UZOẸME UWUHRẸ 26
OLE AVỌ 123 Romakpotọ kẹ Ọruẹrẹfihotọ Ọghẹnẹ
Riẹ nọ Whọ Riẹ Eware jọ Họ
“Ma sai wo otoriẹ oware kpobi kpahe Erumeru na ha.”—JOB 37:23.
OWARE NỌ A JARIẸ TA KPAHE
Nọ ma tẹ kareghẹhọ nọ ma riẹ oware kpobi hi, nọ ma je bi roro kpahe onọ ma riẹ je fievahọ Jihova, ma ti kru udu ga dede nọ ma riẹ oware kpobi nọ o te via odẹnotha ha.
1. Oghẹrẹ vẹ Jihova ọ ma omai, kọ fikieme ọ rọ ma omai ere?
JIHOVA ọ ma omai evaọ oghẹrẹ nọ ma sai ro roro oware, riẹ oware, riẹ otọ oware vevẹ, je ru oware nọ ma wuhrẹ. Kọ fikieme Jihova ọ rọ ma omai ere? Fikinọ ọ gwọlọ nọ ma “duku eriariẹ Ọghẹnẹ,” ma vẹ rọ uzou mai roro oware nọ u fo nọ ma re ru nọ ma be gọe na.—Itẹ 2:1-5; Rom 12:1.
2. (a) Kọ eware na kpobi ma riẹ? (Job 37:23, 24) (Rri uwoho na re.) (b) Ma tẹ riẹ nọ orọnọ eware kpobi ma riẹ hẹ, ẹvẹ u re ro fiobọhọ kẹ omai?
2 Ginọ uzẹme nọ Jihova ọ ma omai evaọ oghẹrẹ nọ ma sae rọ riẹ eware efa. Rekọ orọnọ oware kpobi ma riẹ hẹ. (Se Job 37:23, 24.) Job yọ ohwo jọ nọ ọ ruẹ oware yena vuhumu. Nọ Ọghẹnẹ ọ nọe oghẹrẹ enọ jọ, kọ etẹe ọ rọ ruẹ nọ kpakọ ọ riẹ oware ovo ho. Ọ tẹ romakpotọ, ọ tẹ ruẹ nọ o bi rri eware jọ thọ. (Job 42:3-6) Mai omamai re, ma tẹ riẹ nọ orọnikọ oware kpobi ma riẹ hẹ, u ti fiobọhọ kẹ omai gaga. U ti ru nọ ma ti ro fievahọ Jihova inọ o ti fiobọhọ kẹ omai riẹ oware nọ u gine fo nọ ma rẹ riẹ re ma sai ru oware areghẹ.—Itẹ 2:6.
Ma tẹ riẹ nọ ma riẹ eware jọ họ, u re fiobọhọ kẹ omai gaga, yọ oware nọ u fiobọhọ kẹ Job oye re (Rri edhe-ẹme avọ 2)
3. Eme ma te jọ uzoẹme nana wuhrẹ?
3 Ma te jọ uzoẹme nana fodẹ eware jọ nọ ma riẹ hẹ, gbe ebẹbẹ nọ e rẹ sai te omai ẹsejọ fikinọ ma riẹ eware yena ha. Ma te jẹ ta ẹme te oware nọ u dhesẹ nọ eware jọ nọ ma riẹ hẹ na, u woma inọ ma riẹ rai hi. Eware nana nọ ma ti wuhrẹ na e te lẹliẹ omai fievahọ Jihova viere inọ eware nọ ọ vuẹ omai na họ eware nọ u gine fo nọ ma rẹ riẹ. Ọye họ “Ọnọ ọ riẹ eware kpobi.”—Job 37:16.
MA RIẸ ẸDẸ NỌ A TE RỌ RAHA AKPỌ NANA HA
4. Ma te rri ẹme nọ ọ rrọ obe Matiu 24:36, oware jọ vẹ ma riẹ hẹ?
4 Se Matiu 24:36. Ma riẹ ẹdẹ nọ Ọghẹnẹ ọ te rọ raha akpọ nana ha. Makọ Jesu dede, okenọ ọ jọ otọakpọ, ọ ta nọ ọ riẹ “ẹdẹ gbe auwa” na ha.a Uwhremu na, ọ ta kẹ ikọ riẹ nọ u wo eware jọ nọ Jihova “ọvo o wo udu riẹ,” ọye ọvo ọ riẹ okenọ e te rọ via. (Iruẹru 1:6, 7) Yọ a rẹ ruẹ ohwo nọ o lele oke te Jihova ha. Jihova o fi ẹdẹ nọ ọ te rọ raha akpọ nana họ no. Mai ahwo-akpọ ma sae riẹ uzedhe oke nọ ọ te rọ raha iẹe he.
