Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
AVA 6-12
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AIZAYA 47-51
“Ẹmeoyo kẹ Jihova Ọ rẹ Wha Eghale Ze”
ip-2 131 ¶18
Jihova O bi Wuhrẹ Omai re U Woma Kẹ omai
“Yo Ijaje Mẹ”
18 Ẹzi Ọghẹnẹ ọ wọ ọruẹaro riẹ whowho nọ: “Ọnowo na ỌGHẸNẸ o vi omẹ avọ Ẹzi riẹ. Enẹ ỌNOWO na, ọnọ ọ ta owhẹ, Ọrẹri Ọvo Izrẹl na, ọ tae: Mẹ họ ỌNOWO na Ọghẹnẹ ra, ọnọ o wuhrẹ owhẹ wo erere, ọnọ osu owhẹ nya edhere nọ o fo ẹnya.’” (Aizaya 48:16b, 17) Eme iwoma nana nọ Jihova ọ ta na e rẹ kẹ emọ Izrẹl imuẹro inọ Ọghẹnẹ o ti siwi ai no igbo Babilọn. Ọye họ ọnọ ọ ta rai. (Aizaya 54:5) Oware nọ Jihova ọ gwọlọ mi emọ Izrẹl họ re a wariẹ ruẹrẹhọ kugbei je koko ijaje riẹ. Izi Ọghẹnẹ nọ a re koko họ egagọ uzẹme. Emọ Izrẹl a sae riẹ emamọ edhere na ha ajokpanọ a re wuhrẹ ai “edhere nọ o fo ẹnya.”
ip-2 131 ¶19
Jihova O bi Wuhrẹ Omai re U Woma Kẹ omai
19 Jihova o dhesẹ nọ ọ gwọlọ nọ ahwo riẹ a siọ uye ba ẹruẹ re a reakpọ kuoma nọ ọ ta nọ: “O whọ hae yo ijaje mẹ, udhedhẹ ra o hae jọ wọhọ ethẹ, ẹrẹreokie ra ọ hae jọ wọhọ ẹkporo abade.” (Aizaya 48:18) Oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ Erumeru na ọ be rọ tẹzẹ ai u woma kẹhẹ! (Iziewariẹ 5:29; Olezi 81:13) Ukpenọ emọ Izrẹl a re kpohọ igbo, a rẹ sai wo emamọ udhedhẹ nọ o basa ha wọhọ ame ethẹ nọ o bi su ẹkẹre. (Olezi 119:165) Iruo ẹrẹreokie rai e rẹ sai vihọ wọhọ ame ethẹ nọ o re dhe esuesuo. (Emọs 5:24) Jihova o you emọ Izrẹl gaga, oye ọ jẹ rọ rehọ ẹwo dhesẹ edhere nọ a rẹ nya kẹ ae. O, dodokọ a rẹ gaviezọ!
ip-2 132 ¶20-21
Jihova O bi Wuhrẹ Omai re U Woma Kẹ omai
20 Eghale vẹ i ti te emọ Izrẹl nọ a te kurẹriẹ? Jihova ọ ta nọ: “Emọ ra a hae ti bu wọhọ ẹkpẹ emọ ra kọ wọhọ ibiẹkpẹ na; odẹ rai o hae no otọ na ha, hayo a hae kpe i eva iraro mẹ gbehe.” (Aizaya 48:19) Jihova ọ kareghẹhọ ahwo riẹ eyaa nọ ọ yaa kẹ Abraham inọ emọ riẹ a ti bu, “wọhọ isi obọ ehru gbe uwẹkpẹ akotọ abade.” (Emuhọ 22:17; 32:12) Ghele na, iruọmọ Abraham nana yọ emọ ọwọsuọ, a te ahwo nọ a re wo eyaa itieye na t’obọ họ. Uruemu rai u yoma te epanọ a re ro voro odẹ rai no otọ na no riẹriẹriẹ wọhọ epanọ Uzi Jihova o ta. (Iziewariẹ 28:45) Ghele na, Jihova ọ gwọlọ raha ahwo riẹ no ho, yọ ọ gwọlọ kpairoro vrẹ rai gbe he.
