Uzou 8
Fikieme Ọghẹnẹ Ọ Jẹ K’uvẹ Kẹ Uye-Oruẹ?
1, 2. Ẹvẹ oma u re ru ahwo ẹsikpobi kpahe uye-oruẹ ohwo-akpọ?
EVAỌ okenọ okpẹtu ọ tẹ roma via, nọ ọ raha ekwakwa jẹ rehọ izuazọ, ahwo buobu a rẹ riẹ oware nọ o soriẹ nọ eware okpẹtu itieye na e jẹ via ha. Ethube gbe ozighi nọ u wo umuo ha, nọ a bi ru epanọ u je, u bi je kpokpo ahwo jọ. Ẹsejọhọ whẹ oma ra re u gbe owhẹ unu no nọ, ‘Fikieme Ọghẹnẹ ọ jẹ kẹ uvẹ kẹ uye-oruẹ?’
2 Fikinọ a te ruẹ uyo nọ o rẹ veva kẹ onọ nana ha, ahwo buobu a te si ẹrọwọ no Ọghẹnẹ. A roro nọ o wo isiuru kpahe ahwo-akpọ họ. Amọfa nọ e jẹ uye-oruẹ rehọ wọhọ abọ uzuazọ u te ti dhe ai uzou je muọ Ọghẹnẹ họ ẹfuọ kẹ eware iyoma kpobi nọ e be jọ okegbe ahwo via. Otẹrọnọ who wo oghẹrẹ iroro itieye na, ababọ avro whọ rẹ te gwọlọ riẹ onọ Ebaibol e ta kpahe eme enana.
ỌGHẸNẸ Ọ WHA UYE-ORUẸ ZE HE
3, 4. Fikieme u je muomai ẹro nọ obọ Jihova eyoma gbe uye-oruẹ u nọze he?
3 Ebaibol na e k’omai imuẹro nọ Jihova Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ wha uye-oruẹ nọ e wariẹ omai họ na ze he. Wọhọ oriruo, Jemis olele Ikristi na o kere nọ: “Wha jọ ohwo ọvo nọ o kie ruọ odawọ, ọ ta nọ, ‘Ọghẹnẹ ọ dawo omẹ hẹ,’ keme a sae rehọ eyoma dawo Ọghẹnẹ hẹ, yọ ọyomariẹ ọ rẹ dawo ohwo ọvo ho.” (Jemis 1:13) Nọ o rọ ere na, o rẹ sae jọ nọ Ọghẹnẹ ọ be wha ọbẹwẹ nọ ọ be lahiẹ ahwo ze na vievie he. Ọ rẹ wha odawọ ro te ahwo re a ruẹsi te kẹ uzuazọ evaọ obọ odhiwu hu, hayo kọ o re ru ahwo ruẹ uye eyoma eware nọ a ru vrẹ no ho.—Ahwo Rom 6:7.
4 Fiba oyena, dede nọ a ru eware iyoma buobu no evaọ odẹ Ọghẹnẹ gbe Kristi, oware ovuovo o rọ Ebaibol na nọ u dhesẹ nọ omọvo rai jọ ọ jẹ eware itieye na rehọ ọ riẹ hẹ. Ọghẹnẹ avọ Kristi a wo abọ kugbe ahwo nọ e ta nọ a be gọ ae rekọ a bi ru ewhariọ gbe ofruriọ, bi kpe ahwo je mi ai ekwakwa, hayo ru eware efa nọ e be wha uye-oruẹ ahwo-akpọ ze he. Evaọ uzẹme, “edhere oru umuomu o re tu ỌNOWO na oma.” Ọghẹnẹ “o theri abọ no orumuomu.”—Itẹ 15:9, 29.
5. Eme họ ekwakwa Jihova jọ, kọ ẹvẹ oma u re ru ei kpahe emama riẹ?
5 Ebaibol na i dhesẹ Jihova wọhọ nọ “o wo ohrọ avọ uwero.” (Jemis 5:11) O whowho nọ “ỌNOWO o you oziẹokiẹrẹe.” (Olezi 37:28; Aizaya 61:8) Ọ rọ eva gaga ha. Ọ be rọ ohrọ sẹro emama riẹ jẹ be rọ oware nọ o mai woma kpobi rọ kẹ re a wo evawere. (Iruẹru 14:16, 17) Jihova o ru ere no anwọ emuhọ uzuazọ ze evaọ otọakpọ.
