MWBR18 06 Ðe-wezuu caɣʋ nɛ ɖɛ-Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ kpɛlɩkʋʋ takayaɣ taa tɔm kɩñɩnɩtʋ
4-10 JUIN
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | MAARKƖ 15-16
“Natʋ tɔm labɩ Yesu yɔɔ”
(Maarkɩ 15:3-5) Layaa sɔsaa cɛtɩɣ ɛ-yɔɔ tɔm sakɩyɛ. 4 Pilaatɩ tasɩ-ɩ pɔzʋʋ mbʋ yɔ se: “Ña pasɩɣ ña-ñʋʋ taa tɔm kɩdɛkɛdɩtʋ sakɩyɛ, ŋŋcosuu kaʋ?” 5 Yesu tɛzɩ sum tamɩyɛ ɖiɣ ɖiɣ nɛ pɩla Pilaatɩ yɔɔɔ yem.
(Maarkɩ 15:24) Pakam-ɩ [Nazɩm sizika] yɔɔ, pɔtɔ piye nɛ patayɩ ɖama e-tokonaa.
(Maarkɩ 15:29, 30) Nʋmɔʋ ɖɛyaa tʋʋ-ɩ nɛ pesekiɣ-i mɔɔŋ se: “Hoyi, abalʋ, ña weyi ŋyɔkʋʋ Ɛsɔ kuduyuu nɛ ŋmaɣ-kʋ nɛ wɛɛ naadozo yɔ, 30 ya ña-maɣmaɣ ña-ñʋʋ nɛ ŋtii [Nazɩm sizika] yɔɔ.”
nwtsty, Mark 15:24, 29 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
patayɩ ɖama e-tokonaa: Yohanɛɛsɩ lɩzɩ tɔm taa lɩzʋʋ mbʋ Yoh 19:23, 24 taa yɔ, Maatiyee, Maarkɩ nɛ Luka paba ñatɩlɩzɩ tɩ-taa mbʋ kpayɩ kpayɩ: Roma sɔɔjanaa tɔwaɣ piye nɛ patayɩɣ mba pakaŋ yɔ po-tokonaa (paa pɩtɩɩkɛ pɩ-tɛɛ ñɩŋgʋ yaa pɩ-yɔɔ ñɩŋgʋ yɔ). Mbʋ ɖɔɖɔ paatayɩ ɖama Yesu “tokonaa hɔɔlɩŋ naanza, paa sɔɔja weyi lɛ hɔɔlʋʋ,” ɛlɛ pataasɔɔlɩ se patayɩ e-ekusuye yaa pɩ-tɛɛ toko, pʋyɔɔ pɔtɔ piye se pana weyi ɛkpakɩɣ-kʋ yɔ. Ɛzɩma pɔtɔ piye yɔ, piyeba nɛ tɔm ndʋ tɩwɛ Keɣa 21:19 taa yɔ tɩla; tɔm ndʋ tɩyɔɔdʋʋ ɛzɩma pakaɣ piye tɔʋ Mesiya tokonaa yɔɔ yɔ. Pʋbʋ taa lɛ, Sɔɔjanaa mba pakaŋaɣ kɩwɛɛkɩm laɖaa yɔ, pɔhɔzaɣ kɩwɛɛkɩm laɖaa mba po-tokonaa, nɛ pamʋwaɣ ɖɔɖɔ pa-ñɩm kpeekpe mbʋ paawɛnɩ pɔ-yɔɔ yɔ pʋcɔ pakaŋ-wɛ. Palakaɣ-wɛ mbʋ se pɩkɛnɩ-wɛ fɛyɛ sɔsɔyɛ.
pesekiɣ-i mɔɔŋ [yaa pekpiɣyiɣ pa-ñʋŋ]: Ðoŋ ɖoŋ ɛyaa kaakpiɣyiɣ ñʋʋ lɛ, pɔyɔɔdʋʋ tɔm natʋyʋ nɛ pɔsɔzʋʋ; nɛ lakasɩ nzɩ sɩwɩlɩɣ paɖɩyɛ, kaañamtʋ yaa tʋtʋ. Nʋmɔɖɔnaa mba, pataaɖiɣzina se pa-lakasɩ yeba nɛ Keɣa 21:8 taa tɔm la.
(Maarkɩ 15:43) Ɛyʋ sɔsɔ nɔɔyʋ kɔɔ, payaɣ-ɩ se Yosɛɛfʋ Ariimatee tʋ, ɛnʋ ɖɔɖɔ ɛtaɣaɣ Ɛsɔ kewiyaɣ liu, ɛkatɩ ewolo Pilaatɩ cɔlɔ nɛ ɛpɔzɩ Yesu tomnaɣ.
(Maarkɩ 15:46) Yosɛɛfʋ ya pɩsaʋ nɛ ɛhɔkɩ-kɛ kɩ-taa, ewoni-kɛ nɛ ɛhɩzɩ-kɛ pɩlaʋ nakʋyʋ taa, ŋgʋ ekuhuyi ɛwaɣ taa yɔ, nɛ ɛɖɩɣ pɩlaʋ nɔɔ yɔɔ pusulaɣ sɔsɔɔ nakɛyɛ.
nwtsty, Mark 15:43 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
Yosɛɛfʋ: Evaŋgilimwaa mayaa yɔɔdɩ tɔm ndɩ ndɩ Yosɛɛfʋ yɔɔ. Lambuu mʋyʋ Maatiyee kɛdaa se ɛkɛ “ñɩm tʋ;” Maarkɩ ñamaɣaɣ ɛ-tɛ Evaŋgilim lɛ (Roma mba yɔɔ ɛmaɣzaɣ nɛ ɛma-kʋ), ɛyɔɔdaa se ɛkɛ “ɛyʋ sɔsɔ” weyi ɛtaɣaɣ Ɛsɔ Kewiyaɣ liu yɔ; pʋtɔdɩyɛ nayʋ Luka, weyi ɛkɛ ɖɔkɔtɔ yɔ, ɛlɛ ñɔyɔɔdaa se “ɛkɛ ɛyʋ siɣsiɣ tʋ” weyi ɛtaaɖʋ ɛ-nɔɔ mba palabɩ nɔɔ se pakʋ Yesu yɔ pɔ-tɔm taa yɔ. Ɛlɛ Yohanɛɛsɩ ɖeke yɔɔdɩnɩ se ɛɛkɛ “Yesu tɔm mʋyʋ mɛsaɣ tɛɛ,” mbʋ pʋyɔɔ yɔ ‘eseɣaɣ Yuuda mba sɔɔndʋ.’—Mat 27:57-60; Mark 15:43-46; Luka 23:50-53; Yoh 19:38-42.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Maarkɩ 15:25) Pɩmaɣ wɩsɩ siɣu lɛ, pakam-ɩ [nazɩm sizika] yɔɔ kɛlɛ.
nwtsty, Mark 15:25 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
Pɩmaɣ wɩsɩ siɣu lɛ [ñɩɣyʋʋ naadozo ñɩŋgʋ yɔɔ, nwt]: Pɩɩkɛnɩ tanaŋ tɛɛ ñɩɣtʋ 9 yɔɔ mbʋ yɔ. Nabɛyɛ maɣzɩɣ se tɔm ndʋ, tɩwɛ ndɩ nɛ ndʋ tʋtʋ ñɛwɛ Yoh 19:14-16 taa yɔ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ, pɔyɔɔdʋʋ peeɖe se Pilaatɩ cɛlɩ-wɛ Yesu se pakʋ-ɩ “ñɩɣyʋʋ loɖo ñɩŋgʋ yɔɔ mbʋ yɔ, nwt”. Paa Masɩ ɩtɩyɔɔdɩ mbʋ pʋyɔɔ Maarkɩ yɔɔdaa se “ñɩɣyʋʋ naadozo” nɛ Yohanɛɛsɩ ñɔyɔɔdʋʋ se “ñɩɣyʋʋ loɖo” yɔ, pɩwɛɣ ɖeu se ɖɩmaɣzɩ tɔm tʋnɛ tɩ-yɔɔ: Hɔɔlɩŋ sakɩyɛ taa lɛ, Evaŋgilimwaa mayaa yɔɔdaɣ mbʋ pɩlabɩ Yesu wezuu caɣʋ tɛtʋ yɔɔ kɛdɛzaɣ kɩyakʋ wiye yɔ pɩ-tɔm lɛ, pa-tɩŋa pɔ-tɔm labɩ nɔɔ kʋɖʋmaɣ alɩwaatʋ hɔɔlʋʋ taa. Evaŋgilimwaa mayaa mba pa-naanza pɔyɔɔdaa se “tanaŋ tɛɛ” cɔjɔnaa nɛ sɔsaa kpeɣlaa nɛ pʋwayɩ lɛ, powoni Yesu Roma Wiyaʋ Pɔɔnsɩ Pilaatɩ cɔlɔ. (Mat 27:1, 2; Mark 15:1; Luka 22:66–23:1; Yoh 18:28) Maatiyee, Maarkɩ nɛ Luka pa-tɩŋa pɛkɛdaa se Yesu wɛ nazɩm sizika yɔɔ lɛ, cɩkpɛndʋʋ huuzi ɛjaɖɛ yɔɔ “kpaɣnɩ ñɩɣyʋʋ loɖo ñɩŋgʋ yɔɔ . . . nɛ pɩkɔɔ pɩtalɩ ñɩɣyʋʋ nakʋ ñɩŋgʋ yɔɔ.” (Mat 27:45, 46; Mark 15:33, 34; Luka 23:44; nwt) Nabɛyɛ kpakaɣ ñɩɣyʋʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ papaɣzɩɣ nɔɔyʋ nazʋʋ yaa papaɣzɩ-ɩ agbazɛɛ luu se pʋcɔ powoni-i nɛ pakamɩ-ɩ yɔ se pɩkɛ ɖɔɖɔ ɛ-kʋʋ alɩwaatʋ. Nɛ lɩmaɣza ana apɩzɩɣ nɛ awɛɛnɩ ɖoŋ ñɩɣyʋʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ pakʋ Yesu yɔ kɩ-yɔɔ. Nabʋyʋ taa lɛ, agbazɛɛ luu pɩzɩɣ nɛ pɩsʋʋ weyi panazɩɣ-ɩ yɔ siŋŋ nɛ halɩ ɛsɩ. Yesu hɔɔlʋʋ taa lɛ, agbazɛɛ luu