OBUFIHỌ RỌKẸ UVIUWOU | ỌMỌ-ỌYỌRỌ
Emaha na gbe Ifonu nọ A rẹ rọ Ruọ Itanẹte—Abọ 1: Kọ U Fo re Ọmọ Mẹ O Wo Ifonu nọ A rẹ rọ Ruọ Itanẹte?
Emọ buobu nẹnẹ a wo ifonu nọ a rẹ rọ ruọ itanẹte, yọ a rẹ rọ ifonu na ruọ itanẹte o tẹ make rọnọ ae ọvo a rrọ oria. Ebẹbẹ vẹ e rẹ sai noi ze nọ whọ tẹ dẹ ifonu nọ a rẹ rọ ruọ itanẹte kẹ ọmọ ra? Fikieme u ro woma re ọmọ ra o wo ifonu otiọye na? Kọ ẹvẹ u fo nọ ọmọ ra ọ rẹ nẹ ifonu na kri te?
Oware nọ u fo nọ whọ rẹ riẹ
Oware nọ U ro Woma re Ọmọ ra O Woi
O rẹ thọ emọ na, je ru udu te ọsẹgboni na otọ. Aye jọ nọ a re se Bethany nọ o yẹ emọ ivẹ no ọ ta nọ: “Fiki epanọ akpọ o bi dhe eyeyoma, o roja re emọ a wo ifonu nọ a sai ro lele esẹgbini rai ta ẹme.”
Aye jọ nọ a re se Catherine ọ ta nọ: “U wo eware jọ nọ whọ rẹ sai ru nọ ifonu ra avọ ọrọ ọmọ ra i re ro ru iruo kugbe. Onana u re ru nọ whọ rẹ rọ riẹ oria nọ ọmọ ra ọ rrọ. Yọ otẹrọnọ ọ tẹ be dhẹ omoto, whọ rẹ tubẹ riẹ oghẹrẹ nọ ọ be dhẹ vẹrẹ te.”
A rẹ rehọ iẹe ru ihomwhọko. Aye jọ nọ a re se Marie ọ ta nọ: “Iticha buobu a tẹ be kẹ emọ eklase rai ihomwhọko, ifonu a re ro vi ei se ai. Nọ emọ na a je ru ei no, a vẹ rọ ifonu vi ei zihe se iticha na.”
Uye nọ O rẹ Sai Noi Ze
U re ru nọ a rẹ rọ nẹ ifonu kri ga hrọ. Emaha na gbe izoge na a rẹ nẹ ifonu gaga. A rẹ rọ enwene oke rai kpobi rọ nẹ ifonu evaọ okpẹdoke. Ere esẹgbini jọ re. Oke nọ a be raha rọ nẹ ifonu avọ oke nọ a bi ro lele emọ rai ta ẹme, enwenọ epọvo na. Evaọ iviuwou buobu nẹnẹ, ọsẹgboni gbe emọ a rẹ keria oria ovo, yọ ọvuọ ifonu riẹ ọ wọ họ obọ be nẹ ọvo. Ọzae jọ nọ ọ rẹ kẹ ahwo ohrẹ ọ ta nọ, “O wọhọ ẹsenọ ahwo nọ a riẹ ohwohwo ho a keria oria ovo yọ ọvuọ ifonu riẹ ọ be nẹ.”a
O sae whae ze nọ emọ a re ro rri ifoto-ẹbẹba. Ọkiẹriwo jọ nọ a ru u dhesẹ nọ kamara kamara, izoge buobu evaọ akpọ na soso a re rovie kpohọ eria nọ ifoto-ẹbẹba e rrọ evaọ itanẹte. Kọ ẹvẹ o gbẹ jọ ere he? Ifoto itieye na e vọ oria kpobi evaọ itanẹte. Ọzae jọ nọ a re se William nọ o yẹ emọ ivẹ no ọ ta nọ: “Whọ tẹ dẹ ifonu nọ a rẹ rọ ruọ itanẹte kẹ ọmọ ra, dede nọ emamọ oware whọ gwọlọ ru kẹe na, o sae whae ze nọ ọmọ na o re ro mu ifoto-ẹbẹba họ erri.”
O rẹ so ẹe ze nọ ifonu ọ rẹ rọ jọ emọ na oja ga hrọ. Ahwo buobu, ifonu rai ọ wọhọ ọmọ kẹ ae. Ifonu na ọ gbẹ riẹ hẹ, oma o rẹ riẹ ae ru hu, udu u re te ae otọ họ, yọ a rẹ tubẹ mọ fiki riẹ dede. Esẹgbini jọ a ta nọ, emọ rai a te mu ifonu họ ẹnẹ no, a rẹ gbẹ daezọ ohwo ọvo ho. Aye jọ nọ a re se Carmen ọ ta nọ: “Ẹsejọ nọ ọmọzae mẹ ọ tẹ be nẹ ifonu, mẹ jẹ be ta ẹme kẹe, o ve kpiyi omẹ aro hayo ọ vẹ ta ẹme jọ nọ o rẹ kẹ omẹ uye. Ọ rẹ gwọlọ nọ a kpokpo iei hi nọ ọ tẹ be nẹ ifonu riẹ.”
Ebẹbẹ efa nọ e rẹ sai noi ze. Ahwo jọ a riẹ nọ a rẹ jọ itanẹte gwọlọ ahwo ẹme. Amọfa jọ a re kere eme ọfariẹ-ogbe gbe ifoto-ẹbẹba vi se ahwo. Ọmọ ra ọ rẹ sai kie ruọ ẹta ahwo yena nọ o te wo ifonu nọ a re ro kpohọ itanẹte. Oghẹrẹ nọ ahwo jọ a re fi oma họ nọ a tẹ be nẹ ifonu o rẹ lẹliẹ oma da ohwo. Yọ ohwo ọ gbẹ be sae wezẹ doma ha fiki ifonu nọ ọ be nẹ, o rẹ sae lẹliẹ ohwo mọ. U wo oware jọ nọ emọ jọ a danlodu fihọ ifonu rai. A tẹ gwọlọ nọ ọsẹgboni rai a ruẹ eware jọ nọ e rrọ ifonu rai hi, oware yena a rẹ rọ ko ae dhere.
