UZOẸME UWUHRẸ 27
Fikieme Ma rẹ rọ Dhozọ Jihova?
“Ahwo nọ a rẹ dhozọ Jihova a re wo usu okpekpe kugbei.”—OL. 25:14.
OLE AVỌ 8 Jihova Họ Adhẹzọ Mai
EWARE NỌ MA TI WUHRẸa
1-2. Eme Olezi 25:14 o ta nọ o re fiobọhọ kẹ omai jọ egbẹnyusu ekpekpe Jihova?
EME who roro nọ o sai fiobọhọ kẹ owhẹ avọ ohwo jọ jọ egbẹnyusu ekpekpe? Ẹsejọhọ whọ te ta nọ uyoyou gbe obọ nọ wha re fihọ kẹ ohwohwo. Ẹsibuobu nọ a tẹ nọ onọ yena, whọ te nwani roro nọ ozodhẹ yọ oware jọ nọ o sai fiobọhọ kẹ owhẹ avọ ohwo jọ egbẹnyusu hu. Rekọ oria Ebaibol nọ a rehọ uzoẹme nana no ze o ta nọ re ohwo ọ sae jọ ogbẹnyusu ọkpekpe Jihova, ọ rẹ “dhozọ” riẹ.—Se Olezi 25:14.
2 O tẹ make rọnọ ma gọ Jihova kri no, u fo re ma gbẹ daoma hae dhozọ riẹ. Eme u dhesẹ re ohwo ọ dhozọ Ọghẹnẹ? Eme o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai dhozọ Jihova? Kọ eme iku Obedaya nọ ọ jọ odibo ovie, gbe iku ozerẹ okpehru nọ a re se Jehoyada, gbe Jehoash ovie na, i wuhrẹ omai kpahe ozodhẹ Ọghẹnẹ?
EME U DHESẸ RE A DHOZỌ ỌGHẸNẸ?
3. Eware vẹ e sae lẹliẹ ozọ mu ohwo, kọ eme ozọ utioye na o rẹ lẹliẹ ohwo ru?
3 Nọ ma tẹ riẹ nọ oware jọ o te lẹliẹ uye bẹ omai, ozọ oware na u re mu omai. Oghẹrẹ ozọ utionana o rẹ whae ze nọ ma rẹ rọ yọroma. Joma kẹ oriruo jọ. Nọ ohwo ọ tẹ be nya ugbehru vrẹ, ozọ inọ o ti kie u re ru nọ o gbe ro go kẹle akọ ugbehru na ga hrọ họ. Ozọ omonwa o rẹ lẹliẹ omai kẹnoma kẹ oware nọ o rẹ nwa omai oma. Yọ ozọ eva nọ e te dha ogbẹnyusu mai o rẹ whae ze nọ ma gbẹ rọ ta ẹme hayo ru oware nọ o rẹ dhae eva ha.
4. Oghẹrẹ ozọ vẹ Setan ọ gwọlọ nọ ma dhẹ?
4 Setan ọ gwọlọ nọ ahwo a dhẹ ekpehre ozọ jọ. Ọ gwọlọ nọ ma dhozọ Jihova rororo. Nwanọ oghẹrẹ ozọ utioye na Ẹlifaz ọ jẹ dhẹ. Oye o lẹliẹ e riẹ ta nọ Jihova yọ Ọghẹnẹ nọ ofu o re kri emu hu, o re rri omai kiọkiọkiọ re ọ ruẹ oria nọ ma ti jo ruthọ re ọ kẹ omai uye. Ma sai ru eva were iẹe vievie he. (Job 4:18, 19) Setan ọ gwọlọ nọ ozọ Jihova u mu omai te epanọ ma rẹ rọ se iẹe ba ẹgọ. Rekọ re ma siọ ere ba eru, u fo re ma riẹ oghẹrẹ nọ ma rẹ rọ dhozọ Ọghẹnẹ.
