UZOẸME UWUHRẸ 23
Whọ jọ “Ebruerae Jah” O Fu Hu
“Erae riẹ e rẹ to wọhọ ebruerae, ebruerae Jah.”—OLE. 8:6.
OLE AVỌ 131 “Onọ Ọghẹnẹ O Kugbe No”
EWARE NỌ MA TI WUHRẸa
1. Ẹvẹ Ebaibol o dhesẹ uvi uyoyou?
UYOYOU o wọhọ erae nọ “e rẹ to wọhọ ebruerae, ebruerae Jah. Ame nọ o bi fi ẹkporo ọ rẹ sai furie uyoyou hu, yọ ithẹ e rẹ sae wozẹ iẹe kufiẹ hẹ.”b (Ole. 8:6, 7) A nwane riẹ uyoyou dhesẹ kẹhẹ! Ẹme yena o dhesẹ nọ ọzae-avọ-aye a sai you ohwohwo vrẹ ere ọvo. Whọ sai you ọzae hayo aye ra ere re.
2. Eme ọzae-avọ-aye a rẹ hai ru re uyoyou rai o gbẹ hiẹ no ho?
2 Whai ezae-avọ-eyae, whai ọvo wha rẹ sai ru nọ uyoyou rai o rẹ rọ tọ. Ma rẹ sae rehọ erae nọ a kokohọ ro dhesẹ iẹe. Erae na e sae to rifihọ otẹrọnọ a be hai fi ire họ iẹe. A gbẹ be rọ ire mu erae na ha, i re fu no. Epọvo na uyoyou nọ ọzae-avọ-aye a wo kẹ ohwohwo o rrọ re. Uyoyou rai o rẹ hiẹ hẹ otẹrọnọ a be hai ru eware nọ e rẹ lẹliẹ ae kẹle ohwohwo. Ẹsejọ ẹbẹbẹ ugho, ẹyao, hayo uye nọ a rẹ rọ yọrọ emọ o rẹ sae so ẹe ze nọ ọzae-avọ-aye a gbe ro you ohwohwo tere he. Fikiere otẹrọnọ whọ rọo no, daoma gaga re “ebruerae Jah” na o gbe fu no evaọ orọo ra ha. Kọ ẹvẹ whọ sai ro ru ere? Ma te jọ uzoẹme nana ta kpahe eware esa nọ e sai fiobọhọ kẹ owhai you ohwohwo gaga je lele ohwohwo yerikugbe whẹtiẹ whẹtiẹ.c
HAI RU EWARE NỌ E RẸ LẸLIẸ USU RA AVỌ JIHOVA KPEKPE
O roja re ọzae-avọ-aye a jọ egbẹnyusu ekpekpe Jihova wọhọ epanọ Josẹf avọ Meri a jọ na (Rri edhe-ẹme avọ 3)
3. Nọ ọzae ọ tẹ be daoma jọ ogbẹnyusu ọkpekpe Jihova, yọ aye o bi ru epọvo na, ẹvẹ orọo rai o rẹ jọ, kọ fikieme? (Ọtausiuwoma Na 4:12) (Rri uwoho na re.)
3 Nọ ọzae ọ tẹ be daoma re ọ jọ ogbẹnyusu ọkpekpe Jihova, yọ aye ọ be daoma ru ere re, o rẹ whae ze nọ “ebruerae Jah” na o gbe fu no ho evaọ orọo rai. Ẹvẹ usu rai avọ Jihova nọ o rẹ jọ kpekpekpe o sai ro fiobọhọ kẹ ai gbe you ohwohwo? Nọ ọzae-avọ-aye a gbẹ rọ usu rai avọ Ọsẹ obọ odhiwu rai zaro ho, a rẹ daoma ru oware kpobi nọ Jihova ọ ta nọ a ru evaọ orọo na. Fikiere nọ oware jọ o tẹ be bẹbẹ ze nọ o rẹ sai ru nọ a gbe you ohwohwo tere he, hayo nọ oware utioye na o tẹ rrọ otọ no evaọ orọo na, a re ru oware jọ kpahe iẹe. (Se Ọtausiuwoma Na 4:12.) Ọzae-avọ-aye nọ a you Jihova a rẹ daoma rọ aro kele iei jọ wowou, wo odiri jẹ rọvrẹ ohwohwo. (Ẹf. 4:32–5:1) Ọzae-avọ-aye a te wo emamọ uruemu utioye na, o rẹ lẹliẹ ae you ohwohwo gaga. Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Lena nọ avọ ọzae riẹ a rrọ orọo vrẹ ikpe udhegbisoi no ọ ta nọ: “Ohwo o te bi ru oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ, o rẹ bẹ hẹ re who you rie jẹ kẹe adhẹẹ.”
