Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
AKPEGBỌVO 5-11
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | JỌN 20-21
“Kọ Who You Omẹ Vi Eware Nana?”
Eme Jọ 21:15, 17 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
Jesu ọ tẹ nọ Saemọn Pita nọ: Ẹme nana nọ Jesu avọ Pita a jẹ ta na a ta riẹ nọ omoke jọ o vrẹ no nọ Pita ọ vro Jesu isiasa no. Jesu ọ nọ Pita enọ esa rọ kiẹe riwi sọ o gine you rie, tube te epanọ o rọ “kẹ Pita uye” dede. (Jọ 21:17) Iku Jọn nọ e rrọ Jọn 21:15-17 e rehọ eme Griki ivẹ nọ i wo ohẹriẹ rọ fa eme na: a·ga·paʹo, nọ a fa you, avọ phi·leʹo, nọ a fa you gaga. Isiava Jesu ọ nọ Pita nọ: “Kọ who you omẹ?” Isiava na Pita ọ nabe kẹ Jesu uyo inọ “me you owhẹ gaga.” Orọ urere, Jesu ọ tẹ nọe nọ: “Kọ who you omẹ gaga?” Pita ọ tẹ wariẹ kẹe uyo ovona. Nọ Pita ọ tẹ rehọ udu riẹ kpobi ta nọ o you rie evaọ isiasa na, Jesu ọ vẹ ta kẹ Pita vevẹ nọ uyoyou gbe uyoyou ogaga nọ o wo kẹe na o wọe rehọ ẹme Ọghẹnẹ ko jẹ “sẹro” ilele riẹ, koyehọ ọ be jọ etenẹ ta kpahe imigodẹ hayo “igodẹ esese” riẹ. (Jọ 21:16, 17; 1Pi 5:1-3) Jesu ọ kẹ Pita uvẹ re ọye ọvo ọ rehọ unu riẹ ta isiasa gbagba inọ o you rie, kẹsena ọ tẹ te kẹe iruo nọ ọ te rọ rẹrote igodẹ riẹ. Enẹ nọ o ru na, Jesu ọ kẹ Pita imuẹro gbiae nọ ọ rọvrẹ riẹ no evaọ isiasa nọ ọ vro riẹ na.
kọ who you omẹ vi eware nana?: Evaọ oghẹrẹ nọ ahwo Griki jọ a rẹ ta ẹme, a re wo otoriẹ “vi eware nana” oghẹrẹ sa-sa. Egba-iwuhrẹ buobu a rẹ mae fotọ riẹ inọ “kọ who you omẹ vi ilele enana?” hayo “kọ who you omẹ vi epanọ ilele enana i you omẹ?” Rekọ, o wọhọ nọ uzedhe otọ riẹ họ “kọ who you omẹ vi eware nana?” koyehọ, iyei nọ a kpe hayo oware kpobi nọ u wo obọ kugbe okọ iyei-ikpe na. Fikiere o wọhọ nọ ẹme nọ ọ be gwọlọ daoma ta evaọ owọ nana họ: ‘Kọ who you omẹ vi ekwakwa efe hayo efe-ole? Otẹrọ ere, kuọ imigodẹ mẹ.’ Onọ na u kiehọ gaga fiki eware nọ e via kẹ Pita no evaọ oke nọ u kpemu. Dede nọ Pita ọ jọ usu ilele ọsosuọ Jesu (Jọ 1:35-42), ọ nwane rọ okioke yena lele Jesu oke kpobi hi. Ukpoye, o zihe kpohọ iyei-ikpe riẹ. Emerae jọ e ruọ emu no, Jesu o te se Pita re ọ nyase okọ iyei riẹ na ba re o zihe ruọ ‘okuori ahwo.’ (Mt 4:18-20; Luk 5:1-11) Nọ Jesu ọ nwani whu no, u kri hi, Pita ọ tẹ wariẹ ta nọ o bi zihe kpohọ iyei-ikpe, ikọ na a te lele ei re. (Jọ 21:2, 3) Fikiere o wọhọ nọ Jesu ọ be jọ etenẹ na vuẹ Pita re ọ jiroro jọ dhobọ: Kọ okọ iyei-ikpe nọ a jọ kpe iyei vọ otọ na o mae riẹ oja, manikọ re ọ rehọ emu ẹme Ọghẹnẹ ko imigodẹ hayo ilele Jesu?—Jọ 21:4-8.