21 Emamọ ehrẹ nọ e rrọ oria yena i kie kpahe idibo Jihova nẹnẹ re. Jihova họ Ọnọ ọ rẹ kẹ uzuazọ, yọ ọ riẹ emamọ edhere nọ ma re ro yeri uzuazọ mai vi ohwo kpobi. (Olezi 36:9) Ekpọvio nọ ọ kẹ omai i re mi omai evawere he, ukpoye e rẹ kẹ omai erere. Ileleikristi a re ru lele ehrẹ na nọ a tẹ be kẹ Jihova uvẹ re ọ kpọ ai. (Maeka 4:2) Ehrẹ riẹ e rẹ thọ omai evaọ egagọ riẹ gbe usu nọ ma wo kugbei, yọ e rẹ jẹ thọ omai no eware nọ Setan ọ sai ro gbe omai ku. Ma tẹ riẹ oware nọ Ọghẹnẹ o ro fi uzi jọ họ u re fiobọhọ kẹ omai riẹ nọ izi Ọghẹnẹ kpobi e rọ rọkẹ ewoma mai. Ma rẹ ruẹ nọ “ijaje riẹ e rrọ owha ogbẹgbẹdẹ hẹ.” A vẹ siọ omai ba ẹraha kufiẹ.—1 Jọn 2:17; 5:3.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Aizaya Ze Aizaya—II
49:6—Ẹvẹ Mesaya na ọ rọ rrọ “elo rọkẹ erẹwho na” dede nọ ẹkwotọ Izrẹl ọvo o jo ru iruo odibọgba riẹ? Onana o rrọ ere fiki oware nọ o via nọ Jesu o whu no. Ebaibol na i dhesẹ nọ eme nọ e rrọ Aizaya 49:6 na i kie kpahọ ilele riẹ re. (Iruẹru 13:46, 47) Nẹnẹ, Ileleikristi nọ a wholo nọ otu obuobu na a be tha uke na a rrọ “elo rọkẹ erẹwho na,” bi ru ahwo ruẹ elo Ẹme Ọghẹnẹ evaọ eria kpobi ri te “eka akpọ na.”—Matiu 24:14; 28:19, 20.
it-1 643 ¶4-5
Orọo-ofa
Orọo-ofa Evaọ Edhere Ẹwoho. A jọ Ebaibol na ta ẹme te orọo evaọ edhere ẹwoho. (Aiz 54:1, 5, 6; 62:1-6) A tẹ jẹ jọ eria jọ fodẹ orọo-ofa evaọ edhere ẹwoho hayo aye nọ a siobọno kpo.—Jer 3:8.
Evaọ ukpe 607 B.C.E. a fi Juda kparobọ, a raha Jerusalẹm muotọ, a te je mu ahwo nọ a be rria Jerusalẹm kpohọ igbo Babilọn. Ikpe buobu nọ i kpemu Jihova ọ jọ eruẹaruẹ vuẹ ahwo Ju nọ i ti kpohọ igbo inọ: ‘Bovẹ obe aforọo nọ me si kẹ oni ra, onọ me ro siobọno i o rọ?’ (Aiz 50:1) Jihova o le “oni” rai hayo orẹwho na soso kpo, orọnikọ fikinọ Jihova ọ gwọlọ raha ọvọ nọ ọ re kugbe ai jẹ kẹ ai obe aforọo ho, ukpoye ọ se rai fikinọ a je mu raha Izi ọvọ na. Rekọ emọ Izrẹl nọ i no igbo ze a kurẹriẹ jẹ lẹ Ọghẹnẹ re ọ wariẹ mu orọo họ kugbe ai evaọ ẹwho obọ rai. Jihova ọ rọ fiki odẹ riẹ zihe ahwo riẹ ziọ ẹwho rai wọhọ epanọ ọ ya eyaa kẹ ai evaọ 537 B.C.E., koyehọ urere ikpe 70 nọ a te rọ jọ igbo na.—Ol 137:1-9; Rri MARRIAGE.
