Kezọ Kẹ urru Obroziẹ-iroro Ra
“Otu Egedhọ na nọ a wo uzi [Ọghẹnẹ hẹ] a rọ ẹkẹ-ẹmema rai ru eware nọ e rọ eva uzi na.”—AHWO ROM 2:14.
1, 2. (a) Eme ahwo buobu a ru no ro fi obọ họ kẹ amọfa? (b) Iriruo Ikereakere vẹ i dhesẹ ọdawẹ nọ otujọ a dhesẹ kẹ amọfa no?
ỌMỌZAE ikpe 20 jọ nọ o re kie ewawa o kie fihọ edhere nọ itreni e rẹ dhẹ. Ọzae jọ nọ ọ ruẹ oware nọ o via na o te siobọno emetẹ ivẹ riẹ nọ o kru vẹre, ọ tẹ la ruọ edhere itreni na. O te si ọmọzae na fihọ ọgọdọ jọ nọ ọ rrọ udevie edhere itreni na, ọye omariẹ o te kie ruru ọmọzae na, itreni na avọ edo ibreki nọ o thihi ọ tẹ dhẹ ehru rai vrẹ ababọ oma nọ a nwa. Ahwo jọ a rẹ sai se ọzae na ọzae udu, rekọ ọ ta nọ: “U fo re ohwo o ru oware nọ u kiehọ. Me ru ei fikinọ mẹ gwọlọ fi obọ họ. Me ru rie re a riẹ omẹ odẹ hayo jiri omẹ hẹ.”
2 Ẹsejọhọ whọ riẹ ohwo jọ nọ o fi uzuazọ riẹ họ ọza ro fi obọ họ kẹ amọfa. Ibuobu i ru ere evaọ etoke Ẹmo Akpọ II, a ko ahwo nọ a riẹ ẹdọvo ho dhere re ewegrẹ rai a se ai ba ekpe. Jẹ kareghẹhọ okenọ okọ u zue Pọl ukọ na avọ ahwo 275 evaọ Malta, kẹle Sicily. Ahwo ẹwho na a dhẹze ti fi obọ họ kẹ ahwo nana nọ a riẹ ẹdọvo ho na, a ‘re ohrọ rai thesiwa.’ (Iruẹru 27:27–28:2) Kọ ẹvẹ kpahe ọmọtẹ Izrẹl na, ọnọ, dedenọ o sae jọnọ o fi uzuazọ riẹ họ ọza ha, o dhesẹ ọdawẹ kẹ omọvo ahwo Siria nọ i mu rie kpohọ igbo? (2 Ivie 5:1-4) Je roro kpahe ọtadhesẹ Jesu nọ a riẹ gaga na, ọrọ ohwo Sameria nọ o dhesẹ uruemu emamọ ọrivẹ na. Ozerẹ gbe ohwo Livai a nya siọ ibe ohwo Ju rai nọ o whu kuhọ ẹwẹ no ba, rekọ ohwo Sameria nana ọ rọ uye bẹ oma riẹ gaga ro fi obọ họ kẹe. Ọtadhesẹ nana o duobọte oghẹrẹ ahwo sa-sa udu no evaọ ikpe na kpobi na.—Luk 10:29-37.
3, 4. Ẹvẹ uruemu oma-olahiẹ kẹ amọfa nọ ma be jọ oria kpobi ruẹ u ro dhesẹ uwuhrẹ na inọ ma hrerẹ no erao ze fihọ ọrue?
3 Uzẹme o ginẹ rrọ inọ ma be rria “oke ẹbẹbẹ”; ahwo buobu a “wo eva egaga.” (2 Timoti 3:1-3) Ghele na, kọ whọ gbẹ re ruẹ oware ezi nọ ahwo jọ a ru, ẹsejọhọ onọ a tube ru k’owhẹ dede? Amọfa nọ a re fi obọ họ kẹ, o tẹ make rọnọ o lẹliẹ ohwo na fi uzuazọ riẹ họ ọza dede, o da oria kpobi fia te epanọ ahwo jọ a ro dhesẹ iẹe wọhọ “ẹkoma ohwo-akpọ.”
