Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
AZIE 5-11
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 119
“Nya Eva Ujaje ỌNOWO!”
(Olezi 119:1-8) Oghale u te otu nọ edhere rai ọ kare afuẹwẹ, nọ e be nya eva ujaje ỌNOWO! 2 Oghale u te otu nọ i bi koko isẹi riẹ, nọ ebe rọ eva rai kpobi gwọlọ iẹ, 3 enọ i ru ovuovo thọ họ, rekọ a be nya evaọ idhere riẹ! 4 Whẹ họ ọnọ ọ ta nọ, a rehọ oma kpotọ koko ijaje ra. 5 Re idhere mẹ e ruẹse kpọvi evaọ ekoko ijaje ra! 6 Re me te fiẹrohọ ijaje ra, oma o gbẹ sae vuọ omẹ hẹ. 7 Mẹ tẹ riẹ ijaje ra no, mẹ rẹ rehọ eva mẹ kpobi jiri owhẹ. 8 O, whọ siọ omẹ ba ha, me re koko ijaje ra!
Fi Eva Họ Ẹme Jihova
Kezọ kẹ Ẹme Ọghẹnẹ re Whọ Ruẹse Wereva
3 Uvi evawere o rehọ oma hwa ẹme nọ ma re yo kẹ uzi Ọghẹnẹ. (Olezi 119:1-8) Ma te bi ru ere, Jihova ọ te rehọ omai wọhọ enọ “edhere rai ọ kare afuẹwẹ.” (Olezi 119:1) Inọ ma kare afuẹwẹ orọnikọ u dhesẹ nọ ma rrọ gbagba ha, rekọ u dhesẹ nnọ ma be daoma ru oreva Jihova Ọghẹnẹ. Noa ọ “kare ẹpoviẹ evaọ oge riẹ” wọhọ ohwo nọ o “lele Ọghẹnẹ nya.” Ọkpako-orua anwae yena avọ uviuwou riẹ a zọ vrẹ Ẹvo na keme o yere oghẹrẹ uzuazọ nọ Jihova ọ gwọlọ. (Emuhọ 6:9; 1 Pita 3:20) Epọvo na re, re ma zọ vrẹ urere akpọ nana o rehọ oma hwa ‘oma nọ ma re ro kpotọ koko ijaje Ọghẹnẹ,’ ru oreva riẹ.—Olezi 119:4.
4 Jihova o ti vu omai wa vievie he nọ ma ‘tẹ rehọ eva mai kpobi jiri ei jẹ ruabọhọ ekoko ijaje riẹ.’ (Olezi 119:7, 8) Ọghẹnẹ ọ nya siọ Joshua , osu ọ emọ Izrẹl na ba ha, ọnọ o lele ohrẹ na re o ‘se obe uzi na te aso te uvo, re ọ sai ru epanọ a kere fihọ eva riẹ.’ Oyena u ru rie kparobọ, je fi obọ họ kẹe ru eware kpobi avọ areghẹ. (Joshua 1:8) Kẹle ekuhọ uzuazọ riẹ, Joshua o gbe je jiri Ọghẹnẹ, ọ tẹ kareghẹhọ emọ Izrẹl nọ: “Whai kpobi a rehọ udu gbe iroro rai riẹ re, inọ eware iwoma kpobi nọ ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai ọ yeya kẹ owhai na o ru rai gba re.” (Joshua 23:14) Wọhọ Joshua gbe ọnọ o kere Olezi avọ 119 na, ma rẹ sae ruẹ evawere gbe obokparọ ẹkwoma Jihova nọ ma re jiri gbe eva nọ ma re fihọ ẹme riẹ.
(Olezi 119:33-40) O, ỌNOWO, wuhrẹ omẹ edhere ijaje ra; me re ti lele ie ri te urere. 34 Kẹ omẹ orimuo, re me koko izi ra, mẹ vẹ jẹ rehọ eva mẹ kpobi koko ie. 35 He su omẹ họ eva edhere izi ra, keme e were omẹ hrọ. 36 Kpọ eva mẹ họ edhere isẹri-se ra, o rọ nọ fiki erere he! 37 Si aro mẹ no eware ifofe iriwo; re whọ kẹ omẹ uzuazọ evaọ idhere ra. 38 Tua eya ra kẹ odibo ra, nọ o rọ kẹ otu nọ o rọ ozọ ra ẹdhẹ. 39 Kurẹriẹ no ofu ra nọ o bi muomẹ ozọ; keme ijaje ra i re wowoma. 40 Riri, ijaje ra i bi si omẹ uru; re whọ jọ eva ẹrẹreokie ra kẹ omẹ uzuazọ!
Fi Eva Họ Ẹme Jihova
Ẹme Jihova Ọ rẹ Kẹ Aruọwha
12 Ọkpọvio ẹme Ọghẹnẹ nọ ma re lele o rẹ kẹ omai aruọwha nọ ma gwọlọ re ma thihakọ edawọ uzuazọ. (Olezi 119:33-40) Ma rẹ rehọ omarokpotọ gwọlọ uthubro Jihova re ma sae ‘rehọ eva kpobi’ koko uzi riẹ. (Olezi 119:33, 34) Wọhọ ọso-ilezi na, ma rẹ yare Ọghẹnẹ nọ: “Kpọ eva mẹ họ edhere [ekareghẹhọ] ra, o rọ nọ fiki erere he!” (Olezi 119:36) Wọhọ Pọl ukọ na, ma re ‘dhesẹ oruọzewọ evaọ eware kpobi.’ (Ahwo Hibru 13:18) Ọnọ ọ rehọ omai iruo ọ tẹ gwọlọ nọ ma fi iwhayo, ma rẹ gbaudu koko uzi Ọghẹnẹ—yọ Jihova ọ rẹ ghale edhere otiọye na. Evaọ uzẹme, o re fi obọ họ kẹ omai rehọ obọ nẹ iroro iyoma kpobi. Fikiere joma lẹ nọ: “Si aro mẹ no eware ifofe iriwo.” (Olezi 119:37) Ma re wo isiuru kpahe oware nọ Ọghẹnẹ o mukpahe vievie he. (Olezi 97:10) Eware ivẹ jọ nọ e rrọ usu eware nọ onana o rẹ lẹliẹ omai whaha họ ifoto ẹbẹba gbe iruẹru imizi.—1 Ahwo Kọrint 6:9, 10; Eviavia 21:8.
(Olezi 119:41-48) O ỌNOWO, jọ uyoyou ulogbo ra u bru omẹ ze, wọhọ epanọ usiwo eya ra o rọ; 42 Kẹsena me ve ti yo uyo kẹ enọ i bi se omẹ ẹkoko, keme na eme ra me fievahọ. 43 Whọ nwane si ẹme uzẹme ra kpobi no unu mẹ hẹ, keme ẹruore mẹ ọ rọ evaọ ijaje ra. 44 Me re he koko izi ra bẹdẹ bẹdẹ; 45 re mẹ nya eva omofọwẹ, keme ijaje ra mẹ gwọlọ. 46 Me re ti sisẹi ra obọaro ivie re, a sai ru oma vuọ omẹ hẹ; 47 keme ijaje ra nọ ome you, e rẹ were omẹ eva. 48 Mẹ rẹ rehọ adhẹẹ rọ kẹ ijaje ra, no ome you, mẹ vẹ jọ eva mẹ roro ijaje ra.
