Ono Họ Ọdafe na, Kọ Ono Họ Lazarọs?
Uyo nọ Ebaibol na ọ kẹ
Ọdafe na avọ Lazarọs yọ ahwo nọ Jesu o ro gbiku evaọ ọtadhesẹ riẹ jọ. (Luk 16:19-31) Evaọ iku na, ezae ivẹ nana i dikihẹ kẹ itu ahwo ivẹ jọ: (1) isu egagọ ahwo Ju evaọ oke Jesu nọ a wo omorro gbe (2) ahwo gheghe nọ a wo emamọ eva nọ a jẹ gaviezọ kẹ iwuhrẹ Jesu.
Ma te jọ uzoẹme nana ta kpahe eware nana
Eme Jesu ọ ta kpahe ọdafe na avọ Lazarọs?
Evaọ obe Luk 16, Jesu ọ ta kpahe ezae ivẹ jọ nọ eware i nwene kẹ riẹriẹriẹ.
Ugogo oware nọ Jesu ọ ta kpahe evaọ iku na ona: Ọdafe jọ ọ jẹ reakpọ kuoma. A jẹ hae wọ ọyare-eware jọ nọ a re se Lazarọs fihọ unuighẹ ọdafe na, yọ ọ jẹ hae gwọlọ nọ ọ rẹ re eware nọ i bi kie no emẹjẹ ọdafe na fihọ otọ. Nọ u te oke jọ, Lazarọs o te whu, ikọ-odhiwu e tẹ wọe vrẹ kpohọ abotọ Abraham. Ọdafe na o te whu re, a te ki ei. Evaọ iku na, a dhesẹ ezae ivẹ na inọ a gbẹ jọ uzuazọ nọ a maki whu no dede. Ọdafe na ọ tẹ jẹ reoja evaọ ebruerae, fikiere ọ tẹ ta kẹ Abraham re o vi Lazarọs bru ei, re o duwu ẹroro uziobọ riẹ họ ame re o su ei fihọ ẹrọo riẹ re oma riẹ u dhẹ. Rekọ Abraham ọ rọwo ru oware nọ ọdafe na ọ yare na ha. Abraham ọ ta kẹe nọ eware i nwene kẹ aimava na no, yọ ọgọdọ ologbo ọ rrọ udevie rai, fikiere a sae nyabru ohwohwo ho.
Kọ iku nana yọ oware nọ o ginẹ via?
Ijo. Iku nana yọ ọtadhesẹ nọ Jesu ọ kẹ ro wuhrẹ ahwo oware jọ. Makọ egba-eriariẹ Ebaibol dede a rọwo nọ iku nana yọ ọtadhesẹ. Wọhọ oriruo, uzoẹme osese jọ evaọ efafa Ebaibol Luther ọrọ 1912, o ta nọ iku nana yọ ọtadhesẹ. Yọ ẹme-oruvẹ jọ evaọ Ebaibol ahwo Katọlik nọ a re se Jerusalem Bible, o ta nọ “iku nana yọ ọtadhesẹ gheghe orọnikọ oware nọ o ginẹ via dẹe he.”
Kọ Jesu o je wuhrẹ nọ ahwo nọ a whu no a gbẹ rrọ uzuazọ? Kọ ọ jẹ ta nọ ahwo jọ a rẹ reoja evaọ erae ehẹle nọ a te whu no, gbe nọ Abraham avọ Lazarọs a rrọ obọ odhiwu? Eware buobu i dhesẹ nọ ere Jesu o wuhrẹ hẹ.
Wọhọ oriruo:
Otẹrọnọ ọdafe na ọ jẹ ginẹ to evaọ ebruerae, kọ ẹrrorro erae na o gbẹ hae ru nọ ame nọ ọ rrọ ẹroro uziobọ Lazarọs o hae rọ ya no?
Ame na ọ gbẹ make ya no dede he, kọ ame nọ o bi su no ẹroro uziobọ ze ọ sai gine ru oma ọdafe na nọ ọ rrọ evaọ ebruerae na dhẹ?
Ẹvẹ Abraham ọ sae rọ jọ obọ odhiwu, nọ orọnọ Jesu ọ ta vevẹ nọ rite oke nọ o ro gbiku na, ohwo ọvo o ri kpobọ odhiwu hu?—Jọn 3:13.
Kọ iku nana i dhesẹ nọ uwuhrẹ erae ehẹle na yọ uzẹme?
Ijo. Dede nọ iku nana yọ ọtadhesẹ gheghe, ahwo jọ a rẹ ta nọ iku na i dhesẹ nọ emamọ ahwo a re kpobọ odhiwu, rekọ ahwo oyoma a rẹ to evaọ erae ehẹle.a
Kọ u fo re ohwo o roro ere kpahe iku na? Ijo.
Uwuhrẹ erae ehẹle o rọwokugbe oware nọ Ebaibol na ọ ta kpahe uyero ahwo nọ a whu no ho. Wọhọ oriruo, Ebaibol na o wuhrẹ hẹ inọ ahwo owoma kpobi nọ a whu no a re kpobọ odhiwu hayo inọ ahwo oyoma kpobi a rẹ to evaọ erae ehẹle. Ukpoye Ebaibol na ọ ta vevẹ nọ: “Ahwo nọ a rrọ uzuazọ a riẹ nọ a ti whu, rekọ enọ i whu no a riẹ oware ovuovo ho.”—Ọtausiuwoma Na 9:5.
Eme họ otofa iku Lazarọs avọ ọdafe na?
Jesu ọ rọ iku na dhesẹ nọ eware i bi ti nwene gaga kẹ itu ahwo ivẹ jọ.
Ọdafe na o dikihẹ kẹ isu egagọ ahwo Ju nọ “i you ugho.” (Luk 16:14) A jẹ gaviezọ kẹ Jesu rekọ a jẹ wọso iwuhrẹ riẹ. Isu egagọ nana a je rri ahwo gheghe na nyenyenye.—Jọn 7:49.
Lazarọs o dikihẹ kẹ ahwo gheghe nọ a jẹ uwuhrẹ Jesu rehọ, enọ isu egagọ ahwo Ju na a je rri nọ a fioka ha.
Eware i nwene kẹ itu ahwo ivẹ nana riẹriẹriẹ.
Isu egagọ ahwo Ju na a je roro nọ a wo ọjẹrehọ Ọghẹnẹ. Rekọ o tẹ wọhọ ẹsenọ a whu evaọ okenọ Ọghẹnẹ ọ siọ ae gbe egagọ rai keme a rọwo jẹ iwuhrẹ Jesu rehọ họ. Fikiere iwuhrẹ Jesu gbe usi uwoma nọ ilele riẹ a jẹ ta o jẹ kẹ ae uye gaga, wọhọ ẹsenọ a rrọ evaọ ebruerae.—Matiu 23:29, 30; Iruẹru Ikọ 5:29-33.
Ahwo gheghe nọ isu egagọ ahwo Ju a gbabọkẹ anwẹdẹ na, ae Ọghẹnẹ ọ jẹrehọ. Ibuobu rai a jẹ iwuhrẹ Jesu rehọ yọ a wo erere noi ze. Fikiere uvẹ nọ a te rọ rria bẹdẹ bẹdẹ u te rovie fihọ kẹ ae.—Jọn 17:3.