5. Eme o re dhesẹ nọ ohwo ọ be dhozọ Ọghẹnẹ?
5 Ohwo nọ ọ be ginẹ dhozọ Ọghẹnẹ o re you rie jẹ whaha oware kpobi nọ o rẹ fa usu riẹ avọ Ọghẹnẹ. Fikiere ma sae ta nọ Jesu o wo “ozodhẹ Ọghẹnẹ.” (Hib. 5:7) Orọnikọ ozọ Jihova u je mu ei rororo o tẹ lẹliẹe jẹ kẹnoma kẹ Jihova ha. (Aiz. 11:2, 3) Rekọ o you Jihova gaga yọ ọ gwọlọ ru oware nọ ọ ta. (Jọn 14:21, 31) Ma gwọlọ wo ọkpọ ozodhẹ yena nọ Jesu o wo na, nọ o rẹ lẹliẹ omai hae kẹ Jihova adhẹẹ. Keme ma riẹ nọ o you omai, o wo areghẹ gaga, o re bruoziẹ okiẹrẹe, o te je wo ẹgba gaga. Fikinọ o you omai gaga jabọ nọ ọ be hae rọ vuẹ omai oware nọ u fo nọ ma re ru. Yọ oware nọ ma ru o sae lẹliẹ eva mai dha Jihova hayo ru udu riẹ ghọghọ.—Ol. 78:41; Itẹ 27:11.
DAOMA WO OZODHẸ ỌGHẸNẸ
6. Oware jọ vẹ o sai fiobọhọ kẹ omai wo ozodhẹ Ọghẹnẹ? (Olezi 34:11)
6 Ohwo ọvo nọ a yẹ avọ ozodhẹ Ọghẹnẹ ọ riẹ hẹ, fikiere ma rẹ daoma re ma wo ozodhẹ Ọghẹnẹ. (Se Olezi 34:11.) Oware jọ nọ o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai dhozọ Ọghẹnẹ họ emama riẹ nọ ma re rri. Ma rẹ jọ “eware nọ ọ ma” ruẹ nọ o wo areghẹ gaga, o wo ogaga, o te je you omai gaga. Onana o rẹ whae ze nọ ma rẹ rọ kẹe adhẹẹ gaga je you rie re. (Rom 1:20) Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Adrienne ọ ta nọ: “Me te bi rri emama Jihova, mẹ rẹ ruẹ nọ o wo areghẹ gaga. Onana o rẹ lẹliẹ ọwhewhe jọ omẹ oma jẹ riẹ nọ Jihova ọ riẹ oware nọ o mai woma kẹ omẹ.” Emama Ọghẹnẹ nọ o roro didi kpahe o lẹliẹ e riẹ ta nọ: “Kọ fikieme me je ru oware nọ o rẹ raha usu mẹ avọ Jihova nọ ọ ma omẹ?” Kọ whẹ omara, whọ sae daoma oka nana re who roro didi kpahe oware jọ nọ Ọghẹnẹ ọ ma? U ti fiobọhọ kẹ owhẹ hae kẹ Jihova adhẹẹ je you rie gaga.—Ol. 111:2, 3.
7. Ẹvẹ olẹ o sai ro fiobọhọ kẹ omai wo emamọ ozodhẹ Jihova?
7 Oware ofa nọ o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai wo ozodhẹ Ọghẹnẹ họ, olẹ nọ ma rẹ hae lẹ kẹse kẹse. Epanọ ma lẹ te, ere ma rẹ kẹle Jihova te. O vẹ te wọhọ ẹsenọ ma be ruẹ e riẹ. Nọ ma tẹ lẹ se Jihova inọ ọ kẹ omai ẹgba thihakọ ẹbẹbẹ jọ, u re fiobọhọ kẹ omai kareghẹhọ nọ Jihova o wo ẹgba gaga. Nọ ma te bi yere Jihova kẹ Ọmọ riẹ nọ o vi ze te ta omai no igbo, o rẹ lẹliẹ omai kareghẹhọ nọ Jihova o you omai gaga. Yọ nọ ma tẹ be lẹ sei re o fiobọhọ kẹ omai riẹ oware nọ ma re ru nọ ma te wo ẹbẹbẹ jọ, o rẹ lẹliẹ omai riẹ nọ Jihova o wo areghẹ vi omai kpekufiẹ. Ma tẹ be hae lẹ kpahe eware itieye na, o te lẹliẹ omai kẹ Jihova adhẹẹ gaga. Yọ u re fiobọhọ kẹ omai whaha oware kpobi nọ o rẹ fa usu nọ ma wo kugbei.
