UWOU-EBE ITANẸTE Uwou-Eroro
UWOU-EBE ITANẸTE
Uwou-Eroro
Isoko
Ọ
  • Ẹ
  • ẹ
  • Ọ
  • ọ
  • EBAIBOL
  • EBE GBE EWARE EFA
  • IWUHRẸ
  • mwbr16 Akpegbivẹ ẹwẹ. 1-6
  • Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai

Ọnana o wo ividio ho.

Eva e dha owhẹ hẹ, ividio na ọ rọwo kporo ho.

  • Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
  • Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai (2016)
  • Izoẹme-Esese
  • AKPEGBIVẸ 5-11
  • Ugbehru nọ A te Jọ Gọ
  • Ẹkpare Kpehru Egagọ Uzẹme
  • AKPEGBIVẸ 12-18
  • AKPEGBIVẸ 19-25
  • AKPEGBIVẸ 26–ỌVO 1
  • ‘A te Rehọ Erere Riẹ Bọwo ỌNOWO Na’
Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai (2016)
mwbr16 Akpegbivẹ ẹwẹ. 1-6

Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai

AKPEGBIVẸ 5-11

EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AIZAYA 1-5

“Wha Nyaze Ma Kpohọ Ugbehru ỌNOWO Na”

ip-1 38-41 ¶6-11

A Kpare Uwou Jihova Kpehru

6 Oke vẹ eruẹaruẹ Aizaya na i ti ro rugba? Ebaibol ọ ta nọ “edẹ e te tha.” Ebaibol efafa New International Version o ta nọ: “Evaọ edẹ urere.” Ikereakere Griki Ileleikristi na ọ ta kpahe eware nọ i ti fiobọhọ kẹ omai vuhu etoke nana. Eware jọ nọ ọ fodẹ họ ẹmo, etọ nọ i ti nuhu, ikpeyao, ohọo nọ u ti mu, gbe “oke obẹbẹ nọ o te bẹ eyeri.” (2 Timoti 3:1-5; Luk 21:10, 11) Orugba eruẹaruẹ eyena e kẹ imuẹro nọ ma be rria edẹ nọ “e te tha” na, koyehọ edẹ urere uyerakpọ nana. Fikiere ma sae rẹro nọ eware nọ Aizaya ọ ta kpahe na i ti rugba evaọ oke mai na.

Ugbehru nọ A te Jọ Gọ

7 Aizaya ọ jọ evaọ eruẹaruẹ dhesẹ kpẹkpẹe oghẹrẹ nọ onana o te jọ. Ma ruẹ ugbehru jọ nọ u kpehru thesiwa, uwou nọ o vọ avọ oruaro, koyehọ etẹmpol Jihova. Ugbehru nana u kpehru vi igbehru kpobi nọ e warie riẹ họ. Ghele na, orọnọ u re muozọ hayo o vọ avọ idudu hu; rekọ u re si ahwo urru. Ahwo erẹwho kpobi a be gadiẹ kpohọ ugbehru uwou Jihova; a be dhẹ hayo su kpohọ iẹe. O lọhọ re ma wo otoriẹ oware nọ a dhesẹ na, rekọ eme họ otofa riẹ?

8 Evaọ oke Aizaya a jẹ hae rehọ igbehru gbe eria nọ i kpehru ro dhesẹ egagọ. Wọhọ oriruo, a jẹ hae jọ igbehru gbe eria no i kpehru gọ edhọ je dheidhe. (Iziewariẹ 12:2; Jerimaya 3:6) Ghele na, uwou hayo etẹmpol Jihova nọ o jọ obọ Jerusalẹm o jọ ehru Ugbehru Moraya. Emọ-Izrẹl a jẹ hae gadiẹ Ugbehru Moraya na kpobọ Jerusalẹm isiasa ẹgbukpe nyae gọ Ọghẹnẹ uzẹme na. (Iziewariẹ 16:16) Fikiere re erẹwho a su kpohọ “ugbehru-itho uwou ỌNOWO na” u dhesẹ nọ a ti koko ahwo buobu họ ziọ egagọ uzẹme.

9 Evaọ nẹnẹ ahwo Ọghẹnẹ a bi kokohọ ugbehru etẹmpol jọ nọ a rehọ itho bọ họ. Egbaẹmo Rom a raha etẹmpol Jihova nọ o jọ obọ Jerusalẹm evaọ 70 C.E. Pọl ukọ na dede ọ ta vevẹ nọ uwou-udhu nọ a jẹ hae jọ gọ gbe etẹmpol nọ o jọ obọ Jerusalẹm na a rehọ e rai dhesẹ oware jọ. Ọ ta nọ i dikihẹ kẹ oware jọ nọ u wo aghae gaga, uwou “onọ Jihova ọ bọ orọnikọ ohwo jọ họ.” (Ahwo Hibru 8:2) Onana u dhesẹ ọruẹrẹfihotọ Jihova nọ u ru rie lọhọ re ahwo a sae gọe ẹkwoma idhe ẹtanigbo Jesu Kristi na. (Ahwo Hibru 9:2-10, 23) Rọwokugbe onana, “ugbehru-itho uwou ỌNOWO na” nọ a ta ẹme te evaọ Aizaya 2:2 na u dikihẹ kẹ egagọ efuafo Jihova nọ a kpare kpehru no evaọ edẹ mai na. Enọ e rrọ evaọ egagọ uzẹme na orọnọ aikpobi a bi kokohọ oria ovo jọ dẹẹ hẹ; rekọ a be gọ evaọ okugbe ọvo.

