Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
ARIA 1-7
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 87-91
“Daji Oria Oride Erumeru Na”
(Olezi 91:1, 2) Ọnọ ọ be ria oria Oride na, ọ rẹ te jọ otọ uwoho Erumeru na, 2 ọ rẹ te ta kẹ ỌNOWO nọ, “Whẹ họ oria adhẹzọ gbe uwou ogaga mẹ; Ọghẹnẹ mẹ, ọnọ me re fievahọ.”
Ma Dede Owhai Rehọ Ziọ Edhere Uzuazọ nọ O Mai Woma!
Ufuoma Evaọ “Oria Oride Na”
10 Omarọkẹ gbe ame-ọhọ e rẹ jẹ wha eghale efa ze, koyehọ uvẹ-ọghọ nọ ma rẹ rọ rria “oria Oride na.” (Se Olezi 91:1.) Oria nana u dikihẹ kẹ oria ufuoma, oria ọthọwẹ no enwoma abọ-ẹzi. Ahwo nọ a rẹ sai wo ufuoma nana họ enọ i wo eriwo Ọghẹnẹ gbe enọ i fievahọ iẹe. Ma te fi eva mai kpobi họ Jihova jẹ be rria lele omarọkẹ mai, yọ o wọhọ ẹsenọ ma be ta nọ: “Whẹ họ oria adhẹzọ gbe uwou ogaga mẹ; Ọghẹnẹ mẹ, ọnọ me re fievahọ.” (Ol. 91:2) Jihova Ọghẹnẹ o ve zihe ruọ oria adhẹzọ mai. (Ol. 91:9) Kọ oria ọfa vẹ u re woma vi enẹ?
11 Ẹria “oria Oride na” o te je dhesẹ inọ ma wo usu okpekpe kugbe Ọghẹnẹ. Omauromudhe gbe ame-ọhọ onana u re ro muhọ. Kẹsena, ma ve ru usu mai kugbe Ọghẹnẹ ga ziezi ẹkwoma uwuhrẹ Ebaibol, olẹ, gbe izi riẹ nọ ma re koko. (Jem. 4:8) Ohwo nọ ọ mae kẹle Jihova họ Jesu, keme o fi eva riẹ kpobi họ Ọmemama na no emuhọ ze. (Jọn 8:29) Fikiere, ajọ ma wo avro ho sọ Jihova ọ sai ti fi obọ họ kẹ omai ria te eyaa omauromudhe mai. (Ọtausi. 5:4) Eruẹrẹfihotọ abọ-ẹzi nọ Ọghẹnẹ o ru no kẹ ahwo riẹ yọ imuẹro ivevẹ inọ o gine you omai jẹ gwọlọ inọ ma gọe te urere.
(Olezi 91:3) Kemena ọye oma riẹ o re ti siwi omẹ no ẹta okpe-emevra, gbe abọ ẹyao ọgaga nọ o re vo.
Esiwo No Eta Okpe-Emevra Na
ILELEIKRISTI uzẹme kpobi a rẹriẹ ovao dhe ojihẹ jọ nọ o wo areghẹ gbe ẹghẹ vi ahwo-akpọ. A se rie “okpe-emevra” eva Olezi 91:3. Ono họ ọwegrẹ nana? Anwọ ukere June 1, 1883 ze, emagazini nana o bi ro dhesẹ inọ ọwegrẹ nana họ Setan Ẹdhọ na. Avọ ẹghẹ, ọwegrẹ ọgaga nana ọ be daoma re ọ viẹ ahwo Jihova họ jẹ kpahe ẹta kẹ ai wọhọ epanọ okpe-emevra o re ru na.
2 Evaọ oke anwae, a jẹ hai mu emevra fiki ile awere rai, erru ibekpe rai, rọkẹ emu othere hayo idhe-idhe. Rekọ, emevra e rẹ fiọfiọ ẹro gaga, a rẹ kaki kie ẹta ha. Fiki onana, ikpe-emevra erọ etoke nọ a ro kere Ebaibol na, a jẹ hae kaki wuhrẹ iruemu oghẹrẹ evra sa-sa nọ a gwọlọ mu. Kẹsena, a ve ru eta nọ a rẹ kaki rri mu hu nọ a re ro mu ai. Nọ Ebaibol ọ rehọ Setan dhesẹ okpe-emevra, o bi fi obọ họ k’omai re ma riẹ ereghẹ riẹ. Ẹdhọ o re wuhrẹ oghẹrẹ nọ mai omomọvo ọ rrọ. O re muẹrohọ uruemu mai, ọ vẹ lẹlẹ kpahe eta nọ o re ro mu omai ọkpokpọ. (2 Timoti 2:26) Obọ riẹ u te te omai yọ ọ raha usu mai kugbe Ọghẹnẹ no, yọ onana o rẹ sai su kpohọ ọraha ibẹdẹ. Fikiere, re ma siọ ẹta riẹ ba ekie ruọ, u fo re ma vuhu eghẹ sa-sa erọ “okpe-emevra” na.
3 Ọso-ilezi na o dhesẹ re inọ eghẹ Setan e wọhọ erọ ọmọ okpohrokpo hayo arao-omuomu. (Olezi 91:13) Wọhọ okpohrokpo, ẹsejọ Setan ọ rẹ bọwo oma sa wọso ahwo Jihova ẹkwoma ukpokpoma hayo izi ọgbahọ nọ a re fihọ rọ gwọlọ whaha iruẹru rai. (Olezi 94:20) Ọwọsuọ ọgaga otiọye na o sai ru ahwo jọ zoruẹ. Rekọ evaọ ẹsibuobu, ọwọsuọ otiọnana, e rẹ wha ewoma ze jẹ lẹliẹ ahwo Ọghẹnẹ wo okugbe viere. Kọ ẹvẹ kpahe ọwọsuọ Setan nọ ọ wọhọ erọ arao-omuomu nọ a rẹ kaki rri mu hu?
4 Ẹdhọ ọ rẹ rọ ereghẹ ikpehru riẹ vẹ ruọ omai wọhọ epanọ arao-omuomu ọ rẹ họrọ no oria nọ u siomano ze na. Ọ rehọ enẹ nua iroro idibo Ọghẹnẹ jọ no, jẹ viẹ ai họ bi ru oreva riẹ ikpenọ a re ru oreva Jihova, ọ tẹ be rọ enẹ gele ai fihọ enwoma. Eva e were omai inọ ma rrọ igbori eghẹ Setan he. (2 Ahwo Kọrint 2:11) Enẹna joma t’ẹme kpahe eta iyoma ene jọ erọ “okpe-emevra” na.
Ozodhẹ Ohwo-Akpọ
5 “Okpe-emevra” na ọ riẹ nọ ohwo-akpọ ọ gwọlọ ajiri gbe ọjẹrehọ amọfa. Ileleikristi a wo ẹgwọlọ ọyena re, a rrọ ahwo nọ a rẹ daezọ iroro amọfa ha ha. Fikinọ Ẹdhọ ọ riẹ onana, ọ rẹ gwọlọ rehọ awaọruọ oghẹrẹ nọ amọfa a ti rri rai rọ ruọ Ileleikristi oma. Wọhọ oriruo, ọ rẹ viẹ idibo Ọghẹnẹ jọ họ kie ruọ ẹta “ozodhẹ ohwo.” (Itẹ 29:25) Idibo Ọghẹnẹ a tẹ rọ fiki ozodhẹ ohwo-akpọ bi lele amọfa ru oware nọ Jihova ọ rẹ ghọ, hayo siọ oware nọ Ebaibol ọ ta ba eruo, yọ a kie ẹta “okpe-emevra” na no.—Izikiẹl 33:8; Jemis 4:17.
6 Wọhọ oriruo, uzoge ọ sai kie kẹ otunyẹ ibe emọ isukulu riẹ, o ve vovo isigareti. Ẹsejọhọ isigareti ivovo e ziọ iroro riẹ vievie he taure o te ti kpohọ isukulu ẹdẹ yena. O je ti rri hi, o duomahọ oware nọ o rẹ dha Ọghẹnẹ eva jẹ tubẹ wha ẹyao sei no. (2 Ahwo Kọrint 7:1) Ẹvẹ o ro kie ruọ odawọ na? Ẹsejọhọ o kuomagbe ikpehre egbẹnyusu, ọ tẹ be dhozọ eva nọ o re ru dha ae. Whai izoge, wha jọ “okpe-emevra” na ọ bẹbẹ owhai ruọ ẹta riẹ hẹ! Re ọ siọ owhai ba emu ọkpokpọ, wha whaha ekie kẹ edawọ esese. Yoẹme kẹ unuovẹvẹ Ebaibol na kpahe ekpehre usu.—1 Ahwo Kọrint 15:33.