Fi Eva Họ Ẹme Jihova
13 Eriariẹ egbagba erọ ẹme Ọghẹnẹ o rẹ kẹ omai udu nọ ma re ro se isẹri avọ aruọwha. (Olezi 119:41-48) Yọ ma gwọlọ aruọwha re ma ruẹse rehọ ‘uyo kẹ enọ i bi se omai ẹkoko.’ (Olezi 119:42) Ẹsejọ, ma rẹ sae jọ wọhọ ilele Jesu nọ a je kpokpo, enọ e lẹ nọ: “Ọnowahwo, . . . ru kẹ idibo ra re a wo aruọwha nọ a rẹ rọ ta ẹme ra.” Eme o no rie ze? “Ẹzi Ẹri ọ tẹ ze vọ ai kpobi oma, a jẹ rọ aruọwha ta ẹme Ọghẹnẹ.” Ọnowahwo ọvona ọ rẹ kẹ omai udu nọ ma rẹ rọ rehọ aruọwha ta ẹme riẹ.—Iruẹru 4:24-31.
14 Ma ti wo uduowha nọ ma sai ro se isẹri ababọ ozodhẹ otẹrọnọ ma rri “ẹme uzẹme” na ghaghae je bi ‘koko izi Ọghẹnẹ ẹsikpobi.’ (Olezi 119:43, 44) Ẹme Ọghẹnẹ nọ ma rẹ roma totọ wuhrẹ ziezi o rẹ kẹ omai oware nọ ma gwọlọ re ma sae ‘ta kpahe ekareghẹhọ riẹ evaọ obaro ivie.’ (Olezi 119:46) Olẹ gbe ẹzi Jihova i ti fi obọ họ kẹ omai ta ẹme nọ o kiehọ eva edhere nọ u fo. (Matiu 10:16-20; Ahwo Kọlọsi 4:6) Pọl ọ rehọ ududu ta kpahe ekareghẹhọ Ọghẹnẹ kẹ isu ikpe-udhusoi ọsosuọ. Wọhọ oriruo, Pọl o se isẹri kẹ Fẹliks, ọba ọ Rom, ọnọ ọ “jọ obọ riẹ yo epa ẹruọrọsuọ Jesu Kristi.” (Iruẹru 24:24, 25) Pọl o te je se isẹri evaọ aro Fẹstọs Ọba na gbe Agripa Ovie na. (Iruẹru 25:22–26:32) Avọ uketha Jihova, ma rẹ sae jọ isisẹri ududu re, enọ e rẹ “vuọoma usiuwoma na ha.”—Ahwo Rom 1:16.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
(Olezi 119:71) Uwoma re mẹ ruẹ uye, re mẹ ruẹse wuhrẹ ijaje ra.
Oruvẹ no Obe Avisoi ọrọ Ilezi Ze
119:71—Ewoma vẹ o rẹ sai no uye-oruẹ ze? Ọbẹwẹ akpọ o rẹ sai wuhrẹ omai epanọ ma rẹ rọ rẹroso Jihova, rehọ osegboja lẹ sei, roma totọ wuhrẹ Ebaibol na je fi ẹme riẹ hiruo. Ofariẹ, eva otọ uye-oruẹ ma rẹ sai dhesẹ ekpehru uruemu jọ nọ ma roro nọ ma wo vẹre he, nọ ma rẹ sai si obọ no. Uye-oruẹ u re ru omai vioja ha nọ ma tẹ kuvẹ re u ru omai kpokpọ.
(Olezi 119:96) Mẹ ruẹ urere ewoma kpobi no, rekọ uzi ra o kẹre vi eware kpobi.
Oruvẹ no Obe Avisoi ọrọ Ilezi Ze
119:96—Eme “urere ewoma kpobi” u dhesẹ? Okere-ilezi na ọ be jọ etenẹ ta ẹme kpahe ewoma hayo ẹgbagba evaọ eriwo ohwo-akpọ. O wọhọ nọ ọ be ta inọ evaọ iroro ohwo-akpọ, ẹgbagba o wo ọnyaba. Wo ohẹriẹ, uzi Ọghẹnẹ u wo ọnyaba ha. Ọkpọvio riẹ o kpomahọ kabọ kabọ uzuazọ.
AZIE 12-18
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 120-134
“Obọufihọ Mẹ U re No Obọ ỌNOWO Tha”
(Olezi 121:1, 2) Mẹ rẹ kpare aro mẹ kpehru ri obọ igbehru. Kọ etẹe obọufihọ mẹ u re no tha? 2 Obọufihọ mẹ u re no obọ ỌNOWO tha, ọnọ ọ ma odhiwu gbe akpọ.
Jihova Họ Ofiobọhọ mai
Ehri Obufihọ nọ O re Ru Oma Vo Ohwo Ho
3 Ọso-ilezi na o mu ẹme riẹ họ ẹkwoma ẹta kpahe iruo emama Jihova wọhọ imuẹro nọ a re ro fi eva họ iẹe: ‘Mẹ rẹ kpare aro mẹ kpehru ri obọ igbehru. Kọ etẹe obọufihọ mẹ u re no tha? Obọ Jihova obufihọ mẹ u re no tha, ọnọ ọ ma odhiwu gbe akpọ.’ (Olezi 121:1, 2) Orọnikọ igbehru jọ gheghe ọso-ilezi na ọ be ta kpahe na ha. Okenọ a kere eme nana, yọ etẹmpol Jihova ọ jọ evaọ Jerusalẹm. Okpẹwho yena, nọ a bọ fihọ ehru igbehru ọ Juda na, o jọ oria ẹria ẹwoho ọrọ Jihova. (Olezi 135:21) O sae jọnọ igbehru Jerusalẹm nọ a bọ etẹmpol Jihova fihọ na ọso-ilezi na ọ kpare aro riwi avọ udufihọ inọ o ti wo obufihọ no obọ Jihova ze. Fikieme u je mu ọso-ilezi na ẹro tere inọ Jihova ọ sai fi obọ họ kẹe? Keme Ọye họ “Ọnọ ọ ma odhiwu gbe akpọ.” O wọhọ ẹsenọ ọso-ilezi na ọ be ta nọ: ‘U mu omẹ ẹro inọ oware ovuovo o sae whaha Ọnọma nọ o wo ogaga kpobi na ha nọ o gbe ro fi obọ họ kẹ omẹ hẹ!’—Aizaya 40:26.
(Olezi 121:3, 4) Ọ rẹ rọwo nọ a si owọ ra nẹta ha, ọnọ ọ be sẹro ra o re go ho 4 Ri, ọnọ ọ be sẹro Izrẹl o re go hayo ẹwezẹ hẹ.
w04 12/15 12 ¶4
Jihova Họ Ofiobọhọ mai
4 Ọso-ilezi na ọ nyaharo ru ei vẹ inọ Jihova o re muẹrohọ ẹgwọlọ idibo riẹ ẹsikpobi: “Ọ rẹ rọwo nọ a si owọ ra nẹta ha, ọnọ ọ be sẹro ra o re go ho. Ri, ọnọ ọ be sẹro Izrẹl o re go hayo ẹwezẹ hẹ.” (Olezi 121:3, 4) O rẹ via ha re Ọghẹnẹ ọ kuvẹ kẹ enọ i fi eva họ iẹe re awọ rai o “nẹta” hayo re a kie ukie nọ a sae jọ kpama ha. (Itẹ 24:16) Eme jabọ? Keme Jihova ọ wọhọ othuru-igodẹ nọ o kparo fihọ ziezi be sẹro igodẹ riẹ. Kọ eme yena e gbẹ sasa ohwo udu? O re gbolo aro kẹ ẹgwọlọ ahwo riẹ hẹ makọ evaọ emaharo ọvo dede. Taso tuvo o bi fi ẹro họ ae.