orọ avọ esa: Nọ orọnọ isiasa Pita ọ vro Olori riẹ na, Jesu ọ kẹ riẹ uvẹ re o dhesẹ uyoyou nọ o wo kẹe isiasa re. Nọ Pita o ru ere, Jesu ọ tẹ vuẹ nọ ọ rehọ iruo Ọghẹnẹ nọ ọ rẹ rọ karo kẹ oware kpobi ro dhesẹ uyoyou avọ uyoyou ogaga yena via. Pita avọ inievo-emezae nọ i te ziezi a te ko, sẹro, jẹ bọ uthuru Kristi ga. Makinọ a rọ ẹzi ọfuafo ro wholo uthuru Kristi na a gbẹ gwọlọ emu ẹme Ọghẹnẹ ghele.—Luk 22:32.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Ẹme Jọ 20:17 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
Siọ omẹ ba ẹtalamu: Otọ ẹme Griki na haʹpto·mai họ “re a dhobọte” hayo “re a talamu; re a thuru mu.” Efefafa jọ a fa ẹme Jesu na inọ: “Whọ rọ obọ te omẹ hẹ.” Ghele na, orọnikọ Jesu ọ jẹ whaha Meri Magdalini nọ ọ rọ obọ tei hi hi, nọ orọnọ ọ whaha eyae edekọ họ na enọ e ruẹ e riẹ nọ a kpare iẹe no uwhu ze no nọ i “kru awọ riẹ.” (Mt 28:9) O wọhọ nọ ozọ u je mu Meri Magdalini nọ Jesu o bi ti muvrẹ kpobọ odhiwu. Fikinọ ọ gwọlọ jọ kugbe Olori riẹ, o te kru rie kekeke, ọ gbẹ gwọlọ nọ Jesu ọ nyase iẹe ba ha. Re ọ kẹe imuẹro nọ okenọ ọ te rọ nya vrẹ u ri te he, Jesu ọ tẹ ta kẹ Meri Magdalini nọ ọ gbẹ talamu ei hi, ukpoye, ọ nyabru ilele riẹ re o whowho usi na inọ a kpare riẹ ze no.
Ẹme Jọ 20:28 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
Olori mẹ gbe Ọghẹnẹ mẹ!: Otọ riẹ gheghe họ, “Olori nọ o wo omẹ na gbe Ọghẹnẹ nọ [ho the·osʹ] o wo omẹ na!” Egba-uwuhrẹ jọ a rri nọ ẹme nana yọ ẹme nọ ọ rọ tehe enu nọ ọ ta kẹ Jesu fikinọ u gbe rie unu, rekọ Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ Ọsẹ Jesu ọ jẹ ginẹ ta ẹme na kẹ. Amọfa a rri nọ evaọ Griki ọsosuọ nọ a jẹ ta, u fo nọ a re rri ẹme nana inọ Jesu a ta riẹ kẹ. O tẹ make rọnọ ere o rrọ kẹhẹ, a re wo otoriẹ oware nọ ọ rọ ta ẹme na “Olori mẹ gbe Ọghẹnẹ mẹ” fiki eme efa nọ eria Ebaibol efa e ta. Nọ orọnọ a kere nọ Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ vrẹ no inọ, “Me bi muvrẹ bru Ọsẹ mẹ gbe Ọsẹ rai, je bru Ọghẹnẹ mẹ gbe Ọghẹnẹ rai” na, ẹjiroro ọvo ọ riẹ hẹ nọ a rẹ rọ ta nọ Tọmọs o je roro nọ Jesu họ Ọghẹnẹ Erumeru na. (Rri ẹme Jọ 20:17 nọ a ru vẹ) Tọmọs o yo nọ Jesu ọ jọ olẹ se “Ọsẹ” riẹ “Ọghẹnẹ uzẹme ọvo na.” (Jọ 17:1-3) Fikiere o sae jọnọ Tọmọs o se Jesu “Ọghẹnẹ mẹ” fiki ẹjiroro enana: O rri Jesu fihọ “ọghẹnẹ” orọnikọ Ọghẹnẹ Erumeru na ha. (Rri ẹme Jọ 1:1 nọ a ru vẹ.) Hayo o sae jọnọ o se Jesu wọhọ epanọ idibo Jihova a je se ikọ-odhiwu nọ Jihova o re vi uwou, wọhọ epanọ a kere fihọ Ikereakere Hibru na. O wọhọ nọ Tọmọs ọ riẹ iku nọ ahwo jọ hayo enọ i kere Ebaibol na a je ro yo kẹ hayo ta ẹme kpahe ikọ-odhiwu nọ Ọghẹnẹ o vi uwou wọhọ ẹsenọ Jihova Ọghẹnẹ ọ ginẹ jọ etẹe. (Wawo Emu 16:7-11, 13; 18:1-5, 22-33; 32:24-30; Ibr 6:11-15; 13:20-22.) Fikiere, o sae jọnọ Tọmọs o se Jesu “Ọghẹnẹ mẹ” nọ u dhesẹ nọ o vuhumu inọ Jesu yọ ọnọ Ọghẹnẹ o vi ze gbe ọtota Ọghẹnẹ uzẹme na.