5. Fikinọ ma riẹ ẹdẹ nọ akpọ na o ti kuhọ họ, eme o rẹ sae via ẹsejọ?
5 Ẹme nọ Jesu ọ ta kpahe ẹdẹ gbe auwa na, u dhesẹ nọ ma riẹ epanọ ma te hẹrẹ kri te he re ekuhọ akpọ na o tẹ te ze. Fikiere ẹsejọ ohẹrẹ na o sae bẹ omai no, hayo o rẹ kẹ omai uye, maero otẹrọnọ u kri no nọ ma be rọ hẹrẹ oke nọ Jihova ọ te rọ raha akpọ na. Hayo o sae jọ nọ ahwo uviuwou mai hayo amọfa jọ a be hwẹ omai inọ ma ta nọ akpọ o ti re yọ o bi ro re he. (2 Pita 3:3, 4) Ẹsejọhọ ma bi roro nọ o hae jọ nọ ma riẹ uzedhe ẹdẹ nọ akpọ na o ti ro re, ẹsiẹe ma hae te sae rọ hẹrẹ iẹe ziezi, yọ ẹsiẹe ma hae te sai ro thihakọ ziezi nọ a te bi se omai ẹkoko.
6. Fikieme u ro woma inọ ma riẹ ẹdẹ nọ akpọ na o ti re he?
6 Fikinọ Jihova ọ vuẹ omai ẹdẹ na ha na, o wha riẹ ze nọ ma sae rọ gọ Jihova fikinọ ma you rie yọ ma fievahọ iẹe. Orọnikọ ma fi ẹdẹ jọ họ iroro be rọ gọ Jihova ha inọ ẹdẹ yena ma te gọe ba. Ma te ru ere, kiyọ ẹrọwọ nọ ma fihọ Jihova u wo ẹdẹ nọ o te nyaba. Ukpenọ ma hai roro kpahe oke nọ “ẹdẹ Jihova” ọ te rọ ze ẹsikpobi, ma rẹ daoma roro kpahe epanọ eware e te jọ nọ ẹdẹ Jihova o tẹ ze no. Ma te ru ere, ma ti ru eware nọ i re si omai kẹle Ọghẹnẹ jẹ daoma ru eva were iẹe.—2 Pita 3:11, 12.
7. Eware jọ vẹ ma riẹ?
7 Oware nọ u fo nọ ma rẹ hai roro kpahe họ, eware nọ ma riẹ. Oware utioye jọ họ, edẹ urere na i muhọ evaọ ukpe 1914. Jihova ọ ruẹ eruẹaruẹ jọ fihọ Ebaibol na nọ i dhesẹ vevẹ nọ ukpe yena edẹ urere na i ro gine muhọ. Eruẹaruẹ na e tẹ jẹ romatotọ vuẹ omai oghẹrẹ nọ eware e te jọ evaọ edẹ urere na, yọ eye ma be rọ ẹro ruẹ nẹnẹ na. Fikiere u te gine mu omai ẹro nọ “ẹdẹ ologbo Jihova ọ kẹle no.” (Zẹf. 1:14) Oware ofa nọ ma riẹ họ, iruo nọ Jihova ọ gwọlọ nọ ma ru. Ọ gwọlọ nọ ma rẹ ta “usi uwoma Uvie na” kẹ ohwo kpobi nọ ma sae tae kẹ. (Mat. 24:14) Ma be ta usi uwoma na evaọ erẹwho nọ i bu te oware wọhọ egba ivẹ gbe udhuvẹ (240). Yọ ma be rọ evẹrẹ nọ i bu vi odu ọvo (1,000) rọ tae. Ma gbẹ make riẹ “ẹdẹ gbe auwa” na ha, ma sae rọ ajọwha ru iruo nana nọ i wuzou gaga na ghele.
