Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
AHRẸ 6-12
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ỌNYANO 6-7
“Obọnana Whọ te Ruẹ Oware nọ Me ti Ru Fẹro”
it-2 436 ¶3
Mosis
Ezae Izrẹl na a nwene iroro re. Evaọ oke ọsosuọ, a rọwo nọ Jihova o vi Mosis ze, rekọ nọ Fẹro o fiba iruo egaga nọ a je ru no, a tẹ jẹ go kpahe Mosis te epanọ Mosis o ro bo se Jihova fiki inoma rai. (Ọny 4:29-31; 5:19-23) Rekọ Ọghẹnẹ Erumeru na ọ tẹ tuduhọ Mosis awọ, ọ ta kẹe nọ o bi ti ru eyaa nọ Abraham, Aiziki, gbe Jekọp a je rẹro riẹ na gba obọnana, koyehọ, otofa odẹ riẹ Jihova nọ o bi ti dhesẹ via. Yọ o ti ru onana ẹkwoma ahwo Izrẹl na nọ o ti si no igbo je ru ai fihọ orẹwho ulogbo evaọ ẹkwotọ nọ ọ ya eyaa riẹ na. (Ọny 6:1-8) Ghele onana, ezae Izrẹl a kezọ kẹ Mosis hi. Rekọ nọ uye avọ izii na o vrẹ no, a te je ru oware kpobi nọ Mosis ọ vuẹ rai. Fikiere nọ uye avọ ikpe na o vrẹ no, Mosis o te koko ae họ, a te dhe “uhie ẹmo” họ nya no Ijipti.—Ọny 13:18.
it-2 436 ¶1-2
Mosis
Evaọ Aro Fẹro Ovie Ijipti. Mosis avọ Erọn a te zihe ruọ ahwo ologbo evaọ ẹmo nọ ọ rrọ otọ na. Ẹkwoma izerẹ nọ i re ru emajiki na, enọ o wọhọ nọ Janis avọ Jambris a jọ iletu rai (2Ti 3:8), Fẹro o je ro se ogaga eghẹnẹ Ijipti kpobi wọso Jihova. Iruo igbunu ọsosuọ nọ Mosis ọ ta kẹ Erọn nọ o ru evaọ aro Fẹro, u dhesẹ nọ Jihova o kpehru vi eghẹnẹ Ijipti, dede nọ Fẹro o ru udu riẹ gaga. (Ọny 7:8-13) Uwhremu na, nọ uye avọ esa u te ai, izerẹ nọ i re ru emajiki na omarai dede a ta nọ, “Nọ uziobọ Ọghẹnẹ!” Yọ fikinọ eruẹso na i mu izerẹ na gaga, a sae nya lawhe dikihẹ aro Fẹro ho re a wọso Mosis evaọ oke uye yena.—Ọny 8:16-19; 9:10-12.
Iye na i ru udu ejọ lọhọ je ru udu efa gaga. Mosis avọ Erọn họ enọ i je woro Iye Ikpe na ọvuọvo. Nwane epanọ a ta ere iye na e jẹ rọ romavia, onọ u dhesẹ nọ Jihova o gine vi Mosis. Ahwo a te mu odẹ Jihova họ ẹta kpahe, u te je do evaọ Ijipti soso. Yọ onana u ru udu ahwo Izrẹl gbe ahwo Ijipti jọ lọhọ, rekọ u ru udu Fẹro avọ ekohrẹ riẹ gbe ahwo nọ a jọ abọ riẹ gaga. (Ọny 9:16; 11:10; 12:29-39) Ukpenọ ahwo Ijipti na a re roro nọ a ru eghẹnẹ rai eva dha no, a riẹ vevẹ nọ Jihova họ ọnọ ọ be kẹ eghẹnẹ rai uye na. Nọ uye avọ izii na o via vrẹ no, Mosis o te zihe ruọ “ohwo nọ a je rri ruaro gaga . . . evaọ ẹkwotọ Ijipti evaọ udevie idibo Fẹro gbe udevie ahwo na.”—Ọny 11:3.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-1 78 ¶3-4
Erumeru
Nọ Jihova ọ jẹ ya eyaa kẹ Abraham kpahe Aiziki nọ a ti yẹ, ọ fodẹ odẹ ovao riẹ “Ọghẹnẹ Erumeru” (ʼEl Shad·daiʹ), yọ o gwọlọ nọ Abraham o re fi ẹrọwọ họ Ọghẹnẹ inọ o wo ogaga nọ o ti ro ru eyaa yena gba. Uwhremu na nọ a jẹ ta kpahe Ọghẹnẹ wọhọ ọnọ ọ te ghale Aiziki gbe Jekọp, enọ e rrọ ereuku ọvọ nọ Ọghẹnẹ ọ re kugbe Abraham na a fodẹ odẹ ovao nana re.—Emu 17:1; 28:3; 35:11; 48:3.
