Kọ Who ‘Fe Evaọ Obọ Ọghẹnẹ’?
“Whaọ ere ọnọ o koko efe kẹ oma riẹ, o fe obọ Ọghẹnẹ hẹ.”—LUK 12:21.
1, 2. (a) Eme ahwo a be ruẹ uye gwọlọ? (b) Didi use-abọ gbe ọza Ileleikristi a rẹ rẹriẹ ovao ku hrọ?
ARUỌZAHA nọ a rẹ rọ gwọlọ oware nọ a rri ghaghae orọnikọ yọ aruọzaha gheghe nọ emaha na a rẹ zae he; rekọ evaọ erẹwho sa-sa, n’ige t’ige, ẹgwọlọ oware nọ a rri ghaghae yọ oware nọ o be ginẹ via dẹẹ evaọ ikpe buobu na. Wọhọ oriruo, evaọ ukpe 1800 rite 1899, fiki igoru nọ a duku evaọ erẹwho wọhọ Australia, South Africa, Canada, gbe America, ahwo a dhẹ siọ iviuwou gbe ahwo nọ a you ba jẹ gwọlọ efe evaọ erẹwho yena, yọ ẹsejọ erẹwho yena e rẹ vọ avọ ebẹbẹ. Ẹhẹ, ahwo buobu a rẹ gwọlọ fi uzuazọ rai họ ọza dede jẹ ruẹ uye gaga fikinọ a gwọlọ fe.
2 Dede nọ ahwo buobu nẹnẹ a be nwane dhẹ kpohọ erẹwho efa be gwọlọ efe he, a bi ruiruo gaga re a sae rẹrote oma rai gbe iviuwou rai. Re ohwo ọ sai ru onana evaọ akpọ inẹnẹ o rẹ jọ bẹbẹ, yọ o rẹ rehọ oke gaga re. O lọhọ gaga re ohwo ọ ruawa hrọ kpahe emuore, emuẹgọ, gbe oria nọ ọ rẹ ria te epanọ o re ro gbabọ kẹ hayo tubẹ kpairoro vrẹ eware nọ e mae roja. (Ahwo Rom 14:17) Jesu ọ kẹ ọtadhesẹ jọ nọ ọ nwani dhesẹ uruemu nana nọ ahwo-akpọ a wo na. A rẹ rue riẹ se kpahe eva Luk 12:16-21.
3. Gbiku kpẹkpẹe kpahe ọtadhesẹ Jesu nọ a kere fihọ Luk 12:16-21 na.
3 Jesu ọ kẹ ọtadhesẹ riẹ na evaọ oke ọvona nọ ọ rọ ta kpahe epanọ o roja te re ma yọrọ oma kẹ eware amọfa egwọlọ, onọ ma t’ẹme te ziezi no evaọ uzoẹme nọ o vrẹ na. Nọ ọ vẹvẹ unu no kpahe uvou-uthei, Jesu ọ tẹ t’ẹme kpahe ọdafe jọ nọ eware iwoma nọ o wo vọ iru e dẹro ho, rekọ ọnọ o wolo iru riẹ na no re ọ bọ ae ruaro re ọ ruẹ oria nọ o re fi eware iwoma buobu riẹ họ. Nọ ọ nwani roro no inọ oke u te no nọ o re ro somahọ re ọ riakpọ kuoma, Ọghẹnẹ ọ tẹ ta kẹe inọ o t’uwhu no, gbe nnọ amọfa a bi ti wo eware iwoma kpobi nọ o koko họ na. Kẹsena Jesu ọ tẹ ta eme urere nana: “Whaọ ere ọnọ o koko efe kẹ oma riẹ, o fe obọ Ọghẹnẹ hẹ.” (Luk 12:21) Eme ma rẹ sai wuhrẹ no ọtadhesẹ nana ze? Ẹvẹ ma sai ro fi eware nọ ma jọ ọtadhesẹ na wuhrẹ họ iruo evaọ uzuazọ mai?
