Abọ 3—Epanọ Ma Sae rọ Riẹ nọ Ọghẹnẹ Ọ Rọ
1, 2. Didi ehri-izi jọ u re fiobọhọ k’omai riẹ sọ Ọghẹnẹ ọ rọ?
EDHERE ọvo jọ nọ ma rẹ rọ riẹ sọ Ọghẹnẹ ọ rọ họ ma re fi ehri-uzi ọnana nọ o muẹro gaga na họ iruo: Oware nọ a ru o gwọlọ nọ ọnọ o ru rie ọ rẹ jariẹ. Epanọ oware nọ a ru na u wo ona te, ere ọnọ o ru rie ọ riẹ ona te re.
2 Eva oriruo, rri uwou-ẹria ra wariẹ họ. Emẹjẹ, egbara, ekpala, ehwa, ithẹ, idhe, ido gbe ekwakwa nọ a rẹ rọ re emu, ai kpobi e gwọlọ ọnọ o ru rai, ere re te igbẹhẹ, otọ-uwou gbe igrigri-uwou. Dede na, eware eyena e rẹ lọlọhọ eva eruo a tẹ rehọ ae wawo. Kọ nọ eware elọlọhọ e gwọlọ ọnọ o ru rai na, u gbe dhesẹ nnọ eware nọ e mai wo ona e rẹ gwọlọ nọ ọgbaeriariẹ o ru rai?
Ehrugbakpọ Idudu Mai
3, 4. Ẹvẹ ehrugbakpọ o ro fiobọhọ k’omai riẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ?
3 Ughọjọobọ o gwọlọ oru-ighọjọobọ. K’ẹvẹ kpahe okogho-ọre mai na nọ o wo ona thesiwa, avọ Ọre na gbe akpọ riẹ nọ e be dhẹ wariẹ e họ avọ ọma-te prẹprẹrẹ no ẹgba-ikpe te ẹgba-ikpe? Kọ ẹvẹ kpahe eko-isi idudu nọ ma rọ eva, nọ a re se Milky Way, avọ isi riẹ nọ i bu vi ima-ima udhusoi? Whọ sai daji aso jọ re who riwi Milky Way na? Kọ u gbe owhẹ unu? Whaọ who roro kpahe ehrugbakpọ oride na nọ ima-ima ọ eko-isi wọhọ Milky Way mai na e rọ! Ofariẹ, emama obehru na a sae rehọ ẹro so ae eva onya rai nọ e be nya no ẹgba-ikpe te ẹgba-ikpe te epanọ a rọ rehọ ae wawọ ikele-oke eprẹprẹrẹ.
4 Otẹrọnọ ughọjọobọ, nọ o rẹ lọlọhọ eva ewawọ, u dhesẹ nọ oru-ighọjọobọ ọ rẹ jọ, u muẹro nnọ ehrugbakpọ nọ o wo ona thesiwa gbe idudu na o dhesẹ nọ ọwena nọ o ru rie ọ rẹ jọ hrọ. Fiki oye Ebaibol na o je zizie omai nọ ma ‘kpare aro mai kpo ehru re ma rri,’ kẹsena ọ tẹ nọ: “Ono ọ ma enana kpobi?” Uyo riẹ: ‘Ọvo na [Ọghẹnẹ] nọ ọ rehọ e rai kpobi ze tobọ unu rai, oma rai kpobi o re tube se odẹ. Fiki ubu ẹgba iruo, yọ ọ vọ avọ ogaga, makọ ọvo dede ọ rẹ vae abọ họ.’ (Aizaya 40:26) Fikiere, ehrugbakpọ ọ rrọ fiki ogaga eriariẹ nọ a rẹ ruẹ hẹ nọ u bi su ei—Ọghẹnẹ.
A Ru Otọakpọ Oghẹrẹ Sa
5-7. Didi izẹme jọ kpahe otọakpọ na i dhesẹ nọ o wo Ọwena?