8. Eme ma re ru nọ ma tẹ gwọlọ nọ ma rẹ hae dhozọ Ọghẹnẹ ẹsikpobi?
8 Ma tẹ gwọlọ nọ ma rẹ dhozọ Jihova ẹsikpobi, ma rẹ hai se iku ahwo nọ e jẹ dhozọ riẹ gbe enọ e jẹ dhozọ riẹ hẹ evaọ Ebaibol na. Joma ta kpahe idibo Ọghẹnẹ ivẹ jọ nọ ma rẹ sai wuhrẹ emamọ oware no iku rai ze. Ae họ Obedaya nọ ọ jọ odibo ovie nọ a re se Ehab gbe ozerẹ okpehru nọ a re se Jehoyada. Ma te jẹ ta kpahe ovie Juda nọ a re se Jehoash nọ ọ jẹ dhozọ Ọghẹnẹ nọ a rehọ iẹe mu obọ, rekọ uwhremu na ọ gbẹ jẹ daezọ Ọghẹnẹ hẹ. Ma te ruẹ oware nọ ma rẹ sai wuhrẹ no iku riẹ ze.
WO UDU WỌHỌ OBEDAYA NỌ Ọ JẸ DHOZỌ ỌGHẸNẸ
9. Ẹvẹ ozọ Jihova nọ Obedaya ọ jẹ dhẹ u ro fiobọhọ kẹe? (1 Ivie 18:3, 12)
9 Oria ọsosuọ nọ a jọ fodẹ Obedayab evaọ Ebaibol na, a dhesẹ i rie nọ: “O wo ozodhẹ kẹ Jihova gaga.” (Se 1 Ivie 18:3, 12.) Kọ ẹvẹ ozodhẹ Ọghẹnẹ u ro fiobọhọ kẹe? Obedaya ọ jọ ohwo nọ ọ rẹ wha ahwo re he. Ọ jọ ohwo nọ a re fievahọ. Oyejabọ nọ ovie na ọ rọ rehọ iẹe mu ọnọ o wuzou iruo uwou riẹ kpobi. (Je rri Nehemaya 7:2.) Ozodhẹ Ọghẹnẹ o lẹliẹ e riẹ wo udu. O ginẹ gwọlọ nọ Obedaya o re wo udu re ọ sai ru oware nọ Jihova ọ gwọlọ. Keme evaọ oke yena, Ehab nọ ọ jọ ovie ọ jọ ohwo omuomu. Ehab “ọ jọ aro Jihova yoma vi ahwo kpobi nọ a kake rehọ iẹe jọ” ivie. (1 Iv. 16:30) U te no ere no, aye Ehab nọ a re se Jezibẹl, ẹdhọ nọ a re se Bale ọ jẹ gọ. Yọ o mukpahe Jihova te epanọ ọ rọ gwọlọ nọ o re kpe idibo Jihova kpobi no evaọ ofẹ erua ikpe Izrẹl nọ ọzae riẹ o je su na. O gine kpe eruẹaro Ọghẹnẹ buobu. (1 Iv. 18:4) Onana u dhesẹ nọ re ohwo ọ gọ Jihova evaọ oke yena o lọhọ họ.