Fiki onana, Jihova ọ ta kẹ Mosis uwhremu na nọ: “Mẹ jẹ hae romavia kẹ Abraham, Aiziki, gbe Jekọp wọhọ Ọghẹnẹ Erumeru na [beʼElʹ Shad·daiʹ], rekọ kpahe odẹ mẹ Jihova, me dhesẹ omamẹ kẹ ae he.” (Ọny 6:3) Orọnikọ onana u dhesẹ nọ esẹ-ode na a riẹ odẹ na Jihova ha ha, keme ae omarai gbe amọfa nọ a kake rehọ ae jọ a jẹ hai se odẹ na ẹsikpobi. (Emu 4:1, 26; 14:22; 27:27; 28:16) Evaọ uzẹme, isia ezeza ọvo ẹme na “Erumeru” o romavia evaọ obe Emuhọ, onọ a jọ ta kpahe esẹ-ode nana, rekọ odẹ oma Jihova o romavia isia udhoree gbe ikpegbivẹ (172) evaọ ikere Hibru na. O make rrọ ere na, esẹ-ode nana a rọ ẹro ruẹ eware jọ evaọ uzuazọ rai, enọ i dhesẹ nọ Ọghẹnẹ o gine te ohwo nọ a re se “Erumeru na,” rekọ a wo uvẹ nọ a rọ ruẹ eware nọ i dhesẹ otofa odẹ na, Jihova, gbe oware nọ u dikihẹ kẹ dẹẹ hẹ. Kpahe onana, The Illustrated Bible Dictionary (Uko 1, ẹwẹ. 572) o ta nọ: “Eruẹaruẹ ọsosuọ rọkẹ esẹ-ode na e ta kpahe eyaa nọ i ti rugba evaọ obaro; u fo nọ a re fievahọ iẹe, keme Yahweh, yọ Ọghẹnẹ (ʼel) nọ o te (nọ otofa riẹ o sae jọ sadday) ọnọ o re ru eyaa riẹ gba. Eruẹaruẹ obọ ẹwọ na e mae rro je vẹ, keme a ruẹ otofa odẹ na Yahweh evaọ oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o ro dhesẹ ogaga gbe oruaro riẹ jẹ jọ kugbe ae evaọ etoke na kpobi.”—Edited by J. D. Douglas, 1980.
