Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
ASA 7-13
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 SAMUẸLE 12-13
“Omorro O rẹ Wha Omovuọ Ze”
Oheri Ọ Rẹ Wha Omovuọ Ze
17 Whọ tẹ kaki rri ẹme na, o sae wọhọ nọ owojẹ Sọl na u kiehọ. Whaọ, ahwo Ọghẹnẹ a jọ “edhere ọhwahwa,” “a tunyẹ ae” no, yọ a bi nuhu fiki oja nọ a rrọ. (1 Samuẹle 13:6, 7) Evaọ uzẹme, o thọ họ re ohwo ọ j’owọ evaọ okenọ uyero na o tẹ kuvẹ riẹ. Rekọ kareghẹhọ nọ Jihova ọ riẹ ubiudu na ọ tẹ jẹ riẹ iroro eva mai. (1 Samuẹle 16:7) Fikiere, o wọhọ nọ ọ ruẹ iruemu jọ kpahe Sọl enọ a fodẹ gbiae fihọ ikuigbe Ebaibol na ha. Wọhọ oriruo, ẹsejọhọ Jihova ọ ruẹ no inọ omoya oye o wha okpakpa Sọl ze. Ẹsejọhọ eva e dha Sọl gaga inọ ọye omariẹ—ovie Izrẹl soso—ọ rẹ hẹrẹ ohwo jọ nọ o rri wọhọ ọruaro ọkpọkuọzae nọ ọ rrọ dokpo dokpo! Epanọ o rrọ kpobi, Sọl o roro nọ elehie Samuẹle o kẹ riẹ udu nọ o re ro ru onọ u je rie jẹ lavrẹ ithubro nọ a kẹ riẹ. Eme o no rie ze? Samuẹle o jiri Sọl kẹ owojẹ riẹ hẹ. Ukpoye, ọ whọku Sọl, ta nọ: “Fiki epanọ who koko uzi ỌNOWO na ha na, uvie ra o gbẹte nyahọ aro ho.” (1 Samuẹle 13:13, 14) Oheri ọ wariẹ su kpohọ omovuọ no.
Ẹmeoyo Ra Ọ Rrọ Jihova Oja
8 Ikuigbe Sọl ovie na nọ e rrọ Ebaibol na i fi ẹgba họ epanọ ẹmeoyo o wuzou te. Okenọ o muhọ esuo obọ, Sọl ọ jọ osu omurokpotọ nọ ọ riẹ ọnyaba riẹ, ‘o rri oma riẹ kakawo.’ Rekọ uwhremuna o te ti wo omorro gbe iroro-ethọthọ. (1 Samuẹle 10:21, 22; 15:17) U wo ẹdẹjọ nọ Sọl o bi ti fi ẹmo kugbe ahwo Filistia. Samuẹle ọ tẹ ta kẹ ovie na nọ ọ hẹrẹ bẹsenọ ọye omariẹ ọ rẹ nyaze ti dheidhe kẹ Jihova, jẹ vuẹ Sọl oware nọ o re ru. Rekọ Samuẹle ọ kake nyaze he, fikiere ahwo na a tẹ jẹ vahabọ. Nọ Sọl ọ ruẹ epanọ ahwo na a bi ru, “ọ tẹ mahe idhe na.” Oware nana nọ o ru na o dha Jihova eva. Nọ Samuẹle ọ nyaze, ovie na o te je gu-inoma ro ruru aghẹmeeyo riẹ, inọ fikinọ Samuẹle ọ kake nyaze he jabọ nọ o rọ ‘gbae họ’ dheidhe na re ọ ruẹsi wo aruoriwo Ọghẹnẹ. Sọl ovie na o roro nọ idhe na nọ o re dhe u wuzou vi ẹme nọ o re yo inọ ọ hẹrẹ Samuẹle re ọyeọvo o dheidhe na. Samuẹle ọ ta kẹe nọ: “Who ruthọ gheghẹ gaga; who koko uzi ỌNOWO na Ọghẹnẹ ra nọ o je kẹ owhẹ he.” Fikinọ Sọl o yo ẹme kẹ Jihova ha, a te si ọkwa uvie na no uviuwou riẹ.—1 Samuẹle 10:8; 13:5-13.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Kọ Who Ti Lele Ọkpọvio Oyoyou Jihova?
15 Ẹsejọhọ emọ Izrẹl a roro inọ a rẹ sae rẹroso ovie ohwo-akpọ vi Jihova. Otẹrọ ere, kiyọ oware ufofe a je gine le na. Yọ eware ifofe efa e riẹ nọ onana o sai ti ru ai le. Ivie ahwo-akpọ a rẹ sai su ai kpohọ ẹdhọgọ lọlọhọ. Egedhọ a rẹ sai roro inọ eware nọ a rẹ ruẹ, wọhọ emedhọ nọ a rọ ire gbe itho ru, i re fi obọ họ kẹ ae vi Jihova Ọghẹnẹ nọ a rẹ ruẹ hẹ nọ ọ ma eware kpobi na. Rekọ wọhọ epanọ Pọl ukọ na ọ ta na, emedhọ yọ “oware ovuovo ho.” (1 Kọr. 8:4) E rẹ sae ruẹ ude he, i re yo ẹme he, e rẹ ta ẹme he, yọ e rẹ sai ru oware ovo ho. Whọ rẹ sae ruẹ e rai jẹ r’obọ te ai, rekọ whọ tẹ gọ ae, oware ufofe who bi le na, yọ enwoma ọvo e rẹ wha ze.—Ol. 115:4-8.
