Ọkpọvio Areghẹ Rọkẹ Imava-orọo
“Whai eyae, wha rọ oma kpotọ kẹ ezae rai, epanọ a rẹ rọ kẹ Ọnowo na. Whai ezae na, wha you eyae rai.”—Ahwo Ẹfẹsọs 5:22, 25.
1. Eme họ eriwo ọgbagba kpahe orọo?
JESU ta nọ orọo yọ ọruẹrẹfihotọ nọ Ọghẹnẹ o ro ku ọzae avọ aye kugbe re a jọ “uwo ovo.” (Matiu 19:5, 6) O rrọ okugbe imava nọ uruemu rai u wo ohẹriẹ, nọ a bi wuhrẹ epanọ isiuru rai e rẹ rọ jọ ọvo jẹ be daoma epanọ a re ro le ute ovo. Orọo yọ eyaa nọ imava a ya inọ a te jọ kugbe ohwohwo rri ba ẹdẹ uwhu, orọnikọ ọtamuo ojejeve nọ a re gbabọkẹ evaọ oke nọ u je he. Evaọ erẹwho buobu, o re lọlọhọ re a jọ ekọto fa orọo, rekọ rọkẹ Oleleikristi, ọruẹrẹfihotọ orọo yọ oware nọ u no obọ Ọghẹnẹ ze. Fiki uziothọ ulogbo jọ ọvo a sae rọ fa orọo.—Matiu 19:9.
2. (a) Obufihọ vẹ imava orọo a wo? (b) Fikieme u je wuzou re imava orọo a daoma ruiruo kẹ orọo obokparọ?
2 Ohwo jọ nọ ọ rẹ kẹ ohrẹ kpahe orọo ọ ta nọ: “Emamọ orọo o kẹre te enwene ẹsikpobi, nọ o be rẹriẹ ovao dhe ebẹbẹ nọ e be roma via, ku ebẹbẹ itieye na họ, jẹ be rehọ eware obufihọ nọ a wo ru iruo ẹsikpobi evaọ uzuazọ uyero rai na.” Rọkẹ imava orọo nọ e rrọ Ileleikristi, eware obufihọ nọ a wo e kẹre te ekpọvio areghẹ nọ i no Ebaibol ze, uketha ibe Ileleikristi, gbe usu okpekpe nọ a re wo kugbe Jihova ẹkwoma olẹ. Orọo obokparọ u re thihakọ ghelọ ebẹbẹ, yọ nọ ikpe e be nyaharo na, o rẹ wha evawere gbe evevọwẹ se ọzae avọ aye na. Mai wuzou na, o rẹ wha orro se Jihova Ọghẹnẹ nọ ọ to orọo họ.—Emuhọ 2:18, 21-24; 1 Ahwo Kọrint 10:31; Ahwo Ẹfẹsọs 3:15; 1 Ahwo Tẹsalonika 5:17.
Raro Kele Oriruo Jesu gbe Ukoko Riẹ
3. (a) Ugogo ohrẹ vẹ Pọl kẹ imava orọo? (b) Obọdẹ oriruo vẹ Jesu fihotọ?
3 Ikpe idu ivẹ nọ i kpemu, Pọl ukọ na ọ kẹ imava orọo Ileleikristi ọkpọvio areghẹ jọ okenọ o kere nọ: “Epanọ ukoko o rehọ oma kpotọ kẹ Kristi, ru re eyae na e jọ evaọ koware koware rọ oma kpotọ kẹ ezae rai re. Whai ezae na, wha you eyae rai, wọhọ epanọ Kristi o you ukoko riẹ, ọ jẹ rehọ oma obọriẹ kẹe.” (Ahwo Ẹfẹsọs 5:24, 25) Eware nana nọ a rọ wawo ohwohwo na i fo kẹhẹ! Eyae Ileleikristi nọ e be rehọ omarokpotọ yo ẹme kẹ ezae rai a be rọ aro kele ukoko na evaọ evuhumu gbe ekoko ehri-uzi uzou-uwo. Ezae Ileleikristi nọ i bi dhesẹ uyoyou kẹ eyae rai evaọ otọ iyero kpobi a bi dhesẹ via inọ a be roma totọ raro kele oriruo Kristi nọ o ro you jẹ be sẹro ukoko na.