it-2 435 ¶5
Mosis
A siọ Mosis hi dede nọ ọ riẹ ẹme ẹta tere he. Mosis o je sikẹ nọ ọ riẹ ẹme ẹta tere he. Onana u dhesẹ nọ Mosis, ọnọ ọye ọvo ọ jẹ gwọlọ rọ udu obọriẹ siwi ahwo Izrẹl no igbo ikpe udhuvẹ nọ e vrẹ na o nwene no. O je gbe lele Jihova sikẹ be ta nọ o te kẹ iruo na ha. Dede nọ onana o lẹliẹ eva dha Jihova, ọ se Mosis ghele he, ukpoye o vi Erọn lele iei re ọ jọ ọtota kẹe. Fikiere, nọ orọnọ Mosis o dikihẹ kẹ Ọghẹnẹ na, ọ tẹ jọ wọhọ “Ọghẹnẹ” kẹ Erọn, ọnọ ọ jọ ọtota riẹ. Evaọ okenọ a je lele ekpako Izrẹl ta ẹme gbe okenọ a nyabru Fẹro, u muẹro nọ, nọ Ọghẹnẹ ọ tẹ vuẹ Mosis oware nọ o re ru no, Mosis ọ vẹ ta oware nọ Ọghẹnẹ ọ ta na kẹ Erọn. Kẹsena Erọn ọ vẹ ta ẹme na kẹ Fẹro (Fẹro nana yọ ọnọ o je su evaọ ẹta Fẹro nọ Mosis ọ rọ fiki riẹ dhẹ ikpe udhuvẹ nọ e vrẹ na). (Ọny 2:23; 4:10-17) Uwhremu na, Jihova ọ ta nọ Erọn yọ “ọruẹaro” rọkẹ Mosis, onọ u dhesẹ nọ wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ be kpọ Mosis wọhọ ọruẹaro riẹ na, ere Mosis ọ rẹ kpọ Erọn. Ofariẹ, Ọghẹnẹ ọ tẹ jẹ ta kẹ Mosis nọ o ru rie wọhọ “Ọghẹnẹ kẹ Fẹro” no, koyehọ, ọ kẹ riẹ ogaga gbe udu nọ ọ sae rọ ta ẹme kẹ Fẹro no. Fikiere u du gwọlọ nọ Mosis ọ rẹ dhozọ ovie Ijipti hi.—Ọny 7:1, 2.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Rọ Uyere Kẹ Jihova re Who Wo Eghale
6 Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele Pọl ukọ na wo ẹzi uyere-okẹ je dhesẹ iẹe? Wọhọ Pọl, o gwọlọ nọ mai omomọvo o re roro didi kpahe eware nọ Jihova o ru kẹ omai no. (Ol. 116:12) A tẹ nọ owhẹ nọ, ‘Eghale vẹ who wo mi Jihova no nọ e were owhẹ gaga?’ uyo vẹ whọ te kẹ? Kọ obọdẹ usu nọ who wo kugbe Jihova o te jọ usu eghale nọ whọ te fodẹ? Kọ ẹvẹ kpahe izieraha ra nọ a be rọ vrẹ owhẹ fiki ẹrọwọ nọ who fihọ idhe ẹtanigbo Kristi? Kọ whọ te ta kpahe obọ nọ inievo na a fihọ kẹ owhẹ evaọ okenọ ebẹbẹ sa-sa i te owhẹ? Avro ọ riẹ hẹ, whọ te fodẹ aye oyoyou ra, ọzae ezi ra, hayo emọ eghaghae nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ghale owhẹ na. Whọ tẹ be hae romatotọ roro kpahe eghale iwoma itiena nọ who wo no obọ Ọsẹ oyoyou ra, Jihova ze no, u ti ru owhẹ wo edẹro jẹ gwọlọ kẹe uyere ẹsikpobi.—Se Olezi 92:1, 2.
7 Nọ ma te bi roro kpahe eghale mai ẹsikpobi, u re ru omai lẹ se Jihova jẹ kẹe uyere. (Ol. 95:2; 100:4, 5) Ahwo buobu a roro nọ ohwo ọ tẹ gwọlọ yare oware mi Ọghẹnẹ ọvo ọ rẹ rọ lẹ. Rekọ mai idibo Ọghẹnẹ ma riẹ nọ o rẹ were iẹe nọ ma tẹ be hae lẹ olẹ uyere sei rọkẹ eware nọ ma wo no. Ma rẹ jọ Ebaibol na ruẹ unuẹse buobu nọ ahwo a lẹ olẹ uyere-okẹ. Olẹ Hana gbe orọ Hẹzikaya yọ ejọ rai. (1 Sam. 2:1-10; Aiz. 38:9-20) Fikiere rọ aro kele idibo Ọghẹnẹ oke anwae yena nọ e jẹ hae kẹ uyere evaọ olẹ rai na. Hai yere Ọghẹnẹ evaọ olẹ ẹsikpobi rọkẹ eghale nọ who wo no. (1 Tẹs. 5:17, 18) Who te ru ere, irere nọ who ti wo e te jọ buobu. Who ti wo omosasọ, uyoyou ra kẹ Jihova u ti dhe ẹgẹga, yọ who ti sikẹle iẹe vi epaọ anwẹdẹ.—Jem. 4:8.