7 Esẹgbini Ileleikristi a se owha-iruo rai nọ a rẹ rọ rẹrote iviuwou rai evaọ abọ-iwo gboja gaga wọhọ epanọ Ikereakere na e ta. (1 Timoti 5:8) Dede na, ẹjiroro Setan họ re o ru Ileleikristi raha oke thesiwa kẹ ẹgwọlọ eware eyero akpọ na. Ẹsejọhọ iwuhrẹ i bi vo ai kẹse kẹse fikinọ enọ a bi ruiruo kẹ a gwọlọ nọ a raha oke vi epanọ a gbẹ tamu. Ozọ o sai tube mu ai re a yare uvẹ nọ a re ro kpohọ abọ kpobi ọrọ okokohọ ubrotọ nọ a rẹ jọ kuomagbe inievo rai gọ Jihova. ‘Ẹrorọsuọ Jihova,’ oye o rẹ thọ omai no ẹta nana. (Itẹ 3:5, 6) Ofariẹ, ma tẹ be kareghẹhọ inọ mai yọ ahwo uviuwou Jihova gbe inọ Jihova ọ riẹ nọ o wo owha-iruo re ọ rẹrote omai, u ti fi obọ họ k’omai jọ owowa. Kọ whai esẹgbini wha rọwo inọ Jihova ọ te rọ edhere jọ rẹrote owhai avọ iviuwou rai nọ wha te bi ru oreva riẹ? Manikọ, wha te kẹ Ẹdhọ uvẹ re o mu owhai ọkpokpọ ro ru oreva riẹ fiki ozodhẹ ohwo-akpọ? Ma tudu họ owhai awọ re wha roro jẹ lẹ kpahe enọ nana.
Agbefẹ Ekwakwa-Efe
8 Setan ọ rẹ jẹ rehọ isiuru ilale-efe kpahe ẹta k’omai. Akpọ na ọ be tudu họ idhere nọ a re ro fe asohẹrioke, onana o sae viẹ idibo Ọghẹnẹ jọ họ. Ẹsejọ a rẹ tudu họ ahwo awọ nọ: “Kru obọ ga. Nọ who te fe no, who ve serihọ riakpọ kuoma. Oke yena whọ sai ru ọkobaro dede.” Eme itienana yọ eme ọ eriwo abọvo ọrọ otu nọ e rẹ gwọlọ rọ ibe eg’Ọghẹnẹ rai rọ kọ okọ. Dai roro ẹme nọ a be ta k’owhẹ na. Kọ i gbe dhesẹ oghẹrẹ iroro ọdafe “ogheghẹ” nọ Jesu ọ rọ kẹ ọtadhesẹ na?—Luk 12:16-21.
9 Oghẹrẹ nọ Setan ọ be kpọ akpọ omuomu riẹ o be lẹliẹ ahwo wo isiuru kẹ ekwakwa akpọ na. Isiuru itieye na e rẹ sae rọ ẹmẹrera daruọ Oleleikristi oma, te epanọ i re ro duwu ẹme Ọghẹnẹ je ru ei jọ “ababọ ubi.” (Mak 4:19) Ebaibol e tudu họ omai awọ inọ ma te wo emuore gbe emuẹgọ jọ enana e d’omai ẹro. (1 Timoti 6:8) Ghele na, ibuobu i bi kie ẹta “okpe-emevra” na keme a bi fi ẹme nana h’iruo ho. Kọ o sae jọnọ omorro o be lẹliẹ ai roro nọ a gbe wo ekwakwa eyero jọ họ yọ a t’ahwo ho? Kọ ẹvẹ kpahe mai omamai? Kọ ma be rọ fiki eware jọ nọ ma gwọlọ wo gbabọkẹ egagọ uzẹme? (Hagai 1:2-8) O d’omai gaga inọ inievo jọ e jọ etoke ọbẹwẹ gbabọkẹ usu rai kugbe Jihova no re a sai gbe yeri uzuazọ akpọriọ nọ o rerie rai oma no. Nwanọ omarọkẹ ilale-efe utiona “okpe-emevra” na ọ gwọlọ!
Ẹta ọrọ Ighe-Iriwo nọ I Fo Ho
10 Ẹta ọfa ọrọ “okpe-emevra” na họ re o ru ahwo kare utuoma kẹ oware uyoma. Oghẹrẹ iroro nọ ahwo nọ a jọ Sọdọm avọ Gomora a wo oye o be kpọ enọ i bi ru eware ugheriwo nẹnẹ. Makọ iyẹrẹ gheghe nọ a be nẹ evaọ etẹlivisiọno gbe ebe-usi, a be jarai fi erru họ ozighi gbe isiuru ọfariẹ-ogbe. Eware buobu nọ a be jọ ekwakwa awhusi dhesẹ i bi kpe ẹgba-iroro nọ ahwo a rẹ rọ “hẹriẹ uwoma no uyoma.” (Ahwo Hibru 5:14) Rekọ, kareghẹhọ ẹme nọ Jihova ọ ta ẹkwoma Aizaya inọ: “Uye u re te enọ i re se eyoma ewoma, gbe ewoma eyoma!” (Aizaya 5:20) Kọ “okpe-emevra” na ọ lẹlẹ rehọ ugheriwo etọtọ raha iroro ra no? U fo re ma kiẹ oma mai riwi.—2 Ahwo Kọrint 13:5.
11 Enwenọ ikpe 25 nọ e vrẹ, Uwou-Eroro Na o vẹvẹ idibo Ọghẹnẹ unu kpahe eware nọ a be jọ etẹlivisiọno dhesẹ. A ta kpahe epanọ edrama nọ a be jọ iredio gbe etẹlivisiọno ru e rẹ rọ rehọ ẹmẹrera kpomahọ iroro ohwo inọ: “A be rehọ isiuru uyoyou wọhọ unoma kẹ uruemu ọfariẹ kpobi. Wọhọ oriruo, uzoge ọmọtẹ jọ nọ o gb’ọfariẹ jẹ rọ ere dihọ, ọ ta kẹ ogbẹnyusu riẹ nọ: ‘Me you Victor gaga. Mẹ daezọ oware nọ u re noi ze he. . . . Mẹ tẹ sai yẹ ọmọ kẹe ọvo dede u te kẹ omẹ!’ Ile awere nọ a bi kporo lele ẹme na u re ru ei bẹbẹ kẹ ohwo nọ ọ be gaviezọ re o roro nọ owojẹ riẹ na o thọ. Whẹ omara dede who ve ti mu emamọ ubiẹro họ ero rri Victor. Ohrọ ọmọtẹ na o vẹ te re owhẹ. Udu ra o vẹ te lọhọ. Ohwo jọ nọ ọ jẹ hai rri ighe itienana vẹre nọ o rri otọ mu uwhremuna, ọ ta nọ: ‘Oghẹrẹ nọ whọ rẹ rọ jẹ uruemu othọthọ rai rehọ u re gb’owhẹ unu. Ma riẹ nọ ọfariẹ-ogbe ọ thọ. . . . Rekọ mẹ tẹ te ruẹ nọ mẹ be jọ iroro mẹ kuomagbe ahwo na.’
12 Anwẹnọ a ro kere izoẹme yena, ighe-iriwo itieye na nọ i re gbe udu ohwo ku i bu vi epaọ ọsosuọ no. Evaọ eria buobu, taso tuvo a bi dhesẹ eware nana. Te ezae, te eyae, gbe emoha a be rehọ eware ẹkeriotọ nana kuọ iroro gbe idu rai kẹse kẹse. Rekọ, joma viẹ omai mai họ họ. O thọ re ma roro inọ eware nọ ma be rọ ẹro ruẹ kẹdẹ kẹdẹ evaọ akpọ na i yoma vi enọ a be jọ etẹlivisiọno dhesẹ dede. Kọ Oleleikristi ọ sae ta nọ u kiehọ re ọ gaviezọ kẹ hayo riwi ughe ahwo nọ o roro inọ ọ sai zizie ziọ uwou riẹ ẹdọvo ho?
13 Ibuobu nọ e gaviezọ kẹ unuovẹvẹ yena orọ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ’ na a wo erere noi ze. (Matiu 24:45-47) Ejọ nọ i se ohrẹ uvevẹ yena nọ a rono Ebaibol ze na, a kere kpahe epanọ izoẹme na i kpomahọ ai. Ọjọ ọ ta nọ: “Ikpe 13 soso me je rri ighe yena. Me je roro nọ i ti kpomahọ omẹ hẹ fiki iwuhrẹ Ileleikristi gbe usiuwoma ota nọ mẹ jẹ hae nya ẹsejọ. Rekọ ẹmẹrera na me te ti wo ọkpọ iroro ahwo nọ a bi dhesẹ evaọ ighe nana inọ ọzae ra ọ gbẹ be riẹ owhẹ ru hu hayo who te roro nọ o you owhẹ hẹ, who te bru-ẹnwae o thọ họ—ọye ọ soriẹ. Fikiere nọ mẹ ruẹ oware jọ jobọ kru no, me te bru-ẹnwae rọ ere raha uzi Jihova je ru ọzae mẹ thọ.” A si aye nana no ukoko. Uwhremuna, nọ ibiaro riẹ i totọ no, o te kurẹriẹ, a jẹ rehọ iẹe zihe ze. Izoẹme nọ a rọ vẹvẹ unu kpahe ighe etẹlivisiọno nana, e kẹ riẹ udu nọ ọ rọ siọ eware ẹkeriotọ kpobi nọ Jihova o mukpahe.—Emọs 5:14, 15.