4. Ẹvẹ ezae a sae rọ rehọ aro kele oriruo Jesu?
4 Ezae uwou-orọo Ileleikristi a wo uzou iviuwou rai, rekọ ae omarai a wo ohwo jọ nọ o wo uzou rai re, Jesu. (1 Ahwo Kọrint 11:3) Fikiere, wọhọ epanọ Jesu ọ sẹro ukoko na, ere ezae a rẹ rehọ uyoyou sẹro iviuwou rai evaọ abọ-ẹzi gbe abọ-iwo, o tẹ make gwọlọ omolahiẹ dede. A rẹ rehọ ọdawẹ gbe isiuru uviuwou rai karo kẹ orọ obọrai. Jesu ta nọ: “Koware koware nọ wha guọlọ nọ ahwo a ru kẹ owhai, wha ru i tieye kẹ ai re.” (Matiu 7:12) Evaọ uwou-orọo ehri-uzi nana o jọ tubẹ mai wiruo. Pọl dhesẹ onana via okenọ ọ ta nọ: “U fo nọ ezae na i re you eyae rai wọhọ oma obọrai. . . . Ohwo ọvo o re mukpahe oma obọriẹ hẹ, rekọ ọ rẹ hẹ kuọ oma riẹ jẹ sẹro riẹ.” (Ahwo Ẹfẹsọs 5:28, 29) Oghẹrẹ osegboja nọ ọzae rẹ rọ ko jẹ sẹro oma riẹ na, utioye ovona u fo nọ ọ rẹ rọ ko jẹ sẹro aye riẹ.
5. Ẹvẹ eyae uwou-orọo a sae rọ rehọ aro kele ukoko Ileleikristi na?
5 Eyae nọ e roma kẹ Ọghẹnẹ a rẹ rọ aro kele oriruo ukoko Ileleikristi na. Okenọ Jesu jọ otọakpọ, ilele riẹ a rọ evawere si obọ no ekọ rai gbe ilale efa, a te lele iei. Nọ o whu no, ilele na a gbẹ jẹ roma kpotọ kẹ ọruẹrẹfihotọ riẹ, yọ o vrẹ oware wọhọ ikpe 2,000 no nọ ukoko Ileleikristi uzẹme na o be rọ roma kpotọ kẹ Jesu gbe isuẹsu riẹ evaọ eware kpobi. Epọvo na re, eyae Ileleikristi e re dhesẹ orivo kẹ hayo gbabọ kẹ ọruẹrẹfihotọ Ikereakere na kpahe uzou-uwo evaọ orọo ho. Ukpoye, a rẹ rehọ uketha kẹ je yo ẹme ezae rai. A re dhesẹ uruemu ọrọwokugbe, onọ u re fi obọ họ kẹ ezae rai wo ọbọga. Nọ ọzae avọ aye tẹ be rehọ edhere uyoyou utioye yeri, a te reawere oyerikugbe rai je wo obokparọ evaọ orọo rai.
Wha Rọ Iroro Lele Ai Yeri
6. Ohrẹ vẹ Pita kẹ ezae uwou-orọo, kọ fikieme u ro wuzou?
6 Pita ukọ na ọ rehọ ohrẹ kẹ imava orọo re, yọ o fi ẹgba họ abọ nọ o te ezae gaga. Ọ ta nọ: “Wha rọ iroro lele eyae rai yeri, he tete aye na wọhọ oware ohẹhẹ, keme ae omarai avọ owhai a gbẹrọ ereuku aruoriwo uzuazọ na, re elẹ nọ wha rẹ lẹ, oware ovo o se ai ba ebrudhe.” (1 Pita 3:7) A rẹ jọ eme urere owọ yena ruẹ epanọ ẹme Pita na ọ gbẹdẹ te. Nọ ọzae o gbe tete aye riẹ hẹ, o rẹ sai kpomahọ usu riẹ kugbe Jihova. Elẹ riẹ i re brudhe.