AHRẸ 13-19
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ỌNYANO 8-9
“Fẹro nọ O Wo Omorro na Ọ Riẹ Hẹ Inọ Ọghẹnẹ Ọ be Rehọ iẹe Ru Ẹjiroro Riẹ Gba”
it-2 1040-1041
Uzou-Ogaga
Evaọ oghẹrẹ nọ Jihova o ro yerikugbe ahwo-akpọ no, ọ kẹ ahwo gbe erẹwho jọ uvẹ no re a gbẹ jọ uzuazọ dede nọ a fo uwhu. (Emu 15:16; 2Pi 3:9) Dede nọ ahwo jọ a kurẹriẹ, onọ u ru nọ Jihova ọ rọ re ohrọ rai (Jos 2:8-14; 6:22, 23; 9:3-15), amọfa a ru udu rai gaga te epanọ a rọ wọso Jihova gbe ahwo riẹ. (Izi 2:30-33; Jos 11:19, 20) Nọ orọnọ Jihova ọ rẹ whaha ahwo re a siọ uzou ba eveghe he na, a sae ta nọ ọ be ‘kuvẹ re udu rai o jọ gaga’ hayo o bi ‘ru udu rai jọ gaga.’ Uwhremu na nọ Jihova ọ tẹ kẹ ahwo nọ a bi veghe uzou na uye, u re dhesẹ ogaga ulogbo nọ o wo je whowho odẹ riẹ via.—Je rri Ọny 4:21; Jọ 12:40; Rom 9:14-18.
it-2 1181 ¶3-5
Emuemu
Ofariẹ, ẹsejọ Jihova Ọghẹnẹ o re ru nọ ahwo omuomu na a sai ro ru ẹjiroro riẹ gba dede nọ a riẹ hẹ. Dede nọ ahwo nana a wọso Ọghẹnẹ, Ọghẹnẹ ọ rẹ sae whaha ae eware jọ re idibo riẹ a sai kru ẹrọwọ rai, yọ ọ sai je ru nọ eware nọ ahwo nana a ru i re ro dhesẹ ẹrẹreokie riẹ via. (Rom 3:3-5, 23-26; 8:35-39; Ol 76:10) A jọ obe Itẹ 16:4 ta kpahe onana vevẹ inọ: “Jihova o ru re oware kpobi o ruẹsi ru ẹjiroro riẹ gba, makọ irumuomu na dede rọkẹ ẹdẹ okpẹtu na.”
Oriruo Fẹro u dhesẹ onana via, ọnọ Jihova ọ rọ ẹkwoma Mosis avọ Erọn ta kẹ nọ o siobọno ahwo Izrẹl nọ a rrọ igbo kpo. Orọnikọ Ọghẹnẹ o ru nọ osu Ijipti nana ọ rọ jọ eva gaga ha, rekọ ọ kẹ Fẹro uvẹ re ọ gbẹ jọ uzuazọ, re eware jọ e via nọ i re dhesẹ nọ Fẹro yọ ohwo omuomu nọ o fo uwhu. A rẹ jọ obe Ọnyano 9:16 ruẹ ẹjiroro nọ Jihova o ro ru oware nana, o ta nọ: “Rekọ fiki ugogo ẹjiroro nana me ro vu owhẹ wa uzuazọ: re me dhesẹ ogaga mẹ kẹ owhẹ, je ru re a jọ otọakpọ na soso whowho odẹ mẹ.”