ASA 14-20
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 SAMUẸLE 14-15
“Ẹmeoyo O Woma Vi Idheidhe”
Ẹmeoyo Ra Ọ Rrọ Jihova Oja
4 Wọhọ Ọnọ ọ ma eware, Jihova o wo eware kpobi nọ ma wo. Nọ o rrọ ere na, kọ oware jọ o riẹ nọ ma rẹ sae kẹe? Ee, ma rẹ sae kẹe oware oghaghae jọ. Eme ọye? Ma rẹ sae ruẹ oware na evaọ uthubro nana: “Ọmọzae mẹ, wo areghẹ, re who ru omẹ eva were, re mẹ sae kẹ ọnọ ọ poviẹ omẹ uyo.” (Itẹ 27:11) Ma rẹ sae kẹ Ọghẹnẹ okẹ orọ ẹmeoyo mai. Dede nọ uyero mai kpobi o rrọ epọvo ho yọ ma wo ohẹriẹ no ohwohwo, mai omomọvo ọ rẹ sae rọ ẹkwoma ẹmeoyo mai kpahe fihọ ọtaraha Setan Ẹdhọ na inọ ahwo-akpọ a sai yo ẹme kẹ Ọghẹnẹ hẹ evaọ otọ odawọ. Uvẹ-ọghọ riẹ o rro kẹhẹ!
it-2 521 ¶2
Ẹmeoyo
Ẹmeoyo o wuzou gaga, keme ma gbe yoẹme kẹ Ọghẹnẹ hẹ ma sai wo ọjẹrehọ riẹ hẹ. Samuẹle ọ ta kẹ Sọl ovie na nọ: “Kọ idhe emahọ gbe oghẹrẹ idheidhe efa e rẹ were Jihova te urru Jihova nọ a re yoẹme kẹ? Rri obonẹ! Ẹmeoyo [evaọ Hibru, re a gaviezọ] o woma vi idheidhe, yọ re a romatotọ gaviezọ u woma vi iwhri igbo.” (1Sa 15:22) Ohwo nọ ọ be ghẹmeeyo yọ ọ be se ẹme Jihova, u re dhesẹ nọ ohwo na o gine fi ẹrọwọ họ Jihova gbe ẹme riẹ hẹ. Fikiere, ohwo nọ o re yoẹme he avọ ohwo nọ ọ be gbẹva hayo gọ emedhọ epọvo na. (1Sa 15:23; je rri Rom 6:16.) Nọ ohwo ọ tẹ rọ unu rọwo fihọ oware no, o gbe ru ei hi, oware nọ ọ rọwọ fihọ na u wo iruo ho; nọ ohwo na o gbe ru oware na ha, u dhesẹ nọ o wo adhẹẹ kẹ ohwo nọ o vi rie uwou na ha. (Mt 21:28-32) Ahwo nọ a bi yoẹme Ọghẹnẹ jẹ be jọ iroro rai rọwo iẹe ọvo rekiyọ a bi ru ei vievie he, a be viẹ omarai họ yọ a ti wo oghale ọvuovo ho. (Jem 1:22-25) Ọmọ Ọghẹnẹ o ru ẹme na vẹ nọ ọ ta nọ, ahwo nọ a be rọ iroro iyoma hayo edhere ọthọthọ ru lele ẹme Ọghẹnẹ a te reuku Uvie Ọghẹnẹ vievie he, rekọ a te raha ae kufiẹ.—Mt 7:15-23.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 493
Ọdawẹ
Nọ ma te bi dhesẹ ọdawẹ kẹ amọfa evaọ okenọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma ro dhesẹ ọdawẹ hẹ, o sae wha ebẹbẹ ilogbo ze. Ma ruẹ onana vevẹ evaọ oware nọ o via kẹ Sọl ovie na. Okenọ ahwo Izrẹl a nwani no Ijipti no, ahwo Amalẹk a tẹ wọ ohọre bru ai gheghe gheghe. Fiki oware nana nọ a ru na, Jihova ọ tẹ ta kẹ Sọl nọ ọ raha ai kpobi muotọ. O jie uzi kẹ Sọl inọ o dhesẹ ọdawẹ kẹ ai vievie he. Ukpenọ Sọl ọ rọ eva riẹ kpobi yoẹme kẹ Jihova, o te ru lele oware nọ idibo riẹ a ta kẹe. Fikiere, Jihova ọ tẹ se iẹe inọ ọ gbẹ jọ ovie he. (1Sa 15:2-24) Nọ ohwo o te vuhumu nọ idhere Jihova e mae gba jẹ be rọ oreva Jihova karo, u re ru nọ ohwo na ọ gbẹ rọ raha uzi hi, yọ Jihova ọ rẹ se iẹe he wọhọ epanọ ọ se Sọl na.
ASA 21-27
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 SAMUẸLE 16-17
“Jihova Họ Ọnọ O Wo Ẹmo Na”
‘Ẹmo na Ọ Rọ Jihova’
Devidi o te gbiku oghẹrẹ nọ o ro kpe okpohrokpo avọ adaka rọ tuduhọ Sọl awọ. Kọ Devidi ọ jẹ ya oma? Vievie. Devidi ọ riẹ oware nọ u fiobọhọ kẹe sai kpe okpohrokpo avọ adaka na. Ọ ta nọ: “ỌNOWO ọvo na nọ ọ thọ omẹ no ikpeituabọ okporokpo gbe adaka na, ọ rẹ te thọ omẹ no obọ ohwo Filistia ọ nana.” Fikinọ Sọl ọ be sae whaha Devidi hi, ọ tẹ ta kẹe nọ: “Nya, re ỌNOWO na o lele owhẹ jọ!”—1 Samuẹle 17:37.