MA SAE RIẸ OWARE NỌ JIHOVA O TI RU ẸSIKPOBI HI
8. Eme họ “iruo Ọghẹnẹ uzẹme na”? (Ọtausiuwoma Na 11:5)
8 Orọnikọ ẹsikpobi ma rẹ riẹ “iruo Ọghẹnẹ uzẹme na” ha. (Se Ọtausiuwoma Na 11:5.) Iruo Ọghẹnẹ nọ oria Ebaibol yena o ta ẹme te na họ oware nọ Jihova o ru re o via, hayo oware nọ ọ kuvẹ inọ o via, re ọ sai ru oware nọ ọ gwọlọ gba. Ẹsejọ ma rẹ riẹ oware nọ Jihova ọ rọ kuvẹ re oware jọ o via ha. Yọ ẹsejọ ma rẹ riẹ oghẹrẹ nọ o ti ro fiobọhọ kẹ omai hi. (Ol. 37:5) Ma nwane riẹ oware kpobi nọ Jihova o ti ru gbe oghẹrẹ nọ o ti ro ru ei hi. Ọ wọhọ oghẹrẹ nọ ọmọ ọ be rọ rro evaọ edhede oni riẹ. Makọ egba-eriariẹ dede, etẹe na u ri vẹ kẹ ae tere he. Ere ọvona re, orọnọ eware na kpobi ma riẹ hẹ.
9. Fikinọ ma riẹ oghẹrẹ nọ Jihova o ti ro fiobọhọ kẹ omai hi, eme o rẹ sae via ẹsejọ?
9 Fikinọ ma riẹ oghẹrẹ nọ Jihova o ti ro fiobọhọ kẹ omai hi, ẹsejọ iroro e rẹ bẹ omai ẹjẹ. Wọhọ oriruo, ẹsejọhọ ma bi roro epanọ ma sae gbẹ rọ ta usi uwoma viere. O sae jọ nọ ma bi roro nọ ma re siobọno eware jọ re ma sai gbe ru iruo Uvie na ziezi. Hayo ma bi roro nọ ma rẹ kwa kpohọ oria nọ a jọ gwọlọ ahwo nọ a rẹ ta usi uwoma gaga. Rekọ fikinọ ma riẹ oghẹrẹ nọ Jihova o ti ro fiobọhọ kẹ omai hi, ma re sae kpama ha. Ẹsejọ oware jọ nọ ma gwọlọ ru evaọ ukoko na u re te omai obọ họ. Hayo ahwo a bi kurẹriẹ hẹ dede nọ ma be daoma ta usi uwoma ziezi. O sae jẹ jọ nọ ebẹbẹ jọ i bi te omai dede nọ ma bi ru iruo ukoko na. Eware nana e sae lẹliẹ omai roro nọ eva mai e be were Jihova ha jabọ eware e rọ rrọ ere na.
10. Fikinọ ma riẹ oghẹrẹ nọ Jihova o ti ro fiobọhọ kẹ omai hi, emamọ uruemu vẹ o sae lẹliẹ omai wo?
10 Fikinọ ma riẹ oghẹrẹ nọ Jihova o ti ro fiobọhọ kẹ omai hi, o sai ru nọ ma re ro wo omaurokpotọ jẹ riẹ oria nọ ma sai ru te. O rẹ lẹliẹ omai kareghẹhọ nọ oghẹrẹ nọ Jihova o re rri eware ere ma re rri eware he, yọ oghẹrẹ nọ ma re ru eware ere o re ru eware riẹ hẹ. (Aiz. 55:8, 9) Fikinọ ma riẹ ere no na, ma ve ti fievahọ Jihova gaga inọ ọye ọ riẹ oware nọ o mai woma nọ o re ru re eware e sae riẹ nya kẹ omai. Nọ ahwo nọ ma be ta usi uwoma kẹ a te bi kurẹriẹ, hayo nọ eware e tẹ be riẹ nya evaọ iruo ukoko na jọ nọ ma bi ru, Jihova ma ti jiri keme ọye o fiobọhọ kẹ omai. (Ol. 127:1; 1 Kọr. 3:7) Otẹrọnọ eware e gbẹ nya epanọ ma roro ho, joma kareghẹhọ nọ eware kpobi e rrọ Ọghẹnẹ obọ. (Aiz. 26:12) Nọ ma te ru ẹkabọ mai no, jọ u mu omai ẹro nọ Jihova o ti ru ẹkabọ riẹ. Ma riẹ nọ o ti fiobọhọ kẹ omai re ma riẹ oware nọ ma re ru. Orọnikọ ọ te nwane rọ oghẹrẹ jọ ta ẹme kẹ omai nọ enẹ ma re ru hu wọhọ epanọ ọ jẹ hai ru ẹsejọ evaọ oke anwae.—Iruẹru 16:6-10.