7. Ẹvẹ u fo nọ ọzae o re ro tete aye riẹ?
7 Nọ o rrọ ere na, ẹvẹ ezae a sai ro tete eyae rai? Nọ ohwo ọ tẹ be rehọ uyoyou lele aye riẹ yeri avọ adhẹẹ gbe ọghọ họ etete. O sae jọ ezọ ahwo jọ buobu do wọhọ oware aghẹruẹ re a tete aye oghẹrẹ utioye. Ọmọ-uwuhrẹ Griki jọ o kere nọ: “Eva otọ uzi ahwo Rom, aye o wo udu ovo ho. Wọhọ epanọ uzi na o ta, aye ọ rẹ jọ wọhọ ọmọ bẹdẹ. . . . Oke-kpobi ọ jọ otọ ọzae riẹ, yọ oware kpobi nọ u je ọzae na o je ru ei.” Ẹvẹ onana u wo ohẹriẹ no iwuhrẹ Ileleikristi te! Ọzae Oleleikristi o re tete aye riẹ. Ehri-izi Ileleikristi e rẹ kpọ oghẹrẹ nọ o re yeri kugbe aye riẹ, orọnikọ onọ o ro riẹ udu kpobi o re ru aye na ha. Ofariẹ, ọ rẹ rehọ “iroro” lele aye riẹ yeri avọ ororokẹ, be kareghẹhọ nọ aye na yọ okwakwa ohẹhẹ.
“Oware Ohẹhẹ” Evaọ Oghẹrẹ Vẹ?
8, 9. Idhere vẹ ezae avọ eyae rọ rrọ ẹrẹrẹ?
8 Ẹme nọ Pita ta inọ aye yọ “oware ohẹhẹ” na orọnikọ u dhesẹ nọ eyae e yẹlẹ vi ezae na evaọ iroro gbe abọ-ẹzi hi. Uzẹme, ezae Ileleikristi buobu a wo uvẹ-iruo evaọ ukoko na nọ eyae rẹ sai wo ho, yọ evaọ ọruẹrẹfihotọ uviuwou eyae na a rrọ otọ ezae rai. (1 Ahwo Kọrint 14:35; 1 Timoti 2:12) O make rrọ ere na, ẹrọwọ, akothiho, gbe ute ukpehru ẹfuọ ọvona a gwọlọ mi ọzae avọ aye. Yọ wọhọ epanọ Pita ta na, te ọzae te aye “a gbẹrọ ereuku aruoriwo uzuazọ na.” Eva abọ usiwo, edikihẹ ọvo imava nana a wo evaọ aro Jihova Ọghẹnẹ. (Ahwo Galesha 3:28) Pita o je kere se Ileleikristi ikpe udhusoi-ọsosuọ nọ a wholo. Fikiere, eme riẹ na e kareghẹhọ ezae Ileleikristi inọ wọhọ ibe “ereuku kugbe Kristi,” te ae te eyae rai a wo ẹruore obọ odhiwu ọvona. (Ahwo Rom 8:17) Ẹdẹjọ, eko ahwo ivẹ nana a te jọ ivie gbe izerẹ evaọ Uvie obọ odhiwu orọ Ọghẹnẹ!—Eviavia 5:10.