4. Fikieme Jihova ọ rọ salọ Josẹf avọ Meri re a jọ ọsẹgboni Mesaya na?
4 Joma ta kpahe ọzae-avọ-aye jọ evaọ Ebaibol. Oke nọ Jihova o je vi Ọmọ riẹ nọ ọ te jọ Mesaya na ziọ otọakpọ, amono ọ salọ nọ a rẹ jọ ọsẹgboni Ọmọ riẹ? Josẹf avọ Meri. Kọ ae ọvo họ ọzae avọ aye nọ i no uyẹ Devidi ze? Ijo. Kọ fikieme Jihova ọ rọ salọ ae? Aimava na a jọ egbẹnyusu Jihova, yọ Jihova ọ riẹ nọ a ti ru oware nọ ọ gwọlọ evaọ orọo rai fikinọ a you rie. Kọ eme ezae-avọ-eyae a rẹ sai wuhrẹ mi Josẹf avọ Meri?
5. Eme ezae a rẹ sai wuhrẹ no oriruo Josẹf ze?
5 Josẹf ọ jẹ hai ru oware nọ Jihova ọ ta, yọ onana u ru nọ ọ rọ jọ emamọ ọzae uwou orọo. Ma se kpahe eware esa jọ nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹe nọ o ru evaọ uviuwou riẹ. Yọ o ru rai, ọ raha oke he re o te ti ru ai, dede nọ o lọhọ kẹe he. (Mat. 1:20, 24; 2:13-15, 19-21) Ẹme nọ Josẹf o je yo kẹ Ọghẹnẹ na o wha riẹ ze nọ ọ rọ thọ Meri no ebẹbẹ jọ, o te je fiobọhọ kẹe jẹ rẹrotei ziezi. Ma riẹ nọ emamọ uruemu Josẹf na o te lẹliẹ Meri you rie gaga jẹ kẹe adhẹẹ. Kọ ẹvẹ whai ezae wha sae rọ rehọ aro kele Josẹf? Wha hai se Ebaibol gbe ebe ukoko na re wha riẹ epanọ wha sae rọ rẹrote uviuwou rai wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ.d Who te bi ru oware nọ Ebaibol ọ ta, nọ o gbẹ make lọhọ họ, u re dhesẹ nọ who you aye ra, yọ o te lẹliẹ orọo ra jọ ziezi. Oniọvo-ọmọtẹ jọ evaọ obọ Vanuatu nọ avọ ọzae riẹ a rrọ orọo vrẹ ikpe udhe no ọ ta nọ: “Ọzae mẹ o re roro kpahe oware nọ Jihova ọ gwọlọ je ru ei nọ ọ tẹ be jiroro jọ, fikiere mẹ rẹ kẹe adhẹẹ gaga. Udu u re te omẹ otọ keme mẹ riẹ nọ ọ te jiroro nọ e te wha uye se omai hi.”