kaacɛzɩ-ɩ kpem, pʋyɔɔ pakpa abalʋ nɔɔyʋ se ɛmʋ-ɩ nazɩm sizika ŋga ɛɛsɩɣlaa yɔ. (Luka 23:26; Yoh 19:17) Ye pakpakɩɣ agbazɛɛ luu alɩwaatʋ ɛzɩ ɛyʋ kʋʋ alɩwaatʋ ɖɩbazɩyɛ yɔ, kpaɣnɩ alɩwaatʋ ndʋ papaɣzɩ Yesu mabʋ nɛ pɩkɔɔ pɩtalɩ alɩwaatʋ ndʋ pakamɩ-ɩ nazɩm sizika yɔɔ yɔ, alɩwaatʋ sakɩyɛ ɖɛwa. Ðɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩyɔɔdɩ mbʋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ pɛkpɛndɩ agbazɛɛ luu tɔm nɛ Yesu kam tɔm nɛ pɔyɔɔdɩ Mat 27:26 nɛ Mark 15:15 taa. Ye mbʋ, ye nɔɔyʋ ɛmaɣzɩɣ se Yesu kʋʋ alɩwaatʋ paɣzɩ alɩwaatʋ ndʋ papaɣzɩ-ɩ nazʋʋ yɔ, ñɩɣyʋʋ ŋgʋ ɛyaɣ yɔ, kɩwɛɣ ndɩ nɛ weyi ɛlɛ maɣzɩɣ se Yesu kʋʋ paɣzɩ alɩwaatʋ ndʋ pakamɩ-ɩ ɖaʋ yɔɔ yɔ. Pɩtɩla, pʋyɔɔ pɩɩɖɩɣzɩ Pilaatɩ se pakam Yesu nɛ pitileɖi pʋcɔ nɛ ɛsɩ. (Mark 15:44) Pɩtasɩ lɛ, patayaɣ paa evemiye nɖɩ nɛ paa ɖoo wena hɔɔlɩŋ naanza taa, nɛ paa hɔɔlʋʋ ŋgʋ lɛ, ñɩɣtʋ naadozo wɛnɩ kɩ-taa; nɛ ɖoŋ ɖoŋ lɛ, ɖʋtʋ ndʋ tɩɩwɛnɩ ɖoŋ Bibl mayaa yɔɔ. Ɛzɩma patayaɣ evemiye hɔɔlɩŋ naanza taa mbʋ yɔ, pʋyɔɔ ɖoŋ ɖoŋ lɛ, palakɩnɩ tʋmɩyɛ ñɩɣtʋ naadozo, ñɩɣtʋ loɖo nɛ ñɩɣtʋ nakʋ Bibl taa. Nɛ paa tanaŋ ŋgʋ lɛ, kɩpaɣzaɣ ñɩɣtʋ loɖo yɔɔ. (Mat 20:1-5; Yoh 4:6; Tʋma 2:15; 3:1; 10:3, 9, 30; nwt) Pɩtasɩ lɛ, ɛyaa taalakɩnɩ tʋmɩyɛ waacɩnaa se patɩlɩ alɩwaatʋ ndʋ tɩ-yɔɔ ɖeyi ɖeyi nabʋyʋ laba yɔ, pʋyɔɔ pʋcɔ payaa ñɩɣyʋʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ nabʋyʋ labɩ evemiye taa yɔ lɛ, palakaɣnɩ tʋmɩyɛ tɔm piye “ɛzɩ” yaa “mbʋ yɔ” ɛzɩ pɩwɛʋ Yoh 19:14 taa yɔ. (Mat 27:46; Luka 23:44; Yoh 4:6; Tʋma 10:3, 9) Ðɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkɔ tɔm ñʋʋ se pɩtɩla Maarkɩ labɩnɩ tʋmɩyɛ ñɩɣyʋʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ papaɣzɩ Yesu agbazɛɛ luu yɔ, nɛ Yohanɛɛsɩ ñalabɩnɩ tʋmɩyɛ ñɩɣyʋʋ ŋgʋ kɩ-yɔɔ pakamɩ-ɩ yɔ. Ye mbʋ pɩtɩla ñɩɣyʋʋ naadozo ñɩŋgʋ paɣzaa pitileɖi pʋcɔ nɛ papaɣzɩ Yesu nazʋʋ, pʋyɔɔ Maarkɩ yɔɔdaa se ñɩɣyʋʋ naadozo ñɩŋgʋ. Nɛ evemiye hɔɔlʋʋ ŋgʋ kɩpaɣzɩnɩ ñɩɣyʋʋ naadozo ñɩŋgʋ yɔ, kɩcaɣaɣ tɛm lɛ pakam Yesu, pʋyɔɔ Yohanɛɛsɩ yɔɔdaa se ñɩɣyʋʋ loɖo ñɩŋgʋ yɔɔ “mbʋ yɔ.” (Ñɩɣtʋ naadozo wɛnɩ paa evemiye hɔɔlʋʋ ŋgʋ lɛ kɩ-taa). Pɩtɩla, lɩmaɣza ana a-yɔɔ Evaŋgilimwaa mayaa ya ñɩɣtʋ ndɩ ndɩ. Pɩtasɩ lɛ, ɛzɩma Maarkɩ ma ɛ-takayaɣ pɩla pɩnzɩ sakɩyɛ pʋcɔ nɛ Yohanɛɛsɩ ñamaɣ ɛ-ñɩŋga, ɛlɛ payaa ñɩɣtʋ ndɩ ndɩ yɔ, pɩwɩlɩɣ se pɩtɩkɛ Maarkɩ takayaɣ taa tɔm Yohanɛɛsɩ kpaɣaa nɛ ɛmanɩ ɛ-ñɩŋga.
(Maarkɩ 16:8) Halaa kiɖeɖema lɩɩ nɛ pese pɛɖɛɛ pɩlaʋ yɔɔ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ sɔɔndʋ kakpa-wɛ pɩdɩɩfɛyɩ nɛ peseliɣ. Nɛ patiheyi nɔɔyʋ natʋyʋ kaaʋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ pa-laŋɩyɛ kaalɩ pɩdɩɩfɛyɩ.
nwtsty, Mar 16:8 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
mbʋ pʋyɔɔ yɔ pa-laŋɩyɛ kaalɩ pɩdɩɩfɛyɩ: Ðooo kiɖe tɛɛ Maarkɩ tɛ Evaŋgilim takayɩsɩ kɩbɩnzɩ nzɩ sɩwɛ sɔnɔ yɔ, sɩwɩlɩɣ se Maarkɩ tɛ Evaŋgilim tɛzɩnɩ ñʋʋ 16 kalɩtʋ 8. Nabɛyɛ yɔɔdʋʋ se tɔm ndʋ tɩwɛ kalɩtʋ lutozo taa yɔ, Maarkɩ ɛɛpɩzɩɣ nɛ ɛtɛzɩ-tʋ nɛ ɛ-takayaɣ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ tɩkɩlɩ tɛm yem tuda. Ɛlɛ tɔm ndʋ tɩɩpɩzɩɣ nɛ tɩkɛ toovenim, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɖoŋ ɖoŋ lɛ, Maarkɩ wɛ kɛlɛʋ ɛ-tɔm yɔɔdʋʋ taa. Pɩtasɩ lɛ, Bibl yɔɔ lɔŋsɩnɖaa mba pacaɣ wezuu pɩnzɩ 300 waa taa ɛzɩ Jerome nɛ Eusebius yɔ, pɔyɔɔdaa se Maarkɩ kɔ ɛ-takayaɣ tɔm ñʋʋ nɛ tɔm pee “mbʋ pʋyɔɔ yɔ pa-laŋɩyɛ kaalɩ pɩdɩɩfɛyɩ.”
Ye ɖɩkpaɣ Maarkɩ tɛ Evaŋgilim takayɩsɩ nzɩ paɖaɣnɩ maʋ nɛ nesi Grɛɛkɩ kʋnʋŋ taa yɔ, nɛ nzɩ pɛɖɛzɩ kʋnʋmɩŋ nɩɩyɩ taa yɔ sɩ-taa nasɩyɩ yɔ, ɖɩnaɣ se kalɩtʋ 8 wayɩ lɛ, pɔsɔzɩ kɛdɛzaɣ tɔm kitobiyitu yaa kɛdɛzaɣ tɔm kɩɖaɣlɩtʋ. Kɛdɛzaɣ tɔm kɩɖaɣlɩtʋ ndʋ tɩkpɛndɩ masɩ 12 yɔ, ɖɩnaɣ-tʋ takayɩsɩ sɩnɛ sɩ-taa: Codex Alexandrinus, Codex Ephraemi Syri rescriptus nɛ Codex Bezae Cantabrigiensis. Sɩ-tɩŋa pama-sɩ pɩnzɩ 400 waa taa. Ðɩnaɣ-tʋ ɖɔɖɔ Biblwaa panɛ pa-taa: Vulgate, Curetonian Syriac nɛ Peshitta. Ɛlɛ Kɛdɛzaɣ tɔm kɩɖaɣlɩtʋ ndʋ, tɩfɛyɩ pɩnzɩ 300 waa taa Grɛɛkɩ takayɩsɩ nzɩ paɖaɣnɩ maʋ nɛ nesi ɛzɩ Codex Sinaiticus nɛ Codex Vaticanus mbʋ yɔ sɩ-taa. Tɩfɛyɩ pɩnzɩ 300 yaa 400 waa taa takayaɣ ŋga payaɣ se Codex Sinaiticus Syriacus yɔ ka-taa. Nɛ tɩfɛyɩ ɖɔɖɔ kajalaɣ Sahidic Coptic takayaɣ ŋga ka-taa paɖaɣnɩ maʋ Maarkɩ tɛ Evaŋgilim nɛ nesi yɔ ka-taa; pama-kɛ pɩnzɩ 400 waa taa. Mbʋ ɖɔɖɔ Maarkɩ tɛ Evaŋgilim takayɩsɩ nzɩ sɩkɩlɩ pɩnʋʋ nɛ pama-sɩ nɛ nesi Armenii nɛ Georgie kʋnʋmɩŋ taa yɔ, kalɩtʋ 8 sɩtɛmnaa.