14 Omọfa nọ o wo erere no ehrẹ nana ze ọ ta nọ: “Mẹ viẹ nọ me se izoẹme nana no, keme me ti vuhumu inọ eva mẹ e gbẹ fo evaọ aro Jihova ha. Mẹ tẹ yeyaa kẹ Ọghẹnẹ mẹ inọ mẹ te gbẹ jọ ọrigbo kẹ ighe-iriwo nana ofa ha.” Enẹ oniọvo ọfa jọ nọ uruemu nana o reria obọ no ọ ta nọ o se izoẹme na no: “U gbe omẹ unu inọ . . . onana o sae raha usu mẹ kugbe Jihova. Ẹvẹ mẹ sae rọ jọ ogbẹnyusu Jihova nọ ahwo nana a tẹ rrọ egbẹnyusu mẹ?” Otẹrọnọ ighe etẹlivisiọno itieye na i gbe iroro ahwo ku ikpe 25 nọ e vrẹ, ẹvẹ i re kpomahọ ahwo te no nẹnẹ? (2 Timoti 3:13) Ma re muẹrohotọ kẹ agbefẹ Setan ọrọ koghẹrẹ koghẹrẹ ighe-iriwo etẹlivisiọno, erozaha igigidi ividio, gbe ile ọfariẹ nọ a be jọ ividio kporo.
Agbefẹ ọrọ Ẹbẹbẹ nọ Ọ rẹ Jọ Udevie Ibe Ileleikristi
15 Setan ọ rẹ rehọ ẹbẹbẹ nọ ọ rẹ jọ udevie Ileleikristi ivẹ wọhọ agbefẹ nọ o re ro fi ohẹriẹ họ udevie idibo Jihova. Ma rẹ sai kie ẹta nana makọ uvẹ-iruo nọ ma wo evaọ egagọ Jihova kẹhẹ. Ẹdhọ o mu ejọ ekpokpọ no fikinọ a kuvẹ re ẹwhọ ọ raha okugbe avọ udhedhẹ gbe obọdẹ uyero abọ-ẹzi nọ Jihova ọ rọ ghale ahwo riẹ na.—Olezi 133:1-3.
16 Nọ Ẹmo Akpọ I o je fi, Setan ọ daoma re ọ raha abọ otọakpọ ọrọ ukoko Jihova ẹkwoma ọwọsuọ ovao dhe ovao, rekọ ọ kparobọ họ. (Eviavia 11:7-13) Anwọ oke yena ze ọ tẹ be gwọlọ rọ ẹghẹ raha okugbe mai. Ma tẹ kẹ ẹbẹbẹ nọ ọ rẹ sae roma via evaọ udevie mai uvẹ re ọ raha okugbe mai, kiyọ ma gbẹ edhere kẹ “okpe-emevra” na no. Ma sae jẹ rọ ere kare ẹthẹ dhe ẹzi ọfuafo na evaọ uzuazọ mai gbe eva ukoko na. Oyena o tẹ via, oma u re muọ Setan keme ọ riẹ inọ oware jọ o tẹ raha udhedhẹ gbe okugbe ukoko na, u re kpomahọ iruo usiuwoma ota na.—Ahwo Ẹfẹsọs 4:27, 30-32.
17 Kọ eme who re ru otẹrọnọ ẹbẹbẹ ọ rrọ udevie ra avọ oniọvo jọ? Uzẹme, ebẹbẹ kpobi e sae nwane jọ oghẹrẹ ovo ho. Rekọ, dede nọ eware buobu e rẹ sae suọ ẹwhọ ze, ẹjiroro ọvo ọ riẹ hẹ nọ ma rẹ rọ seba ẹruẹrẹhọ. (Matiu 5:23, 24; 18:15-17) Ehrẹ Ebaibol na nọ a rọ ẹzi Ọghẹnẹ kere na e gbakiete. Nọ ma te fi ehri-izi Ebaibol h’iruo, i re fi obọ họ gaga. E rẹ kẹ erere ẹsikpobi!
18 Jihova ọ “vọ avọ . . . erọvrẹ.” (Olezi 86:5; 130:4) Ma tẹ be raro kele iei yọ ma bi dhesẹ nọ mai yọ emọ iyoyou riẹ. (Ahwo Ẹfẹsọs 5:1) Mai kpobi erahaizi yọ ma gwọlọ erọvrẹ Jihova gaga. Fikiere, joma rri otọ mu gaga otẹrọnọ o rrọ bẹbẹ k’omai re ma rọvrẹ ohwo jọ. Ogbẹrọ ere he, ma vẹ te jọ wọhọ ọrigbo nọ Jesu o ro bru ohare na, ọnọ ọ se inọ ọ rẹ rọ osa ibe ọrigbo riẹ rọ vrẹ riẹe he, dede nọ o jọ kakao nọ a tẹ rehọ iẹe wawo onọ olori riẹ ọ rọvrẹ ọyomariẹ. Nọ olori riẹ o yo oware nọ o via, o te gbolo ọrigbo nọ ọ kare erọvrẹ na fihọ uwou-odi. Jesu o ku ohare na họ nọ: “Ere Ọsẹ mẹ nọ ọ rọ obọ odhiwu o re ru owhai omomọvo u re, wha gbẹ rọ vrẹ ọvuọ omoni riẹ no eva ha.” (Matiu 18:21-35) Nọ ma te roro didi kpahe ọtadhesẹ yena je roro te unuẹse buobu nọ Jihova ọ rọ vrẹ omai no, u ti fi obọ họ k’omai evaọ okenọ ma tẹ be ruẹrẹhọ kugbe oniọvo mai!—Olezi 19:14.
(Olezi 91:9-14) Kemena who ru ỌNOWO họ oria adhẹzọ ra, who ru Oride na re ọ jọ oria ẹria ra, 10 umuomu ovo u re ti te owhẹ hẹ, hayo ẹyao oyoma ọvuọvo o re fou kẹle uwou ra ha. 11 Kemena ọ rẹ te juzi kẹ ikọ-odhiwu riẹ fiki ra re a sẹro ra eva edhere kpobi. 12 A rẹ te rehọ abọ rai ja owhẹ, re whọ se owọ ra ba efidhe utho. 13 Who re ti thihi ehru okpohrokpo gbe arao-omuomu whọ rẹ te rehọ awọ ra thihi ọmọ okpohrokpo gbe oriọvọ. 14 Keme ọ rehọ uyoyou riẹ rọ kpahe omẹ, me re ti siwi ei, mẹ rẹ te thọ othọ riẹ, keme ọ riẹ odẹ mẹ.
Re Ma Jọ Idibo Jihova Yọ Uvẹ-ọghọ
13 Oghẹrẹ vẹ Jihova ọ be rọ thọ ahwo riẹ no eware nọ ma jọ obehru fodẹ na? Olezi na o ta nọ: “Ọ rẹ te juzi kẹ ikọ-odhiwu riẹ fiki ra re a sẹro ra eva edhere kpobi.” (Ol. 91:11) Ikọ-odhiwu a be kpọ jẹ thọ omai re ma sai whowho emamọ usi na. (Evia. 14:6) U te no ikọ-odhiwu no, ekpako ukoko a be rọ ẹkwoma iwuhrẹ rai nọ i no Ebaibol ze rọ thọ omai re iwuhrẹ erue e siọ omai ba esu thọ. A re fi obọ họ kẹ enọ e be daoma re a sioma no iruemu akpọ. (Tait. 1:9; 1 Pita 5:2) Ofariẹ, ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ ọ be k’omai emuore abọ-ẹzi nọ o rẹ thọ omai no iwuhrẹ eghrorotha, isiuru ọfariẹ-ogbe, ilale efe gbe okpodẹ, avọ eware iyoma efa buobu. (Mat. 24:45) Eme o fi obọ họ kẹ owhẹ no whaha eware iyoma nana jọ?
14 Eme ma re ru otẹrọnọ ma gwọlọ daji “oria Oride” Ọghẹnẹ na? Wọhọ epanọ ma rẹ gwọlọ thọ oma mai no asidẹnte, ohwo-ugbarugba hayo ẹyao ẹsikpobi na, ere ma rẹ daoma ẹsikpobi re ma thọ oma mai no eware nọ e rẹ raha usu mai kugbe Ọghẹnẹ. Fikiere, ma rẹ rọ oma mai kẹ ithubro nọ Jihova ọ be k’omai ẹkwoma ebe, iwuhrẹ ukoko gbe ikokohọ. Ma rẹ nya bru ekpako na re a k’omai ohrẹ. Kọ ma gbe bi wo erere no oghoghẹrẹ iruemu iwoma nọ inievo mai i bi dhesẹ ze? Evaọ uzẹme, omakugbe inievo ukoko na o rẹ lẹliẹ omai wo areghẹ.—Itẹ 13:20; se 1 Pita 4:10.