5 Epanọ ahwo eriariẹ otọokiẹ a wuhrẹ kpahe otọakpọ na te, ere a bi ro vuhu mu nnọ a ru rie oghẹrẹ sa rọ kẹ ẹria ohwo. Utho ugbo nọ u kiehọ oye akpọ na o ro thabọ ro no ọre na re o wo umuo elo gbe ẹroro nọ i fo. Ẹsiẹvo eva ẹgbukpe ọ rẹ dhẹ ọre na wariẹ họ avọ oma-ojẹlẹ nọ o nwani kiehọ, nọ u ru rie lọhọ nọ ezi uvo gbe oso e jẹ rọ eva abọ otọakpọ na buobu. Otọakpọ u bi je ghelie kurẹriẹ eva enyẹ obọriẹ ẹsiẹvo eva euwa 24, nọ o soriẹ ze nọ ite-oke elo gbe ebi e jẹ rọ. O wo idedeghe nọ a jẹ gwa eware nọ i re ru ofou kugbe oghẹrẹ nọ ma sae rọ wẹ ẹwẹ e jẹ th’omai no elo enwoma nọ o re no obọ ososo ehru tha. O te je wo ame gbe ẹkpẹ nọ i fo re emuore ọ sae dhẹ.
6 Eware enana gbe efa e gbẹ riẹ nọ i re ruiruo kugbe he, uzuazọ o sae jọ họ. Kọ enana kpobi i mu via? Science News ọ ta nọ: “O wọhọ nọ iyero itieye nọ i kiete prẹprẹrẹ e sae rehọ igheghe jọ họ.” Ijo, e sae rehọ igheghe jọ họ. I dhesẹ ona avọ ẹjiroro nọ Ọwena obọdẹẹ o ru.
7 Whọ tẹ nya ruọ emamọ uwou, who je duku nọ emuore ọ vọ igbava riẹ avọ oware nọ u re ru emu dhẹ, nọ u wo omamọ ọruẹrẹfihọ nọ i re ru ei roro je dhẹ te epanọ a gwọlọ, gbe nnọ a nabi fi ekpọ nọ e rẹ wha ame tha fihọ iẹe, eme who re roro? Nnọ gheghe eware na kpobi i ro mu rọ? Ijo, umuẹro nnọ who re ti roro nọ ohwo eriariẹ jọ ọye o ru ona uwou na jẹ rehọ ẹro omuhotọ ro ruei. Ere re, otọakpọ na a rehọ ona gbe ẹro omuhotọ ro ruei re ọ sae rehọ eware nọ enọ e be rria e rọ kẹ ai, yọ o bu ona gbe eware nọ a rọ rehọ ẹro te ohwo vi uwou kpobi.
8. Eme ọfa ọ riẹ kpahe otọakpọ na nọ u dhesẹ uyoyou ẹro orote Ọghẹnẹ via?
8 Ofariẹ, who roro eware buobu nọ i fi awere họ uzuazọ-oria. Rri eghughu idodo avọ eriwo-ovioma erru gbe orre awere nọ ahwo a rẹ reawere rai na. Yọ ubu oghoghẹrẹ emuore nọ e rẹ were unu e da fia. Ewhawho, igbehru, ewae, gbe emama efa e vọ nọ ughe rai o rẹ were oma. Gbe, kọ ukiediwo ọre oghraghra nọ u re fi ba awere uzuazọ mai? Kọ eva akpọ erao, ma gbe wo evawere no arozaha omosasa gbe oma ewolẹ ọ emọ-erakọ, emọ-ilogbo, gbe emesese erao efa? Fikiere otọakpọ na u wo eware igbunu omosasa buobu nọ uzuazọ orọ erọ so ho. Enana i dhesẹ nọ a ru otọakpọ avọ ẹruorote uyoyou, rọ kẹ ohwo akpọ, re ma yere uzuazọ ọvo ho, rekọ re ma reawere uzuazọ.
9. Ono o ru otọakpọ na, kọ fikieme o je ru ei?
9 Fikiere, ukuhọ ẹme nọ u wo iroro họ ma re vuhu Ọnọ ọ kẹ eware enana kpobi, epanọ okere Ebaibol na ọ ta kpahe Jihova Ọghẹnẹ: “Whọ ma odhiwu gbe akpọ.” Fiki ẹjiroro ọvẹ? Ọ kẹ uyou no ẹkwoma Ọghẹnẹ nọ o dhesẹ wọhọ “ọnọ O ru ona otọakpọ na, nọ O Ru rie i, Ọye o ru riei dikihẹ, nọ ọ ma riẹ fihọ gheghe he, o ru rie i re a rriae.”—Aizaya 37:16; 45:18, NW.
