Ẹmeoyo Ra Ọ Rrọ Jihova Oja
“Ọmọzae mẹ, wo areghẹ, re who ru omẹ eva were.”—ITẸ 27:11.
1. Ẹzi vẹ ọ da akpọ na fia nẹnẹ?
ẸZI ọ mẹrẹjọmẹsa avọ aghẹmeeyo ọ da akpọ na fia nẹnẹ. Pọl ukọ na ọ ta oware nọ o jẹ rrọ ere evaọ ileta riẹ se Ileleikristi obọ Ẹfẹsọs inọ: “Ẹsiẹnwae wha jẹhẹ nya lele epanọ akpọ ọ rọ, wọhọ epanọ osu ogaga ofou na ọ rọ, ọnọ ẹzi riẹ o bi ru iruo eva emọ udu uyoma enẹna.” (Ahwo Ẹfẹsọs 2:1, 2) Ẹhẹ, “osu ogaga ofou na” Setan Ẹdhọ na ọ rehọ ẹzi aghẹmeeyo nua akpọ na kpobi no. O ru ere evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, yọ o bi tube ru viere anwọ etoke Ẹmo Akpọ I nọ a ro lei no odhiwu ze no.—Eviavia 12:9.
2, 3. Ẹjiroro vẹ ma wo nọ ma re ro yo ẹme kẹ Jihova?
2 Dede na, wọhọ Ileleikristi ma riẹ nọ Jihova Ọghẹnẹ họ ọnọ ma re yo ẹme kẹ keme Ọye ọ ma omai, nọ ọ be sẹro uzuazọ mai, jẹ rrọ Osu oyoyou nọ ọ be thọ omai. (Olezi 148:5, 6; Iruẹru 4:24; Ahwo Kọlọsi 1:13; Eviavia 4:11) Ahwo Izrẹl nọ a jọ evaọ edẹ Mosis a riẹ nọ Jihova họ Ọnọ ọ kẹ rai uzuazọ jẹ rrọ ọthuke rai. Oyejabọ nọ Mosis ọ rọ ta kẹ ai nọ: “Wha rẹ rehọ oma totọ yọrọ ae wọhọ epanọ ỌNOWO Ọghẹnẹ rai o juzi kẹ owhai na.” (Iziewariẹ 5:32) Ẹhẹ, Jihova o fo ọnọ a re yo ẹme kẹ. Ghele na, ẹsibuobu a jẹ hae ghẹmeeyo kẹ Osu rai.
3 Ẹvẹ ẹme nọ ma re yo kẹ Ọnọ ọ ma ehrugbakpọ na u wuzou te? Ọghẹnẹ ọ rehọ ẹkwoma Samuẹle ọruẹaro na ta kẹ Sọl ovie na okejọ nọ: “Ẹme oyo, o woma vi idhe.” (1 Samuẹle 15:22, 23) Fikieme o jẹ rrọ ere?
Epanọ Ẹmeoyo O ro “Woma Vi Idhe”
4. Edhere vẹ ma sae rọ kẹ Jihova okẹ?
4 Wọhọ Ọnọ ọ ma eware, Jihova o wo eware kpobi nọ ma wo. Nọ o rrọ ere na, kọ oware jọ o riẹ nọ ma rẹ sae kẹe? Ee, ma rẹ sae kẹe oware oghaghae jọ. Eme ọye? Ma rẹ sae ruẹ oware na evaọ uthubro nana: “Ọmọzae mẹ, wo areghẹ, re who ru omẹ eva were, re mẹ sae kẹ ọnọ ọ poviẹ omẹ uyo.” (Itẹ 27:11) Ma rẹ sae kẹ Ọghẹnẹ okẹ orọ ẹmeoyo mai. Dede nọ uyero mai kpobi o rrọ epọvo ho yọ ma wo ohẹriẹ no ohwohwo, mai omomọvo ọ rẹ sae rọ ẹkwoma ẹmeoyo mai kpahe fihọ ọtaraha Setan Ẹdhọ na inọ ahwo-akpọ a sai yo ẹme kẹ Ọghẹnẹ hẹ evaọ otọ odawọ. Uvẹ-ọghọ riẹ o rro kẹhẹ!