AVA 13-19
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AIZAYA 52-57
“Kristi Ọ Ruẹ Uye Fiki Mai”
A Horie Odibo Jihova Oma “Fiki Umuomu Mai”
“A Riri Riei Vo” A gbe je “Sei gbe Oware Ovo Ho”
3 Se Aizaya 53:3. Dai roro kpahe epanọ o jọ Ọmọ Ọghẹnẹ oma re ọ nyase oghọghọ nọ ọ jẹ rọ gọ Ọsẹ riẹ evaọ obọ odhiwu ba ziọ otọakpọ ti whu kẹ ahwo-akpọ re ọ ruẹsi siwi ai no uzioraha gbe uwhu! (Fil. 2:5-8) Uwhu riẹ u ru rie lọhọ re a rehọ izieraha ahwo rọ vrẹ rai, oware nọ idhe nọ a jẹ rehọ erao dhe evaọ oke emọ Izrẹl o jọ ẹwoho riẹ. (Hib. 10:1-4) Kọ o hae make jọnọ ahwo kpobi a se riẹ, o gbẹ hai fo re ahwo Ju nọ i je rẹro Mesaya na a dede iei rehọ jẹ rọ ọghọ kẹe? (Jọn 6:14) Ukpoye, ahwo Ju a “riri riei vo” a gbe je “sei gbe oware ovo ho” nwane wọhọ epanọ Aizaya ọ ruẹaro riẹ na. Jọn ukọ na o kere nọ: “Orẹwho obọriẹ o bru ze, rekọ ahwo riẹ a kru rie rehọ họ.” (Jọn 1:11) Pita ukọ na ọ ta kẹ ahwo Ju nọ: “Ọghẹnẹ esẹ mai, o ru Jesu odibo riẹ ruaro, ọnọ wha [siobọno] jẹ gba enu riẹ evaọ aro Pailet nọ o ruẹ ei no nọ o re [siobọnoi] kpo. Rekọ wha vrẹ Ọrẹri Okiẹrẹe ọvo na.”—Iruẹru 3:13, 14.
4 Aizaya ọ tẹ jẹ ruẹaro inọ Jesu ọ te nyaku “edada,” hayo ẹyao. Evaọ etoke odibọgba riẹ, oma o jẹ hae rọ Jesu ẹsejọ, rekọ ma jọ oria ovo se nnọ ọ mọ họ. (Jọn 4:6) Ghele na ọ nyaku ahwo nọ e jẹ mọ evaọ okenọ ọ jẹ ta usiuwoma. Ohrọ rai o re riẹ o te siwi ibuobu rai. (Mak 1:32-34) Kọ enẹ Jesu o ro ru eruẹaruẹ na gba enọ e ta nọ: “Uzẹme, ọye ọ wọ edada mai ọ tẹ jẹ wha uweli mai.”—Aiz. 53:4a; Mat. 8:16, 17.
O Wọhọ Ẹsenọ “Ọghẹnẹ Ọ Tehe Riẹ”
5 Se Aizaya 53:4b. Ahwo buobu evaọ oke Jesu a riẹ oware nọ o lẹliẹ e riẹ ruẹ uye je whu hu. A roro nọ Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ be kẹe uye na, wọhọ ẹsenọ ọ rehọ ekpehre ẹyao jọ tehe iẹe. (Mat. 27:38-44) Ahwo Ju a bọwo Jesu ota inọ ọ be ta eme izuehọ. (Mak 14:61-64; Jọn 10:33) Rekọ, Jesu ọ jọ ọrahauzi hayo ọnọ o je zue eme họ họ. Ghele na, fiki uyoyou nọ o wo kẹ Ọsẹ riẹ, oware nọ o mai tube fiba uye nọ Odibo Jihova na ọ ruẹ họ iroro na inọ o bi ti whu uwhu ọrahauzi. O make jọ ere na, u no rie eva ze nnọ o re ru oreva Jihova.—Mat. 26:39.
A Horie Odibo Jihova Oma “Fiki Umuomu Mai”
“A Su Rie Vrẹ Wọhọ Omogodẹ nọ A Bi Kpe”
10 Se Aizaya 53:7, 8. Okenọ Jọn Ọhọahwo-Ame ọ ruẹ Jesu nọ ọ be nya bru ei ze, o te bo nọ: “Ri Omogodẹ Ọghẹnẹ, ọ nọ ọ wha izieraha akpọ na vrẹ!” (Jọn 1:29) O sae jọnọ Jọn o se Jesu Omogodẹ fikinọ ọ kareghẹhọ eme ọ Aizaya na: “A su rie vrẹ wọhọ omogodẹ nọ a bi kpe.” (Aiz. 53:7) Aizaya ọ tẹ jẹ ta nọ: “Ọ rọwo whu.” (Aiz. 53:12) Nwanọ ere o rrọ, keme evaọ aso nọ Jesu ọ rehọ Ekareghẹhọ uwhu riẹ mu, ọ rehọ egho udi kẹ ikọ 11 riẹ na jẹ ta nọ: “Onana họ azẹ mẹ orọ ọvọ na, nọ o hwẹ kẹ ibuobu fiki erọvrẹ izieraha.”—Mat. 26:28.
