O Sae Jọnọ O R’oja re Wha Gwọlọ Ahwo Ẹvẹrẹ Jọ nọ Wha rẹ Ta Usiuwoma Kẹ
1. Fikieme a rọ ghale ẹkwotọ nọ ahwo ẹvẹrẹ rai a rrọ kẹ ukoko ovuọvo evaọ eria nọ ikoko evẹrẹ sa-sa a rrọ?
1 Evaọ Pẹntikọst 33 C.E. nọ ẹzi ọfuafo o te ilele Jesu obọ no, a te mu “evẹravẹrẹ efa họ ẹjẹ” rọkẹ ahwo nọ i no eria ithethabọ ze. (Iruẹru 2:4) Onana o wha riẹ ze nọ ahwo idu esa (3,000) a rọ họ-ame. Rekọ, o wọhọ nọ u wo ẹvẹrẹ ọvo jọ nọ ibuobu ahwo na a je yo, ẹsejọhọ Hibru hayo Griki. Ghele na, Jihova o ru re a rehọ ẹvẹrẹ obọ rai ta usiuwoma na kẹ ae. Ẹjiroro jọ nọ o ro ru onana họ fikinọ emamọ usi na o rẹ mai te ohwo udu nọ o te yo ẹme na evaọ ẹvẹrẹ riẹ. Fikiere, evaọ eria nọ ikoko nọ e be rehọ evẹrẹ sa-sa ru iwuhrẹ e rrọ, ẹkwotọ nọ ahwo ẹvẹrẹ rai a rrọ a ghale kẹ ae. (Rri obe ọ A Koko Omai Họ, ẹwẹ. 107, edhe. 2-3.) Utu ẹvẹrẹ ọfa a re wo ẹkwotọ rai sa ha, rekọ a rẹ ta usiuwoma kẹ ahwo ẹvẹrẹ nọ a bi ro ru ewuhrẹ na nọ e rrọ ẹkwotọ ukoko nọ o be rẹrote utu na gbe ẹkwotọ ikoko efa nọ e kẹle rai.
2. (a) Eme o rẹ whae ze nọ ma jẹ gwọlọ ahwo ẹvẹrẹ jọ, kọ oghẹrẹ oria vẹ onana o jẹ r’oja? (b) Ẹvẹ ikoko sa-sa a sai ro fi obọ họ kẹ ohwohwo evaọ ẹkwotọ nọ ahwo evẹrẹ sa-sa a rrọ? (c) Eme ma re ru nọ ma tẹ ruẹ ohwo ẹvẹrẹ ọfa nọ o dhesẹ isiuru?
2 Whọ tẹ rrọ oria nọ ahwo kpobi a be jọ ta ẹvẹrẹ ọvo, whọ rẹ ta usiuwoma n’uwou ruọ uwou. Rekọ, usiuwoma ota o rẹ sai wo ohẹriẹ nọ whọ tẹ be rria okpẹwho nọ a be jọ ta evẹrẹ buobu. Ikoko evẹrẹ efa a rẹ sae jọ ẹkwotọ ọvo na ta usiuwoma. Dede nọ ikoko efa a rẹ sai fi obọ họ kẹ owhẹ duku ahwo nọ e be ta ẹvẹrẹ ukoko ra, ukoko ra hayo utu ra họ onọ o rẹ gwọlọ ahwo nọ wha rẹ ta usiuwoma kẹ. (Rri ẹkpẹti na “Wha Fi Obọ Họ Kẹ Ohwohwo.”) Fikiere, o te gwọlọ nọ whọ nọ amọfa re a dhesẹ ahwo ẹvẹrẹ nọ whọ gwọlọ ta usiuwoma kẹ na rọkẹ owhẹ. Ẹvẹ a sai ro ru onana?
3. Ẹvẹ ukoko hayo utu a rẹ rọ riẹ oria nọ a rẹ jọ gwọlọ ahwo gbe epanọ a re ru onana te?