Jihova Họ Adhẹzọ Mai
‘Uvumọ Okpẹtu O ti Te Omai Hi’
13 Dede nọ akpọ ọnana ọ kare omofọwẹ, ma rehọ Ọghẹnẹ karo je wo aruọwha no eme ọso-ilezi na ze: “Kemena who ru ỌNOWO họ oria adhẹzọ ra, who ru Oride na re ọ jọ oria ẹria ra, [okpẹtu ọvo o] re ti te owhẹ hẹ, hayo ẹyao oyoma ọvuọvo o re fou kẹle uwou ra ha.” (Olezi 91:9, 10) Ẹhẹ, Jihova họ adhẹzọ mai. Rekọ, ma re je ru Ọghẹnẹ nọ Ọ Mae Rro na họ ‘oria ẹria mai,’ oria nọ ma re jo duku omofọwẹ. Ma bi jiri Jihova wọhọ Osu-Okpehru Ehrugbakpọ na, be ‘rria’ eva riẹ wọhọ Ehri omofọwẹ mai, je bi whowho emamọ usi Uvie riẹ. (Matiu 24:14) Fikiere, ‘okpẹtu ọvuọvo o ti te omai hi’—uvumọ okpẹtu evaọ usu enọ a kake fodẹ evaọ olezi ọnana. Ma te tube lele amọfa ruẹ-uye okpẹtu wọhọ etọ nọ i re nuhu, ofou-ọwhibo, ẹvo, ohọo, gbe ọraha ẹmuofio, enana e rẹ raha ẹrọwọ hayo omofọwẹ abọ-ẹzi mai hi.
14 Ileleikristi nọ a wholo na a wọhọ erara nọ e be rria iwou-owhre nọ e hẹrioma no eyero-akpọ ọnana. (1 Pita 2:11) ‘Ẹyao oyoma ọvuọvo o re fou kẹle uwou rai hi.’ Makọ ẹruore mai ọ rọ obọ odhiwu hayo akpọ na, ma rrọ abọ ọvuọvo akpọ na ha, yọ eyao nọ i re kpe ohwo evaọ abọ-ẹzi wọhọ ọfariẹ-ogbe, isiuru-ekwakwa-efe, egagọ erue, gbe ẹgọ ọrọ ‘arao ojihẹ na’ gbe “ẹmema” riẹ, Okugbe Erẹwho na, i bi kie omai hi.—Eviavia 9:20, 21; 13:1-18; Jọn 17:16.
15 Kpahe ọthọwẹ nọ ma be reawere riẹ, ọso-ilezi na o fibae nọ: “[Jihova] ọ rẹ te juzi kẹ ikọ-odhiwu riẹ fiki ra re a sẹro ra eva edhere kpobi. A rẹ te rehọ abọ rai ja owhẹ, re whọ se owọ ra ba efidhe utho.” (Olezi 91:11, 12) A kẹ enjẹle ogaga no re a thọ omai. (2 Ivie 6:17; Olezi 34:7-9; 104:4; Matiu 26:53; Luk 1:19) A rẹ thọ omai ‘eva idhere mai kpobi.’ (Matiu 18:10) Ma rẹ reawere ọkpọvio enjẹle wọhọ iwhowho Uvie yọ ma re zoruẹ hẹ evaọ abọ-ẹzi. (Eviavia 14:6, 7) Makọ ‘itho’ wọhọ awhaha wọso iruo mai dede e rẹ te lẹliẹ omai zoruẹ je kie no aruoriwo Ọghẹnẹ hẹ.
16 Ọso-ilezi na ọ nyaharo nọ: “Who re ti thihi ehru okpohrokpo gbe arao-omuomu whọ rẹ te rehọ awọ ra thihi ọmọ okpohrokpo gbe oriọvọ.” (Olezi 91:13) Wọhọ epanọ ọmọ okpohrokpo ọ rẹ bọwo oma sa họre na, ewegrẹ mai jọ i re dhesẹ ọwọsuọ rai evaọ ẹgbede ẹkwoma efihọ izi nọ a ruẹrẹhọ re e whaha iruo usiuwoma ota mai. Rekọ a rẹ jẹ họre omai ẹkwoma ọwọsuọ nọ ma rẹro riẹ hẹ wọhọ epaọ obi nọ ọ be họre no oria idhere ze. Evaọ ẹsejọ isu-egagọ i re dhere emu enọ i re ru izi, ibruoziẹ, gbe amọfa họre omai. Rekọ avọ obufihọ Jihova, ma rẹ rehọ oma udhedhẹ gwọlọ ufuoma evaọ ekọto, ma vẹ rọ ere ru ‘unu-uguo avọ oruga usiuwoma na evaọ abọ uzi.’—Ahwo Filipai 1:7; Olezi 94:14, 20-22.
17 Ọso-ilezi na ọ ta kpahe ethihi yaotọ ọrọ “ọmọ okpohrokpo gbe oriọvọ.” Ọmọ okpohrokpo ọ sae dhuaro gaga, yọ oriọvọ ọ sae jọ arao nọ o re siẹ nọ o re logbo. (Aizaya 31:4) Makọ oghẹrẹ nọ ọmọ okpohrokpo ọ rẹ dhuaro te kẹhẹ evaọ okenọ ọ tẹ be bọwo oma sa họre, evaọ edhere ẹwoho ma re thihi ei yaotọ ẹkwoma ẹmeoyo kẹ Ọghẹnẹ vi ahwo hayo ikoko nọ e wọhọ okpohrokpo. (Iruẹru 5:29) Fikiere “okpohrokpo” enwoma na ọ rẹ wha enwoma abọ-ẹzi s’omai hi.
18 Evaọ efafa Septuagint ọrọ Griki na, a se “oriọvọ” na “odudu.” Onana o sae kareghẹhọ omai “odudu ologbo na . . . , oriọvọ anwae na ọnọ a re se Ukumuomu gbe Setan na.” (Eviavia 12:7-9; Emuhọ 3:15) Ọ wọhọ arao idudu nọ o re siẹ nọ o wo ẹgba nọ ọ rẹ rọ pẹhẹ jẹ lọ erao efa no. (Jerimaya 51:34) Okenọ Setan ọ tẹ gwọlọ gele omai fihọ ẹta riẹ, rọ itunyẹ akpọ nana pẹhẹ omai, jẹ lọ omai no, joma vare oma mai noi je thihi “oriọvọ” nana yaotọ. (1 Pita 5:8) Okiọkotọ nọ a wholo na a re ru onana hrọ otẹrọnọ a re w’obọ evaọ orugba Ahwo Rom 16:20 na.
Jihova—Ehri Esiwo Mai
19 Rọ kpahe ọgegagọ uzẹme na, ọso-ilezi na o dikihẹ kẹ Ọghẹnẹ be ta nọ: “Keme ọ rehọ uyoyou riẹ rọ kpahe omẹ, me re ti siwi ei, mẹ rẹ te thọ othọ riẹ, keme ọ riẹ odẹ mẹ.” (Olezi 91:14) Eme na “mẹ rẹ te thọ othọ riẹ” i dhesẹ nọ, “me re ti fi ei họ oria ukpehru,” koyehọ, oria nọ obọ u re jo tei hi. Ma ru Jihova fihọ adhẹzọ mai wọhọ egegagọ riẹ maero fikinọ ‘ma rehọ uyoyou mai rọ kpahe iẹe.’ (Mak 12:29, 30; 1 Jọn 4:19) Fikiere, Ọghẹnẹ o ‘re siwi omai’ n’obọ ewegrẹ mai. A te raha omai no otọakpọ na vievie he. Ikpoye, a ti siwi omai keme ma riẹ odẹ Ọghẹnẹ je bi sei avọ ẹrọwọ. (Ahwo Rom 10:11-13) Yọ ma gba riẹ mu no re ma ‘nya evaọ odẹ Jihova bẹdẹ bẹdẹ.’—Maeka 4:5; Aizaya 43:10-12.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
(Olezi 89:34-37) Me re ti zue ọvọ mẹ hẹ, hayo jẹ rẹriẹ ẹme nọ o no unu mẹ ze he. 35 Mẹ rehọ fiki ẹfuọ mẹ ya no nọ, mẹ rẹ ta ọrue kẹ Devidi hi. 36 Uyẹ riẹ o rẹ te jọ bẹdẹ bẹdẹ, uvie riẹ o rẹ te jọ wọhọ ọre eva aro mẹ, 37 Ọ rẹ te jọ bẹdẹ bẹdẹ wọhọ ọvẹre; epanọ ehru ọ rẹ ria kri te na, ere u re ti dikihẹ te re.
w07 7/15 32 ¶3-4
“Epanọ Ehru Ọ rẹ Ria Kri te na, Ere U re ti Dikihẹ te Re”
Bu vi ikpe idu esa (3,000) nọ e vrẹ, Jihova ọ reọvọ Uvie kugbe Devidi nọ ọ jọ ovie Izrẹl evaọ oke anwae. (2 Samuẹle 7:12-16) Ẹjiroro ọvọ nana họ re o jọ otọhotọ rọkẹ Kristi inọ ọye họ ọreuku Devidi nọ ọ te keria agbara uvie na bẹdẹ bẹdẹ. (Aizaya 9:7; Luk 1:32, 33) Nọ ọ jẹ ta kpahe “ubi” Devidi ovie na, ọso-ilezi na ọ so nọ: “Ọ rẹ te jọ bẹdẹ bẹdẹ wọhọ ọvẹre; epanọ ehru ọ rẹ ria kri te na, ere u re ti dikihẹ te re.”—Olezi 89:36, 37.
