rrọ iriruo nana, ma bi je wo uduotahawọ rono ovuẹ usiwo nọ o rrọ eva rai rọkẹ enọ i you ẹrẹreokie. O tẹ be jẹ lẹliẹ omai vọ avọ udufihọ kpahe orugba eyaa Ọghẹnẹ erọ ‘idhiwu ekpokpọ gbe akpọ ọkpokpọ’ nọ ‘ẹrẹreokie ọ be te rria na.’—2 Pita 3:13.
‘Oke Oziẹobro U Te No’!
14, 15. (a) Didi eware e te via evaọ “oke” oziẹobro na? (b) Eme u dhesẹ re a “dhozọ Ọghẹnẹ jẹ rehọ oruaro kẹ e”?
14 Eme ma rẹ sai rẹro riẹ nọ ma bi rroro na? Obe Eviavia u dhesẹ eware nọ e te via unọjọ utọjọ evaọ erugba ẹjiroro Ọghẹnẹ. Otẹrọnọ ma rẹ jaja aro vi, u wuzou re ma ru lele eware nọ o ta. Eruẹaruẹ na i dhesẹ eware nọ e te via evaọ “edẹ Ọnowo na” vevẹ, enọ i muhọ anwẹnọ a rọ rehọ Kristi mu evaọ obọ odhiwu evaọ 1914. (Eviavia 1:10) Obe Eviavia o ta k’omai kpahe ẹnjẹle nọ a kẹ iruo ewhowho “usiuwoma ebẹdẹ bẹdẹ.” O bi whowho avọ urru oruarua nọ: “Dhozọ Ọghẹnẹ jẹ rehọ oruaro kẹ e, keme oke oziẹobro riẹ o te no.” (Eviavia 14:6, 7) “Oke” oziẹobro yena o rrọ kpẹkpẹe; oye họ oke ewhowho gbe ẹwhaharo oziẹobro Ọghẹnẹ nọ a dhesẹ evaọ eruẹaruẹ nana. Oke yena ma be rria na.
15 Enẹna, taure oke oziẹobro na u te ti kuhọ, a tudu họ omai awọ nọ: “Dhozọ Ọghẹnẹ jẹ rehọ oruaro kẹ e.” Eme onana u dhesẹ? Uvi ozodhẹ Ọghẹnẹ u re ru omai si oma no oware uyoma uruo. (Itẹ 8:13) Ma tẹ be rehọ adhẹẹ odidi gaviezọ kẹ Ọghẹnẹ, oye họ ma be rọ ọghọ kẹe. Eware efa i re bu omai abọ hrọ họ nọ ma gbe ro se Ẹme riẹ, Ebaibol na, ẹsikpobi hi. Ma re rri uthubro riẹ inọ ma hai kpohọ iwuhrẹ Ileleikristi na jevejeve he. (Ahwo Hibru 10:25) Ma re rri uvẹ-ọghọ na ghaghae, onọ ma bi ro whowho emamọ usi Uvie Mesaya na je ru ere avọ ajọwha. Ma rẹ rehọ udu kpobi fi eva họ Jihova kẹse kẹse. (Olezi 62:8) Fikinọ ma vuhumu inọ Jihova họ Osu Ehrugbakpọ na, ma rẹ rehọ unevaze yo ẹme kẹe wọhọ Osu mai. Kọ whọ be ginẹ dhozọ Ọghẹnẹ jẹ kẹe oruaro evaọ idhere nana kpobi?
16. Ẹvẹ ma sae rọ ta nọ ẹdhoguo kpahe Babilọn Ologbo nọ a fodẹ eva Eviavia 14:8 na o rugba no?
16 Obe Eviavia uzou avọ 14 u dhesẹ eware efa sa-sa nọ e te via evaọ oke oziẹobro na. O kake fodẹ Babilọn Ologbo na, uvie-ulogbo egagọ erue akpọ soso: ‘Ukọ-odhiwu ọfa nọ o lele i riei o te bo nọ: “Babilọn o kie [no], Babilọn okpẹwho na o kie no.” ’ (Eviavia 14:8) Ẹhẹ, rono eriwo Ọghẹnẹ ze, Babilọn Ologbo na o kie no. Evaọ 1919, a si obọ no idibo Jihova nọ a wholo no igbo erọ iruẹru gbe iwuhrẹ Babilọn, enọ e gba erẹwho gbe ahwo anwọ ikpe buobu ze na. (Eviavia 17:1, 15) Enẹna, idibo Ọghẹnẹ a be sae rehọ oma rai kpobi kẹ ẹwhaharo egagọ uzẹme. A bi whowho emamọ usi kpahe Uvie Mesaya na evaọ akpọ-soso anwọ oke yena ze.—Matiu 24:14.
17. Eme u dhesẹ re ma si oma no Babilọn Ologbo na?
17 Orọnikọ oyena họ ekuhọ ẹdhoguo Ọghẹnẹ kpahe Babilọn Ologbo na ha. Ọraha ebẹdẹ bẹdẹ riẹ ọ be te tha kẹle. (Eviavia 18:21) Avọ uvi ẹjiroro, Ebaibol na e ta udu họ ahwo evaọ oria kpobi awọ nọ: “Wha nya siẹ e ba [koyehọ, nya siọ Babilọn Ologbo na ba], ogbẹrọ ere he, wha ti lele iei ru umuemu riẹ.” (Eviavia 18:4, 5) Eme u dhesẹ re a nya se Babilọn Ologbo na ba? U viọ usu kpobi nọ ma wo kugbe egagọ erue nọ ma re bru no. Iruẹru Babilọn i bi dhesẹ oma via evaọ ehaa gbe iruemu-ẹwho buobu, evaọ uruemu odode nọ akpọ na o wo kpahe owezẹ ezae-avọ-eyae, evaọ ẹwhaharo eware ẹkeriotọ omawere nọ i wobọ kugbe iruẹru-imizi, gbe eware efa buobu. Re ma ruẹse hai rroro, u wuzou inọ ma rẹ jọ evaọ owojẹ gbe isiuru udu mai kẹ imuẹro inọ evaọ idhere kpobi, ma rrọ abọ Babilọn Ologbo na vievie he.