11. Eme ma rẹ kareghẹhọ nọ u ti fiobọhọ kẹ omai?
11 Ma rẹ kareghẹhọ nọ Jihova o you omai, o re kienyẹ ohwo ho, yọ o wo areghẹ wo umuo ho. Ma riẹ nọ oware kpobi nọ ma bi ru kẹe gbe inievo mai, o da riẹ ẹro fia. Jihova ọ rẹ hwosa kẹ idibo riẹ kpobi nọ e talamu ei.—Hib. 11:6.
MA RIẸ OWARE NỌ O TE VIA ODẸNOTHA HA
12. Eme obe Jemis 4:13, 14 o ta nọ ma riẹ hẹ?
12 Se Jemis 4:13, 14. Uzẹme riẹ họ, ma riẹ oghẹrẹ nọ uzuazọ mai o te jọ odẹnotha ha. Fiki oghẹrẹ nọ akpọ nana ọ rrọ, “oke gbe eware nọ a rẹro rai hi” e rẹ sai ru nọ eware i re ro nwene kẹ omai. (Ọtausi. 9:11) Oyejabọ nọ ma tẹ gwọlọ ru oware, ma rẹ riẹ hẹ sọ oware na o te riẹ nya hayo o te riẹ nya ha. Ma rẹ riẹ gbe he sọ ma sai ti ru oware na te oka hayo sọ ma ti whu se iẹe ba.
13. Ebẹbẹ vẹ ma rẹ sai wo fikinọ ma riẹ odẹ hẹ?
13 Fikinọ ma riẹ odẹ hẹ, eware jọ e rẹ ruọ omai oma ru hu. O rẹ whae ze nọ ma rẹ rọ ruawa ẹsejọ inọ, ‘Kọ oware utiona o tẹ via, kọ eme ma ti ru?’ Eva e rẹ gbẹ were omai hi. Ẹbẹbẹ ologbo jọ o te kie fihotọ kẹ omai, hayo oware jọ nọ ma rẹro riẹ hẹ o tẹ via, o rẹ so ẹe ze nọ ma rẹ rọ jọ ọkọkora, hayo akpọ ọ vẹ vẹso omai no. Yọ oware nọ ma rẹro riẹ u gbe te omai obọ họ, o sai ru nọ eva e gbẹ rọ were omai hi.—Itẹ 13:12.
14. Eme o rẹ ginẹ lẹliẹ eva were omai? (Rri iwoho na re.)
14 Nọ ma te bi thihakọ ebẹbẹ jẹ be gọ Jihova vrẹ ọvo, yọ ma bi dhesẹ nọ ma you Ọsẹ obọ odhiwu mai na jabọ ma be rọ gọe, orọnọ fiki eware iwoma nọ i ti te omai obọ ọvo ho. Iku ahwo jọ nọ e rrọ Ebaibol i dhesẹ nọ orọnikọ ẹsikpobi Jihova ọ rẹ thọ omai no uye he. Iku na e tẹ jẹ lẹliẹ omai riẹ nọ eware nọ e be via kẹ omai na, orọnọ yọ eware nọ Ọghẹnẹ ọ ta fihotọ nọ e te via kẹ omai nọ a te yẹ omai ze he. Jihova ọ riẹ nọ, orọnikọ ma tẹ riẹ oghẹrẹ nọ eware na kpobi e te jọ evaọ obaro, oye o rẹ lẹliẹ eva were omai hi. Rekọ nọ ma tẹ be daoma riẹ oware nọ ọ gwọlọ nọ ma ru je bi ru ei, ẹsiẹe eva e rẹ were omai. (Jeri. 10:23) Nọ ma tẹ be daoma riẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ nọ ma ru, o wọhọ ẹsenọ ma be ta nọ: “O tẹ ruọ Jihova, ma te jọ uzuazọ ma ve ti ru onana hayo oyena.”—Jem. 4:15.