10. Eme Obedaya o ru nọ u dhesẹ nọ o wo udu gaga?
10 Eme Obedaya o ru nọ u dhesẹ nọ o wo udu gaga? Okenọ Jezibẹl ọ jẹ gwọlọ eruẹaro Ọghẹnẹ tuatuatua re o kpe ai no, Obedaya o te si eruẹaro udhusoi (100) no. O te “fi udhuvẹ-gbikpe rai họ eghogho-utho ovuovo, [ọ] tẹ jẹ kẹ ai ebrẹdi gbe ame.” (1 Iv. 18:13, 14) O hae jọ nọ a kru Obedaya evaọ oware na nọ o ru na, a hai ti kpei no. Ma riẹ nọ omozọ o te jọ Obedaya ẹro keme ohwo-akpọ ọ jọ wọhọ omai. Ọ gwọlọ whu hu. Rekọ o you Jihova gbe ahwo nọ e be gọe vi omobọ riẹ.
Dede nọ egọmeti ọ rọwo nọ ma ta usi uwoma hayo kpohọ ewuhrẹ hẹ, oniọvo jọ ọ wọ ebe ukoko na se inievo efa ababọ ozọ (Rri edhe-ẹme avọ 11)c
11. Ẹvẹ idibo Jihova a rọ wọhọ Obedaya nẹnẹ? (Rri uwoho na re.)
11 Ma be ta ẹme na, idibo Jihova buobu a be rria erẹwho nọ egọmeti ọ jọ rọwo nọ ma ta usi uwoma hayo kpohọ ewuhrẹ hẹ. A be kẹ isu erẹwho yena adhẹẹ, rekọ inievo mai nana a wọhọ Obedaya. A be daoma re a rehọ udu rai kpobi gọ Jihova dede nọ egọmeti ọ gwọlọ nọ a ru ere he. (Mat. 22:21) Fikinọ a be dhozọ Ọghẹnẹ, ọye a bi yoẹme kẹ orọnikọ ahwo ho. (Iruẹru 5:29) Edhere jọ nọ a bi ro yoẹme họ a be rọ areghẹ ta usi uwoma na jẹ be lẹlẹ ru ewuhrẹ. (Mat. 10:16, 28) O tẹ jẹ rrọ ae oja gaga inọ a re fiobọhọ kẹ inievo rai wo ebe ukoko na gbe Ebaibol nọ a re wuhrẹ. Joma ta kpahe oniọvo otiọye jọ nọ a re se Henri. Ọ be rria orẹwho Africa jọ nọ a jọ rọwo nọ ma ta usi uwoma hayo kpohọ ewuhrẹ hẹ. Oke nọ ẹbẹbẹ na ọ jọ otọ, Brọda Henri ọ ta nọ ọ gwọlọ jọ usu ahwo nọ a rẹ hae wọ ebe ukoko na se inievo na. O kere nọ: “Oma o rẹ vuọ omẹ gaga. Fikiere mẹ riẹ nọ fiki adhẹẹ nọ mẹ be kẹ Jihova gaga jabọ nọ me ro wo udu jẹ ta nọ me re ru iruo nana.” Kọ who wo oghẹrẹ udu nọ Henri o wo na? Whọ tẹ daoma wo ozodhẹ Ọghẹnẹ, whọ sai woi.