EMUHỌ ỌGBAGBA
6. Ẹvẹ iku-anwae jọ e t’ẹme kpeze kpahe eyero ikuigbe ọsosuọ ahwo?
6 Edada gbe uye-oruẹ e reria omai kpobi oma no. Fikiere o rẹ sae jọ bẹbẹ re ma roro kpahe okenọ o te kare uye-oruẹ, rekọ ere eware ejọ evaọ oke ọsosuọ ikuigbe ohwo-akpọ. Makọ iku-anwae erẹwho jọ dede e fodẹ oghẹrẹ emuhọ evawere otiọye na. Evaọ ikuigbe Grik, a se “Etoke Ẹnyaharo Avisoi Ohwo” ọsosuọ na nọ “Ukpe Ọruẹriọ.” Evaọ okioye ahwo a jẹ rria izuazọ evawere, nọ u wo ufuoma no ẹrova, edada, jegbe ẹbẹbẹ owho. Ahwo China a ta nọ evaọ etoke esuo Osu Ọwawae (Huang-Ti), ahwo a jẹ rria evaọ udhedhẹ, jẹ reawere okugbe makọ kugbe ehru jegbe erao ijihẹ na dede. Ahwo Pasia, Ijipti, Tibet, Peru, gbe Mexico kpobi a wo iku-anwae rai kpahe oke evawere gbe ẹgbagba evaọ emuhọ ikuigbe ohwo-akpọ.
7. Fikieme Ọghẹnẹ ọ jẹ ma otọakpọ na gbe ahwo?
7 Iku-anwae erẹwho na e be wariẹ okerefihotọ ikuigbe ohwo nọ ọ mae kpako kpobi, Ebaibol na. Ọ vuẹ omai nọ Ọghẹnẹ o fi imava ọsosuọ na, Adamu avọ Ivi, họ aparadase nọ a je se ogba Idẹn ọ jẹ ta kẹ ai nọ: “Wha yẹ, wha vi, re wha vọ evaọ akpọ na re wha wo i.” (Emuhọ 1:28) Ọsẹ gbe oni ọsosuọ mai a reawere ẹgbagba a te je wo ẹruore ẹruẹ akpọ na kpobi nọ o ti zihe ruọ aparadase nọ uviuwou ahwo egbagba a te rria evaọ udhedhẹ gbe evawere nọ o rẹ jọ ribri. Oyena họ ẹjiroro Ọghẹnẹ nọ ọ rọ ma otọakpọ na gbe ahwo.—Aizaya 45:18.
USE-ABỌ OYOMA
8. Ujaje vẹ a rẹro nọ Adamu avọ Ivi a y’ẹme kẹ, rekọ eme ọ via?
8 Re a jọ otọ aruoriwo Ọghẹnẹ, Adamu avọ Ivi a rẹ siọ “urre ẹriẹ ewoma gbe eyoma na” ba ẹriọ. (Emuhọ 2:16, 17) Otẹrọnọ a y’ẹme kẹ uzi Jihova, uye-oruẹ nọ u bru uzuazọ ohwo kpẹre nẹnẹ na o hae jariẹ hẹ. Ẹkwoma ujaje Ọghẹnẹ nọ a re koko, a hai dhesẹ uyoyou gbe omarokpotọ rai kẹ Jihova. (1 Jọn 5:3) Rekọ wọhọ epanọ ma wuhrẹ evaọ Uzou 6 na, ere eware e nya ha. Nọ Setan ọ kpakpa iẹe, Ivi ọ tẹ re no ubiure na ze. Uwhremuna, Adamu omariẹ ọ tẹ re no ubiure aghọ na re.
9. Didi avro kpahe Jihova Setan ọ kpare?
9 Kọ whọ ruẹ epanọ oware nọ o via na o rro te? Setan ọ jẹ wọso ọkwa Jihova wọhọ ọnọ ọ Mai Kpehru. Ẹkwoma ẹta nọ, “Wha re ti whuẹ hẹ,” Ẹdhọ ọ tẹ rẹriẹ ẹme nọ Ọghẹnẹ ọ ta nọ, “Wha re ti whuẹ.” Eme efa nọ Setan ọ ta i te dhesẹ nọ Jihova ọ be whaha Adamu avọ Ivi uvẹ nọ a rẹ rọ jọ wọhọ Ọghẹnẹ, fikiere u gbe fo nọ a gwọlọ e Riẹ re ọ jiroro onọ u woma je yoma kẹ ai hi. Use-abọ Setan o te fi avro họ ekiete gbe ewoma ọkwa Jihova wọhọ Osu Ehrugbakpọ na.—Emuhọ 2:17; 3:1-6.
