Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
ARIA 7-13
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIKIẸL 28-31
“Jihova Ọ Ghale Orẹwho Egedhọ Jọ”
it-2 1136 ¶4
Taya
A raha Okpẹwho na. Evaọ etoke othethei nọ Nebukadineza o ro ko Taya họ, uye nọ o bẹ egbaẹmo riẹ o ga vrẹta. Itu nọ a kuhọ uzou rọkẹ ẹmo e lẹliẹ ‘izou rai kpobi fa,’ yọ ekwakwa nọ a jẹ wọ rọ bọ eware evaọ okenọ a ro ko ẹwho na họ e lẹliẹ ikoko rai “kpobi yẹ.” Nebukadineza o ru oware nọ o rrọ Jihova iroro, rekọ ọ “hwosa” ovo kẹe he, ikpoye ọ tẹ dhugbẹ ya eyaa kẹe inọ ọ te rọ efe Ijipti ghale iẹe. (Iz 29:17-20) Ogbiku ahwo Ju jọ nọ a re se Josephus, ọ ta nọ a ko Taya họ te ikpe 13 soso (Against Apion, I, 156 [21]), yọ uye o bẹ egbaẹmo Babilọn gaga. Igbiku a nwani kere kpahe epanọ Nebukadineza o fi ẹmo na te he. Rekọ ọraha nọ o te ahwo Taya gbe ekwakwa rai ọ jọ ruaro gaga.—Iz 26:7-12.
it-1 698 ¶5
Ijipti, Ahwo Ijipti
Obe ahwo Babilọn jọ nọ o jariẹ rite ikpe 37 ọrọ esuo Nebukadineza (588 B.C.E.) nọ a ruẹ o ta kpahe omaa nọ ahwo Babilọn a ma kpahe Ijipti. Sọ ẹmo na dẹẹ o ginẹ ta kpahe hayo ẹmo ọfa jọ gheghe, ma sae ta ha. Efe Ijipti nọ o te Nebukadineza obọ na họ osa nọ Ọghẹnẹ ọ hwa kẹe fiki ẹmo nọ ọ wọ bru ahwo Taya nọ Jihova o bruoziẹ kpe fikinọ a jẹ wọso ahwo riẹ.—Iz 29:18-20; 30:10-12.
g86 11/8 27 ¶4-5
Kọ Osa-Uzou Kpobi A rẹ Hwa?
Re ma sae kuyo onọ nana, ma rri oghẹrẹ nọ Ọnọma na o rri osa-uzou nọ a rẹ hwa kẹ egọmeti. Eva nọ e dha Jihova oye ọ rọ ta nọ a raha okpẹwho Taya evaọ oke anwae. Re ọ sai ru onana, Ọghẹnẹ ọ rehọ ogaga ogbaẹmo Babilọn nọ Nebukadineza o je su ro fi ẹmo na. Dede nọ ahwo Babilọn a kparobọ, obọ o yao e rai re. Jihova o te rri nọ u fo nọ ọ rẹ hwae osa rọkẹ oware nọ a ru na. Ọ ta evaọ obe Izikiẹl 29:18, 19 nọ: “Ọmọ ohwo, Nebukadreza, ovie Babilọn, o ru ogba-ẹmo riẹ ruẹ uye gaga rọ so Taya. . . . dede na ọye oma riẹ hayo ogba-ẹmo riẹ a wo [uvumọ] oware ovuovo no Taya ze nọ ọ rẹ sae hwosa uye nọ a ruẹ kpahe iẹe he. Fikiere enẹ Ọnowo na ỌGHẸNẸ ọ tae: ‘Ri, mẹ rẹte rehọ otọ Ijipti rọ kẹ Nebukedreza ovie Babilọn; ọ vẹte wha efe riẹ vrẹ, jẹ rehọ ogaga raha iẹe jẹ rehọ eware riẹ, o vẹte jọ osaohwa rọ kẹ ogbaẹmo riẹ.’”
