Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
AHRẸ 3-9
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIKIẸL 11-14
“Didi Oghẹrẹ Eva Who Wo?”
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—I
Evaọ 612 B.C.E., Izikiẹl o kpohọ Jerusalẹm evaọ eruẹaruẹ. Eware nọ ọ ruẹ nọ e be via evaọ etẹmpol Ọghẹnẹ e tọtọ kẹhẹ! Okenọ Jihova o ti vi ogbaẹmo ikpakpe riẹ no odhiwu ze (nọ a rehọ ‘ezae ezeza’ dhesẹ) re e ruẹsi dhesẹ evedha nọ o wo kẹ enọ i kie no egagọ uzẹme no, ahwo nọ a “ka oka họ aruezo” ọvo a re ti siwi. (Izikiẹl 9:2-6) Rekọ, orọ ọsosuọ, ọ rẹ kake vaha “iwowo-erae” fihọ okpẹwho na—onọ u dikihẹ kẹ ovuẹ ọroro orọ ẹdhoguo Ọghẹnẹ. (Izikiẹl 10:2) Dede nọ ‘Ọnowo ỌGHẸNẸ ọ te hwosa kẹ ahwo oyoma wọhọ epanọ iruo rai e rrọ,’ ọ ya eyaa nọ ọ te wariẹ koko ahwo Izrẹl nọ a vahabọ họ.—Izikiẹl 11:17-21.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—I
12:26-28. Makọ enọ e be rehọ ovuẹ riẹ se ẹkoko, Izikiẹl ọ rẹ ta kẹ ae nọ: “Ẹme [Jihova] ọvuọvo nọ o re ti kri re o tẹ via ọ gbẹ rọ vievie he.” Ma rẹ dawo utho ẹgba mai kpobi fi obọ họ kẹ amọfa re a fi eva họ Jihova taure ọ tẹ te raha uyerakpọ nana.
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—I
14:12-23. Mai ọvo ma rẹ dhogbo esiwo mai. Omọfa ọ rẹ sai ru ei k’omai hi.—Ahwo Rom 14:12.
AHRẸ 10-16
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIKIẸL 15-17
“Kọ Whọ be Hai Koko Eyaa Ra?”
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—I
17:1-24—Amono họ igo ilogbo ivẹ na, ẹvẹ a ti ro wiri egha eboba ivẹ na, kọ ono họ ogha ọboba riẹ nọ Jihova ọ te wariẹ kọ na? Igo ivẹ na i dikihẹ kẹ isu ọ Babilọn avọ Ijipti. Ugo ọsosuọ na ọ ziọ ehru ure Sida na, koyehọ, o bru osu ọ egọmeti ọrọ uyẹ uvie Devidi ze. Ugo na o wiri egha eboba na no nọ ọ rehọ Zẹdikaya nwene Jehoyakin, ovie Juda. Dede nọ ọ riọvọ inọ ọ rẹ roma kpotọ kẹe, Zẹdikaya ọ tẹ gwọlọ obufihọ ugo ọfa, osu Ijipti, rekọ eware i kiehọ kẹe he. A be te rehọ iẹe kpohọ igbo o ve whu evaọ Babilọn. Jihova o te je wiri ‘ogha ọboba’ ọfa, Ovie Mesaya na. Ọ tẹ wariẹ kọ ọnana fihọ “ehru ugbehru,” Ugbehru Zayọn nọ ọ rrọ obọ odhiwu, oria nọ o ti jo zihe ruọ “ure sida ologbo,” nọ ọ te wha eghale se otọakpọ na.—Eviavia 14:1.