Kọ whọ gwọlọ wo ọkpọ ẹrọwọ Devidi? Muẹrohọ nọ orọnikọ unu gheghe Devidi o ro wo ẹrọwọ họ. O wo ẹrọwọ fihọ Ọghẹnẹ fiki eware nọ ọ rọ ẹro ruẹ no evaọ uzuazọ, gbe eriariẹ egbagba nọ o wo kpahe Ọghẹnẹ. Ọ riẹ nọ Jihova ọ rẹ thọ idibo riẹ je ru eyaa riẹ gba. Ma tẹ gwọlọ wo ọkpọ ẹrọwọ ọgaga otiọye, o gwọlọ nọ ma rẹ ruabọhọ wuhrẹ kpahe Ọghẹnẹ evaọ Ebaibol na. Nọ ma te bi fi eware nọ ma bi wuhrẹ họ iruo, jẹ ruẹ irere nọ i bi noi ze, o rẹ bọ ẹrọwọ mai ga.—Ahwo Hibru 11:1.
‘Ẹmo na Ọ Rọ Jihova’
Rite inẹnẹ, uyo nọ Devidi ọ kẹ riẹ na o gbẹ be bọ ẹrọwo mai ga. Dae jọ iroro ra ruẹ Devidi nọ ọ be ta kẹ Goliat ududu inọ: “Whọ rehọ ọgbọdọ, ozuẹ, gbe adhara ro bru omẹ ze; rekọ mẹ be rehọ odẹ ỌNOWO ogbaẹmo na bru owhẹ tha, Ọghẹnẹ ogbaẹmo ahwo Izrẹl ọ nọ whọ poviẹ na.” Devidi ọ riẹ nọ ekwakwa-ẹmo nọ Goliat ọ wha na i muẹme he, keme Goliat o rri Jihova vo, yọ Jihova o ti dhesẹ oware kẹe. Devidi ọ ta kẹe inọ: “Ẹmo na ọ rọ ỌNOWO na.”—1 Samuẹle 17:45-47.
Dede nọ Devidi ọ ruẹ oghẹrẹ nọ Goliat ọ rro te, gbe ekwakwa-ẹmo riẹ, onana o lẹliẹ ozọ mu ei hi. Ọ kuvẹ re ozọ u mu ei wọhọ epanọ ozọ u bi mu Sọl avọ egbaẹmo riẹ hẹ. Devidi ọ rọ omariẹ wawọ Goliat he. Ukpoye ọ rọ Goliat wawọ Jihova, jẹ ruẹ nọ Goliat orara gheghe. Nọ Goliat o te dikihẹ, o theri te irula izii gbe ubro, koyehọ imita 2.9. Goliat o theri vi ezae efa kpobi, rekọ ẹvẹ ọ ginẹ rro te nọ a tẹ rehọ iẹe wawọ Ọghẹnẹ Erumeru na? Goliat ohwo-akpọ gheghe, ọ wọhọ amara gheghe evaọ aro Jihova, yọ Jihova ọ gwọlọ raha iẹe kufiẹ!
‘Ẹmo na Ọ Rọ Jihova’
Nẹnẹ, mai idibo Ọghẹnẹ ma re fi ẹmo ho. Oke oyena o vrẹ no. (Matiu 26:52) Ghele na, o gwọlọ nọ ma rẹ rọ aro kele ẹrọwọ Devidi. Wọhọ Devidi, o gwọlọ nọ u re mu omai ẹro nọ Jihova o ti fiobọhọ kẹ omai, ma ve je fi ẹrọwọ ọgaga họ iẹe, jẹ dhozọ riẹ. Ẹsejọ ebẹbẹ mai e rẹ sai ru ozọ mu omai, rekọ ebẹbẹ mai i te oware ovo ho nọ ma tẹ rehọ ae wawo ogaga Jihova. Ma tẹ salọ nọ Jihova ma rẹ gọ je fi ẹrọwọ họ iẹe wọhọ Devidi, makọ epanọ ebẹbẹ mai e rro te kẹhẹ, ozọ u ti mu omai hi. Ẹbẹbẹ ọvuọvo ọ rro vi Jihova ha!
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-2 871-872
Sọl
Nọ oware nana o via no, u kri hi Jihova o te wholo Devidi re ọ jọ ovie nọ ọ te rehọ ẹta Sọl. No omoke jọ o vrẹ no, ẹzi Jihova o te no Sọl oma. No umuo oke yena vrẹ “ẹzi oyoma nọ o no obọ Jihova ze o te je kpokpo iei.” Nọ ẹzi Jihova o no Sọl oma no, Jihova ọ tẹ kuvẹ re ẹzi oyoma o kpokpo Sọl, onọ u ru nọ eva e jẹ hae rọ dhae gheghe gheghe, udu u je tei otọ họ, yọ iroro oware uyoma ọvo o jariẹ eva. Aghẹmeeyo Sọl na u dhesẹ nọ o wo ekpehre iroro fihọ udu no vẹre, onọ u ru nọ ẹzi Jihova ọ gbẹ thọe he fiki ekpehre iroro nọ o wo na. Nọ orọnọ Jihova o mi Sọl ẹzi riẹ no na jẹ kuvẹ re “ẹzi oyoma” o kpokpo iei na, a sae ta nọ “ẹzi oyoma nọ o no obọ Jihova ze.” Oyejabọ nọ idibo Sọl a je ro sei “ẹzi oyoma nọ o no obọ Ọghẹnẹ ze” na. Nọ odibo Sọl jọ ọ ta kẹe nọ ọ riẹ ohwo jọ nọ ọ sai kporo ile kẹe re oma riẹ u totọ, Sọl ọ tẹ ta nọ a rehọ Devidi sei re ọ hai kporo ile kẹe nọ “ẹzi oyoma” na o te bi kpokpo iei.—1Sa 16:14-23; 17:15.