Ohwo nọ ọ riẹ Ebaibol ọ rẹ riẹ nọ Nebukadineza ọ geva gaga, o re dhuaro, orọ omariẹ ọvo ọ riẹ, yọ ọgẹdhọ ọ jọ. A riẹ Babilọn avọ ogbaẹmo riẹ wọhọ ahwo nọ a re gboja kẹ erigbo rai. Jihova o mukpahe eware yena kpobi, ghele na, ọ hwa osa nọ u te rai rọkẹ ai.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-2 604 ¶4-5
Ẹgbagba
Ọrahauzi ọsosuọ avọ ovie Taya. Wọhọ epanọ Jesu ọ ta evaọ Jọn 8:44 gbe epanọ obe Emuhọ izou 3 u dhesẹ na, uzioraha ohwo-akpọ u muhọ no obọ ọrahauzi jọ nọ ọ jọ omama ẹzi jọ ze. Dede nọ “ovie Taya” a ta eme ole-uweri nọ e rrọ obe Izikiẹl 28:12-19 na kpahe, e nwane rọwokugbe owọ nọ omama ẹzi jọ nọ Ọghẹnẹ ọ ma nọ ọ kake raha uzi na ọ jẹ. Omorro ọ “ovie Taya,” oma nọ o bi ru wọhọ ọghẹnẹ, “chẹrob,” gbe “Edẹn, ọgbọ Ọghẹnẹ” nọ a se rie na u dhesẹ nọ Setan Ẹdhọ na a be ta kpahe, ọnọ omorro o vọ oma, o tẹ jẹ riobọhọ oriọvọ obọ ọgbọ Idẹn, nọ a se “ọghẹnẹ uyero-akpọ nana.”—1Ti 3:6; Emu 3:1-5, 14, 15; Ev 12:9; 2Kọ 4:4.
Ovie Taya nọ a riẹ odẹ riẹ hẹ na, nọ ọ jẹ rria okpẹwho nọ o je roro nọ ọ “jọ oka orugba, vọ avọ areghẹ jẹ gbunu eva eru,” jẹ “kare afuẹwẹ” eva edhere riẹ no anwọ oke nọ a rọ mae ze. (Iz 27:3; 28:12, 15) O sae jọnọ eme ole-uweri nana i kiekpahe isu Taya orọnikọ ovie ọvo jọ dẹẹ hẹ. (Rehọ iẹe wawo eruẹaruẹ nọ e rrọ Aiz 14:4-20 nọ i kiekpahe “ovie Babilọn” nọ a fodẹ odẹ riẹ hẹ na.) O tẹ rrọ ere, kiyọ a be ta kpahe usu gbe okugbe nọ o jọ udevie isu Taya avọ Devidi gbe Solomọn evaọ okenọ a je su nọ ahwo Taya a ro tube ru azọhọ kẹ ebabọ etẹmpol Jihova nọ o jọ ugbehru Moraya. Onana u dhesẹ nọ evaọ oke ọsosuọ isu Taya a je mukpahe ahwo Ọghẹnẹ hẹ. (1Iv 5:1-18; 9:10, 11, 14; 2Ir 2:3-16) Rekọ ivie nọ i je su uwhremu na a te no emamọ edhere nọ a je ro lele ahwo Ọghẹnẹ yeri na. Ọghẹnẹ ọ tẹ rọ eruẹaro riẹ Joẹl, Emọs, gbe Izikiẹl ro whowho uye nọ u ti te ai. (Joẹ 3:4-8; Em 1:9, 10) U te no uruemu “ovie Taya” nọ u tho orọ Ọwegrẹ Ọghẹnẹ na no, eruẹaruẹ nana i te je dhesẹ epanọ ahwo nọ a jọ ‘gbagba’ vẹre evaọ oghẹrẹ nọ a je lele ahwo Ọghẹnẹ yeri a ro zihe ruọ ewegrẹ rai.
Eme Ọ Via Kẹ Ai?