6. Eme eyae inẹnẹ a rẹ sai wuhrẹ mi Meri?
6 Meri o dikihẹ ga kẹ omobọ riẹ evaọ egagọ Ọghẹnẹ orọnikọ ọzae riẹ ọ rẹroso ho. Ọ riẹ Ikereakere na ziezi. Yọ ọ jẹ hai roro didi kpahe eware nọ o wuhrẹ.e (Luk 2:19, 51) Ma riẹ nọ ọ te jọ emamọ aye uwou orọo keme ọ jọ ogbẹnyusu ọkpekpe Jihova. Eyae buobu nẹnẹ a be daoma rọ aro kele Meri. Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Emiko ọ ta nọ: “Oke nọ me ri wo ọzae he, mẹ jẹ hai ru eware nọ e rẹ lẹliẹ usu mẹ avọ Jihova kpekpe. Rekọ nọ me wo ọzae no, ọzae mẹ họ ọnọ ọ rẹ lẹ kẹ omai. Yọ ọye ọ rẹ ma omaa eware nọ ma re ru nọ ma rẹ rọ gọ Jihova. Fikiere mẹ tẹ nwane rẹroso ẹe no inọ ọye o ti ru nọ ẹrọwọ mẹ ọ te rọ ga. Rekọ mẹ tẹ te ruẹ nọ u fo nọ mẹ ọvo mẹ rẹ hai je ru eware nọ e rẹ lẹliẹ usu mẹ avọ Jihova kpekpe re. Fikiere me te fi oke họ nọ mẹ ọvo mẹ rẹ rọ lẹ se Jihova Ọghẹnẹ mẹ, se Ebaibol je roro didi kpahe eware nọ me se.” (Gal. 6:5) Whai eyae uwou orọo, wha hai ru eware nọ e rẹ lẹliẹ usu rai avọ Jihova kpekpe. Wha te bi ru ere, wha ti wo emamọ uruemu nọ o te lẹliẹ ezae rai jiri owhai je you owhai gaga.—Itẹ 31:30.
7. Ẹvẹ ọzae-avọ-aye a sae rọ rehọ aro kele Josẹf avọ Meri?
7 Josẹf avọ Meri a jẹ hai ru eware jọ kugbe nọ e rẹ lẹliẹ usu rai avọ Jihova kpekpe. A riẹ nọ u wuzou gaga re a gọ Jihova kugbe. (Luk 2:22-24, 41; 4:16) Onana o te lọhọ kẹ ae he maero nọ a yẹ emọ efa tu Jesu no. Re a wha emọ na kpobi kpohọ egagọ, o jọ oware olọlọhọ họ, rekọ a je ru ei ghele. Nọ emamọ oriruo a fihotọ kẹ ezae-avọ-eyae na. Otẹrọnọ who yẹ emọ no, ẹsejọhọ o te jọ bẹbẹ re whọ hae wha aikpobi kpohọ ewuhrẹ je ru egagọ uviuwou. Ẹsejọhọ whẹ avọ aye ra wha te gbẹ sai wo uvẹ nọ wha re ro se Ebaibol jẹ lẹ kugbe he. Rekọ riẹ nọ wha tẹ be daoma gọ Jihova kugbe, wha te kẹle iẹe gaga, yọ o te lẹliẹ usu rai whai imava kpekpe. Fikiere wha daoma fihọ iẹe.
8. Nọ ọzae-avọ-aye a gbẹ be maki wou tere he, ẹvẹ a sai ro ru egagọ uviuwou ghele?
8 Kọ otẹrọnọ whẹ avọ ọzae ra hayo aye ra wha bi wou tere he? Ẹsejọhọ o te bẹ owhai re wha ru egagọ uviuwou. Rekọ wha sai mu ei họ ẹmẹrera. Wha sae rọ omoke jọ kpẹkpẹe ro ru ei, wha vẹ ta ẹme kpahe oware nọ o te were owhai imava. Wha te bi ru enẹ, wha te kẹle ohwohwo, yọ wha te gwọlọ nọ wha rẹ gọ Jihova kugbe.
WHA HAE JỌ KUGBE
9. Fikieme o rọ roja re ọzae-avọ-aye a hae jọ kugbe ohwohwo?
9 Whai ezae-avọ-eyae, wha hae jọ kugbe ohwohwo. O te lẹliẹ owhai you ohwohwo viere. O te jẹ whae ze nọ usu rai u ti gbe ro godo ho. Yọ o te lẹliẹ owhai riẹ oware nọ o rrọ ohwohwo eva. (Emu. 2:24) Lilia avọ ọzae riẹ Ruslan a ruẹ nọ ere o ginẹ rrọ. A rrọ orọo vrẹ ikpe ikpegbisoi no. Lilia ọ ta nọ: “Evaọ oke ọsosuọ, ma je roro nọ ma tẹ nwane ruọ orọo no, ẹsikpobi ma te hae jọ kugbe. Rekọ nọ oke o be nya na, okọ mai, iruo uwou, gbe epanọ a rẹ rọ rẹrote emọ, o gbẹ be jọ omai rri ohwohwo ovao tere he. Ma ruẹ nọ ma gbe fi oke họ nọ ma rẹ rọ jọ kugbe ohwohwo ho, usu mai u ti godo gaga.”