Jihova o dhesẹ ogaga ulogbo riẹ via ẹkwoma Iye Ikpe nọ ọ rọ kẹ ahwo Ijipti, ukuhọ riẹ ọ tẹ raha Fẹro avọ ogbaẹmo riẹ evaọ Abade Ọwawae na. (Ọny 7:14–12:30; Ol 78:43-51; 136:15) Ikpe buobu nọ i lele i rie, erẹwho nọ e wariẹ Ijipti họ a gbẹ jẹ ta kpahe oware nọ o via na, onọ u ru nọ odẹ Ọghẹnẹ u ro do ruọ otọakpọ na soso. (Jos 2:10, 11; 1Sa 4:8) O hae jọnọ Jihova o kpe Fẹro no ẹsiẹsiẹ, ọ hae sai dhesẹ ogaga ulogbo riẹ je siwi ahwo Riẹ no igbo evaọ oghẹrẹ nọ o ru na ha.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-1 878
Ọre-Eni
Ahwo a nwane riẹ uzedhe odẹ amara nọ a rehọ ẹme Hibru se evaọ Ebaibol na nọ Ọghẹnẹ ọ rọ kẹ ahwo Ijipti uye avọ ene na ha, onọ u te ahwo Izrẹl nọ a jọ Goshẹn he na. (Ọny 8:21, 22, 24, 29, 31; Ol 78:45; 105:31) Ahwo a fa ʽA·rovʹ wọhọ “ọre-eni” (JB, NW, Ro), “ofe” (Yg), “inyẹ” (AS, KJ, RS), “etọle” (AT), gbe “eva” (LXX).
Ẹme Oyibo nọ a se “ọre-eni” na u kugbe oghẹrẹ inyẹ sa-sa. Oghẹrẹ inyẹ nana e rẹ rowo ahwo gbe erao je se azẹ rai. Okenọ inyẹ nana e tẹ gbẹ rrọ ohoi a rẹ rria oma ahwo gbe erao; yọ a rẹ ruẹ enọ e rẹ nwa ahwo oma evaọ ofẹ akpọ na nọ ẹrrorro ọ mae rrọ. Fikiere, ere-eni na o wha uye se ahwo Ijipti na gbe erao rai gaga, yọ o wọhọ nọ o wha uwhu se ai re.
w04 3/15 25 ¶9
Oruvẹ no Obe Ọnyano Ze
8:26, 27—Fikieme Mosis ọ rọ ta nọ idhe emọ Izrẹl e te jọ “eware etọtọ kẹ ahwo Ijipti”? A jẹ hae gọ eghẹrẹ erao sa-sa evaọ Ijipti. Fikiere ẹfodẹ idhe u fi ẹgba gbe ẹtẹzẹ ba ayare Mosis na inọ a kẹ emọ Izrẹl uvẹ re a nyai dhe-idhe kẹ Jihova.
AHRẸ 20-26
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ỌNYANO 10-11
“Mosis avọ Erọn A Dhesẹ nọ A Wo Udu”
Rọ Aruọwha Ta Usiuwoma Wọhọ Epanọ Jesu O Ru
6 Je roro kpahe udu nọ Mosis o wo okenọ ọ ta ẹme kẹ Fẹro, osu nọ ahwo a rri wọhọ ọghẹnẹ, ọmọ ọghẹnẹ ọre nọ a re se Ra. O sae jọ nọ ọ jẹ gọ ẹmema nọ a rehọ uwoho obọ riẹ ru, wọhọ epanọ Fẹro efa a jẹ hai ru. Ẹme nọ Fẹro ọ ta kpobi oye ahwo a re ru. Fẹro nọ ọ jọ osu ologbo, ọnọ ọ vọ avọ omoya jẹ rrọ uzou gaga, ohwo ọvo ọ rẹ ta oware nọ o re ru kẹe he. Nọ ohwo nọ Mosis, othuru-igodẹ gheghe, ọ nya bru unuẹse buobu, yọ orọnikọ a zizie ei hi, yọ a tubẹ gwọlọ rọ ẹro rue riẹ hẹ. Kọ eme Mosis ọ ta kẹe? Iye nọ e te wha ọraha ze. Kọ eme ọ gwọlọ mi Fẹro? Inọ o siobọno irigbo riẹ nọ i bu te ima buobu! Kọ Mosis ọ gwọlọ aruọwha? Avro ọ riẹ hẹ!—Ik. 12:3; Hib. 11:27.