NOF avọ No yọ edẹ okpẹwho-esuo Mẹmfis avọ Tibis nọ e jọ ewho Ijipti nọ e viodẹ gaga. NOF (Mẹmfis) ọ jọ oware wọhọ emaele 14 evaọ abọ obọze ovatha-ọre Cairo, gbe abọ ukiediwo ọre Ethẹ Naele. U te okejọ, Mẹmfis ọ gbẹ jọ okpẹwho-esuo Ijipti hi. Evaọ ikpe-udhusoi avọ ikpegbisoi B.C.E., Ijipti o te ru ẹwho No (koyehọ Tibis) họ okpẹwho-esuo riẹ, nọ ọ jọ oware wọhọ emaele 300 evaọ abọ obọze ovatha-ọre Mẹmfis. Usu etẹmpol jọ nọ ọ jọ okpẹwho Tibis họ ọrọ Karnak, yọ ọye họ etẹmpol nọ ọ mae rro nọ a rọ edẹẹ ma. A jẹ hae jọ Tibis avọ etẹmpol Karnak gọ Amọn edhọ ologbo ahwo Ijipti jọ.
Eme eruẹaro Ebaibol e ta kpahe Mẹmfis avọ Tibis? Fẹro ovie Ijipti avọ eghẹnẹ riẹ a bruoziẹ na kpahe, maero kọ “Amọn obọ Tibis” nọ ọ jọ ọghẹnẹ ologbo rai. (Jerimaya 46:25, 26) A te “raha” ahwo nọ a bi zurie kpohọ etẹe nyae gọe kpobi no. (Izikiẹl 30:14, 15) Yọ ere o ginẹ via re. Oware nọ u kiọkọ nọ whọ rẹ sae ruẹ kpobi họ etẹmpol Amọn nọ ọ guọghọ fihotọ no. Ẹwho Luxor enẹna ọ rrọ abọjọ evuẹ anwae Tibis gbe imiwhre esese efa jọ nọ e rrọ eria nọ a raha no.
Oware nọ u kiọkọ Mẹmfis họ eria nọ a re ki ahwo họ. Ọgba-eriariẹ Ebaibol jọ nọ a re se Louis Golding ọ ta nọ: “Ikpe egba buobu ahwo Arab nọ a fi Ijipti kparobọ a jẹ rọ rehọ eware Mẹmfis nọ a raha rọ bọ okpẹwho-esuo [Cairo] rai fihọ abọdekọ ethẹ na. Makọ oghẹrẹ nọ ahwo Arab a bọ iwou fihọ tabọ tabọ Naele bu je woma te kẹhẹ evaọ ẹwho oke anwae yena, utho ovuọvo nọ u gbe dikihẹ o riẹ hẹ.” Nwane wọhọ epanọ Ebaibol ọ ta, Mẹmfis o gine zihe “ruọ ufofe . . . ababọ ohwo nọ ọ rẹ riae.”—Jerimaya 46:19.
ARIA 14-20
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIKIẸL 32-34
“Okpiruo nọ Ororoke na O Wo”
it-2 1172 ¶2
Ororoke
Ororoke Ẹwoho. Jihova ọ rọ eruẹaro mu nọ e jọ wọhọ iroroke rọkẹ orẹwho Izrẹl (Jer 6:17), yọ ae omarai a jẹ hae ta ẹme te iroroke wọhọ odẹme. (Aiz 21:6, 8; 52:8; 62:6; Ho 9:8) Eruẹaro nana nọ e wọhọ iroroke na, a jẹ hae vẹvẹ ahwo omuomu unu kpahe ọraha nọ o bi bru ai tha, nọ a gbẹ gaviezọ họ, kọ uzou obọrai o rẹ jọ. Nọ ahwo na a gbe yo unuovẹvẹ na ha, azẹ rai ọ vẹ jọ uzou obọrai. (Iz 3:17-21; 33:1-9) Ọruẹaro nọ o re muẹrohotọ họ ọ wọhọ ororoke nọ o tuaro nọ o wo iruo ho jẹ wọhọ arakọ nọ ọ rẹ gbọ họ.—Aiz 56:10.