Grɛɛkɩ kʋnʋŋ taa takayɩsɩ kɩbɩnzɩ nzɩ paɖaɣnɩ maʋ nɛ nesi pʋwayɩ, nɛ nzɩ pɛɖɛzɩ kʋnʋmɩŋ nɩɩyɩ taa yɔ sɩ-taa nasɩyɩ taa lɛ, pɔsɔzɩ kɛdɛzaɣ tɔm kitobiyitu (tɩkɛ tɔm loyisi naalɛ). Codex Regius takayaɣ ŋga pama pɩnzɩ 700 waa taa yɔ, kaka taa lɛ, pɔsɔzɩ kɛdɛzaɣ tɔm ndʋ tɩ-naalɛ. Pacalɩnɩ kɛdɛzaɣ tɔm kitobiyitu. Pʋcɔ nɛ pama paa kɛdɛzaɣ tɔm ndʋ lɛ, pama tɔm natʋyʋ Codex Regius takayaɣ ŋga ka-taa nɛ palɩzɩ pɩ-taa se tɔm ndʋ tɩwɛ Bibl takayɩsɩ nasɩyɩ taa. Ye mbʋ, pɩwɩlɩɣ se mba pɔcɔlɩ tɔm Codex Regius taa yɔ, panawa se pɩtɩkɛ tɔm ndʋ pɛtɛzɩnɩ Maarkɩ takayaɣ.
KƐDƐZAƔ TƆM KITOBIYITU
Kɛdɛzaɣ tɔm kitobiyitu ndʋ pɔsɔzɩ Mar 16:8 wayɩ yɔ, tɩfɛyɩ Masɩ kiɖeɖesi taa. Tɔm ndʋ pɔsɔzaa yɔ ndʋ yɔ:
Ɛlɛ paɣtʋ ndʋ payɩ paɖʋ-wɛ yɔ, pekpeɣli-tʋ tobi nɛ peheyi mba paawɛ Pɩyɛɛrɩ cɔlɔ yɔ. Pɩtɩŋa mbʋ yɔ pʋwayɩ lɛ, Yesu maɣmaɣ tɩŋnɩ pɔ-yɔɔ nɛ etiyini tamtam ñʋʋ yabɩtʋ tɔm kiɖeɖetu tɔm ndʋ tɩɩɖazɩɣ yɔ kpaɣnɩ wɩsɩ ɖɩlɩyɛ nɛ piwolo wɩsɩ ɖɩɖʋyɛ taa.
KƐDƐZAƔ TƆM KƖÐAƔLƖTƲ
Kɛdɛzaɣ tɔm kɩɖaɣlɩtʋ ndʋ pɔsɔzɩ Mar 16:8 wayɩ yɔ, tɩfɛyɩ Masɩ kiɖeɖesi taa. Tɔm ndʋ pɔsɔzaa yɔ ndʋ yɔ:
9 Yesu fem tanaŋ tɛɛ, kpɩtaʋ taa kajalaɣ kɩyakʋ wiye lɛ, ɛcalɩnɩ ɛ-tɩ wɩlʋʋ Maria-Madelɛna weyi ɛ-taa ɛkɔɖɔɔnɩ aleewaa lʋbɛ yɔ. 10 Ɛlɛ wolo ɛkɛdɩ ɛ-taabalaa mba ɛ nɛ wɛ pɔɖɔŋaɣ yɔ, nɛ pɛwɛ kʋñɔŋ taa ɛsɩtɛɣlɩm cɔɔɔ yɔ. 11 Paba nɩ eheyi-wɛ se ɛwɛnɩ ɛ-ɛsa nɛ ɛna-ɩ lɛ, petitisi ɛ-tɔm yɔɔ. 12 Pʋwayɩ lɛ, Yesu ɛnʋ ɛwɩlɩ ɛ-tɩ pa-taa nabɛyɛ naalɛ, pɔɖɔŋaɣ nʋmɔʋ se powolo tɛtʋ natʋyʋ taa. 13 Paba pɩsɩ pɔkɔɔ se peheyi lalaa, ɛlɛ patɩmʋ ɖɔɖɔ paba tɔm. 14 Pʋwayɩ lɛ, ɛwɩlɩ ɛ-tɩ ɛ-tɔm mʋyaa hiu nɛ kʋyʋm mba, pa-maɣmaɣ, paɖaɣnɩ tɔɔnaɣ tɔɔʋ lɛ, nɛ ɛkalɩ-wɛ pɛ-ndɛŋgbɛzaɣ yɔɔ nɛ pa-laŋkpɩzɩyɛ nɖɩ pekizinaa se paamʋʋ mba pana-ɩ efema yɔ, pɔ-tɔm yɔ. 15 Eheyi-wɛ se: “Iwolo ajɛɛ kpeekpe taa nɛ ɩwɩlɩ ɛyaa kpeekpe tɔm kɩbandʋ. 16 Weyi etisaa nɛ pɔsɔ-ɩ lɩm lɛ, ɛkaɣ ɛ-ñʋʋ yabʋ; weyi etitisi lɛ, ɛlɛ kaɣ lebu. 17 Mba pakaɣ tisuu yɔ, pakaɣ hama lakasɩ sɩnɛ yɔ labʋ: pakaɣ aleewaa ɖɔɔnʋʋ ma-hɩɖɛ taa, pakaɣ yɔɔdasɩ kɩfasɩ yɔɔdʋʋ; 18 pakaɣ ɖʋmaa kpibu nɛ pe-nesi, nɛ paa pɔñɔɔ lɩm nabʋyʋ nɛ pɩ-taa nɛ kʋdɔŋ kɔyɔ, pɩɩkaɣ-wɛ nabʋyʋ labʋ, pakaɣ kʋdɔndɩnaa yɔɔ nesi kpazʋʋ nɛ pɔ-yɔɔ cɛ.”
19 Kɩbaɣlʋ Yesu tɛm-wɛ yɔɔdɩnaʋ mbʋ lɛ, pɩkpazɩ-ɩ Ɛsɔdaa nɛ ɛcaɣ Ɛsɔ nɩwaŋ yɔɔ. 20 Tɔm mʋyaa caŋ pɛɖɛɛ tɔm wɩlʋʋ paa le, Kɩbaɣlʋ sɩŋnɩ-wɛ, palakɩ tʋmɩyɛ nɛ ɛkpazɩɣ Tɔm ɖoŋ nɛ hama lakasɩ nzɩ sɩtɩnaɣ tɩ-yɔɔ yɔ.
Bibl kalʋʋ
(Maarkɩ 15:1-15) Tɛbɩyɛ tɛɛ lɛ, layaa sɔsaa, takayɩsɩ mayaa, cajanaa nɛ lɔŋ pasɩyaa pekpeɣli nɛ pata Yesu yɔɔ tamaɣ, pɔhɔkɩ-ɩ nimee nɛ powoni-i nɛ paɖʋzɩ-ɩ Pilaatɩ nesi tɛɛ. 2 Pilaatɩ pɔzɩ-ɩ se: “Ñɛkɛnɩ Yuuda mba wiyaʋ?” Ecosi-i se: “Ñɔtɔŋna.” 3 Layaa sɔsaa cɛtɩɣ ɛ-yɔɔ tɔm sakɩyɛ. 4 Pilaatɩ tasɩ-ɩ pɔzʋʋ mbʋ yɔ se: “ña pasɩɣ ña-ñʋʋ taa tɔm kɩdɛkɛdɩtʋ sakɩyɛ, ŋŋcosuu kaaʋ?” 5 Yesu tɛzɩ sum tamɩyɛ ɖiɣ ɖiɣ nɛ pɩla Pilaatɩ yɔɔɔ yem. 6 Tam paa pɩnaɣ ŋga lɛ, kazandʋ wiye ɛyaa tɩɩpɔzʋʋ nɛ peyeki salaka tʋ nɔɔyʋ. 7 Salaka tʋ nɔɔyʋ kɛwɛɛ, payaɣ-ɩ se Baraabaasɩ, piituli kɩyakʋ nakʋyʋ nɛ ɛkʋ ɛyʋ. 8 Ɛyaa sakɩyɛ kpeɣli mbʋ lɛ, pasʋʋ pɔzʋʋ yɔɔ ɛzɩ patɩɩpɔzʋʋ tam yɔ. 9 Pilaatɩ pɔzɩ-wɛ se: “Ɩsɔɔlaa se meyele Yuuda mba wiyaʋ yaa we?” 10 Ɛnawa mbʋ se layaa sɔsaa kpa-ɩ se palabɩ-ɩ sʋsɩ na. 11 Layaa sɔsaa suu ɛyaa ɖɩna se pɔpɔzɩ nɛ peyele Baraabaasɩ na. 12 Pilaatɩ tasɩ-wɛ pɔzʋʋ se: “Ɩcaɣ meyele Yuuda mba wiyaʋ yaa we?” 13 Pocosi-i se: “Kam-ɩ Kaamaŋkaɣ yɔɔ.” 14 Pilaatɩ pɔzɩ se: “Ɛwɛɛkɩ we?” Paɖaɣnɩ kubusi mabʋ sɔsɔm mbʋ yɔ se: “Kam-ɩ kaamaŋkaɣ yɔɔ.” 15 Pilaatɩ caɣaɣ se ɛla ɛyaa samaɣ sɔɔlɩm yɔɔ, mbʋ lɛ eyebi Baraabaasɩ nɛ ɛcɛlɩ-wɛ Yesu weyi ɛ-yɔɔ kpɛzɩ nɛ agbazɛɛ yɔ, se pakam-ɩ kaamaŋkaɣ yɔɔ.
11-17 JUIN
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | LUKA 1
“Maɣzɩnɩ Maarɩɩ tɩ luzuu”
(Luka 1:38) Ðɩnɛ ɛlɛ Maarɩɩ se: “Kɩbaɣlʋ lɩmɖʋyʋ yɔ ma, pɩlabɩ-m ɛzɩ ɛyɔɔdʋʋ yɔ.” Ðɩnɛ ɛlɛ Tiyiyu caŋ ɛɖɛɛ.