5. Ẹvẹ aghẹmeeyo mai ọ rẹ jọ Ọghẹnẹ oma? Kẹ oriruo.
5 Ọghẹnẹ o wo isiuru kpahe owojẹ mai. O rẹ kẹe uye nọ ma tẹ ghẹmeeyo. Evaọ oghẹrẹ vẹ? O rẹ dae nọ ohwo jọ ọ tẹ be jẹ ekpehre owọ utioye. (Olezi 78:40, 41) Wọhọ oriruo, ma rehọ iẹe nọ ohwo nọ o wo ẹyao-evẹ ọ siọ emu nọ a ta kẹe nọ ọ re ba ọ jẹ be re emu nọ o re ru ẹyao na ga. Kọ who roro nọ eva e rẹ were edọkita nọ o bi siwi ei nọ o wo ọdawẹ kẹe? O rẹ sai mu omai ẹro nọ o rẹ da Jihova nọ ahwo-akpọ a tẹ be ghẹmeeyo kẹe, keme ọ riẹ oware nọ u re noi ze nọ ma tẹ siọ ijaje riẹ nọ e rẹ kẹ omai uzuazọ.
6. Eme o ti fi obọ họ kẹ omai yo ẹme kẹ Ọghẹnẹ?
6 Eme o ti fi obọ họ kẹ omai omomọvo yo ẹme? U fo re mai omomọvo ọ yare Ọghẹnẹ kẹ “iroro otọ-oriẹ” wọhọ epanọ Solomọn Ovie na o ru. Ọ yare Ọghẹnẹ kẹ iroro itieye na re ọ sae “hẹriẹ oware uwoma ro no uyoma,” re ọ ruẹsi bruoziẹ ibe emọ Izrẹl. (1 Ivie 3:9) Ma gwọlọ “iroro otọ-oriẹ” re ma sai vuhu oware uwoma no uyoma evaọ akpọ nana nọ ẹzi aghẹmeeyo ọ da fia na. Ọghẹnẹ ọ kẹ omai Ẹme riẹ Ebaibol na no, gbe ebe nọ i re fi obọ họ kẹ omai wuhrẹ Ebaibol na, iwuhrẹ Ileleikristi, gbe ekpako ukoko nọ i wo ọdawẹ, nọ i re fi obọ họ kẹ omai wo “iroro otọ-oriẹ.” Kọ ma be rehọ eruẹrẹfihotọ yena ru iruo ziezi?
7. Fikieme Jihova ọ rọ gwọlọ ẹmeoyo vi idhe?
7 Evaọ ẹme nana, kareghẹhọ nọ Jihova ọ vuẹ idibo riẹ eva oke anwae inọ ẹmeoyo o tube wuzou vi idhe erao. (Itẹ 21:3, 27; Hosia 6:6; Matiu 12:7) Fikieme o rọ jọ ere, kpakiyọ Jihova ọye ọ ta kẹ ahwo riẹ nọ a dheidhe itieye na? Whaọ, ẹjiroro vẹ ahwo na a je ro dheidhe itieye na? Kọ a je dheidhe yena ro ru Ọghẹnẹ eva were? Manikọ thakpinọ a dheidhe na ọvo wọhọ epaọ uruemu? Nọ odibo Ọghẹnẹ ọ tẹ ginẹ gwọlọ ru ei eva were, ọ rẹ roma totọ ru oware kpobi nọ Ọghẹnẹ o juzi riẹ. Orọnikọ erao nọ a re ro dheidhe kẹ Ọghẹnẹ o rrọ okpoware jọ kẹe he, rekọ ẹmeoyo mai yọ oware oghaghae jọ nọ ma sae kẹe wọhọ okẹ.