Ahwo jọ a rẹ vro avro nọ evaọ Griki ẹme nọ a fa “na” nọ ọ kẹle “olori” gbe “ọghẹnẹ” na, Ọghẹnẹ Erumeru na a rẹ rehọ iẹe ta kpahe. Ghele na, evaọ etenẹ, “na” yena ọ sai dikihẹ kẹ oghẹrẹ nọ ahwo Griki jọ a rẹ rọ ta ẹme gheghe. Otẹrọnọ a be ta ẹme kpahe oware jọ a gbẹ rehọ odẹ oware na sei hi yọ o wo “na,” evaọ Griki a rẹ fa otọ riẹ gheghe wọhọ epanọ o rrọ Luk 12:32 (otọ riẹ gheghe, “uthuru okakao na”) gbe Ahwo Kọlọsi 3:18–4:1 na (otọ riẹ gheghe, “eyae na”; “ezae na”; “emọ na”; “esẹ na”; “erigbo na”; “ilori na”). Epọvo na re, otofa ẹme 1 Pita 3:7 na gheghe họ: “Ezae na.” Fikiere dede nọ etenẹ na o wo “na,” u te oware ovo ho re a riẹ ẹjiroro nọ Tọmọs ọ rọ ta ẹme na.
AKPEGBỌVO 12-18
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IRUẸRU IKỌ 1-3
“A Ku Ẹzi Ku Ukoko Ileleikristi Na”
w86 12/1 29 ¶4-5, 7
Unevaze nọ O Wha Evawere Ze
Evaọ ẹdẹ ọsosuọ nọ ukoko Ileleikristi na u ro muhọ evaọ ukpe 33 C.E., ahwo idu esa (3,000) nọ a họ-ame obọ ‘a jẹ ghale eware nọ a wo kugbe ohwohwo, jẹ re emu kugbe, jẹ hae lẹ ẹsikpobi.’ Fiki ẹjiroro vẹ? Re ẹrọwọ rai ọ ruẹsi dhe ẹgẹga, “a tẹ ruabọhọ jẹ roma kẹ iwuhrẹ ikọ na.”—Iruẹru Ikọ 2:41, 42.
Ahwo Ju gbe enọ i kurẹriẹ ruọ egagọ ahwo Ju a nyaze Jerusalẹm fiki Ehaa Pẹntikọst na, yọ a je roro nọ etoke ehaa na ọvo a te rria. Rekọ enọ i zihe ruọ Ileleikristi a rria kri vrẹ oghẹrẹ nọ a roro re a wuhrẹ eware ekpokpọ re ẹrọwọ rai ọ ruẹse ga. Onana o wha riẹ ze nọ a rọ gwọlọ emu gbe iwou kpata kpata. Erara na jọ a gbe wo ugho bu tere he, rekọ ejọ ugho o gbẹ vọ ae obọ. Fikiere a tẹ jẹ zọhọ eware ze kpata kpata evaọ omoke yena, jẹ ghale eware kẹ enọ eware rai i re no.—Iruẹru Ikọ 2:43-47.
