Uzou Ikpegbọvo
Sẹro Udhedhẹ Eva Uviuwou Ra
1. Eme họ eware jọ nọ e rẹ sae wha ẹhẹriẹ ze iviuwou?
EVA e were enọ e rọ iviuwou nọ uyoyou, otoriẹ, gbe udhedhẹ e rọ. Ma rẹro nọ ọra ọ rọ oghẹrẹ uviuwou otiọye na re. Uyoma kẹ hẹ inọ, iviuwou nọ a sai kele muẹ hẹ i kiehọ udhesẹ oyena ha yọ ẹhẹriẹ ọ rọ udevie rai fiki oware jọ hayo ẹbẹbẹ jọ. Eme ọ rẹ hẹriẹ iviuwou? Eva uzou onana ma te t’ẹme te eware esa. Eva iviuwou jọ, ahwo nọ a riẹe eva a rọ egagọ ọvo ho. Evaọ efa, o sae jọ nọ ọsẹ gbe oni ọvo na o yẹ emọ na kpobi hi. Yọ evaọ efa, ẹthuẹ re a ruẹse ruẹ oware nọ a rẹ ria hayo isiuru kẹ eware iwo efa o tẹ jẹ be hẹriẹ ahwo uviuwou. Ghele, eware nọ e rẹ hẹriẹ uviuwou jọ e rẹ sai kpomahọ uviuwou ọdekọ họ. Eme u ru ẹhẹriẹ na?
2. Diẹse ahwo jọ a bi rri kpohọ kẹ ọkpọvio uzuazọ uviuwou, rekọ eme họ ehri nọ ọ mai woma kẹ ọkpọvio otiọye na?
2 Eriwo yọ oware jọ nọ o be so ẹe ze. Whọ tẹ daoma ziezi re whọ riẹ eriwo ohwo ọdekọ na, o rẹ mai muẹro nọ who ti vuhu epanọ whọ te rọ yọrọ uviuwou okugbe muẹ. Okwakwa avivẹ họ ehri ọkpọvio ra. Ahwo buobu a re lele ohrẹ ibe-iruiruo, erivẹ, ikere obe-usi, hayo ehrẹ ahwo efa. Dede, amọfa a ruẹ oware nọ Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta kpahe eyero rai no, fikiere a te fi oware nọ a wuhrẹ họ iruo. Kọ ẹvẹ enẹ o ruo ọ sai ro fiobọhọ kẹ uviuwou yọrọ udhedhẹ evaọ uwou?—2 Timoti 3:16, 17.
NỌ ỌZAE RA Ọ TẸ RỌ EGAGỌ ỌFA
3. (a) Eme họ ohrẹ Ebaibol na kpahe orọo kugbe ohwo nọ ọ rọ egagọ ọfa? (b) Eme họ ehri izi jọ nọ i w’iruo otẹrọnọ ọzae hayo aye na ọ rọ ukoko yọ ọdekọ ọ rọ họ?
3 Ebaibol na ọ hrẹ omai gaga kpahe orọo kugbe ohwo nọ ọ rọ egagọ ọfa. (Iziewariẹ 7:3, 4; 1 Ahwo Kọrint 7:39) Dede, o sae jọ nọ whọ rọo no taure who te wuhrẹ uzẹme na no Ebaibol ze rekọ ọzae ra o wuhrẹ uzẹme na ha. Kọ eme who re ruẹ? Uzẹme na họ, ọvọ orọo na u gbe dikihẹ. (1 Ahwo Kọrint 7:10) Ebaibol na ọ t’ẹme kpahe ẹria ribri ọgbakugbe orọo na ọ tẹ rọ ere tudu họ ahwo nọ a rọo no awọ re a kuọ ẹwhọ rai họ ukpenọ a rẹ dhẹ siọ ẹwhọ na ba. (Ahwo Ẹfẹsọs 5:28-31; Taitọs 2:4, 5) Kọ otẹrọnọ ọzae ra ọ wọso owhẹ kekeke nọ whọ rẹ jọ egagọ nọ Ebaibol na e kuvẹ riẹ hẹ? Ọ rẹ sae daoma whaha owhẹ re whọ siọ iwuhrẹ ukoko na ba ẹnya, hayo ọ sae ta nọ ọ gwọlọ nọ aye riẹ ọ rẹ nya nuwou ruọ uwou t’ẹme kpahe egagọ họ. Kọ eme who re ru?