ASA 28–ANE 3
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 SAMUẸLE 18-19
“Wo Omaurokpotọ nọ Eware E Tẹ be Riẹ Nya kẹ Owhẹ”
Rẹro So Ẹzi Ọghẹnẹ Evaọ Eyeri Kugbe Inwene Uzuazọ
4 A te jọ orẹwho na soso riẹ othuru-igodẹ nana obọnana. A zizie i rie re ọ gbodibo kẹ ovie na je kporo ile kẹe. O kpe Goliat ọgbaẹmo na, ọgwara nọ o wo idudu te epanọ makọ egbaẹmo Izrẹl nọ i fiẹmo n’otọ ze a rọ dhozọ riẹ. Okenọ a rehọ iẹe mu uzou egbaẹmo Izrẹl kpobi, Devidi o fi ahwo Filistia na kparobọ. Ahwo a you rie. A so ile nọ a ro jiri ei. Ọkohrẹ jọ ọrọ Sọl Ovie na o dhesẹ Devidi ọmoha na no vẹre orọnikọ wọhọ “ọnọ ọ riẹ ekporo” urete ọvo ho rekọ jẹ wọhọ “ọgba, ohwo ẹmo, [ọnọ] o wo areghẹ ẹme, ohwo nọ o wo eru.”—1 Samuẹle 16:18; 17:23, 24, 45-51; 18:5-7.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-2 695-696
Ọruẹaro
Dede nọ Jihova ọ rehọ ẹzi riẹ rọ eruẹaro na mu, orọnikọ kẹse kẹse ẹzi na ọ jẹ wọ eruẹaro na ta ẹme he. Ukpoye, oke nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ a rọ ta ẹme jọ ọvo ẹzi Jihova ọ rẹ rọ ‘ruọ ae oma,’ a ve whowho ovuẹ na evaọ oke yena. (Iz 11:4, 5; Mae 3:8) Ẹzi Ọghẹnẹ ọ jẹ hae kẹ ae ogaga jẹ wọ ae ta ẹme. (1Sa 10:10; Jer 20:9; Em 3:8) U te no eware igbunu nọ a re ru no, ẹmeọta gbe uruemu rai u re dhesẹ nọ a ginẹ rrọ oghẹrẹsa. Oyejabọ nọ a rẹ rọ ta nọ ahwo jọ a bi ru “wọhọ eruẹaro” na. (1Sa 10:6-11; 19:20-24; Jer 29:24-32; je rri Iru 2:4, 12-17; 6:15; 7:55.) Fiki udu gbe ọwhọ nọ a wo kẹ iruo nọ a kẹ rai na, o sai ru nọ uruemu nọ a re dhesẹ o rẹ rọ jọ oghẹrẹsa evaọ aro ahwo. Yọ a re tube rri rai nọ a be mọ oruẹ dede, wọhọ oghẹrẹ nọ a je rri ọruẹaro nọ ọ nyabru iletu ogbaẹmo na evaọ okenọ a wholo Jehu re ọ jọ ovie na. Rekọ okenọ iletu na a vuhumu no nọ ọzae na yọ ọruẹaro, a tẹ rọwo ẹme riẹ na. (2Iv 9:1-13; je rri Iru 26:24, 25.) Nọ Sọl o je “ru wọhọ ọruẹaro” evaọ okenọ o je le Devidi na, ọ tẹ ba iwu riẹ no, o te kiẹzẹ etẹe “ẹbẹba evaọ ẹdẹ yena soso gbe aso yena soso,” onọ u ru nọ Devidi ọ sae rọ dhẹ vabọ. (1Sa 19:18–20:1) Orọnikọ onana u dhesẹ nọ eruẹaro e jẹ hae nya ẹbẹba oke kpobi hi, keme Ebaibol na ọ ta ere he. Eruẹaro ivẹ efa nọ a kere fihọ Ebaibol na nọ e nya ẹbẹba na, a ru ere ro dhesẹ eware jọ nọ e te via evaọ eruẹaruẹ nọ a ruẹ na. (Aiz 20:2-4; Mae 1:8-11) Ebaibol na ọ ta kpahe oware nọ o wha riẹ ze nọ Sọl ọ rọ jọ ẹbẹba ha. Sọ ọ jọ ẹbẹba re u dhesẹ nọ ohwo-akpọ gheghe ọ rrọ, re ọ rọ ere ba iwu ovie riẹ no, re ọ gbẹ wọso esuo Jihova ha nọ o bi ro le ohwo nọ Jihova o ro mu no, hayo fiki oware ofa jọ, ma riẹ hẹ.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Iruo nọ E Gwọlọ Omarokpotọ
1 Ẹme Ọghẹnẹ ọ tudu họ omai awọ nnọ ma wo “udu udhedhẹ. [Ma] rọ uyoma fi-ifo uyoma ha, rekọ ikpoye kọ ọvunu-oguo.” (1 Pita 3:8, 9) Uthubro yena o nwani kie kpahe iruo usiuwoma ota na. Uzẹme, odibọgba Oleleikristi na o rẹ sae jọ odawọ omarokpotọ mai.