Ọre na nọ ọ rrọ elo ọkakao nọ o re “su aso” na, ọ kareghẹhọ omai inọ esuo Kristi na ọ te jọ bẹdẹ bẹdẹ. (Emuhọ 1:16) Daniẹl 7:14 o ta kpahe Uvie na nọ: “Isuẹsu riẹ e rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ, o nọ u re re he, uvie riẹ họ onọ o rẹ raha ha.” Ọre na yọ osẹri nọ ọ rẹ kareghẹhọ omai Uvie na gbe eghale nọ ọ te wha se ahwo-akpọ.
(Olezi 90:10) Edẹ ikpe mai i re te udhukposa gbe ikpe, otẹrọ fiki omoga i re te udheone; omoga na o rọ uye gbe omaorọ; u re kri hrọhọ o vẹ nwane ra vrẹ.
(Olezi 90:12) Fikiere wuhrẹ omai re ma kele edẹ mai re ma fi eva mai họ areghẹ olele.
Oruvẹ No Obe avọ Esa gbe ọrọ avọ Ene ọrọ Obe Ilezi Ze
90:10, 12. Nọ uzuazọ o rrọ kpẹkpẹe na, u fo re ma “kele edẹ mai.” Evaọ oghẹrẹ vẹ? Ẹkwoma ‘eva mai nọ ma re fihọ areghẹ,’ hayo ẹkwoma areghẹ nọ ma rẹ rọ rria uzuazọ re ma rehọ umutho edẹ mai nọ i kiọkọ ru Jihova eva were, orọnikọ ma rẹ raha ai kufiẹ hẹ. Onana o gwọlọ nọ ma rẹ rehọ iruo Ọghẹnẹ karo jẹ rehọ oke mai ruiruo ziezi.—Ahwo Ẹfẹsọs 5:15, 16; Ahwo Filipai 1:10.
Jihova O re Wuhrẹ Omai Epanọ Ma re Kele Edẹ Mai
19 Eme ọso-ilezi na yọ olẹ inọ Jihova o wuhrẹ ahwo riẹ epanọ a re ro dhesẹ areghẹ evaọ edẹ rai nọ i kiọkọ nọ a re riwi ghaghae je ro ruiruo evaọ edhere nọ Ọghẹnẹ ọ jẹrehọ. Oware wọhọ edẹ 25,500 eye e rọ etoke uzuazọ ikpe 70. Ghele na, makọ unuikpe nọ ma rrọ kpobi, ‘ma riẹ epanọ uzuazọ mai o te jọ odẹ n’otha ha. Keme mai yọ igrigri nọ e rẹ via omoke kakao e vẹ nwane rayẹ no.’ (Jemis 4:13-15) Nọ ‘oke gbe eware idudhe e rẹ via k’omai kpobi’ na, ma rẹ sae ta epanọ ma te rria kri te he. Fikiere, joma lẹ kẹ areghẹ nọ ma rẹ rọ rẹriẹ aro dhe edawọ, ro yerikugbe amọfa ziezi, je ro ru utho ẹgba mai kpobi evaọ egagọ Jihova enẹna—nẹnẹ na! (Ọtausiwoma Na 9:11; Jemis 1:5-8) Jihova ọ be kpọ omai ẹkwoma Ẹme riẹ, ẹzi, gbe ukoko riẹ. (Matiu 24:45-47; 1 Ahwo Kọrint 2:10; 2 Timoti 3:16, 17) Ereghẹ odhesẹ ọ rẹ wọ omai ‘kake gwọlọ Uvie Ọghẹnẹ’ jẹ rehọ edẹ mai ro ruiruo evaọ edhere nọ ọ rẹ wha orro se Jihova je ru udu riẹ ghọghọ. (Matiu 6:25-33; Itẹ 27:11) Uzẹme, ebẹbẹ mai kpobi e rẹ nwani re he nọ ma tẹ be rehọ udu kpobi gọe, rekọ o rẹ ghinẹ wha oghọghọ ulogbo ze.
ARIA 8-14
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 92-101
“A Make Who No Dede Yọ Ogaga O Gbẹ rọ Ae Oma”
(Olezi 92:12) Okiẹrẹe ọ rẹ rua wọhọ oriẹ, ọ vẹ jẹ ro wọhọ ure olothi eva Lebanọn.
Oruvẹ No Obe avọ Esa gbe ọrọ avọ Ene ọrọ Obe Ilezi Ze
92:12—Ẹvẹ ikiẹrẹe na a rẹ rọ “rua wọhọ oriẹ”? Ma riẹ oriẹ inọ ọ rẹ mọ kukpe kukpe. Ohwo okiẹrẹe ọ wọhọ oriẹ keme o kiete evaọ aro Jihova yọ ọ rẹ mọ “ibi iwoma,” onọ o kẹre te iruo ezi.—Matiu 7:17-20.
Enọ E Kpako No—Ibe Inievo Ileleikristi Mai nọ E Rrọ Ghaghae
“A te Gbẹ Jọ Bọbọbọ avọ Ẹgba”
9 Bi si iroro kpohọ epanọ idibo Jihova nọ e kpako no a gbẹ sai ro ruiruo, ọso-ilezi na ọ so nọ: “Okiẹrẹe ọ rẹ rua wọhọ oriẹ, ọ vẹ jẹ ro wọhọ ure olothi eva Lebanọn. A te jọ gaga ghele evaọ oke owho, a te gbẹ jọ bọbọbọ avọ ẹgba.”—Olezi 92:12, 14, NW.
10 Ẹvẹ whọ sae rọ yọrọ ogaga abọ-ẹzi evaọ etoke ikpe owho ra? Ugogo oware nọ o rẹ lẹliẹ oriẹ whẹ erru họ kukpe kukpe họ ame ọkpokpọ nọ ọ be rọ ko oma ẹsikpobi. Epọvo na re, whọ rẹ sai wo ame nọ ọ rẹ k’owhẹ erri tobọ no uzẹme Ebaibol na ze ẹkwoma Ẹme Ọghẹnẹ nọ who re wuhrẹ gbe ẹkwoma ukoko riẹ nọ who re ku oma gbe. (Olezi 1:1-3; Jerimaya 17:7, 8) Ẹzẹ ọrọ abọ-ẹzi ra o re ru owhẹ jọ okwakwa oghaghae evaọ aro ibe egegagọ ra. Roro kpahe oghẹrẹ nọ o rọ jọ ere kẹ Jehoyada, Ozerẹ Okpehru na evaọ oke owho riẹ.
(Olezi 92:15) U dhesẹ nọ ỌNOWO na o kiẹrẹe; ọye họ utho mẹ, oware ovo nọ u kiẹrẹe he o rọ eva riẹ hẹ.
Enọ E Kpako No—Ibe Inievo Ileleikristi Mai nọ E Rrọ Ghaghae
13 Ẹsejọhọ ẹyao hayo iyero efa i bi ru nọ whọ gbẹ be sae ru te epanọ whọ gwọlọ rọ wha egagọ uzẹme haro ho. O tẹ make rrọ ere, who gbe wo utho ẹgba nọ who re ro ‘ru uruemu uwoma kẹ Ọghẹnẹ gbe uwou riẹ.’ Whọ rẹ sai dhesẹ ajọwha kẹ uwou abọ-ẹzi Jihova ẹkwoma iwuhrẹ ukoko nọ who re kpohọ jẹ jarai wabọ gbe abọ nọ who re wo evaọ iruo odibọgba na eva oke kpobi nọ o tẹ lọhọ. Ohrẹ Ebaibol na nọ whọ rẹ rehọ unevaze jẹ rehọ gbe omarokpotọ nọ whọ rẹ rọ rehọ uketha kẹ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ gbe ukoko na, o te bọ okugbe-inievo Ileleikristi na ga. (Matiu 24:45-47) Whọ sae jẹ jaja ibe egegagọ oma “re [a] wo uyoyou, je ru iruo ezi.” (Ahwo Hibru 10:24, 25; Filimọn 8, 9) Yọ whọ te jọ oghale kẹ amọfa otẹrọnọ who ru lele ohrẹ Pọl ukọ na inọ: ‘Ekpọkuezae na a rẹ jọ wolẹ, fiududhe, avọ areghẹ, a ve kru ẹrọwọ ga, eva uyoyou, jegbe eva emudhe whawha. Epọvo na re, jọ eyae nọ ekpako no na a rọ oma totọ evaọ eyero rai, re a siọ egbẹme ba ẹjọ hayo oma o rọkẹ idi-eda; rekọ a re wuhrẹ ahwo onọ uwoma.”—Taitọs 2:2-4.