w88 1/1 28 ¶13
Ruabọhọ Ta Usiuwoma Uvie Na
Si Abe-Ọriọ Azẹ No Uzou Ra
13 Iruo nọ a kẹ idibo Jihova nẹnẹ re a vẹvẹ ahwo unu kpahe ẹdhoguo Ọghẹnẹ nọ ọ be tha na e nwane wọhọ ọkpọ iruo nọ a kẹ Izikiẹl nọ o ru evaọ oke riẹ na. A rehọ e riẹ mu ororoke rọkẹ uwou Izrẹl. Iruo nọ a kẹ riẹ họ re o whowho uye nọ u bi ti te ai otẹrọnọ a gbe kurẹriẹ no imuemu rai hi. Nọ ọyomariẹ nọ ọ rrọ ororoke na o gbe whowho iei kẹ ahwo omuomu hu, azẹ rai ọ vẹ te jọ uzou riẹ. Jihova ọ ta kpahe oghẹrẹ nọ o re ro bruoziẹ riẹ inọ: “Uwhu oruumuomu o rẹ were omẹ hẹ, rekọ nọ oruumuomu na o kurẹriẹ no umuomu riẹ re ọ zọ; kurẹriẹ, kurẹriẹ no edhere umuomu ra; [kọ] fikieme wha je whuẹ, O whai orua Izrẹl[?] —Izikiẹl 33:1-11.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
w91 3/15 17 ¶16-17
Rọ Kpahe Akẹkẹ Obọ Odhiwu ọrọ Jihova
Whọ Jọ O Whaha Owhẹ Hẹ
16 Izikiẹl o fi emamọ oriruo hotọ keme ọ kuvẹ re ẹkoko gbe ahwo nọ a jẹ gaviezọ họ a whaha iẹe ẹmeoyo ho. Epọvo na re, ma te bi lele oghẹrẹ nọ Ọdhẹ akẹkẹ na o bi ro wuhrẹ omai uzẹme na, ma te riẹ emamọ ẹrọunu na. U ti fiobọhọ kẹ omai j’owọ lele izi riẹ, nọ ma gbẹ rọ kuvẹ re ẹkoko gbe ahwo nọ a be gaviezọ họ o whaha omai ẹdhoguo Jihova ewhowho ho. Wọhọ epanọ o jọ kẹ Izikiẹl, Ọghẹnẹ ọ vẹvẹ omai unu no vẹre inọ ahwo jọ a te wọso ovuẹ mai fiki eva egaga gbe uzou-uveghe rai. Efa a ti yo ho fikinọ a gwọlọ gaviezọ kẹ Jihova ha. (Izikiẹl 3:7-9) Efa yọ otu eviẹwẹ wọhọ epanọ Izikiẹl 33:31, 32 o ta nọ: “Kọ a rẹ te nyabru owhẹ tha epanọ ahwo a rẹ nyaze, a vẹte keria gba owhẹ wọhọ ahwo mẹ, a veti yo epanọ whọ rẹ ta yọ a rẹ te sai ru ai hi; keme a rẹ te rehọ igbenu rai dhesẹ uyoyou ulogbo, rekọ eva rai e rọ kpahe erere obọ rai. Rekọ, ri, whọ rẹ te jọ kẹ ae wọhọ ohwo nọ ọ be rehọ emamọ uvo so ile uyoyou, nọ o bi kporo ikporakporo ziezi, keme a re yo epanọ whọ tae, rekọ a reti ru ei hi.”
17 Eme o ti no onana ze? Owọ avọ 33 u fibae nọ: “Okenọ onana u te no—keme o rẹ te seba ẹtha [ha!]—kọ a rẹ te riẹ nọ ọruẹaro ọ jọ udevie rai.” Eme yena i dhesẹ nọ Izikiẹl ọ siọ ovuẹ riẹ na ba ewhowho ho fikinọ ahwo a jẹ gaviezọ họ. Amọfa nọ a gaviezọ họ o lẹliẹ oma lọhọ iẹe he. Te ahwo a yo hayo a yo ho, o yoẹme kẹ Ọghẹnẹ je ruiruo nọ a kẹ riẹ na.