Ọzae nọ O Wo Ẹbẹbẹ
4. Oghẹrẹ ọzae vẹ ma rẹ sae ta nọ a ta ẹme kpahe evaọ ọtadhesẹ Jesu na?
4 Ma riẹ ọtadhesẹ nọ Jesu ọ kẹ na ziezi. Ma muẹrohọ inọ ẹme nọ Jesu o ro muọ iku na họ họ: “Otọ ohwo jọ o tẹ mọ ibi buobu gaga.” Orọnikọ Jesu ọ ta nnọ edhere iwhayo jọ ọzae na o ro fe he. Koyehọ, a dhesẹ ohwo na wọhọ ekpehre ohwo ho. Evaọ uzẹme, no eme nọ Jesu ọ ta ze, o rọ oware areghẹ re a roro inọ ọzae nọ a dhesẹ evaọ ọtadhesẹ na o gine ruiruo gaga. A rẹ sae jọ ọtadhesẹ na ruẹ inọ ọzae na ọ jọ ohwo nọ ọ momaa ziezi je koko eware họ kẹ obaro, ẹsejọhọ avọ ewoma uviuwou riẹ nọ o wo họ iroro. Fikiere, a tẹ rehọ abọ okọ rri rie, a rẹ sai dhesẹ ọzae na wọhọ ọgba-iruo nọ o se owha-iruo riẹ gboja.
5. Ẹbẹbẹ vẹ ọ rẹriẹ ovao ku ọzae nọ Jesu ọ fodẹ evaọ ọtadhesẹ riẹ na?
5 Epanọ o rọ kpobi, Jesu o se ohwo nọ ọ fodẹ evaọ ọtadhesẹ riẹ na ọdafe, koyehọ ohwo nọ ọ dafia no anwẹdẹ vẹre. Dede na, wọhọ epanọ Jesu o dhesẹ i rie na, ọdafe na o wo ẹbẹbẹ. Ekakọ riẹ e mọ vi epanọ o rẹro riẹ, bu vi epanọ ọ gwọlọ hayo bu vi enọ ọ rẹ sae rẹrote. Eme ọ hai ru?
6. Ẹsalọ vẹ idibo Ọghẹnẹ buobu a be rẹriẹ ovao dhe nẹnẹ?
6 Idibo Jihova buobu nẹnẹ a rẹriẹ ovao dhe ọkpọ uyero nọ ọdafe na ọ rrọ na. Ileleikristi uzẹme a rẹ daoma jọ ahwo oruọzewọ, kru obọ ga, jẹ rehọ eva rai kpobi ruiruo. (Ahwo Kọlọsi 3:22, 23) Makọ a rehọ e rai iruo hayo a wo akiruo obọ rai, a rẹ daoma gaga. Okenọ a tẹ gwọlọ wọ ai kpehru evaọ iruo hayo uvẹ iruo ọkpokpọ u rovie, yọ a rẹriẹ ova ku iroro-ejẹ no. Kọ a rẹ rọwo re a rehọ ai mu ọkwa okpehru evaọ oria iruo rai hayo re a ru akiruo rai rro? Epọvo na, izoge Isẹri Jihova buobu a bi ru ziezi evaọ obọ isukulu. Fikiere, a sae kẹ ae okẹ-ewuhrẹ-ọvọvẹ re a gbe kpohọ isukulu ilogbo. Kọ a te nwane v’abọ tu uvẹ nọ u rovie fihọ kpobi?
7. Ẹvẹ ọzae nọ Jesu ọ ta kpahe evaọ ọtadhesẹ riẹ na o ro ku ẹbẹbẹ riẹ họ?
7 Ma te zihe ziọ ọtadhesẹ Jesu na, kọ eme ọdafe na o ru okenọ otọ riẹ o mọ ibi buobu gaga nọ o wo oria nọ o re koko ivuẹvu riẹ họ họ? Ọ tẹ jiroro nọ o re wolo iru riẹ no re ọ bọ ae ruaro, kọ etẹe o re fi eka gbe ekakọ iwoma edekọ na họ. O roro inọ ere oruo o ti ro wo omofọwẹ gbe evawere, te epanọ ọ rọ jọ eva riẹ roro nọ: “Mẹ vẹ ta kẹ [ẹwẹ] mẹ nọ, [Ẹwẹ], who wo eware buobu nọ e rọ nọ i re te ikpe buobu; rehọ oma totọ, whọ re, da, whọ ghọghọ.”—Luk 12:19.