Ogẹgẹ-Uzuazọ Nọ U Gbunu
10, 11. Fikieme ogẹgẹ-uzuazọ nọ o be rria u je gbunu?
10 Kọ eware nọ e be rria uzuazọ? Kọ e gbẹ gwọlọ ọnọ o ru rai? Eva oriruo, roro kpahe emejọ eva eware igbunu ọ ogẹgẹ-uzuazọ nọ o be rria. Eva obe riẹ Evolution: A Theory in Crisis, ọkiẹotọ eriariẹ ọ egẹgẹ-emama, Michael Denton ọ ta nọ: “Makọ enọ e mae lọhọ eva emama nọ e be rria otọakpọ na nẹnẹ na, egẹgẹ-uzuazọ emerao esese, i bu ona gaga. Dede nọ egẹgẹ-uzuazọ emerao esese nọ e mae kao kpobi e ghinẹ kao thesiwa, . . . ovuovo rai o rọ uzou-iruo ikwaku ona nọ u wo idu ekwakwa nọ a nabe rehọ ona ulogbo kprẹkprẹ họ kẹ iruo uzuazọ, nọ u bu ona vi okwakwa ijini . . . nọ o mai wo ona vi ijini nọ ohwo o ku yọ u wo ibẹ hẹ eva akpọ eware nọ i wo uzuazọ họ.”
11 Rọ kpahọ okerefihotọ emama nọ ọrọ eva ogẹgẹ-uzuazọ ovuovo, ọ ta nọ: “Ogaga okrurehọ nọ DNA o wo nọ o re ro kru evuẹ ọ rro thabọ vi onọ a riẹ eva oria ofa kpobi; ọ riẹ iruo eruo ga te epanọ evuẹ nọ i re te dhesẹ ikwẹku omama nọ u wo ona te ohwo ọsoso e gbẹdẹ vi amabọ ọvo ho a tẹ ghale ẹgbẹgbẹdẹ ogẹ-ame kpohọ abọ odu-ima. . . . A tẹ rehọ ae wawọ orute gbe ọwena nọ erọ ekwakwa egẹgẹ-emama nọ erọ uzuazọ, oware nọ ohwo akpọ o ku nọ o mai wo ona kpobi, o rẹ wọhọ igidiakoro gheghe. U re ru omai wo omurokpotọ.”
12. Eme ọgbaeriariẹ jọ ọ ta kpahe emuhọ ogẹgẹ-uzuazọ na?
12 Denton o te fibae nọ: “Ona nọ o rọ eva ogẹgẹ-uzuazọ nọ o mai lọhọ kpobi nọ ma riẹ o rro te epanọ orọ re bẹbẹ re ma rọwo nnọ oware utioye o rọ oma via kpregede, eva oghẹrẹ jọ nọ a sae fotọ riẹ hẹ.” O gbahọ nọ u re wo ọwena gbe ọnọ o ru rie i.
Ẹvori Mai Nọ O Gbunu Thesiwa
13, 14. Fikieme ẹvori na o je tube gbunu vi og̣ẹgẹ-uzuazọ nọ o be rria?
13 Ọgbaeriariẹ ọnana ọ tẹ jẹ ta nọ: “Eva ẹma ona ikwaku, ogẹgẹ-uzuazọ ọvo orọ oware ovuovo ho, a tẹ rehọ iẹe wawọ okwakwa wọhọ ẹvori emama nọ e rẹ kẹ emọ rai evie. Ẹvori ohwo o wo egẹgẹ-uzuazọ nọ e rọ ifi oma bu te ima-odu ikpe. Ogẹgẹ-uzuazọ ufi oma ovuovo u wo ẹroro ifi ozuẹ nọ o rẹ rọ zuẹ kugbe egẹgẹ-uzuazọ efa eva ẹvori na nọ i bu te ole idu ikpe ri te idu ẹgba. Oma rai kpobi, ezuẹ nọ erọ eva ọ ẹvori ohwo i bu kẹle . . . imaima-odu.
14 Denton ọ tẹ gbe ta: “Otẹ make rọ nọ abọ ẹgba ọvo ọrọ ifi ozuẹ nọ e rọ ẹvori na ọvo eye a thuru fihọ, i re bu ithuro vi ifi evuẹ nọ ahwo a thuru fihọ Otọakpọ na kpobi.” Kẹsena ọ tẹ nọ: “Kọ omuruo jọ gheghe ọvo ọ sae kwa enana kpobi koko?” U vẹro, ijo họ uyo riẹ. Ẹvori na ọ se Ọwena gbe ọnọ O ru rie avọ ẹruorote ba ewo ho.
