Ẹdẹ-Ọmaha, Ẹdẹ avọ 18 Akpe
Wha ruabọhọ ẹyare, a te kẹ owhai; wha ruabọhọ ẹgwọlọ, wha te ruẹ; wha ruabọhọ ekporo, a ti rovie kẹ owhai.—Luk 11:9.
Kọ o be hae jọ bẹbẹ kẹ owhẹ ẹsejọ re who wo odiri? Lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹ owhẹ gbe wo odiri. Odiri yọ abọjọ ubi ẹzi na. (Gal. 5:22, 23) Fikiere lẹ se Jihova re ọ kẹ owhẹ ẹzi ọfuafo riẹ, re o je fiobọhọ kẹ owhẹ wo uruemu nọ ohwo nọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ rrọ oma o re wo. Nọ oware jọ o tẹ be via nọ o be kẹ omai uye, joma “ruabọhọ” lẹ se Jihova re ọ kẹ omai ẹzi riẹ re ma sai wo odiri. (Luk 11:13) Ma sae jẹ lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹ omai rri oware na oghẹrẹ nọ o bi rri rie. Yọ orọnọ ẹlẹ ọvo ma rẹ lẹ hẹ. Ma rẹ jẹ daoma hai wo odiri kẹdẹ kẹdẹ. Ma tẹ be hae lẹ jẹ daoma wo odiri evaọ oware kpobi, ẹmẹrera na, odiri ọ vẹ te reria omai oma no. U re je fiobọhọ nọ whọ tẹ jọ Ebaibol se iku ahwo nọ a wo odiri je roro didi kpahe ae. Ma rẹ jọ Ebaibol ruẹ iku ahwo buobu nọ a wo odiri. Ma te bi roro didi kpahe iku ahwo yena, o te lẹliẹ omai riẹ epanọ a re wo odiri. w23.08 22 ¶10-11
Ẹdoka, Ẹdẹ avọ 19 Akpe
Wha fi iriri rai họ ame.—Luk 5:4.
Jesu o ru nọ u ro mu Pita ukọ na ẹro inọ Jihova ọ te rẹrotei. Nọ a kpare Jesu ze no, o te ru nọ Pita gbe ikọ nọ i kiọkọ na a rọ wariẹ kpe iyei buobu. (Jọn 21:4-6) Ma riẹ nọ oware igbunu yena nọ Jesu ọ wariẹ ru na, o te lẹliẹ Pita riẹ nọ Jihova ọ sae rẹrotei avọ uviuwou riẹ. Ẹsejọhọ Pita ọ te kareghẹhọ ẹme nọ Jesu ọ ta inọ ohwo kpobi nọ ọ “kake gwọlọ Uvie na,” Jihova ọ te rẹrotei. (Mat. 6:33) No umuo oke yena vrẹ, iruo usi uwoma ota na eye e mae jọ Pita oja orọnikọ iyei nọ o je kpe he. Evaọ ẹdẹ Pẹntikọst 33 C.E., Pita ọ ta usi uwoma kẹ ahwo buobu ududu. O tẹ whae ze nọ ahwo buobu a ro kurẹriẹ. (Iruẹru 2:14, 37-41) Ọghẹnẹ ọ rehọ e riẹ fiobọhọ kẹ ahwo Sameria nọ ẹzi ọfuafo na o ro te ai obọ. Ọ tẹ jẹ ta usi uwoma kẹ ahwo erẹwho efa nọ a yawo ho, a te kurẹriẹ. (Iruẹru 8:14-17; 10:44-48) Jihova ọ ginẹ rọ Pita fiobọhọ kẹ oghoghẹrẹ ahwo kurẹriẹ ziọ ukoko na. w23.09 20 ¶1; 23 ¶11
Ẹdọvo-Oka, Ẹdẹ avọ 20 Akpe
Wha gbẹ ta ewezẹ na avọ otofa riẹ kẹ omẹ hẹ, a te gbẹre owhai ekekẹ.—Dan. 2:5.
Ikpe ivẹ e vrẹ no nọ ahwo Babilọn a raha Jerusalẹm no, Nebukadneza ovie Babilọn ọ wezẹ ewezẹ jọ nọ e lẹliẹ ozọ mu ei. Ọ jọ ewezẹ na ruẹ ẹmema ologbo jọ. Ọ tẹ ta nọ ezae iwareghẹ riẹ kpobi, te Daniẹl a nyaze re a ta ewezẹ na jẹ fa otọ rai kẹe, ogbẹrọ ere he, o re kpe ae no. (Dan. 2:3-5) U fo nọ Daniẹl o re ru oware jọ vẹrẹ vẹrẹ oke yena, ogbẹrọ ere he, uzou riẹ avọ uzou ahwo nọ i kiọkọ na u ti lele iei. Daniẹl ọ tẹ “ruọ eva nyae yare ovie na inọ ọ kẹe oke re ọ fa otọ ewezẹ na kẹ ovie na.” (Dan. 2:16) Daniẹl o gbe wo udu gbe ẹrọwọ họ, ọ hae sai ru oware yena ha. Eme ma rọ ta ere? Keme ma rẹ jọ Ebaibol ruẹ ẹme ọvo nọ u dhesẹ nọ Daniẹl ọ jẹ hae fa otọ ewezẹ kẹ ahwo anwẹdẹ vẹre he. Ọ tẹ ta kẹ egbẹnyusu riẹ nọ jọ a “lẹ se Ọghẹnẹ obọ odhiwu re o dhesẹ ohrọ kẹ ae evaọ oware idhere nana.” (Dan. 2:18) Jihova o yo olẹ rai. O fiobọhọ kẹ Daniẹl fa otọ ewezẹ Nebukadneza na. O tẹ so ẹe ze nọ a gbe ro kpe ai hi. w23.08 3 ¶4