9 Ezae Ileleikristi nọ a wholo a rehọ oghẹrẹ ovuọvo ghare vi eyae Ileleikristi rai nọ a wholo ho. Epọvo na o rrọ kẹ ahwo nọ a wo ẹruore otọakpọ re. Te ezae te eyae erọ “otu obuobu” na a rehọ azẹ Omogodẹ na wozẹ iwu rai fo. Te ezae te eyae a bi bo ubo ajiri kẹ Jihova wariẹ akpọ na họ “taso tuvo.” (Eviavia 7:9, 10, 14, 15) Te ezae te eyae a bi rẹro ẹruọ “uvẹ oruaro emọ Ọghẹnẹ,” nọ a te jọ reawere “uvi uzuazọ.” (Ahwo Rom 8:21; 1 Timoti 6:19) Te a rrọ utu enọ a wholo na hayo igodẹ efa, Ileleikristi kpobi a be gọ Jihova kugbe wọhọ “uthuru ọvo” evaọ otọ “othuru igodẹ ọvo.” (Jọn 10:16) Ẹjiroro nọ ọzae avọ aye Oleleikristi a rẹ rọ kẹ ohwohwo ọghọ ọ rro kẹhẹ!
10. Edhere vẹ eyae rọ rrọ ‘ekwakwa ehẹhẹ’?
10 Nọ o rrọ ere na, kọ edhere vẹ eyae na rọ rrọ ‘ekwakwa ehẹhẹ’? O wọhọ nọ Pita jẹ ta kpahe ẹkoma eyae na, wọhọ epanọ o rẹ mae jọ, a kawo vi ezae na evaọ ugboma yọ ẹgba rai o te ọrọ ezae na gbe he. U te no ere no, fiki sebaẹgba ohwo-akpọ, uvẹ oghẹrẹsa nọ aye ọ sai ro yẹ emọ na o rẹ kẹe ebẹbẹ jọ evaọ oma. Eyae nọ e rrọ udhu nọ a sai ro yẹ a sai wo oghẹrẹ ebẹbẹ jọ evaọ oma noke toke. Ababọ avro, a gwọlọ obọdẹ ẹruorote gbe ororokẹ evaọ etoke nọ ebẹbẹ yena e tẹ be kẹ ai uye evaọ oma hayo nọ a tẹ be ruẹ uye elọhoma nọ i re lele udihọ gbe ọmọ-oyẹ na. Nọ ọzae o te bi tete aye riẹ fikinọ o vuhu ẹruorote nọ aye na ọ gwọlọ mu, u re fi obọ họ zọhọ fihọ obokparọ orọo na.
Evaọ Uwou nọ A jọ Rrọ Ọvuọ Egagọ Riẹ
11. Oghẹrẹ vẹ orọo o sae rọ kparobọ o tẹ make rọnọ ọzae avọ aye a rrọ ọvuọ egagọ riẹ?
11 Kọ ẹvẹ o rẹ jọ nọ imava orọo a tẹ rrọ ọvuọ egagọ riẹ fikinọ ọjọ o dede uzẹme na rehọ nọ a rọo no rekọ ọrivẹ riẹ ọ jẹ uzẹme na rehọ họ? Kọ orọo utioye na o sae kparobọ? Ee, erọo ahwo itiena buobu e kparobọ no. Ọzae avọ aye nọ a rrọ egagọ ọvo ho a sai wo orọo obokparọ ghele, orọo na o sae tọ jẹ wha evawere se ai imava. U te no ere no, a gbẹ rrọ “uwo ovo” ghele; yọ Jihova o rri orọo rai wọhọ ọgbakugbe ibẹdẹ. Fikiere, a hrẹ Ileleikristi nọ e rrọ erọo itieye na inọ a daji erọo rai otẹrọnọ o ruọ ọrivẹ orọo nọ o wo ẹrọwọ sa na. Otẹrọnọ a wo emọ, a ti wo obufihọ mi ọsẹ hayo oni nọ ọ rrọ Oleleikristi na.—1 Ahwo Kọrint 7:12-14.
12, 13. Evaọ ẹnya lele ohrẹ Pita na, ẹvẹ eyae Ileleikristi a sai ro fi obọ họ kẹ ezae rai nọ e rrọ ẹrọwọ na ha?