15. Didi eme jọ amọfa a ta kpahe ẹvori na?
15 Ẹvori ohwo o re ru kọmputa (ijini ikeleakele) nọ e mai wo ona kpobi wọhọ oware nọ u rovie aro ho. Okere eriariẹ otọokiẹ nọ a re se Morton Hunt ọ ta nọ: “Iroro ekareghẹhọ i re kru evuẹ nọ e rehọ utho ima-ima jọ bu vi kọmputa nọ ahwo a bi ro ru iruo nẹnẹ na.” Fikiere, ọnọ ọ rẹ ruẹrẹ ẹvori nọ a re se Dr. Robert J. White o te kuhọ nọ: “Me gbe wo ofa nọ mẹ rẹ rrọ họ ajokpa nọ mẹ rẹ rọwo nọ Ọgbaeriariẹ Oride jọ ọ rọ, nọ o ru ona gbe ẹroharo ọrọ usu nọ o rọ udevie ẹvori gbe iroro nọ o gbunu thesiwa na—oware nọ u kpehru vi otọoriẹ ohwo. . . . O gbaomẹhọ nọ mẹ rẹ rọwo nọ enana kpobi i wo emuhọ eva eriariẹ, nnọ Ohwojọ o ru rie nọ o jẹ via.” O rẹ jẹ jọ Ohwojọ nọ ọ be daezọ.
Ọruẹrẹfihọ Azẹ Na O Wo Ẹro Ho
16-18. (a) Idhere evẹ jọ ọruẹfihọ azẹ na o gbe wo ẹro ho? (b) Didi ekuhọ-ẹme onana u si omai kpohọ?
16 Who je roro kpahe ọruẹrẹfihọ azẹ na nọ o wo ẹro ho, nọ ọ rẹ wha emuore gbe ofou-ẹwẹ, jẹ thothọ mukpahe eyao. Rọ kpahe egẹgẹ-uzuazọ azẹ ewawae na nọ e rọ abọ ologbo eva ọruẹrẹfihọ ọnana, obe na ABC’s of the Human Body o ta nọ: “Ogẹ azẹ ovo u wo egẹgẹ-uzuazọ azẹ nọ i bu vi ima 250 . . . Ugboma na u wo rai bu te ima-ima 25, a tẹ rriẹ ae họ e rẹ vọ ẹtighẹ ene. . . . Ẹwariẹ-nwene rai i re bu te ima 3 kọ ubro-emaharo kọ ubro-emaharo.”
17 Rọ kpahe egẹgẹ-uzuazọ azẹ efuafo, nọ orọ abọfa eva ọruẹrẹfihọ azẹ nọ o wo ẹro ho na, oria ovo na o ta k’omai nọ: “Dede nọ oghẹrẹ ogẹgẹ-uzuazọ azẹ ọwawae ovuọvo o riẹ, egẹgẹ-uzuazọ azẹ efuafo erọ oghoghẹrẹ, ọvuọvo o wo oghẹrẹ riẹ sa nọ o re ro fi ẹmo kẹ ugboma na. Eva oriruo, oghẹrẹ rai jọ o rọ nọ o rẹ raha egẹgẹ-uzuazọ na i whu no. Eghẹrẹ efa i re ku ekpọfia oma nọ e rẹ họre emera-ẹyao, furie obi eware nọ e ruọ oma na, hayo e vẹ tubẹ re ibi-ẹyao kufiẹ.”
18 Kọ didi ọruẹrẹfihọ ọ kpatiẹ je gbunu te enẹ! Umuẹro nnọ oware kpobi nọ a ruẹrẹ fihọ woma te ere, je wo othothọ te ere u re wo orueware nọ o wo eriariẹ gbe ezọedawọ—Ọghẹnẹ.
Igbunu Efa
19. Ẹvẹ a rẹ rehọ ẹro na wawọ ekwakwa nọ ohwo o ku?
