“Ru Odẹ Jihova Họ Oria Adhẹzọ”
“Mẹ rẹ te se enọ e roma kpotọ avọ iruori ba . . . A ve ti ru odẹ Jihova họ oria adhẹzọ.”—ZEF. 3:12, NW.
1, 2. Okpofou ẹwoho vẹ o bi ti fou ahwo-akpọ kẹle na?
KỌ WHO je kpohọ oria jọ ẹdẹjọ nọ okposo ọ jẹ be rrọ whọ tẹ dhẹ wẹriẹ umuwou jọ nọ a tehe? Rekọ otẹrọnọ ofou-ọwhibo o lele oso na, umuwou na o te sai kru ei hi, whọ rẹ gwọlọ emamọ uwou nọ a bọ nọ whọ rẹ dhẹ rueva.
2 Oghẹrẹ ofou-ọwhibo jọ ọ be tha nọ o ti fi uzuazọ ahwo-akpọ kpobi họ ọza. Ebaibol i se rie “ẹdẹ ọraha.” “Ẹdẹ ologbo ỌNOWO” na o ti kpomahọ ahwo-akpọ kpobi. Rekọ ma te ruẹ oria adhẹzọ nọ ma rẹ dhẹ rueva. (Se Zefanaya 1:14-18.) Kọ ẹvẹ ma sai ro ru ere evaọ “ẹdẹ ofu ỌNOWO na” nọ ọ kẹle no na?
Edẹ Ọraha Evaọ Oke Anwae
3. Ofou “ọwhibo ologbo” vẹ ọ raha uvie erua ikpe Izrẹl?
3 Ẹdẹ Jihova ọ te rọ ẹraha egagọ erue nọ e rrọ akpọ na kpobi muhọ. Eware nọ e via kẹ ahwo Ọghẹnẹ evaọ oke anwae e rẹ sai fi obọ họ kẹ omai riẹ epanọ ma sae rọ ruẹ oria adhẹzọ. Aizaya nọ ọ rria evaọ ikpe-udhusoi avọ eree taure a te ti yẹ Jesu, ọ rehọ ẹdhọ nọ Jihova o gu uvie erua ikpe Izrẹl ro dhesẹ ofou “ọwhibo ologbo” nọ ahwo a te sae whaha ha. (Se Aizaya 28:1, 2.) Eruẹaruẹ yena i rugba evaọ 740 B.C.E. nọ ahwo Asiria a raha erua ikpe Izrẹl.
4. Oghẹrẹ vẹ “ẹdẹ ologbo ỌNOWO na” o ro bru Jerusalẹm ze evaọ 607 B.C.E.?
4 Nọ ọraha nọ o te erua ikpe Izrẹl na ọ vrẹ no, “ẹdẹ ologbo ỌNOWO na” o te je bru Jerusalẹm gbe uvie Juda ze evaọ 607 B.C.E. Ọraha yena o te ahwo Juda keme a kie no egagọ Ọghẹnẹ no re. Egbaẹmo Babilọn a bi se ofu họ igbabọ kẹ Juda gbe okpẹwho-esuo riẹ, Jerusalẹm. Ahwo Juda a te bo bru ahwo Ijipti, enọ a reọvọ kugbe re a fi obọ họ kẹ ae, rekọ “oria adhẹzọ erue” ahwo Ijipti a jọ kẹ ae. Ghele na, wọhọ ofou-ọwhibo, ahwo Babilọn a raha “oria adhẹzọ” yena muotọ.—Aiz. 28:14, 17.
5. Eme ọ te via kẹ ahwo Ọghẹnẹ evaọ okenọ a te raha egagọ erue kpobi?
5 Ọraha nọ o te Jerusalẹm na yọ oriruo ọrọ ọraha nọ o ti te Kristẹndọm evaọ oke mai na. Ofariẹ, ọraha o ve ti te abọ nọ o kiọkọ ọrọ “Babilọn ologbo” na, koyehọ egagọ erue akpọ-soso. Kẹsena a vẹ te raha abọ nọ o kiọkọ ọrọ uyerakpọ omuomu Setan. Rekọ ahwo Ọghẹnẹ a te zọ keme a ru Jihova họ oria adhẹzọ rai.—Evia. 7:14; 18:2, 8; 19:19-21.