Ọzae jọ nọ a re se Daniel nọ ọmọtẹ riẹ ọ rrọ ikpe ikpegbọ ọ ta nọ: “Nọ ọmọ o te wo ifonu nọ a rẹ rọ ruọ itanẹte, u re ru nọ ọ rẹ rọ jọ itanẹte ruẹ emamọ eware gbe eware nọ i fo ho.”
Enọ nọ u fo nọ whọ rẹ nọ omara
‘Kọ o ginẹ roja re ọmọ mẹ o wo ifonu nọ a rẹ rọ ruọ itanẹte?’
Ebaibol ọ ta nọ ohwo nọ “o wo orimuo o re rri otọ mu re ọ tẹ te jowọ.” (Itẹ 14:15) Re who ru oware nọ Ebaibol ọ ta na, nọ omara nọ:
‘Kọ fikinọ ifonu nọ a rẹ rọ ruọ itanẹte o rẹ sai fiobọhọ kẹ ọmọ hayo fiki eware efa jọ, mẹ vẹ nwane rọ ere ọvo dẹe kẹ ọmọ mẹ? Kọ me gine roro kpahe ewoma nọ o ti noi ze gbe uye nọ o sai noi ze no? Kọ u gbe ti woma re mẹ dẹ ifonu gheghe kẹ ọmọ na viukpọ ifonu nọ a rẹ rọ ruọ itanẹte?’
Ọzae jọ nọ a re se Todd ọ ta nọ: “Ifonu gheghe nọ a rẹ rọ ruọ itanẹte he e vọ riẹ. Whọ tẹ dẹ ifonu otiọye kẹ ọmọ ra, whọ sae rehọ iẹe sei je vi uwou sei. Ere ọvo ho, ifonu itieye na i ku vi enọ a rẹ rọ ruọ itanẹte.”
‘Kọ ọmọ mẹ o gine te ohwo nọ mẹ rẹ dẹ ifonu otiọye kẹ no?’
Ebaibol ọ ta nọ: “Udu ohwo owareghẹ o re su ei nya emamọ edhere.” (Ọtausiuwoma Na 10:2) Who te roro kpahe ẹme yena, u fo re whọ nọ omara nọ:
‘Kọ ọmọ mẹ na yọ ohwo nọ a rẹ sai gine fievahọ? Kọ mẹ avọ iẹe ma be hai lele ohwohwo ta ẹme sasasa ziezi? Kọ ọ be hae ko eware dhere omẹ, wọhọ ahwo nọ o bi lele nya usu, manikọ ọ be hae ta eva kẹ omẹ? Kọ o te bi rri ifimu, be nẹ ekọmputa hayo oware utioye na ofa jọ, ọ be hae daoma re ọ gbẹ raha oke riẹ kpobi fihọ ae he jẹ whaha eware nọ i fo ho nọ o re rri?’ Aye jọ nọ a re se Serena ọ ta nọ: “Ifonu nọ a rẹ rọ ruọ itanẹte ọ ginẹ rrọ ziezi, rekọ o sae jẹ wha uye ze. Oyejabọ nọ u ro fo nọ who re rorote ziezi re whọ tẹ te ta nọ ọmọ ra o gine wo areghẹ te epanọ a rẹ rọ dẹ ifonu otiọye na kẹe no.”
‘Kọ mẹ te sai gine fiobọhọ kẹ ọmọ mẹ nọ o te wo ifonu na no?’
Ebaibol ọ ta nọ: “Wuhrẹ ọmọ edhere nọ u fo nọ ọ rẹ nya.” (Itẹ 22:6) Fikiere nọ omara nọ:
‘Kọ mẹ riẹ kpahe ifonu nọ a rẹ rọ ruọ itanẹte ziezi re mẹ sai wuhrẹ ọmọ mẹ epanọ ọ rẹ rọ kẹnoma kẹ eware nọ i fo ho evaọ itanẹte? Kọ mẹ riẹ epanọ a sai ro ru ifonu na fihọ oghẹrẹ nọ mẹ rẹ rọ riẹ eria nọ ọmọ mẹ ọ be nẹ kpohọ? Ẹvẹ mẹ sai ro fiobọhọ kẹ ọmọ mẹ re ọ gbẹ nẹ ifonu na ga hrọ họ, ọ vẹ jẹ siọ eria nọ i fo ho ba ẹnẹ kpohọ?’ Daniel nọ ma ta ẹme te oke ẹsiẹ na ọ ta nọ: “Esẹgbini buobu a tẹ dẹ ifonu nọ a rẹ rọ ruọ itanẹte kẹ ọmọ rai no, a rẹ gbẹ daezọ oware nọ ọmọ na ọ be rehọ iẹe ru hu.”
Ẹme na họ: Re ọmọ ọ gbẹ rọ ifonu nọ a rẹ rọ ruọ itanẹte ru ugberuo ho, a re wuhrẹ iẹe. Obe jọ nọ uzoẹme riẹ o ta nọ Indistractable o ta nọ, “Emaha na a rẹ gwọlọ rọ oke rai kpobi nẹ ifonu no maero nọ ọsẹgboni rai a gbẹ riẹ hẹ hayo nọ a gbe fi uzi ovo họ kẹ ae kpahe ifonu na ha.”
a Obe na Disconnected nọ Thomas Kersting o kere.