A Horie Odibo Jihova Oma “Fiki Umuomu Mai”
A rọ Fiki Odibo na “Kele Ibuobu gbe Enọ Ikiẹree”
13 Se Aizaya 53:11, 12. Jihova ọ ta kpahe Odibo riẹ nọ ọ salọ na nọ: “Fiki eriariẹ odibo okiẹrẹ ọvo mẹ na; a je ti kele ibuobu gbe enọ ikiẹree.” Evaọ edhere vẹ? Obọ ekuhọ owọ avọ 12 u ru ẹme na vẹ. “[Odibo na] ọ tẹ lẹ kẹ erahaizi.” Emọ Adamu kpobi “erahaizi,” fikiere a re whu keme oye họ “osa eware uyoma.” (Rom 5:12; 6:23) O gwọlọ nnọ ahwo-akpọ izieraha a rẹ ruẹrẹhọ kugbe Jihova. Enẹ Aizaya uzou avọ 53 u dhesẹ epanọ Jesu ọ rọ “lẹ” kẹ ahwo-akpọ uzioraha: “Fiki ẹlahiẹ riẹ a je ru omai gbunu, jegbe fiki efafa riẹ a je siwi omai.”—Aiz. 53:5.
Digging for Spiritual Gems
w06 3/15 11 ¶2
“A Symbolic Drama” of Value to Us
Ono Sera “aye nọ ọ rrọ ọmuyẹ na” gbe Aiziki ọmọzae riẹ o dikihẹ kẹ? Pọl o dhesẹ nọ Sera “ọga” na o dikihẹ kẹ aye obọ odhiwu Ọghẹnẹ, koyehọ abọ ukoko Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ obọ odhiwu. Aye obọ odhiwu nana ọ jọ ọga keme taure Jesu ọ tẹ te ziọ otọakpọ o wo uvumọ “emọ” nọ a rrọ ẹzi wholo evaọ otọakpọ họ. (Ahwo Galesha 4:27; Aizaya 54:1-6) Rekọ evaọ Pẹntikọst 33 C.E., Ọghẹnẹ o te ku ẹzi riẹ ku ezae gbe eyae nọ a wariẹ yẹ nọ i ti zihe ruọ emọ aye obọ odhiwu na. Ọghẹnẹ ọ tẹ jẹ emọ aye nana rehọ wọhọ emọ riẹ, a tẹ te jọ ereuku kugbe Jesu Kristi evaọ otọ ọvọ ọkpokpọ na. (Ahwo Rom 8:15-17) Oyejabọ nọ Pọl ukọ na nọ ọ rrọ usu emọ nana o ro kere nọ: “Jerusalẹm obehru na ọ rrọ ọmuyẹ, yọ ọye họ oni mai.”—Ahwo Galesha 4:26.
Dhesẹ Uvi Omarokpotọ
Oriruo Omarokpotọ nọ Ọ Mae Rro
3 A re du tae he sọ Jihova o kpehru jẹ rro gaga, ghele na “ibiaro [riẹ] e rẹ nya akpọ na re re o dhesẹ ẹgba riẹ rọ kẹ enọ i wo eva efuafo rọ kpahe iẸe.” (2 Iruẹru-Ivie 16:9) Kọ eme Jihova o re ru okenọ ọ tẹ ruẹ iwhrori jọ nọ e be gọe enọ e rrọ ọkora fiki ebẹbẹ sa-sa? Evaọ oghẹrẹ jọ, ọ be “ria” kugbe ahwo otiọye na ẹkwoma ẹzi ọfuafo riẹ re ọ “jaja ẹzi enọ erọ omakpotọ jẹ jaja eva iruori.” (Aizaya 57:15) Fikiere, nọ ọ tẹ sasa enọ e be gọe oma no, a vẹ wariẹ mu ei họ ẹgọ ziezi avọ oghọghọ. Omarokpotọ nọ Ọghẹnẹ o dhesẹ o rro kẹhẹ!