12 Pita ọ rehọ ẹwo kẹ eyae Ileleikristi nọ ezae rai e rrọ egagọ sa ohrẹ. Ọzae Oleleikristi nọ ọ rrọ uyero ovona ọ rẹ sai fi eme Pita na họ iruo re. O kere nọ: “Whai eyae na, wha rọ oma kpotọ kẹ ezae rai, re otẹrọnọ ejọ e kezọ ẹme na ha, a vẹ te rọ fiki uruemu eyae rai ze edhere na, omake rọnọ a yo ẹme na ha, okenọ a ruẹ uruemu rai fuafo avọ adhẹ.”—1 Pita 3:1, 2.
13 Otẹrọnọ aye ọ sae rehọ ona ta ẹrọwọ riẹ kẹ ọzae riẹ kiyọ u woma. Rekọ ẹvẹ o rẹ jọ nọ ọzae na ọ gbẹ rọwo inọ ọ rẹ gaviezọ họ? O wo udu nọ ọ rẹ rọ se. Ghele na, u no etẹ serihọ họ, nọ o rọnọ uruemu Oleleikristi o rẹ sai se isẹri gaga re na. Ezae buobu nọ a wo isiuru vẹre he hayo nọ a jẹ tubẹ wọso ẹrọwọ eyae rai a zihe ruọ ahwo nọ a “wo eva ezi kẹ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ” no fiki emamọ uruemu eyae rai nọ a ruẹ. (Iruẹru 13:48, NW ) Nọ ọzae gbẹ make jẹ uzẹme Ileleikristi na rehọ họ, uruemu aye riẹ o rẹ sai si ei urru ghele, onọ o rẹ wha emamọ iyẹrẹ ziọ orọo na. Ọzae jọ nọ aye riẹ ọ rrọ omọvo Isẹri Jihova ọ ta inọ ọye omariẹ ọ sae yọrọ ute ukpehru Isẹri Jihova vievie he. Ghele na, ọ ta nọ ọye yọ “ọzae nọ ọ be wereva fikinọ o wo uvi aye,” ọ tẹ jẹ rọ eva kpobi jiri aye riẹ gbe ahwo egagọ aye riẹ evaọ ileta jọ nọ o kere kpohọ oria nọ a je kere obe awhusi.
14. Ẹvẹ ezae uwou-orọo a sai ro fi obọ họ kẹ eyae rai nọ e rọwo ho?
14 Epọvo na re, ezae Ileleikristi nọ i fi ohrẹ Pita na họ iruo, a ru eyae rai nọ e rọwo ho ziọ edhere na no ẹkwoma uruemu rai. Eyae nọ e rọwo ho a muẹrohọ inọ ezae rai a muọ owha-iruo rai họ esegboja, a gbẹ be raha igho fihọ isigareti, idi, gbe edhọ-ifio ho yọ a gbẹ be rehọ eme fa ai ova ha. Eyae nana jọ nọ e rọwo ho na a go kẹle amọfa nọ a rrọ ukoko Ileleikristi na no. Uyoyou okugbe-inievo Ileleikristi na u si rai urru gaga, oware nọ a ruẹ evaọ udevie inievo na u te si rai bru Jihova ze.—Jọn 13:34, 35.
“Ohwo Odidi Obọ Eva”
15, 16. Oghẹrẹ uruemu vẹ aye Oleleikristi o re dhesẹ nọ o rẹ sae wọ ọzae nọ ọ rọwo ho ziọ edhere na?