2 Omarokpotọ yọ okwakwa nọ u re fi obọ họ kẹ omai thihakọ iyero nọ e kare evawere. Okenọ ma tẹ rrọ usiuwoma, ma rẹ nya bru erara nọ i zizie omai hi, yọ ma riẹ nnọ ejọ i ti dhesẹ uruemu ababọ-ẹwo. Re ma gbẹ ta usiuwoma ghelọ uruemu utioye na o gwọlọ omarokpotọ. Evaọ ẹkwotọ jọ nọ ọ rẹ bẹbẹ gaga, inievo-emetẹ ekobaro ivẹ jọ i je no ẹthẹ ruọ ẹthẹ kẹdẹ kẹdẹ evaọ ikpe ivẹ ababọ ohwo nọ ọ jẹ k’ezọ kẹ ae! Ghele na, a thihakọ, yọ nẹnẹ na ikoko ivẹ e rrọ oria oyena.
3 Epanọ A re Ru Kpahe Evega: Omarokpotọ u re fi obọ họ kẹ omai rọ aro kele Jesu evaọ okenọ amọfa a te dhesẹ eva egaga kẹ omai. (1 Pit. 2:21-23) A ta eme-ẹsọ kẹ oniọvo-ọmọtẹ jọ evaọ uwou jọ, aye uwou na ọ kaki mu ei họ kẹsena ọzae na o te kuomagbe aye riẹ, ọ tẹ ta kẹ oniọvo-ọmọtẹ na nnọ o no ighẹ na no. Oniọvo-ọmọtẹ na ọ tẹ hwẹ ọvo, ta inọ o r’ẹro nnọ o ti lele ai ta ẹme evaọ oke ofa. Onana u gbe ọzae avọ aye na unu gaga te epanọ a rọ gaviezọ kẹ Osẹri ọfa nọ o weze bru ai, a tẹ jẹ uzizie re a kpohọ ewuhrẹ evaọ obọ Ọgwa Uvie rehọ. Oniọvo-ọmọtẹ nọ a kake ta ikpehre-eme kẹ na ọ nya ze ti yere ae jẹ wariẹ se isẹri kẹ ai. Ma rẹ sai ru eva ahwo nọ a be kezọ họ lọhọ re ẹkwoma “udhedhẹ avọ oma-urokpotọ” nọ ma re dhesẹ.—1 Pita 3:15; Itẹ 25:15.
4 Whaha Uke-Ufuo: Eriariẹ Ebaibol nọ ma wo e kẹ omai uvumọ ẹjiroro nọ ma re ro rri ahwo kpokpotọ hayo rehọ edẹ nọ i re si adhẹẹ no oma dhesẹ ae he. (Jọn 7:49) Ukpoye, Ẹme Ọghẹnẹ ọ hrẹ omai nọ ma “ta ẹme oyoma [ohwo ọvo]” ho. (Tait. 3:2) Nọ ma te wo udu uwowolẹ, wọhọ epanọ Jesu ọ jọ, ma re ru amọfa oma sasa. (Mat. 11:28, 29) Omarokpotọ nọ a rẹ rọ t’ẹme kẹ ohwo o rẹ lẹliẹ ovuẹ mai ruọ ahwo oma viere.
5 Ẹhẹ, omarokpotọ u re fi obọ họ kẹ omai thihakọ evaọ ẹkwotọ ọbẹbẹ. O rẹ sai ru eva ahwo nọ a rẹ rọwo yo ho lọhọ, yọ u re ru ovuẹ Uvie na si amọfa urru. Maero, u re ru eva were Jihova, ọnọ ọ rẹ “rọ aruoriwo kẹ enọ e roma-kpotọ.”—1 Pita 5:5.
ANE 4-10
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 SAMUẸLE 20-22
Nya Evaọ Idhere Jihova
7 Ọghẹnẹ ọ gwọlọ inọ ma jọ egbẹnyusu oruọzewọ. (Itẹ 17:17) Jonatan ọmọ Sọl Ovie na o mu ogbẹnyusu kugbe Devidi. Nọ Jonatan o yo inọ Devidi o kpe Goliat, “iroro Jonatan avọ Devidi i te kugbe ọvo, Jonatan o te yo yei wọhọ oma obọ riẹ.” (1 Sam. 18:1, 3) Jonatan ọ tubẹ vẹvẹ Devidi unu okenọ Sọl ọ jẹ gwọlọ iẹe kpe. Nọ Devidi ọ dhẹ fiki Sọl, Jonatan ọ tẹ nya bru ei jẹ reọvọ kugbei. Ẹme ezi Devidi nọ Jonatan ọ jẹ ta kẹ Sọl o jẹ te wha uwhu se Jonatan, rekọ egbẹnyusu ivẹ na a wariẹ kuomagbe, usu rai o tẹ ga viere. (1 Sam. 20:24-41) Ọrọ urere nọ a rọ ruẹro, Jonatan ọ tẹ “rehọ odẹ Ọghẹnẹ” wha Devidi udu ga.—1 Sam. 23:16-18.