4 A rẹ jọ eria kpobi evaọ akpọ na ruẹ unevaze utioye nọ a re ro fi obọ họ, o tẹ make gwọlọ nọ ohwo o fi uzuazọ riẹ họ ọza. Onana u dhesẹ nọ iroro na inọ ewoma omobọ mai ọvo ma rẹ gwọlọ keme ahwo a hrerẹ no erao ze yọ uwuhrẹ ọrue. Francis S. Collins, ọnọ o wuhrẹ kpahe egẹgẹ-ukuoriọ uzuazọ, jẹ karo evaọ iruo egọmeti America nọ a rọ kiẹ kpahe ogẹgẹ-ukuoriọ uzuazọ na, ọ ta nọ: “Uruemu oma-olahiẹ kẹ amọfa nọ o rrọ ahwo-akpọ oma yọ ẹbẹbẹ ologbo kẹ enọ i wuhrẹ inọ ma no erao ze. . . . A riẹ hẹ epanọ ma ro wo ọdawẹ nọ ma rẹ gwọlọ ro fi obọ họ kẹ enọ e rrọ uye.” Ọ ta re nọ: “Ahwo jọ a rẹ ruẹ uye ro fi obọ họ kẹ enọ a wo oware ovo kugbe he. . . . Ahwo nọ a rọwo uwuhrẹ Darwin, inọ ahwo-akpọ a no erao ze, a sai dhesẹ oware nọ ma rọ rrọ enẹ hẹ.”
“Urru ọ Obroziẹ-Iroro”
5. Eme a jọ oma ahwo muẹrohọ no?
5 Francis S. Collins, ọnọ ma fodẹ no vẹre na, ọ fodẹ oware jọ nọ o so riẹ ze nọ ma rẹ rọ gwọlọ ru ewoma kẹ amọfa: “Urru ọ obroziẹ-iroro nọ u re bo se omai inọ ma fi obọ họ kẹ amọfa o tẹ make rọnọ uvumọ erere o te jariẹ t’omai hi.”a Obroziẹ-iroro nọ ọ fodẹ na o sae kareghẹhọ omai oware jọ nọ Pọl ukọ na o kere kpahe: “Okenọ otu Egedhọ na nọ a wo uzi na ha a rọ ẹkẹ-ẹmema rai ru eware nọ e rọ eva uzi na gba a maki wo uzi na ha; a ru rie họ uzi kẹ oma obọ rai. Enọ i dhesẹ iruẹru uzi nọ a kere họ evaọ eva rai, oma obọ rai dede u sisẹi kẹ ae; jegbe iroro obọ rai okenọ a make be poviẹ ae yoyoma hayo unoma uguo ohwo suọ ohwo.”—Ahwo Rom 2:14, 15.
6. Fikieme ahwo kpobi a ti ro guọvunu kẹ Ọmemama na?
6 Evaọ ileta riẹ se ahwo Rom, Pọl o dhesẹ inọ ahwo-akpọ a ti guọvunu kẹ Ọghẹnẹ keme ekwakwa riẹ gbe imuẹro inọ ọ ginẹ rrọ i dhesẹ oma via vevẹ ẹkwoma eware nọ ọ ma. O rrọ ere “no emuhọ akpọ na ze.” (Ahwo Rom 1:18-20; Olezi 19:1-4) Uzẹme inọ ahwo buobu a be daezọ Ọnọ ọ ma rai hi yọ a bi yeri uzuazọ epanọ u je rai. Ghele na, oreva Ọghẹnẹ họ re ahwo-akpọ a riẹ izi ikiẹrẹe riẹ re a je kurẹriẹ no uruemu uyoma. (Ahwo Rom 1:22–2:6) Ahwo Ju a wo uvi ẹjiroro nọ a re ro ru ere—Ọghẹnẹ ọ rehọ ẹkwoma Mosis kẹ ai Uzi na. Rekọ, makọ ahwo nọ i tube wo ‘izi Ọghẹnẹ hẹ’ a rẹ sae riẹ inọ Ọghẹnẹ ọ rrọ.—Ahwo Rom 2:8-13; 3:2.