‘Yehowa lɩmɖʋyʋ yɔ ma’
12 Maarɩɩ yɔɔdɩ tɔm nɛ tɩ luzuu nɛ ñamtʋ, nɛ halɩ nɛ sɔnɔ, ɛyaa sakɩyɛ ɖiɣni tɩ-yɔɔ tɔzʋʋ. Eheyi Gabrɩyɛɛlɩ se: “[Yehowa] lɩmɖʋyʋ yɔ ma, pɩlabɩ-m ɛzɩ ɛyɔɔdʋʋ yɔ.” (Luka 1:38) Lɩmɖʋyʋ halɩñɩnʋ kaakɛnɩ lɩmɖʋyaa taa tɔyaɣ nɛ e-wezuu kpeekpe kaawɛ ɛ-tʋ nesi tɛɛ na. Mbʋ ɖeyi ɖeyi Maarɩɩ maɣzaɣ ɛ-Tʋ Yehowa yɔɔ. Ɛnawa se ɛwɛ pɛɛyɛ taa Yehowa nesi tɛɛ, nɛ Yehowa wɛ siɣsiɣ nɛ mba pɛwɛ siɣsiɣ yɔ, nɛ ɛkaɣ-ɩ wazʋʋ ye ɛñaɣ pana nɛ ɛla tʋmɩyɛ kaɖɛ ñɩnɖɛ nɖɩ yɔ.—Keɣa 17:26.
(Luka 1:46-55) Maarɩɩ cosi-i se:Men-ciyam ñɔkʋʋ Kɩbaɣlʋ, 47 nɛ men-fezuu mɛyɩɣ amɛya nɛ Ɛsɔ ma-ñʋʋ yaɖʋ, 48 mbʋ pʋyɔɔ yɔ etisi ɛsa nɛ ɛcɔnɩ ɛ-lɩmɖʋyʋ kʋñɔndʋ. Ɛɛɛ, lɛɛlɛɛyɔ ajɛɛ kpeekpe kaɣ-m yaʋ se koboyaɣ tʋ, 49 se Ðoŋ Tɩŋa Tʋ labɩ-m kʋjɔʋ sɔsɔʋ; ɛ-hɩɖɛ kɛ kiɖeɖee, 50 mba pañaŋɩ-ɩ yɔ, ɛnaɣ pa-pʋtɔdɩyɛ pɩnzɩ nɛ pɩnzɩ. 51 Ɛlɩzɩ e-nesi taa ɖoŋ nɛ ɛwɩlɩ, ɛmɩzɩ mba pakpazɩɣ pa-tɩ pa-laŋa taa yɔ. 52 Etuzi ɖoŋ tɩnaa kpelaɣ yɔɔ, nɛ ɛkpazɩ ajamaa. 53 Ɛhaɣzɩ ñɔɔsɩ tɩnaa ñɩm nɛ ɛɖɔɔnɩ ñɩm tɩnaa nɛ pɛɖɛɛ ndaakpasɩ. 54 Ɛmʋ Izrayɛɛlɩ se ɛkɛ ɛ-lɩmɖʋyʋ, ɛtɔzɩ ɛ-pʋtɔdɩyɛ naʋ yɔɔ, 55 ɛzɩ ekeheyuu ɖa-caanaa, Abraham nɛ e-liɖe taa mba yɔ.
‘Yehowa lɩmɖʋyʋ yɔ ma’
15 Pʋwayɩ lɛ, Maarɩɩ ñɔyɔɔdɩ. Pama tɔm ndʋ ɛyɔɔdaa yɔ Bibl taa nɛ pasɩɩ-tʋ camɩyɛ. (Kalɩ Luka 1:46-55.) Bibl taa lɛ, tɔm ndʋ Maarɩɩ kɩlɩ yɔɔdʋʋ nɛ pɩɖaɣlɩ, nɛ tɩsɩɣnɩ-ɖʋ se ɖɩtɩlɩ weyi ɛkɛnaa yɔ. Ɛ-tɔm ndʋ tɩwɩlɩɣ se ɛwɛnɩ ɛsɩmɩyɛ siŋŋ Yehowa yɔɔ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛsamɩ-ɩ se ɛha-ɩ waɖɛ se ɛkɛ Mesiya ɖoo. Tɩwɩlɩɣ se e-tisuu kaapaɣlaa, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛtɔm se Yehowa tuzuu mba pakpazɩɣ pa-tɩ yɔ nɛ ɖoŋ tɩnaa, nɛ ɛsɩɣnɩ ajamaa nɛ kʋñɔndɩnaa mba pañɩnɩɣ se pɛsɛɛ-ɩ yɔ. Ɛ-tɔm ndʋ, tɩwɩlɩɣ ɖɔɖɔ se ɛɛsɩm Masɩ pɩŋŋ. Akɔnta nakʋyʋ wɩlɩɣ se Ebree masɩ nzɩ ɛkpaɣ nɛ ɛlabɩnɩ tʋmɩyɛ ɛ-tɔm yɔɔdʋʋ taa yɔ, sɩcɛzɩ ɛzɩ 20 mbʋ yɔ.
16 Toovenim taa lɛ, Maarɩɩ maɣzaɣ Ɛsɔtɔm yɔɔ siŋŋ. Ɛlɛ ɛɖɔkɩ ɛ-tɩ luzuu wɛtʋ kpam mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛtɩkpaɣ ɛ-maɣmaɣ ɛ-lɩmaɣza nɛ ɛlabɩnɩ tʋmɩyɛ, ɛlɛ Masɩ ɛɖɛzɩ nɔɔ. Pɩɣa ŋga kɛwɛ e-lotu taa yɔ, kakaɣ ka-tɩ luzuu ɖɔɖɔ mbʋ wiɖiyi nɛ kɔtɔ se: “Mɔn-tɔm tɩlɩɩnɩ mɔn-cɔlɔ, tɩlɩnɩ weyi etiyi-m yɔ ɛ-cɔlɔ na.” (Yoh. 7:16) Pɩwɛɣ ɖeu se ɖɩpɔzɩ ɖa-tɩ se: ‘Mañaŋ Ɛsɔtɔm nɛ manɖʋʋ-tʋ hɩɖɛ ɖɔɖɔ yaa we? Yaa ma-maɣmaɣ ma-lɩmaɣza mɔnsɔɔlɩ wɩlʋʋ?’ Ɛzɩma Maarɩɩ ñaacosi tɔm tʋnɛ tɩ-yɔɔ yɔ, pɩnaɣ kaɣlaa.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Luka 1:69) nɛ ɛha-ɖʋ ñʋʋ yabɩtʋ ɖoŋ ɛ-lɩmɖʋyʋ Daviid ɖɩɣa taa.
nwtsty, Luka 1:69 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
ñʋʋ yabɩtʋ ɖoŋ [ñʋʋ yabɩtʋ hɩlʋʋ, nwt]: Yaa “ñʋʋ yaɖʋ ɖoŋ tʋ.” Ye palabɩnɩ tʋmɩyɛ kpɩna hɩŋ Bibl taa yɔ, ɖoŋ ɖoŋ lɛ ɩsɩŋnɩ ɖoŋ yaa wabɩyɛ. (1Sam 2:1; Keɣa 75:4, 5, 10; 148:14; nwt, pɩ-tɛɛ tɔm.) Pɩtasɩ lɛ, pakpaɣ awiya nɛ awiya hɔŋ nɛ pamaɣzɩnɩ hɩŋ Bibl taa, paa patɩɩkɛ ɛyaa siɣsiɣ tɩnaa yaa kɩdɛkɛdɩm laɖaa yɔ. Nɛ alɩwaatʋ ndʋ wiyaʋ nɔɔyʋ wakɩ lɛlʋ yɔ pɔyɔɔdʋʋ se ɛyɔkɩ-ɩ nɛ ɛ-hɩŋ. (Wp 33:17; Dan 7:24; 8:2-10, 20-24) Hɔɔlʋʋ kʋnɛ kɩ-taa lɛ, tɔm loyaɣ “ñʋʋ yabɩtʋ ɖoŋ [yaa ñʋʋ yabɩtʋ hɩlʋʋ]” wɩlɩɣ se Mesiya kɛnɩ weyi paha ɖoŋ se ɛya ñʋʋ yɔ yaa ɛkɛ ñʋʋ yaɖʋ ɖoŋ tʋ yɔ.
(Luka 1:76) Piyele pɩɣa ɛjam ña yɔ, pakaɣ-ŋ yaʋ se Ɛsɔ Kɩlɩm tɛ nayʋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ŋkaɣ Kɩbaɣlʋ nɔɔ ɖɛʋ nɛ ŋñɔɔzɩ-ɩ nʋmɔŋ,
nwtsty, Luka 1:76 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
ŋkaɣ [Yehowa] nɔɔ ɖɛʋ: Yohanɛɛsɩ lɩm mɩyɩsɩyʋ kaɣ ‘Yehowa nɔɔ ɖɛʋ,’ mbʋ pʋyɔɔ yɔ, Yesu weyi ɛkɛ ɛ-Caa Yehowa lone taa caɣyʋ nɛ ɛkaɣaɣ kɔm ɛ-Caa ɛnʋ ɛ-hɩɖɛ taa yɔ, Yohanɛɛsɩ ɖɛ-ɩ nɔɔ.—Yoh 5:43; 8:29.