Ẹyọrọ Emamọ Usu Evaọ Akpọ Nọ Ọ Kare Uyoyou
11 Jọ ohwo nọ a re fievahọ. Solomọn o kere nọ: “Ogbẹnyusu ọ rọ rọkẹ eyowo ẹsikpobi, rekọ oniọvo ọ rẹ ruẹ uye oniọvo.” (Itẹ 17:17) Okenọ o je kere eme yena, ẹsejọhọ usu nọ Solomọn o wo họ iroro họ orọ Devidi ọsẹ riẹ avọ Jonatan. (1 Sam. 18:1) Sọl Ovie na ọ gwọlọ re Jonatan ọmọ riẹ ọ reuku uvie Izrẹl. Rekọ eva e were Jonatan inọ Jihova ọ salọ Devidi re ọ jọ ovie. Wo ohẹriẹ no Sọl, Jonatan ọ re Devidi ihri hi. O mukpahe Devidi hi fikinọ a je jiri ei, yọ ọ rehọ ikpehre eme nọ Sọl ọ jẹ ta kpahe Devidi hi. (1 Sam. 20:24-34) Kọ ma wọhọ Jonatan? A tẹ rehọ ogbẹnyusu mai mu ọkwa, kọ eva e rẹ were omai kẹe? O te kie ruọ uye, kọ ma be hae sasa iẹe oma je fi obọ họ kẹe? Kọ ma te yo ẹme oyoma jọ kpahe ogbẹnyusu mai, kọ ma be hae kake rọwo? Hayo, wọhọ Jonatan, ma be hae thothọ ogbẹnyusu mai?
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Oruvẹ no Obe Samuẹle Ọsosuọ Ze
21:12, 13. Jihova o rẹro mi omai inọ ma rẹ rehọ ona gbe ẹgba-iroro mai yeri kugbe iyero ebẹbẹ evaọ uzuazọ. Ọ kẹ omai Ẹme riẹ nọ a rọ ẹgba ẹzi ọfuafo kere no, onọ o rẹ kẹ omai areghẹ, eriariẹ, gbe ẹgba-iroro. (Itẹ 1:4) Ma te je wo obufihọ ekpako Ileleikristi nọ a ro mu.
ANE 18-24
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 SAMUẸLE 23-24
“Rọ Odiri Thihakọ Hẹrẹ Jihova”
Rẹro So Ẹzi Ọghẹnẹ Evaọ Eyeri Kugbe Inwene Uzuazọ
8 Devidi ọ rọwo inọ ọ rẹ nwa Sọl oma ha. Avọ ẹrọwọ gbe odiri, o vọ riẹ eva re ọ nya siọ eware kpobi ba obọ Jihova. Nọ ovie na o no eghogho na no, Devidi o te bo sei ta nnọ: “Jọ ỌNOWO na ọvo o bruoziẹ mẹ avọ owhẹ, re ỌNOWO na ọvo ọ jẹ kioja mẹ evaọ abọ ra, rekọ mẹ sae rehọ obọ mẹ te owhẹ hẹ.” (1 Samuẹle 24:12) Dede nọ ọ riẹ nnọ Sọl o ruthọ, Devidi ọ kioja kẹ oma riẹ hẹ; yọ ọ kpahe eme iyoma kẹ Sọl hayo ta eme iyoma riẹ evaọ emu hu. Evaọ unuẹse buobu, Devidi ọ gba oma riẹ re ọ se oja ba ẹkiẹ. Ukpoye, ọ rẹro so Jihova re ọ kpọ eware vi.—1 Samuẹle 25:32-34; 26:10, 11.
Kọ Eware nọ E be Via kẹ Owhẹ Eye E be Kpọ Uzuazọ Ra?
Oware avọ esa nọ ma wuhrẹ họ, u fo nọ ma thihakọ hẹrẹ Jihova, ukpenọ ma re ru eware nọ Ebaibol o mukpahe ro ku ebẹbẹ mai họ. Jemis olele na o kere nọ: “Rekọ wha kuvẹ re ithihakọ i ru iruo riẹ gba, re wha sae gbunu jẹ kare afuẹwẹ evaọ kabọ kabọ, oware ovo o gbẹ kare owhai hi.” (Jemis 1:4) U fo nọ ma rẹ kuvẹ re ithihakọ “i ru iruo riẹ gba,” koyehọ, ma rẹ kuvẹ re ma wuhrẹ ithihakọ no ẹbẹbẹ na ze, orọnikọ ma re ru eware nọ Ebaibol o mukpahe ro ku ẹbẹbẹ na họ ovovẹrẹ hẹ. Onana o vẹ te dawo ẹrọwọ mai je ru nọ o rẹ rọ jọ gaga. Josẹf avọ Devidi a wo ọkpọ ithihakọ utionana. A jẹ gwọlọ rọ edhere nọ Jihova o mukpahe ro ku ebẹbẹ rai họ họ. Ukpoye, a jẹ rọ emamọ ubiẹro rri uyero rai na. A thihakọ hẹrẹ Jihova, yọ Jihova ọ ghale rai fikinọ a rẹroso iẹe! Jihova ọ rehọ ezae ivẹ nana su idibo riẹ je siwi ai.—Emuhọ 41:39-41; 45:5; 2 Samuẹle 5:4, 5.