Oria Adhẹzọ Abọ-Ẹzi gbe ọrọ Abọ-Iwo
6. Ẹvẹ idibo Jihova a sae rọ ruẹ oria adhẹzọ?
6 Ẹvẹ idibo Ọghẹnẹ a sae rọ ruẹ oria adhẹzọ makọ enẹna nọ ma rrọ edẹ urere na? Ma rẹ ruẹ oria adhẹzọ abọ-ẹzi ẹkwoma osegboja nọ ma re ro ‘roro kpahe odẹ Ọghẹnẹ’ gbe ajọwha nọ ma rẹ rọ gọe. (Se Malakae 3:16-18.) Rekọ ma re vuhumu inọ re ma roro kpahe odẹ Ọghẹnẹ ọvo u te he. Ebaibol e ta nọ: “Kohwo kohwo nọ ọ be fa odẹ Ọnowo a re ti siwi ei.” (Rom 10:13) Re Jihova ọ sai siwi omai, ma re se odẹ riẹ. Yọ ahwo udu-oruọzewọ buobu a be ruẹ nnọ uvi Ileleikristi nọ e be roma kpotọ ‘roro kpahe odẹ Ọghẹnẹ’ je bi se isẹri kpahe iẹe a wo ohẹriẹ no enọ e be gọ Ọghẹnẹ hẹ.
7, 8. Ẹvẹ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ a rọ zọ, kọ ẹvẹ o te rọ jọ epọvo na evaọ oke mai na?
7 Ghele na, esiwo mai orọnikọ ọrọ abọ-ẹzi ọvo ho. Ọghẹnẹ ọ ya eyaa esiwo abọ-iwo kẹ idibo riẹ re. Ma rẹ ruẹ imuẹro onana evaọ oware nọ o via evaọ 66 C.E. nọ egbaẹmo Rom nọ Cestius Gallus o su a vẹruọ Jerusalẹm no. Jesu ọ ruẹaro inọ a ti ru edẹ uye yena “kpẹre.” (Mat. 24:15, 16, 21, 22) Oyena u rugba nọ egbaẹmo Rom a sioma rehọ idudhe no okpẹwho na, onọ u ru rie lọhọ nọ uvi Ileleikristi a rọ zọ. A dhẹ no okpẹwho na gbe eria nọ e kẹle riẹ kpobi. Ejọ e fa Jọdan vrẹ kpobọ igbehru nọ e rrọ ofẹ ovatha-ọre ethẹ na.
8 Ọkpọ uyero utioye idibo Ọghẹnẹ inẹnẹ a rẹriẹ ovao ku. Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ a dhẹ kpohọ oria adhẹzọ, yọ idibo Ọghẹnẹ nẹnẹ a ti ru epọvo na re. Rekọ, evaọ oke mai na orọnikọ ma te ginẹ dhẹ kokohọ ugogo oria jọ họ, keme uvi Ileleikristi a rrọ oria kpobi evaọ akpọ na. Ghele na, “enọ a sanọe” na avọ egbẹnya rai a te zọ evaọ oke nọ a te raha Kristẹndọm no na keme a ru Jihova gbe ukoko riẹ họ adhẹzọ rai.
9. Amono a bi ru re odẹ Jihova o thọrọ ahwo ẹro? Kẹ oriruo.
9 Ofariẹ, Kristẹndọm o fo kẹ ọraha nọ ọ be tha na keme ọ lẹliẹ ikpichọche kare eriariẹ Ọghẹnẹ, ọ tẹ jẹ se inọ ọ rẹ rehọ odẹ Ọghẹnẹ ru iruo ho. Evaọ etoke Ige Udevie na (koyehọ no ukpe 500 C.E. rite 1500 C.E.), ahwo buobu a riẹ odẹ Ọghẹnẹ evaọ Europe. Odẹ yena, nọ ibiẹme ene Hibru YHWH (hayo JHVH) i ru via na, o roma via evaọ ibigho, aro iwou, ebe gbe Ebaibol buobu, gbe makọ evaọ iwou ichọche Kathọlik gbe Protẹstant jọ. Rekọ, evaọ ọgbọna, a be daoma re a si odẹ Ọghẹnẹ no efafa Ebaibol rai, jẹ siẹe ba eroruiruo. Imuẹro onana họ ileta jọ nọ a kere evaọ June 29, 2008 ro se Ibishọpo kpobi kpahe Odẹ Ọghẹnẹ. Ichọche Kathọlik e jọ ileta na ta inọ oria nọ ibieme ene Hibru na e jọ roma via kpobi, jọ a rehọ odẹ-ova na “Olori” ro nwene iei. Isu ichọche na a ta nọ ohwo ọvo o re se odẹ oma Ọghẹnẹ hẹ evaọ ile hayo olẹ evaọ egagọ rai. Yọ isu egagọ efa buobu a ru nọ ima ahwo buobu a rọ riẹ uzedhe ohwo nọ Ọghẹnẹ uzẹme na ọ rrọ họ.