DHOZỌ ỌGHẸNẸ WỌHỌ JEHOYADA NỌ O JE RU OWARE NỌ ỌGHẸNẸ Ọ GWỌLỌ
12. Eme ozerẹ okpehru na Jehoyada avọ aye riẹ a ru nọ u dhesẹ nọ a je yoẹme kẹ Jihova?
12 Ozerẹ okpehru na Jehoyada ọ jẹ dhozọ Jihova. Ozọ yena o lẹliẹ e riẹ jẹ gọ Jihova je ru oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ ẹsikpobi. Jehoyada o ru oware nọ u dhesẹ nọ o gine wo udu okenọ ọmọtẹ Jezibẹl nọ a re se Atalaya o je kpe ahwo nọ e jọ uyẹ ovie kpobi no re ọ sae jọ ovie evaọ Juda. Fikinọ Atalaya ọ geva gaga, ahwo a jẹ dhozọ riẹ. O kpe ahwo buobu nọ e jọ uyẹ ovie te emọ-iruọmọ obọriẹ re ọ sae jọ ovie. (2 Irv. 22:10, 11) Okenọ a je kpe emọ na, obọ u te ọjọ họ. Ọmọ yena họ Jehoash. Aye Jehoyada nọ a re se Jehoshabiyat ọ wọ riẹ dhẹ. Ọye avọ ọzae riẹ a te si ei no jẹ yọrọ iẹe. Enẹ a ro ru nọ Atalaya ọ gbẹ sai ro kpe ahwo kpobi nọ e jọ orua uvie Devidi no ho. Jehoyada o je ru oware nọ Jihova ọ gwọlọ. Ọ jẹ dhozọ Atalaya ha.—Itẹ 29:25.
13. Nọ Jehoash o te ikpe ihrẹ no, eme ọfa Jehoyada o ru nọ u dhesẹ nọ ọ gwọlọ ru oware nọ Jihova ọ gwọlọ?
13 Nọ Jehoash o te ikpe ihrẹ no, Jehoyada o te je ru oware ofa nọ u dhesẹ nọ ọ gwọlọ ru oware nọ Jihova ọ gwọlọ. Ọ tẹ ma oma jọ. Ọ riẹ nọ ọ tẹ sai ru oware nọ ọ ma omaa riẹ na, Jehoash nọ o no uyẹ Devidi ze kọ ọye ọ te jọ ovie. Rekọ nọ eware e gbẹ nya epanọ ọ gwọlọ họ, a sai kpei no. Jihova o fiobọhọ kẹe nọ ọ sai ro ru oware nọ ọ ma omaa riẹ na. Iletu gbe ahwo Livae a fiobọhọ kẹe re, a tẹ rehọ Jehoash mu ovie. (2 Irv. 23:1-5, 11, 12, 15; 24:1) Jehoyada “ọ tẹ re ọvọ evaọ udevie Jihova avọ ovie na gbe ahwo na, inọ a te gbẹ jọ ahwo Jihova.” (2 Iv. 11:17) Jehoyada o te je “fi irou-unuẹthẹ họ kẹle inuethẹ uwou Jihova na, re ohwo ọvo nọ ọ fo ho evaọ oghẹrẹ jọ kpobi ọ gbẹ ruọ eva ha.”—2 Irv. 23:19.
14. Ẹvẹ Jihova o ro bru ọghọ họ Jehoyada oma fikinọ o je ru oware nọ ọ gwọlọ?
14 Jihova ọ ta no vẹre anwẹdẹ inọ “ahwo nọ a be kẹ omẹ ọghọ, mẹ rẹ kẹ ọghọ.” Jihova o gine bru ọghọ họ Jehoyada oma. (1 Sam. 2:30) O ru nọ a ro kere emamọ eware nọ Jehoyada o ru fihọ Ebaibol na. Yọ ma sai se iku riẹ jẹ rọ aro kele iei. (Rom 15:4) Ere ọvo ho, okenọ Jehoyada o whu no, oria nọ a ki rie fihọ u wo ohẹriẹ no eria nọ a re ki ahwo nọ a rrọ orua ovie he fihọ. Ebaibol ọ ta nọ a te “ki ei fihọ Okpẹwho Devidi kugbe ivie na, keme o ru oware uwoma evaọ Izrẹl kpahe Ọghẹnẹ uzẹme na avọ uwou Riẹ.”—2 Irv. 24:15, 16.