Bibl kalʋʋ
(Luka 1:46-66) Maarɩɩ cosi-i se: Men-ciyam ñɔkʋʋ Kɩbaɣlʋ, 47 nɛ men-fezuu mɛyɩɣ amɛya nɛ Ɛsɔ ma-ñʋʋ yaɖʋ, 48 mbʋ pʋyɔɔ yɔ etisi ɛsa nɛ ɛcɔnɩ ɛ-lɩmɖʋyʋ kʋñɔndʋ. Ɛɛɛ, lɛɛlɛɛyɔ ajɛɛ kpeekpe kaɣ-m yaʋ se koboyaɣ tʋ, 49 se Ðoŋ Tɩŋa Tʋ labɩ-m kʋjɔʋ sɔsɔʋ; ɛ-hɩɖɛ kɛ kiɖeɖee, 50 mba pañaŋɩ-ɩ yɔ, ɛnaɣ pa-pʋtɔdɩyɛ pɩnzɩ nɛ pɩnzɩ. 51 Ɛlɩzɩ e-nesi taa ɖoŋ nɛ ɛwɩlɩ, ɛmɩzɩ mba pakpazɩɣ pa-tɩ pa-laŋa taa yɔ. 52 Etuzi ɖoŋ tɩnaa kpelaɣ yɔɔ, nɛ ɛkpazɩ ajamaa. 53 Ɛhaɣzɩ ñɔɔsɩ tɩnaa ñɩm nɛ ɛɖɔɔnɩ ñɩm tɩnaa nɛ pɛɖɛɛ ndaakpasɩ. 54 Ɛmʋ Izrayɛɛlɩ se ɛkɛ ɛ-lɩmɖʋyʋ, ɛtɔzɩ ɛ-pʋtɔdɩyɛ naʋ yɔɔ, 55 ɛzɩ ekeheyuu ɖa-caanaa, Abraham nɛ e-liɖe taa mba yɔ. 56 Maarɩɩ sɩnɩ Elizaabɛɛtɩ caɣʋ ɛzɩ fenasɩ naadozo yɔ, pʋwayɩ lɛ, ɛpɩsɩ ekpe. 57 Kɩyakʋ talaa se Elizaabɛɛtɩ ɛlʋlɩ lɛ, ɛlʋlɩ pɩɣa evelaɣ nakɛyɛ. 58 Ɛ-cɔlɔ mba nɛ ɛ-ɛyɩsɩmaa panɩ mbʋ se Kɩbaɣlʋ na ɛ-pʋtɔdɩyɛ lɛ, powolo se pasamɩ-ɩ. 59 Kɩyakʋ lutozo ŋgʋ wiye lɛ, pɔkɔɔ se pɛpɛlɩɣ-kɛ, nɛ pahaɣaɣ-kɛ ka-caa hɩɖɛ se Zakaarii. 60 Ko-ɖoo cosi se: “Pɩlɩ pɩlɩ: Payaa-kɛ se ‘Yohanɛɛsɩ.’” 61 Nɛ pocosi-i se: “Paayaɣ nɔɔyʋ hɩɖɛ nɖɩ yɔ ñe-liɖe taa.” 62 Nɛ pɔpɔzɩ caja nɛ niye se ɛlɩzɩ hɩɖɛ nɖɩ ɛsɔɔlaa se payaa-kɛ yɔ. 63 Etiyi se pɔkɔnɩ-ɩ pɩtaahalaŋa, ɛma kɔ-yɔɔ se: “Ka-hɩɖɛ lɛ Yohanɛɛsɩ.” Nɛ pɩla ɛyaa kpeekpe piti yem. 64 Kpaagbaa mbʋ lɛ ɛ-nɔɔ kuli nɛ ɛ-nzʋlʋmɩyɛ heɖi nɛ ɛyɔɔdʋʋ nɛ ɛsaŋ Ɛsɔ. 65 Sɔɔndʋ kpa ɛ-cɔlɔ mba kpeekpe yem, nɛ tɔm ndʋ tɩyɛlɩ Yuudee kpeekpe. 66 Nɛ mba mba panɩ-tʋ yɔ, pasɩɩ-tʋ pa-laŋa taa, nɛ pɔtɔŋ se: “Ɛzɩ pɩɣa ŋga kakaɣ kɛʋ we? Mbʋ yɔ Kɩbaɣlʋ nesi wɛ kɔ-yɔɔ.”
18-24 JUIN
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | LUKA 2-3
“Piya evelisi: Iɖiɣni pɩʋ fezuu taa?”
(Luka 2:41, 42) Pɩnaɣ pɩnaɣ lɛ, ɛ-ñɩma tɩɩkpaɣ Yeruzalɛm Paska tɔɔʋ. 42 Yesu talɩ pɩnzɩ hiu nɛ naalɛ lɛ, ɛ nɛ ɛ-ñɩma pakpa Yeruzalɛm kazandʋ tɔɔʋ ɛzɩ paɣtʋ pɔzʋʋ yɔ.
nwtsty, Luka 2:41 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
ɛ-ñɩma tɩɩkpaɣ: Paɣtʋ taa lɛ, pɩtaakɛnɩ kɩjɛyʋʋ halaa se powolo Paska kazandʋ taa. Paa mbʋ yɔ, Maarɩɩ tɩŋaɣ Yosɛɛfʋ wayɩ pɩnzɩ tɩŋa nɛ pɔɖɔŋ nʋmɔʋ nɛ powoki Yeruzalɛm nɛ pɔtɔkɩ kazandʋ. (Ejl 23:17; 34:23) Paa pɩnaɣ ŋga lɛ, pa nɛ pe-piya pɔɖɔŋaɣ nʋmɔʋ ɛzɩ kilomɛtanaa 300 mbʋ yɔ, wobu nɛ kɔm.
(Luka 2:46, 47) Tozo wiye lɛ, pana-kɛ Ɛsɔ kuduyuu tɛɛ, kacaɣ sɔsaa lɔŋsɩnɖaa hɛkʋ taa, kewelisiɣ nɛ kɔpɔzʋʋ-wɛ tɔm ɖɔɖɔ. 47 Mba panɩɣaɣ kɔ-tɔm yɔ, pɩlakɩ-wɛ pita yem nɛ lɔŋ tɔm ndʋ kocosaɣ-wɛ yɔ.
nwtsty, Luka 2:46, 47 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
kɔpɔzʋʋ-wɛ tɔm: Ɛzɩ mba pewelisaɣni Yesu yɔ pa-lakasɩ wɩlʋʋ yɔ, Yesu taapɔzʋʋ Ɛsɔ sɛtʋ ñʋndɩnaa tɔm yem se ɛtɩlɩ tɔm natʋyʋ na. (Luka 2:47) Grɛɛkɩ kʋnʋŋ taa tɔm piye nɖɩ pɛɖɛzɩ cɩnɛ se “kɔpɔzʋʋ . . . tɔm” yɔ, nabʋyʋ taa lɛ, ɖɩwɩlɩɣ tɔm ndʋ ɛyaa pɔzʋʋ ɖama tɔm ɖɩhʋyɛ taa yɔ. (Mat 27:11; Mark 14:60, 61; 15:2, 4; Tʋma 5:27) Caanaʋ taa tɔm kɛdɩyaa yɔɔdaa se kazandʋ tɛŋ lɛ, Ɛsɔ sɛtʋ ñʋndɩnaa nabɛyɛ cakaɣ templo nɔnɔsɩ taa akpatamanaa mba pawalɩ camɩyɛ yɔ pa-taa ɖoŋ ɖoŋ nɛ pawɩlɩɣ ɛyaa tɔm. Ɛyaa cakaɣ wɩlɩyaa mba pa-nɩŋgbanzɩ tɛɛ nɛ pewelisiɣni-wɛ nɛ pɔpɔzʋʋ wɩlɩyaa mba tɔm.
pɩlakɩ-wɛ piti yem: Grɛɛkɩ kʋnʋŋ taa lakaɣ ŋga pɛɖɛzɩ cɩnɛ se “piti labʋ” yɔ, kapɩzɩɣ nɛ kawɩlɩ ɛzɩma pɩɖɩɣzɩɣ ɛyʋ kaahɛzaɣ yɔ.
(Luka 2:51, 52) Ka nɛ wɛ pɛkpɛndɩ papɩsɩ Nazarɛɛtɩ; nɛ koluzuu ka-tɩ nɛ wɛ. Nɛ ko-ɖoo kpaɣ tɔm ndʋ nɛ ɛsɩɩ ɛ-laŋɩyɛ taa. 52 Yesu wɛɛ ɛpaɣlɩɣnɩ ɛ-lɔŋ, ɛɖaɣlɩɣ nɛ kʋjɔʋ hukuu ɛ-taa Ɛsɔ ɛsɩndaa nɛ ɛyaa ɛsɩndaa.
nwtsty, Luka 2:51, 52 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
koluzuu ka-tɩ: Yaa “kowobi pɩ-yɔɔ nɛ koluzuu ka-tɩ; kowobi pɩ-yɔɔ nɛ kañaŋ.” Grɛɛkɩ kʋnʋŋ taa tɔm piye nɖɩ palabɩnɩ tʋmɩyɛ cɩnɛ yɔ, ɖɩwɩlɩɣ se paa lɔŋsɩnɖɛ nɖɩ Yesu kaawɛnɩ Ɛsɔtɔm yɔɔ yɔ, ɖɩɩɖɩɣzɩ wɩlɩyaa mba pewelisaɣni-i templo taa yɔ, ɛpɩsɩ ɖɩɣa lɛ, ewobi pɩ-yɔɔ nɛ eluzuu ɛ-tɩ ɛ-lʋlɩyaa tɛɛ. Ñamtʋ ndʋ Yesu kaawɛnɩ ɛ-lʋlɩyaa yɔɔ yɔ, tɩkpaɖɩ ñamtʋ ndʋ payɩ pɩɣa nakɛyɛ pɩzaɣ se kɛwɛɛnɩ ka-lʋlɩyaa yɔɔ yɔ. Ɛɖɔm Moyizi paɣtʋ yɔɔ hɔɔlɩŋ tɩŋa taa.—Ejl 20:12; Gal 4:4.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Luka 2:14) Pasa Ɛsɔ ɖooo ɛsɔdaa nɛ ɛyaa hiɣ laŋhɛzɩyɛ tataa se Ɛsɔ sɔɔlɩ-wɛ [nɛ tɛtʋ yɔɔ lɛ laŋhɛzɩyɛ wɛɛ mba pɔ-tɔm kɛdɩnɩ-ɩ yɔ pɛ-hɛkʋ taa, nwt.]