AVA 20-26
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AIZAYA 58-62
“Woro Ukpe Aruoriwo ỌNOWO Na”
ip-2 322 ¶4
Ẹrẹreokie O Du Lahwe Evaọ Zayọn
“Ukpe Aruoriwo ỌNOWO Na”
4 Aizaya o kere nọ: “Ẹzi Ọnowo ỌGHẸNẸ na ọ rọ omẹ oma, fiki epanọ ỌNOWO na o wholo omẹ, re mẹ vuẹ emamọ usi kẹ enọ a nwẹ, o vi omẹ re mẹ sasa ahwo nọ a rọ uweli oma, je woro obọusino kẹ enọ a mu re me fi enọ a kienyẹ họ omofọwẹ.” (Aizaya 61:1) Ono họ ọnọ a vi na re o whowho usiuwoma na? Evaọ orọ ọsosuọ na, Aizaya họ ọnọ Ọghẹnẹ o ku ẹzi riẹ ku re o kere emamọ usi kẹ enọ e rrọ igbo evaọ Babilọn. Ghele na, Jesu o dhesẹ orugba ologbo eme yena evaọ okenọ ọ ta eme Aizaya na kie kpahe omariẹ. (Luk 4:16-21) Ẹhẹ, a vi Jesu ze re o whowho emamọ usi kẹ enọ e romakpotọ, fikioye a rọ rehọ ẹzi wholo iei evaọ oke ame-ọhọ riẹ.—Matiu 3:16, 17.
ip-2 326-327 ¶13-15
Ẹrẹreokie O Du Lahwe Evaọ Zayọn
13 No umuo Pẹntikọst 33 C.E. vrẹ, Ọghẹnẹ ọ tẹ kọ “ire-ọkaa ẹrẹreokie” koyehọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo nọ i wo udu fihọ orẹwho okpokpọ riẹ na, “Izrẹl Ọghẹnẹ.” (Ahwo Galesha 6:16) Nọ oke o be nyaharo na, “ire” na i te ti bu te idu udhuhrẹ gbe ene (144,000) nọ e be mọ emamọ ibi hayo wha orro se Jihova Ọghẹnẹ. (Eviavia 14:3) Okiọkotọ “ire” nana a bi lo gaga no umuo 1919 ze na, anwọ okenọ Jihova o ro si ai no uyero ubroke nọ a jẹ jọ ruiruo ho ze na. Jihova ọ be rọ Ẹme riẹ wuhrẹ ai ziezi. Ọ tẹ rọ ere kọ owhawho nọ ẹrẹreokie ọ da fia nọ ire nọ e be mọ ibi e vọ.—Aizaya 27:6.
14 Nọ Aizaya ọ jẹ ta ẹme kpahe iruo nọ “ire” nana i ti ru, ọ ta nọ: “A rẹ te wariẹ bọ eria anwae nọ e raha na, a rẹ te kpare eria enwae nọ e raha na; a rẹ te ruẹrẹ ikpewho nọ e raha na, gbe eware efa buobu nọ a raha eva ige nọ i kpoemu.” (Aizaya 61:4) Ahwo Ju nọ i nọ igbo Babilọn ze a ru epanọ Sairọs Ovie Pasia ọ vuẹ rai, a tẹ wariẹ bọ Jerusalẹm avọ etẹmpol na nọ ọ guọghọ kuotọ anwẹdẹ. Iruo ẹruẹrẹ na i ti kpoka họ ikpe nọ i ti lele 33 C.E. gbe 1919.
15 Evaọ ukpe 33 C.E., uweri o da ikọ Jesu oma fia fikinọ a mu rie, a rehọ e riẹ guẹdhọ, a te je kpei. (Matiu 26:31) Ghele na eriwo rai o te nwene nọ Jesu ọ romavia kẹ ai nọ ọ kparoma no. Nọ a nwane ku ẹzi ọfuafo ku ai no, a te mu usiuwoma uvie na họ ewhowho “evaọ Jerusalẹm, evaọ Judia soso gbe Sameria, je rite oria nọ o mai thabọ evaọ otọakpọ na.” (Iruẹru Ikọ 1:8) Ẹmẹrera na a te ti mu egagọ uzẹme họ eziheze. Epọvo na re, no umuo 1919 vrẹ, Jesu Kristi ọ tẹ rọ ẹkwoma inievo riẹ nọ a wholo na rọ bọ eria “buobu nọ a raha eva ige nọ i kpoemu.” Anwọ ikpe buobu nọ e vrẹ no na itu ilori ichọche a gbẹ be rọ rehọ ẹme Ọghẹnẹ wuhrẹ ahwo ho, ukpoye iruemu anwae gbe iwuhrẹ eruẹ a bi ro wuhrẹ ahwo. Ileleikristi nọ a wholo na a tẹ wozẹ iwuhrẹ erue kpobi nọ i wholo ahwo evaọ ikoko na kpobi no re egagọ uzẹme nọ a zihe ze no na e nyaharo. A te muọ usi uwhowho obọdẹ nọ a re jọ akpọ na ru ẹdẹvo ho họ ewhowho.—Mak 13:10.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Aizaya Ze Aizaya—II
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
61:8, 9—Eme họ ‘ọvọ ebẹdẹ bẹdẹ na,’ kọ amono họ “emọ-emọ” na? Onana họ ọvọ ọkpokpọ na nọ Jihova ọ re kugbe Ileleikristi nọ a wholo na. “Emọ-emọ” na họ “igodẹ efa” na—ima ahwo nọ a jẹ owọ lele ovuẹ nọ a bi whowho.—Jọn 10:16.