4. Eva edhere ọvẹ aye ọ sai ro dhesẹ ororokẹ otẹrọnọ ọzae riẹ ọ rọ egagọ riẹ hẹ?
4 Nọ omobọ ra nọ, ‘Fikieme ọzae mẹ o je bi ro roro enẹ?’ (Itẹ 16:20, 23) Otẹrọnọ ọ ghinẹ riẹ kpahe oware nọ who bi ruẹ hẹ, ọ rẹ sae ruawa k’owhẹ. Hayo imoni riẹ a bi fo rie i họ fikinọ who gbe bi wo abọ kugbe iruemu jọ nọ e rọ oja kẹ ai hi. Ọzae jọ ọ ta nọ: “Fikinọ mẹ ọvo mẹ rọ abọ mẹ, o tẹ wọhọ nọ mẹ rọ iyiyẹ.” Ọzae ọnana o roro nọ o bi ku aye riẹ fiẹ kẹ egagọ jọ. Ghele na fiki omoya ọ rẹ sae rọwo nọ ọ rọ iyiyẹ hẹ. Ọzae ra ọ gwọlọ imuẹro inọ uyoyou ra kẹ Jihova u dhesẹ nọ who you ọzae ra kawo vi epaọ ọsosuọ họ. Jọ u muowhẹ ẹro nọ whọ be raha oke kugbei.
5. Eme aye nọ ọzae riẹ ọ rọ egagọ ọfa o re wo họ iroro?
5 Dede, a re roro kpahe oware jọ nọ o mai wuzou otẹrọnọ whọ gwọlọ rọ areghẹ ro yeri kugbe ẹbẹbẹ na. Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta kẹ eyae nọ: “Wha rọ oma kpotọ kẹ ezae rai, keme oye họ onọ u kiehọ eva aro Ọnowo na.” (Ahwo Kọlọsi 3:18) Fikiere, o vẹvẹ unu kpahe ẹzi ọ mẹrẹjomẹsa. Fiba onana, nọ o ta nọ “keme oye họ onọ u kiehọ eva aro Ọnowo na,” ikereakere ọnana o te dhesẹ nọ omarokpotọ kẹ ọzae ohwo o rẹ jẹ nya lele omarokpotọ kẹ Olori na re. O rẹ jọ owowa.
6. Didi izi aye Oleleikristi o re wo họ iroro?
6 Rọ kẹ Oleleikristi, ekpohọ iwuhrẹ ukoko gbe isẹi ise kẹ amọfa kpahe ẹrọwọ ohwo nọ i no Ebaibol ze e rọ abọ nọ i wuzou evaọ egagọ uzẹme nọ a re gbabọ kẹ hẹ. (Ahwo Rom 10:9, 10, 14; Ahwo Hibru 10:24, 25) Kọ eme who re ru otẹrọnọ ohwo-akpọ jọ ọ ta k’owhẹ kekeke nọ whọ ghẹmeeyo kẹ ẹgwọlọ ovevẹ Ọghẹnẹ jọ? Ikọ Jesu Kristi a whowho nọ: “Ma re yo ẹme Ọghẹnẹ vi ọ rọ ahwo.” (Iruẹru 5:29) Oriruo rai o k’omai edhere nọ ma re lele evaọ iyero uzuazọ buobu. Kọ uyoyou kẹ Jihova o te w’owhẹ rọ omarọkẹ kpobi nọ i ghine tei rọ kẹe? Eva oke ovo na, kọ uyoyou gbe adhẹẹ rọ kẹ ọzae ra o te w’owhẹ daoma ru onana evaọ edhere nọ whọ gbẹ rọ kpọ ọzae ra eva ha?—Matiu 4:10; 1 Jọn 5:3.
7. Didi ọtamuo aye Oleleikristi o re wo?
7 Jesu o muẹrohọ nọ ẹsikpobi onana o te lọhọ họ. Ọ vẹvẹ unu nọ fiki ọwọsuọ egagọ uzẹme, o te jọ ahwo jọ nọ e jọ uviuwou na ruọ ukoko na oma wọhọ nọ a bru rai n’oma, wọhọ ẹsenọ a fi ọgbọdọ họ udevie rai gbe ahwo uviuwou edekọ. (Matiu 10:34-36) Aye jọ evaọ obọ Japan ọ ruẹ onana. Ọzae riẹ ọ wọso uẹe ikpe 11. Ọ jẹ lahiẹe gaga yọ ẹsibuobu ọ rẹ kare ẹthẹ gbei fihọ otafe. Rekọ o thihakọ. Egbẹnyusu evaọ ukoko Ileleikristi na i fiobọhọ kẹe. Ọ jẹ hẹ lẹ kẹse kẹse je wo ọbọga no 1 Pita 2:20 ze. Aye Oleleikristi ọnana o wo imuẹro nọ o te dikihẹ ga, ẹdẹjọ ọzae riẹ o ti kuoma gbei evaọ ẹgọ Jihova. Yọ ere o ghine ru.