10. Ẹvẹ ẹme nọ ọ rrọ obe Ahwo Ẹfisọs 5:15, 16 o sai ro fiobọhọ kẹ ọzae-avọ-aye wo uvẹ jọ kugbe ohwohwo?
10 Ẹvẹ ọzae-avọ-aye a sai ro wo uvẹ nọ a rẹ rọ jọ kugbe ohwohwo? A rẹ daoma fi oke jọ họ nọ a rẹ rọ jọ kugbe ohwohwo. (Se Ahwo Ẹfisọs 5:15, 16.) Oniọvo-ọmọzae jọ nọ a re se Uzondu evaọ Nigeria ọ ta nọ: “Me te bi roro kpahe eware nọ me ti ru, mẹ rẹ daoma fi oke jọ họ nọ mẹ rẹ rọ jọ kugbe aye mẹ. Me re fi oware ovo họ oke nọ me fihọ nọ mai imava ma te rọ jọ kugbe na ha.” (Fil. 1:10) Sista Anastasia nọ ọ rrọ aye ọsẹro okogho evaọ obọ Moldova ọ rẹ daoma ru epanọ o re ro wo uvẹ jọ kugbe ọzae riẹ. Ọ ta nọ: “Nọ iruo ukoko e tẹ rrọ ọzae mẹ obọ nọ o bi ru, mẹ rẹ rọ oke yena ru eware obọmẹ jọ. Nọ o je ru no, mai imava ma vẹ sai wo uvẹ nọ ma rẹ rọ jọ kugbe ohwohwo.” Kọ otẹrọnọ wha be sai wo uvẹ nọ wha rẹ rọ jọ kugbe he fiki epanọ eware e rrọ, eme wha re ru?
Eware jọ vẹ whẹ avọ aye ra wha rẹ sai ru kugbe? (Rri edhe-ẹme avọ 11-12)
11. Eware vẹ Akwila avọ Prisila a je ru kugbe?
11 Akwila avọ Prisila yọ emamọ ọzae-avọ-aye jọ nọ ezae-avọ-eyae nẹnẹ a rẹ sae rọ aro kele. Inievo ukoko na a jẹ ta ẹme ezi rai gaga oke yena. (Rom 16:3, 4) Dede nọ Ebaibol ọ nwane vuẹ omai eware buobu kpahe orọo rai hi, iku rai i dhesẹ nọ a je ru iruo kugbe, a jẹ ta usi uwoma kugbe, yọ a je kuobọgbe fiobọhọ kẹ ahwo. (Iruẹru 18:2, 3, 24-26) Ẹsikpobi nọ a be jọ Ebaibol fodẹ ọjọ, a rẹ fodẹ ọnọ o kiọkọ.
12. Eme ọzae-avọ-aye a rẹ sai ru kugbe nọ o rẹ lẹliẹ ae jọ kugbe ohwohwo? (Rri uwoho na re.)
12 Ẹvẹ ezae-avọ-eyae inẹnẹ a sae rọ rehọ aro kele Akwila avọ Prisila? Who te roro ziezi, whọ te ruẹ nọ eware buobu e riẹ nọ whẹ avọ ọzae hayo aye ra wha sai ru kugbe, ukpenọ whai ọvuọ ọriẹ o re ru. Akwila avọ Prisila a jẹ hae ta usi uwoma kugbe. Kọ wha be hae daoma kpohọ usi uwoma kugbe? Akwila avọ Prisila a jẹ hai ru iruo kugbe. Ẹsejọhọ okọ ọvona wha be kọ họ. Rekọ wha sae daoma ru eware jọ kugbe evaọ uwou na. (Ọtausi. 4:9) Wha te bi lele ohwohwo ru oware, wha sae rọ uvẹ yena gbiku, yọ u re si owhai kẹle ohwohwo. Oniọvo jọ nọ a re se Robert avọ aye riẹ Linda a rrọ orọo vrẹ ikpe udhuvẹ-gbikpe no. Robert ọ ta nọ: “Uzẹme riẹ họ, ma nwani wo uvẹ nọ ma re ro ru emeware jọ kugbe rọ jaja oma ha. Rekọ nọ mẹ tẹ be wozẹ imidhe, yọ aye mẹ o bi ririe ai, hayo nọ mẹ tẹ be gbẹ ẹbe ighẹ mai, nọ ọ jẹ nyaze ti fiobọhọ kẹ omẹ, eva e rẹ were omẹ gaga. Eware nọ ma bi ru kugbe na o be lẹliẹ omai kpekpe ohwohwo oma jẹ lẹliẹ omai you ohwohwo gaga.”