Oriruo Nọ Ọ Rrọ Unuovẹvẹ kẹ Omai
8. Fikieme Ọghẹnẹ ọ rọ siọ Sọl wọhọ ovie?
8 Ikuigbe Sọl ovie na nọ e rrọ Ebaibol na i fi ẹgba họ epanọ ẹmeoyo o wuzou te. Okenọ o muhọ esuo obọ, Sọl ọ jọ osu omurokpotọ nọ ọ riẹ ọnyaba riẹ, ‘o rri oma riẹ kakawo.’ Rekọ uwhremuna o te ti wo omorro gbe iroro-ethọthọ. (1 Samuẹle 10:21, 22; 15:17) U wo ẹdẹjọ nọ Sọl o bi ti fi ẹmo kugbe ahwo Filistia. Samuẹle ọ tẹ ta kẹ ovie na nọ ọ hẹrẹ bẹsenọ ọye omariẹ ọ rẹ nyaze ti dheidhe kẹ Jihova, jẹ vuẹ Sọl oware nọ o re ru. Rekọ Samuẹle ọ kake nyaze he, fikiere ahwo na a tẹ jẹ vahabọ. Nọ Sọl ọ ruẹ epanọ ahwo na a bi ru, “ọ tẹ mahe idhe na.” Oware nana nọ o ru na o dha Jihova eva. Nọ Samuẹle ọ nyaze, ovie na o te je gu-inoma ro ruru aghẹmeeyo riẹ, inọ fikinọ Samuẹle ọ kake nyaze he jabọ nọ o rọ ‘gbae họ’ dheidhe na re ọ ruẹsi wo aruoriwo Ọghẹnẹ. Sọl ovie na o roro nọ idhe na nọ o re dhe u wuzou vi ẹme nọ o re yo inọ ọ hẹrẹ Samuẹle re ọyeọvo o dheidhe na. Samuẹle ọ ta kẹe nọ: “Who ruthọ gheghẹ gaga; who koko uzi ỌNOWO na Ọghẹnẹ ra nọ o je kẹ owhẹ he.” Fikinọ Sọl o yo ẹme kẹ Jihova ha, a te si ọkwa uvie na no uviuwou riẹ.—1 Samuẹle 10:8; 13:5-13.
9. Ẹvẹ Sọl o je ro dhesẹ uruemu aghẹmeeyo kẹ Ọghẹnẹ?
9 Kọ ovie na o wuhrẹ no oware nọ o via na ze? Ijo! Oke ofa o jọ nọ Jihova ọ rọ ta kẹ Sọl nọ ọ raha orẹwho Amalẹk nọ a wọ ohọre bru ahwo Izrẹl gheghe gheghe eva oke nọ u kpemu. A ta kẹ Sọl nọ ọ siọ oware ọvuọvo ba ha, makọ erao rai dede. O yo ẹme te umuo jọ keme o kpe hayo “kpare obọ vi ahwo Amalẹk no obọ Havila ri te obọ Shiọ.” Nọ Samuẹle ọ nya bru ei ze, ovie na ọ tẹ jẹ ghọghọ fiki obokparọ riẹ jẹ ta nọ: “ỌNOWO na ọ ghale owhẹ; me ru uzi ỌNOWO na gba no.” Dede na, wo ohẹriẹ nọ oware nọ a ta kẹ ae, Sọl avọ ahwo riẹ a se Egag ovie na ba gbe “emamọ igodẹ gbe iruẹ gbe erao-iwhri gbe igbo, gbe eware nọ i woma kpobi.” Sọl ovie na o te bi gu-inoma ro ruru aghẹmeeyo riẹ ta nọ: “Ahwo na a vuọ emamọ igodẹ gbe iruẹ na wa, re a rehọ ae dhe-idhe kẹ ỌNOWO na Ọghẹnẹ ra.”—1 Samuẹle 15:1-15.
10. Didi oware jọ nọ u wuzou gaga Sọl o vuhumu hu?
10 Nọ o yo ẹme na, Samuẹle ọ tẹ ta kẹ Sọl nọ: “Kọ idhe gbe iwẹ-egọ e rẹ were ỌNOWO na vi eme Riẹ e yo? Keme ri, ẹme oyo, o woma vi idhe, gbe ezọgaviẹ i woma vi iwhri-erao.” (1 Samuẹle 15:22) Nọ Jihova ọ gbaemu nọ a kpe erao na kpobi na, ọ be te jẹ ae rehọ họ nọ a tẹ rehọ ai dheidhe.