AVA 27–ASA 5
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AIZAYA 63-66
“Idhiwu Ekpokpọ avọ Akpọ Ọkpokpọ na E te Wha Oghọghọ Ulogbo Ze”
ip-2 383 ¶23
‘Ghọghọ Bẹdẹ Fiki Eware nọ Mẹ Ma Na’
23 Obe Eviavia u dhesẹ eruẹaruẹ nọ Jọn ukọ na ọ ruẹ kpahe ẹdẹ Jihova nọ ọ be tha nọ o te jọ urere uyerakpọ nana. Nọ oyena o tẹ vrẹ no, a ve ti gbolo Setan fihọ ọgọdọ odidi. (Eviavia 19:11–20:3) Nọ Jọn o dhesẹ eware eyena no, ọ tẹ wariẹ eme nọ Aizaya ọruẹaro na ọ ta inọ: “Mẹ tẹ ruẹ odhiwu ọkpokpọ avọ otọakpọ ọkpokpọ.” Awọ Ebaibol efa nọ i lele obọdẹ eruẹaruẹ nana e ta kpahe okenọ Jihova Ọghẹnẹ o ti nwene akpọ nana fihọ wowoma. (Eviavia 21:1, 3-5) Ginọ uzẹme, eruẹaruẹ Aizaya ọrọ “odhiwu ọkpokpọ avọ otọakpọ ọkpokpọ” na o ti rugba vọvọ evaọ akpọ ọkpokpọ Ọghẹnẹ na! Evaọ otọ egọmeti ọkpokpọ obọ odhiwu na, ahwo nọ a te jọ otọakpọ ọkpokpọ na a te reawere aparadase egagọ Ọghẹnẹ gbe ọrọ otọakpọ na. Eyaa nana inọ ‘Eware ọsosuọ na [ẹyao, uye-oruẹ, gbe eware efa kpobi nọ e be lẹliẹ ahwo-akpọ reakọ na] a gbẹ te kareghẹhọ ai hi hayo a gbe ti roro ai hi.’ Eware kpobi nọ e te ziọ omai iroro evaọ oke yena e te gbẹ wha edada hayo uweri se ahwo wọhọ epanọ o be jọ kẹ ibuobu nẹnẹ na ha.
ip-2 384 ¶25
‘Ghọghọ Bẹdẹ Fiki Eware nọ Mẹ Ma Na’
25 Nẹnẹ re, Jihova o bi ru Jerusalẹm re “ọ jọ ẹwho oghọghọ.” Evaọ oghẹrẹ vẹ? Wọhọ epanọ ma ruẹ no vẹre na, idhiwu ekpokpọ na nọ i muhọ evaọ 1914 nọ i kugbe ahwo idu udhuhrẹ gbe ene (144,000) na a ti lele Jesu su evaọ uvie obọ odhiwu. A jọ eruẹaruẹ dhesẹ ai nọ “Jerusalẹm Ọkpokpọ na.” (Eviavia 21:2) Jerusalẹm Ọkpokpọ nana Ọghẹnẹ ọ ta kpahe nọ: ‘Keme ri, mẹ ma Jerusalẹm re ọ jọ ẹwho oghọghọ, re ahwo riẹ a ghọghọ.’ Ọghẹnẹ ọ te rọ Jerusalẹm Ọkpokpọ na zurie eghale nọ a rẹ ruẹ unu gbiku rai hi ku ahwo-akpọ na a yoẹme. A ti gbe yo edo oviẹ hayo uweri hi keme evaọ oke yena Jihova ‘ọ te kẹ omai ẹgwọlọ mai kpobi.’—Olezi 37:3, 4.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Aizaya Ze—II
63:5—Ẹvẹ ofu Ọghẹnẹ ọ rẹ rọ dae ji? Ofu Ọghẹnẹ yọ ofu okiẹrẹe nọ ọ rẹ sae kpọ. Ofu riẹ ọ rẹ dae ji, ru ei dadamu kẹ ẹdhoguo obrukpe nọ o fo irumuemu.