7, 8. Bro ahwo a riẹ inọ oware jọ yọ onọ u woma hayo nọ u yoma, kọ eme onana o riobọhọ?
7 Obroziẹ-iroro nọ ma wo yọ ugogo ẹjiroro jọ nọ ahwo kpobi a rẹ rọ rọwo inọ Ọghẹnẹ ọ rrọ jẹ rehọ uruemu dhesẹ iẹe via. Fikinọ ma rẹ riẹ nọ ohwo o te ru oware nọ u fo, u dhesẹ inọ ma wo obroziẹ-iroro. Roro kpahe onana: Emaha jọ a dhuhie họ re a gadiẹ ruọ oware aruọzaha jọ, unọjọ utọjọ. Ọmọ jọ ọ tẹ họrọ no obemu ze ruọ aro. Ibuobu emọ na a te bo nọ, ‘A re ru ere he; u woma ha!’ Whaọ, nọ oma ra nọ, ‘Ẹvẹ emaha dede a rọ riẹ inọ oware jọ u woma hayo u yoma?’ Keme ere a ma omai. Pọl o kere nọ: ‘Okenọ otu Egedhọ na nọ a wo uzi na ha a rọ ẹkẹ-ẹmema rai ru eware nọ e rọ eva uzi na.’ Orọnikọ ‘Ẹsejọ’ Pọl ọ ta ha, wọhọ nnọ yọ oware nọ o rẹ via godogodo. Ẹme nọ ọ rọ t’ẹme họ “okenọ,” onọ u dhesẹ i rie inọ oware nọ o be via ẹsikpobi. Ẹme na họ, ahwo a rẹ “rọ ẹkẹ-ẹmema rai ru eware nọ e rọ eva uzi na,” koyehọ, udu rai o rẹ wọ ai ru eware ezi nọ ma re se ku evaọ Ebaibol na.
8 Ma rẹ ruẹ uruemu nana evaọ erẹwho buobu. Profẹsọ jọ evaọ Cambridge University o muẹrohọ inọ izi ahwo Babilọn, Ijipti, gbe Griki, avọ erọ Australia gbe America evaọ oke anwae i “mukpahe okienyẹ, ahwo-okpe, ofruriọ gbe ọrue-ọta, izi ẹwo evona nọ e gba ekpako, emaha, gbe iwhrori na.” Yọ Francis S. Collins o kere nọ: “O wọhọ nọ ahwo kpobi nya akpọ na duwu a riẹ inọ oware jọ u woma, ojọ u yoma.” Kọ oyena o gbẹ kareghẹhọ owhẹ eme nọ e rrọ Ahwo Rom 2:14?
Obroziẹ-Iroro Ra—Ẹvẹ U re Ruiruo?
9. Eme họ obroziẹ-iroro, kọ ẹvẹ o sai ro fi obọ họ k’owhẹ re who te ru oware?
9 Ebaibol na i dhesẹ inọ obroziẹ-iroro ra o re ruiruo wọhọ oguẹdhọ nọ ọ rẹ kiẹ owojẹ ra riwi. O wọhọ ẹsenọ urru jọ evaọ eva ra o be ta k’owhẹ inọ owọ nọ whọ be jẹ na u woma hayo u yoma. Pọl ọ fodẹ urru nana nọ o rrọ eva riẹ: “Iroro eva mẹ e be jọ eva Ẹzi Ẹri se isẹi kẹ omẹ.” (Ahwo Rom 9:1) Wọhọ oriruo, urru nana o rẹ vẹvẹ owhẹ unu kpahotọ nọ whọ tẹ be jiroro nọ i kie kpahe eruo oware nọ u woma hayo onọ u yoma. Obroziẹ-iroro ra o sai fi obọ họ k’owhẹ kiẹ oware jọ nọ whọ gwọlọ ru evaọ obaro riwi, o vẹ jẹ ta k’owhẹ sọ udu u ti bru kp’owhẹ nọ who te ru oware na.