(Olezi 121:5-8) ỌNOWO họ oriri ra; ỌNOWO họ edhedhẹ obọze ra. 6 Uvo u re ti mu owhẹ eva ẹdẹ hẹ, hayo ọvẹre eva oke aso ho. 7 ỌNOWO o re ti siwi owhẹ no eyoma kpobi; ọ rẹ te sẹro uzuazọ ra. 8 ỌNOWO ọ rẹ te sẹro ẹnyavrẹ ra gbe ezihetha ra, no oke onana vrẹ ri te bẹdẹ bẹdẹ.
Jihova Họ Ofiobọhọ mai
5 Avọ udufihọ inọ Jihova họ Ọthuke ahwo riẹ ẹsikpobi, ọso-ilezi na o kere nọ: “ỌNOWO họ oriri ra; ỌNOWO họ edhedhẹ obọze ra. Uvo u re ti mu owhẹ eva ẹdẹ hẹ, hayo ọvẹre eva oke aso ho.” (Olezi 121:5, 6) Rọkẹ ohwo nọ ọ be rehọ owotọ kperẹ evaọ ofẹ obọ Izrẹl, a rẹ ruẹ oware nọ u woma te oria edhedhẹ hẹ fiki ẹroro ọre na. Jihova ọ wọhọ oria edhedhẹ kẹ ahwo riẹ, be thọ ae no okpẹtu nọ ọ rẹ rehọ enwoma te ae wọhọ ẹroro ọgaga. Muẹrohọ nnọ a dhesẹ Jihova wọhọ nọ ọ rrọ “obọze” ahwo riẹ. Evaọ ẹmuofio oke anwae, ojese nọ osoja ọ rehọ ẹkpẹlobọ kru u re ruru obọze osoja na tere he. Uvi ogbẹnyusu ọ rẹ sae thọe ẹkwoma ofẹ obọze osoja na nọ o re dikihẹ họre. Wọhọ ogbẹnyusu otiọye na, Jihova o dikihẹ akotọ idibo riẹ ẹsikpobi, ọ ruẹrẹ oma kpahe ẹsikpobi re o fi obọ họ kẹ ae.
6 Kọ Jihova ọ te se obọ ba efihọ kẹ ahwo riẹ ẹdẹjọ? Yọ ẹme nọ a rẹ ta vievie he. Ọso-ilezi na o ku eme riẹ họ enẹ: “ỌNOWO o re ti siwi owhẹ no eyoma kpobi; ọ rẹ te sẹro uzuazọ ra. ỌNOWO ọ rẹ te sẹro ẹnyavrẹ ra gbe ezihetha ra, no oke onana vrẹ ri te bẹdẹ bẹdẹ.” (Olezi 121:7, 8) Muẹrohọ inọ obaro na eme ọso-ilezi na e mai kie kpahe. Evaọ obemu, evaọ owọ avọ 5, ọso-ilezi na ọ ta nọ: ‘ỌNOWO họ oriri ra.’ Rekọ evaọ awọ nana, ọso-ilezi na o kere nọ: ‘ỌNOWO o re ti siwi owhẹ.’ Fikiere a be kẹ Ileleikristi uzẹme imuẹro inọ Jihova o ti gbe fi obọ họ kẹ ahwo riẹ evaọ obaro. Makọ oria nọ a kpohọ kẹhẹ, makọ idabolo nọ a rẹriẹ ovao ku, a ti wo obufihọ riẹ ẹsikpobi.—Itẹ 12:21.
7 Evaọ uzẹme, ọnọ o kere Olezi avọ 121 na o wo udufihọ inọ Ọnọma erumeru na ọ rẹ sẹro idibo riẹ wọhọ othuru-igodẹ ẹruọsa nọ o re muẹrohọ otọ, jẹ wọhọ oroiro ọjaja nọ o re fi ẹro hotọ. Ma wo ẹjiroro kpobi nọ ma re ro wo ọkpọ evaifihọ ọso-ilezi na, keme Jihova o re nwene he. (Malakae 3:6) Kọ onana u dhesẹ nọ ma ti wo ọthọwẹ abọ-iwo oke kpobi? Ijo, rekọ nọ ma be rẹro so ẹe wọhọ Ofiobọhọ mai na, ọ te sẹro mai no eware kpobi nọ e rẹ wha enwoma abọ-ẹzi se omai. U fo re ma nọ inọ, ‘Ẹvẹ Jihova o bi ro fi obọ họ kẹ omai?’ Joma kiẹ idhere ene nọ o bi ro ru onana riwi. Evaọ uzoẹme nana, ma te ta kpahe oghẹrẹ nọ o ro fi obọ họ kẹ idibo riẹ evaọ oke anwae. Evaọ uzoẹme nọ o tha, ma te ta kpahe epanọ o bi ro fi obọ họ kẹ ahwo riẹ nẹnẹ.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
(Olezi 123:2) Ri, epanọ ibiaro idibo na i re ri obọ olori rai, gbe epanọ ibiaro odibo-ọmọtẹ e rọ rọ kẹ oni-uwou riẹ, ere aro mai o re riwẹ ỌNOWO Ọghẹnẹ mai bẹsenọ ọ rẹ te re ohrọ mai no.
Oruvẹ no Obe Avisoi ọrọ Ilezi Ze
123:2—Eme oriruo nọ o kie kpahe “ibiaro idibo na” u dikihẹ kẹ? Idibo a re rri ibiaro olori rai fiki ẹjiroro ivẹ: re a ruẹse riẹ oware nọ olori rai ọ gwọlọ gbe re idibo na omarai a ruẹsi wo uketha gbe ugogo eware nọ a gwọlọ evaọ uzuazọ. Epọvo na re, ma re rri bru Jihova re ma ruẹse riẹ oreva riẹ je wo aruoriwo riẹ.
(Olezi 133:1-3) Ẹvẹ uwoma je fo te re inievo i wo ọriakugbe ọvo! 2 O wọhọ ewhri ọghaghae nọ ọ rọ eva uzou, bi su fihọ etuagba, bi su fihọ etuagba Erọn, bi su kie ohọe-iwu riẹ! 3 E wọhọ ewhrọwhrọ Hẹmọn, nọ i bi kie fihọ ehru igbehru Zayọn! keme etẹe ỌNOWO o je guọvunu oghale uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.
Oruvẹ no Obe Avisoi ọrọ Ilezi Ze
133:1-3. Okugbe nọ ọ rrọ udevie ahwo Jihova o re ru udu kie ohwo vi, kẹ ohwo erri, gbe omosasọ. Ajọ ma rehọ iruthọ-gwọlọ, ẹwhọ, hayo inoma-iguo wha ohẹriẹ fihọ iẹe he.
AZIE 19-25
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 135-141
“A Ma Omai Evaọ Edhere Igbunu”
(Olezi 139:14) Me re jiri owhẹ, keme who muozọ [je] gbenu. Iruo ra i mu urirẹ! Whọ tẹ jẹ riẹ omẹ ziezi.