Oma Urokpotọ kẹ Esẹro nọ E Rrọ Yoyou
3 Eruẹaruẹ ọ Aizaya 40:10, 11 i dhesẹ epanọ Jihova ọ be rọ rehọ obọ ẹwo sẹro ahwo riẹ. (Olezi 23:1-6) Evaọ odibọgba otọakpọ riẹ, Jesu omariẹ o dhesẹ ọdawẹ kẹ ilele riẹ gbe ahwo kpobi. (Matiu 11:28-30; Mak 6:34) Eva e dha Jihova gbe Jesu fiki obọ ogaga nọ isu ahwo Izrẹl a je ro su ahwo na, je gbabọ kẹ ai jẹ tubẹ rọ ahwo na kokọ. (Izikiẹl 34:2-10; Matiu 23:3, 4, 15) Jihova ọ yeyaa nọ: “Me reti siwi uthuru mẹ, a gbẹte rehọ ae zaharo ofa ha; mẹ rẹte rehọ ogodẹ avọ ogodẹ guẹdhọ. Mẹ vẹte rehọ othuru-igodẹ ọvo ro mu kẹ ae, Devidi odibo mẹ na, ọ vẹte kuọ ae: Ọ vẹte kuọ ae ovẹjẹ jọ othuru rai.” (Izikiẹl 34:22, 23) Evaọ oke urere nana, Jesu Kristi, Devidi Ologbo na họ “othuru igodẹ ọvo” nọ Jihova o ro mu kẹ idibo Riẹ kpobi evaọ otọakpọ, te Ileleikristi nọ a rehọ ẹzi wholo gbe “igodẹ efa” na.—Jọn 10:16.
ARIA 21-27
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIKIẸL 35-38
“A te Raha Gọg obọ Magọg Kẹle”
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Wuhrẹ Oma Ra gbe Amọfa Ẹfuọ-Uruemu Oleleikristi
12 Ukọ na o fiẹgba họ ẹjiroro ologbo jọ nọ who re ro wuhrẹ je fi ẹfuọ-uruemu nọ whọ ruẹ evaọ Ebaibol na h’iruo. Uruemu uyoma ahwo Ju na o raha odẹ Jihova: “Whẹ ọnọ ọ be rehọ uzi seha na, [kọ] who gbe bi si adhẹẹ no Ọghẹnẹ ra oma fiki uzioraha? Keme odẹ Ọghẹnẹ u zihe ruọ ọliọose udevie ahwo Egedhọ fiki rai.” (Ahwo Rom 2:23, 24) Uzẹme o rrọ enẹna re inọ ma te gbabọkẹ ẹfuọ-uruemu Ileleikristi, ma rẹ wha omovuọ se ọnọ ọ rrọ Ehri riẹ na. Evaọ abọdekọ riẹ, nọ ma te kru itee Ọghẹnẹ gaga ziezi, o rẹ wha ujiro sei, kẹe ọghọ. (Aizaya 52:5; Izikiẹl 36:20) Onana nọ whọ rẹ riẹ o rẹ sae bọ ọtamuo ra ga okenọ whọ tẹ rẹriẹ ovao ku edawọ hayo iyero nọ o rẹ wọhọ nọ abọgbekẹ ẹfuọ-uruemu Ileleikristi họ edhere nọ ọ mae lọhọ hayo nọ ọ mai kiehọ oma na. Ofariẹ, eme ọ Pọl i wuhrẹ omai oware ofa re. U te no ẹriẹ nnọ uruemu ra o sai kpomahọ Ọghẹnẹ no, nọ who bi wuhrẹ amọfa na, fiobọhọ kẹ ae ruẹ nnọ epanọ a fi itee ẹfuọ-uruemu nọ a bi wuhrẹ na h’iruo u re kpomahọ Jihova. Orọnikọ ẹfuọ-uruemu Ileleikristi o rẹ wha edẹro ze jẹ lẹliẹ ohwo wo omokpokpọ ọvo ho. O rẹ jẹ wha ujiro se Ọnọ ọ kẹ ute ẹfuọ-uruemu oyena jẹ be tudu họ ahwo nọ a lele iei na.—Olezi 74:10; Jemis 3:17.