it-2 436 ¶4
Mosis
O gwọlọ udu gbe ẹrọwọ re a sai dikihẹ aro Fẹro. Ẹgba Jihova gbe ẹzi riẹ nọ ọ jọ Mosis avọ Erọn oma họ oware nọ u fiobọhọ kẹ ae sae nya uwou nọ Jihova o vi rai na. Dae jọ iroro ra ruẹ epanọ ọgwa Fẹro ọ jọ, ovie nọ o je su akpọ na soso evaọ oke yena. Whọ rẹ jọ etẹe ruẹ oruaro ulogbo Fẹro nọ ọ vọ avọ omorro na nọ o bi rri omariẹ wọhọ ọghẹnẹ, ọnọ ekohrẹ, iletu ogbaẹmo, iroiro, gbe erigbo riẹ e wariẹ họ. U te no ere no, whọ rẹ jẹ ruẹ isu egagọ, izerẹ nọ i re ru emajiki na, enọ e jẹ karo evaọ usu enọ e jẹ wọso Mosis. U te no Fẹro omariẹ no, ezae nana họ ezae nọ e mae wo ogaga evaọ isuẹsu Ijipti. Ahwo nana kpobi a jọ Fẹro emu be tha eghẹnẹ Ijipti uke. Yọ orọnikọ ẹsiẹvo Mosis avọ Erọn a nyabru Fẹro ho, rekọ a nyabru ei unuẹse buobu. Ghele na, udu Fẹro u je dhe ẹgẹga keme ọ gba riẹ mu no nọ o re siobọno ahwo Hibru nọ o ro ru erigbo na vievie he. Nọ Mosis avọ Erọn a woro uye avọ eree na no, a te le ai no aro Fẹro, yọ okenọ uye avọ izii na o via vrẹ no, a tẹ vẹvẹ ae unu nọ a gbẹ dawo iẹe ziọ aro Fẹro ofa ha, o gbẹ rrọ ere he a ti whu.—Ọny 10:11, 28.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
w95 9/1 11 ¶11
A Se Isẹri Kpe Ọghẹnẹ Ọrue
11 Okenọ ahwo Izrẹl a gbẹ jọ obọ Ijipti, Jihova o te vi Mosis bru Fẹro, inọ: “Nyabru Fẹro, keme mẹ kuvẹ no re udu riẹ avọ udu idibo riẹ e jọ gaga, re mẹ ruẹsi ru eware eka mẹ nana evaọ aro riẹ, gbe re whọ ruẹsi gbiku kẹ emọ ra avọ emọ-iruọmọ ra epanọ mẹ rọ rehọ obọ ogaga tehe Ijipti gbe eware eka nọ me ru evaọ udevie rai; wha vẹ te ginẹ riẹ nọ mẹ họ Jihova.” (Ọnyano 10:1, 2) O gwọlọ nọ ahwo Izrẹl nọ a yoẹme kẹ Jihova a re gbiku iruo igbunu riẹ kẹ emọ rai. Kẹsena emọ na omarai a ve gbiku na kẹ emọ rai, yọ enẹ a ti ru no oge te oge. Fikiere, enẹ a te rọ kareghẹhọ iruo igbunu Jihova. Epọvo na re nẹnẹ, o gwọlọ nọ esẹgbini a wuhrẹ emọ rai kpahe Jihova.—Iziewariẹ 6:4-7; Itẹ 22:6.
it-1 783 ¶5
Ọnyano
Jihova ọ rọ ẹkwoma eware igbunu nọ o ru rọ kpare odẹ riẹ kpehru je si ahwo Izrẹl no igbo. Nọ ahwo Izrẹl na a fa Abade Ọwawae na ruọ abọdekọ no, Mosis avọ ezae Izrẹl a tẹ so ole, oniọvo-ọmọtẹ riẹ Miriam, ọruẹaro-aye na, ọ tẹ tọlọ ojẹjẹ họ obọ, eyae na kpobi a tẹ rọ kpahe iẹe avọ ejẹjẹ yọ a bi gbile jẹ be so ozaa lele ezae na. (Ọny 15:1, 20, 21) Ahwo Izrẹl na a nwai no otọ ewegrẹ rai no. Nọ a je no ẹkwotọ Ijipti, Jihova ọ kuvẹ re ohwo-akpọ hayo arao jọ ọ nwae oma ha; makọ arakọ dede ọ gbọ ku ahwo Izrẹl na hayo lalọ ẹrọo riẹ rri rai hi. (Ọny 11:7) Dede nọ iku nọ e rrọ obe Ọnyano na e ta nọ Fẹro omariẹ o lele egbaẹmo riẹ ruọ eva abade na je whu hu, Olezi 136:15 o ta nọ Jihova “o nuhu Fẹro avọ egbaẹmo riẹ fihọ Abade Ọwawae na.”