A Ma Omai “Evaọ Edhere Igbunu”
AKPỌ na ọ vọ avọ emama igbunu. Ẹvẹ enana e rọ ziọ akpọ? Ahwo jọ a ta nọ a rẹ sai dhesẹ epanọ e rọ ze akpọ ababọ Ọmemama nọ o wo areghẹ nọ ọ ma rai. Amọfa a wo eriwo inọ ababọ Ọmemama nọ a rẹ ta ẹme te evaọ ẹme ọnana, ma rẹ sai wo otoriẹ emama vọvọ họ. A rọwo inọ emama nọ e rrọ otọakpọ i bu ona, rrọ oghoghẹrẹ, je tube gbunu gaga te epanọ a gbẹ sae rọ ta nọ i mu rrọ họ. Rọkẹ ahwo buobu, te ekiotọ-eriariẹ, imuẹro na i dhesẹ nọ Ọmemama oyoyou jọ, nọ o wo areghẹ gbe ogaga họ ọnọ ọ ma ehrugbakpọ na.
2 Devidi ovie Izrẹl oke anwae na yọ ohwo jọ nọ o vuhumu inọ Ọmemama na o te ọnọ a re jiri kẹ emama igbunu Riẹ. Dede nọ ọ rria oke lelehie nọ u kpemu taure aruorovie ọrọ ewuhrẹ otọkiẹ-eriariẹ ọgbọna u te ti te, ọ ruẹ vuhumu inọ emama igbunu Ọghẹnẹ e wariẹ e riẹ họ. Ugboma riẹ ọvo dede nọ o muẹrohọ u ru rie vuhumu inọ ona nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ma eware u gbunu thesiwa. O kere nọ: “Me re jiri owhẹ, keme who muozọ [je] gbenu. Iruo ra i mu urirẹ! Whọ tẹ jẹ riẹ omẹ ziezi.”—Olezi 139:14.
3 Devidi o wo imuẹro nana ẹkwoma eroro odidi. Nẹnẹ, eware buobu nọ a be jọ isukulu wuhrẹ jẹ jọ ekwakwa awhusi ta kpahe emuhọ ohwo-akpọ i re whrehe ẹrọwọ ohwo. Re ma ruẹsi wo otiọ ẹrọwọ Devidi na, u fo nọ ma re roro didi re. O rrọ oware enwoma re ma kie lele onọ amọfa a ta kpobi, maero eva eme nọ i wuzou gaga, wọhọ ẹme avro kpahe Ọmemama na gbe iruo abọ riẹ.
4 Ofariẹ, eroro kpahe iruo abọ Jihova o rẹ bọ ovuhumuo nọ ma wo kẹe ga, jẹ lẹliẹ omai fi eva họ eyaa nọ ọ ya kpahe obaro na. Ere oruo o vẹ te wọ omai wuhrẹ kpahe Jihova viere jẹ gọe. Fikiere, joma ta ẹme kpahe epanọ otọkiẹ-eriariẹ ọgbọna o rọ kẹ imuẹro ẹme Devidi na inọ a ginẹ ma omai evaọ “edhere igbunu.”
(Olezi 139:15, 16) Emuhọ ẹma mẹ o dhere owhẹ hẹ, nọ a jọ eva idhere ma omẹ, nọ a jọ eva edidi otọ-ẹkpẹ ru iruo ẹma mẹ. 16 Ibiaro ra e ruẹ ekuakua mẹ nọ a te ma omẹ hẹ; eva obe ra a kere i rai kpobi ọvuọvo họ, eva okenọ a je ru ai kẹ omẹ; okenọ ae ọvuọvo ọ te jọ họ.
A Ma Omai “Evaọ Edhere Igbunu”
7 “Emuhọ ẹma mẹ o dhere owhẹ hẹ, nọ a jọ eva idhere ma omẹ, nọ a jọ eva edidi otọ-ẹkpẹ ru iruo ẹma mẹ.” (Olezi 139:15) Ogẹgẹ-uzuazọ ọsosuọ nọ uzuazọ ra u muhọ noze na o ghale kpohọ abava, ivẹ nana i te je muhọ ẹghale. O raha oke he, egẹgẹ-uzuazọ na i te mu oma họ ẹhẹriẹ ruọ oghẹrẹ egẹgẹ efa sa-sa nọ i ti zihe ruọ iriẹ-oma, iwo-oma, ohọrọ-oma, gbe ekwakwa oma na efa. Egẹgẹ-uzuazọ sa-sa nọ e rrọ oghẹrẹ ovo a te kuomagbe ru abọ sa-sa ọrọ oma na via. Wọhọ oriruo, nọ a di eva ra họ te eka esa no, igbenwa ra i te mu oma họ ẹrọvia evaọ edhede oni ra. Eva oka avọ ihrẹ, nọ whọ rro te enwenọ ubro-uziobọ no, yọ igbenwa 206 nọ ohwo o re wo na e ruẹrẹ oma họ ẹta rai no dede nọ e re ga ha.
8 Uzuazọ o rehọ edhere igbunu nana muhọ evaọ edhede oni ra, nọ ohwo-akpọ ọvuọvo ọ rẹro ruẹ hẹ wọhọ ẹsenọ o jọ evaọ edidi otọ-ẹkpẹ. Evaọ uzẹme, eware buobu e riẹ kpahe epanọ ohwo-akpọ o re ro muhọ evaọ edhede nọ ma riẹ hẹ. Wọhọ oriruo, eme o ru egẹgẹ-ukuoriọ evaọ egẹgẹ-uzuazọ ra nọ i ro muhọ ẹhẹriẹ kpohọ abọ sa-sa ọrọ ekwakwa oma na? O sae jọnọ ekiotọ-eriariẹ a te kiẹ onana via eva obaro, rekọ wọhọ epanọ Devidi ọ ta, Jihova, Ọnọ ọ ma omai ọ riẹ onana notọ avọ otọ ze.
9 “Ibiaro ra e ruẹ ekuakua mẹ nọ a te ma omẹ hẹ; eva obe ra a kere i rai kpobi ọvuọvo họ, eva okenọ a je ru ai kẹ omẹ; okenọ ae ọvuọvo ọ te jọ họ.” (Olezi 139:16) Omaa ugboma ra kpobi o jọ evaọ ogẹgẹ-uzuazọ ọsosuọ ra. Omaa nana họ oware nọ o kpọ orro ra evaọ emerae izii nọ whọ jọ evaọ edhede taure a te ti yẹ owhẹ, jẹ ruọ etoke ikpe udhe nọ ohwo ọ rẹ rọ rro whẹro na. Eva etoke yena, u wo inwene buobu nọ e roma via evaọ uzuazọ ra yọ omaa rai kpobi o jọ evaọ ogẹgẹ-uzuazọ ọsosuọ na.
10 Devidi ọ riẹ kpahe egẹgẹ-ukuoriọ uzuazọ họ, keme evaọ oke riẹ o wo ughẹgbe nọ u re ru oware osese jọ ruaro evaọ ibiaro ohwo ho nọ ọ sai ro wuhrẹ kpahe eware nana. Rekọ o vuhumu nọ oghẹrẹ nọ uzuazọ riẹ u ro muhọ eva edhede o kẹ imuẹro omaa nọ a ma fihotọ. O sae jọnọ Devidi o wo umutho eriariẹ ọrọ epanọ akpaeva o re ro muhọ, fikiere ọ sae jọ iroro riẹ ruẹ inọ orro riẹ u lele omaa gbe oke nọ a ruẹrẹhọ kẹe. Ọ rehọ edhere ẹwoho dhesẹ ona orọ emuhọ ohwo-akpọ nana wọhọ oware nọ “a kere” fihọ eva “obe” Ọghẹnẹ.