8, 9. Didi uruemu aye o re dhesẹ rọ whaha ezadhe nọ i fo ho kẹ ọzae riẹ?
8 Eware iwoma buobu e riẹ nọ whọ rẹ ruẹ nọ i re kpomahọ uruemu ọrivẹ-orọo ra. Wọhọ oriruo, otẹrọnọ egagọ ra e be dha ọzae ra eva, whọ lẹliẹe gu inoma evaọ eria eware efa ha. Ru uwou na fihọ fuafo. Rẹro te oma ra. Hẹ t’ẹme uyoyou gbe ovuhumuo kẹe. Ukpenọ whọ fo ẹe, thae uke. Dhesẹ kẹe nọ ọye o wo uzou. Who rukele he who te roro nọ o ru owhẹ thọ. (1 Pita 2:21, 23) Rọvrẹ ẹthọthọ riẹ, yọ otẹrọnọ ẹwhọ ọ roma via, kaki wou unu.—Ahwo Ẹfẹsọs 4:26.
9 Who ru re iwuhrẹ nya ra e lẹliẹ emu riẹ ruọ aso ho. Whọ rẹ sae sa nọ who re wo abọ evaọ odibọgba Oleleikristi na nọ ọzae ra ọ rọ uwou ho. O rẹ jọ oware areghẹ kẹ aye Oleleikristi re ọ whaha usiuwoma ota kẹ ọzae riẹ nọ ọ tẹ se. Ukpoye, o re lele ohrẹ Pita ukọ na: “Ere owhai re whai eyae na, wha rọ oma kpotọ kẹ ezae rai, re otẹrọnọ ejọ e kezọ ẹme na ha, a vẹ te rọ fiki uruemu eyae rai ze edhere na, omake rọnọ a yo ẹme na ha, okenọ a ruẹ uruemu rai fuafo avọ adhẹ.” (1 Pita 3:1, 2) Eyae Ileleikristi a rẹ mae rẹriẹ ova ku edhesẹ ibi ẹzi Ọghẹnẹ.—Ahwo Galesha 5:22, 23.
NỌ AYE NA Ọ TẸ RỌ EGAGỌ ỌFA
10. Didi uruemu ọzae nọ ọ rọ ukoko na o re dhesẹ kẹ aye riẹ otẹrọnọ ọ rọ egagọ ọfa?
10 Kọ otẹrọnọ ọzae na họ Oleleikristi uzẹme yọ aye riẹ ọ rọ họ? Ebaibol na ọ kẹ ọkpọvio kẹ eyero otiọye na. Ọ ta nọ: “Ohwo jọ ọ tẹ rọ nọ o wo aye nọ ọ rọ ọgẹdhọ, ọ tẹ rọwo nọ aviẹ agbẹ jọ, ọ siẹe he.” (1 Ahwo Kọrint 7:12) Ọ tẹ jẹ hrẹ ezae nọ: “Wha you eyae rai.”—Ahwo Kọlọsi 3:19.
11. Ẹvẹ ọzae o re ro dhesẹ ovuhumuo jẹ rọ areghẹ dhesẹ uzou-uwo riẹ kẹ aye riẹ otẹrọnọ ọ rọ Oleleikristi hi?
11 Whọ tẹ rọ ọzae aye nọ ọ rọ egagọ ọfa hẹriẹ no ọra, yọrọ oma gaga re whọ rọ adhẹẹ kẹ aye ra je dhesẹ ororokẹ rọ kẹ iroro riẹ. Wọhọ ọkpako, o te kẹ ufuoma jọ nọ whọ rẹ kẹe re ọ ruẹse kpohọ egagọ riẹ, dede nọ whọ make jẹ enana rehọ họ. Oke ọsosuọ nọ whọ te t’ẹme kugbei kpahe ẹrọwọ ra, who rẹro nọ ọ te nwani gele eware nọ ọ rọwo kri no họ akotọ fiki oware okpokpọ jọ họ. Ukpenọ whọ họrọ ta nọ iruemu nọ tei avọ uviuwou riẹ a rri ghaghae anwẹdẹ e rọ erue, rọ odiri jiroro kugbei no Ikereakere na ze. O rẹ wọhọ nọ who gbabọ kẹe nọ whọ tẹ rọ oke ra kpobi kẹ iruẹru ukoko na. Ọ rẹ sae wọso omodawọ ra evaọ ẹgọ Jihova, rekọ ẹsejọ oware nọ u bi ru ei wọso na kpobi họ: “Mẹ gwọlọ nọ whọ gbẹ jọ kugbe omẹ viere!” Wo odiri. Kugbe ororokẹ uyoyou ra, ọ sai ti wo obufihọ nọ u ti ru ei kuomagbe egagọ uzẹme na.—Ahwo Kọlọsi 3:12-14; 1 Pita 3:8, 9.