10. Oghẹrẹ vẹ obroziẹ-iroro na o re ruiruo?
10 Obroziẹ-iroro ra o rẹ mai ruiruo nọ who te ru oware jọ no. Okenọ Devidi ọ jẹ dhẹ no oria ruọ oria fiki Sọl Ovie na, uvẹ u rovie fihọ kẹe re o ru ovie nọ Ọghẹnẹ o ro mu oware nọ u kiehọ họ, yọ o gine ru ere. Uwhremu na, “udu u te [je brukpe] Devidi.” (1 Samuẹle 24:1-5; Olezi 32:3, 5) A jọ oria Ebaibol nana fodẹ “obroziẹ-iroro” ho; rekọ oye a jọ etenẹ se udu nọ u je brukpe Devidi na. Udu u brukpe omai kpobi no ẹsejọ fiki oware jọ nọ ma ru. Udu u brukpe ahwo jọ nọ a hwa esa-uzou rai hi te epanọ a rọ gwọlọ edhere nyae hwa esa nọ a re na. Udu u brukpe ahwo jọ no te epanọ a rọ feva ẹnwae nọ a bru kẹ ọzae hayo aye rai. (Ahwo Hibru 13:4) Rekọ ohwo o te ru oware nọ udu hayo obroziẹ-iroro riẹ o ta kẹe, ohwo o re wo evevọwẹ gbe udhedhẹ iroro.
11. Fikieme o jẹ jọ enwoma re ma kẹ ‘obroziẹ-iroro’ mai ọvo uvẹ re o kpọ omai? Kẹ oriruo.
11 Kọ ma sae nwane kẹ ‘obroziẹ-iroro mai uvẹ re o kpọ omai’? Uzẹme, o rrọ ziezi re ma gaviezọ kẹ obroziẹ-iroro mai, rekọ o rẹ sai su omai thọ gaga. Ẹhẹ, urru ọ obeva mai na o sae viẹ omai họ. Rehọ oriruo jọ. Ebaibol e ta k’omai kpahe Stivin, ọgba-egagọ nọ ọ rrọ olele Jesu, ọnọ “aruoriwo avọ ogaga evọ oma.” Ahwo Ju jọ a si Stivin ototọ ruọ otafe Jerusalẹm a tẹ rehọ itho fi ei kpe. Sọl (ọnọ o zihe ruọ Pọl ukọ na uwhremuna) “ọ jọ udevie otu ijihẹ” nọ i kpe Stivin na. O wọhọ nnọ u mu ahwo Ju yena ẹro gaga inọ emamọ oware a je ru na te epanọ udu rai u ro brukpe ai hi. Ere o jọ re kẹ Sọl, keme oyena o vrẹ no ọ gbẹ jẹ “ruabọhọ bi guegue ilele Ọnowo na.” U re vevẹ, evaọ oke yena obroziẹ-iroro riẹ o je ruiruo gbagba ha.—Iruẹru 6:8; 7:57–8:1; 9:1.
12. Oware jọ vẹ o rẹ sai kpomahọ obroziẹ-iroro mai?
12 Eme ọ raha obroziẹ-iroro Sọl? Ovo jọ o sae jọ usu riẹ kugbe amọfa. Ibuobu mai a lele ohwo jọ t’ẹme no evaọ ifonu nọ uvou ohwo na o nwani do wọhọ orọ ọsẹ riẹ. O sae jọnọ edo uvou ọmọ na u tho orọ ọsẹ riẹ, hayo o sae jẹ jọ nọ ọmọ na ọ raro kele etata ẹme ọsẹ riẹ. Epọvo na re, o sae jọnọ oware nọ u kpomahọ uruemu Sọl na họ usu riẹ kugbe ahwo Ju enọ i mukpahe Jesu jẹ wọso iwuhrẹ riẹ. (Jọn 11:47-50; 18:14; Iruẹru 5:27, 28, 33) Ẹhẹ, o sae jọnọ egbẹnyusu Sọl i kpomahọ urru obeva riẹ, obroziẹ-iroro riẹ.