nwtsty, Luka 2:14 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
nɛ tɛtʋ yɔɔ lɛ laŋhɛzɩyɛ wɛɛ mba pɔ-tɔm kɛdɩnɩ-ɩ yɔ pɛ-hɛkʋ taa: Ɛzɩma pama tɔm loyaɣ kanɛ caanaʋ taa Bibl takayɩsɩ nzɩ paamanɩ nesi yɔ sɩ-taa nasɩyɩ taa yɔ, pɩpɩzɩɣ nɛ piyele nɛ pɛɖɛzɩ-kɛ se “nɛ tɛtʋ ehiɣ laŋhɛzɩyɛ, ɛyaa tɔm kɛdɩnɩ Ɛsɔ,” nɛ mbʋ ɖeyi ɖeyi pɛɖɛzɩ-kɛ Biblwaa nabɛyɛ taa. Ɛlɛ ɛzɩma pɛɖɛzɩ-tʋ New World Translation taa yɔ, pɩlabɩ nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ caanaʋ taa Bibl takayɩsɩ nzɩ paamanɩ nesi yɔ nɛ pɩkpaɖɩ. Tɔm ndʋ tiyiyaa mba posusaa yɔ, tɩɩwɩlɩɣ se paa wɛtʋ ndʋ yaa paa lakasɩ nzɩ ɛyaa ɩtɩɩwɛna yɔ, pa-tɩŋa pɔ-tɔm kɛdɩnɩ Ɛsɔ. Ɛlɛ tɩwɩlɩɣ mba pɔ-tɔm kaɣ kɛdɩnʋʋ Ɛsɔ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ pɛwɛnɩ tisuu siŋŋ ɛ-yɔɔ nɛ papɩsɩ ɛ-Pɩyalʋ wayɩ tɩŋɩyaa yɔ.—Kalɩ mayaɣ kanɛ ka-taa tɔm loyaɣ mba pɔ-tɔm kɛdɩnɩ yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ.
mba pɔ-tɔm kɛdɩnɩ: Tɔm ndʋ tiyiyaa yɔɔdaa se “tɔm kɛdɩnɩ” yɔ, tɩwɩlɩɣ mbʋ pɩ-tɔm kɛdɩnɩ Ɛsɔ yɔ, pɩtɩkɛ mbʋ pɩ-tɔm kɛdɩnɩ ɛyaa yɔ. Papɩzɩɣ nɛ pɛɖɛzɩ Grɛɛkɩ kʋnʋŋ taa tɔm piye eudokia ɖɔɖɔ se “lootiye; sɔɔlʋʋ; liu wɛʋ.” Grɛɛkɩ kʋnʋŋ taa lakaɣ eudokeo ŋga kalabɩ nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ tɔm ndʋ yɔ palabɩnɩ tʋmɩyɛ Mat 3:17; Mark 1:11, nɛ Luka 3:22 taa (Kalɩ Mark 1:11 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ) ɖenɖe Ɛsɔ yɔɔdɩnɩ ɛ-Pɩyalʋ alɩwaatʋ ndʋ pamɩyɩsɩ-ɩ lɩm yɔ. Lakaɣ ŋga kɔ-tɔbʋʋ lɛ se: “weyi pɔsɔɔlɩ-ɩ pɩdɩɩfɛyɩ yɔ; ɛyʋ kʋsɔɔlʋ; liu ɛyʋ.” Pɩwɩlɩɣ se tɔm loyaɣ “mba pɔ-tɔm kɛdɩnɩ” (en anthrôpoïs eudokias) tɔbʋʋ lɛ se “ɛyaa mba Ɛsɔ sɔɔlɩ pɔ-tɔm yɔ,” nɛ papɩzɩɣ nɛ pɛɖɛzɩ tɔm loyaɣ ŋga ɖɔɖɔ se “ɛyaa mba Ɛsɔ liu wɛ-wɛ yɔ.” Ye mbʋ, tiyiyaa tɔm tʋnɛ tɩwɩlɩɣ Ɛsɔ liu ñɩm yaa mbʋ ɛsɔɔlaa se ɛyaa mba pɛwɛnɩ tisuu ɛ-yɔɔ nɛ pɛkɛ ɛ-Pɩyalʋ wayɩ tɩŋɩyaa yɔ pehiɣ yɔ; ɛlɛ pɩtɩkɛ ɛyaa tɩŋa. Nabʋyʋ taa Grɛɛkɩ kʋnʋŋ taa lakaɣ eudokia wɩlɩɣ mbʋ ɛyaa liu wɛɛ yɔ, (Roma 10:1; Fil 1:15) ɛlɛ ye palabɩnɩ-kɛ tʋmɩyɛ yɔ, ɖoŋ ɖoŋ lɛ kawɩlɩɣ mbʋ Ɛsɔ liu wɛɛ yɔ, mbʋ pɩkɛdɩnɩ Ɛsɔ yɔ yaa ɛzɩma Ɛsɔ sɔɔlaa se nabʋyʋ ɛwɛɛ yɔ. (Mat 11:26; Luka 10:21; Efɛ 1:5, 9; Fil 2:13; 2Tes 1:11) Tɔm piye nɖɩ palabɩnɩ tʋmɩyɛ Septante taa, alɩwaatʋ ndʋ pɔyɔɔdaɣ mbʋ pɩ-tɔm ‘kɛdɩnɩ’ Ɛsɔ yɔ pɩ-tɔm Keɣa 51:18 [50:20, LXX] taa yɔ.
(Luka 3:23) Yesu pazɩ ɛ-tʋmɩyɛ lɛ, ɛwɛnɩ pɩnzɩ ɛzɩ niidozo yɔ. Ɛyaa sɩm se Yosɛɛfʋ pɩyalʋ lɛ, weyi Helii lʋlɩ-ɩ yɔ,
wp16.3 9 § 1-3
Ŋŋsɩm-tʋ?
Akɛnɩ Yosɛɛfʋ caa?
Yosɛɛfʋ, weyi ɛɛkɛ kafɩnda Nazarɛɛtɩ yɔ, ɛnʋ kɛnɩ Yesu caa kɩbɩzʋ. Ɛlɛ aakɛ Yosɛɛfʋ caa? Yesu liɖe taa mba tɔm ndʋ tɩwɛ Maatiyee Evaŋgilim taa yɔ, tɩyɔɔdaa se Yosɛɛfʋ caa kɛnɩ Yakɔɔb, ɛlɛ Luka ñɔyɔɔdaa se Yosɛɛfʋ kɛ “Helii pɩyalʋ, nwt.” Ɛbɛ yɔɔ tɔm ndʋ tɩtɩla nɔɔ kʋɖʋmaɣ?—Luka 3:23; Maatiyee 1:16.
Maatiyee kɛdaɣ yɔɔdʋʋ se: “Yakɔɔb lʋlɩ Yosɛɛfʋ.” Ɛlabɩnɩ tʋmɩyɛ Grɛɛkɩ tɔm piye nɖɩ ɖɩwɩlɩɣ kpayɩ kpayɩ se Yakɔɔb kɛnɩ Yosɛɛfʋ caa kʋlʋlʋ yɔ. Ye mbʋ, Maatiyee tʋʋzaɣ Yosɛɛfʋ cɔzɔnaa mba palɩnɩ Daviid Kewiyitu liɖe taa yɔ; nɛ ɛtɩŋnɩ pɩ-yɔɔ nɛ ɛwɩlɩ se Yesu weyi ɛkɛ Yosɛɛfʋ pɩyalʋ yɔ ɛmʋnaa se ɛtɔɔ Kewiyitu.
Hɔɔlʋʋ lɛɛkʋ taa lɛ, Luka tɛ evaŋgilim yɔɔdaa se Yosɛɛfʋ kɛ “Helii pɩyalʋ,nwt.” Ɛlɛ cɩnɛ lɛ, papɩzɩɣ nɛ palɩzɩ tɔm piye “pɩyalʋ” tɔbʋʋ se “yɩtɩ.” Ðɩnaɣ tɔm ndʋ tɩ-ɖaɣʋ Luka 3:27 taa ɖenɖe Seyalɩtɩyɛɛlɩ weyi ɛ-caa kʋlʋlʋ kɛnɩ Yekoniya yɔ, paya-ɩ se “Neerii pɩyalʋ” yɔ. (3 Awiya 3:17; Maatiyee 1:12) Pɩtʋʋ fɛyɩ se Seyalɩtɩyɛɛlɩ kaakpaɣ Neerii pɛlɛ nɔɔyʋ nɛ ɛpɩsɩ Neerii yɩtɩ, pʋyɔɔ paya-ɩ se “Neerii pɩyalʋ.” Mbʋ pɩɩwɛ Yosɛɛfʋ hɔɔlʋʋ taa, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛɛkpaɣ Helii pɛlɛ Maarɩɩ. Ye mbʋ Luka tɩŋnɩ Yesu ɖoo Maarɩɩ liɖe yɔɔ nɛ ɛtʋʋzɩ ‘tomnaɣ taa liɖe’ nɖɩ ɖɩ-taa Yesu lɩnaa yɔ. (Roma 1:3) Ye mbʋ, pɩlabɩ ɖeu se Bibl yeba nɛ ɖɩtɩlɩ hɔŋ weyi ɩ-taa Yesu lɩnaa yɔ ɩ-naalɛ.