AHRẸ 27–ARIA 2
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ỌNYANO 12
“Oware nọ Ehaa Ọnyavrẹ na O Dikihẹ kẹ Rọkẹ Ileleikristi”
‘Jọ Eva E Were Owhai Ziezi’
4 Jesu o whu evaọ Nisan 14, 33 C.E. Evaọ Izrẹl, Nisan 14 yọ ẹdẹ oghọghọ ọrọ ehaa Ọnyavrẹ na. Ẹdẹ yena evaọ kukpe kukpe, iviuwou a re kokohọ re emu, onọ u kugbe omogodẹ ọboba nọ ọ kare epe. Enẹ a rẹ rọ kareghẹhọ oware nọ azẹ omogodẹ na o ru, onọ u siwi emọ-otuyẹ Izrẹl okenọ ẹnjẹle o kpe emọ-otuyẹ Ijipti evaọ Nisan 14, 1513 B.C.E. (Ọnyano 12:1-14) Omogodẹ Ọnyavrẹ na o dikihẹ kẹ Jesu, ọnọ Pọl ukọ na ọ ta kpahe nọ: “Kristi, nọ ọ rọ omogodẹ iwẹ-ọnyavrẹ mai, ọ gọ iwẹ kẹ omai no.” (1 Ahwo Kọrint 5:7) Wọhọ azẹ omogodẹ Ọnyavrẹ na, azẹ Jesu nọ o hwẹ o wha esiwo se ahwo buobu.—Jọn 3:16, 36.
it-2 583 ¶6
Ọnyavrẹ
Eware jọ nọ a je ru evaọ ehaa Ọnyavrẹ na i rugba evaọ oma Jesu. Oware jọ evaọ usu eware nana họ, azẹ nọ ọ jọ inuẹthẹ ahwo Izrẹl evaọ obọ Ijipti na, onọ u ru nọ ukọ-odhiwu ọraha na o gbe ro kpe ọmọ ọsosuọ rai hi. Pọl o se Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na ukoko ọmọ ọsosuọ (Hib 12:23), ọ tẹ jẹ ta nọ Kristi họ ọnọ o siwi rai ẹkwoma azẹ riẹ. (1Tẹ 1:10; Ẹf 1:7) A re wiri igbenwa omogodẹ Ọnyavrẹ na ha. A ruẹaro nọ a ti wiri igbenwa Jesu ọvuọvo ho, yọ onana u rugba evaọ oke uwhu riẹ. (Ol 34:20; Jọ 19:36) Fikiere, ehaa Ọnyavrẹ nọ ahwo Ju a ru ikpe buobu na yọ oware jọ nọ o jọ Uzi na, onọ o rrọ uwoho eware nọ e te tha, o tẹ jẹ rriẹ obọ họ Jesu Kristi, “Omogodẹ Ọghẹnẹ.”—Hib 10:1; Jọ 1:29.
‘Onana O Rẹ Te Jọ Oware Nọ Wha Rẹ Kareghẹhọ’
13 No ige te ige, ahwo Izrẹl a re wuhrẹ emọ rai eware buobu nọ i wuzou kpahe ehaa Ọnyavrẹ na. Oware jọ nọ a re wuhrẹ emọ na họ, Jihova yọ Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ uzuazọ, orọnikọ ẹdhọ jọ gheghe he. O wo ọdawẹ kẹ idibo riẹ, yọ ọ rẹ thọ ae evaọ oke ebẹbẹ. Yọ o dhesẹ onana via evaọ okenọ o “kpe ahwo Ijipti,” jẹ thọ enwara emọ Izrẹl.