Ẹkpare Kpehru Egagọ Uzẹme

10 Ọruẹaro na ọ ta nọ “ugbehru-itho uwou ỌNOWO na,” hayo egagọ uzẹme na, i ti “kpehru thesiwa” a vẹ te kpare riẹ “kpehru vi igbehru kpobi.” Oke krẹkri taure oke Aizaya o te ti te, Devidi ovie na ọ wọ etehe-ọvọ na ziọ Ugbehru Zayọn evaọ obọ Jerusalẹm, nọ u kpehru te irula idu-ivẹ egba-isoi (2,500) [Imita 760]. Etẹe etehe-ọvọ na ọ jọ bẹsenọ a rọ wọe kpohọ etẹmpol nọ a bọ họ Ugbehru Moraya na. (2 Samuẹle 5:7; 6:14-19; 2 Iruẹru-Ivie 3:1; 5:1-10) Evaọ oke Aizaya yọ a wọ etehe-ọvọ na họ oria nọ o mai kpehru evaọ etẹmpol na no, oria nọ u kpehru vi igbehru kpobi nọ a jẹ jọ gọ edhọ.

11 Evaọ uzẹme, notọ avọ otọ ze, egagọ Jihova i kpehru vi egagọ kpobi nọ e be gọ eghẹnẹ erue. Ofariẹ, evaọ oke mai nana, Jihova ọ kpare egagọ riẹ kpehru thethabọ vi egagọ erue kpobi, koyehọ i “kpehru vi igbehru kpobi” je “kpehru thesiwa.” Evaọ oghẹrẹ vẹ? Ọghẹnẹ o bi ru onana ẹkwoma ahwo buobu nọ o bi kokohọ, enọ e gwọlọ “rehọ ẹzi gbe uzẹme” gọe.—Jọn 4:23.

ip-1 44-45 ¶20-21

A Kpare Uwou Jihova Kpehru

20 Jihova ọ kuvẹ re ahwo riẹ a ghoro wọhọ igodẹ nọ i vru hu. Ọ be rehọ ẹkwoma Ebaibol na gbe ebe nọ ukoko riẹ u kere ro wuhrẹ omai “uzi” gbe “ẹme” riẹ, re ma sae riẹ kpahe idhere riẹ. Eriariẹ nana i re fiobọhọ kẹ omai “nya evaọ idhere riẹ.” Avọ udu mai nọ o vọ avọ oghọghọ gbe ovuhumuo, jẹ rọwokugbe ekpọvio Ọghẹnẹ, ma be ta kẹ ohwohwo kpahe idhere Jihova. Ma bi kuomagbe evaọ ikokohọ, Egwa Uvie, gbe iwou ahwo re ma gaviezọ kẹ je wuhrẹ idhere Ọghẹnẹ. (Iziewariẹ 31:12, 13) Ma be rọ enẹ rọ aro kele Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ nọ a jẹ hai kokohọ re a tuduhọ ohwohwo awọ a vẹ sai dhesẹ “uyoyou je ru ohwohwo ru iruo iwoma.”—Ahwo Hibru 10:24, 25.

21 Ma bi zizie ahwo nọ a “nyaze” egagọ Jihova nọ a kpare kpehru no na. Onana o rọwokugbe ujaje nọ Jesu o jie kẹ ilele riẹ taure o te ti kpobọ odhiwu. Ọ ta kẹ ai nọ: “Fikiere, wha nyai wuhrẹ ahwo erẹwho kpobi re a zihe ruọ ilele, wha họ ae ame evaọ odẹ Ọsẹ na gbe Ọmọ na gbe ẹzi ọfuafo na, wha wuhrẹ ae re a ru eware kpobi nọ me jie uzi rai kẹ owhai.” (Matiu 28:19, 20) Ẹkwoma obufihọ Jihova, Isẹri Jihova a bi yoẹme kẹ ujaje na inọ a ta usiuwoma na wariẹ akpọ na kpobi họ, je wuhrẹ ahwo re a zihe ruọ ilele, jẹ họ ae ame.

ip-1 46-47 ¶24-25

A Kpare Uwou Jihova Kpehru

24 Erẹwho akpọ na soso a sae ru iruo nana vievie he. Iruo na e rro vi ai. Eme Aizaya nana i rugba nọ ahwo sa-sa nọ i no erẹwho buobu ze a be jọ okugbe ọvo gọ evaọ egagọ uzẹme na. Jihova ọ “ta họ ahwo buobu obọ” no evaọ udevie erẹwho na. O wuhrẹ ahwo riẹ no re a jọ okugbe ọvo. Evaọ uzẹme, akpọ nana nọ ọ vọ avọ ozighi gbe omohẹriẹ na, Jihova ọ rehọ edhere obọdẹ “duwu egbọdọ rai zihe ruọ etọẹkpẹ gbe izuẹ rai zihe ruọ ubru-ebe” no. Evaọ oghẹrẹ vẹ?