11 Ma riẹ nẹnẹ inọ egẹgẹ-ukuoriọ uzuazọ ra u ru nọ who ro wo eware nọ whọ reuku rai no obọ ọsẹgboni ra ze na—wọhọ uthethei, oghẹrẹ ovao, ibiaro, eto gbe ekwakwa oma ra buobu efa. Ogẹgẹ-uzuazọ ra ọvuọvo u wo egẹgẹ-ukuoriọ gbidi gbidi yọ ọvuọvo rai ọ rrọ abọjọ ufi orọ okwakwa nọ u re yẹ egẹgẹ-ukuoriọ uzuazọ, onọ a re se DNA (deoxyribonucleic acid). O wọhọ ẹsenọ a “kere” omaa evuẹ nọ e rẹ kpọ orro ugboma ra fihọ DNA ra. Ẹsikpobi nọ egẹgẹ-uzuazọ ra e ghale—nọ i yẹ ekpokpọ hayo nwene erọ anwae—DNA ra ọ vẹ wha evuẹ yena haro, nọ whọ sae gbẹ rọ jọ uzuazọ nọ enwene ologbo ọ gbẹ rọ nwani dhesẹ oma via evaọ ugboma ra ha. Ogaga ulogbo gbe areghẹ okpehru Ọsẹ obọ odhiwu nọ Ọ ma omai na i gbunu kẹhẹ!
(Olezi 139:17, 18) Kọ ẹvẹ iroro ra, e ghare kẹ omẹ te, O Ọghẹnẹ! ẹvẹ [ekele] rai i bu te! 18 Otẹrọnọ me kele i rai, i bu vi ẹkpẹ. Okenọ mẹ rọo ze, yọ mẹ gbẹ rọ obọ ra.
A Ma Omai “Evaọ Edhere Igbunu”
Ẹgba Iroro Mai nọ Ọ Rrọ Oghẹrẹsa
12 “Kọ ẹvẹ iroro ra, e ghare kẹ omẹ te, O Ọghẹnẹ! ẹvẹ [ekele] rai i bu te! Otẹrọnọ me kele i rai, i bu vi ẹkpẹ.” (Olezi 139:17, 18a) A ma erao evaọ edhere igbunu re, yọ ejọ rai i wo oghẹrẹ ekwakwa jọ gbe ẹgba nọ o vi erọ ohwo-akpọ. Rekọ Ọghẹnẹ ọ kẹ ohwo-akpọ ẹgba iroro nọ o vi ọrọ erao kpekufiẹ. Obe otọkiẹ-eriariẹ jọ o ta nọ: “Ghelọ epanọ mai ahwo-akpọ a tho emama efa te evaọ abọ buobu, ma rrọ oghẹrẹsa evaọ ẹgba ẹmeọta gbe iroro.” Obe na o ta re nọ: “Ma wo ohẹriẹ re evaọ isiuru nọ ma gwọlọ rọ riẹ kpahe omobọ mai, ma gwọlọ iyo kẹ enọ wọhọ: Ẹvẹ uzuazọ mai u ro muhọ? Ẹvẹ a ma ugboma mai na?” Devidi o roro kpahe enọ nana re.
13 Mai wuzou na, ma wo ohẹriẹ no erao evaọ obọdẹ edhere keme ma wo ẹgba nọ ma sai ro roro didi kpahe iruẹru Ọghẹnẹ. Okẹ obọdẹ nana nọ ma wo na yọ edhere jọ nọ a rọ rehọ “uwoho oma Ọghẹnẹ” ma omai. (Emuhọ 1:27) Devidi ọ rehọ okẹ nana ru iruo ziezi. O roro didi kpahe imuẹro nọ i dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ gbe ekwakwa-aghae riẹ nọ i dhesẹ oma via wariẹ iẹe họ. Devidi o te je wo abọjọ Ikereakere Efuafo na, onọ Ọghẹnẹ ọ jọ dhesẹ oma riẹ gbe iruo riẹ via. Ikere nana nọ a gie ẹwolo ku na i fi obọ họ kẹ Devidi wo otọriẹ iruẹru Ọghẹnẹ, ekwakwa-aghae gbe ẹjiroro Riẹ. Nọ Devidi o roro didi kpahe Ikereakere na, emama gbe oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o bi ro lele iei yeri, o whariẹ ze nọ o ro jiri Ọnọ ọ ma riẹ.
Oruvẹ no Obe Avisoi ọrọ Ilezi Ze
139:17, 18. Kọ eriariẹ Jihova e be were omai? (Itẹ 2:10) O tẹ rrọ ere, kiyọ ma duku eyeri evawere nọ o wo oba ha no. Iroro Jihova “i bu vi ẹkpẹ.” Ẹsikpobi eware ekpokpọ e rẹ jariẹ nọ ma rẹ ruẹ wuhrẹ kpahe iẹe.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
(Olezi 136:15) O je kpe Fẹro avọ ogbotu riẹ evaọ Abade Ọwawae, keme uyoyou ulogbo riẹ o rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ.
it-1 783 ¶5
Ọnyano
Jihova o dhesẹ epanọ ogaga riẹ o rro te nọ o siwi emọ Izrẹl jẹ rọ ere kpare odẹ riẹ kpehru. Nọ emọ Izrẹl a nwani te abọdekọ Abade Ọwawae na no, Mosis ọ tẹ kpare ole kẹ ezae na, Miriam oniọvo riẹ o te gbobọ họ ojẹjẹ jẹ kobaro kẹ eyae na be so bi gbile yọ a be za fihọ ole ezae na. (Ọny 15:1, 20, 21) Ohẹriẹ nọ o rrọ udevie emọ Izrẹl avọ ahwo nọ i kiọkọ u muẹro no! Nọ emọ Izrẹl a no Ijipti, Ọghẹnẹ ọ gbẹ kuvẹ re arao hayo amọfa a kẹ ai uye he; arakọ ọvuọvo ọ jẹ gbọ ku ai hayo bẹre enu rri ai dede he. (Ọny 11:7) Dede nọ obe Ọnyano o ta gbiae he inọ Fẹro o lele ogbaẹmo na ruọ abade na je whu hu, Olezi 136:15 o ta nọ Jihova o “kpe Fẹro avọ ogbotu riẹ evaọ Abade Ọwawae” na.