14 Kọ whọ rrọ ọkpako ukoko te ikpe buobu no? Oniọvo jọ nọ ọ rrọ ọkpako te ikpe buobu no ọ kẹ ohrẹ nọ: “Rehọ eriariẹ nọ who wo anwọ ikpe buobu no na ru iruo ababọ oriobọ. Rehọ owha-iruo kẹ amọfa re who je ru re amọfa nọ a gwọlọ gbẹ riẹ haro a wo erere no eriariẹ ra ze . . . Hai vuhu ẹzi ajọwha nọ ọ rrọ amọfa oma. Ta udu họ ai awọ je fi obọ họ kẹ ai wha ẹzi yena haro. Fi otọhotọ họ kẹ obaro.” (Iziewariẹ 3:27, 28) Uvi isiuru nọ who wo kpahe iruo Uvie na nọ i bi dhe ẹruẹruọ na o te jọ oghale kẹ amọfa evaọ okugbe-inievo Ileleikristi mai na.
“Dhesẹ nọ Jihova O Kiẹrẹe”
15 Idibo Ọghẹnẹ nọ e kpako no a be rehọ oghọghọ ru owha-iruo rai nọ a re “ro dhesẹ nọ Jihova o kiẹrẹe.” Otẹrọnọ whẹ yọ Oleleikristi nọ ọ kpako no, ẹme gbe iruo ra e rẹ sai dhesẹ kẹ amọfa nọ ‘ỌNOWO họ utho ra, ọnọ oware ovo nọ u kiẹrẹe he o rrọ eva riẹ hẹ.’ (Olezi 92:15) Oriẹ ọ be rehọ ababọ ẹmeọta se isẹri kpahe ekwakwa ilogbo erọ Ọnọ ọ ma riẹ. Rekọ Jihova ọ kẹ owhẹ obọdẹ uvẹ nọ who re ro se osẹri kpahe iẹe rọkẹ enọ i bi dede uzẹme na rehọ enẹna. (Iziewariẹ 32:7; Olezi 71:17, 18; Joẹl 1:2, 3) Fikieme onana u je wuzou?
16 Eva okenọ Joshua nọ o je su Izrẹl ọ “who uno, yọ ikpe riẹ e kẹle ino,” o “te koko Izrẹl esoso, te ekpako rai, avọ iletu, te ibruoziẹ avọ ikere kuku,” re ọ ruẹse kareghẹhọ ai iruo ikiẹrẹe Ọghẹnẹ. Ọ ta nọ: “Eware iwoma kpobi nọ ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai ọ yeya kẹ owhai na o ru rai gba re, ovo u fi rie abọ kie he; ai kpobi i ru gba re.” (Joshua 23:1, 2, 14) Evaọ umutho oke jọ, eme enana e bọ ọtamuo ahwo na ga nọ a gbe ro kru ẹrọwọ rai. Dede na, nọ Joshua o whu no, “oge ọfa nọ o ti mu ze, a riẹ ỌNOWO na ha, hayo iruo nọ o ru kẹ emọ Izrẹl he. Ahwo Izrẹl kpobi a te ru umuemu evaọ aro ỌNOWO na, a tẹ gọ Ebale.”—Ibruoziẹ 2:8-11.
17 O nwane rọnọ ẹme nọ idibo Ọghẹnẹ nọ e kpako no a rẹ ta kpahe iẹe oye u re dhesẹ ẹgbakiete ukoko Ileleikristi ọgbọna ha. Ghele na, ẹrọwọ nọ ma wo fihọ Jihova avọ eyaa riẹ ọ rẹ ga nọ ma te yo mi ahwo nọ a rehọ ẹro rai ruẹ “iruo ilogbo” nọ o ru kẹ ahwo riẹ no evaọ edẹ urere enana. (Ibruoziẹ 2:7; 2 Pita 1:16-19) Otẹrọnọ who ku oma gbe ukoko Jihova te ikpe buobu no, ẹsejọhọ whọ te kareghẹhọ oke nọ umutho ahwo kakao ọvo a rọ jọ iwhowho-uvie evaọ ẹkwotọ hayo orẹwho ra hayo okenọ iruo usiuwoma ota na e rọ rẹriẹ ovao dhe ọwọsuọ ọgaga. Nọ oke o be nyaharo na, whọ ruẹ nnọ Jihova o si ezadhe jọ no je “ru ei vẹrẹ” nọ iruo Uvie na e be rọ rro haro. (Aizaya 54:17; 60:22) Who muẹrohọ oruvẹ uzẹme Ebaibol sa-sa no jẹ ruẹ ẹnyaharo nọ abọ ukoko Ọghẹnẹ nọ a rẹ rẹrọ ruẹ o bi wo. (Itẹ 4:18; Aizaya 60:17) Kọ whọ be hae gwọlọ bọ amọfa ga ẹkwoma eware nọ whọ rẹro ruẹ kpahe iruo ikiẹrẹe Jihova nọ whọ rẹ ta kẹ ai? Ẹvẹ onana o rẹ kẹ ajọwha jẹ bọ okugbe-inievo Ileleikristi na ga te!
18 Kọ ẹvẹ kpahe oke nọ whọ rọ ruẹ ẹruọsa oyoyou gbe ọkpọvio Jihova evaọ uzuazọ ra? (Olezi 37:25; Matiu 6:33; 1 Pita 5:7) Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ ọ kpako no nọ odẹ riẹ o rrọ Mata ọ jẹ hae ta udu họ amọfa awọ inọ: “Oware kpobi nọ o rẹ via kẹ owhẹ kẹhẹ, whọ se Jihova ba ha. Ọ te sẹro ra.” Ohrẹ nana u fi obọ họ kẹ Tolmina gaga, ọmọ-uwuhrẹ Ebaibol ọ Mata jọ nọ ọ họ-ame evaọ ubrobọ emuhọ ikpe ọ 1960. Tolmina ọ kareghẹhọ, jẹ ta nọ: “Eva okenọ ọzae mẹ o whu, oma o lọhọ omẹ gaga, rekọ eme eyena e lẹliẹ omẹ ru ọtamuo inọ ewuhrẹ ọvo o re vo omẹ hẹ. Yọ Jihova ọ ghinẹ kẹ omẹ ẹgba nọ mẹ rọ ruabọhọ iẹe.” Anwọ ikpe buobu ze na Tolmina ọ be kẹ emọ-uwuhrẹ Ebaibol riẹ buobu ohrẹ ovona. Uzẹme, ẹkwoma uduotahawọ nọ whọ rẹ kẹ gbe iruo ikiẹrẹe Jihova nọ whọ rẹ ta ẹme kpahe, whọ te bọ ẹrọwọ ibe egegagọ ra ga evaọ edhere ologbo.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
(Olezi 101:2) Mẹ rẹ gaviẹezọ rọ kẹ edhere nọ ọ kare afuẹwẹ, o oke ovẹ who re ti bru omẹ tha? Mẹ rẹ nya avọ ẹgbakiete evaọ eva mẹ, eva uwou mẹ.
Kọ Who bi Lele Ọghẹnẹ Nya?
Nya Epaọ Ẹsenọ Whọ Be ‘Ruẹ Ọnọ A rẹ Ruẹ Hẹ Na’
14 Re ma lele Jihova nya, u re gine mu omai ẹro nnọ ọ rrọ. Kareghẹhọ, Jihova ọ kẹ enọ i wo ẹrọwọ evaọ Izrẹl anwae imuẹro inọ o dhere no ai hi. Nẹnẹ, o bi dhesẹ oma riẹ kẹ ahwo riẹ wọhọ Owuhrẹ nọ Ọ Mai Kpehru na. Kọ ere o rrọ kẹ owhẹ, epaọ ẹsenọ Jihova o dikihẹ aro ra bi wuhrẹ owhẹ? Oghẹrẹ ẹrọwọ otiọye na ma gwọlọ otẹrọnọ ma re lele Ọghẹnẹ nya. Mosis o wo oghẹrẹ ẹrọwọ otioye na, ‘keme o thihi akọ epaọ ẹsenọ ọ be ruẹ ọnọ a rẹ ruẹ hẹ na.’ (Ahwo Hibru 11:27) Ma te wo imuẹro inọ Jihova ọ rrọ, ma rẹ rehọ iroro riẹ t’udu eva okenọ ma tẹ be jẹ iroro. Wọhọ oriruo, ma re tube roro kpahe eruo oware uyoma ha, kẹsena ma vẹ gwọlọ ko iẹe dhere no ekpako Ileleikristi hayo ahwo uviuwou mai. Ukpoye, ma rẹ daoma lele Ọghẹnẹ nya o tẹ make rọnọ uvumọ ohwo-akpọ ọ be ruẹ omai hi. Wọhọ Devidi Ovie na, ma gba riẹ mu nọ: “Mẹ rẹ nya avọ ẹgbakiete evaọ eva mẹ, eva uwou mẹ.”—Olezi 101:2.