25 Orọ ọsosuọ, a bi wobọ evaọ ẹmo-ofio akpọ na ha. Taure a te ti kpe Jesu, a rọ izuẹ gbe egbọdọ ti mu ei. Nọ Pita o yolo ọgbọdọ ze re ọ rọ thọ Olori riẹ, Jesu ọ tẹ ta kẹe nọ: “Zihe ọgbọdọ ra fihọ oria riẹ, keme enọ e tọlọ ọgbọdọ kpobi a ti whu uwhu ọgbọdọ.” (Matiu 26:52) Anwọ oke yena ze, ilele Jesu kpobi a bi lele ohrẹ nana nọ a bi ro duwu egbọdọ rai zihe ruọ etọẹkpẹ jẹ gbaemu nọ a re fiẹmo re a kpe ohwo ho. A be “daoma lele ahwo kpobi rria dhedhẹ.”—Ahwo Hibru 12:14.

Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via

w06 12/1 28 ¶5

Oruvẹ no Obe Aizaya Ze—I

Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:

1:8, 9—Ẹvẹ a te rọ “nyase ọmọtẹ Zayọn ba wọhọ uwou-owhre nọ o rọ evaọ ọgbọ vaene, wọhọ oria eriosehọ evaọ udevie udhu ekakọ”? Eme nana i dhesẹ nọ okenọ Asiria ọ te wọ ẹmo ze na, o te wọhọ ẹsenọ Jerusalẹm o wo obọ họ, wọhọ uwou-owhre gheghe nọ o rrọ ọgbọ evaene hayo oria eriosehọ nọ o ga ha evaọ udevie udhu ekakọ. Rekọ Jihova ọ dhogbo bru ei ze, ọ kuvẹ hẹ re o jọ wọhọ Sodọm avọ Gomora.

w06 12/1 28 ¶6

Oruvẹ no Obe Aizaya Ze—I

1:18—Eme họ otofa eme nana: “Wha nyaze, ma jẹ iroro kugbe”? Onana orọnikọ uzizie inọ a nyaze re a jiroro kugbe he re ohwo o kie kẹ ohwo. Ukpoye, owọ Ebaibol nana u bi dhesẹ uzizie nọ Oguẹdhọ okiẹrẹe na, Jihova, ọ be rọ kẹ emọ Izrẹl uvẹ re a nwene je ru oma rai fo.

AKPEGBIVẸ 12-18

EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AIZAYA 6-10

“Mesaya na O Ru Eruẹaruẹ Gba”

w07 5/15 6

Ẹruore Evaọ Akpọ Idabolo Nana

Oware nọ Ọ rẹ Sae Kẹ Omai Ẹruore

Jesu Kristi ọ ta kẹ ilele riẹ nọ: “Enẹ wha rẹ lẹ: ‘Ọsẹ mai nọ ọ rrọ obọ odhiwu, jọ odẹ ra o jọ fuafo. Jọ Uvie ra o ze. Jọ a jọ otọakpọ na ru oreva ra wọhọ epanọ o rrọ obọ odhiwu.’” (Matiu 6:9, 10) Ọghẹnẹ ọ te rehọ ẹkwoma Uvie riẹ nọ o rrọ obọ odhiwu nọ Jesu o ti su na ro dhesẹ udu esuo Riẹ via evaọ akpọ na soso.—Olezi 2:7-12; Daniẹl 7:13, 14.

Eware imuozọ nọ e be via kẹ omai nẹnẹ na i dhesẹ imuẹro inọ ma gwọlọ obufihọ Ọghẹnẹ. O rrọ oware evawere inọ Ọghẹnẹ ọ te dhogbo bru omai ze kẹle! Ọghẹnẹ ọ rọ ogaga kẹ Jesu Kristi nọ o ro mu Ovie Uvie riẹ, re ọ kpare udu-esuo riẹ kpehru je ru odẹ Jihova fihọ fuafo. (Matiu 28:18) Kẹle na, Uvie na u ti su te otọakpọ obonẹ, o ve ti si awaọruọ gbe idabolo kpobi no otọ. Eware nọ a jọ obe Aizaya 9:6 fodẹ na i dhesẹ nọ Jesu o gine te Osu nọ o ti si awaọruọ mai kpobi no. Wọhọ oriruo, a se Jesu “Ọsẹ Ebẹdẹ bẹdẹ,” “Ọkiroro Ogbunu,” gbe “Ovie Udhedhẹ.”

Dai roro kpahe odẹ nana nọ a se rie na “Ọsẹ Ebẹdẹ bẹdẹ.” Odẹ nana u dhesẹ nọ Jesu o wo ogaga gbe udu-esuo, o tẹ jẹ ruẹe inọ ọ te kẹ ahwo akpọ nọ a bi yoẹme uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ ẹkwoma idhe ẹtanigbo riẹ. Ọ vẹ te rọ enẹ siwi ai no uzioraha gbe sebaẹgba nọ a reuku riẹ mi Adamu ohwo ọsosuọ nọ ọ raha uzi. (Matiu 20:28 Ahwo Rom 5:12; 6:23) Kristi ọ te jẹ rehọ ogaga nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ kpare ahwo buobu nọ a whu no zihe ziọ uzuazọ.—Jọn 11:25, 26.