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—I
17:1-24—Amono họ igo ilogbo ivẹ na, ẹvẹ a ti ro wiri egha eboba ivẹ na, kọ ono họ ogha ọboba riẹ nọ Jihova ọ te wariẹ kọ na? Igo ivẹ na i dikihẹ kẹ isu ọ Babilọn avọ Ijipti. Ugo ọsosuọ na ọ ziọ ehru ure Sida na, koyehọ, o bru osu ọ egọmeti ọrọ uyẹ uvie Devidi ze. Ugo na o wiri egha eboba na no nọ ọ rehọ Zẹdikaya nwene Jehoyakin, ovie Juda. Dede nọ ọ riọvọ inọ ọ rẹ roma kpotọ kẹe, Zẹdikaya ọ tẹ gwọlọ obufihọ ugo ọfa, osu Ijipti, rekọ eware i kiehọ kẹe he. A be te rehọ iẹe kpohọ igbo o ve whu evaọ Babilọn. Jihova o te je wiri ‘ogha ọboba’ ọfa, Ovie Mesaya na. Ọ tẹ wariẹ kọ ọnana fihọ “ehru ugbehru,” Ugbehru Zayọn nọ ọ rrọ obọ odhiwu, oria nọ o ti jo zihe ruọ “ure sida ologbo,” nọ ọ te wha eghale se otọakpọ na.—Eviavia 14:1.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
w88 9/15 17 ¶7
Jihova O Hiolo Ọgbọdọ Riẹ No Owa Ze!
7 Fikinọ ahwo orua Juda a bi yoẹme kẹ Ọghẹnẹ hẹ, a tẹ rehọ ai dhesẹ ure evaene nọ o mọ emamọ ibi evo ho nọ a te rehọ erae mahe. (Izikiẹl 15:1-8) A tẹ jẹ rehọ ai dhesẹ ọmọboba nọ Jihova ọ wọ jẹ yọrọ bẹsenọ ọ rọ kpako te uvovo aye. Jihova ọ rehọ e riẹ wọhọ aye riẹ, rekọ edhegọ e were riẹ, yọ ọ te ruẹ uye riẹ nọ ọ rọ nyase Jihova nọ ọ rrọ ọzae riẹ ba. Ghele na, enọ i koko izi riẹ o re ti “fi otọhotọ ọvọriọ bẹdẹ bẹdẹ họ” rọ kẹ ai, koyehọ Izrẹl Ọghẹnẹ.—Izikiẹl 16:1-63; Jerimaya 31:31-34; Ahwo Galesha 6:16.
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—I
17:1-24—Amono họ igo ilogbo ivẹ na, ẹvẹ a ti ro wiri egha eboba ivẹ na, kọ ono họ ogha ọboba riẹ nọ Jihova ọ te wariẹ kọ na? Igo ivẹ na i dikihẹ kẹ isu ọ Babilọn avọ Ijipti. Ugo ọsosuọ na ọ ziọ ehru ure Sida na, koyehọ, o bru osu ọ egọmeti ọrọ uyẹ uvie Devidi ze. Ugo na o wiri egha eboba na no nọ ọ rehọ Zẹdikaya nwene Jehoyakin, ovie Juda. Dede nọ ọ riọvọ inọ ọ rẹ roma kpotọ kẹe, Zẹdikaya ọ tẹ gwọlọ obufihọ ugo ọfa, osu Ijipti, rekọ eware i kiehọ kẹe he. A be te rehọ iẹe kpohọ igbo o ve whu evaọ Babilọn. Jihova o te je wiri ‘ogha ọboba’ ọfa, Ovie Mesaya na. Ọ tẹ wariẹ kọ ọnana fihọ “ehru ugbehru,” Ugbehru Zayọn nọ ọ rrọ obọ odhiwu, oria nọ o ti jo zihe ruọ “ure sida ologbo,” nọ ọ te wha eghale se otọakpọ na.—Eviavia 14:1.
AHRẸ 17-23
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIKIẸL 18-20
“Jihova Ọ tẹ Rọvrẹ Ohwo No, Kiyọ Ọ Kpairoro Vrẹ No?”