Ma tẹ be dhozọ Ọghẹnẹ wọhọ Jehoyada, ma te daoma fiobọhọ kẹ inievo na (Rri edhe-ẹme avọ 15)d
15. Eme ma sai wuhrẹ no iku Jehoyada ze? (Rri uwoho na re.)
15 Iku Jehoyada na e sai fiobọhọ kẹ omai kpobi wo ozodhẹ Ọghẹnẹ. Ekpako ukoko a rẹ rehọ aro kele Jehoyada. U fo nọ a re muẹrohotọ gaga re uye u te bi ti te ahwo Ọghẹnẹ oma, a ve ru oware jọ kpata kpata re uye na u gbe te ai hi. (Iruẹru 20:28) Inievo nọ e kpako no evaọ ukoko na a sae rọ aro kele iei re. A rẹ kareghẹhọ nọ a tẹ be dhozọ Jihova je bi ru oware nọ ọ ta, ọ sae rehọ ai ru oware nọ ọ gwọlọ. Jọ a rri omarai nọ Jihova ọ rẹ gbẹ sae rehọ ai ru iruo ọvo ho ho. Emaha a sai wuhrẹ no iku na ze re. A te roro te oghẹrẹ nọ Jihova ọ rọ rẹrote Jehoyada jẹ ghale iẹe, o te whae ze nọ a te rọ kẹ inievo nọ e kpako no adhẹẹ. Maero kọ enọ e gọ Jihova kri no evaọ ukoko na. (Itẹ 16:31) Yọ mai kpobi ma sae rọ aro kele oghẹrẹ nọ iletu gbe ahwo Livae na a ro yoẹme kẹ Jehoyada. Joma hae yoẹme kẹ “enọ e be kobaro” evaọ ukoko na je fiobọhọ kẹ ae.—Hib. 13:17.
WHỌ JỌ WỌHỌ JEHOASH HE
16. Eme u dhesẹ nọ ozọ ahwo nọ Jehoash ọ jẹ dhẹ, o jariẹ ru oware nọ Jihova ọ gwọlọ họ?
16 Emamọ uruemu Jehoyada u fiobọhọ kẹ Jehoash gaga. (2 Iv. 12:2) O wha riẹ ze nọ okenọ ọ jọ ọmaha, nọ a rehọ iẹe mu ovie no, o te je ru oware nọ Jihova ọ gwọlọ. Rekọ nọ Jehoyada o whu no, Jehoash ọ tẹ jẹ gaviezọ kẹ eme nọ ikpahwo-esuo nọ e be gọ Ọghẹnẹ hẹ a jẹ ta. Kọ eme o no rie ze? Te ọyomariẹ gbe ahwo nọ o je su “a te mu ekpọ ọrẹri na avọ emedhọ na họ ẹgọ.” (2 Irv. 24:4, 17, 18) Oware na o kẹ Jihova uye gaga yọ “ọ ruabọhọ je vi eruẹaro bru ai re a zihe bru ei ze. . . , rekọ a rọwo gaviezọ họ.” A gaviezọ kẹ ẹme nọ Zẹkaraya ọmọzae Jehoyada ọ jẹ ta gbe he, dede nọ Zẹkaraya ọ jọ ozerẹ gbe ọruẹaro, ọ tẹ jẹ jọ ọmọ-oniọvo Jehoash. Jehoash ọ riẹ ọghọ họ. O tube kpe Zẹkaraya, ọmọ ahwo nọ a siwi uzuazọ riẹ nọ ọ jọ emaha.—2 Irv. 22:11; 24:19-22.
17. Eme ọ via kẹ Jehoash uwhremu na?
17 Nọ Jehoash ọ dhozọ Jihova te oria jọ, ọ gbẹ jẹ dhozọ riẹ hẹ. Onana o wha riẹ ze nọ uye u ro tei. Jihova ọ ta nọ: “Ahwo nọ a be jẹ omẹ kufiẹ, a ti rri rai vo.” (1 Sam. 2:30) Nọ u te oria jọ, ogbaẹmo Siria nọ o jọ kakao a te fi ogbaẹmo Jehoash nọ “u bu gaga” kparobọ yọ a ‘nwa Jehoash oma gaga.’ Nọ ahwo Siria a kpo no, idibo Jehoash a te kpei fikinọ o kpe Zẹkaraya. Yọ “a ki rie fihọ eria nọ a re ki ivie fihọ họ” fiki umuomu riẹ.—2 Irv. 24:23-25; Mat. 23:35.