Nọ Jesu ọ jọ otọakpọ, o dhesẹ nọ ọye yọ “Ọkiroro Ogbunu.” Fikinọ Jesu o wo eriariẹ Ẹme Ọghẹnẹ ziezi, je wo otoriẹ ebẹbẹ nọ ahwo-akpọ a be rẹriẹ ovao dhe, ọ riẹ oghẹrẹ nọ o ti ro si uye-oruẹ no. Jesu ọ gbẹ rrọ “Ọkiroro Ogbunu,” nọ a make rehọ iẹe mu ovie no evaọ obọ odhiwu, yọ ẹkwoma riẹ Jihova ọ bẹ rọ ta ẹme kẹ ahwo akpọ. Ehrẹ Jesu nọ e rrọ Ebaibol na e vọ avọ areghẹ jẹ rrọ gbagba. Ma tẹ riẹ jẹ rọwo eware nana, o rẹ thọ omai no awaọruọ je fiobọhọ kẹ omai yeri emamọ uzuazọ.

A jọ obe Aizaya 9:6 se Jesu “Ovie Udhedhẹ” re. Onana u dhesẹ nọ kẹle na Kristi ọ tẹ rọ ogaga riẹ si egọmeti akpọ nana no. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Ọ te rehọ ahwo akpọ kpobi ziọ otọ Uvie Mesaya riẹ nọ udhedhẹ o te dafia.— Daniẹl 2:44.

Evaọ otọ Uvie riẹ, udhedhẹ o te jọ akpọ na soso bẹdẹ bẹdẹ. Ẹvẹ onana u ro mu omai ẹro? Ma wo imuẹro nana ẹkwoma eme nọ e rrọ obe Aizaya 11:9, ọ ta kpahe ahwo nọ a te jọ otọ Uvie na nọ: “A te jọ ariẹ nwaoma hayo ekpe he, keme akpọ na ọ te vọ avọ eriariẹ ỌNOWO na wọhọ epanọ ame ọ vọ abade.” Ukuhọ riẹ, ahwo nọ a te jọ otọ Uvie na a ve ti wo eriariẹ egbagba Ọghẹnẹ yọ a ti yo ẹme kẹe. Kọ oyena o gbẹ sasa owhẹ udu? O tẹ rọ ere, whọ raha oke vievie he, daoma wo “eriariẹ ỌNOWO na.”

Whọ sai ru uvẹ kẹ omara re who wuhrẹ eriariẹ Ọghẹnẹ nọ e rẹ kẹ uzuazọ na jẹ bọ ẹrọwọ ra ga ẹkwoma eroro kpahe eware nọ Ebaibol na ọ ta kpahe oke mai na gbe eware iwoma nọ Ọghẹnẹ o ti ru kẹ omai evaọ obaro. Fikiere ma tuduhọ owhẹ awọ re whọ gwọlọ oke nọ who re ro wuhrẹ Ebaibol na kugbe Isẹri Jihova nọ e kẹle owhẹ. Ọnana họ edhere nọ ma sai ro le ozọ no ẹro je wo uvi ẹruore evaọ akpọ idabolo nana.

ip-1 132 ¶28-29

A Ya Eyaa Ovie Udhedhẹ

28 Oke nọ Ọghẹnẹ o fihọ u te te no, Kristi ọ te wha udhedhẹ nọ o te jọ bẹdẹ bẹdẹ ziọ akpọ na soso. (Iruẹru Ikọ 1:7) “Uvie riẹ o te jọ ruaro, udhedhẹ riẹ o basa [ha,] ọ rẹ te keria akaba-uvie Devidi ọ vẹ re uvie na, ọ vẹ te rọ uzẹme avọ ẹrẹreokie ro su ei jẹ yọrọ iẹe no enẹna rite bẹdẹ bẹde.” (Aizaya 9:7a) Jesu ọ te rehọ ogaga nọ a kẹ riẹ wọhọ Ovie Udhedhẹ ro kienyẹ ahwo ho. Jesu ọ te gba ahwo nọ a te jọ otọ Uvie na họ ru eware he. Ukpoye “uzẹme avọ ẹrẹreokie” o ti ro ru eware kpobi. Ẹvẹ eva e te were ahwo te!

29 Oghẹrẹ nọ Aizaya o ro ku eruẹaruẹ nọ ọ jọ ta kpahe epanọ Jesu o ti ro ru odẹ nọ a se rie na gba u gbunu gaga. O kere nọ: “Ogaga ỌNOWO Ogba-ẹmo o ti ro ru onana.” (Aizaya 9:7b) Uzẹme, Jihova ọ te rọ ogaga riẹ ru eware. Jihova ọ rẹ rọ eva riẹ kpobi ru eware. Ma fievahọ iẹe nọ eware kpobi nọ ọ ya eyaa riẹ o re ru ai gba. Otẹrọnọ ohwo jọ ọ gwọlọ reawere udhedhẹ ebẹdẹ bẹdẹ na, jọ ọ rehọ udu riẹ kpobi gọ Jihova. Wọhọ Jihova gbe Jesu Ovie Udhedhẹ na, ajọ idibo Ọghẹnẹ kpobi a “wo ọwhọ kẹ iruo iwoma.”—Taitọs 2:14.

Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via

w06 12/1 29 ¶2

Oruvẹ no Obe Aizaya Ze—I

7:3, 4—Fikieme Jihova o ro siwi Ehaz ovie ọgeva na? Ovie Siria avọ ọrọ Izrẹl a gbẹgwae nọ a re si Ehaz ovie Juda no re a rehọ ọmọzae Tabẹl, ọnọ a rẹ sae ta họ obọ, nọ o tube no unuwou Devidi ze he, ro mu ẹta riẹ. Ẹgwae oyoma nana ọ hai bru ọvọ Uvie nọ Ọghẹnẹ ọ re kugbe Devidi na dhe. Jihova o siwi Ehaz re ọ ruẹse thọ uyẹ nọ ‘Ọmọ-Ovie Udhedhẹ’ nọ a yeyaa riẹ na o ti no ze.—Aizaya 9:6.

ip-1 111-112 ¶23-24

Rẹroso Jihova Evaọ Oke Ẹbẹbẹ

Eruẹaruẹ nọ I Rugba

23 Aizaya ọ tẹ ta kpahe oware ofa nọ o via. Oke nana yọ ahwo Siria gbe Izrẹl a wariẹ Jerusalẹm họ, Aizaya o kere nọ: “ỌNOWO na ọ tẹ takẹ omẹ nọ, ‘Rehọ ewẹe utho ọgbagbada re whọ rehọ ẹvẹrẹ nọ a rẹ sai se kere Maha-shalal-hash-baz fihọ iẹe. Re whọ rehọ Yuraya ozerẹ na gbe Zekaraya ọmọzae Yẹberekiya se omẹ re a jọ uvi isẹri mẹ.’” (Aizaya 8:1, 2) Otofa Maha-shalal-hash-baz họ “Ovẹrẹ, Araha, Ọwhọwhọ Ikpeakpe.” Aizaya ọ tẹ ta kẹ ezae ivẹ nọ a re fievahọ evaọ ẹwho na re a jọ isẹri kẹ odẹ nọ o kere fihọ ẹwẹ-utho ọgbagbada na. Eruẹaruẹ nana o wo orugba ivẹ.

24 Aizaya ọ ta nọ: “Kọyehọ me te lele ọruẹaro aye na wezẹ, o je dihọ o te yẹ ọmọzae; ỌNOWO na ọ tẹ ta kẹ omẹ nọ, ‘Se odẹ riẹ Maha-shalal-habaz: taore ọmọ na ọ tẹ te riẹ epanọ a re se Ọsẹ hayo Oni a rẹ te wha efe Damaskọs avọ egbo-ẹmo ahwo Sameria rose ovie Asiria.’” (Aizaya 8:3, 4) Ẹwẹ-utho ọgbagbada na gbe ọmọzae nọ a yẹ na e te jọ eka nọ i dhesẹ nọ kẹle na ahwo Asiria a te raha Siria avọ Izrẹl nọ e rrọ ewegrẹ Juda. Ẹvẹ onana o te vẹrẹ te? Taure ọmọ na o te ti wuhrẹ epanọ a re se Ọsẹ gbe Oni nọ emọfofa buobu a rẹ kaki se. Oghẹrẹ nọ eruẹaruẹ nọ Jihova ọ ta i ro rugba o rẹ sae lẹliẹ ahwo Juda fievahọ Jihova ziezi. Hayo o rẹ sae lẹliẹ ahwo jọ wọso Aizaya avọ ọmọzae riẹ na. Rekọ oghẹrẹ kpobi kẹhẹ, eruẹaruẹ Aizaya na i rugba.—2 Ivie 17:1-6.

AKPEGBIVẸ 19-25

EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AIZAYA 11-16

“Akpọ na Ọ te Vọ avọ Eriariẹ ỌNOWO Na”

ip-1 160-161 ¶9-11

Esuo Mesaya Ọ te Wha Usiwo gbe Oghọghọ Ze

Oguẹdhọ nọ O Kiẹrẹe je Wo Ohrọ

9 Aizaya ọ gbẹ ta kpahe iruemu efa Mesaya na inọ: “Ọ rẹte rọ ẹro-ọruẹ, hayo a tanọ bruoziẹ hẹ.” (Aizaya 11:3b) Otẹrọnọ who wo ẹdhọ nọ who bi gu evaọ okọto, yọ who wo emamọ obroziẹ otiọye, kọ eva e gbẹ were owhẹ? Nọ orọnọ Mesaya na họ obroziẹ ahwo akpọ kpobi na, a rẹ sae rọ isẹri erue, eme ẹghẹ, eme atanọ, hayo epanọ ohwo o wo ugho te viẹe họ họ. Ọ riẹ eware ẹghẹ kpobi gbe eware ididi kpobi, yọ eru oma ọ rẹ viẹe họ họ, ọ rẹ ruẹ oware kpobi nọ “orọ obọ udu na,” koyehọ ohwo odidi obọ eva na. (1 Pita 3:4) Jesu ọ rrọ emamọ oriruo rọkẹ enọ i bi gu ẹdhọ evaọ ukoko Ileleikristi na nẹnẹ.—1 Ahwo Kọrint 6:1-4.