Fikieme Ọ rọ Rrọ “Ogheghẹ?”
8. Eme họ ugogo oware jọ nọ ohwo nọ Jesu ọ ta kpahe evaọ ọtadhesẹ riẹ na o ri vo?
8 Dede na, wọhọ epanọ Jesu o fi rie họ, omaa ọdafe na o jọ omofọwẹ ubroke gheghe. Wọhọ epanọ o roro nọ o koko uzuazọ riẹ họ te no, ugogo oware jọ o riẹ nọ o ri vo—oreva Ọghẹnẹ. Ọzae na o je roro kpahe omariẹ ọvo, epanọ ọ rẹ rọ rehọ oma totọ, re, da, jẹ ghọghọ. O roro nọ fikinọ o wo “eware buobu” no jẹ ruọ ere o ti wo “ikpe buobu” re. Rekọ u yoma kẹhẹ, eware e via epanọ o roro ho. Wọhọ epanọ Jesu ọ ta no vẹre na, “uzuazọ ohwo o rọ udevie ekuakua eyero obuobu riẹ hẹ.” (Luk 12:15) Evaọ aso ọvo yena, eware kpobi nọ ọzae na ọ ruẹ uye wo na kpobi i wo erere kẹe he, keme Ọghẹnẹ ọ ta kẹe nọ: “Whẹ [ogheghẹ] aso ọnana a guọlọ ẹwẹ ra; kọ eware nọ whọ ruẹrẹ kpahe na, ono o re ti wo ai?”—Luk 12:20.
9. Fikieme a ro se ọzae nọ a ta kpahe evaọ ọtadhesẹ na ogheghẹ?
9 Obọnana ma te ugogo oware nọ o lẹliẹ Jesu kẹ ọtadhesẹ na no. Ọghẹnẹ o se ọzae na ogheghẹ. Obe-ofeme na Exegetical Dictionary of the New Testament u dhesẹ oghẹrẹ ubiẹme Griki nọ a ro ruiruo na wọhọ “edhesẹ ababọ otoriẹ.” U muẹrohọ inọ evaọ ọtadhesẹ nana, a dhesẹ Ọghẹnẹ wọhọ nọ ọ be rehọ ẹme nana dhesẹ “inọ omaa nọ edafe na a wo kẹ obaro ifofe.” Orọnikọ ẹme na o dhesẹ ohwo nọ ọ kare iroro ho rekọ “ohwo nọ ọ ta inọ u fo ho re a rẹroso Ọghẹnẹ.” Oghẹrẹ nọ Jesu o dhesẹ ọdafe na o kareghẹhọ omai oware nọ ọ ta uwhremu na kẹ ukoko Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ nọ o jọ Laọdisia, Esia Minor inọ: “Wha be ta nọ, Me fe hrọ no, mẹ kpare-obọ no, eware nọ mẹ guọlọ eva akpọ na kpobi me wo rai gba no; wha gbẹ riẹ nọ whai họ enọ e mae rọ ọkora, nyouzou, yogbe, tuaro jẹ bafihọ họ.”—Eviavia 3:17.
10. Fikieme ewo “eware buobu” o gbẹ rọ rrọ imuẹro ẹria “ikpe buobu” hu?
10 U re woma otẹrọnọ ma rehọ eme na t’udu. Kọ ma sae jọ wọhọ ọzae na evaọ ọtadhesẹ na—ruiruo gaga re ma sai wo “eware buobu” rekọ re ma siọ eware nọ i wuzou ba enọ e rẹ lẹliẹ omai wo irẹro ọ ẹria “ikpe buobu”? (Jọn 3:16; 17:3) Ebaibol e ta nọ: “Efe ọ rẹ ke erere evaọ ẹdẹ ofu hu,” gbe “ọnọ ọ rọ ẹro so efe riẹ—o re ti lo no.” (Itẹ 11:4, 28) Fikiere, Jesu o te ku ohrẹ urere nana kugbe ọtadhesẹ na: ‘Whaọ ere o rẹ jọ kẹ ọnọ o koko efe kẹ oma riẹ, nọ o fe evaọ obọ Ọghẹnẹ hẹ.’—Luk 12:21.