Amagẹdọn Ẹmo nọ Ọghẹnẹ O ti ro Ku Ẹmo-Ofio Kpobi Họ
Nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ Obroziẹ na, o rẹ sai mu omai ẹro inọ obrukpe nọ o bi ti te irumuomu na o te jọ ẹdhoguo okiẹrẹe. Abraham ọ nọ inọ: “Kọ obruoziẹ akpọ na o gbe [ti] ru kiẹrẹe?” Uyo na họ, Jihova o re ru oware uwoma ẹsikpobi! (Emuhọ 18:25) Ofariẹ, Ebaibol e kẹ omai imuẹro inọ o rẹ were Ọghẹnẹ re ọ raha irumuomu hu; nọ a gbe kurẹriẹ vievie he o je ru ere.—Izikiẹl 18:32; 2 Pita 3:9.
Oware nọ U Dhesẹ re Ma You Erivẹ Mai
11 Jihova họ emamọ oriruo nọ ma rẹ raro kele evaọ oghẹrẹ nọ ma re ro dhesẹ uyoyou kẹ enọ e be gọe he. Dede nọ o mukpahe emuemu, o re dhesẹ uyoyou-ẹwo kẹ ahwo kpobi ẹkwoma uvẹ nọ ọ be kẹ ai re a kurẹriẹ no idhere iyoma rai re a ti wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. (Izikiẹl 18:23) Jihova ọ gwọlọ re “ahwo kpobi a zite ekurẹriẹ.” (2 Pita 3:9) O rrọ oreva riẹ “re ahwo kpobi a wo usiwo, re a ze te riẹ uzẹme na.” (1 Timoti 2:4) Oye jabọ nọ Jesu o ro vi ilele riẹ re a ta usiuwoma je “wuhrẹ ahwo erẹwho kpobi” na. (Matiu 28:19, 20) Ẹkwoma obọ nọ ma rẹ jọ iruo nana wo, yọ ma bi dhesẹ uyoyou kẹ Ọghẹnẹ gbe erivẹ mai, ẹhẹ, makọ ewegrẹ mai dede!
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—I
20:1, 49. Owọ nọ ekpako Izrẹl a jẹ u dhesẹ inọ a wo avro kpahe eme nọ Izikiẹl ọ ta. Ajọ ma wo udu avro kpahe eme unuovẹvẹ Ọghẹnẹ hẹ.
AHRẸ 24-30
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIKIẸL 21-23
“Uvie na O rọ Rọkẹ Ọnọ O Wo Rie”
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—I
Evaọ ukpe avọ ihrẹ ọrọ igbo na, koyehọ 611 B.C.E., ekpako Izrẹl a te bru Izikiẹl ze “te nekpe obọ ỌNOWO na.” A yo ikuigbe ọrọ aghẹmeeyo Izrẹl nọ u kri no gbe unuovẹvẹ inọ Jihova o “re ti yolo ọgbọdọ” riẹ ro kpe ai. (Izikiẹl 20:1; 21:3) Be ta ẹme se osu Izrẹl (Zẹdikaya), Jihova ọ ta nọ: “Si ogba-uzou ra na no, re who si etu uvie na no; eware e rẹ te jọ epanọ [e rọ] na ha; ru [onọ u] kpotọ kpehru, who je hrẹ onọ u kpehru kpotọ Ẹraha, ẹraha, ẹraha, mẹ rẹ te raha iẹe totọ; a gbẹ sai ti vuhu ẹta riẹ ofa ha bẹsenọ ọnọ o wo rie [Jesu Kristi] ọ rẹ tha; ọye mẹ rẹ te rehọ iẹe kẹ.”—Izikiẹl 21:26, 27.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—I
21:3—Eme họ “ọgbọdọ” nọ Jihova o hiolo no owa riẹ tha na? “Ọgbọdọ” nọ Jihova o ro bruoziẹ kpe Jerusalẹm gbe Juda na họ Nebukadneza Ovie Babilọn gbe ogbaẹmo riẹ. O sai je kugbe abọ ukoko Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ obọ odhiwu, onọ ijẹle nọ i wo ẹgba i ru via.