ẸYỌRỌ EMỌ NA
12. O tẹ make rọnọ ọzae avọ aye riẹ a rọ ọvuọ egagọ riẹ, ẹvẹ a sai ro fi izi Ikereakere na họ iruo evaọ ẹyọrọ emọ rai?
12 Evaọ uviuwou nọ u kuomagbe evaọ egagọ họ, ẹsejọ ewuhrẹ emọ na kpahe egagọ o rẹ jọ ikẹ-isio. Ẹvẹ a re ro fi izi Ikereakere na họ iruo? Ebaibol na ọ mae rehọ owha ewuhrẹ emọ na kẹ ọsẹ na, rekọ oni na o wo abọ ologbo nọ o re ru re. (Itẹ 1:8; wawo Emuhọ 18:19; Iziewariẹ 11:18, 19.) O tẹ make rọnọ ọ rọwo uzou-uwo Kristi hi, ọsẹ na ọ gbẹ rọ ọnọ o wuzou uviuwou na ghele.
13, 14. Otẹrọnọ ọzae na ọ rọwo nọ aye riẹ ọ rẹ rehọ emọ na kpohọ iwuhrẹ Ileleikristi hi hayo o re wuhrẹ kugbe ai hi, eme ọ rẹ sai ru?
13 Esẹ jọ nọ e rọ ukoko ho e rẹ se he otẹrọnọ oni na ọ be rọ eme egagọ wuhrẹ emọ na. Efa jọ e rẹ rọwo ho. Kọ otẹrọnọ ọzae ra ọ se nọ whọ rẹ rọ emọ na kpohọ iwuhrẹ ukoko na ha hayo tubẹ se dede nọ who re wuhrẹ Ebaibol kugbe ai evaọ uwou hu? Koyehọ eware buobu e riẹ nọ who ti ru fihọ ẹrẹrẹe—owha-iruo ra kẹ Jihova Ọghẹnẹ, kẹ uzou-uwo ọzae ra, jegbe rọ kẹ emọ yoyou ra. Kọ ẹvẹ who gbe ro kie kẹ abọ jọ evaọ enana ha?
14 Uzẹme u fo re whọ lẹ kpahe oware na. (Ahwo Filipai 4:6, 7; 1 Jọn 5:14) Rekọ evaọ ukuhọ riẹ, whẹ họ ohwo nọ ọ rẹ jiroro oware nọ who re ruẹ. Otẹrọnọ who muhọ avọ otoriẹ, re who ru ei vevẹ kẹ ọzae ra nọ orọnikọ whọ be la ruẹe uzou ho, ẹsejọhọ ọwọsuọ riẹ o gbẹ te ga te ere he. Otẹrọnọ ọzae ra ọ make rọwo nọ whọ rehọ emọ na kpohọ iwuhrẹ hẹ hayo who ru uwuhrẹ Ebaibol kugbe ai hi, whọ rẹ sai gbe wuhrẹ ai ghele. Ẹkwoma ẹmeọta ekẹdẹ kẹdẹ ra kugbe emamọ oriruo ra, daoma kọ umutho uyoyou kẹ Jihova họ eva rai, ẹrọwọ fihọ Ẹme riẹ, adhẹẹ kẹ ọsẹ gbe oni—kugbe adhẹẹ kẹ ọsẹ rai—uyoyou ọdawẹ kẹ amọfa, gbe ovuhumuo kẹ uruemu iruo egaga. Ukuhọ riẹ, ẹsejọhọ ọsẹ na o ti muẹro họ iyẹrẹ iwoma nọ i bi noi ze je wo ovuhumuo kẹ aghare omodawọ ra.—Itẹ 23:24.
15. Eme họ owha-iruo ọsẹ nọ ọ rọ ukoko na evaọ ewuhrẹ emọ na?
15 Whọ tẹ rọ ọzae nọ ọ rọ ukoko na yọ aye ra ọ rọ họ, koyehọ whọ rẹ wọ owha ẹyọrọ emọ na “je wuhrẹ ai orọ Ọnowo na.” (Ahwo Ẹfẹsọs 6:4) Nọ who bi ru ere na, whọ rẹ jọ wowou, avọ uyoyou, avọ ororokẹ eva eyeri kugbe aye ra.
NỌ EGAGỌ RA E GBẸ RỌ ỌRỌ ỌSẸ GBE ONI RA HA
16, 17. Didi izi Ebaibol emọ a rẹ kareghẹhọ otẹrọnọ egagọ rai u wo ohẹriẹ no orọ ọsẹ gbe oni rai?