3 Epanọ A rẹ rọ Gwọlọ Ahwo: Oghẹrẹ nọ eware e rrọ evaọ oborai wha rẹ rọ riẹ sọ wha te raha omoke kakao hayo oke buobu rọ gwọlọ ahwo ẹvẹrẹ nọ wha gwọlọ ta usiuwoma kẹ na. Wọhọ oriruo, kọ ahwo nọ a be jọ ẹwho na jẹ ẹvẹrẹ na a bu? Bro iwhowho-uvie wha wo? Bro adrẹse ahwo ẹvẹrẹ na ukoko rai hayo utu na a wo no? O rrọ ọgbahọ inọ ukoko na o re ru ekwotọ usiuwoma ota rai kpobi ẹrẹrẹe he, rekọ a rẹ sae tẹrovi eria nọ ahwo a mai bu gbe eria nọ i thabọ hrọ họ evaọ ẹkwotọ na. Rekọ, u wuzou re wha wo emamọ ọruẹrẹfihotọ re wha sai fi obọ họ kẹ ahwo buobu se odẹ Jihova.—Rom. 10:13, 14.
4. (a) Ẹvẹ a re ro ru emamọ ọruẹrẹfihotọ nọ a rẹ rọ gwọlọ ahwo ẹvẹrẹ ọfa? (b) Idhere jọ vẹ whọ sae rọ ruẹ ahwo nọ e be jẹ ẹvẹrẹ ra?
4 Re iruo usiuwoma ota na e sae nya kpatiẹ evaọ eria nọ o jẹ r’oja re a gwọlọ ahwo ẹvẹrẹ jọ, ugboma ekpako na, maero kọ ọsẹro usiuwoma ota na, o re ru ọruẹrẹfihotọ nọ a rẹ rọ gwọlọ ahwo evaọ ẹkwotọ na, jẹ rẹrote iruo na. (1 Kọr. 9:26) Ugboma ekpako ukoko nọ o be rẹrote utu ẹvẹrẹ ọfa a rẹ jọ utu na salọ oniọvo-ọmọzae jọ re ọ rẹrote utu na, o rẹ mai woma re ọ jọ ọkpako hayo odibo oruiruo. U te kiehọ, ugboma ekpako na o sai ru ọruẹrẹfihotọ nọ ukoko na soso o rẹ rọ nyae gwọlọ ahwo ẹvẹrẹ na evaọ ọthobọ.—Rri ẹkpẹti na “Epanọ Whọ rẹ rọ Ruẹ Ahwo nọ A be Jẹ Ẹvẹrẹ Ra.”
5. (a) Didi eware iwhowho-uvie nọ e be gwọlọ ahwo ẹvẹrẹ rai a re ru? (b) Eme ma rẹ sae ta okenọ ma tẹ be gwọlọ ahwo ẹvẹrẹ jọ?
5 Ma rẹ kareghẹhọ ẹjiroro mai oke kpobi nọ ma tẹ nyae gwọlọ ahwo. Nọ orọnọ onana yọ abọjọ iruo usiuwoma ota na, ma rẹ sẹ osẹ wọhọ etausiuwoma. Ibuobu a ruẹ nọ a te wuhrẹ ẹme nọ a te ta na ziezi, jẹ be ta ẹvẹrẹ na evaọ okenọ a be rọ gwọlọ ahwo na, o rẹ lẹliẹ ẹvẹrẹ na mu ai unu, je fi obọ họ kẹ ai wo ọwhọ. Ma rẹ sai kele oke nọ ma rọ gwọlọ ahwo, rekọ ma re kele oke nọ ma ro ru omaa nọ a re ro ru ẹkwotọ na gbe oke nọ ma ro kere adrẹse ahwo ho. Ma tẹ ruẹ ohwo ẹvẹrẹ na, ma rẹ ta usiuwoma kẹe jẹ vuẹ ọsẹro usiuwoma ota na hayo ohwo nọ o fihọ ababọ oke-oraha, re a fi odẹ ohwo na ba enọ a kere fihọ otọ no. Ma re ru ere dede nọ ohwo na o dhesẹ isiuru hu. Dede nọ o r’oja re a gwọlọ ahwo, ma rẹ daoma w’obọ evaọ iruẹru usiuwoma ota mai efa kpobi.—Rri ẹkpẹti na “Ẹme nọ Whọ rẹ Ta nọ Whọ tẹ be Gwọlọ Ahwo.”