Etọ nọ a jẹ zẹ gbe eware nọ a jẹ ghale na kpobi unevaze a je ro ru ai. O gba ohwo ọvo họ re ọ zẹ hayo ru unevaze he, yọ orọnikọ a je ru ei re a yogbe he. Ẹme na họ, orọnikọ ahwo nọ a wo igho a rẹ zẹ eware rai no a ve kpohọ ababọ hayo zihe ruọ iyogbe he. Ukpoye ọdawẹ nọ a wo kẹ ibe Ileleikristi rai fiki oware nọ o jọ otọ na a jẹ rọ zẹ eware rai jẹ rehọ igho na kpobi ze re a ghale ae kẹ ahwo nọ eware rai i re no, a vẹ sae ruabọhọ ta usi uwoma na.—Wawo 2 Ahwo Kọrint 8:12-15.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-2 61 ¶1
Jesu Kristi
“Ọnọ A rẹ rọ Ẹkwoma Riẹ Wo Uzuazọ.” Fiki uwowou ulogbo Ọsẹ riẹ, Jesu Kristi o whu re ọ rọ uzuazọ ogbagba riẹ dhe idhe rọ ta omai no igbo. Onana u ru rie lọhọ re ilele Jesu nọ a salọ a lele ei su evaọ obọ odhiwu, u te je ru ei lọhọ nọ ahwo buobu a te rọ jọ otọ Uvie riẹ evaọ obọ otọakpọ obonẹ. (Mt 6:10; Jọ 3:16; Ẹf 1:7; Hib 2:5; rri ẸTANIGBO.) Ọ tẹ rọ enẹ zihe ruọ “Ọnọ a rẹ rọ ẹkwoma riẹ wo [“Ọmọ-ovie,” KJ; JB] uzuazọ” rọkẹ ahwo kpobi. (Iru 3:15) Eme Griki nọ a ro kere etenẹ na otọ riẹ họ, “osu ologbo,” ọkpọ ẹme nọ a je ro se Mosis (Iru 7:27, 35) wọhọ “osu” evaọ Izrẹl.
Ọghẹnẹ nọ Ọ “Vọ avọ Erọvrẹ”
14 A dhesẹ erọvrẹ Jihova haro eva Iruẹru 3:19: ‘Fikiere wha kuevarẹriẹ, wha je ziheze, re a ruẹsi voro izieraha rai no.’ Uhie-eme urere na o fa ubiẹme Griki nọ o rẹ sai dhesẹ “re a ririe oware no . . . re a voro oware hayo raha oware no.” Wọhọ epanọ ewena-isukulu jọ e ta, ẹme na o bi dhesẹ evoho eme nọ a kere. Ẹvẹ onana o sae rọ lọhọ? Ame-ugbẹ nọ a je ro kere evaọ oke anwae yọ ọguakugbe ewizi, egọmo, gbe ame. Nọ ohwo ọ tẹ rehọ ame-ugbẹ otiọye na kere obe no ẹsiẹsiẹ, ọ rẹ sae rehọ uzi ovuavo ro voro iei no. Enẹ a ro dhesẹ ohrọ Jihova. Okenọ ọ tẹ rehọ izieraha mai vrẹ omai, o rẹ wọhọ ẹsenọ ọ rehọ uzi ririe ai no.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
it-1 129 ¶2-3 Ukọ
Ono A ro Nwene Judas Iskariọt Wọhọ Ukọ avọ Ikpegbivẹ?
2 Fikinọ Judas Iskariọt o no abọ Jesu, yọ o kru ẹrọwọ riẹ te urere he, u te kiọkọ ikọ ikpegbọvo, yọ evaọ edẹ 40 nọ Jesu ọ gbẹ rọ jọ otọakpọ nọ a kpare iẹe ze no bẹsenọ o ro muvrẹ kpobọ odhiwu, ọ rọ omọfa nwene ei hi. Edẹ ikpe nọ Jesu o ro muvrẹ kpobọ odhiwu no rite ẹdẹ Pẹntikọst, evaọ edẹ yena jọ a tẹ ruẹ nọ o gba họ re a salọ omọfa ro nwene oria Judas nọ o rrọ ofofe na, orọnikọ fikinọ o whu hu, rekọ o no abọ rai fiki umuomu nọ o ru, wọhọ epanọ oria Ikereakere nọ Pita o se o ta. (Iru 1:15-22; Ol 69:25; 109:8; wawo Ev 3:11.) Wo ohẹriẹ, nọ a kpe Jemis ukọ na fiki ẹrọwọ riẹ, a kere fihọ oria ọvo ho inọ ohwo jọ ọ ta nọ u fo re a rehọ omọfa mu re o nwene ẹta riẹ wọhọ ukọ.—Iru 12:2.