13. Ẹvẹ oria nọ ma be rria o sai ro kpomahọ obroziẹ-iroro mai?
13 Oria nọ ma be rria o sai je kpomahọ obroziẹ-iroro na, wọhọ epanọ oria nọ ohwo ọ be rria u re kpomahọ etata ẹme gbe ẹrọunu riẹ. (Matiu 26:73) O wọhọ nnọ onana họ oware nọ o via kẹ ahwo Asiria oke anwae. A riẹ rai inọ a re fiẹmo gaga, yọ a rẹ jọ iwoho nọ a kare fihọ itho ruẹ oria nọ a be jọ lahiẹ erigbo. (Nahum 2:11, 12; 3:1) A dhesẹ ahwo Ninẹve erọ oke Jona wọhọ inọ a “riẹ obọze avọ ẹkpẹlobọ rai hi.” Koyehọ, a riẹ hẹ sọ Ọghẹnẹ o wo izi jọ nọ e ta inọ oware nana u woma hayo oyena u yoma. Dai roro epanọ obroziẹ-iroro ọrọ emọ nọ a yọrọ evaọ Ninẹve o rẹ jọ! (Jona 3:4, 5; 4:11) Epọvo na re nẹnẹ, uruemu amọfa o rẹ sai kpomahọ obroziẹ-iroro ohwo.
Eme Ma re Ru re Obroziẹ-Iroro Mai O Ruiruo Ziezi?
14. Ẹvẹ obroziẹ-iroro nọ ma wo u ro dhesẹ eme nọ e rrọ Emuhọ 1:27 via?
14 Jihova ọ kẹ Adamu avọ Ivi obroziẹ-iroro, yọ ma reuku obroziẹ-iroro mai mi ai. Emuhọ 1:27 o ta k’omai inọ a ma ahwo-akpọ evaọ uwoho Ọghẹnẹ. Orọnikọ oyena u dhesẹ epanọ oma Ọghẹnẹ o rrọ họ, keme Ọghẹnẹ yọ ẹzi, mai kọ iwo. A ma omai evaọ uwoho Ọghẹnẹ keme ma wo ekwakwa riẹ, onọ o kẹre te ẹriẹ oware nọ u woma gbe onọ u yoma avọ obroziẹ-iroro nọ u bi ruiruo. Onana o kẹ omai edhere jọ nọ ma sai ro ru re obroziẹ-iroro mai o jọ onọ u bi ruiruo, onọ ma rẹ sai fievahọ. Koyehọ, ma re wuhrẹ kpahe Ọmemama na ziezi, je si kẹle iẹe.
15. Ovẹ họ edhere jọ nọ ma sai ro wo erere no ẹriẹ Ọsẹ mai ze?
15 Ebaibol na i dhesẹ inọ Jihova yọ Ọsẹ rọ kẹ omai kpobi. (Aizaya 64:8) Uvi Ileleikristi kpobi a rẹ sai se Ọghẹnẹ Ọsẹ, o tẹ make rọnọ ẹruore obọ odhiwu a wo hayo a te rria evaọ aparadase otọakpọ. (Matiu 6:9) Isiuru mai o rẹ jọ re ma sikẹle Ọsẹ mai, eriwo gbe itee riẹ e vẹ rehọ ere da ruọ omai oma. (Jemis 4:8) Ahwo buobu a wo isiuru kpahe ere oruo ho. A wọhọ ahwo Ju enọ Jesu ọ ta kẹ nọ: “Wha ri yo uru riẹ okeovo ho, wha te ruẹ oghẹrẹ riẹ e he; yọ wha wo ẹme riẹ evaọ eva rai hi.” (Jọn 5:37, 38) Ma re rehọ ezọ mai yo urru Ọghẹnẹ hẹ, rekọ ma rẹ sai wo eme riẹ evaọ eva mai, ma vẹ rehọ ere jọ wọhọ iẹe je wo oghẹrẹ iroro riẹ.