10. Didi eme Setan ọ ta kpahe ahwo-akpọ?
10 Setan Ẹdhọ na o te je dhesẹ nọ ahwo a re y’ẹme kẹ Jihova fikinọ ẹmeoyo kẹ Ọghẹnẹ ọ rẹ wha ewoma te ai. Ẹme na họ, o se ẹgbakiete ahwo ziọ avro. Setan o seha nọ ohwo ọvo ọ sae rọ aruro romakpotọ kẹ Ọghẹnẹ hẹ. Ehaise iyoma Setan ọnana o te dhesẹ vevẹ ikere Ebaibol na kpahe Job, odibo ẹrọwọ Jihova ọnọ odawọ ulogbo u te oma taure 1600 B.C.E. u te ti te. Nọ who te se izou ivẹ ọsosuọ obe Job na, whọ rẹ sae riẹ oware nọ o be wha uye-oruẹ ahwo ze jegbe oware nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ kẹe uvẹ.
11. Didi oghẹrẹ ohwo Job ọ jọ, rekọ eme-avro vẹ Setan ọ kpare?
11 Job, “ohwo nọ ọ kare afuẹwẹ,” ọ ziọ otọ omukpahọ Setan. Orọ ọsosuọ, Setan ọ ta nọ Job o wo iroro iyoma ẹkwoma onọ nọ ọ kpare anọ, “Kọ Job ọ be dhozọ Ọghẹnẹ gheghe?” Ẹdhọ ọ tẹ rehọ ẹghẹ raha odẹ Ọghẹnẹ gbe Job nọ ọ ta nọ Jihova ọ dẹ omarokpotọ Job ẹkwoma ẹthọ gbe oghale nọ ọ be kẹe. Setan o te seha kẹ Jihova anọ: “Rekọ enẹna riẹ obọ ra ro te eware kpobi nọ o woi, ọ vẹ te jọ iraro ra la owhẹ eka.”—Job 1:8-11.
12. (a) Didi enọ a rẹ sae k’uyo rai ajokpanọ Ọghẹnẹ ọ kẹ Setan uvẹ re ọ dawo Job? (b) Eme o no ẹdawọ Job ze?
12 Kọ fiki eware iwoma nọ Job ọ jọ obọ Jihova wo ọvo ọ jẹ rọ gọ Ọghẹnẹ? Kọ ẹgbakiete Job o sai dikihẹ gaga evaọ otọ odawọ? Kọ Jihova o fievahọ odibo riẹ tere nọ ọ rẹ rọ kẹe uvẹ re a dawo iẹe? A rẹ sae kẹ iyo enọ nana otẹrọnọ Jihova ọ rẹ kẹ Setan uvẹ re ọ rọ odawọ nọ ọ mae ga kpobi te Job. Ẹrọwọ Job evaọ otọ odawọ nọ Ọghẹnẹ ọ k’uvẹ riẹ na, wọhọ epanọ a gbiku riẹ fihọ obe Job na, u te dhesẹ obokparọ ẹrẹreokie Jihova gbe ẹgbakiete ohwo.—Job 42:1, 2, 12.
13. Ẹvẹ oware nọ o via evaọ Idẹn jẹ via kẹ Job na u ro kpoma h’omai?
13 Rekọ, oware nọ o jọ ogba Idẹn via na gbe onọ o via kẹ Job na i kpoma họ amọfa ruaro. Avro nọ Setan ọ kpare na o whaliẹ ahwo kpobi, kugbe omai nẹnẹ na. A raha odẹ Ọghẹnẹ, a tẹ jẹ vro esuo riẹ. Ẹgbagba emama Ọghẹnẹ, ọrọ ohwo, a vro riẹ. Avro enana a re ku ai họ.