16 O gbẹ rọ oware aghẹruẹ hẹ re emọ a dhẹ gbalọ eriwo egagọ nọ i wo ohẹriẹ no erọ ọsẹ gbe oni rai. Kọ who ru ere no? Otẹrọ ere, Ebaibol na i wo ohrẹ k’owhẹ.
17 Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Wha yo ẹme enọ i yẹ owhai eva Ọnowo na, keme onana họ onọ u kiehọ. ‘Dhẹ ọsẹ ra avọ oni ra.’ ” (Ahwo Ẹfẹsọs 6:1, 2) Oyena o gwọlọ uvi adhẹẹ rọ kẹ ọsẹ gbe oni. Dede, nọ ẹmeoyo kẹ ọsẹ gbe oni o wuzou na, orọnikọ a rẹ rọ adhẹẹ ọyena kẹ ababọ eroro kpahe Ọghẹnẹ uzẹme na ha ha. Okenọ ọmọ na ọ tẹ kpako te oria nọ ọ rẹ jọ jiroro kẹ omobọ riẹ no, ọyọvo ọ rẹ te wha owha owojẹ riẹ. Onana o rọ uzẹme orọnikọ kpahe uzi isu na ọvo ho rekọ maero kpahe adhẹẹ rọ kẹ uzi Ọghẹnẹ. Ebaibol na ọ ta nọ: “Ere mai kpobi ma ti ro gu ọvuọ ẹkẹunu riẹ kẹ Ọghẹnẹ.”—Ahwo Rom 14:12.
18, 19. Otẹrọnọ emọ erọ egagọ nọ i wo ohẹriẹ no o rọ ọsẹ gbe oni rai, ẹvẹ a sai ro fiobọhọ kẹ ọsẹ gbe oni rai wo otoriẹ kpahe ẹrọwọ rai?
18 Otẹrọnọ erọwọ ra i ru owhẹ ru inwene evaọ uzuazọ ra, daoma wo otoriẹ eriwo ọsẹ gbe oni ra. O rẹ te were ai eva otẹrọnọ, who bi wuhrẹ je fi iwuhrẹ Ebaibol na họ iruo, je bi wo adhẹẹ viere, yoẹme viere, romakpotọ viere evaọ oware nọ a gwọlọ mi owhẹ. Dede, otẹrọnọ ẹrọwọ ọkpokpọ ra o ru owhẹ siọ erọwọ gbe iruemu nọ a kru ghaghae gaga, a re roro nọ who bi tunye ukuoriọ jọ nọ a gwọlọ k’owhẹ họ akotọ. A rẹ sae jẹ dhozọ fiki ewoma uzuazọ ra otẹrọnọ oware nọ who bi ru o viodẹ evaọ okegbe na ha hayo o tẹ kpọ iroro ra no ilale nọ a roro nọ i re ti fiobọhọ k’owhẹ jọ ọdafe. Omoya o rẹ sae jọ awhaha jọ re. A rẹ sai je roro nọ whọ be rọ uruemu ra ta nọ whẹ họ ọnọ ọ gba, a tẹ thọ.
19 Ababọ okioraha, daoma re who ru ọruẹrẹfihọ re ekpako na hayo Isẹri efa nọ e kpako no eva ukoko na a nyaze te t’ẹme kugbe ọsẹ gbe oni ra. Tudu họ ọsẹ gbe oni ra awọ re a kpohọ Ọgwa Uvie na re a yo kẹ omobọ rai ẹme nọ a be ta re a rọ ẹro rai ruẹ oghẹrẹ ahwo nọ Isẹri Jihova a rọ. Eva obaro, uruemu ọsẹ gbe oni ra o sai ti hrẹ kpotọ. O tẹ make rọnọ ọsẹ gbe oni ra a gbẹ be wọso ghele, be mahe ebe Ebaibol ra, jẹ be se nọ emọ na a kpohọ iwuhrẹ Ileleikristi hi, uvẹ o rẹ sae jọ nọ who re ro s’obe evaọ oria ofa, t’ẹme kugbe ibe Ileleikristi, sisẹri je fiobọhọ kẹ amọfa evaọ edhere ọnyakuo. Whọ rẹ sae jẹ lẹ se Jihova re. Izoge jọ a rẹ hẹrẹ bẹsenọ a rẹ kpako no te epanọ a re ro muọ ẹkẹ uwou rai họ ẹria taure a te ti ru viere. Makọ oghẹrẹ nọ eyero na ọ rọ kpobi evaọ uwou na, jọ o thọrọ owhẹ ẹro ho inọ whọ rẹ “dhẹ ọsẹ ra avọ oni ra.” Ru ẹkẹ abọ ra re who fiba udhedhẹ evaọ uwou na. (Ahwo Rom 12:17, 18) Maero, le udhedhẹ kugbe Ọghẹnẹ.