16. Eme ikuigbe Josẹf u wuhrẹ omai kpahe epanọ u wuzou te re ma wuhrẹ obroziẹ-iroro mai jẹ gaviezọ kẹe?
16 Ikuigbe kpahe Josẹf okenọ ọ jọ uwou Pọtifa u dhesẹ onana via. Aye Pọtifa ọ gwọlọ edhere nọ ọ rẹ rọ lẹliẹ Josẹf. Dede nọ evaọ oke riẹ a ri kere uvumọ obe Ebaibol ho, yọ a re rehọ Ijaje Ikpe na rọ kẹ emọ Izrẹl he, Josẹf ọ ta inọ: “Kẹvẹ me je ru umuomu ulogbo utiona, re mẹ thọ uzi Ọghẹnẹ?” (Emuhọ 39:9) Orọnikọ ọ t’enẹ re o ru uviuwou riẹ eva were he; keme ma riẹ nọ a jẹ rria thethabọ gaga no oria nọ ọ jọ. Ọghẹnẹ ọ gwọlọ ru eva were. Josẹf ọ riẹ ute nọ Ọghẹnẹ o fihọ kẹ orọo—ọzae ọvo aye ọvo, ivẹ na a vẹ jọ “uwo ovo.” Yọ ẹsejọhọ o yo epanọ oma u ru Abimẹlẹk nọ ọ riẹ inọ Rebeka o wo ọzae no—inọ omọfa o te lele iei wezẹ o thọ, inọ ere oruo o te wha abe-ọriọ se ahwo riẹ. Ẹhẹ, Jihova ọ ghale iroro nọ Abimẹlẹk ọ jẹ na, onọ u dhesẹ oghẹrẹ nọ o rri ẹnwae-obro. Eware nana kpobi nọ Josẹf ọ riẹ i fi obọ họ kpọ obroziẹ-iroro riẹ, ru ei si oma no ọfariẹ-ogbe.—Emuhọ 2:24; 12:17-19; 20:1-18; 26:7-14.
17. Evaọ oma nọ ma be dawo re ma jọ wọhọ Ọsẹ mai, fikieme uyero mai u je woma vi orọ Josẹf?
17 Eriariẹ nọ ma wo nẹnẹ e kẹre vi umutho nọ Josẹf o wo evaọ oke riẹ. Ma wo oma Ebaibol na soso nọ ma rẹ sai jo wuhrẹ kpahe iroro Ọsẹ obọ odhiwu mai, avọ eware nọ e rẹ were iẹe gbe enọ e rẹ dhae eva. Epanọ ma kiẹ Ikereakere na te, ere ma ti si kẹle Ọghẹnẹ te jẹ jọ wọhọ iẹe. Nọ ma bi ru ere na, obroziẹ-iroro mai o ve ti ruiruo kpekpekpe gaga lele iroro Ọsẹ mai. O ve ti ruiruo lele oreva riẹ vi epaọ ọsosuọ.—Ahwo Ẹfẹsọs 5:1-5.