EPANỌ A RE RO KU AVRO NA HỌ
14. Okenọ ohwo ọ tẹ rọ ova dhe use-abọ omukpahọ, eme ọnọ a t’ẹme mukpahe na o re ru?
14 Evaọ ọtadhesẹ, ma rehọ iẹe nọ whẹ yọ ọyewọ oyoyou avọ emọ buobu evaọ uviuwou evawere. Ma rehọ iẹe nọ ọrivẹ ra jọ ọ be vaha erue, be ta k’owhẹ nọ whẹ yọ ọyewọ oyoma. Kọ otẹrọnọ ọrivẹ ra na ọ ta nọ emọ ra a you owhẹ hẹ, inọ a keria gba owhẹ keme a riẹ oware ọvo ho, inọ a te kua siowhẹ ba otẹrọnọ ohwo jọ o dhesẹ edhere na kẹ ai. Whọ rẹ sae ta nọ, ‘Yọ ugheghẹ!’ Ẹhẹ, rekọ ẹvẹ who re ro dhesẹ iẹe? Eyewọ jọ a re muofu. U te no ẹbẹbẹ efa nọ oyena o rẹ wha tha no, uyo ofu otiọye na u re ru ọrue na fihọ uzẹme. Edhere nọ ọ rẹ veva nọ a re ro ku ẹbẹbẹ otiọye na họ họ whọ rẹ kẹ ọnọ ọ t’ẹme mukpahe owhẹ na uvẹ re o dhesẹ ehaise riẹ na via re emọ ra a dhesẹ nnọ a ghine you owhẹ.
15. Ẹvẹ Jihova ọ sa nọ o re ro ku use-abọ Setan na họ?
15 Jihova ọ wọhọ ọyewọ oyoyou na. A rẹ sae rehọ Adamu avọ Ivi dhesẹ emọ na, ọkwa ọrivẹ nọ ọ terue na ọ tẹ nwani fo Setan. Avọ areghẹ, Ọghẹnẹ ọ nwane raha Setan, Adamu, avọ Ivi no okioke yena ha rekọ ọ kẹ irumuemu enana uvẹ re a gbẹ rria ubroke jọ. Onana o tẹ kẹ ọsẹ gbe oni ọsosuọ mai uvẹ nọ a ro yẹ emọ je muọ uviuwou họ, o tẹ kẹ Ẹdhọ uvẹ nọ o re ro dhesẹ sọ ehaise riẹ na uzẹme re a ruẹse ku avro na họ. Rekọ, no emuhọ ze, Ọghẹnẹ ọ riẹ nọ ahwo jọ a rẹ te romakpotọ kẹe a vẹ te rọ ere dhesẹ Setan fihọ ọterue. Ẹvẹ eva e rẹ were omai te inọ Jihova ọ be ghale je fiobọhọ kẹ ahwo nọ i you rie!—2 Iruẹru Ivie 16:9; Itẹ 15:3.
EME A DHESẸ VIA NO?
16. Ẹvẹ akpọ na ọ rọ ziọ otọ ogaga Setan?
16 Evaọ enwene ikuigbe ahwo kpobi, Setan o wo ufuoma ologbo nọ o bi ro su ahwo-akpọ. U te no ere no, o bi dhesẹ ẹgba riẹ evaọ oma isuẹsu na, ọ tẹ jẹ wha egagọ haro no enọ e be rehọ ẹghẹ gale egagọ ro sei viukpọ Jihova. Fikiere Ẹdhọ o te zihe ruọ “ọghẹnẹ akpọ nana,” nọ a bi se ‘osu akpọ na.’ (2 Ahwo Kọrint 4:4; Jọn 12:31) Uzẹme, “akpọ na ọsoso ọ rọ obọ ogaga oyoma na.” (1 Jọn 5:19) Kọ onana u dhesẹ nọ Setan ọ sae nyate ehaise riẹ inọ o ti si ahwo kpobi no obọ Jihova Ọghẹnẹ? Vievie! Nọ ọ kẹ Setan uvẹ re ọ gbẹ jọ uzuazọ na, Jihova o te mu ẹjiroro riẹ họ ẹwha haro. Kọ, eme Ebaibol na i rovie via kpahe uvẹ emuemu nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ?