6. Ẹvẹ o bẹ te re a gwọlọ enọ i diezọ?
6 Whọ tẹ be Gwọlọ Enọ I Diezọ: Re a gwọlọ enọ i diezọ oye o mae ga, o gwọlọ ithihakọ. A rẹ rehọ odẹ ohwo, oghẹrẹ nọ oma riẹ o rrọ, hayo ẹgọ riẹ ro vuhu ohwo nọ o diezọ họ. Fiba onana, ahwo uviuwou rai a rẹ gwọlọ ko ae dhere fiki omovuọ, hayo re a se ẹbẹbẹ ba ekieruọ. Eware nọ ma be te fodẹ na e rẹ sai fi obọ họ kẹ owhẹ gwọlọ enọ i diezọ gbe enọ e rẹ ta ẹme.
7. (a) Ẹvẹ ma rẹ rọ gwọlọ enọ i diezọ? (b) Ẹvẹ ma re ro si ozọ no ahwo nọ ma be nọ na ẹro?
7 Inievo nọ e rrọ ikoko gbe itu ẹvẹrẹ obọ o rọ t’ẹme a be hae ruẹ enọ i diezọ evaọ ighẹ nọ ahwo buobu a be rria. Ẹsejọhọ, ohwo nọ whọ be te nọ evaọ ighẹ itieye na ọ te riẹ omọfa jọ nọ ọ be rria kẹle iẹe, ibe-oruiruo riẹ jọ, hayo ibe ọmọ-isukulu riẹ nọ ọ rẹ r’obọ ta ẹme. O sae jọnọ o muẹrohọ esanbọdo nọ a kere fihọ inọ emọ nọ i diezọ e rrọ etenẹ. O sae jẹ jọnọ omoni riẹ jọ o diezọ. Riẹ nọ a rẹ sai viẹro ku ohwo nọ ọ be gwọlọ ahwo nọ i diezọ. Rekọ whọ tẹ rọ oma owhẹwhẹtiẹ nyabru ahwo, jẹ ta ẹme ra kpẹkpẹe avọ adhẹẹ, o rẹ sai si ozọ no ohwo na ẹro. Oware nọ u fi obọ họ kẹ inievo mai jọ họ, a re dhesẹ Ebaibol gbe ividio obọ rọ t’ẹme kẹ ohwo nọ a be nọ sọ ọ riẹ ohwo jọ nọ o diezọ na. Kẹsena a vẹ ta kẹe inọ a gwọlọ vuẹ enọ i diezọ kpahe eyaa Ọghẹnẹ. Ohwo na ọ gbẹ maki dhesẹ ohwo nọ o diezọ kẹ owhẹ hẹ, ẹsejọhọ o ti mi owhẹ adrẹse ra, hayo fi obọ họ kẹ owhẹ vuẹ omoni hayo ogbẹnyusu riẹ nọ o diezọ re ọ ziọ iwuhrẹ mai.
8. Ẹvẹ ukoko ekẹloma o sai ro fi obọ họ kẹ ukoko ẹvẹrẹ obọ rọ t’ẹme?
8 Ẹsiẹvo hayo isiava ẹgbukpe, ukoko ẹvẹrẹ obọ rọ t’ẹme o rẹ sai zizie ukoko ẹvẹrẹ ọfa nọ o kẹle rai re u kuomagbe ai gwọlọ enọ i diezọ evaọ ẹkwotọ ologbo rai na. Ukoko ẹvẹrẹ obọ rọ t’ẹme na o re ru ewuhrẹ omakugbe kẹ usiuwoma na, onọ a rẹ sae jọ ru odhesẹvia jẹ kẹ ehrẹ kpahe ẹgwọlọvia enọ i diezọ. O tẹ kawo, a rẹ ghale owhowho-uvie ọvo evaọ ukoko ẹvẹrẹ obọ rọ t’ẹme na kẹ utu kpobi gbe ekade oria nọ a te jọ gwọlọ enọ i diezọ na.