Nọ ma tẹ be daoma riẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ nọ ma ru je ru oware nọ ọ ta, o rẹ thọ omai (Rri edhe-ẹme avọ 14-15)b
15. Eware vẹ ma riẹ nọ e te via evaọ obaro?
15 Dede nọ ma riẹ epanọ odẹ o te jọ họ, ma riẹ nọ Jihova ọ ya eyaa nọ ọ te kẹ omai uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. O sae jọ obọ odhiwu hayo obọ otọakpọ obonẹ. Ma riẹ nọ Jihova ọ sai gu ọrue vievie he, yọ oware ovo o sai ru nọ o gbe ro ru eyaa riẹ gba ha ha. (Tait. 1:2) Jihova ọvo ọ rẹ sae “ta oware nọ u ti no oware ze,” yọ “anwọ oke krẹkri nọ u kpemu [ọ] rọ ta eware nọ a ri ti ru hu.” Eware nọ e via vrẹ no i dhesẹ nọ Jihova ọ rẹ sae riẹ oware nọ o te via odẹnotha. Yọ eware nọ ọ ta fihotọ inọ e te via, e te ginẹ via. (Aiz. 46:10) Ma tẹ jẹ riẹ nọ oware ovo o sai ru nọ Jihova o gbe you omai hi hi. (Rom 8:35-39) Nọ ẹbẹbẹ o te te omai, ọ te kẹ omai areghẹ, ọ te sasa omai oma, ọ te jẹ kẹ omai ẹgba nọ ma sai ro thihakọ riẹ. Fikiere jọ u mu omai ẹro nọ Jihova o ti fiobọhọ kẹ omai jẹ ghale omai.—Jeri. 17:7, 8.
MA SAE NWANE RIẸ EPANỌ JIHOVA Ọ RIẸ OMAI TE HE
16. Ma te rri Olezi 139:1-6, eware jọ vẹ Jihova ọ riẹ, nọ ma riẹ tere he?
16 Se Olezi 139:1-6. Jihova nọ ọ ma omai na ọ riẹ omai totọ, ọ riẹ oware nọ o wha riẹ ze nọ ugboma mai o rọ rrọ epanọ o rrọ na. Ọ riẹ oware nọ u ru nọ eva e rẹ rọ were omai hayo nọ eva e rẹ rọ dha omai ẹsejọ, gbe oware nọ ma be hai ro roro oghẹrẹ iroro jọ. O you omai. Ọ riẹ ẹme nọ ma be ta, yọ otẹrọnọ ẹme nọ ma gwọlọ ta oye he, ọ rẹ riẹ. Ọ riẹ eware nọ ma bi ru gbe oware nọ o be lẹliẹ omai ru ei. Devidi ovie na ọ ta nọ Jihova ọ be sẹro mai ẹsikpobi, yọ o re fiobọhọ kẹ omai evaọ oria kpobi nọ ma rrọ. Kinọ whọ riẹ nọ Jihova Olori nọ o wuzou odhiwu gbe akpọ, nọ ọ ma eware kpobi na, o bi muẹrohọ owhẹ na, kọ o gbẹ were owhẹ? Devidi ọ ta nọ: “Eriariẹ yena i gbe omẹ unu thesiwa. E rro vi enọ me re wo otoriẹ rai.”—Ol. 139:6, ẹme-obotọ.
17. Fikieme o rẹ rọ bẹ ẹsejọ re ma rọwo nọ Jihova ọ ginẹ riẹ omai ziezi?
17 Fiki oghẹrẹ uviuwou nọ ma no ze, hayo ẹwho nọ ma no ze, hayo fiki eware nọ ma rọwo vẹre, o sae bẹ re ma rri Jihova inọ yọ Ọsẹ nọ o gine you omai. Hayo fiki izi nọ ma raha oke jọ, ma sai rri omamai nọ ma yoma vi ahwo nọ Jihova ọ rẹ tubẹ riẹ dede, inọ ọ kẹle omai vievie he. Devidi dede o je roro oghẹrẹ iroro itieye na oke jọ re. (Ol. 38:18, 21) Hayo o sae jẹ jọ nọ ohwo nọ o je yeri ekpehre uzuazọ vẹre ọ be daoma nwene re o koko izi Ọghẹnẹ. Ohwo na ọ sai roro nọ, ‘Otẹrọnọ Ọghẹnẹ ọ ginẹ riẹ omẹ ziezi, fikieme ọ rọ gwọlọ nọ me siobọno oghẹrẹ uzuazọ nọ me bi yeri nọ o reria omẹ oma no?’