17. Eme ma re wo họ iroro kpahe oware nọ o so emuemu gbe uye-oruẹ ze?
17 Jihova ọ wha emuemu gbe uye-oruẹ ze he. Nọ Setan ọ rọ osu akpọ ọnana gbe ọghẹnẹ eyere eware enana, ọye gbe ahwo nọ e rọ abọ riẹ ae a wha eyero okegbe ahwo okpẹdoke inẹnẹ na ze jegbe eyoma kpobi nọ ahwo-akpọ a ruẹ uye riẹ no na. Ohwo ọvo ọ sae ta gbagba inọ Ọghẹnẹ ọ wha ọbẹwẹ otiọye na ze he.—Ahwo Rom 9:14.
18. Eme uvẹ nọ Jihova ọ kẹ emuemu gbe uye-oruẹ na u dhesẹ kpahe iroro omohẹriẹ no Ọghẹnẹ?
18 Uvẹ emuemu gbe uye-oruẹ nọ Jihova ọ kẹ u te dhesẹ no nọ oma usino Ọghẹnẹ o re wha akpọ owoma ze no ho. Ababọ avro, uye unọjọ utọjọ u kpoka họ ikuigbe no. Oware nọ o suọ onana ze họ ahwo a sa nọ a re le edhere mẹrẹjomẹsa obọ rai, yọ a bi roro kpahe ẹme gbe oreva Ọghẹnẹ hẹ. Okenọ ahwo anwae Jihova avọ isu rai a rọ ababọ ẹrọwọ je le ‘edhere nọ ọ viodẹ’ jẹ siọ ẹme riẹ, ekuhọ riẹ o jọ yoyoma. Ẹkwoma Jerimaya ọruẹaro riẹ, Ọghẹnẹ ọ ta kẹ ai nọ: “A ti ru oma vuọ iwoareghẹ, a re ti ru ozọ mu ai, a ve mu ai. Rri, a jẹ ẹme Ọghẹnẹ fiẹ, didi areghẹ o rọ eva rai?” (Jerimaya 8:5, 6, 9) Nọ a kie siọ elele ute Jihova ba no na, ahwo-akpọ kpobi a tẹ wọhọ okọ-oyibo nọ o wo oware nọ o rẹ kpọe ha, ọnọ ẹkporo abade o bi fi kpenẹ kpenẹ.
19. Didi imuẹro e riẹ inọ Setan ọ sai ru ahwo kpobi wọso Ọghẹnẹ hẹ?
19 Uvẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ emuemu gbe uye-oruẹ u te je dhesẹ nọ Setan ọ re sai kuọ ahwo kpobi rẹriẹ siọ Jihova ba ha. Ikuigbe i dhesẹ no nọ ahwo buobu e riẹ enọ i kru ẹrọwọ rai kẹ Ọghẹnẹ makọ evaọ udevie odawọ gbe uye nọ a wha te ai no dede. Evaọ egba ikpe nọ e vrẹ no na, Jihova o dhesẹ ogaga riẹ via no ro fiobọhọ kẹ idibo riẹ, yọ a whowho odẹ riẹ no evaọ akpọ na kpobi. (Ọnyano 9:16; 1 Samuẹle 12:22) Ahwo Hibru izou 11 ọ ta k’omai kpahe ahwo ẹrọwọ, wọhọ Ebẹle, Enọk, Noa, Abraham, avọ Mosis. Ahwo Hibru 12:1 o se rai ‘isẹri nọ e wọhọ ẹgho.’ A jọ oriruo ẹrọwọ nọ o re nuhu ha kẹ Jihova. Evaọ oke mai na re, ahwo buobu a rehọ izuazọ rai kẹ no evaọ ẹgbakiete nọ o re kie he kẹ Ọghẹnẹ. Ẹkwoma ẹrọwọ gbe uyoyou rai, ahwo itieye na a te dhesẹ ziezi inọ Setan ọ sai ku ahwo kpobi rẹriẹ wọso Ọghẹnẹ hẹ.