10 Ẹvẹ iruemu aghae Mesaya na i ti kpomahọ oghẹrẹ nọ o ti ro bruoziẹ? Enẹ Aizaya ọ ta: “Ọ rẹte rehọ ẹrẹreokie guẹdhọ iwhrori, o veti bruoziẹ udhedhẹ kẹ enọ e rọ oma kpotọ, eva akpọ na; eme riẹ họ ọkpọ nọ ọ te rọ fa ahwo akpọ na, o veti bruoziẹ uwhu kpe ahwo omuomu na. Ọ te jọ ohwo ẹrẹreokie avọ uvi-orọwọ.”—Aizaya 11:4, 5.

11 Jesu ọ rọ edhere omaurokpotọ kpọ ilele riẹ vi, onana yọ emama oriruo kẹ ekpako ukoko na. Evaọ abọdekọ riẹ, enọ i bi ru emuemu a rẹ kẹ ai ọwhọkuo ọgaga nọ u fo. Okenọ Ọghẹnẹ o ti gu akpọ omuomu nana ẹdhọ, Mesaya ọ te rọ ẹme unu riẹ “kpe erẹwho na” jẹ rọ obrukpe te irumuemu na kpobi. (Olezi 2:9; wawo Eviavia 19:15.) Ukuhọ riẹ, orumuomu ọvuọvo ọ gbẹ te jọ akpọ na nọ ọ te wha ozighi ze he. (Olezi 37:10, 11) Jesu nọ ọ rehọ uzẹme gbe ẹrẹreokie gẹgọ na, o wo ogaga nọ o ti ro ru enana kpobi.—Olezi 45:3-7.

Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via

w06 12/1 30 ¶1

Oruvẹ no Obe Aizaya Ze—I

Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:

13:17—Edhere vẹ ahwo Midia a rẹ rọ kezọ Siliva ha hayo daezọ idọlọ-oro gbehe? Ahwo Midia gbe Pasia a rri ọghọ nọ o re no obokparọ ze rro vi egbo ẹmo. Onana u dhesẹ oma via evaọ oma Sairọs, ọnọ ọ rehọ igho gbe imidhe idọlọ-orro gbe erọ isiliva nọ Nebukadneza ọ kwa no etẹmpol Jihova ze rọ kẹ ahwo Ju inọ a wha zihe kpo.

w06 12/1 30 ¶2

Oruvẹ no Obe Aizaya Ze—I

Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:

14:1, 2—Ẹvẹ ahwo Jihova a ro ru enọ ‘a jọ igbo kẹ zihe ruọ erigbo rai’ je “su enọ e jẹ kẹ ae uye”? Onana u rugba evaọ oma ahwo wọhọ Daniẹl, ọnọ o wo ọkwa ologbo evaọ Babilọn evaọ otọ ahwo Midia gbe ahwo Pasia; Ẹsta, ọnọ o zihe ruọ ovie-aye Pasia; gbe Mọdekae, ọnọ a ro mu ethabọ ovie ọrọ Uvie Pasia.

AKPEGBIVẸ 26–ỌVO 1

EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AIZAYA 17-23

“Ogaga nọ A re ro Ruiruo Thọthọ O rẹ Wha Ekie Tha”

ip-1 238 ¶16-17

Oware nọ U re no Uruemu Oriobọ Ze

Odibo nọ O Wo Okpuvou

16 Nọ ọruẹaro na ọ ta ẹme kpahe ahwo omuomu no, ọ tẹ te ta kpahe orumuomu ọvuọvo. Enẹ Aizaya o kere: “Enẹ ỌNOWO ỌGHẸNẸ Ogbaẹmo na ọ tae, Mọ, nya bru odibo na, nọ a re se Shẹbna, ọnọ o wo uzou ubruwou na, whọ ta kẹ ẹe nọ: Eme who ti ru eva etenẹ gbe ono who wo eva etenẹ, no who ro bru uki fihọ etenẹ kẹ oma ra, whẹ nọ who bru uki fihọ oria ukpehru, whọ jẹ kare oria nọ a rẹ ria kẹ oma ra eva utho?” —Aizaya 22:15,16.

17 Shẹbna yọ odibo nọ ‘o wo uzou ubruwou na,’ o sai jọnọ uwou Hẹzikaya Ovie na. O wo ọkwa okpehru keme ọye u re te nọ u te no ovie na no. Fikiere, owha-iruo ulogbo o jariẹ uzou. (1 Ahwo Kọrint 4:2) Rekọ ukpenọ ọ rẹ rọ ewoma orẹwho na soso karo, ọ tẹ jẹ gwọlọ orro kẹ omariẹ. Shẹbna o bru emamọ uki kẹ omariẹ, oghẹrẹ onọ ovie o re wo, ọ tẹ jẹ kare oria nọ a rẹ ria evaọ utho kẹ omariẹ. Jihova o muẹrohọ onana, ọ tẹ ta kẹ Aizaya nọ ọ vẹvẹ odibo nana nọ o wo okpuvou na unu inọ: “Ri, ỌNOWO na ọ rẹ te rehọ ofu gele owhẹ kufiẹ, whẹ ọgba na. Ọ rẹ te gba owhẹ gaga, ọ vẹ te thahe ohwẹ kurẹriẹ, o ve ti gbolo owhẹ wọhọ obọro fihọ otọ nọ o rọ kẹkẹe, etẹe who je ti whuẹ, etẹe emamọ ekẹkẹ ẹmo ra na e rẹ te jọ, whẹ nọ ọ rọ eka kẹ unuwou ọsẹ ra. Me re ti gele owhẹ no ọkwa ra, a ve ti le owhẹ no oria nọ whọ rọ.” (Aizaya 22:17-19) Fiki uruemu omọvo-ọre riẹ nana, Shẹbna o ti wo uki ovuọvo evaọ Jerusalẹm hu. Ukpoye, a ti gbolo iei vrẹ thethabọ wọhọ obọro, kẹsena o ve ti whu fihọ obe. Onana o rọ unuovẹvẹ kẹ idibo Ọghẹnẹ kpobi nọ a wo ọkwa evaọ ukoko na. Ohwo ọ tẹ rọ ọkwa nọ a kẹ riẹ ro ruiruo thọthọ, a re mi ei ọkwa na no o vẹ jẹ wha ekie ro sei.