11. Fikieme o rọ rrọ oware ufofe re ohwo ọ rehọ ẹruore gbe ufuoma riẹ hwa ekwakwa efe?
11 Okenọ Jesu ọ ta nọ ‘ere o rẹ jọ,’ o je dhesẹ inọ oware nọ o via kẹ ọdafe na evaọ ọtadhesẹ na o te via kẹ enọ e bọ uzuazọ rai kpobi—koyehọ, ẹruore rai gbe omofọwẹ rai wariẹ ekwakwa efe họ. Orọnikọ oware nọ o thọ na họ ‘efe okoko kẹ omobọ ohwo’ ho rekọ seba ‘efe evaọ obọ Ọghẹnẹ.’ Jemis olele na ọ kẹ oghẹrẹ unuovẹvẹ otioye na nọ o kere nọ: “Whai enọ e rẹta nọ: Nẹnẹ hayo odẹ ma reti kpo ẹwho yena gbe ọyena ma vẹ ria etẹe egbukpe jarọ thueki jẹ ruẹ erere; kpakiyọ wha riẹ epanọ e rọ odẹ he.” Eme u fo nọ a re ru? “Ikpoye kowha hẹ ta nọ, ‘Otẹ ruọ Ọnowo na, ma rẹte zọ ma ve ti ru onana hayo oyena.’ ” (Jemis 4:13-15) Epanọ ohwo o fe te kẹhẹ hayo epanọ o wo ekwakwa bu te kẹhẹ, aikpobi e te jọ ofofe ajokpanọ o fe evaọ obọ Ọghẹnẹ. Nọ o rrọ ere na, kọ eme u dhesẹ re ohwo o fe evaọ obọ Ọghẹnẹ?
Re A Fe Evaọ Obọ Ọghẹnẹ
12. Eme ma re ru nọ ma je fe evaọ obọ Ọghẹnẹ?
12 Evaọ eme ọ Jesu, re ohwo o fe evaọ obọ Ọghẹnẹ hayo re ohwo o koko efe họ kẹ oma riẹ i wo ohẹriẹ gaga no ohwohwo. Fikiere, ẹme nọ Jesu ọ be ta na họ oware nọ ma rẹ rọ karo evaọ uzuazọ orọnikọ ekoko ekwakwa efe hayo akpọriọ eware nọ ma wo ho. Ukpoye, ma rẹ rehọ ekwakwa mai rọ bọ usu mai kugbe Jihova ga. Ma te ru ere kiyọ ma ti fe evaọ obọ Ọghẹnẹ. Fikieme? Keme u ti rovie ẹthẹ eghale buobu nọ i ti no obọ riẹ ze. Ebaibol e ta k’omai nọ: “Oghale ỌNOWO na u re ru ohwo họ ọdafe, o re ku enuobro kugbe ei hi.”—Itẹ 10:22.
13. Ẹvẹ eghale Jihova i re ro “ru ohwo họ ọdafe”?
13 Nọ Jihova o te ku eghale ku ahwo riẹ, eghale nọ e mai woma kpobi ọ rẹ kẹ ae. (Jemis 1:17) Wọhọ oriruo, okenọ Jihova ọ kẹ emọ Izrẹl ẹkwotọ, ẹkwotọ nọ ọ kẹ rai họ onọ “ameivie eruẹ gbe ọnyọ” e be jọ suẹ. Dede nọ epọvo na a dhesẹ ẹkwotọ Ijipti, o tẹ ga kẹhẹ ma rẹ sae fodẹ edhere obọdẹ ọvo jọ nọ ẹkwotọ nọ Jihova ọ rọ kẹ emọ Izrẹl u ro wo ohẹriẹ. Mosis ọ ta kẹ emọ Izrẹl nọ: “Otọ nọ ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai ọ be sẹro riẹ.” Koyehọ, eware i ti woma kẹ ae keme Jihova ọ te rẹro te ai. Evaọ etoke kpobi nọ emọ Izrẹl a ro kru egagọ Jihova gaga, ọ ghale rai ziezi a tẹ jẹ reawere oghẹrẹ uzuazọ nọ u woma gaga vi orọ erẹwho nọ e wariẹ e rai họ na. Ẹhẹ, eghale Jihova họ enọ i “re ru ohwo họ ọdafe”!—Ikelakele 16:13; Iziewariẹ 4:5-8; 11:8-15.