AZIE 26–AKPE 2
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 142-150
“ỌNOWO, Whẹ Họ Ọnọ Ọ Mae Ro, . . . je Te Epanọ A re ro Jiri Owhẹ”
(Olezi 145:1-9) Me re jiri owhẹ Ọghẹnẹ gbe Ovie mẹ, mẹ vẹ kpẹwẹ odẹ ra nebẹdẹ ri te bẹdẹ. 2 Kẹdẹ kẹdẹ mẹ rẹ kpẹwẹ owhẹ, me ve jiri odẹ ra bẹdẹ bẹdẹ. 3 ỌNOWO, whẹ họ ọnọ ọ mae ro, whọ tẹ jẹ ro te epanọ a re ro jiri owhẹ, oruaro ra o ro vi ẹta. 4 Iruẹru ra a re jiri ai no oge ruọ oge, a ve dhesẹ iruo oruaro ra. 5 Eva oro urirẹ ogaga ra, gbe iruo igbunu ra, me roro didi. 6 Ahwo a re ti whowho ogaga iruo imuozọ ra, me ve je dhesẹ oruaro ra. 7 A re ti dhesẹ usi ewoma ubuobu ra via, a vẹ te suole ẹrẹreokie ra via vevẹ. 8 ỌNOWO na ọ vọ avọ aruoriwo gbe ohrọ, ọ rẹ kaki muofu hu, ọ vọ avọ uyoyou ulogbo. 9 ỌNOWO na owoma kẹ ahwo kpobi, ohrọ riẹ o rọ kẹ enọ ọ ma kpobi.
Oruaro Jihova O Rro Vrẹta
‘Me re Jiri Ọghẹnẹ Ovie Na’
3 Dede nọ Devidi ọ jọ ovie nọ Ọghẹnẹ o ro mu, o rri Jihova wọhọ uzedhe Ovie Izrẹl. Devidi ọ ta nọ: “Uvie na o ra, O ỌNOWO, jọ a kpare owhẹ kpehru wọhọ ọnọ o wuzou vi ai kpobi.” (1 Iruẹru-Ivie 29:11) Who rri epanọ Devidi o rri Ọghẹnẹ ghare te wọhọ Osu! Ọ so nọ: “Me re jiri owhẹ Ọghẹnẹ gbe Ovie mẹ, mẹ vẹ kpẹwẹ odẹ ra nebẹdẹ ri te bẹdẹ. Kẹdẹ kẹdẹ mẹ rẹ kpẹwẹ owhẹ, me ve jiri odẹ ra bẹdẹ bẹdẹ.” (Olezi 145:1, 2) O jọ isiuru Devidi re o jiri Jihova Ọghẹnẹ no ohiohiẹ te owọwọ je no ebẹdẹ rite bẹdẹ.
4 Olezi avọ 145 o rrọ uyo ogbagba kẹ ehaise Setan inọ Ọghẹnẹ yọ osu oriobọ ọnọ o bi mi emama riẹ ufuoma. (Emuhọ 3:1-5) Olezi nana ọ tẹ jẹ fere ọrue Setan via inọ enọ i bi yo ẹme kẹ Ọghẹnẹ a bi ru ere fiki erere nọ o bi noi te ai obọ ọvo, orọnikọ fikinọ a you Ọghẹnẹ hẹ. (Job 1:9-11; 2:4, 5) Wọhọ Devidi, Ileleikristi uzẹme nẹnẹ a be k’uyo kẹ eme erue Ẹdhọ. A rri ẹruore rai ọrọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọ esuo Uvie na ghaghae fikinọ a gwọlọ jiri Jihova bẹdẹ bẹdẹ. Nẹnẹ na, ima ahwo buobu a mu ere họ eru no ẹkwoma ẹrọwọ nọ a bi fihọ idhe ẹtanigbo Jesu gbe ẹmeoyo nọ a be rọ gọ Jihova fiki uyoyou wọhọ egegagọ riẹ nọ e rehọ oma mudhe jẹ họ-ame no.—Ahwo Rom 5:8; 1 Jọn 5:3.
Oruaro Jihova O Rro Vrẹta
Iriruo nọ I Dhesẹ Oruaro Ọghẹnẹ
7 Olezi 145:3 o kẹ ugogo ẹjiroro jọ nọ ma re ro jiri Jihova. Devidi ọ so nọ: “ỌNOWO, whẹ họ ọnọ ọ mae ro, whọ tẹ jẹ ro te epanọ a re ro jiri owhẹ, oruaro ra o ro vi ẹta.” Oruaro Jihova u wo umuo ho. Ahwo-akpọ a rẹ sae kiẹe via, riẹ otọ riẹ, hayo wawo iẹe vọvọ họ. Rekọ ma ti ghine wo erere nọ ma be te t’ẹme kpahe iriruo jọ ọrọ oruaro Jihova nọ o vrẹta na.
8 Daoma roro kpahe okejọ nọ whọ rọ jọ oria nọ ikpẹ e rrọ họ evaọ aso, who te rri ehru nọ ọ ghariẹ. Kọ akpọ o gbe gb’owhẹ unu nọ whọ ruẹ isi nọ e rrọ kalekale dede nnọ oria kpobi o rrọ biebi? Kọ oma o gbẹ wọ owhẹ jiri Jihova kẹ oruaro ulogbo riẹ fiki ekwakwa obehru nana nọ ọ ma na? Dede na, enọ whọ ruẹ na yọ amabọ jọ gheghe ọrọ unu isi nọ e rrọ eva ẹko-isi nọ otọakpọ mai na o rrọ abọjọ riẹ. U te no ere no, a ta nnọ eko-isi nọ e riẹ i bu vi ima-odu udhusoi, rekọ esa ọvo ma rẹ sae ruẹ ababọ ughẹgbe nọ a re ro rri ugbothabọ. Evaọ uzẹme, isi gbe eko-isi nọ a rẹ sai kele mu hu nọ i ru ehrugbakpọ ibadidi na via na yọ imuẹro ọrọ ogaga emama Jihova gbe oruaro riẹ nọ a sae kiẹ via ha.—Aizaya 40:26.
Oruaro Jihova O Rro Vrẹta
Ekwakwa Iwoma Ọghẹnẹ E Rro Kẹhẹ!
20 Wọhọ epanọ ma muẹrohọ no na, awọ ezeza ọsosuọ erọ Olezi avọ 145 na e k’omai uvi ẹjiroro nọ ma re ro jiri Jihova kẹ eware nọ i wo abọ kugbe oruaro riẹ nọ a rẹ sae kiẹ via ha na. Owọ avọ 7 rite orọ avọ 9 i fi ẹgba họ oruaro Ọghẹnẹ ẹkwoma ẹmeọta kpahe ekwakwa oma riẹ. Devidi ọ so nọ: “A re ti dhesẹ usi ewoma ubuobu ra via, a vẹ te suole ẹrẹreokie ra via vevẹ. ỌNOWO na ọ vọ avọ aruoriwo gbe ohrọ, ọ rẹ kaki muofu hu, ọ vọ avọ [uyoyou-ẹwo]. ỌNOWO na owoma kẹ ahwo kpobi, ohrọ riẹ o rọ kẹ enọ ọ ma kpobi.
21 Devidi ọ kake jọ etenẹ fi ẹgba họ ewoma gbe ẹrẹreokie Jihova—ekwakwa nọ Setan Ẹdhọ o fi avro họ. Oghẹrẹ vẹ ekwakwa nana i re kpomahọ enọ i you Ọghẹnẹ jẹ be roma kpotọ kẹ esuo riẹ kpobi? Ẹhẹ, ewoma Jihova gbe edhere okiẹrẹe nọ o bi ro su o be wha oghọghọ se egegagọ riẹ te epanọ oma u bi ro mu ai jiri ei. Ofariẹ, Jihova o bi dhesẹ ewoma riẹ kẹ “ahwo kpobi.” Ma wo ẹruore inọ onana u ti fi obọ họ kẹ amọfa buobu kurẹriẹ je zihe ruọ egegagọ Ọghẹnẹ uzẹme na re oke o tẹ te vabọ.—Iruẹru 14:15-17.