w88 9/15 24 ¶11
“Re A Ruẹse Riẹ nọ Mẹ Họ ỌNOWO Na”
11 Nọ enọ i kiọkọ a zihe ziọ Juda no, otọ nọ o jọ ufofe vẹre na u te “ziheruọ ogege Idẹn.” (Se Izikiẹl 36:33-36.) Epọvo na re, anwọ 1919 ze, Jihova o zihe uyero okiọkotọ na nọ o jọ ufofe na ruọ otọ aparadase egagọ Ọghẹnẹ nọ o mọ emamọ ibi, nọ “ogbotu obuobu” na a rrọ usu rai re. Nọ orọnọ ahwo nọ a rrọ aparadase egagọ Ọghẹnẹ a rọ buobu jẹ rọ fuafo na, jọ ohwo kpobi nọ ọ roma mudhe no o kuobọgbe ru ukoko na fo.—Izikiẹl 36:37, 38.
ARIA 28–AZIE 3
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IZIKIẸL 39-41
“Eruẹaruẹ Etẹmpol ọrọ Izikiẹl gbe Owhẹ”
“Fiẹrohọ” Etẹmpol Ọghẹnẹ!
16 Rọ kẹ uyo, joma zihe kpohọ eruẹaruẹ na. Izikiẹl o kere nọ: “Ọ tẹ wọ omẹ evaọ eviavia Ọghẹnẹ ro kpo obọ otọ Izrẹl, ọ tẹ rọ omẹ dikihẹ ehru ugbehru-itho nọ u kpehru thesiwa, nọ omaa wọhọ omaa okpẹwho oro dhe aro mẹ.” (Izikiẹl 40:2) Oria eruẹaruẹ onana, “ugbehru-itho nọ u kpehru thesiwa,” o kareghẹhọ omai Maeka 4:1: “Oke o rẹ te tha evaọ ẹdẹ urere inọ, itho uwou ỌNOWO na e rẹ te jọ ugbehru nọ o mai kpehru kpobi, a rẹ te kpare iẹe kpehru vi ikpehru kpobi. Ahwo a ve ti su ruẹ e.” Okevẹ eruẹaruẹ nana i ro rugba? Maeka 4:5 u dhesẹ nọ onana u muhọ evaọ okenọ erẹwho na e gbẹ jẹ gọ eghẹnẹ erue. Evaọ uzẹme, evaọ oke mai na, “ẹdẹ urere” na, a rọ kpare egagọ efuafo kpehru, zihe iei ziọ oria riẹ evaọ izuazọ idibo Ọghẹnẹ.
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—II
40:3–43:17—Eme a rehọ ẹma etẹmpol na dhesẹ? Ẹma etẹmpol na yọ oka inọ ẹjiroro Jihova kpahe egagọ efuafo ọ ti rugba hrọ.
Oruvẹ no Obe Izikiẹl Ze—II
40:14, 16, 22, 26. Iwoho iriẹ nọ a kawo fihọ ugbẹhẹ inuẹthẹ etẹmpol na u dhesẹ inọ enọ i wo uruemu ezi ọvo a rẹ kuvẹ re a ruọ eva riẹ. (Olezi 92:12) Onana u wuhrẹ omai inọ ma te kiẹrẹe ọvo Jihova ọ jẹ jẹ egagọ mai rehọ.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
w89 8/15 14 ¶20
Epanọ Aparadase O ti ro Zihe Ze
20 Kọ ẹvẹ a ti ru ekwakwa ẹmo nọ ahwo-akpọ a ti whu seba nọ Amagẹdọn o te fi vrẹ no? Who te roro epanọ oke nọ o te rehọ re a sae kwa eware na kpobi kokohọ jẹ raha ai u ti theri te wọhọ odẹme, u dhesẹ nọ eware na i ti bu wo umuo ho. (Izikiẹl 39:8-10) Ahwo nọ a te zọ vrẹ Amagẹdọn a ti zihe ekwakwa ẹmo yena nọ i kiọkọ na ruọ eware efa nọ a ti ro ruiruo.—Aizaya 2:2-4.