18. Fiki oware nọ a dhesẹ eva Eviavia 14:9, 10, eme Ileleikristi nọ e jaja aro vi a rẹ whaha?
18 Eva Eviavia 14:9, 10, a dhesẹ oware ofa kpahe “oke oziẹobro” na. Enjẹle ọfa ọ ta nọ: “Otẹrọnọ ohwo jọ ọ gọ arao na avọ oma-ẹdhọ riẹ, o te je wo oka riẹ eva aruezo riẹ hayo eva obọ riẹ, ohwo ọyena ọ rẹte da udi ofu Ọghẹnẹ.” Fikieme? Fikinọ ‘arao na avọ ẹmema riẹ’ yọ oka isuẹsu ahwo-akpọ nọ a vuhu esuo-okpehru Jihova mu hu. Ileleikristi nọ e jaja aro vi a rẹ yọrọ oma re uruemu hayo owojẹ rai o seba edhesẹ inọ a wo oka arao na hayo inọ a rrọ otọ ekpakpọ enọ i vuhu esuo-okpehru Jihova, Ọghẹnẹ uzẹme na mu hu. Ileleikristi a riẹ nnọ Jihova ọ rehọ Uvie riẹ mu no evaọ obọ odhiwu, inọ o rẹ te whọlọ ivie na kpobi o vẹte rehọ ai ze oba, o vẹte jọ bẹdẹ.—Daniẹl 2:44.
Who Gbabọkẹ Ovẹrẹ nọ Who re ro Rroro Ho!
19, 20. (a) Nọ ma be rria kodo ruọ edẹ urere na, eme ọ rẹ sai mu omai ẹro nọ Setan ọ te daoma ru? (b) Eme u fo nọ o rẹ jọ ọtamuo mai?
19 Nọ ma be rria kodo ruọ edẹ urere na, itunyẹ gbe edawọ e te ga viere. Nọ ma gbẹ rrọ uyerakpọ anwae nana avọ ebẹbẹ nọ sebaẹgba mai o be wha se omai na, eware buobu i bi kpomahọ omai—ẹyao, owho, uwhu ahwo nọ ma you, edada iroro, udu nọ u re whrehe omai fikinọ a be kezọ kẹ omai ziezi hi nọ ma bi whowho Ẹme Ọghẹnẹ, gbe eware itieye efa buobu. Jọ o thọrọ owhẹ ẹro ho inọ o rẹ mae were Setan re ọ rehọ ẹkwoma itunyẹ nọ ma be rẹriẹ ovao dhe kẹdẹ kẹdẹ whaha omai nọ ma gbe ro rroro ho—re ma siọ iruo usiuwoma ota na ba hayo rọ whaha omai ẹria lele itee Ọghẹnẹ. (Ahwo Ẹfẹsọs 6:11-13) Onana o rrọ oke nọ ma re ro gbabọkẹ ovẹrẹ nọ ma re ro rroro kpahe oke nọ ma be rria na ha!
20 Jesu ọ riẹ inọ itunyẹ egaga e te jariẹ nọ i ti ru omai gwọlọ fi oma h’otọ, fikiere ọ kohrẹ nọ: “Wha roro, keme wha riẹ ẹdẹ nọ Ọnowo rai ọ rẹ te tha ha.” (Matiu 24:42) Fikiere, joma jaja aro vi ẹsikpobi je muẹrohọ oria nọ ma yeri te no evaọ oke na. Joma yọrọ oma kẹ eghẹ Setan nọ e rẹ sae lẹliẹ omai rolobọ evaọ ohrẹ uzuazọ na. Jọ o jọ ọtamuo mai re ma rehọ ọwhọ avọ osegboja whowho emamọ usi Uvie Ọghẹnẹ na vi epaọ anwẹdẹ kpobi. Ẹhẹ, jọ ma yọrọ iroro ovẹrẹ mai nọ ma be gaviezọ kẹ unuovẹvẹ Jesu na: “Wha hai rroro.” Ere oruo ma te rọ wha oruaro se Jihova, u ve ti je fi obọ họ kẹ omai jọ usu ahwo nọ a ti wo eghale ebẹdẹ bẹdẹ riẹ.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ unuovẹvẹ nọ Jesu ọ kẹ inọ a “hai rroro” na u kiekpahe Ileleikristi uzẹme?
• Iriruo unuovẹvẹ vẹ nọ e rrọ Ebaibol na e rẹ sai fi obọ họ kẹ omai “rroro” hayo jaja aro vi?
• Oke vẹ họ oke oziẹobro na, kọ eme a ta udu họ omai awọ nọ ma ru taure oke oziẹobro na u te ti kuhọ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 19]
Jesu ọ rehọ ẹtha riẹ dhesẹ epanọ oji ọ rẹ nya ruọ ohwo evaọ okenọ a rẹro ho
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 20]
Ọraha Babilọn Ologbo na ọ kẹlino
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 21]
Jọ o jọ ọtamuo mai re ma rehọ ọwhọ avọ osegboja whowho emamọ usi na vi epaọ ọsosuọ kpobi