18. Ma tẹ riẹ nọ Jihova ọ riẹ omai vi epanọ ma riẹ omobọ mai, eme u ti fiobọhọ kẹ omai ru? (Rri iwoho na re.)
18 Ma rẹ daoma riẹ nọ Jihova ọ riẹ omai vi epanọ ma riẹ omobọ mai dede. Ọ rẹ sae jọ omamai ruẹ eware iwoma nọ ma rẹ sai muẹrohọ evaọ omamai hi. Rekọ ọ be ruẹ eware nọ ma bi ru thọ re. Ọ riẹ oware nọ ma ro wo oghẹrẹ iroro jọ, ọ tẹ jẹ riẹ oware nọ ma bi ro ru oghẹrẹ eware jọ. Avọ ere ghele na, o you omai. (Rom 7:15) Ma tẹ ginẹ ruẹ vevẹ nọ Jihova ọ riẹ eware iwoma nọ ma rẹ sai ru, u ti mu omai ẹro gaga inọ ma te sae gọe ziezi, yọ eva e te were omai nọ ma be gọe na.
Jihova o bi ru nọ u ro mu omai ẹro gaga inọ akpọ ọkpokpọ na ọ te ze, yọ eva e te were omai oke yena, ọ tẹ be rọ ere fiobọhọ kẹ omai thihakọ ebẹbẹ mai enẹna (Rri edhe-ẹme avọ 18-19)c
19. Oware jọ vẹ ma riẹ kpahe Jihova?
19 Ma riẹ nọ Jihova họ uyoyou. Avro ọ riẹ vievie he. (1 Jọn 4:8) Ma riẹ nọ o you omai jabọ o ro jie izi nọ o jie kẹ omai na, yọ ọ gwọlọ ewoma mai. Jihova ọ gwọlọ nọ ma rria bẹdẹ bẹdẹ. Oyejabọ o ro vi Ọmọ riẹ ze te ta omai no igbo. Idhe ẹtanigbo na o lẹliẹ omai riẹ nọ ma sae gọ Jihova dede nọ eware e rẹ thọ omai obọ. (Rom 7:24, 25) Ma riẹ re nọ “Ọghẹnẹ ọ rro vi udu mai jẹ riẹ eware kpobi.” (1 Jọn 3:19, 20) Jihova ọ riẹ omai totọ. Ọ riẹ nọ ma sai ru oware nọ o rẹ were iẹe.
20. Eme u re ru nọ ma gbe mu ruawa kpahe eware jọ họ?
20 Jihova ọ ko oware nọ u gine fo nọ ma rẹ riẹ dhere omai hi. Ma tẹ be hae kareghẹhọ oware yena, ma te gbẹ ruawa kpahe eware nọ ma riẹ hẹ hẹ, kọ eware nọ e ginẹ roja ma ti roro kpahe. Ma te ru ere, u dhesẹ nọ ma fi eva mai kpobi họ Jihova “Ọnọ o wo eriariẹ egbagba na.” (Job 36:4) Obọnana, u wo eware jọ nọ ma riẹ hẹ. Rekọ ma riẹ nọ oke o be tha nọ ma te rọ riẹ eware buobu nọ ma riẹ vẹre he kpahe Ọghẹnẹ Oride mai na, yọ epanọ ma rria kri te kẹhẹ, o ti gbe wuhrẹ omai eware ekpokpọ.—Ọtausi. 3:11.
OLE AVỌ 104 Okẹ Ẹzi Ọfuafo Na
a Jesu họ ohwo nọ ọ te kobaro kẹ ikọ-odhiwu na nọ a te nyaze te raha akpọ Setan. Fikiere ma sae ta nọ ẹsejọhọ enẹna ọ riẹ ẹdẹ nọ a ti ro fi ẹmo Amagidọn no, gbe oke nọ o ti ro “fi kparobọ riẹriẹriẹ.”—Evia. 6:2; 19:11-16.
b IWOHO NA: Ọsẹ jọ avọ ọmọ riẹ a bi fi eware họ ẹkpa nọ a sae tọlọ vẹrẹ rọ dhẹ nọ oware okpẹtu o tẹ via.
c IWOHO NA: Oniọvo-ọmọzae nọ ebẹbẹ jọ i te oma o bi roro kpahe epanọ akpọ riẹ o ti woma te evaọ akpọ ọkpokpọ na.