13. Re ọzae-avọ-aye a sae ginẹ kpekpe ohwohwo oma, eme u fo nọ a re ru?
13 Kareghẹhọ nọ orọnikọ whẹ avọ ọzae hayo aye ra wha tẹ rrọ oria ovo, o nwani dhesẹ nọ wha kpekpe ohwohwo oma ha. Oniọvo-ọmọtẹ obọ Brazil jọ nọ ọ rọo no ọ ta nọ: “Fiki epanọ eware e rrọ nẹnẹ, whọ sai roro nọ whẹ avọ ọzae ra wha rrọ kugbe ohwohwo, rekọ wha bi ru oware ovo kugbe he dede nọ uwou ọvona wha rrọ. Fikiere, re mẹ sae ta nọ ma ginẹ rrọ kugbe ohwohwo, me re lele ọzae mẹ ta ẹme hayo lele iei ru oware jọ.” Brọda Bruno avọ aye riẹ Tays a fodẹ oware jọ nọ a be hai ru re a sai gine lele ohwohwo ta ẹme je ru eware kugbe. Brọda Bruno ọ ta nọ: “Nọ ma tẹ rrọ kugbe, ma rẹ nẹ ifonu hu re iroro mai i gbe kpohọ oware ofa siọ ẹme nọ ma bi lele ohwohwo ta ba ha.”
14. Otẹrọnọ ọzae-avọ-aye a rẹ gwọlọ jọ kugbe he, eme a sai ru nọ u re fiobọhọ kẹ ae?
14 Kọ eme who re ru otẹrọnọ whẹ avọ ọzae hayo aye ra wha rẹ gwọlọ jọ kugbe ohwohwo ho? O sae jọ nọ oware nọ o rẹ were ọjọ, o rẹ were ọdekọ họ, hayo wha re ru eware nọ e rẹ dha ohwohwo eva nọ wha tẹ rrọ kugbe. Kọ eme o sai fiobọhọ kẹ owhai? Kareghẹhọ oriruo erae nọ ma kẹ ẹsiẹ na. Orọnikọ a te koko erae na họ, e vẹ nwani muhọ ẹware jorojoro ho. A rẹ kaki fi imire họ iẹe, kẹsena a vẹ be rọ ire ilogbo mu ei. E vẹ te da ze ẹmẹrera. Epọvo na re, wha sae hae kake rọ omoke jọ kpẹkpẹe jọ kugbe ohwohwo kẹdẹ kẹdẹ. Wha rọ omoke yena ru eware nọ e rẹ were owhai imava, jẹ whaha oware nọ o re fou ẹme ze. (Jem. 3:18) Wha te ru ere, uyoyou rai o sae wariẹ muhọ ẹga ze ẹmẹrera.
WHA HAE KẸ OHWOHWO ADHẸẸ
15. Fikieme o rọ roja re ọzae-avọ-aye a kẹ ohwohwo adhẹẹ?
15 U wuzou gaga re ọzae-avọ-aye a kẹ ohwohwo adhẹẹ. Adhẹẹ nọ wha rẹ kẹ ohwohwo o wọhọ omofou nọ o rẹ lẹliẹ erae da ze. Yọ e tẹ make da ze no, omofou jọ o te bi fou, o rẹ lẹliẹ erae na gbẹ ware ziezi. Nọ ofou o gbe bi fou vievie he, erae na e sai fu no, o rẹ raha oke he. Ere ọvona re, nọ ọzae-avọ-aye a gbẹ be kẹ ohwohwo adhẹẹ hẹ, o sai ru nọ a gbe you ohwohwo tere he. Rekọ nọ a tẹ be kẹ ohwohwo adhẹẹ, uyoyou rai u re dhe ẹgẹga. Kareghẹhọ nọ, orọnikọ who te bi roro nọ whọ be kẹ ọzae ra hayo aye ra adhẹẹ, oye họ ẹme na ha. Rekọ u fo re whọ nọ omara sọ ọyomariẹ o rri owhẹ nọ whọ be ginẹ kẹe adhẹẹ. Oniọvo jọ nọ a re se Penny avọ ọzae riẹ Aret a rrọ orọo vrẹ ikpe udhegbisoi no. Sista Penny ọ ta nọ: “Adhẹẹ nọ ma be kẹ ohwohwo o be lẹliẹ omai yerikugbe whẹtiẹ whẹtiẹ. Ma rẹ sae ta eva kẹ ohwohwo, keme ma riẹ nọ ma te ru ere, ohwo ọdekọ na o ti roro kpahe ẹme nọ ma ta na ziezi.” Kọ eme whọ sai ru re ọzae hayo aye ra o rri owhẹ nọ whọ be ginẹ kẹe adhẹẹ? Oriruo Abraham avọ Sera o sai fiobọhọ kẹ owhẹ.