USE-ABỌ ẸYỌRỌ ỌMỌ OHWO ỌFA
20. Didi iroro emọ e rẹ sai wo otẹrọnọ ọsẹ hayo oni rai yọ ọyewọ aruakpọ?
20 Evaọ iwou buobu eyero nọ ọ rẹ wha use-abọ nọ ọ mae rro ze orọnikọ egagọ họ rekọ ọrọ ebẹbẹ uviuwou nọ emọ-esẹ gbe ini sa-sa e rọ. Iviuwou buobu nẹnẹ i kugbe emọ nọ ọyewọ jọ hayo aimava na a wha no erọo edekọ rai ze. Evaọ oghẹrẹ uviuwou otiọye na, emọ a rẹ sae ruẹ ihri-eriọ gbe ofu hayo ẹsejọ ozighi evaifihọ. Wọhọ oware nọ u re noi ze, a re gbolo aro kẹ emamọ omodawọ ọsẹ hayo oni aruakpọ rai. Eme o rẹ sai fiobọhọ ru uviuwou nọ emọ eyewọ sa-sa e rọ kparobọ?
21. Makọ iyero obọdẹ rai dede, fikieme eyewọ aruakpọ a je rri kpohọ izi nọ e rọ Ebaibol na rọ kẹ obufihọ?
21 Vuhumu nọ makọ epanọ eyero na o kiehọ te, izi Ebaibol nọ e rẹ wha obokparọ ze evaọ iviuwou efa i wo iruo evaọ etenẹ re. Re a gbabọ kẹ izi enana, o rẹ wọhọ nọ u re ru ẹbẹbẹ vori eva oke emuhọ, rekọ ẹsejọ o rẹ sae wha idhọvẹ ze evaọ obaro. (Olezi 127:1; Itẹ 29:15) Wo areghẹ gbe orimuo—areghẹ nọ a re ro fi izi Ọghẹnẹ họ iruo avọ erere nọ o rẹ tọ nọ a re rẹro riẹ, gbe orimuo nọ a re ro vuhu oware nọ o soriẹ nọ ohwo jọ evaọ uviuwou na ọ rọ ta hayo ru oghẹrẹ oware jọ. Ẹgwọlọ ọ riẹ re rọ kẹ ororokẹ.—Itẹ 16:21; 24:3; 1 Pita 3:8.
22. Fikieme o jẹ rọ bẹbẹ kẹ emọ re a jẹ ọyewọ aruakpọ rehọ?
22 Otẹrọnọ whẹ yọ ọyewọ aruakpọ, whọ rẹ kareghẹhọ nọ wọhọ ogbẹnyusu uviuwou na, ẹsejọhọ emọ na a dede owhẹ rehọ. Rekọ nọ who zihe ruọ ọyewọ aruakpọ rai no, ẹsejọhọ uruemu rai u te nwene. Nọ a tẹ kareghẹhọ ọsẹ hayo oni nọ o yẹ rai n’eva ze, emọ na e rẹ sae jọ gedegede sọ a re fievahọ owhẹ, ẹsejọhọ bi roro nọ whọ gwọlọ rehọ uyoyou nọ a wo kẹ ọsẹ hayo oni rai nọ ọ gbẹ riẹ hẹ na. Eva ẹsejọ, a rẹ sae ta k’owhẹ gbiae nọ whẹ họ ọsẹ rai hayo oni rai hi. Eme itieye na e rẹ da. Ghele, “whọ kaki mu ofu hu.” (Okokahwohọ 7:9) O gwọlọ orimuo gbe ororokẹ re whọ sai yeri kugbe uruemu emọ na.
23. Ẹvẹ a re ru ọwhọkuo evaọ uviuwou nọ emọ esẹ sa-sa e rọ?
23 Ekwakwa itieye na i wuzou gaga nọ ohwo ọ tẹ be kẹ ọwhọkuo. Ọwhọkuo nọ a re ru othotha o rọ oja. (Itẹ 6:20; 13:1) Yọ nọ o rọnọ emọ a rọ oghẹrẹ ovo ho na, ọwhọkuo ọ rẹ jọ oghẹrẹ ovo na ha. Eyewọ aruakpọ jọ a ruẹ no nọ, eva emuhọ, o rẹ mai woma re ọyewọ nọ o yẹ ọmọ na n’eva ze ọ kẹ ọwhọkuo na. U kiehọ re ọsẹ gbe oni na a rọwo kpahe oghẹrẹ ọwhọkuo nọ a rẹ kẹ, a ve je kru oyena ga orọnikọ who re rri ọmọ nọ who yẹ n’eva ze ọvo whọ vẹ lahiẹ ọrọ aruakpọ na ha. (Itẹ 24:23) U wuzou re a yo ẹme, rekọ u fo re a lọhọ obọ omojọ fiki sebaẹgba. Who muofu vrẹta ha. Whọku evaọ uyoyou.—Ahwo Kọlọsi 3:21.