15 Oghẹrẹ uruemu vẹ a sae rọ rẹriẹ ọzae ziọ edhere na? Ẹhẹ, oghẹrẹ uruemu ẹkoma eyae Ileleikristi. Pita ta nọ: “Wha jọ osẹ rai o jọ orọ okafe nọ a je me eto, gbe erọ idọlọro narẹ wha vọ oma, hayo erọ ikpehọ nọ a rẹ rọ gọẹgọ họ. Rekọ ruei re o jọ ohwo odidi obọ eva, avọ ẹgọ nọ ọ rẹ raha ha, rekọ o jọ ẹgọ omaurokpotọ avọ ẹzi udhedhẹ, oyena họ onọ orẹ ghaghae obaro Ọghẹnẹ. Keme oke anwae, eva edhere ọvo nana emamọ uvi eyae nọ i fievahọ Ọghẹnẹ a jẹ rọ gọẹgọ avọ oma urokpotọ kẹ ezae rai, wọhọ epanọ Sera o je yo ẹme Abraham, je he se i Ọnowomẹ. Enẹna whai emọ riẹ otẹrọnọ wha bi ru kiete, nọ wha gbẹ jọ oware ovo u guegue owhai hi.”—1 Pita 3:3-6.
16 Pita ọ hrẹ aye Oleleikristi inọ o du rọ ẹro so erru okafe he. Ukpoye, jọ uruemu riẹ o kẹ ọzae riẹ imuẹro nọ iwuhrẹ Ebaibol na i bi kpomahọ oghẹrẹ ohwo nọ ọ rrọ eva obeva. Jọ ọzae riẹ ọ ruẹ inọ ọ whẹ uruemu okpokpọ na họ oma. Ẹsejọhọ ọ te rehọ uruemu nọ aye na o wo enẹna wawo epanọ ọ jọ vẹre. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:22-24) Ọ te ruẹ nọ aye riẹ o ginẹ siuru je woma vi epaọ ọsosuọ fiki “omaurokpotọ avọ ẹzi udhedhẹ” riẹ. Orọnikọ ọzae riẹ ọvo o rẹ were he, rekọ uruemu utioye na “orẹ ghaghae obaro Ọghẹnẹ.”—Ahwo Kọlọsi 3:12.
17. Ẹvẹ Sera ọ rọ rrọ obọdẹ oriruo kẹ eyae Ileleikristi?
17 A dhesẹ Sera wọhọ oriruo, yọ o gine te aye nọ eyae Ileleikristi nọ ezae rai e rọwo gbe enọ ezae rai e rọwo ho a rẹ raro kele. Ababọ avro, Sera ginẹ rehọ Abraham wọhọ ọnọ o wo uzou riẹ. Ọ jẹ hai tube se iei “Ọnowomẹ.” (1 Pita 3:6) Dede na, ere oruo u si ọghọ noi oma ha. Ọ ginẹ jọ gaga evaọ abọ-ẹzi avọ ẹrọwọ ọgaga nọ o fi họ Jihova. Evaọ uzẹme, Sera yọ omọvo ‘ẹgho ologbo isisẹri’ nọ oriruo rai ọ rẹ wọ omai “rehọ oriori dhẹ ohrẹ nọ a fihọ kẹ omai na.” (Ahwo Hibru 11:11; 12:1) Re aye Oleleikristi ọ rọ aro kele uruemu Sera o rrọ ọghọ osino oma ha.
18. Ehri-izi vẹ u fo nọ a re fihọ iruo evaọ uwou nọ imava orọo a jọ rrọ ọvuọ egagọ riẹ?
18 Evaọ uwou nọ imava orọo a jọ rrọ ọvuọ egagọ riẹ, ọzae na o gbe wo uzou ghele. Otẹrọnọ ọzae họ ọnọ ọ rrọ uzẹme na, o re dhesẹ ororokẹ rọkẹ orọwọ aye riẹ ababọ obọ nọ ọye omariẹ o re si no ẹrọwọ riẹ. Epọvo na re, otẹrọnọ aye na họ ọnọ ọ rrọ uzẹme na, o re si obọ no ẹrọwọ riẹ hẹ. (Iruẹru 5:29) Ghele na, ọ rẹ wọso uzou-uwo ọzae riẹ hẹ. Ọ rẹ rehọ adhẹẹ kẹ ọkwa ọzae na jẹ daji “otọ uzi ọzae riẹ.”—Ahwo Rom 7:2.