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—I
23:5-49. Fikinọ Izrẹl avọ Juda a riọvọ kugbe erẹwho efa o wha riẹ ze nọ a ro kie ruọ edhọgọ erẹwho yena. Ma rẹ whaha usu kpobi nọ o rẹ sae raha ẹrọwọ mai.—Jemis 4:4.
AHRẸ 31–ARIA 6
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIKIẸL 24-27
“Eruẹaruẹ Ẹdhoguo Taya O rẹ Lẹliẹ Omai Fi Ẹrọwọ họ Ẹme Jihova”
si 133 ¶4
Obe Ebaibol avọ 26—Izikiẹl
4 Oware ofa nọ u dhesẹ nọ Ebaibol na ọ rọ gbagba họ, oghẹrẹ nọ eruẹaruẹ Izikiẹl i ro rugba kpahe orẹwho Taya, Ijipti, gbe Edọm. Wọhọ oriruo, Izikiẹl ọ ruẹaro nọ a te raha Taya no, yọ abọjọ eruẹaruẹ nana i rugba nọ Nebukadineza o ko okpẹwho na họ ikpe ikpegbesa je fi iei kparobọ. (Izik. 26:2-21) Orọnikọ onana u dhesẹ nọ Nebukadineza ọ raha Taya muotọ riẹriẹriẹ hẹ. Dede na, Jihova ọ ta no vẹre nọ a rẹ te raha okpẹwho na muotọ riẹriẹriẹ. Ọ jọ eruẹaruẹ dhesẹ kẹ Izikiẹl nọ: “Mẹ vẹte fọrọ emamọ ẹkpẹ riẹ no, me ve ti zihi ei họ otọ uriorio gheghe. . . . Itho te ekpala, te ẹkpẹ ẹwho ra a rẹte vahọ ae fihọ eva udevie abade.” (26:4, 12) Eruẹaruẹ nana kpobi i rugba uwhremu na nọ Alẹkzanda Ologbo na ọ nyai fi ukoliko Taya kparobọ nọ ikpe egba-ivẹ gbe udhuvẹ gbikpe (250) e vrẹ no. Egbaẹmo Alẹkzanda a fọrọ okpẹwho Taya nọ a raha no na kpobi kokohọ je ku ei fihọ abade, a tẹ rọ enẹ ru edhere lafi ukoliko Taya onọ u thabọ te ubro emaele. Kẹsena a tẹ rehọ eware nọ a wha rọ gadiẹ ugbẹhẹ okpẹwho na nọ u kpehru te irula udhuhrẹ gbikpe, a te fi okpẹwho na kparobọ evaọ ukpe 332 B.C.E. A kpe ahwo buobu, a tẹ jẹ zẹ ibuobu kpohọ igbo. Nwane wọhọ epanọ Izikiẹl ọ ta no vẹre na, Taya o zihe ruọ ‘utho nọ o bafihọ, gbe oria nọ a je bi si ẹriri.’ (26:14) Wọhọ epanọ Izikiẹl ọ ruẹaro riẹ, a raha okpẹwho Edọm nọ ogbekuo ọ dafia na. (25:12, 13; 35:2-9) Epọvo na re, eruẹaruẹ nọ Izikiẹl ọ ruẹ inọ a rẹ te raha okpẹwho Jerusalẹm, ahwo riẹ a ve je zihe no igbo ze i rugba.—17:12-21; 36:7-14.
ce 216 ¶3
Kọ Ẹzi Ọghẹnẹ A Gine ro Kere Ebaibol Na?