24. Eme o rẹ sai fiobọhọ whaha ebẹbẹ uruemu ọfariẹ evaọ udevie ahwo nọ e rọ uviuwou emọ eyewọ sa-sa nọ e rọ emetẹ gbe emezae?
24 Ẹmeọta kugbe evaọ uviuwou u re fiobọhọ gaga whaha idhọvẹ. Onana u re fiobọhọ kẹ uviuwou na tẹro viọ oware nọ o mai wuzou evaọ uzuazọ. (Wawo Ahwo Filipai 1:9-11.) A rẹ sai je fiobọhọ kẹ ohwohwo ruẹ epanọ ọ sai ro fiba ẹnyate ute uviuwou na. Fiba onana, ẹmeọta kugbe uviuwou na o rẹ kpọ ebẹbẹ iruemu jọ no oma. U fo re emetẹ a riẹ epanọ a rẹ gẹgọ je dhesẹ emamọ uruemu kẹ ọsẹ aruakpọ rai je kugbe esọvo rai nọ e rọ emezae, yọ emezae a gwọlọ ohrẹ kpahe emamọ uruemu kẹ oni aruakpọ rai gbe esọvo rai nọ e rọ emetẹ.—1 Ahwo Tẹsalọnika 4:3-8.
25. Didi ekwakwa i re fiobọhọ yọrọ udhedhẹ evaọ uviuwou emọ eyewọ sa-sa?
25 Wo odiri evaọ ẹnyate use-abọ obọdẹ ọrọ ẹjọ ọyewọ aruakpọ. O rẹ rehọ oke re a mu usu ekpokpọ họ. Re who wo uyoyou gbe adhẹẹ emọ nọ who yẹ n’eva ze he o rẹ sae jọ iruo ilogbo. Rekọ o rẹ lọlọhọ. Ubiudu areghẹ orimuo, kugbe ẹgwọlọ ọgaga re a ru Jihova eva were, oyehọ usiavẹ kpohọ udhedhẹ evaọ uviuwou emọ esẹ gbe ini sa-sa. (Itẹ 16:20) Ekwakwa itieye na e rẹ sai je fiobọhọ k’owhẹ thihakọ iyero efa.
KỌ ELE EKWAKWA EFE U FI ẸHẸRIẸ HỌ UWOU RA?
26. Eva idhere e vẹ ebẹbẹ gbe iruemu kpahe ekwakwa efe e jẹ hẹriẹ uviuwou?
26 Ebẹbẹ gbe iruemu nọ i kie kpahe ekwakwa efe e rẹ sae fi ẹhẹriẹ họ iviuwou evaọ idhere buobu. Uyoma kẹ hẹ, iviuwou jọ e tahaku no fiki avro kpahe ugho gbe isiuru efe—hayo isiuru nọ a re ro fe viere. Ẹhẹriẹ ọ rẹ sae lahwe nọ ọzae gbe aye na a te bi ruiruo oyibo je wo uruemu ọ “nọ ugho mẹ, nọ ugho ra.” A vro ọ gbẹ make riẹ dede he, nọ ọzae avọ aye na a te bi ruiruo a rẹ sae ruẹ omobọ rai nọ a rọ eware gba oma rai te epanọ a gbe ro wo oke kẹ ohwohwo ho. Uruemu jọ nọ o be vaha evaọ akpọ na họ esẹ e rẹ nya siọ iviuwou rai ba oke krẹkri—emera hayo ikpe dede—re a ruẹse gbe wo igho buobu vi epanọ a he ti wo evaọ uwou. Onana o rẹ sai wha ebẹbẹ ilogbo tha.