ARIA 15-21
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 102-105
“Jihova Ọ be Kareghẹhọ nọ Mai Ẹkpẹ Gheghe”
(Olezi 103:19) ỌNOWO ọ ruẹrẹ oria ẹkeria riẹ họ eva odhiwu, uvie riẹ u bi riwi ahwo kpobi.
(Olezi 103:22) Wha ta ẹmiezi ỌNOWO whai iruo riẹ kpobi, eva eria kpobi nọ o re riwo. Ẹzi mẹ jiri ỌNOWO!
Jihova Họ Olori Osu Mai!
5 Jihova Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ mai kpehru evaọ ehrugbakpọ na keme ọye ọ ma eware kpobi. (Se Eviavia 4:11.) Jihova ọ tẹ jẹ rrọ Obruoziẹ, Ọkẹ-uzi, gbe Ovie mai, koyehọ udu-esuo kpobi o rrọ obọ riẹ. (Aiz. 33:22) Nọ o rrọ nọ Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ kẹ omai uzuazọ jẹ be sẹro mai na, ọye họ Oride mai. Ma rẹ roma kpotọ kẹ esuo-okpehru Jihova nọ ma tẹ be hae kareghẹhọ inọ ‘ọ ruẹrẹ oria ẹkeria riẹ họ eva odhiwu, uvie riẹ họ onọ u wuzou eware kpobi.’—Ol. 103:19; Iruẹru 4:24.
Esuo-okpehru Jihova Gbe Uvie Ọghẹnẹ
“ỌNOWO ọ ruẹrẹ oria ẹkeria riẹ họ eva odhiwu, uvie riẹ u bi riwi ahwo kpobi.” (Olezi 103:19) Ọso-ilezi na ọ rehọ eme yena fodẹ uzẹme nọ a rẹ vro ho kpahe esuo. Jihova Ọghẹnẹ, fikinọ ọye họ Ọmemama na, o wo udu nọ ọ rẹ rọ jọ Osu nọ Ọ Mai Kpehru ọrọ ehrugbakpọ na.
ARIA 22-28
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 106-109
“Wha Jiri Jihova”
Ruẹ Evawere Evaọ Ẹrẹreokie Jihova
19 Evaọ edẹ ugbarugba awawa nana, awere nọ ma re wo evaọ ẹrẹreokie Jihova yọ ehri ufuoma gbe uketha. Rọ kpahe onọ na: “O ỌNOWO, ono ọ rẹ te ria evaọ uwoudhu-egagọ ra? Ono ọ rẹ te ria evaọ ugbehru ẹri ra na?” Devidi Ovie na ọ kuyo nọ: “Ọnọ o re yere uzuazọ ugbogbo ho, o je ru oware nọ ukiete.” (Olezi 15:1, 2) Ẹkwoma ẹrẹreokie Ọghẹnẹ nọ ma re le je wo evawere evaọ eva riẹ, ma rẹ sae yọrọ emamọ usu kugbei jẹ gbẹ reawere aruoriwo gbe oghale riẹ. Fikiere, uzuazọ mai yọ uzuazọ edẹro, orọ adhẹẹ omobọ ohwo, gbe ududhomẹno. Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Ohwo nọ o bi kielele ẹrẹreokie avọ uwowou o reti wo uzuazọ gbe adhẹẹ.” (Itẹ 21:21) Ofariẹ, ẹgba mai kpobi nọ ma rẹ dawo evaọ eruo oware nọ u kiete jẹ gba evaọ iruẹru mai kpobi o rẹ wha usu evawere kugbe amọfa ze gbe uzuazọ nọ u re woma viere—evaọ abọ uruemu gbe abọ-ẹzi. Ọso-ilezi na o whowho nọ: “Oghale u te enọ i re bru ẹruoziẹ, gbe enọ i bi ru oware nọ ukiete ẹsikpobi!”—Olezi 106:3.
(Olezi 106:19-25) A jọ evaọ Horẹb ma ọmọ-eruẹ, a tẹ jẹ gọ uwoho nọ a ma na. 20 A tẹ rẹriẹ oruaro Ọghẹnẹ rọ kẹ oma eruẹ nọ ọ rẹ ria ẹbe. 21 Ọghẹnẹ nọ ọ rọ Osiwi rai, no o ru eware urirẹ kẹ ae evaọ Ijipti, ọ tẹ thọrọ ae ẹro, 22 te iruo igbunu nọ o ru eva otọ Ham, gbe eware [urirẹ] nọ o ru evaọ Abade Ọwawae. 23 Fikiere ọ tẹ ta nọ o re kpe ae—ogbẹrọ nọ Mosis, ọ sanọ riẹ hẹ, ọnọ o dikihẹ obọ aro riẹ, re ọ rẹriẹ ofu riẹ ọ se ae ba ekpe. 24 A te lere emamọ otọ na, a gbe wo uvi orọwo kpahe eya riẹ hẹ. 25 A tẹ jẹ go evaọ iwou-idhu rai, a gbe je yo uru ỌNOWO ha.
(Olezi 106:35-39) Rekọ a te kuomagbe erẹwho na je ru epanọ a re ruo. 36 A tẹ jẹ gọ edhọ rai, nọ u ti zihe ruọ ẹta rọ kẹ ae. 37 A tẹ jẹ rehọ emezae avọ emetẹ rai dheidhe kẹ idhivẹri; 38 a te je hwẹ azẹ ọhaha, azẹ emetẹ gbe emezae rai, enọ a je ro dheidhe kẹ edhọ ahwo Kenan; a te zue otọ na no fiki azẹ. 39 A gbẹ fo fiki uruemu rai hi, a te zihe ruọ igberẹ fiki ugberuo rai.
Wha Jọ Enọ I Yo No O Thọrọ Ae Ẹro Ho
“ORẸ thẹro ho” họ ẹme nọ o fo nọ a rẹ sai ro dhesẹ eware igbunu nọ Jihova o ru evaọ Ijipti anwae. Ọvuọvo ọrọ Iye Ikpe na o jọ igbunu nọ a rẹ vro ho. Oware nọ u lele iye na họ esiwo ahwo Izrẹl fa Abade Ọwawae nọ ọ hẹriẹ na vrẹ. (Iziewariẹ 34:10-12) O hae jọ nọ whọ rọ ẹro ruẹ eware eyena nọ e via na, ma rẹro nọ enẹ yọ whọ gbẹ be kareghẹhọ Ọnọ o ru eware igbunu eyena. Dede na, ọso-ilezi na ọ so nọ: “Ọghẹnẹ nọ ọ rọ Osiwi rai, no o ru eware urirẹ kẹ ae evaọ Ijipti, ọ tẹ thọrọ [emọ Izrẹl] ẹro, te iruo igbunu nọ o ru eva otọ Ham, gbe eware [urirẹ] nọ o ru evaọ Abade Ọwawae.”—Olezi 106:21, 22.
2 Nọ a fa Abade Ọwawae na vrẹ no, emọ Izrẹl “a tẹ dhẹ ozọ ỌNOWO na; a tẹ rọwo ỌNOWO na.” (Ọnyano 14:31) Ezae Izrẹl a kuomagbe Mosis evaọ ole obokparọ kẹ Jihova, Miriam gbe eyae edekọ na a tẹ rọ igede gbe ile-igbe za ole na. (Ọnyano 15:1, 20) Ẹhẹ, iruo ilogbo Jihova i duobọte ahwo Ọghẹnẹ udu. Rekọ ovuhumuo rai kẹ Ọnọ o ru eware eyena o jọ ubroke. U kri hi ibuobu rai i te ru epaọ ẹsenọ ẹyao ethẹro o kru rai. A tẹ jẹ go je gu inoma mukpahe Jihova. Ejọ i duomahọ edhọgọ gbe ọfariẹ-ogbe.—Ikelakele 14:27; 25:1-9.
Eme Ọ rẹ Sai Ru Omai Wo Ethẹro?