20. Uvẹ emuemu gbe uye-oruẹ nọ Jihova ọ kẹ na u dhesẹ eme no kpahe Ọghẹnẹ gbe ahwo?
20 Ukuhọ riẹ, uvẹ emuemu gbe uye-oruẹ nọ Jihova ọ kẹ na o kẹ imuẹro no inọ Jihova ọvo, Ọnọma na, o wo ẹgba gbe udu nọ o re ro su ahwo-akpọ kẹ oghale gbe evawere ebẹdẹ bẹdẹ rai. Evaọ egba ikpe nọ e vrẹ no na, ahwo a dawo oghoghẹrẹ esuo no. Rekọ eme o wha ze no? Ẹbẹbẹ gbe ozighi nọ i bi te erẹwho na nẹnẹ na yọ imuẹro buobu inọ, ghinọ nwanọ epanọ Ebaibol na i ru rie vevẹ nnọ, “ohwo osu ohwo kpohọ omonwa riẹ no.” (Okokahwohọ 8:9, NW ) Jihova ọvo ọ rẹ sae kioja na k’omai je ru ẹjiroro ọsosuọ riẹ gba. Ẹvẹ o ti ro ru onana, eva okiovẹ?
21. Eme a ti ru Setan, kọ ono o ti ru onana?
21 Nọ Adamu avọ Ivi a nwani kie ruọ abọ ọruẹrẹfihọ Setan no, Ọghẹnẹ o te whowho ẹjiroro Riẹ kpahe edhere esiwo. Enẹ Jihova o whowho kpahe Setan: “Me re ti fi egrẹ họ udevie ra avọ aye na, gbe udevie ibi ra avọ ibi riẹ. Ọ rẹ te nwa owhẹ uzou, whọ vẹ te royẹe ithihrawọ.” (Emuhọ 3:15) Ewhowho yena o kẹ imuẹro nọ a rẹ te kẹ Ẹdhọ uvẹ bẹdẹ bẹdẹ re o ru eyoma riẹ hẹ. Wọhọ Ovie Uvie Mesaya na, Ubi eyaa na, Jesu Kristi, ọ rẹ te ‘nwa uzou Setan.’ Ẹhẹ, ‘obọnana,’ Jesu ọ te whọlọ Setan ọwọsuọ na!—Ahwo Rom 16:20.
EME WHO TI RU?
22. (a) Didi enọ whọ rẹ rẹriẹ ova dhe hrọ? (b) Dede nọ Setan o bi muofu kẹ ahwo nọ i bi fi ẹrọwọ họ Ọghẹnẹ, eme u re mu ai ẹro?
22 No ma riẹ avro nọ ọ rọ otọ no na, abọ ono who ti dikihẹ? Kọ whọ te rọ uruemu ra dhesẹ nọ whẹ yọ ọnọ ọ be rọ omakpotọ dadamu abọ Jihova? Nọ Setan ọ riẹ no nọ oke riẹ o rọ kpẹkpẹ na, ọ te dawo ẹgba riẹ kpobi re o kuofu riẹ ku enọ e gwọlọ kru ẹgbakiete rai kẹ Ọghẹnẹ. (Eviavia 12:12) Rekọ whọ rẹ sai rri bru Ọghẹnẹ kẹ obufihọ keme ‘ỌNOWO ọ riẹ epanọ o re ro siwẹ ahwo-Ọghẹnẹ no edawọ.’ (2 Pita 2:9) Ọ te k’owhẹ uvẹ re oware nọ whọ rẹ sai thihakọ riẹ hẹ u te owhẹ oma ha, yọ ọ te gbẹ edhere na k’owhẹ re whọ ruẹse thihakọ edawọ na.—1 Ahwo Kọrint 10:13.
23. Eme ma rẹ rọ evafihọ rri kpohọ evaọ obaro?
23 Avọ evaifihọ, joma rri haro kpohọ oke nọ Ovie na Jesu Kristi ọ te rọ j’owọ mukpahe Setan jegbe enọ i bi lele iei kpobi. (Eviavia 20:1-3) Jesu o re ti si enọ i wo abọ evaọ ẹwhatha uye gbe olahiẹ nọ ahwo a ruẹ uye rai no na. Bọo oke yena, uye-oruẹ jọ nọ o rẹ mae da thesiwa họ nọ oyoyou ra o te whu. Se uzou nọ o kẹle onana re whọ riẹ oware nọ o te via kẹ ai.
DAWO ERIARIẸ RA
Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ Jihova ọ be wha uye-oruẹ ahwo ze he?
Didi avro Setan ọ kpare evaọ Idẹn nọ a ru vevẹ evaọ ẹdẹ Job?
Eme uvẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ uye-oruẹ u dhesẹ via no?