27. Didi izi e rẹ sai fiobọhọ kẹ uviuwou evaọ otọ ọyawọ ugho?
27 Izi evuevo e riẹ nọ a rẹ sai fihọ evaọ eyeri kugbe iyero enana ha, keme iviuwou sa-sa a wo oghẹrẹ eyawọ gbe ẹgwọlọ sa-sa rai. Ghele, ohrẹ Ebaibol o rẹ sai fiobọhọ. Wọhọ oriruo, Itẹ 13:10 o dhesẹ nọ a rẹ sae whaha ikẹ-isio ewhọwhọhọ jọ ẹkwoma ‘umẹ u se.’ Onana o gwọlọ orọnikọ ẹta onọ o rọ owhẹ eva ọvo ho rekọ ẹgwọlọ ohrẹ gbe epanọ ohwo ọdekọ na o rri ẹme na. Ofariẹ, re a roro epanọ a rẹ raha ugho o rẹ sai fiobọhọ ku omodawọ uviuwou na gbe. Ẹsejọ, u re kiehọ—o tẹ make rọ ubroke dede—re ọzae avọ aye na a ruiruo evaọ otafe re a rẹro te araha efa nọ e roma via nọ emọ e tẹ riẹ hayo oria araha efa. Onana o tẹ rọ ere, ọzae na ọ rẹ sae kẹ aye riẹ imuẹro inọ o gbe wo oke kẹe. Te ọye te emọ na a rẹ sae rọ uyoyou fiobọhọ evaọ iruo uwou na jọ nọ ọyọvo ọ hai ru vẹre.—Ahwo Filipai 2:1-4.
28. Didi ekareghẹhọ a re koko nọ i re fiobọhọ kẹ uviuwou wo okugbe?
28 Ghele na, riẹ nọ dede nọ ugho yọ oware nọ a rẹ sae nya seba evaọ eyero ọnana ha, o rẹ wha evawere ze he. Yọ o rẹ kẹ uzuazọ vievie he. (Okokahwohọ 7:12) Eva uzẹme, re a tẹro vi ekwakwa efe hrọ o rẹ wha ọraha ẹzi gbe uruemu tha. (1 Timoti 6:9-12) Ẹvẹ u re woma te re a kake gwọlọ Uvie Ọghẹnẹ gbe ẹrẹreokie riẹ, avọ imuẹro ewo oghale riẹ evaọ omodawọ mai nọ ma be rọ gwọlọ emuore! (Matiu 6:25-33; Ahwo Hibru 13:5) Ẹkwoma isiuru ẹzi o fihọ obaro gbe udhedhẹ nọ ma rẹ kaki le kugbe Ọghẹnẹ, whọ rẹ te ruẹ nọ uviuwou ra, dede nọ iyero jọ i fi ẹhẹriẹ hiẹe, ọ te jọ ọnọ o ghine kuomagbe evaọ idhere nọ e mai wuzou.
ẸVẸ IZI EBAIBOL ENANA I RE RO FIOBỌHỌ . . . KẸ AHWO UVIUWOU YỌRỌ UDHEDHẸ EVAỌ UWOU NA?
Ileleikristi a re wo areghẹ.—Itẹ 16:21; 24:3.
Ọrivẹ-orọo ọ rẹ hẹrẹ re aimava a jọ egagọ ọvo re a te dhesẹ uyoyou gbe adhẹẹ evaọ orọo ho.—Ahwo Ẹfẹsọs 5:23, 25.
Oleleikristi ọ rẹ rọ aro koko raha uzi Ọghẹnẹ hẹ.—Iruẹru 5:29.
Ileleikristi a rẹ gwọlọ udhedhẹ.—Ahwo Rom 12:18.
Whọ kaki muofu hu.—Okokahwohọ 7:9.
[Ẹkpẹti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 139]
EMAMỌ ERỌO E RẸ WHA ỌGHỌ GBE UDHEDHẸ ZE
Evaọ edẹ mai na ezae gbe eyae jọ buobu a be rria kugbe wọhọ ezae avọ eyae uwou-orọo ababọ obe orọo nọ a re kere. Onana yọ ebẹbẹ nọ ohwo nọ o kurẹriẹ obọ ọ rẹ r’ova dhe. Ẹsejọ okegbe hayo uruemu ẹwho na o rẹ sae rọwo kugbe onana, rekọ yọ o nya lele uzi hi. Ute Ebaibol na, o gwọlọ nọ a re kere obe orọo. (Taitọs 3:1; Ahwo Hibru 13:4) Rọ kẹ ahwo nọ e rọ ukoko Ileleikristi na, Ebaibol na o te je juzi nọ ọzae ọvo gbe aye ọvuọvo e rẹ jọ usu orọo. (1 Ahwo Kọrint 7:2; 1 Timoti 3:2, 12) Ẹmeoyo kẹ ute onana họ owojẹ ọsosuọ kpohọ ewo udhedhẹ evaọ uwou ra. (Olezi 119:165) Ẹgwọlọ Jihova e rọ whọhọwhọhọ họ hayo rọ gbẹgbẹdẹ hẹ. Oware nọ o wuhrẹ omai o rọ kẹ erere mai.—Aizaya 48:17, 18.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 130]
Daoma wo otoriẹ eriwo ohwo ọdekọ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 138]
O tẹ make rọnọ whẹ họ ọyewọ nọ o yẹ emọ na n’eva ze hayo ọrọ aruakpọ, fievahọ Ebaibol na rọ kẹ ọkpọvio