3 Taya o wo unueri nọ o viodẹ nọ ekọ-iyibo Fonisia e rẹ kpahe. Taya o gbe edha họ orẹwho Izrẹl oke anwae nọ o jẹ gọ Jihova aro gaga. Jihova ọ vuẹ Izikiẹl ọruẹaro na nọ ọ te raha okpẹwho na muotọ. Ọ ruẹaro nana vrẹ ikpe egba-ivẹ gbe udhuvẹ gbikpe (250) taure i te ti rugba. Jihova ọ ta nọ: “Mẹ rọ suọ owhẹ . . . A rẹ te raha igbẹhẹ nọ e wariẹ Taya họ, a ve ti kporo iwou ikpehru riẹ fihotọ, mẹ vẹte fọrọ emamọ ẹkpẹ riẹ no, me ve ti zihi ei họ otọ uriorio gheghe. Eva udevie abade o rẹte jọ wọhọ oria nọ a je si ẹriri.” Izikiẹl ọ tẹ jẹ fodẹ osu ọsosuọ gbe egbaẹmo riẹ nọ i ti ko okpẹwho Taya họ, ọ ta nọ: “Ri, me reti vi Nebukadreza, ovie Babilọn” bru owhẹ ze.—Izikiẹl 26:3-5, 7.
it-1 70
Alẹkzanda
Ukpenọ Alẹkzanda o le egbaẹmo ahwo Pasia nọ e jẹ dhẹ fikinọ a fi rai kparobọ isiava soso no evaọ Esia Minor (a kaki fi ai kparobọ evaọ ethẹ Granicus; a te je fi ai kparobọ evaọ Ukiekpotọ Issus, a jọ eria nana kpe obọ mu isoja nọ i bu vi idu egba isoi oma), ọ tẹ rọ ovao rri ukoliko Taya. Ikpe buobu nọ i kpemu a ruẹaro vẹre no nọ a re ti gbolo igbẹhẹ Taya, ikpehru, iwou, makọ tubọ ẹkpẹ riẹ dede fihọ abade. (Iz 26:4, 12) O nwani kiehọ, eware nọ Nebukadineza ọ raha no okpẹwho na ze eye Alẹkzanda o ro ru edhere nọ ọ joma te ubro emaele kpohọ ukoliko Taya. Egbaẹmo riẹ a tẹ rọ ogaga avọ ekwakwa rai raha ẹwho ọyena nọ ọ vọ avọ omorro na fihotọ evaọ Ahrẹ 332 B.C.E.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—I
24:6-14—Eme ẹbẹroo nọ o muegbẹ no na o dikihẹ kẹ? A dhesẹ Jerusalẹm nọ a kohọ na wọhọ ẹbẹroo. A rehọ egbẹ riẹ ro dhesẹ ogbekuo ọrọ okpẹwho na—egbegbe riẹ, uruemu odode, gbe ahwo-okpe nọ ọ riabe riẹ. Egbegbe riẹ o wo okpa te epanọ a tẹ tubẹ rehọ ẹbẹroo na dikihẹ kpọvi je koko erae họ otọ riẹ je ru ei rroro gaga, o sai si egbegbe na no ho.
w88 9/15 21 ¶24
Jihova O Hiolo Ọgbọdọ Riẹ No Owa Ze!
24 Nọ u no oyena no, a vuẹ Izikiẹl nọ o ru oware jọ nọ u gbunu. (Se Izikiẹl 24:15-18.) Fikieme a rọ vuẹ ọruẹaro na nọ o weri aye riẹ nọ o whu hu? Ọ te rọ ere dhesẹ epanọ u ti gbe ahwo Ju unu te nọ a tẹ raha Jerusalẹm, ahwo riẹ, gbe etẹmpol na. Izikiẹl ọ ta eme na kpobi kẹ ai no, yọ o ti gbe whowho ẹdhoguo Ọghẹnẹ kẹ ai ofa ha bẹsenọ a rẹ vuẹe nọ a raha Jerusalẹm no. Ere ọvona akpọ o ti gbe otu egagọ erue unu evaọ okenọ a te raha ai no. Yọ nọ “uye ulogbo” na u te muhọ no, ororoke na ọ gbẹ te ta ẹme kpahe ọraha rai na ofa ha. (Matiu 24:21) Rekọ nọ “ọgbọdọ” Ọghẹnẹ o te te otu Kristẹndọm na oma no, ‘a vẹ te riẹ nọ ọye họ Jihova.’—Izikiẹl 24:19-27.