3 Eme nọ Pita ọ ta e kẹ imuẹro nọ evaọ oke yena, a rri inọ ohwo nọ a re ro mu re ọ rehọ ẹta hayo jọ ukọ Jesu Kristi, ọ rẹ jọ ohwo nọ o te nọ ọ rọ ẹro ruẹ jẹ riẹ kpahe iẹe ziezi gbe iwuhrẹ riẹ, iruo igbunu nọ o ru, maero kọ ẹkparomatha riẹ. Whọ tẹ rọ ẹme nana lele ei, nọ oke o be nyaharo na o gbẹ te lọhọ họ re a ruẹ ohwo nọ o te nọ a re ro mu re ọ rehọ ẹta ukọ, ajokpanọ Ọghẹnẹ ọ rọ edhere jọ dhesẹ eware nọ a kele na kẹ ohwo otiọye na. Ghele na, evaọ oke yena taure Pẹntikọst o te ti te, ezae buobu e jariẹ nọ i te nọ a rọ ẹro ruẹ eware nana, yọ a rọ imava nọ i te ze re a jọ usu rai salọ ohwo nọ a re ro nwene ẹta Judas nọ o kru ẹrọwọ riẹ hẹ. Re a ru lele ẹme nọ ọ rrọ Itẹ 16:33, a tẹ ma ẹta, Matayas kọ ọye a salọ, umuo oke yena vrẹ “a te kele iei kugbe ikọ ikpegbọvo na.” (Iru 1:23-26) Ọ jọ usu “Ikpegbivẹ na” nọ i ku ẹwhọ nọ ọ jọ udevie ilele nọ e jẹ jẹ Griki na họ (Iru 6:1, 2), yọ u muẹro nọ Pọl ọ fodẹ e riẹ kugbe “Ikpegbivẹ na” evaọ oke nọ ọ jẹ ta kpahe ahwo nọ Jesu ọ romavia kẹ nọ a kpariẹ ze no evaọ 1 Ahwo Kọrint 15:4-8. Fikiere, nọ oke Pẹntikọst u te, otọhotọ ikọ ikpegbivẹ o jariẹ nọ u mu Izrẹl Ọghẹnẹ họ.
AKPEGBỌVO 19-25
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IRUẸRU IKỌ 4-5
“A Ruabọhọ Whowho Ẹme Ọghẹnẹ Ududu”
w08 9/1 15, ẹkpẹti
Kọ Unu-Ta-kẹ-Unu Ileleikristi Ikpe-Udhusoi Ọsosuọ A ro Kere Ebaibol Na?
Kọ Ikọ na A Kpohọ Isukulu Vievie He?
Nọ isu na gbe ekpako Jerusalẹm “a ruẹ aruọwha nọ Pita avọ Jọn a be rọ ta ẹme, jẹ ruẹ nọ a kpohọ isukulu hu yọ a viodẹ hẹ, u te gbe ai unu.” (Iruẹru Ikọ 4:13) Kọ ikọ na a ginẹ riẹ obe hayo kpohọ isukulu hu? Rọ kpahe ẹme nana, The New Interpreter’s Bible o ta nọ: “O wọhọ nọ a rẹ nwane rehọ ẹme nana wọhọ epanọ a ta riẹ na ha wọhọ ẹsenọ Pita [gbe Jọn] a kpohọ isukulu hu yọ a sai kere hayo se obe vievie he. A jẹ ta kpahe ohẹriẹ ulogbo gheghe nọ o rrọ udevie ikọ na gbe utu enọ e viodẹ nọ e rẹ keria ekpala gu ẹdhọ.”
Oruvẹ no Obe Iruẹru Ikọ Ze
4:13—Kọ Pita avọ Jọn a jọ enọ e riobe he? Ijo, a jọ igbori hi. A se rai ‘enọ a wuhrẹ hẹ’ keme a kpohọ isukulu ikpehru hu erọ egagọ ikere-ebe ahwo Ju.