18. Ghelọ uzuazọ nọ ma yeri vrẹ no, eme ma rẹ sai ru re ma daoma ru obroziẹ-iroro mai zihe ruọ onọ ma re fievahọ?
18 Kọ ẹvẹ kpahe okegbe nọ ma be rria, onọ u bi kpomahọ obroziẹ-iroro mai? Ẹsejọhọ iroro gbe uruemu imoni hayo okegbe nọ ma be rria i kpomahọ uruemu mai gaga. Fikiere, o sae jọnọ obroziẹ-iroro mai o je ruiruo wowoma ziezi hi. U je do wọhọ orọ ahwo nọ e wariẹ omai họ. Uzẹme inọ ma sai nwene eware nọ e via vrẹ no ho; rekọ, ma rẹ sae gbae mu inọ ma rẹ salọ egbẹnyusu gbe okegbe nọ e rẹ lẹliẹ obroziẹ-iroro mai ruiruo ziezi. Emamọ owọ jọ nọ u fo nọ ma rẹ jẹ họ usu okpekpe nọ ma re wo kugbe uvi Ileleikristi enọ, anwọ ikpe buobu ze na, a daoma no re a jọ wọhọ Ọsẹ obọ odhiwu rai. Emamọ oke jọ nọ ma sai ro ru onana họ eva obọ iwuhrẹ ukoko, taure i te ti muhọ gbe nọ i te kuhọ no. Ma sai muẹrohọ emamọ iroro gbe uruemu ibe Ileleikristi, enọ e be gaviezọ kẹ obroziẹ-iroro rai vẹrẹ vẹrẹ nọ o tẹ kareghẹhọ ae eriwo gbe idhere Ọghẹnẹ. Nọ oke o be nyaharo na, onana o sai fi obọ họ kẹ omai kpọ obroziẹ-iroro mai lele izi Ebaibol na, lẹliẹ omai jọ wọhọ Ọghẹnẹ. Ma te ru re obroziẹ-iroro mai o hae kezọ kẹ ehri-izi Ọsẹ mai je bi lele uvi oriruo ọrọ ibe Ileleikristi, obroziẹ-iroro mai o vẹ te jọ onọ ma rẹ sai fievahọ ziezi, o vẹ jẹ lọhọ k’omai viere re ma gaviezọ kẹ urru riẹ.—Aizaya 30:21.
19. Abọ efa vẹ ọrọ obroziẹ-iroro na u fo nọ ma t’ẹme te?
19 Ghele na, o rrọ use-abọ ikẹdẹ kẹdẹ kẹ ahwo jọ re a gaviezọ kẹ onọ udu hayo obroziẹ-iroro rai o ta kẹ ai. Uzoẹme nọ o rrọ aro na o te ta kpahe iyero jọ nọ Ileleikristi a rẹriẹ ovao ku no. Ma tẹ kiẹ iyero yena riwi, ma te ruẹ epanọ obroziẹ-iroro na o r’oja te, oware nọ obroziẹ-iroro ahwo jọ u ro wo ohẹriẹ no orọ amọfa, gbe epanọ ma sae rọ kezọ ziezi kẹ urru riẹ.—Ahwo Hibru 6:11, 12.
[Oruvẹ-obotọ]
a Epọvo na re, Owen Gingerich, profẹsọ nọ o wuhrẹ kpahe ekwakwa obehru wọhọ ọvẹre gbe isi eva Harvard University, o kere nọ: “Uruemu oma-olahiẹ kẹ amọfa nọ ahwo-akpọ a wo o be wha enọ buobu ze . . . enọ egbaeriariẹ a wo uyo kẹ hẹ nọ a tẹ rehọ omai wawo erao. O sae jọnọ uyo nọ o rẹ veva họ re ma ta nọ onana o rrọ ere fiki uruemu ezi nọ Ọghẹnẹ ọ ma fihọ ahwo oma, onọ u kugbe obroziẹ-iroro.”
Eme Who Wuhrẹ?
• Fikieme ahwo kpobi a rọ riẹ oware nọ u woma gbe onọ u yoma?
• Fikieme ma jẹ yọroma, nọ ma gbẹ nwane kẹ obroziẹ-iroro mai ọvo uvẹ hẹ re o kpọ omai?
• Idhere jọ vẹ ma sai ro fi obọ họ kẹ obroziẹ-iroro mai re u ruiruo ziezi?
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 11]
Udu u brukpe Devidi . . .
rekọ udu u kpoho Sọl ọrọ Tasọs ho
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 12]
Ma rẹ sai wuhrẹ obroziẹ-iroro mai