Jihova Ọ Vọ Avọ Uyoyou Ọriẹruo
2 Jihova o re dhesẹ uyoyou kẹ uvi egegagọ riẹ evaọ emamọ edhere nọ ọ rẹ tọ. A rehọ eme Hibru nọ a fa “uyoyou-ẹwo” hayo “uyoyou ọriẹruo” ro dhesẹ uyoyou utioye na. Devidi ovie Izrẹl anwae na o rri uyoyou-ẹwo Ọghẹnẹ ghare gaga. Fiki eware nọ ọ rọ ẹro ruẹ no gbe eroro didi kpahe epanọ Ọghẹnẹ o yeri kugbe amọfa no, Devidi ọ sae rehọ ududu so nọ: “ỌNOWO na ọ . . . vọ avọ uyoyou ulogbo [“uyoyou-ẹwo hayo uyoyou ọriẹruo,” NW].”—Olezi 145:8.
(Olezi 145:10-13) Iruo ra kpobi i re jiri owhẹ O ỌNOWO, jegbe erezi ra kpobi i re ti jiri owhẹ! 11 A rẹ te ta ẹme oruaro uvie ra, jegbe ogaga ra. 12 Re a ruẹse ru iruo ogaga via kẹ emọ ahwo, avọ oruaro urirẹ uvie riẹ. 13 Uvie ra uvie bẹdẹ bẹdẹ, isuẹsu ra e rẹ jọ no ige ruọ ige.
Jihova Ọ Vọ Avọ Uyoyou Ọriẹruo
Evuhumu Otu Omarokpotọ Ọghẹnẹ
3 Hana, oni Samuẹle ọruẹaro na, ọ ta kpahe Jihova Ọghẹnẹ nọ: “Ọ rẹ kpọ awọ enọ i wo orọwọ [“otu omarokpotọ,” NW].” (1 Samuẹle 2:9) Amono họ “otu omarokpotọ” itieye na? Devidi Ovie na ọ kẹ uyo na. Nọ o jiri ekwakwa igbunu Jihova no, ọ tẹ ta nọ: “Erezi ra [“otu omarokpotọ,” NW] kpobi i re ti jiri owhẹ!” (Olezi 145:10) Ẹvẹ ahwo-akpọ a re ro jiri Ọghẹnẹ? A re ru ere ẹkwoma ewoma riẹ nọ a rẹ ta kpahe.
4 A rẹ sae rehọ ẹkwoma unu nọ a be rọ ta ewoma Jihova vuhu otu omarokpotọ riẹ mu. Evaọ ẹmeọta ẹkeriotọ gbe etoke iwuhrẹ rai, didi eware a be mae t’ẹme kpahe? Ẹhẹ, kpahe Uvie Jihova! Idibo omarokpotọ Ọghẹnẹ a rọwo kugbe eme ọ Devidi, ọnọ ọ so nọ: “A rẹ te ta ẹme oruaro uvie ra [Jihova], jegbe ogaga ra.”—Olezi 145:11.
5 Kọ Jihova ọ rẹ gaviezọ okenọ otu omarokpotọ riẹ a te bi jiri ei? Ẹhẹ, ọ rẹ gaviezọ kẹ eme nọ a be ta. Evaọ eruẹaruẹ jọ nọ i wo abọ kpahe egagọ uzẹme evaọ edẹ mai na, Malakae o kere nọ: “Kẹsena enọ e be dhẹ-ozọ ỌNOWO na ohwo ọ tẹ be ta kẹ [ohwo]; ỌNOWO na ọ tẹ gaviezọ je yo ẹme kẹ ae, a te kere obe ekareghẹhọ rọ kẹe kpahọ enọ e be dhẹ-ozọ ỌNOWO na, je bi roro odẹ riẹ.” (Malakae 3:16) O rẹ were Jihova gaga okenọ otu omarokpotọ riẹ a tẹ be t’ẹme ezi riẹ, yọ ọ rẹ kareghẹhọ ae.
6 Kọ Jihova ọ rẹ gaviezọ okenọ otu omarokpotọ riẹ a te bi jiri ei? Ẹhẹ, ọ rẹ gaviezọ kẹ eme nọ a be ta. Evaọ eruẹaruẹ jọ nọ i wo abọ kpahe egagọ uzẹme evaọ edẹ mai na, Malakae o kere nọ: “Kẹsena enọ e be dhẹ-ozọ ỌNOWO na ohwo ọ tẹ be ta kẹ [ohwo]; ỌNOWO na ọ tẹ gaviezọ je yo ẹme kẹ ae, a te kere obe ekareghẹhọ rọ kẹe kpahọ enọ e be dhẹ-ozọ ỌNOWO na, je bi roro odẹ riẹ.” (Malakae 3:16) O rẹ were Jihova gaga okenọ otu omarokpotọ riẹ a tẹ be t’ẹme ezi riẹ, yọ ọ rẹ kareghẹhọ ae.
(Olezi 145:14-16) ỌNOWO na ọ be yọrọ enọ i re kie, ọ vẹ jẹ kpare enọ e rọ oma kpotọ. 15 Enọ e rẹriẹ ovao ku owhẹ, whọ rẹ rọ emu rai kẹ ae ẹruoke. 16 Who rovie abọ ra, who te bi ru ẹgwọlọ eware nọ i wo uzuazọ kpobi rọ kẹ ae.
Jihova Ọ Vọ Avọ Uyoyou Ọriẹruo
10 Ghinọ uzẹme, isu ahwo-akpọ jọ a ghine wo uvi ọdawẹ kpahe ewoma enọ e rrọ otọ rai. Rekọ enọ e mai tube woma evaọ udevie rai dede a riẹ kpahe enọ a bi su na totọ họ. Evaọ uzẹme, ma rẹ sae nọ inọ: Kọ osu jọ ọ riẹ nọ o wo ọdawẹ kẹ enọ e rrọ otọ riẹ kpobi te epanọ ọ rẹ rọ dhogbo ze vẹrẹ vẹrẹ ro fi obọ họ kẹ omomọvo rai evaọ etoke uye? E, osu otiọye ọ riẹ. Devidi o kere nọ: “ỌNOWO na ọ be yọrọ enọ i re kie, ọ vẹ jẹ kpare enọ e rọ oma kpotọ.”—Olezi 145:14.
11 Edawọ gbe okpẹtu buobu i bi te otu omarokpotọ Jihova Ọghẹnẹ fiki sebaẹgba rai gbe fikinọ a be rria akpọ nọ ọ rrọ otọ ogaga Setan, “oyoma na.” (1 Jọn 5:19; Olezi 34:19) Ukpokpoma u bi te Ileleikristi. Ejọ e be ruẹ uye ẹyao nọ o re siotọ hayo uweri ohwo nọ ọ va rai abọ. Ẹsejọ, ethobọ otu omarokpotọ Jihova e sai ru ai jọ ‘ọkora’ fiki elọhoma. Dede na, makọ odawọ kpobi nọ u re te ai, Jihova ọ ruẹrẹ oma kpahe re ọ rehọ omosasọ gbe ogaga abọ-ẹzi kẹ omomọvo rai. Jesu Kristi Ovie na o wo isiuru uyoyou evona kẹ ahwo omarokpotọ riẹ.—Olezi 72:12-14.