ip-1 238-239 ¶17-18

Oware nọ U re no Uruemu Oriobọ Ze

17 Shẹbna yọ odibo nọ ‘o wo uzou ubruwou na,’ o sai jọnọ uwou Hẹzikaya Ovie na. O wo ọkwa okpehru keme ọye u re te nọ u te no ovie na no. Fikiere, owha-iruo ulogbo o jariẹ uzou. (1 Ahwo Kọrint 4:2) Rekọ ukpenọ ọ rẹ rọ ewoma orẹwho na soso karo, ọ tẹ jẹ gwọlọ orro kẹ omariẹ. Shẹbna o bru emamọ uki kẹ omariẹ, oghẹrẹ onọ ovie o re wo, ọ tẹ jẹ kare oria nọ a rẹ ria evaọ utho kẹ omariẹ. Jihova o muẹrohọ onana, ọ tẹ ta kẹ Aizaya nọ ọ vẹvẹ odibo nana nọ o wo okpuvou na unu inọ: “Ri, ỌNOWO na ọ rẹ te rehọ ofu gele owhẹ kufiẹ, whẹ ọgba na. Ọ rẹ te gba owhẹ gaga, ọ vẹ te thahe ohwẹ kurẹriẹ, o ve ti gbolo owhẹ wọhọ obọro fihọ otọ nọ o rọ kẹkẹe, etẹe who je ti whuẹ, etẹe emamọ ekẹkẹ ẹmo ra na e rẹ te jọ, whẹ nọ ọ rọ eka kẹ unuwou ọsẹ ra. Me re ti gele owhẹ no ọkwa ra, a ve ti le owhẹ no oria nọ whọ rọ.” (Aizaya 22:17-19) Fiki uruemu omọvo-ọre riẹ nana, Shẹbna o ti wo uki ovuọvo evaọ Jerusalẹm hu. Ukpoye, a ti gbolo iei vrẹ thethabọ wọhọ obọro, kẹsena o ve ti whu fihọ obe. Onana o rọ unuovẹvẹ kẹ idibo Ọghẹnẹ kpobi nọ a wo ọkwa evaọ ukoko na. Ohwo ọ tẹ rọ ọkwa nọ a kẹ riẹ ro ruiruo thọthọ, a re mi ei ọkwa na no o vẹ jẹ wha ekie ro sei.

18 Oghẹrẹ vẹ a ti ro si Shẹbna no ọkwa riẹ? Jihova ọ rọ ẹkwoma Aizaya ru ẹme na vẹ inọ: “Eva ẹdẹ ọyena me re ti se Eliakim ọmọ Hilkaya odibo mẹ, mẹ vẹ te rehọ ehọ ra rọ gọ e ẹgọ, mẹ vẹ te rehọ umueku ra ro mueku riẹ, mẹ vẹ te rehọ ogaga ra rọ họ iẹe obọ; ọ vẹ te jọ ọsẹ rọ kẹ ahwo nọ a rọ Jerusalem ria gbe ubruwou i Juda. Mẹ rẹ te rehọ ugodi uwou Devidi họ iẹe obọ; o te rovie no, ohwo ọvo ọ gbẹ sai sigbe he; o te je sigbe no, ohwo ọvo ọ sai rovie he.” (Aizaya 22:20-22) Nọ Eliakim ọ tẹ rehọ ẹta Shẹbna no, a vẹ te rehọ ehọ Shẹbna rọ gọ ie ẹgọ jẹ kẹe ugodi uwou Devidi. Ebaibol na ọ rehọ “ugodi” ro dhesẹ udu-esuo, isuẹsu hayo ogaga. (wawo Matiu 16:19.) Evaọ oke emọ Izrẹl, ọkohrẹ ovie a jẹ rọ igodi na kẹ kru, ẹsejọhọ ọye ọ jẹ hai rẹrote iwou ovie yọ ọye ọ jẹ tubẹ salọ ahwo nọ a re ruiruo evaọ uwou ovie na dede. (wawo Eviavia 3:7,8.) Fikiere, ọkwa ọnọ ọ rẹ rẹrote uwou ovie na o jọ ọkwa ologbo gaga, yọ ohwo kpobi nọ ọ rẹ jọ ọkwa yena, owha-iruo ulogbo o riẹ uzou. (Luk 12:48) Shẹbna ọ hae sai ru iruo na rekọ fiki okpuvou riẹ, Jihova o ti si ei no ọkwa yena.