14. Eme ahwo nọ a fe evaọ obọ Ọghẹnẹ a be reawere riẹ?
14 Ẹme na “fe obọ Ọghẹnẹ” a sae jẹ fae wọhọ “fe evaọ aro Ọghẹnẹ.” (Today’s English Version) Edafe na a rẹ ruawa epanọ ahwo a ti rri rai. Onana u re dhesẹ oma via evaọ eyero uzuazọ rai. A gwọlọ rehọ oware nọ Ebaibol na i se “eheri uzuazọ” ro dhesẹ oma kẹ ahwo. (1 Jọn 2:16) Wo ohẹriẹ, enọ i fe evaọ obọ Ọghẹnẹ a wo ọjẹrehọ gbe aruoriwo Ọghẹnẹ, yọ a wo usu okpekpe kugbei. Usu oghaghae utioye na o rẹ lẹliẹ udu kie ai vi, tube vi obufihọ nọ ekwakwa efe e rẹ sae kẹ. (Aizaya 40:11) Onọ nọ o kiọkọ họ, Eme ma re ru hrọ re ma sai fe evaọ aro Ọghẹnẹ?
Fe Evaọ Aro Ọghẹnẹ
15. Eme ma re ru hrọ re ma ruẹsi fe evaọ obọ Ọghẹnẹ?
15 Evaọ ọtadhesẹ Jesu, ọzae na ọ momaa o te ruiruo gaga re o koko efe họ kẹ oma riẹ, ghele na a se rie ogheghẹ. Fikiere, re ohwo o fe evaọ obọ Ọghẹnẹ, ọ rẹ daoma re o ruiruo gaga re o wo obọ vọvọ evaọ iruo nọ e re ghaghae evaọ aro Ọghẹnẹ. Usu iruo yena họ onọ Jesu ọ kẹ ujaje riẹ na: “Fikiere wha wuhrẹ ahwo erẹwho kpobi.” (Matiu 28:19) Ma tẹ be rehọ oke mai, ẹgba, gbe ona mai rọ wha iruo usiuwoma ota Uvie na haro, orọnikọ ro le efe he, yọ o wọhọ ẹsenọ ma bi fi ugho họ eki. Ahwo nọ a ru ere no a wo erere buobu no evaọ abọ-ẹzi, wọhọ epanọ iriruo nọ ma be te ta ẹme te na i dhesẹ.—Itẹ 19:17.
16, 17. Iriruo vẹ whọ rẹ sae kẹ ro dhesẹ uzuazọ uyero nọ o rẹ lẹliẹ ohwo fe evaọ aro Ọghẹnẹ?
16 Rehọ oriruo ọzae jọ nọ ọ rrọ Osẹri Jihova. A be hwae emamọ osa evaọ iruo kọmputa nọ ọ be ruẹrẹ. Rekọ iruo riẹ e jẹ rehọ enwenọ oke riẹ kpobi no, ohọo abọ-ẹzi u te je kpei. Ukuhọ riẹ, ukpenọ ọ rehọ oke riẹ kpobi le efe, o te no iruo na o te wuhrẹ epanọ a re ru ice cream, o te ru no ọ vẹ zẹ evaọ iyẹrẹ na, re ọ sai wo uvẹ nọ o re ro ru eware abọ-ẹzi. Enọ a gbẹ jọ iruo vẹre a jẹ rehọ iẹe s’ẹkoko, rekọ eme ọ te via? Ọ ta nọ: “Uzẹme riẹ họ, me bi wo ugho enẹna vi okenọ mẹ jẹ ruẹrẹ kọmputa. Eva e be were omẹ keme idhọvẹ gbe awaọruọ nọ e jọ iruo mẹ vẹre e gbẹ riẹ hẹ. Yọ maero, mẹ kẹle Jihova vi epaọ ọsosuọ no.” Enwene nana o lẹliẹ Oleleikristi nana muọ iruo ọkobaro họ, yọ ma be t’ẹme na o bi ruiruo evaọ uwou ogha ọrọ Isẹri Jihova nọ o rrọ orẹwho riẹ. Eghale Jihova i re gine “ru ohwo họ ọdafe.”