9. Ẹvẹ a sae rọ gwọlọ ahwo nọ i diezọ evaọ oria nọ a re kokohọ kẹ ẹgwae, aruọzaha, hayo eria nọ a re jo fi obọ họ kẹ ae evaọ ẹwho na?
9 A rẹ sae jẹ nyae gwọlọ ahwo nọ i diezọ evaọ oria nọ a re kokohọ kẹ ẹgwae, aruọzaha, hayo eria nọ a re jo fi obọ họ kẹ ae evaọ ẹwho na. Iwhowho-uvie a rẹ gọ ẹgọ nọ o fo kẹ oria na. O rẹ mai woma re a ta usiuwoma kẹ omọvo hayo imava jẹ rọ areghẹ ru onana, viukpenọ whọ rẹ rẹriẹ ovao ku aikpobi. Ọjọ o te dhesẹ isiuru, whọ sae nọe epanọ whọ te rọ rue e riẹ ẹdẹfa.
10. Ẹvẹ ma sae rọ jọ eria iruo gwọlọ enọ i diezọ?
10 Evaọ eria iruo jọ, ma sae nọ sọ a wo iruiruo hayo ehreki jọ nọ i diezọ. Otẹrọnọ isukulu ahwo nọ i diezọ e rrọ ẹkwotọ na, ma rẹ sae kẹ ae ividio obọ rọ t’ẹme mai jọ re a fihọ uwou-ebe rai.
11. Fikieme u je wuzou evaọ ewho jọ re a gwọlọ ahwo evẹrẹ efa nọ a rẹ ta usiuwoma kẹ?
11 Iruo nọ I Wuzou: Re a gwọlọ ahwo nọ i diezọ gbe enọ e rẹ jẹ ẹvẹrẹ ra yọ okolo iruo ho. Ofariẹ, evaọ eria jọ, fikinọ ahwo a rẹ kwa ze jẹ kwa kpo gaga, o rẹ kẹ uye re whọ hai si edẹ ahwo jọ no okerefihotọ ra je fi ekpokpọ họ iẹe ẹsikpobi. Ghele na, evaọ ewho buobu nọ ahwo evẹrẹ jọ e be kwa ze, u wuzou re ma gwọlọ ahwo nana jẹ ta usiuwoma kẹ ae. Jihova nọ ọ kẹ omai iruo usiuwoma ota na o wo ọriẹwẹ hẹ. (Iruẹru 10:34) Ọ gwọlọ nọ “ahwo kpobi a wo usiwo, re a ze te riẹ uzẹme na.” (1 Tim. 2:3, 4) Fikiere, joma nya uwou nọ Jihova o vi omai na, je fi obọ họ kẹ ohwohwo gwọlọ ahwo evẹrẹ kpobi nọ i wo “eva oruọzewọ gbe ewoma.”—Luk 8:15.
[Ẹkpẹti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 5]
Wha Fi Obọ Họ Kẹ Ohwohwo
Otẹrọnọ ukoko hayo utu na o be gwọlọ ahwo ẹvẹrẹ rai nọ a rẹ ta usiuwoma kẹ, ọsẹro usiuwoma ota na ọ rẹ sae nọ ekpako ikoko efa nọ e kẹle. O rẹ mai woma re ọ nọ ikoko nọ i thabọ họ nọ i wo ahwo ẹvẹrẹ na buobu evaọ ẹkwotọ rai. Kẹsena ukoko nọ a nọ na a vẹ ta kẹ iwhowho-uvie rai inọ a kere adrẹse ohwo kpobi nọ a ruẹ nọ ọ be jọ ẹkwotọ na ta ẹvẹrẹ na rọkẹ ọsẹro usiuwoma ota, re ọ rehọ ae kẹ ukoko hayo utu nọ o be gwọlọ ae na. Esẹro usiuwoma erọ ikoko yena a re kuomagbe ru ọruẹrẹfihotọ nọ a re ro ru ẹkwotọ rai nọ ahwo evẹrẹ sa-sa a rrọ na, jẹ ta kẹ ohwo ẹvẹrẹ nọ a ruẹ re o kpohọ ukoko hayo utu nọ o be rọ ẹvẹrẹ riẹ ru ewuhrẹ.