Ekpọvio Areghẹ nọ E Rrọ Ebaibol Na
19. Itunyẹ jọ vẹ i re fi ebẹbẹ họ orọo, rekọ ẹvẹ a sai ro mugba kẹ itunyẹ itieye na?
19 Nẹnẹ, eware buobu e rẹ sae wha ebẹbẹ fihọ orọo. Ezae jọ a be rọ ẹro te owha-iruo rai hi. Eyae jọ a be rọwo roma kpotọ kẹ uzou-uwo ezae rai hi. Evaọ iwou-orọo jọ, ezae hayo eyae na a bi gboja kẹ erivẹ orọo rai. Rọkẹ Ileleikristi, ẹgaga uyerakpọ, sebaẹgba ohwo-akpọ, gbe ẹzi akpọ na avọ ọfariẹ-ogbe riẹ gbe eriwo ọthọthọ ọrọ oware nọ akpọ na o se gboja e rẹ sae dawo omarokpotọ nọ a wo kẹ ọrivẹ orọo rai. Ghele na, ezae avọ eyae Ileleikristi nọ e be nya lele ehri-izi Ebaibol evaọ oghẹrẹ uyero kpobi nọ a rrọ kẹhẹ, a re wo eghale Jihova. O tẹ make rọnọ omọvo orọo na o bi fi ehri-izi Ebaibol na họ iruo, u re gbẹkoko vi ẹsenọ ọvuọvo o bi ru ere he. U te no ere no, Jihova you idibo riẹ nọ i bi koko eyaa orọo rai makọ evaọ otọ iyero ebẹbẹ, yọ o bi fi obọ họ kẹ ai. Omarokpotọ nọ a be rọ nya lele ọtamuo orọo rai o rẹ thọrọ iẹe ẹro ho.—Olezi 18:25; Ahwo Hibru 6:10; 1 Pita 3:12.
20. Ohrẹ vẹ Pita ọ kẹ Ileleikristi kpobi?
20 Nọ ọ rehọ ohrẹ kẹ ezae gbe eyae uwou-orọo no, Pita ukọ na ọ tẹ rehọ eme esasa nọ e rẹ kẹ uduotahawọ ku ẹme riẹ họ. Ọ ta nọ: “Orọ urere, whai kpobi a jọ iroro evo, ohwo o weri kẹ ohwo, wha you rọ inievo, wha wo ohrọ avọ udu udhedhẹ. Wha rọ uyoma fi-ifo uyoma ha, hayo ofu fi-ifo ofu hu, rekọ ikpoye kọ ọvunu-oguo, keme onana a rọ fiki riẹ se owhai ze, re wha te reuku oghale.” (1 Pita 3:8, 9) Onana o ginẹ rrọ obọdẹ ohrẹ kẹ ahwo kpobi, maero kọ imava orọo!
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Ẹvẹ ezae Ileleikristi rẹ rọ rehọ aro kele Jesu?
• Ẹvẹ eyae Ileleikristi rẹ rọ rehọ aro kele ukoko na?
• Evaọ idhere vẹ ezae sai ro tete eyae rai?
• Uruemu vẹ o mai fo kẹ aye Oleleikristi nọ ọzae riẹ ọ rrọ ukoko na ha?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 22]
Ọzae Oleleikristi re you jẹ rẹrote aye riẹ
Aye Oleleikristi rẹ rọ adhẹẹ gbe ọghọ kẹ ọzae riẹ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 23]
Wo ohẹriẹ no uzi ahwo Rom, iwuhrẹ Oleleikristi e gwọlọ nọ ọzae re tete aye riẹ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 24]
Te ezae te eyae erọ “otu obuobu” na a bi rẹro ẹrria Aparadase nọ ọ be tha evaọ obaro
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 26]
Sera ọ rehọ Abraham wọhọ olori riẹ