17 Oriruo ọfa họ ọrọ aye jọ nọ ọ whẹro evaọ uviuwou nọ a jọ rehọ isukulu zaro ho. O kpohọ yunivasiti evaọ France, Mexico, Switzerland, yọ o wo irẹro inọ o ti wo iruo nọ o ti jo wo ugho gaga. Ọ ta nọ: “Eware kpobi e jọ omẹ obọ lọlọhọ; ahwo kpobi a jẹ kẹ omẹ adhẹẹ avọ ekwa nọ a jẹ wọ họ omẹ aro, rekọ evaọ eva mẹ, o wọhọ nnọ oware jọ o riẹ nọ me ri wo t’obọ họ.” O te ti wuhrẹ kpahe Jihova. Ọ ta nọ: “Nọ me bi wuhrẹ haro kpahe Jihova na, isiuru mẹ nọ me re ro ru Jihova eva were re mẹ jẹ jọ usu eware nọ ọ kẹ omẹ na hwa umutho zihe kẹe, i fi obọ họ kẹ omẹ riẹ oware nọ u fo nọ me re ru—re mẹ rehọ oke mẹ kpobi gọe.” O no iruo nọ ọ jọ, yọ u kri hi, ọ tẹ họ-ame. Anwọ ikpe 20 nọ e vrẹ, o bi ruiruo ọkobaro na avọ evawere. Ọ ta nọ: “Ahwo jọ a roro inọ mẹ raha isukulu nọ mẹ nya kufiẹ no, rekọ a be ruẹ inọ eva e be were omẹ, yọ oghẹrẹ nọ me bi yere uzuazọ mẹ u te mu ai họ ẹwere. Kẹdẹ kẹdẹ mẹ rẹ lẹ se Jihova re o fi obọ họ kẹ omẹ roma kpotọ re mẹ sai wo ọjẹrehọ riẹ.”
18. Wọhọ Pọl, ẹvẹ ma sai ro fe evaọ aro Ọghẹnẹ?
18 Sọl, ọnọ o ti zihe ruọ Pọl ukọ na, ọ jọ ohwo nọ uvẹ efe akpọ na u rovie fihọ kẹ. Ghele na, o kere uwhremu na nọ: “Me roro eware kpobi gbe odẹ-oware ovo ho, keme ute mẹ o mai ro epanọ mẹ riẹ Kristi Jesu Ọnowo mẹ.” (Ahwo Filipai 3:7, 8) Rọkẹ Pọl, efe nọ ọ rehọ ẹkwoma Kristi wo no i vi oware kpobi nọ ọ rẹ sae jọ akpọ na wo. Epọvo na re, ma te si obọ no ilale efe akpọ na re ma rehọ oma kẹ ẹgọ Ọghẹnẹ, mai oma mai ma te reawere uzuazọ nọ Ọghẹnẹ o re ro rri ohwo inọ o fe evaọ aro riẹ. Ẹme Ọghẹnẹ ọ k’omai imuẹro nọ: “Osohwa omaurokpotọ avọ ozodhẹ ỌNOWO na họ efe, adhẹẹ gbe uzuazọ.”—Itẹ 22:4.
Kọ Whọ Sae k’Iyo Nana Vevẹ?
• Ẹbẹbẹ vẹ ọzae nọ Jesu ọ ta kpahe evaọ ọtadhesẹ na o wo?
• Fikieme a ro se ọzae nọ a ta kpahe evaọ ọtadhesẹ na ogheghẹ?
• Eme u dhesẹ re a fe evaọ obọ Ọghẹnẹ?
• Ẹvẹ ma sai ro fe evaọ obọ Ọghẹnẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 24]
Fikieme a ro se ọdafe na ogheghẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 25]
Ẹvẹ uvẹ nọ a re ro fe o sae rọ jọ odawọ ulogbo?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 26, 27]
“Oghale ỌNOWO na u re ru ohwo họ ọdafe”