Ọzae nọ ọ be gọ Ọghẹnẹ ọ rẹ romatotọ gaviezọ nọ aye riẹ ọ tẹ be vuẹe oware nọ o riẹe eva keme u re dhesẹ nọ ọ be kẹe adhẹẹ (Rri edhe-ẹme avọ 16)
16. Eme ezae uwou orọo a rẹ sai wuhrẹ no oriruo Abraham ze? (1 Pita 3:7) (Rri uwoho na re.)
16 Abraham ọ rọ Sera zaro vievie he. Nọ Sera ọ tẹ ta ẹme ze, o re roro kpahe iẹe, yọ ọ rẹ gwọlọ ru oware nọ o rẹ kẹ Sera uye he. Oke jọ nọ oware jọ o jẹ kẹ Sera uye, ọ vuẹ Abraham epanọ o jẹ kẹe uye te. Ọ tubẹ ta nọ Abraham ọye ọ so ẹbẹbẹ na ze. Kọ Abraham o doku ei? Ijo. Ọ riẹ nọ Sera yọ aye nọ o wo omaurokpotọ, o te je bi fiobọhọ kẹe gaga. Abraham ọ gaviezọ kẹe jẹ daoma ru oware nọ o rẹ sai ku ẹbẹbẹ na họ. (Emu. 16:5, 6) Kọ eme onana u wuhrẹ omai? Ma riẹ nọ ọzae họ ọnọ o wuzou uwou, yọ ọye ọ rẹ jiroro oghẹrẹ nọ eware e rẹ jọ evaọ uwou na. (1 Kọr. 11:3) O make rrọ ere na, re whẹ ọzae who te ti ru oware jọ, u fo re whọ daoma riẹ oghẹrẹ nọ aye ra o ti rri oware na, maero otẹrọnọ oware nọ u ti noi ze u ti te aye ra re. Who te bi ru ere, u re dhesẹ nọ who you rie. (1 Kọr. 13:4, 5) Ẹsejọ nọ oware jọ o tẹ be kẹ aye ra uye, ọ sae gwọlọ vuẹ owhẹ kpahe iẹe. Kọ whọ te daoma gaviezọ kẹe ziezi re whọ riẹ epanọ eware e rrọ kẹe? (Se 1 Pita 3:7.) Oniọvo jọ nọ a re se Angela avọ ọzae riẹ Dmitry a rrọ orọo te enwenọ ikpe ọgba no. Sista Angela ọ ta nọ oghẹrẹ nọ ọzae riẹ o bi ro lele iei yeri o be lẹliẹe kẹe adhẹẹ. Ọ ta nọ: “Ọzae mẹ ọ rẹ gaviezọ kẹ omẹ oke kpobi nọ mẹ tẹ gwọlọ vuẹe oware jọ nọ o be kẹ omẹ uye hayo nọ mẹ tẹ gwọlọ lele iei ta ẹme. O re wo odiri kẹ omẹ nọ eva e tẹ be make dha omẹ gaga.”