Iwhowho-uvie a tẹ ruẹ ohwo ẹvẹrẹ ọfa nọ o dhesẹ emamọ isiuru (hayo ọnọ o diezọ), a re kere eme fihọ efọmo Please Follow Up (S-43) vẹrẹ vẹrẹ, jẹ rehọ iẹe kẹ okere-obe ukoko rai. Onana u ti ru nọ a ti ro fi obọ họ kẹ ohwo na vẹrẹ vẹrẹ.—Rri km 5/11 ẹwẹ. 3.
[Ẹkpẹti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 6]
Epanọ Whọ rẹ rọ Ruẹ Ahwo nọ A be Jẹ Ẹvẹrẹ Ra
• Whọ rẹ nọ amọfa—emọ-uwuhrẹ Ebaibol ra, ahwo uviuwou rai, ibe-iruiruo, gbe efa.
• Rọ areghẹ nọ ahwo nọ a bi ru iruo evaọ eria wọhọ iwou-ebe, ifisi egọmeti, hayo ekọleji.
• Hae jọ obe-usi oria na gwọlọ egwae gbe iruẹru efa nọ ahwo ẹvẹrẹ na a ruẹrẹhọ.
• Kpohọ eria eki-ọthuọ hayo eria iruo nọ a re jo ru eware jọ kẹ ahwo ẹvẹrẹ efa.
• Wha sai mi uvẹ re wha fi ebe họ emẹjẹ evaọ oria eki, oria nọ emọ yunivasiti a re kokohọ, hayo oria nọ a rẹ jọ ruọ imoto nọ a rẹ jọ ruẹ ahwo ẹvẹrẹ na kẹse kẹse.
[Ẹkpẹti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]
Ẹme nọ Whọ rẹ Ta nọ Whọ tẹ be Gwọlọ Ahwo
Whọ tẹ rọ oma owhẹwhẹtiẹ nyabru ahwo jẹ ta ẹme ra kpẹkpẹe avọ adhẹẹ, a ti viẹro ku owhẹ hẹ. Ẹsibuobu, u re woma re who dhesẹ obe mai nọ a fa fihọ ẹvẹrẹ na kẹ ohwo na.
Nọ who te yere ohwo na no, whọ sae ta nọ: “Ma be gwọlọ ahwo nọ a rẹ ta ẹvẹrẹ ọ ․․․․․ re ma ta ẹme Ọghẹnẹ kẹ ae. Kọ whọ riẹ ohwo ẹvẹrẹ na jọ nọ ma sai lele ta ẹme?”
Whọ tẹ be gwọlọ ahwo nọ i diezọ, whọ sae ta nọ: “Mẹ gwọlọ dhesẹ oware jọ kẹ owhẹ. [Rehọ okwakwa ikporakporo osese ro kporo ẹme jọ no Ebaibol ọ New World Translation nọ a ru fihọ ividio obọ rọ t’ẹme kẹe.] Whọ vẹ ta nọ: Onana yọ oria Ebaibol jọ evaọ ẹvẹrẹ Obọ rọ t’Ẹme America. U te no Ebaibol na no, ma wo ividio efa nọ a ru fihọ ẹvẹrẹ Obọ rọ t’Ẹme America, nọ ma re ro wuhrẹ ahwo nọ i diezọ ẹme Ọghẹnẹ. Kọ whọ riẹ ohwo jọ nọ o re yo ẹme tere he hayo nọ o diezọ?” Otẹrọnọ ọ kareghẹhọ ohwo otiọye ọvo ho, ma sae ta kẹe inọ ẹsejọhọ ọ ruẹ ohwo nọ o diezọ no ẹdẹjọ evaọ obọ iruo, isukulu, hayo oria nọ ọ be rria na.