Ọthọwẹ Rọkẹ Enọ I bi Ru Odẹ Ọghẹnẹ Fo
10. Ẹvẹ a be rọ kẹ odẹ Ọghẹnẹ orro nẹnẹ?
10 Wo ohẹriẹ no egagọ efa, Isẹri Jihova a be wha orro gbe adhẹẹ se odẹ Ọghẹnẹ. A bi ru odẹ na fo ẹkwoma adhẹẹ nọ a be rọ rehọ iẹe ru iruo. Eva e rẹ were Jihova re ọ ghale jẹ thọ ahwo nọ a fi eva họ iẹe. Ebaibol e ta nọ: “Ọ riẹ enọ e rẹ jọ obọ riẹ gwọlọ omofọwẹ.”—Nah. 1:7; Iruẹru 15:14.
11, 12. Amono a gbẹ jẹ gọ Jihova ziezi evaọ Juda, kọ amono a bi ru ere evaọ oke mai na?
11 Dede nọ ahwo Juda buobu a siọ Ọghẹnẹ ba ẹgọ, ejọ e jariẹ nọ i ru odẹ Jihova họ oria adhẹzọ. (Zef. 3:12, 13) Ẹhẹ, nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ ahwo Juda nọ e kare ẹrọwọ uye ẹkwoma ahwo Babilọn nọ ọ kuvẹ re a raha ẹkwotọ Juda jẹ wha ahwo riẹ kpohọ igbo, o ru re a siọ ahwo jọ wọhọ Jerimaya, Barọk, gbe Ẹbẹdmẹlẹk ba. Ahwo nana a jẹ rria “eva udevie” orẹwho nọ o siọ Ọghẹnẹ. Amọfa jọ nọ a mu kpohọ igbo a jọ obei kru ẹrọwọ rai. Evaọ 539 B.C.E., Sairọs o te su ahwo Midia gbe Pasia nyae raha Babilọn. Uwhremu na Sairọs o te siobọno ahwo Ju nọ i kiọkọ re a zihe kpohọ ẹwho rai.
12 Rọ kpahe ahwo Ju nọ e te wariẹ to egagọ uzẹme họ, Zefanaya ọ ruẹaro inọ eva rai e te were Jihova, o ve ti siwi ai. (Se Zefanaya 3:14-17.) Evaọ oke mai na, onana o via no re. Nọ a rọ Uvie Ọghẹnẹ mu no evaọ obọ odhiwu, Jihova o te siwi okiọkotọ nọ a rọ ẹzi wholo na no igbo abọ-ẹzi ọrọ Babilọn Ologbo na. Yọ eva rai e gbẹ be were Jihova rite inẹnẹ.
13. Ufuoma vẹ ahwo erẹwho kpobi a be reawere riẹ?
13 Enọ i wo ẹruore ẹria bẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ na a nya no Babilọn Ologbo na no re, yọ a be reawere ufuoma abọ-ẹzi rono iwuhrẹ egagọ erue. (Evia. 18:4) Fikiere, Zefanaya 2:3 o bi rugba evaọ oke mai na, inọ: “Wha gwọlọ ỌNOWO na, whai enọ e rọ oma kpotọ eva otọ na.” Enọ e roma kpotọ kpobi evaọ otọakpọ na, te enọ i wo ẹruore ẹria obọ odhiwu hayo otọakpọ, a bi ru odẹ Jihova họ oria adhẹzọ rai enẹna.
Odẹ Ọghẹnẹ Yọ Ẹbo Hayo Ekpọfia Ha
14, 15. (a) Eme ahwo jọ a rehọ wọhọ oware ekpọfia no? (b) Eme a re ro ru ekpọfia ha?