14 Orọnikọ o gbahọ nọ kukpe kukpe esẹgbini Ileleikristi nẹnẹ a re wuhrẹ emọ rai kpahe Ehaa Ọnyavrẹ na ha. O make rrọ ere na, kọ whai esẹgbini wha be hai wuhrẹ emọ rai inọ Jihova ọ rẹ thọ idibo riẹ? Kọ wha be hai dhesẹ kẹ ae epanọ u mu owhai ẹro te inọ Jihova ọ gbẹ be ginẹ thọ idibo riẹ nẹnẹ? (Ol. 27:11; Aiz. 12:2) Wha te bi wuhrẹ ae, kọ wha rẹ ta yọ a be gaviezọ ọvo, manikọ wha re wuhrẹ ae evaọ edhere ẹmeọta-kugbe, onọ u re ru uwuhrẹ na te ae udu? Daoma ru uwuhrẹ na evaọ edhere nọ o sai ro fi obọ họ ru usu ahwo uviuwou ra kugbe Jihova jọ gaga.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-2 582 ¶2
Ọnyavrẹ
Iye Ikpe nọ i te ahwo Ijipti na yọ ẹdhoguo obrukpe nọ Ọghẹnẹ o ro brukpe eghẹnẹ Ijipti, maero kọ ọrọ avọ ikpe na nọ ọmọ ọsosuọ rai o ro whu na. (Ọny 12:12) Fikinọ ahwo Ijipti a rri egbo (ogodẹ ọzae) wọhọ ọghẹnẹ rai nọ a re se Ra, azẹ omogodẹ Ọnyavrẹ na nọ ahwo Izrẹl a frẹ ku inuẹthẹ rai na yọ oware aghọ rọkẹ ahwo Ijipti. Epọvo na a rri eruẹ re, fikiere ọmọ ọsosuọ iruẹ nọ i whu na yọ oware aghọ rọkẹ ọghẹnẹ rai nọ a re se Osiris. A jẹ gọ Fẹro omariẹ wọhọ ọmọzae Ra. Fikiere, uwhu ọmọ ọsosuọ Fẹro na u dhesẹ epanọ Ra avọ Fẹro a yẹlẹ te.
it-1 504 ¶1
Okokohọ
Oware jọ nọ o mae viodẹ evaọ “ikokohọ ọrẹri” na họ, ahwo na a re ru iruo egaga ha. Wọhọ oriruo, ẹdẹ ọsosuọ gbe ẹdẹ avọ ihrẹ ọrọ Ehaa Ebrẹdi nọ E Kare Ẹvi na e jọ “ikokohọ ọrẹri,” yọ Jihova ọ ta kpahe ae nọ: “A re ru iruo evuevo evaọ edẹ nana ha. Utho oware nọ ohwo kpobi ọ rẹ re ọvo, oye ọvo a rẹ sae ruẹrẹhọ kẹ owhai.” (Ọny 12:15, 16) Rekọ, evaọ etoke “ikokohọ ọrẹri” izerẹ na a re dhe idhe kẹ Jihova (Ize 23:37, 38), yọ onana o wọso uzi nọ o ta nọ a re ru iruo ho na ha. Rọkẹ ahwo na, etoke nana yọ oke nọ a rẹ rọ rehọ egagọ Ọghẹnẹ karo, orọnikọ etoke nọ a rẹ rọ keria oria ọvo rọ abọ mu oma ha. Evaọ ẹdẹ Ẹdijala nọ a jẹ hai koko koka koka na, ahwo na a re kokohọ re a wuhrẹ kpahe Ọghẹnẹ jẹ gọe. A jẹ hai wuhrẹ ahwo na ẹkwoma Ẹme Ọghẹnẹ nọ a re se evaọ ẹgbede je ru vẹ, nwane wọhọ epanọ a je ru evaọ isinagọgo uwhremu na. (Iru 15:21) Fikiere, dede nọ ahwo na a jẹ hai ru iruo egaga evaọ ẹdẹ Ẹdijala hayo etoke “ikokohọ ọrẹri” efa ha, a jẹ hae rehọ oke rai lẹ je roro didi kpahe Ọmemama na gbe ẹjiroro riẹ.—Rri EKOKOHỌ.