19 Igbunu efa e rọ ugboma ohwo na. Ojọ kọ ẹro na, nọ a ru woma te epanọ ekamẹra ọvuọvo ọ sai ru ibẹ iruo riẹ hẹ. Ọkiẹotọ eriariẹ obehru Robert Jastrow ọ ta nọ: “Ẹro na ọwọhọ nọ a nabi ru ona riẹ; oru ughẹgbe ughe ugbothabọ nọ ọ sai ru vi ere ọrọ họ.” Obe nọ a re se Popular Photography u gbiku: “Aro ohwo e rẹ ruẹ bu vi ọnọ obe-ifoto o rẹ ruẹ. E rẹ ruẹ abọ-asa, e rẹ ruẹ fithọ họ, eva okenọ eware i bi no oria ruọ oria . . . Re a rehọ ekamẹra wawo ẹro ohwo akpọ yọ emamọ ẹwawọ họ. Ẹro ohwo ọ whomahọ kọmputa nọ ona riẹ ukpehru gaga yọ o wo eriariẹ obọ riẹ, ogaga evuẹ eyẹyẹ, ọdhẹsiawọ gbe akọ iruo nọ i kpehru thesiwa vrẹ okwakwa nọ ohwo o ru kpobi, jọ e kọmputa hayo ekamẹra.”
20. Didi eware igbunu efa jọ erọ ugboma ohwo na?
20 Who je roro re, oghẹrẹ nọ ekwakwa ọwena ugboma na e rẹ nabi ruiruo kugbe ohwohwo yọ ma bi ru omaodawọ ovuovo ho. Wọhọ oriruo, ma re fi oghoghẹrẹ emuore gbe edada fihọ eva mai, dede yọ ugboma na ovo o rẹ yẹyẹ ai ro ru ogaga. Dao gbele eware itieye fihọ uwou epẹtiro omoto re who rri epanọ ọ sae dhẹ thabọ te! Kẹsena igbunu ọmọ-oyẹ ọ tẹ jẹ riẹ, epanọ a ro ru ọmọfofa irurẹ—avọ oma eniyẹ riẹ—eva emera izii ọvo. Kọ ẹvẹ kpahe ogaga nọ ọmaha imikpe jọ evo nọ ọ rẹ sai ro wuhrẹ ẹme ọta eva ẹvẹrẹ nọ ọ vọ avọ ona?
21. Eva eroro kpahe igbunu ugboma na, eme ahwo iroro a rẹ ta?
21 Ẹhẹ, ibuobu emama ona igbunu nọ e rọ ugboma ohwo na e rẹ wha idudu fihọ omai oma. Okweware ọvuọvo nọ ọ rẹ sai rehọ aro kele eyena ọ riẹ hẹ. Kọ e sae jọ iruẹru kpregede gheghe? Umuẹro nọ ijo. Ukpoye, okenọ a roro kpahe eware igbunu nọ e rọ ugboma ohwo na, ahwo iroro a rẹ ta epanọ okere-olezi na ọ ta: “Me re jiri owhẹ [Ọghẹnẹ] keme eva edhere nọ omuozọ whọ rọ rehọ igbunu ru omẹ. Iruo ra i mu urirẹ.”—Olezi 139:14, NW.
Ọbọ-ebabọ Nọ O kpehru Kpobi
22, 23. (a) Fikieme ma je vuhu nọ Ọmemama ọ rọ? (b) Eme Ebaibol ọ ta gba kpahe Ọghẹnẹ?
22 Ebaibol ọ ta nọ: “Keme kuwou kuwou kpobi u re wo ohwo nọ ọ bọ riẹ, rekọ Ọghẹnẹ họ ọnọ o ru eware na kpobi.” (Ahwo Hibru 3:4) Otẹrọnọ uwou kpobi, omake kao kẹhẹ, u re wo ohwo nọ ọ bọ riẹ na, koyehọ ehrugbakpọ nọ ọvọ avọ ona na gbe eghughu eghẹrẹ izuazọ nọ erọ otọakpọ na i re wo ọnọ ọ bọ rai re. Kọ nọ ma vuhu nọ ahwo jọ a rọ nọ a ku ekwakwa wọhọ ekọehru, etẹlivisiọne, gbe kọmputa na, kọ u gbe fo re ma vuhu re nnọ Ọjọ ọ rọ nọ ọ kẹ ahwo akpọ ẹvori nọ a bi ro ru eware itieye?