14 Ahwo Izrẹl jọ a rehọ etẹmpol na wọhọ ekpọfia nọ o te thọ ae no obọ ewegrẹ rai. (Jeri. 7:1-4) Taure a tẹ te bọ etẹmpol na, emọ Izrẹl a je rri okọ ọvọ na wọhọ ekpọfia nọ o te thọ ae evaọ ẹmo. (1 Sam. 4:3, 10, 11) Constantine osu Rom na o kpe oghẹrẹ oka jọ họ ojese egbaẹmo riẹ avọ irẹro inọ o te thọ ae evaọ ẹmo. Oka na họ khi gbe rho, ibieme ivẹ ọsosuọ nọ a te bi kere “Kristi” evaọ ẹvẹrẹ Griki. Yọ ahwo jọ a ta inọ ewu nọ a rehọ uteru ru nọ uwoho riẹ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 7 na yọ onọ Gustav Adolph II, ovie Sweden jọ o ro fi Ẹmo Ikpe Ọgba na. Muẹrohọ inọ a kere odẹ na Iehova vevẹ fihọ ewu na.
15 Idibo Ọghẹnẹ jọ nọ idhivẹri i je kpokpo a wo ufuoma nọ a se odẹ Jihova do via. Ghele na, u fo ho re ma rri oware nọ a kere odẹ Ọghẹnẹ fihọ wọhọ ekpọfia, onọ ma rẹ hae wha lele oma re o thọ omai no enwoma. Orọnikọ enẹ a re ro ru odẹ Jihova họ oria adhẹzọ họ.
Ekpohọ Oria Adhẹzọ Nẹnẹ
16. Ẹvẹ ma sai ro wo ufuoma abọ-ẹzi nẹnẹ?
16 Ufuoma abọ-ẹzi nọ mai idibo Ọghẹnẹ ma be reawere riẹ nẹnẹ yọ oria adhẹzọ. (Ol. 91:1) ‘Ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ gbe ekpako ukoko a be j’omai riẹ kpahe iruemu akpọ na nọ e rẹ sae raha ufuoma nọ ma wo na. (Mat. 24:45-47; Aiz. 32:1, 2) Roro kpahe epanọ a vẹvẹ omai unu te no rọ kpahe ilale ekwakwa efe, gbe epanọ unuovẹvẹ utioye o rọ thọ omai no enwoma abọ-ẹzi no. Kọ ẹvẹ otẹrọnọ ma wo uruemu ababọ-osegboja, nọ o rẹ sai ru nọ ma gbe ro kru oma ga evaọ egagọ Jihova ha? Ebaibol e ta nọ: ‘Ọjẹfiẹ otu igheghẹ o rẹ te raha ae. Rekọ ohwo nọ ọ gaviezọ kẹ omẹ ọ rẹ te ria evaọ omofọwẹ, ọ rẹ te jọ udhedhẹ, ababọ ozọ eyoma.’ (Itẹ 1:32, 33) Re ma daoma jọ fuafo evaọ uruemu u re je fi obọ họ kẹ omai yọrọ ufuoma abọ-ẹzi mai.
17, 18. Eme o bi fi obọ họ kẹ ima ahwo buobu nẹnẹ ru odẹ Jihova họ oria adhẹzọ rai?
17 Je roro kpahe uduotahawọ nọ ọrigbo ẹrọwọ na ọ kẹ inọ ma ta usiuwoma Uvie na evaọ otọakpọ na soso wọhọ epanọ Jesu ọ ta nọ ma ru. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Zefanaya ọ fodẹ enwene jọ nọ o ti fi obọ họ kẹ ahwo ru odẹ Ọghẹnẹ họ oria adhẹzọ. Ọ ta nọ: “Eva oke oyena mẹ rẹ te rẹriẹ ẹvẹrẹ ahwo na ruọ emamọ [ẹrọunu], re ai kpobi a se odẹ ỌNOWO na re a jẹ rọ evevo gọ e.”—Zef. 3:9.
