UZOẸME UKE NA | ONO Ọ RẸ SAE RIẸ OWARE NỌ O TE VIA EVAỌ OBARO?
Eware nọ I Rugba ha, I bu vi Enọ I Rugba
Kọ whọ gwọlọ riẹ oghẹrẹ nọ eware e te jọ kẹ owhẹ evaọ obaro? Ohwo ọvo nọ ọ gwọlọ riẹ kpahe oyena ha, ọ riẹ hẹ. Eware nọ ahwo buobu a ta nọ e te via evaọ obaro, aikpobi e rẹ via ẹrẹrẹe he. Joma ta kpahe ejọ:
EGBA-ERIARIẸ a be raha igho buobu jẹ be rọ ekwakwa nọ i wo ẹgba gaga ro ruiruo re a sae riẹ kpahe oware nọ o te via evaọ obaro, oghẹrẹ nọ ovao ehru na o te jọ odẹnotha sọ oso ọ te rrọ hayo ọ te rrọ họ, gbe oghẹrẹ nọ enua e te rọ raha akpọ na.
AHWO NỌ A RIẸ EBE a rẹ ta kpahe oghẹrẹ nọ ekiọthuọ gbe esuo orẹwho e be nya riwi. Fikinọ ọzae jọ nọ a re se Warren Buffett, nọ ọ rrọ usu ahwo nọ a mae fe evaọ akpọ na soso, ọ sae ta oware nọ o te via kẹ ekiọthuọ gbagba evaọ oke nọ u kpemu, a te je sei ọruẹaro. Ọzae ọfa jọ nọ a re se Nate Silver, o je ru ekiakiẹ sa-sa re u fiobọhọ kẹe sae ta kpahe oware nọ o te via kẹ esuo ahwo America gbe ahwo nọ a re ru ifimu.
EBE ANWAE buobu e riẹ nọ ahwo a be rehọ wọhọ ebe eruẹaruẹ. Ahwo jọ a rẹ ta nọ ebe nọ Michel de Notredame (Nostradamus), o kere evaọ ikpe 1501-1600, i bi rugba evaọ oke mai na. Ahwo jọ a jẹ ta nọ akpọ na o ti re evaọ edẹ 21 Akpegbivẹ 2012, nọ ukeledẹ ahwo Maya u ti ro re.
ISU EGAGỌ a rẹ ta kpahe eware imuozọ jọ nọ e te via evaọ akpọ na, a vẹ rọ ere si ahwo buobu ruọ egagọ rai. Ọzae jọ nọ ọ rẹ ruẹaro nọ a re se Harold Camping avọ ahwo riẹ a je whowho nọ akpọ na o ti re evaọ ukpe 2011. Rekọ rite inẹnẹ na akpọ na o ri re ghele he.
EBUẸVA a re ru ahwo roro nọ a wo ẹgba nọ a sae rọ ruẹ oware nọ o te via evaọ obaro. Imava jọ nọ a re se Edgar Cayce gbe Jeane Dixon, a ta kpahe eware jọ nọ e te via nọ e ginẹ via evaọ etoke ikpe 1901 rite 2000. Rekọ orọnikọ eware kpobi nọ a ta kpahe i rugba ha. Wọhọ oriruo, Dixon ọ ta nọ a ti fi Ẹmo Akpọ avọ III evaọ ukpe 1958, yọ Cayce ọ tẹ jẹ ta nọ evaọ ukpe 1975, okpẹwho New York o ti bru ruọ abade.
Kọ who roro nọ ma sae ginẹ riẹ oware nọ o te via evaọ obaro? Onọ yena yọ emamọ onọ gaga. Otẹrọnọ whọ sae riẹ eware nọ e te via evaọ obaro, u re kpomahọ oghẹrẹ uzuazọ nọ who re yeri enẹna.