Oghẹrẹ ebẹbẹ jọ e sai te omai nọ ma gbẹ yọroma ha, ma vẹ te gwọlọ oghẹrẹ nọ ma re ro ku ebẹbẹ na họ evaọ edhere nọ Ebaibol na o mukpahe. Wọhọ oriruo, kọ whọ gwọlọ rọo, rekọ whọ re ruẹ ohwo ẹro ra ha? O tẹ rrọ ere, yọroma re whọ siọ uzi Jihova ba ẹ la vrẹ, onọ o ta nọ ma rọo “evaọ Olori na ọvo” na. (1 Ahwo Kọrint 7:39) Kọ who bi wo ebẹbẹ evaọ orọo ra? Ukpenọ whọ rẹ raro kele uruemu akpọ na re whọ hẹriẹ hayo fa orọo na, daoma re wha kpọ eware vi. (Malakae 2:16; Ahwo Ẹfisọs 5:21-33) Kọ o rrọ bẹbe re whọ rẹrote uviuwou ra fikinọ eware e rrọ owhẹ oma gaga? O tẹ rrọ ere, thihakọ hẹrẹ Jihova, yọ who dhomahọ idhere iwhayo hayo ru orukuruku rọ gwọlọ igho ho. (Olezi 37:25; Ahwo Hibru 13:18) O gbahọ nọ mai kpobi ma rẹ dawo utho ẹgba mai re ma ru oware nọ o rẹ were Jihova ẹsikpobi, onọ u ti ru nọ ọ te rọ ghale omai. U te no ere no, joma gbaemu nọ ma re thihakọ hẹrẹ Jihova bẹsenọ o ti ku ebẹbẹ mai kpobi họ.—Maeka 7:7.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Whọ Jọ Oware Ovo O Whaha Owhẹ Osa na Ha
11 Ma tẹ daoma wo uyoyou gbe ẹwo, ma te kake re amọfa ihri hi. Ebaibol na ọ ta nọ: “Uyoyou u re wo odiri o tẹ jẹ rrọ wowou. Uyoyou o rẹ re ihri hi.” (1 Kọr. 13:4) Re ma sae whaha ihri-eriọ, o gwọlọ nọ ma re rri eware epanọ Ọghẹnẹ o rri rai. Ma re rri inievo mai wọhọ abọjọ ugboma na, koyehọ ukoko Ileleikristi na. Onana u ti fiobọhọ kẹ omai dhesẹ ororokẹ wọhọ epanọ Ebaibol na ọ ta inọ: “Otẹrọnọ a jiri okwakwa jọ, ekwakwa edekọ na kpobi a rẹ gbẹ ghọghọ.” (1 Kọr. 12:16-18, 26) Fikiere, ukpenọ ma rẹ re inievo mai ihri, eva e te were omai nọ eware iwoma i te te ai obọ. Roro kpahe oriruo Jonatan, ọmọ Sọl ovie na. Okenọ Ọghẹnẹ ọ salọ Devidi inọ ọye ọ te jọ ovie nọ ọ te rehọ ẹta Sọl, Jonatan ọ re Devidi ihri hi. Ukpoye, ọ tuduhọ Devidi awọ. (1 Sam. 23:16-18) Kọ ma sai dhesẹ uyoyou gbe ẹwo wọhọ Jonatan?
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Dhesẹ Ororokẹ Evaọ Usi Uwoma Ota
12 Orọ avọ esa, thihakọ kẹ ahwo nọ who bi wuhrẹ Ebaibol kugbe. Kareghẹhọ nọ ẹsejọhọ ahwo nana a ri roro kpahe iwuhrẹ Ebaibol nọ ma riẹ ziezi na ẹdẹvo ho. Yọ eware nọ ahwo buobu a wuhrẹ notọ ze e were rai thesiwa. O rẹ sae jarae oma nọ eware nọ a rọwo notọ ze na u ru nọ a bi ro yeri dhedhẹ kugbe ahwo uviuwou rai gbe ẹwho rai, je wobọ evaọ iruẹru ẹwho rai. Ẹvẹ ma sai ro fiobọhọ kẹ ae?
13 Roro kpahe onana: Eme ọ rẹ via nọ akwa nọ a bọ fihọ ethẹ o te kri no jẹ be raha no? Ẹsibuobu, a re mu akwa ọfa họ ẹbọ yọ a gbẹ be dhẹ ọrọ anwae na. Nọ a tẹ bọ ọkpokpọ na re no, a ve si ọrọ anwae na no. Epọvo na re, taure ma tẹ vuẹ ahwo inọ jọ a siobọno iwuhrẹ anwae rai nọ e were rai gaga, o gwọlọ nọ ma rẹ kaki fiobọhọ kẹ ae re iwuhrẹ Ebaibol nọ e rrọ eware ekpokpọ kẹ ae na e were ae ziezi. Enẹ ọvo a te sai ro siobọno eware nọ a rọwo vẹre. O sae rehọ oke re ma te fiobọhọ kẹ ohwo ru inwene itiena.—Rom 12:2.
14 Ma te bi thihakọ kẹ ahwo evaọ usi uwoma ota, ma ti rẹro nọ oke ọsosuọ nọ ma wuhrẹ ohwo oware jọ evaọ Ebaibol na o ti ro wo otoriẹ hayo rọwo iẹe he. Ukpoye, ororokẹ u ti ru omai rọ Ikereakere na lele ai jiroro evaọ etoke jọ. Wọhọ oriruo, roro kpahe oghẹrẹ nọ ma sae rọ rehọ ikere na lele ohwo jiroro kpahe ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ aparadase otọakpọ. Ahwo buobu a riẹ kpahe uwuhrẹ nana ha. A sai roro nọ ohwo o te whu no yọ u re no. Hayo a sai roro nọ ahwo owoma kpobi a bi kpobọ odhiwu. Ẹvẹ ma sai ro fiobọhọ kẹ ae?