Yo Ẹme Evaọ Eware Kpobi
11, 12. (a) Ẹvẹ Jihova o bi rri omodawọ nọ ma be rọ gọe? (b) Ẹvẹ ohwo ọ sae rọ viẹ omobọ riẹ họ roro nọ o bi ru oreva Ọghẹnẹ, dedenọ ọ be ghẹmeeyo?
11 O rẹ were Jihova kẹhẹ nọ ọ tẹ be ruẹ idibo riẹ nọ e be yọrọ ẹgbakiete rai ghelọ ukpokpoma, whowho usi Uvie na dedenọ ahwo buobu a be gwọlọ yo ho, je bi kpohọ iwuhrẹ Ileleikristi ghelọ ẹgaga uyerakpọ! Ẹmeoyo nọ ma rẹ rọ roma kẹ iruẹru abọ-ẹzi mai itieye na nọ i wuzou na u re ru eva were Ọghẹnẹ! Jihova o rri oma nọ ma be dao evaọ egagọ riẹ ghaghae nọ ma te bi ru ere fiki uyoyou. Ahwo-akpọ a sai rri iruo ajọwha mai vo, rekọ Ọghẹnẹ o bi muẹrohọ iwẹegọ mai, ọ tẹ be jẹ kareghẹhọ ai.—Matiu 6:4.
12 Dede na, re ma ruẹsi ru Ọghẹnẹ eva were ziezi, o gwọlọ nọ ma re yo ẹme kẹe evaọ kabọ kabọ uzuazọ mai. Ajọ ma viẹ oma mai họ vievie he, re ma roro nọ ma sai rolo obọ kẹ itee Ọghẹnẹ jọ thakpinọ ma bi kru oma ga evaọ abọfa iruẹru egagọ mai. Wọhọ oriruo, ohwo ọ rẹ sae viẹ oma riẹ họ roro nọ ọ tẹ be hae roma kẹ abọjọ iruẹru egagọ ẹsikpobi, ọ rẹ sai wo unuzou eva obọ Ọghẹnẹ nọ ọ tẹ be make lẹlẹ gbe-ọfariẹ hayo ru imuemu ilogbo efa. Oghẹrẹ iroro itieye na e thọ jẹ rrọ oware enwoma.—Ahwo Galesha 6:7, 8.
13. Nọ mai ọvo ma tẹ rrọ oria, ẹvẹ ẹmeoyo mai ọ sae rọ ziọ odawọ?
13 Ere re, ma sae nọ oma mai nọ, ‘Kọ me bi yo ẹme Jihova evaọ uzuazọ uyero mẹ nẹdẹ tẹdẹ, makọ evaọ eware nọ a rẹ sai rri wọhọ ẹme omobọ mẹ?’ Jesu ọ ta nọ: “Ọnọ o wo orọwọ evaọ osese vievie o wo orọwọ evaọ ibuobu re; ọnọ o kiẹrẹe evaọ osese vievie he, o re kiẹrẹe evaọ ibuobu hu re.” (Luk 16:10) Kọ ma be ‘nya avọ ẹgbakiete evaọ eva mai’ makọ ‘evaọ uwou mai,’ nọ amọfa a rẹ jọ ruẹ omai hi? (Olezi 101:2) Ẹhẹ, ẹgbakiete mai ọ sae ziọ odawọ nọ ma tẹ rrọ evaọ uwou mai. Evaọ erẹwho buobu nọ a jọ wo ekọmputa evaọ enwenọ iwou kpobi, nọ ohwo ọ tẹ nyẹ ebọtini ọvo yọ iwoho etọtọ e roma via no. Eva ikpe jọ nọ i kpemu, taure ohwo ọ tẹ ruẹ iwoho itieye na kiyọ o kpohọ eria nọ a be jọ dhesẹ ighe hayo arozaha ọfariẹ-ogbe. Kọ ma ti yo ẹme Jesu nọ ọ ta nọ: “Kohwo kohwo nọ o re ri aye rite ẹguọlọ riẹ, ọ jọ eva lele ie bruẹnwae no”? Kọ ma te siọ ighe ọfariẹ ba eriwo? (Matiu 5:28; Job 31:1, 9, 10; Olezi 119:37; Itẹ 6:24, 25; Ahwo Ẹfẹsọs 5:3-5) Ẹvẹ kpahe ighe ozighi nọ a rẹ jọ etẹlivisiọno dhesẹ? Kọ ma rọwokugbe Ọghẹnẹ mai, ọnọ “ẹzi riẹ o mukpahe ọnọ o you igbruku” hayo ozighi? (Olezi 11:5) Kọ ẹvẹ udi nọ a rẹ lẹlẹ da vrẹ oma? Ebaibol na e ghọ idieda-thomawa, e tẹ jẹ vẹvẹ Ileleikristi unu nọ a whaha “oma o rọkẹ idi-eda.”—Taitọs 2:3; Luk 21:34, 35; 1 Timoti 3:3.