Bibl kalʋʋ
(Luka 2:1-20) Kɩyakɩŋ ɛnɩ ɩ-taa lɛ, wiyaʋ Sezaarɩ Ogustɩ takayaɣ lɩwa se pakalɩ tɛtʋ kpeekpe ɛyaa. 2 Kajalaɣ kɩgalʋʋ ŋgʋ pakalɩ-kʋ Siirii Komina Kiriiniyuusi wɛɛ taa. 3 Nɛ paa weyi lɛ ekpeŋ ɛ-tɛ tɛtʋ taa se pama ɛ-hɩɖɛ takayaɣ taa. 4 Mbʋ Yosɛɛfʋ lɩ Nazarɛɛtɩ, Galilee tɛtʋ taa, se ɛkpa Yuudee nɛ ewolo Bɛtɩlɛhɛm, Daviid tɛtʋ taa, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛkɛkɛ Daviid ɖɩɣa taa tʋ nɛ e-liɖe taa ɛyʋ. 5 Ewokaɣ se pama pa-hɩla takayaɣ taa, ɛ nɛ ɛ-asɛyʋ Maarɩɩ weyi ɛɖɔŋaɣnɩ ɛ-tɩ yɔ. 6 Nɛ paawɛ peeɖe lɛ, ɛ-kɩyakʋ talɩ se ɛlʋlɩ. 7 Nɛ ɛlʋlɩ ɛ-kɔɔnɔɔ pɩyalʋ, ɛhɔkɩ-ɩ caacaa taa nɛ ɛhɛzɩ-ɩ pulone taa, mbʋ pʋyɔɔ yɔ petihiɣ ɖɩjaɣyɛ maalika taa. 8 Pɩ-cɔlɔ peeɖe lɛ, ninɖiɣyaa nabɛyɛ kaawɛɛ nɛ paɖaŋɩɣ po-wondu yɔɔ ɖoo taa. 9 Kɩbaɣlʋ tiyiyu nɔɔyʋ lɩɩ pɔ-yɔɔ nɛ Kɩbaɣlʋ ɖoŋ mintʋsʋʋ ñandɩ pɔ-yɔɔ nɛ sɔɔndʋ kpa-wɛ pɩdɩɩfɛyɩ. 10 Ɛlɛ tiyiyu heyi-wɛ se: “Itaase sɔɔndʋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ mɔnkɔnɩ-mɩ leleŋ tɔm sɔsɔtʋ, tɩkɛ ɖɔɖɔ ɛyaa samaɣ kpeekpe pʋyʋ: 11 Sɔnɔ palʋlɩ-mɩ Daviid ɖoŋiye taa ñʋʋ yaɖʋ nɔɔyʋ, ɛnʋ lɛ Krɩstʋ Kɩbaɣlʋ. 12 Ɩsɩŋɩ-ɩ nɛ pʋnɛ yɔ: Ɩnaɣ pɩɣa kɩfalaɣ nakɛyɛ, pɔhɔkɩ-kɛ caacaa taa nɛ pahɩzɩ-kɛ pulone taa.” 13 Ðɩnɛ ɛlɛ tiyiyaa canɖaʋ sɔsɔʋ nakʋyʋ lɩɩ tuda nɛ kɩtasɩ tiyiyu ɛnʋ ɛ-yɔɔ nɛ peteɣ Ɛsɔ wondu se: 14 “Pasa Ɛsɔ ɖooo ɛsɔdaa nɛ ɛyaa hiɣ laŋhɛzɩyɛ tataa se Ɛsɔ sɔɔlɩ-wɛ.” 15 Tiyiyaa ɖɛ ninɖiɣyaa yɔɔ lɛ, ninɖiɣyaa mba pɔtɔŋ ɖama se: “Ðiwolo Bɛtɩlɛhɛm nɛ ɖɩna ndʋ tɩlaba nɛ Kɩbaɣlʋ la se ɖɩtɩlɩ yɔ.” 16 Patiwobu lɛɛ lɛɛ, nɛ pana Maarɩɩ nɛ Yosɛɛfʋ nɛ pɩɣa kɩfalaɣ, pahɩzɩ-kɛ pulone taa. 17 Panawa lɛ, pɛkɛdɩ ɛyaa ndʋ paaheyi-wɛ pɩɣa ŋga kɔ-yɔɔ yɔ. 18 Nɛ pɩɖɩɣzɩ ɛyaa kpeekpe yem nɛ ndʋ ninɖiɣyaa kɛdaɣ yɔ. 19 Maarɩɩ ɖɔkɩ tɔm tɩŋa nɛ ɛmaɣzɩɣ tɩ-yɔɔ ɛ-laŋɩyɛ taa. 20 Ninɖiɣyaa caŋ papɩsɩ; pɔɖɔŋ sam nɛ pɔɖɔŋ ñɔkʋʋ Ɛsɔ, ndʋ panawa nɛ panɩɩ yɔ tɩ-tɩŋa tɩ-yɔɔ, ɖɔɖɔ ɛzɩ paaheyiɣ-wɛ yɔ.
25 JUIN–1ER JUILLET
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | LUKA 4-5
“Kaɖɩnɩ takɩm ɛzɩ Yesu yɔ”
(Luka 4:1-4) Yesu taa nɛ fezuu kiɖeɖeu ɖo lɛ, ɛkʋyɩ Yɔɔrdaŋ pɔɔ kidiiliŋ yɔɔ. Fezuu kiɖeɖeu woni-i katayaɣ taa 2 nɛ eleeu cɛzɩ-ɩ peeɖe kɩyakɩŋ hiŋ naanza, kɩyakɩŋ ɛnɩ ɩ-taa lɛ, ɛtɩtɔɔ pʋyʋ nɔɔyʋ nɛ pʋwayɩ lɛ ñɔɔsɩ wɩɩ-ɩ. 3 Ðɩnɛ ɛlɛ eleeu tɔŋɩ-ɩ se: “Ye ŋkɛ Ɛsɔ pɩyalʋ yɔ, pɩsɩ pɛɛ ana yɔ tɔɔnaɣ!” 4 Yesu cosi-i se: “Pamawa se: ‘Ɛyʋ ɛɛwɛɣ tɔɔnaɣ yeke yɔɔ.’”
w13 15/8 25 § 8
Ɛyʋ weyi pɩpɔzʋʋ se ŋkɛna?
8 Sataŋ labɩnɩ tʋmɩyɛ kpaca kʋɖʋmʋʋ ŋgʋ, alɩwaatʋ ndʋ ɛtakaɣ Yesu kañɩmbusuu taa yɔ. Yesu hɔkɩ nɔɔ avema 40 nɛ ɖoo 40 lɛ, Sataŋ tɩŋnɩ tɔɔnaɣ kɔɖɛyɩ yɔɔ se ɛtakɩ-ɩ. Sataŋ heyi-i se: “Ye ŋkɛ Ɛsɔ pɩyalʋ yɔ, pɩsɩ pɛɛ ana yɔ tɔɔnaɣ!” (Luka 4:1-3) Yesu pɩzaɣ se ɛlɩzɩ se ɛtɩŋɩɣnɩ e-ɖoŋ yɔɔ nɛ ɛla mbʋ Eleeu pɔzʋʋ-ɩ yɔ nɛ ɛkʋnɩ ɛ-kɔɖɛyɩ yaa ekizi. Yesu kaanawa se pɩtɩpɔzɩ se ɛkpaɣ e-ɖoŋ nɛ ɛlabɩnɩ piɖeni men-ɖeke lakasɩ. Pʋyɔɔ paa ñɔɔsɩ ɛwɩɣaɣ-ɩ kɔyɔ, tɔɔnaɣ tɔm taacɛyɩ ɛ-ɛsɩndaa nɛ pɩkɩlɩ taabalɩyɛ nɖɩ ɖɩwɛ ɛ nɛ Yehowa pɛ-hɛkʋ taa yɔ. “Yesu cosi-i se: “Pamawa se: ‘Ɛyʋ ɛɛwɛɣ tɔɔnaɣ yeke yɔɔ.’””—Luka 4:4.
(Luka 4:5-8) Ðɩnɛ ɛlɛ eleeu kpazɩ-ɩ ɖoli ñaba nɛ ɛwɩlɩ-ɩ tataa kewiyisi kpeekpe, 6 nɛ eheyi-i se: “Mankaɣ-ŋ cɛlʋʋ kewiyisi nzɩ yɔ si-ɖoŋ kpeekpe, mbʋ pʋyɔɔ yɔ matɩna nɛ mahaɣ weyi me-liu wɛɛ yɔ. 7 Ye ŋluŋ mɛn-tɛɛ kɔyɔ, ñatɩnɩ pɩtɩŋa mbʋ yɔ.” 8 Ɛlɛ Yesu cosi-i se: “Pamawa se: ‘Ŋkuluŋ ña-Kɩbaɣlʋ Ɛsɔ yeke tɛɛ.’”
w13 15/8 25 § 10
Ɛyʋ weyi pɩpɔzʋʋ se ŋkɛna?
10 Ɛzɩma pɩɩwɛ Yesu hɔɔlʋʋ taa? Sataŋ wɩlɩ Yesu “tataa kewiyisi kpeekpe, nɛ eheyi-i se: “Mankaɣ-ŋ cɛlʋʋ kewiyisi nzɩ yɔ si-ɖoŋ kpeekpe, mbʋ pʋyɔɔ yɔ matɩna nɛ mahaɣ weyi me-liu wɛɛ yɔ.” (Luka 4:5, 6) Ðenɖe Yesu kaawɛɛ yɔ, ɛtaapɩzɩɣ se ɛna tataa kewiyisi kpeekpe alɩwaatʋ kʋɖʋmtʋ taa, ɛlɛ pɩtɩla natʋ natʋyʋ yɔɔ Sataŋ tɩŋna nɛ ɛwɩlɩ-ɩ kewiyisi nzɩ se epeɣzini-i. Halɩ fɛyɛ tɩkpa Sataŋ se eheyi Yesu se: “Ye ŋluŋ mɛn-tɛɛ kɔyɔ, ñatɩnɩ pɩtɩŋa mbʋ yɔ.” (Luka 4:7) Yesu taasɔɔlɩ se ɛkɛnɩ ɛyʋ weyi Sataŋ kaasɔɔlaa se ɛkɛ yɔ. Ecosi-i kpaagbaa se: “Pamawa se: ‘Ŋkuluŋ ña-Kɩbaɣlʋ Ɛsɔ yeke tɛɛ.’”—Luka 4:8.
(Luka 4:9-12) Eleeu woni-i Yeruzalɛm, ɛkpazɩ-ɩ Ɛsɔ kuduyuu keɣye ñʋʋ taa nɛ eheyi-i se: “Ye ŋkɛ Ɛsɔ pɩyalʋ yɔ, maa hadɛ. 10 Mbʋ pʋyɔɔ yɔ pamawa se: ‘Ɛkaɣ ɖʋʋ e-tiyiyaa paɣtʋ se pɔcɔnɩ ñɔ-yɔɔ.’ 11 Nɛ ɖɔɖɔ se: ‘Pakaɣ-ŋ teɣluu pa-nandasɩ taa se pɩyɛ naɖɩyɛ etaatuuli ña-naataŋ.’” 12 Ɛlɛ Yesu cosi-i se: “Pɔtɔm se: ‘Taamaɣzɩ ña-Kɩbaɣlʋ Ɛsɔ se ŋna.’”
nwtsty tɛ multimédia
Templo ñʋʋ taa
Pɩtɩla tomnaɣ taa Sataŋ kaawoni Yesu “[templo] ñʋʋ taa [yaa templo ñʋʋ taa hɔɔlʋʋ ŋgʋ kɩkɩlɩ kʋyʋʋ yɔ]” nɛ eheyi-i se ɛlɩɩ nɛ ɛmaa tataa. Ɛlɛ lone nɖɩ ɖɩ-taa ɖeyi ɖeyi Yesu kaasɩŋaa yɔ ɖɩɩsɩŋ-ɖɩ. Tɔm piye nɖɩ palabɩnɩ tʋmɩyɛ cɩnɛ yɔ, ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩwɩlɩ templo tɩŋa. Ye mbʋ, pɩtɩla Yesu kaasɩŋ templo kʋlɔmʋʋ ŋgʋ kɩwɛnɩ wɩsɩ ɖɩlɩyɛ taa nɛ hadɛ kiŋ yɔ kɩ-ñʋʋ taa (1). Yaa ɛpɩzaɣ ɖɔɖɔ se ɛsɩŋ templo kʋlɔmʋʋ lɛɛkʋ nakʋyʋ ñʋʋ taa. Ye ɛyʋ ɛlɩnɩ lona ana a-taa naɖɩyɛ taa nɛ ɛtɔlɩ yɔ, sɩm pɩtɛŋnɩ-ɩ ye Yehowa ɛtɩɖʋ-ɩ nesi yɔ.
w13 15/8 26 § 12
Ɛyʋ weyi pɩpɔzʋʋ se ŋkɛna?