15 Oniọvo-ọmọzae jọ ọ ta kpahe emamọ edhere jọ nọ ọ be hai ro fiobọhọ kẹ ahwo otiọna. Ọ rẹ kaki se Emuhọ 1:28. Ọ vẹ nọ ohwo na oria nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ahwo-akpọ a rria gbe epanọ uzuazọ rai o rẹ jọ. Ahwo buobu a rẹ ta nọ, “Otọakpọ na, yọ ọ gwọlọ nọ a rẹ reakpọ kuoma.” Kẹsena oniọvo na o ve se Aizaya 55:11, ọ vẹ nọ ohwo na sọ ẹjiroro Ọghẹnẹ o nwene no. Ẹsibuobu ohwo na ọ rẹ ta nọ ijo. Ukuhọ riẹ oniọvo na o ve se Olezi 37:10, 11 jẹ nọ ohwo na oghẹrẹ nọ eware e te jọ kẹ ahwo-akpọ evaọ obaro. Oniọvo nana ọ rọ edhere otiọna rọ Ikereakere na fiobọhọ kẹ ahwo buobu no, nọ a rọ riẹ nọ Ọghẹnẹ ọ gbẹ gwọlọ nọ ahwo-akpọ a rẹ rria bẹdẹ bẹdẹ evaọ Aparadase otọakpọ.
ANE 25–ASOI 1
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | 1 SAMUẸLE 25-26
“Kọ Whọ be Hai Bru Okpakpa Ru Eware?”
O Ru Oware Areghẹ
10 Eme Devidi avọ egbaẹmo riẹ a jẹ hai ru nọ a tẹ nyaku ithuru-igodẹ na? A hẹ sai kpe igodẹ na rọ kuọ oma rai, rekọ a ru ere he. A jẹ hae thọ igodẹ Nebale gbe idibo riẹ. (Se 1 Samuẹle 25:15, 16.) Ithuru-igodẹ a jẹ hae nyaku erao ijihẹ nọ e rẹ gwọlọ kpe igodẹ na. U te no ere no, uwhru Izrẹl o kẹle etẹe te epanọ iji e jẹ hae rọ vẹro oyena ẹsikpobi.
11 O jọ bẹbẹ re Devidi avọ ahwo riẹ a ruẹ emu nọ aikpobi a rẹ re evaọ igbrẹwọ na. Fikiere, ẹdẹjọ Devidi o te vi ezae ikpe bru Nebale nyae yare obufihọ. Emamọ oke Devidi o ro vi ahwo na nya keme o jọ oke nọ ithuru-igodẹ a re ro bru eto igodẹ rai, gbe oke nọ a re ro ru ehaa je ru amọfa ọghọ. Devidi ọ tẹ jẹ ta ẹme kẹe avọ adhẹẹ. O tube se omariẹ “Devidi ọmọzae” Nebale, ẹsejọhọ ro dhesẹ adhẹẹ kẹ Nebale fikinọ o vi rie. Eme Nebale ọ ta kẹ ae?—1 Sam. 25:5-8.
12 Eva e dha riẹ gaga. Ọmoha nọ ma fodẹ evaọ emuhọ uzoẹme na ọ ta kẹ Abigẹle nọ Nebale ọ “vare ku ai.” Nebale nọ ọ rẹ gboke na o te bi do nọ ọ sai siobọno ebrẹdi, ame, gbe arao riẹ hẹ. O ku eka họ Devidi oma nnọ ofogori gbe odibo nọ ọ dhẹ siọ olori riẹ ba. Ẹsejọhọ epanọ Nebale o rri Devidi na ere Sọl nọ o mukpahe iẹe na o rri rie re. Rekọ Jihova o rri rie ere he. Ọghẹnẹ o you Devidi je rri rie nọ ọye họ ovie nọ o ti su Izrẹl, orọnikọ odibo nọ ọ dhẹ siọ olori riẹ ba ha.—1 Sam. 25:10, 11, 14.
O Ru Oware Areghẹ
18 Ọ ta kẹe nọ uzou ọyomariẹ obrukpe na ọ rrọ, ọ tẹ jẹ lẹ Devidi nọ ọ rọ vrẹ riẹ. Ọ ta nọ ọzae riẹ ọ ginẹ rrọ gheghẹ, nwanọ epanọ odẹ riẹ o rrọ, ẹsejọhọ ọ be rọ eme nana dhesẹ nọ Devidi o wo areghẹ vi ohwo nọ o re muofu kẹ oghẹrẹ ohwo otiọye. O vuhumu nọ Devidi yọ ohwo nọ Jihova ọ salọ nọ o bi fi “emo ỌNOWO na.” Eme riẹ i dhesẹ nọ ọ riẹ kpahe eyaa nọ Jihova ọ ya kẹ Devidi, ọ ta nọ: “ỌNOWO na . . . [ọ] te rehọ owhẹ mu ovie Izrẹl.” Ofariẹ, ọ lẹ Devidi nọ jọ o kpe azẹ fihọ uzou hu hayo ru oware ovo nọ o te kẹe “ọkora hayo udubro” ho. (Se 1 Samuẹle 25:24-31.) Eme riẹ na e jọ wolẹ, yọ i gine duobọte Devidi udu.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
O Ru Oware Areghẹ
16 Kọ onana u dhesẹ nọ Abigẹle ọ be ghẹmeeyo kẹ ọzae riẹ nọ o wo uzou uwou na? Ijo. Kareghẹhọ nọ Nebale o dhesẹ evega kẹ odibo Jihova nọ o ro mu ovie, yọ onana o sae wha uwhu se ahwo uviuwou Nebale buobu nọ a riẹ onahona ha. Kọ Abigẹle ọ gbẹ j’owọ họ, u gbe ti dhesẹ nọ o w’obọ kugbe ekpehre uruemu ọzae riẹ na? Evaọ ẹme nana, u fo nọ o re yoẹme kẹ Ọghẹnẹ viukpenọ o re yoẹme kẹ ọzae riẹ.