18 Kọ eme họ emamọ ẹrọunu nana? Emamọ ẹrọunu na họ uzẹme kpahe Jihova Ọghẹnẹ gbe ẹjiroro riẹ nọ e rrọ Ebaibol na. Ma rẹ sae ta nọ whọ be jẹ ẹrọunu yena nọ who te bi dhesẹ oware nọ Uvie Ọghẹnẹ o rrọ gbe epanọ u ti ro ru odẹ Ọghẹnẹ fo vevẹ kẹ amọfa, nọ who te bi fi ẹgba họ ẹkpare kpehru esuo Ọghẹnẹ, gbe nọ whọ tẹ be rọ evawere ta kpahe eghale ebẹdẹ bẹdẹ nọ ahwo ezi a te reawere rai. Fikinọ ahwo buobu a be jẹ ẹvẹrẹ nana, o wha riẹ ze nọ ibuobu i bi ro “se odẹ ỌNOWO na” jẹ be “rọ evevo gọ e.” Ẹhẹ, ima ahwo buobu evaọ akpọ na a bi ru Jihova họ oria adhẹzọ rai.—Ol. 1:1, 3.
19, 20. Oghẹrẹ vẹ eva nọ emọ Izrẹl a fihọ “oria adhẹzọ erue” u ro kiekpe ai?
19 Ahwo-akpọ nẹnẹ a bi lele ebẹbẹ sa-sa muabọ. Fikinọ a be gwọlọ edhere kpobi nọ a re ro ku ebẹbẹ nana họ, ibuobu a be rọ ẹro so ahwo-akpọ. Hayo a sai fi ẹruore rai họ egọmeti akpọ na, wọhọ epanọ emọ Izrẹl a jẹ rọ ero so erẹwho efa kẹ obufihọ, je tube lele ai reọvọ. Rekọ whọ riẹ inọ oyena u fi obọ họ kẹ emọ Izrẹl he. Yọ egọmeti ahwo-akpọ ọvuọvo, makọ Okugbe Erẹwho na dede, ọ sai ti ku ebẹbẹ akpọ na họ họ. Fikiere, u wo otọ họ re ohwo jọ ọ rehọ egọmeti inẹnẹ wọhọ oria adhẹzọ. Ebaibol i se rai “oria adhẹzọ erue.” Ere a ginẹ rrọ keme oma o te vo ohwo kpobi nọ o fi eva họ ae.—Se Aizaya 28:15, 17.
20 Kẹle na, Jihova ọ te raha akpọ na. Omodawọ ahwo-akpọ, iwou adhẹzọ hayo efe e sae te thọ uvumọ ohwo ho. Aizaya 28:17 o ta nọ: “Ẹkporo o re su oria adhẹzọ erue kufiẹ, ame o ve ti ku ruọ oria eriosehọ kpobi.”
21. Erere vẹ ma re wo otẹrọnọ ma ru lele uzoẹme ẹgbukpe ọrọ 2011 na?
21 Te enẹna gbe ẹdẹ ọraha nọ ọ be tha na, idibo Ọghẹnẹ a te ruẹ nọ Jihova họ uvi oria adhẹzọ. Odẹ Zefanaya nọ otofa riẹ o rrọ “Jihova Ọ Ko Dhere No” na, u dhesẹ inọ Jihova ọ ginẹ rrọ oria adhẹzọ. O nwani fo inọ uzoẹme ẹgbukpe mai ọrọ 2011 họ: “Ru odẹ Jihova họ oria adhẹzọ.” (Zef. 3:12, NW) Makọ enẹna, u fo re ma ru odẹ Jihova họ oria adhẹzọ mai ẹkwoma eva mai kpobi nọ ma re fihọ iẹe. (Ol. 9:10) Joma hae kareghẹhọ eme Ebaibol nana kẹdẹ kẹdẹ, inọ: “Odẹ ỌNOWO na họ uwou ukpehru; ohwo okiẹrẹe ọ tẹ dhẹ ruẹ ẹe ọ vẹ zọ.”—Itẹ 18:10.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Ẹvẹ ma sai ro ru odẹ Jihova họ oria adhẹzọ mai enẹna?
• Fikieme ma gbe ro fi eva họ “oria adhẹzọ erue” he?
• Oria adhẹzọ vẹ a k’omai imuẹro riẹ evaọ obaro?
[Ẹme nọ a fi ẹgba họ nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 6]
Uzoẹme ẹgbukpe ọrọ 2011 họ: “Ru odẹ Jihova họ oria adhẹzọ.”—Zefanaya 3:12, NW.
[Ọnọ o wo uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]
Thüringer Landesmuseum Heidecksburg Rudolstadt, Waffensammlung “Schwarzburger Zeughaus”