it-1 128 ¶3
Ukọ
Iruẹru Ukoko Ileleikristi Na. Ẹzi nọ Ọghẹnẹ o ku kuọ ikọ na evaọ Pẹntikọst na o kẹ rai ẹgba gaga. Izou isoi ọsosuọ obe Iruẹru Ikọ i gbiku epanọ ikọ na a je ro whowho usi uwoma gbe ẹkparomatha Jesu ududu ababọ ozọ dede nọ a fi rai họ ega, a kpe rai, yọ isu na i je guegue ai inọ a ti kpe ai no. Evaọ oke yena nọ Pẹntikọst ọ vrẹ no, ẹzi ọfuafo na ọ tẹ kẹ ikọ na ẹgba nọ a je ro su ukoko na, onọ o wha riẹ ze nọ ẹvi ologbo ọ rọ jọ ukoko Ileleikristi na. (Iru 2:41; 4:4) Evaọ oke ọsosuọ Jerusalẹm a jẹ mai jọ ta usi uwoma na, kẹsena o tẹ vaha ruọ Sameria, nọ oke o be nyaharo na o tẹ vaha ruọ akpọ na soso evaọ oke yena.—Iru 5:42; 6:7; 8:5-17, 25; 1:8.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-1 514 ¶4
Utho-Ubienẹ
Olezi 118:22 o ta nọ utho nọ ebọ uwou e se oye a ro ru “uzou-ubienẹ” na (Evaọ Hibru, roʼsh pin·nahʹ). Jesu o se eme yena jẹ ta nọ ọyomariẹ eruẹaruẹ yena e ta kpahe inọ ọye họ “utho ubienẹ nọ o mai wuzou” na (Evaọ Griki, ke·pha·leʹ go·niʹas, uzou-ubienẹ). (Mt 21:42; Mak 12:10, 11; Luk 20:17) Wọhọ epanọ a rẹ kake ruẹ oria nọ o mai kpehru evaọ uwou na, ere ọvona Jesu Kristi ọ rrọ utho nọ a ku etu-uvie họ evaọ ukoko Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na, nọ o wọhọ etẹmpol Ọghẹnẹ. Pita ọ tẹ jẹ ta nọ Olezi 118:22 na Kristi o ta kpahe, inọ ọye ọ jọ “utho” na nọ ahwo a se rekọ nọ Ọghẹnẹ ọ salọ re ọ jọ “uzou-ubienẹ” na.—Iru 4:8-12; je rri 1Pi 2:4-7.
Pita avọ Ananias A Gu Ọrue—Eme Ma rẹ Sai Wuhrẹ No Oyena Ze?
Ananias avọ aye riẹ a tẹ zẹ otọ rai re a ruẹ ugho ro fi obọ họ kẹ Ileleikristi nana nọ e họ-ame obọ na. Nọ Ananias ọ rehọ ugho na bru ikọ na ze, ọ tẹ ta nọ unuigho nọ ọ zẹ otọ na kpobi oye. Rekọ ọrue ọ ta na. O si abọjọ ugho na no. Ọghẹnẹ ọ rọ edhere igbunu rovie onana via kẹ Pita, fikiere Pita ọ tẹ ta kẹ Ananias nọ: “Orọnikọ ahwo whọ ta ọrue kẹ hẹ rekọ Ọghẹnẹ.” Ẹsiẹvo na, Ananias o te kie fihotọ whu. Nọ oware wọhọ euwa esa e vrẹ no, aye riẹ ọ tẹ nya ze. Dede nọ ọ re riẹ oware nọ o via kẹ ọzae riẹ hẹ, nọ a nọe, ọ tẹ jẹ ta ọrue, kẹsena o te kie fihotọ je whu re.
AKPEGBỌVO 26–AKPEGBIVẸ 2
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | IRUẸRU IKỌ 6-8
“Ẹbẹbẹ Ọ Ruọ Ukoko Ileleikristi Na”
bt 41 ¶17
“Ọghẹnẹ Họ Osu nọ Ma re Yoẹme Kẹ”
17 Ẹbẹbẹ o te ukoko okpokpọ na nọ u kpomahọ iẹe gaga. Ẹbẹbẹ vẹ ọye? Ilele buobu nọ e họ-ame yọ erara nọ e ziọ Jerusalẹm, yọ a gwọlọ gbe wuhrẹ taure a te ti zihe kpobọ iwou rai. Ilele nọ e jẹ rria Jerusalẹm a zọhọ igho ze re a rọ dẹ emu gbe eware efa. (Iruẹru Ikọ 2:44-46; 4:34-37) Evaọ oke nana, ẹbẹbẹ jọ o te du lahwe. Ahwo nọ a be jẹ Griki a jẹ go inọ “a bi rri eyae-uku rai vo” evaọ emu nọ a “be ghale kẹdẹ kẹdẹ na.” (Iruẹru Ikọ 6:1) Rekọ a je rri eyae-uku nọ e be jẹ Hibru vo ho. Ẹbẹbẹ na ọ ga te epanọ omohẹriẹ o rọ jọ udevie rai. Eware efa e riẹ nọ e ro vi ẹbẹbẹ nana.