23 Ebaibol na o ru ere, o te sei “Ọghẹnẹ uzẹme na, Jihova, . . . Ọnọma idhiwu na gbe Oride na nọ ọ rriẹ rai fihọ; Ọnọ ọ rehọ otọakpọ na ro mu gbe iruẹru riẹ, Ọnọ ọ be rehọ ẹwẹ okuo kẹ ahwo nọ e riẹ e.” (Aizaya 42:5, NW ) Omamọ oware o soriẹ ze nọ Ebaibol o ro whowho nọ: “Who tei, Jihova, tubọ Ọghẹnẹ mai, re who wo orro na gbe uriri gbe ogaga, keme whọ ma eware kpobi, yọ fiki oreva ra erọ rọ nọ a jẹ mai.”—Eviavia 4:11, NW.
24. Ẹvẹ ma sae rọ riẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ?
24 Ẹhẹ, ma sae riẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ẹkwoma eware nọ o ru. “Keme ekwakwa-oma [Ọghẹnẹ] nọ a rẹ ruẹ hẹ e rehọ oma via muhọ no emama akpọ na ze, fikiere a rẹ ruẹ ae ẹkwoma eware nọ [Ọghẹnẹ] o ru.”—Ahwo Rom 1:20, NW.
25, 26. Fikieme oware nọ a ro ru iruo thọthọ u gbe dhesẹ nọ u wo ọnọ o ru rie he he?
25 Fiki nọ oware nọ a ru a riẹ riẹ ro ru iruo ho u dhesẹ nọ ọnọ o ru rie ọrọ họ họ. A sae rehọ irupre ru emamọ oware, wọhọ ofa-ehru. Rekọ a sae rehọ iẹe ru ọraha re, nọ a re ro gbele egbọudu-enua. Fiki nnọ a be rehọ iẹe ruiruo eva edhere nọ ọ rẹ wha uwhu tha u dhesẹ nọ o wo ọnọ o ru rie he he.
26 Ere re, fiki nnọ ahwo akpọ a bi ru eyoma ẹsibuobu u dhesẹ nọ a wo Ọnọ Oru ra hi hi, nnọ Ọghẹnẹ ọ rọ họ. Fikiere Ebaibol o je rueivẹ gbagba nọ: “Wha be gale eware uzou vi otọ! Kọ a rẹ rehọ ọmebẹ wọhọ ẹkpẹ? Kọ oware nọ a ma o rẹ ta kẹ ọnọ ọ ma riẹ nọ: ‘Ọ ma omẹ hẹ’? Kọ oware nọ a ru o rẹ ta kẹ ọnọ o ru rie i nọ: ‘O dhesẹ otọoriẹ hẹ’?”—Aizaya 29:16.
27. Fikieme ma je rẹro nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ kpahe fihọ enọ mai kpahe uye oruẹ?
27 Ọmemama na o dhesẹ areghẹ riẹ na ẹkwoma ona igbunu eware nọ o ru. O dhesẹ nọ ọ be ghinẹ daezọ mai ẹkwoma epanọ o ru otọakpọ na nwani fo kẹ ẹria, ẹkwoma epanọ o ro ru igboma gbe iroro mai eva edhere ogbunu otiọye, gbe ẹkwoma epanọ o ro ru eware iwoma ibuobu itieye kẹ oma-awere mai. Umuẹro nnọ o re rovie fihọ kẹ enọ wọhọ: Fikieme Ọghẹnẹ ọ jẹ kẹ uvẹ kẹ uye oruẹ? Eme o ti ru kpahe iẹe?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 5]
Otọakpọ na avọ idedeghe riẹ nọ i ruru ohwo, ọrọ uwou-ẹria nọ u wo ẹro ho, nọ Ọghẹnẹ nọ ọ be daezọ o ru k’omai
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 6]
A ru otọakpọ avọ uyoyou ẹro orote k’omai re ma reawere uzuazọ gba unu
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]
‘Ẹvori ọvo o wo ozuẹkugbe ifi bu vi ifi evuẹ nọ erọ Otọakpọ na kpobi.’—Ọkiẹotọ eriariẹ egẹgẹ-uzuazọ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 8]
“Ẹro na ọ wọhọ nọ a nabi ru ona riẹ; oru ughẹgbe ughe ugbothabọ nọ ọ sai ru vi ere ọrọ họ.”—Ọkiẹotọ eriariẹ obehru