18. Eme a jọ obe Jerimaya 17:7, 8 ta, nọ o sai fiobọhọ kẹ omai re ma gbẹ jọ wọhọ Jehoash he?
18 Eme iku Jehoash i wuhrẹ omai? Jehoash ọ wọhọ ufi nọ o whaliẹ ure. Ure nọ ọ whaliẹ na họ Jehoyada. Nọ Jehoyada o whu no, u gbe wo oware ọvo nọ u kru rie dikihẹ hẹ. Nọ o mu ahwo nọ e be gọ Jihova ha họ ẹgaviezọ kẹ no, o te kie. Onana u wuhrẹ omai obọdẹ oware jọ. Ma rẹ gọ Ọghẹnẹ fikinọ ahwo uviuwou mai hayo inievo efa a be gọ Ọghẹnẹ hẹ. Ma rẹ daoma re ma dikihẹ ga kẹ omamai evaọ ukoko na. Ma re wuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ ẹsikpobi, roro didi kpahe iẹe, jẹ lẹ ẹsikpobi. Nọ ma bi ru ere na, ma ve ti you Jihova jẹ dhozọ riẹ.—Se Jerimaya 17:7, 8; Kọl. 2:6, 7.
19. Eme Jihova ọ gwọlọ nọ ma ru?
19 Jihova o fi izi egaga jọ họ kẹ omai nọ ma re koko ho. Obe Ọtausiuwoma Na 12:13 o vuẹ omai oware nọ ọ gwọlọ nọ ma ru. O ta nọ: “Dhozọ Ọghẹnẹ uzẹme na je koko izi riẹ, keme oware kpobi nọ a gwọlọ mi ohwo-akpọ ona.” Ma tẹ be dhozọ Ọghẹnẹ, o te lẹliẹ omai dikihẹ ga ẹdẹfa nọ ebẹbẹ i te te omai wọhọ epanọ Obedaya avọ Jehoyada a ru. Yọ o te whae ze nọ ma gbẹ te rọ kẹ oware ọvo uvẹ hẹ re o raha usu mai avọ Jihova.
OLE AVỌ 3 Whẹ Ma Rẹroso
a Ẹme na “ozodhẹ” evaọ Ebaibol, a sae rehọ iẹe ta ẹme kpahe eware buobu. Ẹsejọ a rẹ rehọ iẹe ta kpahe idudu nọ e rẹ jọ ohwo oma, yọ a rẹ jẹ rehọ iẹe ta kpahe adhẹẹ hayo ọwhewhe. Ma te jọ uzoẹme nana ta kpahe oghẹrẹ ozọ nọ o rẹ lẹliẹ omai wo udu je yoẹme kẹ Ọsẹ obọ odhiwu mai ẹsikpobi.
b Obedaya nana ọye ọ jọ ọruẹaro na ha, ọnọ o kere obe Obedaya evaọ Ebaibol na. Obedaya nana o whu bẹ no bẹ no re a te ti yẹ ọnọ ọ jọ ọruẹaro na.
c IWOHO NA: Uwoho nọ a bi ro dhesẹ oniọvo-ọmọzae nọ ọ rehọ ebe ukoko se inievo efa evaọ oria nọ egọmeti ọ jọ gwọlọ nọ ma ta usi uwoma hayo kpohọ ewuhrẹ hẹ.
d IWOHO NA: Oniọvo-ọmọtẹ nọ ọ kpako no o bi wuhrẹ oniọvo-ọmọtẹ ọmaha na epanọ ọ sae rọ rehọ ifonu ta usi uwoma; oniọvo-ọmọzae nọ ọ kpako no ọ be ta usi uwoma ududu evaọ ẹgbede; oniọvo-ọmọzae nọ ọ kpako no o bi wuhrẹ inievo-emezae efa epanọ a sae rọ rẹrote Ọgwa Uvie rai ziezi.