14. Idhere vẹ jọ ma sai ro dhesẹ ẹmeoyo mai kẹ Ọghẹnẹ evaọ ẹme nọ o kpomahọ ugho?
14 Ofẹ ugho yọ abọfa nọ o jọ fo nọ ma re muẹrohotọ. Wọhọ oriruo, kọ ma ti wobọ evaọ omaa efe asohẹrioke nọ o whomahọ iwhayo-ifio? Kọ ma be gwọlọ rehọ edhere nọ o fo ho whaha ẹhwa osa-uzou? Manikọ ma be roma totọ koko ujaje nọ o ta nọ: “Hwosa kẹ ae epanọ ute rai, osauzou kẹ ọnọ osauzou ute”?—Ahwo Rom 13:7.
Ẹme nọ A re Yo Fiki Uyoyou
15. Fikieme who bi ro yo ẹme kẹ izi Jihova?
15 Ẹmeoyo kẹ ijaje Ọghẹnẹ o rẹ wha irere buobu ze. Wọhọ oriruo, nọ ma tẹ siọ ivovavovo ba, yeri uzuazọ okpakpatiẹ, si oma no ọfariẹ, jẹ whaha azẹ nọ ma re ro ru iruo thọthọ, eghẹrẹ eyao jọ e rẹ sae vrẹ omai. U te no ere no, nọ ma tẹ be rria lele itee Ebaibol evaọ abọfa uzuazọ uyero mai, ma rẹ sai wo irere eva oyerikugbe amọfa, uzuazọ uviuwou, jẹ sae yọrọ ugho dhobọ. (Aizaya 48:17) Ma rẹ sai rri erere otioye kpobi nọ o te omai wọhọ oghale orọ efihiruo izi Ọghẹnẹ. Dede na, ugogo ẹjiroro nọ ma bi ro yo ẹme kẹ Jihova họ fiki nọ ma you rie. Orọnikọ fiki erere nọ o re te omai ma be rọ gọ Ọghẹnẹ hẹ. (Job 1:9-11; 2:4, 5) Ọghẹnẹ ọ kẹ omai ufuoma iroro-ejẹ nọ ma sai ro yo ẹme kẹ ohwo kpobi nọ o je omai. Ma salọ nọ ma re yo ẹme kẹ Jihova fikinọ ma gwọlọ ru ei eva were gbe fikinọ ma gwọlọ ru oware nọ u kiehọ.—Ahwo Rom 6:16, 17; 1 Jọn 5:3.
16, 17. (a) Ẹvẹ Jesu o ro dhesẹ ẹmeoyo ọrọ uyoyou nọ u nevaze kẹ Ọghẹnẹ? (b) Ẹvẹ ma sae rọ raro kele Jesu?