bt 42 ¶18
“Ọghẹnẹ Họ Osu nọ Ma re Yoẹme Kẹ”
18 Ikọ na, nọ e jọ Utu Ẹruorote Na evaọ ukoko nọ u bi dhe ẹruẹruọ na, a ruẹ nọ u woma ha re a “brobọno ewuhrẹ ẹme Ọghẹnẹ” re a “ghale emu.” (Iruẹru Ikọ 6:2) Re a ku ẹme na họ, a tẹ ta kẹ ilele na re a gwọlọ ezae ihrẹ “enọ e vọ avọ ẹzi ọfuafo gbe areghẹ” nọ ikọ na a ti ro mu re a rẹrote “iruo nana nọ i wuzou na.” (Iruẹru Ikọ 6:3) A gwọlọ ezae nọ i te ziezi keme iruo na orọnọ emu ọvo a te ghale he, rekọ u kugbe igho nọ a ti kru, eware nọ a te dẹ, gbe eware nọ a ti kere fihọ otọ. Ezae nọ a salọ kpobi na a wo odẹ Griki, onọ o sae jọnọ u ru nọ eyae-uku nọ a je rri vo na a sae rọ jẹ ae rehọ. Nọ a lẹ ziezi kpahe ẹsalọ na no, ikọ na a tẹ rọ ezae ihrẹ na ro mu re a rẹrote “iruo nana nọ i wuzou na.”
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
bt 45 ¶2
Stivin—“Ọnọ Aruoriwo gbe Ogaga Ọghẹnẹ Ọ Vọ Oma”
2 U wo oware jọ nọ u gbunu evaọ oghẹrẹ nọ ovao Stivin o rrọ evaọ obọnana. Nọ ibruoziẹ na a rri ovao riẹ a tẹ ruẹ nọ “u bi lo wọhọ ovao ukọ-odhiwu.” (Iruẹru Ikọ 6:15) Ikọ-odhiwu nọ e rẹ nya uwou nọ Jihova o vi rai, a rẹ dhozọ họ, a re mu ọwhewhe, yọ a rẹ jọ dhedhẹ. Ere Stivin ọ jọ re—makọ ibruoziẹ nọ a mukpahe iẹe krekrekre na dede a ruẹ nọ ere ọ jọ. Kọ fikieme ọ sae rọ jọ dhedhẹ?
bt 58 ¶16
O je Whowho “Usi Uwoma Kpahe Jesu”
16 Ileleikristi nẹnẹ a wo owha iruo nọ a bi ro ru ọkpọ iruo nọ Filip o je ru na. Ẹsibuobu a rẹ ta usi uwoma kẹ ahwo nọ a ruẹ evaọ oke-gheghe, wọhọ okenọ a te bi kpohọ erẹ. Evaọ ẹsibuobu, a rẹ tubẹ nyaku ohwo nọ ọ rẹ gaviezọ ziezi evaọ okenọ a rẹro riẹ vievie he. Rekọ u gbunu hu keme Ebaibol na o ru rie vevẹ inọ ikọ-odhiwu ae a be kpọ usi uwoma na re u te “orẹwho, orua, ẹrọunu gbe oghoghẹrẹ ahwo kpobi.” (Evia. 14:6) Jesu ọ ruẹ eruẹaruẹ inọ ikọ-odhiwu ae a te kpọ usi uwoma na. Evaọ ọtadhesẹ Jesu kpahe eka avọ ikpoko na, ọ ta nọ evaọ oke ivuẹvu, koyehọ urere uyero-akpọ na “enọ e be kọrọ na họ ikọ-odhiwu.” O fibae nọ ikọ-odhiwu a ti “koko eware kpobi nọ e be wha ezoruẹ ze no Uvie riẹ, gbe ahwo nọ a bi koko uzi hi.” (Mat. 13:37-41) Evaọ oke ọvona, ikọ-odhiwu na a ve ti koko enọ e te reuku Uvie odhiwu họ, evaọ obaro kọ “ogbotu obuobu” ọrọ “igodẹ efa” nọ Jihova o si ziọ ukoko riẹ.—Evia. 7:9; Jọn 6:44, 65; 10:16.