12 Yesu kaawɛ ndɩ kpem nɛ Ɛva. Ɛha-ɖʋ kɩɖaʋ kɩbaŋʋ tɩ luzuu nʋmɔʋ taa. Sataŋ ñaɣ pana nɛ ɛtɩŋnɩ nʋmɔʋ lɛɛkʋ yɔɔ nɛ ɛtakɩ Yesu, ɛlɛ Yesu lɔ piti labʋ lɩmaɣza wena apɩzaɣ se ayele nɛ ɛtakɩ Ɛsɔ yɔ. Ye ɛɛlabɩ mbʋ yɔ, pɩɩkɛnɩ tɩ kpazʋʋ. Ɛlɛ Yesu tɩla mbʋ. Ecosi Sataŋ kpayɩ se: “Pɔtɔm se: ‘Taamaɣzɩ ña-Kɩbaɣlʋ Ɛsɔ se ŋna.’”—Kalɩ Luka 4:9-12.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Luka 4:17) Pɔkɔnɩ-ɩ nayʋ Izaayii takayaɣ nɛ ekuli-kɛ nɛ ɛna nɛ ɛkalɩ tɔm tʋnɛ yɔ se:
nwtsty, Luka 4:17 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
nayʋ Izaayii takayaɣ: Izaayii takayaɣ ŋga pehiɣ teŋgu kɩsɩbʋʋ taa yɔ parchemin waa 17 paatamsɩnɩ ɖama nɛ palabɩ-kɛ. Poposi-kɛ yɔ, ka-ɖaɣlɩkɩŋ talɩ ɛzɩ mɛtanaa 7 nɛ hɔɔlʋʋ mbʋ yɔ nɛ tɔm ndʋ pama ka-taa yɔ tɩɩkpɛndɩ colonne waa 54. Takayaɣ kikpiyaɣ ŋga palakaɣnɩ tʋmɩyɛ Nazarɛɛtɩ Sinaagɔɔgɩ taa yɔ, pɩtɩla ka-ɖaɣlɩkɩŋ kaatalɩ mbʋ. Takayaɣ ñʋŋ nɛ kalɩtʋ taawɛ takayaɣ ŋga ka-taa se pɩsɩnɩ Yesu, ɛlɛ ɛpɩzaa nɛ ɛna natʋ tɔm ndʋ ɖeyi ɖeyi ɛñɩnaɣ kalʋʋ yɔ kɛlɛʋ yem. Pɩwɩlɩɣ se Yesu kaasɩm Ɛsɔtɔm camɩyɛ.
(Luka 4:25) Paamʋʋ nayʋ camɩyɛ kaaʋ ɛ-tɛtʋ taa. Eliya wɛɛ taa lɛ, lelaa kɔɖɔ Izrayɛɛlɩ taa nɛ ɛsɔdaa ɖɩɣ nɛ wɩlɩŋ kpa pɩnzɩ naadozo nɛ fenasɩ loɖo, nɛ ñɔɔsɩ sɔsɔsɩ nasɩyɩ lɩɩ ɛjaɖɛ tɩŋa taa,
nwtsty, Luka 4:25 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
pɩnzɩ naadozo nɛ fenasɩ loɖo: 1Aw 18:1 wɩlɩɣ se wɩlɩŋ “pɩnaɣ tozo ŋga taa” Eliya susaa se wɩlɩŋ ɛnɩ ɩkaɣ tɛm. Pʋyɔɔ nabɛyɛ yɔɔdʋʋ se Yesu tɔm tɩla nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ 1 Awiya takayaɣ taa tɔm. Ɛlɛ 1 Awiya takayaɣ kɛdaɣ ŋga, kaawɩlɩɣ se wɩlɩŋ tɩcɛzɩ pɩnzɩ naadozo yɔɔ. Ye papaɣzɩ kalʋʋ nɛ kɩyakʋ ŋgʋ Eliya woba nɛ eheyi Ahaabɩ wɩlɩŋ tɔm yɔ, pɩtʋʋ fɛyɩ se “pɩnaɣ tozo ŋga taa” ɛpɩsaa nɛ eheyi-i se wɩlɩŋ kaɣ sɩʋ tɩnaɣ. (1Aw 17:1) Wɩlɩŋ tɩɩkpaɣ fenasɩ loɖo, ɛlɛ pɩtʋʋ fɛyɩ se alɩwaatʋ ndʋ Eliya woba nɛ eheyiɣ Ahaabɩ wɩlɩŋ tɔm yɔ, wɩlɩŋ kaatɛm kpaʋ nɛ ɩcɛzɩ fenasɩ loɖo nɛ iɖiɣni wobu pɩ-yɔɔ. Pɩtasɩ lɛ, wɩlɩŋ tɩtɛ kpaagbaa alɩwaatʋ ndʋ Eliya tasɩ wobu Ahaabɩ cɔlɔ “pɩnaɣ tozo ŋga taa” yɔ ɛlɛ ɛlabɩ piti lakasɩ nɛ miŋ lɩɩnɩ ɛsɔdaa Karmɛɛlɩ pʋʋ yɔɔ fayɩɩɩ nɛ pʋcɔ. (1Aw 18:18-45) Pʋyɔɔ lɛ, Yesu tɔm ndʋ pama cɩnɛ yɔ tɩ nɛ ndʋ e-neu yɔɔdɩ Yak 5:17 taa yɔ, tɩlabɩ nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ 1Aw 18:1 taa tɔm.
Bibl kalʋʋ
(Luka 4:31-44) Etii Kapɛrɩnawum, Galilee tɛtʋ natʋyʋ taa, nɛ Sabaatɩ wiye lɛ, ɛwɩlɩɣ tɔm. 32 Nɛ pɩɖɩɣzɩ ɛyaa yem nɛ ɛ-tɔm wɩlʋʋ mbʋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛwɩlaɣ nɛ ɖoŋ. 33 Ɛsɔ kuduyuu tɛɛ peeɖe lɛ, ɛyʋ nɔɔyʋ kɛwɛ ɛyaa samaɣ taa, ɛ-taa nɛ fezuu kɩdɛkɛdʋʋ nakʋyʋ, nɛ ɛma kubuka sɔsɔɔ mbʋ yɔ se: 34 “Ña nɛ ɖʋ suwe, Yesu Nazarɛɛtɩ tʋ ñɛ, ŋkɔm ɖe-lesuu yaa we? Mansɩmɩ-ŋ: Ŋkɛ Ɛsɔ tɛ ɛyʋ kiɖeɖeu.” 35 Nɛ Yesu holini-i se: “Su tɔm nɛ ŋlɩɩ ɛyʋ ɛnʋ yɔ ɛ-taa.” Kpaagbaa mbʋ lɛ, eleeu lɔ ɛyʋ ɛnʋ tataa nɛ ɛlɩɩ ɛ-taa, ɛtɩwɩlɩ-ɩ ñaŋ nɩɩyɩ kaaʋ. 36 Nɛ sɔɔndʋ kpa patɩŋa payɩ nɛ pɔyɔɔdʋʋnɩ ɖama se: “Tɔm ndʋ lɛ mbʋ yɔ? Ɛñazɩɣnɩ ɖoŋ nɛ abalɩtʋ feziŋ kɩdɛkɛdɩŋ nɛ ɩlɩɣ ɖɔɖɔ!” 37 Nɛ ɛ-hɩɖɛ sɛɛ tɛtʋ ndʋ tɩ-taa pɩŋŋ. 38 Yesu lɩɩ Ɛsɔ kuduyuu tɛɛ nɛ ewolo Siimɔɔ Pɩyɛɛrɩ tɛ ɖɩɣa taa. Kɩnamɩyɛ sɔsɔyɛ naɖɩyɛ kaakpa Siimɔɔ Pɩyɛɛrɩ yɔsɔ, nɛ pɔpɔzɩ-ɩ se ɛkʋsɩ-ɩ. 39 Ɛsɩŋ ɛ-cɔlɔ nɛ ɛñazɩ kɩnamɩyɛ nɛ ɖɩɖɛɛ, nɛ halʋ yɔɔ cɛ. Ɛkʋyɩ kpaka nɛ ɛha-wɛ lɩm. 40 Wɩsɩ ɖʋwa lɛ, mba pɛwɛnɩ kʋdɔndɩnaa yɔ, pɔkɔnɩ-ɩ wɛ. 41 Aleewaa lɩɣaɣnɩ ɛyaa sakɩyɛ taa nɛ paba makɩ kubusi sɔsɔsɩ nɛ pɔtɔŋ se: “Ŋkɛ Ɛsɔ Pɩyalʋ.” Nɛ ɛñazɩɣ-wɛ nɛ ekiziɣni-wɛ se pataala nɛ ɛyaa tɩlɩ se ɛkɛ Ɛsɔ Pɩyalʋ. 42 Pɩñandaa lɛ, ɛlɩɩ ewolo kadaɣ taa nɛ ɛyaa samaɣ ñɩnɩ-ɩ nɛ kowolo katalɩ-ɩ nɛ kacaɣ se ɛcaɣ kɔ-cɔlɔ. 43 Eheyi-wɛ se: “Pɩwɛɛ se mowolo tɛtʋ lɛɛtʋ taa nɛ monsusi Ɛsɔtɔm kɩbandʋ: Mbʋ pʋyɔɔ petiyi-m.” 44 Nɛ ɛyɛlɩɣ Yuudee Ɛsɔ kuduyuŋ tɛɛ nɛ ɛwɩlɩɣ tɔm.