Emamọ Emu Evaọ Ẹruoke
12 Fiki uyoyou-ẹwo ulogbo riẹ, Jihova ọ be rehọ ẹgwọlọ idibo riẹ kpobi kẹ ae. Onana o kẹre te emamọ emu nọ ọ be rọ ko ai. Devidi Ovie na o kere nọ: “Enọ e rẹriẹ ovao ku owhẹ [Jihova], whọ rẹ rọ emu rai kẹ ae ẹruoke. Who rovie abọ ra, who te bi ru ẹgwọlọ eware nọ i wo uzuazọ kpobi rọ kẹ ae.” (Olezi 145:15, 16) Makọ evaọ oke okpẹtu, Jihova ọ rẹ sae kpọ eware re otu omarokpotọ riẹ a wo ‘emu okpẹdoke.’—Luk 11:3; 12:29, 30.
13 Devidi ọ ta inọ “eware nọ i wo uzuazọ kpobi” e be re eva vọ. Erao na e rrọ usu eyena re. Ogbẹrọ ubu ẹbe otọakpọ gbe ekakọ abade he, emama nọ e rrọ ame, emevrae, gbe erao otọ a hai wo ofou-ẹwẹ nọ a hẹ wẹ hayo emu nọ a hẹ re he. (Olezi 104:14) Dede na, Jihova ọ be ruẹ nnọ aikpobi a wo ẹgwọlọ rai.
14 Wo ohẹriẹ no erao, ahwo-akpọ a wo ẹgwọlọ abọ-ẹzi. (Matiu 5:3) Jihova ọ be ghinẹ rọ edhere igbunu rehọ ẹgwọlọ abọ-ẹzi otu omarokpotọ riẹ kẹ ai! Re o te ti whu, Jesu ọ yeyaa inọ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ ọ te kẹ idibo riẹ ‘emu abọ-ẹzi eva ẹruoke.’ (Matiu 24:45) Okiọkotọ ọrọ 144,000 nọ a wholo na i ru otu ọrigbo yena via nẹnẹ. Ẹkwoma rai, Jihova ọ ghinẹ kẹ emu abọ-ẹzi buobu no.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
(Olezi 150:6) Jọ koware koware nọ o be wẹ u jiri ỌNOWO na! Jiri ỌNOWO!
it-2 448
Unu
Unu yọ oware nọ Ọghẹnẹ ọ ma fihọ ohwo re ọ rọ re emu jẹ rọ ta ẹme. U fo nọ eme kpobi nọ i bi no unu na ze i re jiri Ọghẹnẹ. (Ol 34:1; 51:15; 71:8; 145:21) Ọso-ilezi na o whowho nọ jọ oware kpobi nọ o be wẹ o hai jiri Jihova; fikiere ohwo-akpọ kpobi ọ rẹ rọ unu riẹ jiri Jihova re ọ sae jọ uzuazọ. Pọl ukọ na ọ ta nọ re ohwo ọ rọwo Ọghẹnẹ gbe Jesu Ọmọ riẹ no udu ze ọvo dede u te he. Ohwo na ọ rẹ rọ unu riẹ whowho ei via re o te ti wo esiwo.—Ol 150:6; Rom 10:10.
Re oware nọ Jihova ọ gwọlọ ru o rọwo kugbe ẹjiroro gbe udu nọ ọ rọ rrọ Ọmemama na, Jihova ọ rẹ sai fi emamọ eme họ idibo riẹ unu. Evaọ okejọ ọ rọ edhere igbunu ru ere kẹ eruẹaro riẹ, ẹkwoma ẹme nọ o fihọ ai unu. (Ọny 4:11, 12, 15; Jer 1:9) Evaọ ojọ dede, o ru nọ anyenya ọ rọ ta ẹme. (Ik 22:28, 30; 2Pi 2:15, 16) Jihova ọ sai fi eme riẹ họ unu idibo riẹ nẹnẹ re, orọnikọ evaọ edhere igbunu hu, rekọ ẹkwoma Ebaibol na nọ o re ro wuhrẹ ai kẹ iruo iwoma kpobi. (2Ti 3:16, 17) A gbẹ be hẹrẹ re Kristi ọ nyaze te vuẹ ai emamọ usi nọ a re whowho ho, hayo re a kpohọ oria jọ re a tẹ te ruẹ oware nọ a rẹ rọ ta usiuwoma. A wo rai gba, o rrọ unu rai dede, yọ a tubẹ vuẹ ai nọ: “Ẹme na ọ kẹle owhẹ, evaọ unu ra gbe evaọ udu ra.”—Rom 10:6-9; Izi 30:11-14.
Ọ rẹ Kẹ Uzuazọ Hayo Wha Uwhu Ze. U wuzou gaga re eme ezi e hai no unu na ze, keme ere Jihova ọ gwọlọ nọ o hae jọ. Ebaibol ọ ta nọ: “Ẹme unu ohwo okiẹrẹe yọ eyeri ame uzuazọ.” (Itẹ 10:11) Fikiere, u fo nọ ma rẹ yọroma kẹ ẹme nọ ma rẹ rọ unu na ta (Ol 141:3; Itẹ 13:3; 21:23), otẹrọnọ eme igheghẹ i bi no unu na ze o rẹ wha uwhu ze. (Itẹ 10:14; 18:7) Ọghẹnẹ ọ te nọ owhẹ oghẹrẹ eme nọ i bi no unu ra ze. (Mt 12:36, 37) Ohwo ọ sae rọ okpakpa ya eyaa ababọ erorote. (Ọt 5:4-6) Ohwo nọ o re gu ọriọriọ, ọ wọhọ ohwo nọ ọ be riẹ uziobọ ovo họ ohwo yọ enọ i kiọkọ i bi rri ohwo na. (Itẹ 26:28) Ohwo ọ rẹ tubẹ mae yọroma nọ ọ tẹ rrọ udevie ahwo omuomu, keme ọ gbẹ ta ẹme areghẹ nọ o re no obọ Ọghẹnẹ ze hayo kuvẹ re ọ kpọe he, ọ rẹ ta ẹme nọ o rẹ wha ekela se odẹ Ọghẹnẹ, yọ onana o rẹ sae wha uwhu se ohwo na. (Ol 39:1) Jesu o fi emamọ oriruo hotọ kẹ omai kpahe oreva Ọghẹnẹ uruo, keme nọ a jẹ laeka ọ la eka zihe he hayo o seha kẹ ahwo omuomu nọ e jẹ kẹe uye he.—Aiz 53:7; Iru 8:32; 1Pi 2:23.
Ileleikristi kpobi a rẹ jaja aro vi ẹsikpobi keme a gba ha; a rẹ kiẹ oware nọ o rrọ udu rai riwi ziezi. Jesu ọ ta nọ orọnikọ oware nọ ọ ruọ unu ohwo o re zue ei oma ha, rekọ oware nọ u no unu riẹ ze, keme “eme ibuobu nọ e vọ udu na, eye unu o rẹ ta via.” (Mt 12:34; 15:11) Fikiere o gwọlọ nọ ohwo o re rorote ziezi re ọ tẹ rọ unu riẹ ta ẹme. O gwọlọ nọ ohwo ọ rẹ rọ udu riẹ kpobi fi eware ezi nọ ọ jọ Ebaibol na wuhrẹ họ iruo.—Itẹ 13:3; 21:23.