w07 2/1 4 ¶6

Oruvẹ no Obe Aizaya Ze—II

Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:

36:2, 3, 22. Dede nọ a si Shẹbna no ọkwa riẹ wọhọ osu uwou, a kẹ riẹ uvẹ re ọ gbẹ jọ okere kẹ ọnọ ọ rehọ ẹta riẹ wọhọ osu ọrọ iruẹru uwou ovie na. (Aizaya 22:15, 19) Otẹrọnọ a mi omai uvẹ iruo jọ nọ ma wo evaọ ukoko Jihova fiki oware jọ, kọ u gbe fo re ma gbẹ gọ Ọghẹnẹ ghele, ru utho kpobi nọ uvẹ riẹ u rovie fihọ kẹ omai?

Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via

w06 12/1 30 ¶4

Oruvẹ no Obe Aizaya Ze—I

21:1—Oria vẹ a se “Igbrẹwọ obọ Abade”? Dede nọ Babilọn o thabọ gaga no abade na, ere a dhesẹ i rie. Oware nọ o wha riẹ ze họ keme ame ethẹ Yufretis gbe ọrọ Taigris ọ jẹ hae vẹrẹ otọ na kukpe kukpe, o vẹ lẹliẹe wọhọ “abade.”

ip-1 253-254 ¶22-24

Jihova O Hrẹ Omoya Taya Kpotọ

22 Aizaya ọ ta haro nọ: “Evaọ urere ikpe udhosa gbe ikpe na, ọ rẹ te via kẹ Taya wọhọ ole ogberẹ na: “Tọlọ akpata, nya okpẹwho na du, O ogberẹ nọ ọ thẹro na! So ile evawere, so ile buobu, re a ruẹse kareghẹhọ owhẹ.” Nọ ikpe udhosa gbe ikpe na e gba no, ỌNOWO na ọ rẹ te ruọ evaọ Taya, kẹsena aye na o ve ti zihe ze uwou nọ ọ yare, o ve ti lele ivie akpọ na bru igberẹ.”—Aizaya 23:15b-17.

23 Nọ a raha Babilọn evaọ ukpe 539 B.C.E. no, Fonisia ọ tẹ te jọ otọ esuo uvie-ologbo Midia avọ Pasia. Ovie Pasia nọ a re se Sairọs na ọ rrọ wowou. Evaọ otọ esuo ọkpokpọ nana, Taya ọ vẹ te daoma gaga re ọ wariẹ mu eware nọ o je ru vẹre họ, je zihe ruọ okpẹwho ekiọthuọ nọ ọ viodẹ evaọ akpọ na soso, nwane wọhọ epanọ ogberẹ nọ a dhẹ seba no o re kporo urete, so ile, jẹ kọ okpẹwho duwu re ọ sai si ehreki efa urru. Kọ Taya ọ te sai le enana kpobi te obọ? Ee, Jihova ọ te kẹe uvẹ le ai te obọ. Nọ oke o be nyaharo na, okpẹwho Taya na o ve ti fe gaga te obọ ekuhọ ikpe 600 B.C.E., evaọ oke oyena Zekaraya ọruẹaro na ọ vẹ te ta nọ: “Taya ọ tọ ewala wariẹ oma riẹ, o te koko siliva nọ i bu kerọ uwẹkpẹ rọ kẹ oma riẹ, jegbe oro buobu wọhọ ezuzu eva iyẹrẹ na.”— Zekaraya 9:3

‘A te Rehọ Erere Riẹ Bọwo ỌNOWO Na’

24 Erueruẹ nọ e rrọ obotọ na e rọ oware nọ a re muẹrohọ gaga! O ta nọ: “Ekwakwa eki riẹ gbe erere riẹ, a vẹ te rehọ ae bọwo ỌNOWO na, a re koko ai họ hayo fi ai họ ogbe ọvo ho, rekọ ekwakwa eki riẹ e rẹ te rehọ emu obuobu gbe emamọ ehọ rọ kẹ ahwo nọ a bi lele ỌNOWO na ria.” (Aizaya 23:18) Ẹvẹ a te rọ rehọ erere Taya bọwo ỌNOWO na? Jihova o ru re eware na e via rọwokugbe oreva riẹ, re ahwo riẹ a sae re eva vọ jẹ sae ruẹ emamọ ehọ ro zuo. Onana o via evaọ oke nọ emọ Izrẹl a no igbo Babilọn kpozi. Ahwo Taya a rehọ ire sida fiobọhọ kẹ emọ Izrẹl re a rọ wariẹ bọ etẹmpol na. Ahwo Taya a tẹ jẹ wariẹ mu eki họ ẹ thuọ kugbe okpẹwho Jerusalẹm.—Ẹzra 3:7; Nehemaya 13:16.

    Ebe Isoko Kpobi (1992-2025)
    Noi No
    Rueva
    • Isoko
    • Vi Ei Se Omọfa
    • Ru Ei Fihọ Oghẹrẹ nọ O Were Owhẹ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Izi Kpahe Eroruiruo Evuẹ Na
    • Izi Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • Esẹtini Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • JW.ORG
    • Rueva
    Vi Ei Se Omọfa