16 Jesu o fi obọdẹ oriruo hotọ ọrọ ẹme nọ a re yo kẹ Jihova fiki uyoyou nọ a wo kẹe. (Jọn 8:28, 29) Okenọ Jesu ọ jọ otọakpọ, o “wuhrẹ [ẹmeoyo] eva udevie uye riẹ kpobi.” (Ahwo Hibru 5:8, 9) Eva oghẹrẹ vẹ? Jesu “o hrẹ oma riẹ kpotọ ọ tẹ rọwo whu, whu uwhu [ure oja, NW ].” (Ahwo Filipai 2:7, 8) Dedenọ Jesu ọ jẹ hai yo ẹme no vẹre eva obọ odhiwu, ọ rẹriẹ ovao dhe odawọ ẹmeoyo ghele nọ ọ ziọ otọakpọ. O rẹ sai mu omai ẹro nọ evaọ kabọ kabọ, Jesu o te ohwo nọ ọ rẹ jọ Ozerẹ Okpehru kẹ inievo abọ-ẹzi riẹ gbe amọfa kpobi nọ a fi ẹrọwọ họ iẹe.—Ahwo Hibru 4:15; 1 Jọn 2:1, 2.
17 Kọ omai re? Ma rẹ sae raro kele Jesu evaọ ẹmeoyo kẹ oreva Ọghẹnẹ nọ ma rẹ rọ karo. (1 Pita 2:21) Eva e rẹ sae were omai nọ uyoyou nọ ma wo kẹ Ọghẹnẹ o tẹ be wọ omai ru lele ijaje riẹ, a tẹ maki bi tunyẹ hayo dawo omai re ma gbabọkẹ izi riẹ. (Ahwo Rom 7:18-20) Onana o kẹre te unevaze nọ ma re ro yo ẹme kẹ ahwo nọ a ro mu nọ e be kobaro evaọ egagọ uzẹme, dede nọ a gba ha. (Ahwo Hibru 13:17) Ẹme nọ ma re yo kẹ izi Jihova, te okenọ ohwo ọvo ọ be ruẹ omai hi u wuzou kẹe gaga.
18, 19. Eme o re no ẹme nọ ma re yo kẹ Ọghẹnẹ ze?
18 Nẹnẹ, ẹmeoyo kẹ Jihova o rẹ sae gwọlọ nọ ma thihakọ ukpokpoma re ma ruẹse yọrọ ẹgbakiete mai. (Iruẹru 5:29) Epọvo na re, ẹmeoyo kẹ uwo nọ Jihova o vi omai inọ ma ta usiuwoma je wuhrẹ ahwo na o gwọlọ nọ ma re thihakọ evaọ iruo nana rri te urere akpọ nana. (Matiu 24:13, 14; 28:19, 20) O gwọlọ nọ ma re thihakọ ruabọhọ oma-ukugbe inievo mai, nọ ebẹbẹ akpọ na e tẹ be maki tunyẹ omai. Ọghẹnẹ oyoyou mai ọ riẹ oma nọ ma be dao re ma ruẹsi yo ẹme kẹe evaọ abọ nana. Dede na, re ma ruẹsi yo ẹme ziezi, o gwọlọ nọ ma re lele oma sebaẹgba mai họre re ma ruẹse whaha eyoma oruo, je wo emamọ eriwo kpahe oware uwoma uruo.—Ahwo Rom 12:9.
19 Ma tẹ be gọ Jihova fiki uyoyou gbe ovuhumuo kẹ ewoma riẹ, “ọ rẹ te hwosa kẹ [omai] nọ e guọlọ e riẹ.” (Ahwo Hibru 11:6) Emamọ idhe hayo iruẹru i wuzou je fo evaọ egagọ Jihova, rekọ ẹme nọ ma re yo fiki uyoyou nọ ma wo kẹ Jihova họ oware nọ o rẹ mae were iẹe.—Itẹ 3:1, 2.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Ẹvẹ ma sae rọ ta nọ ma wo oware jọ nọ ma rẹ kẹ Jihova?
• Eware vẹ Sọl o jo ru thọ?
• Ẹvẹ whọ sai ro dhesẹ nọ whọ rọwo inọ ẹmeoyo o woma vi idhe?
• Eme ọ wọ owhẹ bi yo ẹme kẹ Jihova?