17. Eme eyae a rẹ sai wuhrẹ mi Sera? (1 Pita 3:5, 6)
17 Sera omariẹ ọ jẹ hae kẹ Abraham adhẹẹ gaga. Ọ jẹ hai ru oware nọ Abraham ọ ta. (Emu. 12:5) Ẹdẹ jọ ọ jariẹ nọ Abraham ọ jẹ gwọlọ ghọ erara nọ e kpahe riẹ idudhe. Ọ tẹ ta kẹ Sera nọ jọ ọ siọ oware nọ o bi ru ba re ọ nyai there emu buobu nọ erara na a te re. (Emu. 18:6) Sera ọ raha oke he, ọ tẹ nwani ru oware nọ ọzae riẹ ọ ta na. Whai eyae, wha te bi ru oware nọ ezae rai a ta, yọ wha be rọ aro kele Sera. Yọ o rẹ whae ze nọ ezae rai a re ro you owhai gaga. (Se 1 Pita 3:5, 6.) Dmitry nọ ma ta ẹme te evaọ edhe-ẹme nọ ọ vrẹ na, ọ ta nọ aye riẹ ọ be hae kẹe adhẹẹ gaga. Ọ ta nọ: “Aye mẹ ọ rẹ daoma ru oware nọ mẹ ta, nọ o gbẹ maki kiehọ iẹe oma tere he. Yọ nọ ẹbẹbẹ o te noi ze dede, ọ rẹ ta nọ mẹ ọ wha riẹ ze he.” Nọ ohwo ọ tẹ be kẹ owhẹ adhẹẹ, ẹsiẹe o rẹ mae lọhọ re who you rie.
18. Nọ ọzae-avọ-aye a tẹ be riẹ yerikugbe ziezi, ẹvẹ uyoyou rai o rẹ jọ?
18 Nẹnẹ na, Setan ọ be gwọlọ ru re ezae-avọ-eyae nọ e rrọ Ileleikristi a gbe you ohwohwo ho. Ọ riẹ nọ ọ tẹ sai ru re ọzae-avọ-aye a siọ ohwohwo ba eyou, o sae lẹliẹ ae siọ Jihova ba ẹgọ ẹmẹrera. Rekọ nọ ọzae-avọ-aye a te you ohwohwo no eva ze, uyoyou rai o rẹ hiẹ hẹ. Fikiere whai ezae-avọ-eyae wha daoma you ohwohwo gaga re uyoyou rai o jọ wọhọ onọ a ta kpahe evaọ obe Ole nọ O Vi Ile na. Re o sae jọ ere, wha daoma jọ egbẹnyusu ekpekpe Jihova jẹ gọe kugbe. Wha hae daoma jọ kugbe ohwohwo je ru eware kugbe. Wha hae gaviezọ kẹ ohwohwo nọ oware jọ o tẹ be kẹ ọjọ uye jẹ whaha eware nọ e rẹ dha ohwohwo eva. Wha te bi ru ere, orọo rai o te wha orro se Jihova Ọghẹnẹ oyoyou mai na. Yọ uyoyou rai o te wọhọ erae nọ e be ware jorojoro ẹsikpobi.
OLE AVỌ 132 Ma Zihe Ruọ Ọvo No
a Ọghẹnẹ ọ ma ahwo-akpọ evaọ oghẹrẹ nọ a sae rọ rọo, a ve je you ohwohwo ziezi evaọ orọo rai. Nọ emamọ oware jọ nọ o ru kẹ ohwo-akpọ. Rekọ ọzae-avọ-aye a gbe rri otọ mu hu, u te te oria jọ no, a re gbe you ohwohwo tere he. Otẹrọnọ whọ rọo no, uzoẹme nana u ti fiobọhọ kẹ owhẹ re wha gbe you ohwohwo ziezi je wo evawere evaọ orọo rai.
b A se uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ, hayo nọ u re kiekpo ho “ebruerae Jah,” keme Jihova họ ohwo ọsosuọ nọ o wo uyoyou utioye na.
c O tẹ make rọnọ ọzae ra hayo aye ra ọ rrọ ukoko na ha, eware nọ ma be te ta ẹme kpahe na i ti fiobọhọ kẹ owhẹ ru oware nọ wha sai ro you ohwohwo gaga.—1 Kọr. 7:12-14; 1 Pita 3:1, 2.
d Whọ sai se izoẹme nọ e rrọ oria “Obufihọ Rọkẹ Uviuwou” evaọ jw.org gbe JW Library® nọ a jọ ta kpahe epanọ ọzae-avọ-aye a sai ro wo evawere evaọ orọo rai.
e Rri obe na Rọ Aro Kele Ẹrọwọ Rai, uzou avọ 17, edhe. 15.