3 Ababọ ovuhumuo ọrọ Izrẹl o ghine gbunu. Ghele na, oware ovona o sae via k’omai re. Uzẹme, ma re ruẹ eware igbunu Ọghẹnẹ itieye na ha. Dede na, evaọ usu mai kugbe Ọghẹnẹ, avro ọ riẹ hẹ inọ eware jọ e riẹ nọ e rẹ thẹro ho. Ejọ mai e rẹ sae kareghẹhọ okenọ a rọ jẹ uzẹme Ebaibol na rehọ. Oke oghọghọ efa e sae jọ etoke olẹ omarọkẹ mai kẹ Jihova gbe ame-ọhọ mai wọhọ Ileleikristi uzẹme. Ibuobu mai e ruẹ obufihọ Jihova no evaọ etoke jọ evaọ uzuazọ mai. (Olezi 118:15) Maero, ẹkwoma uwhu idheidhe Ọmọ obọ Ọghẹnẹ, Jesu Kristi, ma wo ẹruore esiwo no. (Jọn 3:16) Ghele na, fiki oma ọ sebaẹgba mai, okenọ ma tẹ rẹriẹ ovao ku isiuru ethọthọ gbe awaọruọ uzuazọ, o sae jọ lọlọhọ re eware ezi nọ Jihova o ru k’omai no e thọrọ omai ẹro.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
(Olezi 109:8) Jọ edẹ riẹ e jọ kakao, jọ omọfa o gboro eware riẹ rehọ!
Dikihẹ Ga Avọ Imuẹro Egaga
20 Whọ kuvẹ re uzẹme inọ orọnikọ ahwo kpobi a bi dikihẹ ga avọ imuẹro ho u ru owhẹ reghe hayo lẹliẹ udu n’owhẹ awọ họ. Ahwo jọ a rẹ sai kie, reghe, hayo sioma kpemu. Oyena o via evaọ udevie enọ e mae kẹle Jesu, ikọ riẹ. Rekọ okenọ Judas o zihe ruọ ovivie, kọ ikọ edekọ a sienẹ h’emu hayo kuomarẹriẹ? Vievie! Pita o fi Olezi 109:8 h’iruo ro dhesẹ nọ omọfa ọ te rehọ ẹta Judas. A tẹ salọ ọnọ o nwene i rie, otu omarokpotọ Ọghẹnẹ a tẹ rọ ọwhọ nyaharo evaọ iruo usiuwoma ota rai. (Iruẹru 1:15-26) A gba riẹ mu nnọ a re dikihẹ ga avọ imuẹro egaga.
it-1 857-858
Riẹ Obaro, Maa Kpahe
Kọ Ọghẹnẹ ọ ma fihọ nọ Judas o re vivie Jesu re ọ ruẹsi ru eruẹaruẹ gba?
Owọ nọ Judas ọ jẹ na u ru eruẹaruẹ Ọghẹnẹ gba je dhesẹ nọ Jihova ọ sae riẹ kpahe obaro jẹ riẹ kpahe Ọmọ riẹ. (Ol 41:9; 55:12, 13; 109:8; Iru 1:16-20) Dede na, a rẹ sae ta nọ Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ ma fihọ nọ Judas o ru ere he. Eruẹaruẹ na e ta nọ ohwo nọ ọ kpekpe Jesu oma ọye o ti vivie ei, orọnikọ e fodẹ ohwo nọ o ti ru ei gbiae he. Yọ ehri izi Ebaibol e rọwo nọ Ọghẹnẹ o ru Judas jẹ owọ nọ ọ jẹ na ha. Omọvo ikọ na jọ ọ ta nọ: “Whọ rehọ okpakpa rọ abọ kpahe ohwo ọvo uzou hu; hayo wobọ evaọ izieraha amọfa ha; yọrọ uruemu ofuafo.” (1Ti 5:22; wawo 3:6.) Re ọ sae salọ emamọ ahwo re a jọ ikọ riẹ, Jesu ọ rọ aso soso lẹ se Ọsẹ riẹ taure ọ tẹ te jiroro na. (Luk 6:12-16) O hae jọnọ Ọghẹnẹ ọ ma fihọ kẹ Judas nọ o vivie Jesu, o hae te rọwo kugbe oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ rọ kpọ eware gbe epanọ izi riẹ e rrọ họ, yọ onana o hae te lẹliẹe wobọ evaọ izieraha amọfa.
U te no ere no, okenọ a rọ salọ Judas, a jọ oma riẹ ruẹ uruemu ovivie ọvo ho. Ọ kuvẹ re “owọ-ure enua” o dhẹ lahwe evaọ udu riẹ, ọnọ o lẹliẹ e riẹ siọ edhere Ọghẹnẹ je lele ekpakpọ Ẹdhọ onọ u su rie kpohọ uji-utho gbe ovivie. (Hib 12:14, 15; Jọ 13:2; Iru 1:24, 25; Jem 1:14, 15; rri JUDAS No. 4.) Nọ uruemu Judas o be vẹgbẹ no, Jesu omariẹ ọ sai muẹrohọ iẹe jẹ ruẹ nọ Judas o ti vivie ei.—Jọ 13:10, 11.
Evaọ uzẹme, ma jọ obe Jọn 6:64 se kpahe eware jọnọ Jesu o wuhrẹ, nọ ọ ta nọ, “no emuhọ ze Jesu ọ riẹ enọ e rọwo ho gbe ọnọ o ti vivie iei.” Dede nọ a jọ obe 2 Pita 3:4 fa “emuhọ” na (Gr., ar·kheʹ) wọhọ emuhọ emama, o sai je dhesẹ oke sa-sa. (Luk 1:2; Jọ 15:27) Wọhọ oriruo, nọ Pita ukọ na ọ jẹ ta kpahe ẹzi ọfuafo na nọ o te orẹwho Egedhọ obọ, ọ ta nọ, “epanọ o via kẹ omai re evaọ oke ọsosuọ na,” orọnọ ọ jẹ ta kpahe emuhọ nọ a rọ salọ iẹe re ọ jọ olele hayo ukọ họ, rekọ ọ jẹ ta kpahe obọdẹ etoke odibọgba riẹ jọ, koyehọ ẹdẹ Pẹntikọst, 33 C.E., “oke ọsosuọ na” nọ ẹzi ọfuafo na o ro te ai obọ rọkẹ ẹjiroro jọ.—Iru 11:15; 2:1-4.
(Olezi 109:31) Keme ọye o dikihẹ obọze otu nọ akpọ ọ rẹ bẹ, re ọ ruẹse si yei no abọ otu nọ o bruoziẹ uwhu kpe i.
Oruvẹ No Obe Avisoi ọrọ Ilezi Ze
109:30, 31; 110:5. Ojese nọ alakpa-ẹmo ọ rẹ rehọ ẹkpẹlobọ kru na o rẹ sai ruru obọze nọ o re ro veghe ọgbọdọ họ. Wọhọ odẹme, Jihova “o dikihẹ obọze” idibo riẹ re ọ ruẹse họre kẹ ai. Ọ be rehọ ere kẹ ai obufihọ gbe uketha—emamọ ẹjiroro nọ ma rẹ rọ “rehọ uyere ulogbo bru [rie]!”
ARIA 29–AZIE 4
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 110-118
“Eme Mẹ rẹ Za rọ Kẹ ỌNOWO?”
(Olezi 116:3, 4) Uwhu o kpahe ẹta dhe omẹ wariẹ; duwu enẹ avọ enẹ; edada Ẹriwi e ze yọre omẹ; mẹ ruẹ uye avọ ẹbẹbẹ. 4 Me tezi se odẹ ỌNOWO: “O ỌNOWO, mẹ lẹ owhẹ, siwi ẹzi mẹ.”
(Olezi 116:8) Keme who siwi ẹzi mẹ no uwhu, aro mẹ no irui, awọ mẹ je no ekie.
w87 3/15 24 ¶5
Ọghẹnẹ Evawere, Ahwo Evawere!
◆ 116:3—Eme họ ifi “uwhu” nọ a fodẹ na?
O wọhọ ẹsenọ uwhu o rọ ifi gba ọso-ilezi na te epanọ ọ gbẹ be sae dhẹ vabọ họ. Ifi nọ a rọ gba ohwo abọ gbe awọ kekeke e rẹ da gaga, yọ efafa Griki Septuagint e fa ẹme Hibru nọ a re se “ifi” na wọhọ edada. Nọ Jesu Kristi o whu, o wọhọ ẹsenọ a rọ ifi uwhu hayo edada rọ gbae. Nọ Jihova ọ kpare Jesu no uwhu ze, koyehọ, Ọghẹnẹ “ọ jẹ ra e no edada uwhu.”—Iruẹru Ikọ 2:24.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
(Olezi 110:4) ỌNOWO ọ bẹehao no ọ gbẹ rẹriẹ hẹ, Whẹ họ ozerẹ ebẹdẹ nọ u no esuo Mẹlkizẹdẹk.
Oruvẹ No Obe Avisoi ọrọ Ilezi Ze
110:4—Eme Jihova ‘Ọ bẹ-ehao kpahe ababọ ẹrẹriẹ’? Ehao nana yọ ọvọ nọ Jihova ọ re kugbe Jesu Kristi nọ ọ te rọ jọ Ovie gbe Ozerẹ Okpehru.—Luk 22:29.