MWBR18 12 Ðe-wezuu caɣʋ nɛ ɖɛ-ɛsɔ sɛtʋ kpɛlɩkʋʋ takayaɣ taa tɔm kɩñɩnɩtʋ
3-9 DÉCEMBRE
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | TƲMA LABƲ 9-11
“Nazɩyʋ sɔsɔ nɔɔyʋ pɩsɩ tɔm susuyu kpekpeka tʋ”
(Tʋma Labʋ 9:1, 2) Saulo taanaɣ kaaʋ Kɩbaɣlʋ tɔm mʋyaa nɛ ɛsɩyɛ tam, ɛwɩlaɣ-wɛ ñaŋ nɛ ɛkʋʋ-wɛ, ewolo layʋ sɔsɔ cɔlɔ 2 nɛ ɛpɔzɩ takayɩsɩ se ewolo Damasi Synagoganaa taa nɛ ye ɛna pɩ-tɛ ɛyaa abalaa yaa halaa peeɖe yɔ, ɛkpa-wɛ nɛ ɛhɔkɩ-wɛ nimee nɛ etini Yerusalɛm.
Ɛgbɛyɛ sʋ laŋhɛzɩyɛ alɩwaatʋ taa
NƲMƆÐƆNAA kɩdɛkɛdaa nabɛyɛ ñɔtɩnɩ Damaasɩ, paaɖʋwa se powoki peeɖe nɛ pɔɖɔ lɩmaɣza kɩdɛkɛda wena pakpaɣaa yɔ a-yɔɔ. Nʋmɔɖɔnaa kɩdɛkɛdaa panɛ, papaɖɩɣ Yesu tɔm mʋyaa siŋŋ, pʋyɔɔ paɖʋwa se powoki nɛ palɩzɩ-wɛ pa-ɖɩsɩ taa, pɔhɔkɩ-wɛ nimee, paɖʋ-wɛ fɛyɛ nɛ powoni-wɛ Yeruzalɛm nɛ Sahedrɛɛ taa mba wɩlɩ-wɛ ñaŋ.
2 Nʋmɔɖɔnaa mba, pa-ñʋʋdʋ lɛ weyi payaɣ se Sɔɔlɩ yɔ, nɛ ɛɛtɛm calɩm kpɛdʋʋ. Pitileɖi yɔ, ɛɛwɛ Yesu tɔmkpɛlɩkɩyʋ Etiyɛɛnɩ ɖɩgʋyɛ. Nɛ ɛ-taa kaalabɩ leleŋ alɩwaatʋ ndʋ ɛ-taabalaa yaɣ Etiyɛɛnɩ pɛɛ nɛ pakʋ-ɩ yɔ. (Tʋma Labʋ 7:57–8:1) Sɔɔlɩ taasɔɔlɩ se Yesu tɔmkpɛlɩkɩyaa nazʋʋ ɛsɩɩnɩ Yeruzalɛm ɖeke, pʋyɔɔ ɛɖɛ nazɩyaa nɔɔ se panazɩ Yesu tɔmkpɛlɩkɩyaa mba pɛwɛ ageeta lɛɛna taa yɔ ɖɔɖɔ. Ɛɛsɔɔlaa se ɛɖɩzɩ ɛgbɛyɛ kɩdɛkɛdɩyɛ nɖɩ payaɣaɣ se “Nʋmɔʋ” yɔ.—Tʋma Labʋ 9:1, 2, nwt; Kalɩ aɖakaɣ Le mandat de Saul à Damas hɔɔlʋʋ 61 yɔɔ.
(Tʋma Labʋ 9:15, 16) Kɩbaɣlʋ cosi-i se: “Wolo, mbʋ pʋyɔɔ yɔ malɩzɩ-ɩ se ɛkpaɣ ma-hɩɖɛ nɛ ewoni sɩɩnaa layaa nɛ awiya nɛ Izrayɛɛlɩ piya cɔlɔ. 16 Mawɩlɩɣ-ɩ nɛ ɛtɩlɩɣ kʋñɔmɩŋ weyi ɛkaɣ-ɩ tɔɔʋ ma-hɩɖɛ yɔɔ yɔ.”
Ða-taa ɛla leleŋ se Yehowa kɛ ɖa-Mayʋ
4 Alɩwaatʋ ndʋ Yehowa cɔŋnɩ ɛyaa yɔ, ɛɛnaɣ mbʋ pɩnaɣ ɛsa yɔɔ yem yɔ. Ɛlɛ ɛcɔŋnɩ mbʋ pɩwɛ pa-laŋɩyɛ taa yɔ na. (Kalɩ 1 Samɩyɛɛlɩ 16:7b.) Yehowa wɩlɩ ɛ-wɛtʋ ndʋ kpayɩ kpayɩ alɩwaatʋ ndʋ ɛsɩ Krɩstʋ mba ɛgbɛyɛ tigiɖe yɔ. Ɛhɔm ɛyaa mba lalaa maɣzɩɣ se patɩmʋna yɔ nɛ ɛkɔnɩ-wɛ ɛ nɛ ɛ-Pɩyalʋ pɔ-cɔlɔ. (Yohanɛɛsɩ 6:44) Pa-taa nɔɔyʋ lɛ Farɩsɩ tʋ weyi payaɣ se Sɔɔlɩ yɔ. Ɛ-maɣmaɣ ɛmawa se: “Maasɩm man-tɩ kpazʋʋ, kʋñɔŋ wɩlʋʋ nɛ tʋʋ yeke.” (1 Timootee 1:13) Ɛlɛ Yehowa weyi ‘ɛtakɩɣ laŋa’ yɔ, ɛtɩmaɣzɩ se Sɔɔlɩ kaakɛ cʋʋ ŋgʋ kɩɩwazɩɣ pʋyʋ yɔ. (Aduwa 17:3) Ɛnaɣaɣ-ɩ ɛzɩ cʋʋ ŋgʋ ɛpɩzɩɣ nɛ ɛñɔɔzɩ nɛ kɩpɩsɩ ñanaɣ kɩbaŋa yɔ; nɛ ɛlɩzɩ-ɩ se esusi tɔm “sɩɩnaa layaa nɛ awiya nɛ Izrayɛɛlɩ piya.” (Tʋma Labʋ 9:15) Ɛyaa mba Yehowa naɣaɣ ɖɔɖɔ se papɩzɩɣ nɛ papɩsɩ “ñɩɣlɩm wondu” yɔ, pa-taa nabɛyɛ kaakɛ sʋlʋm kpaŋɩyaa, acɛyɛ laɖaa nɛ mɩlaa. (Roma 9:21; 1 Kɔr. 6:9-11) Alɩwaatʋ ndʋ patɩlɩ Bibl taa toovenim yɔ, pe-tisuu kpa ɖoŋ nɛ peyele se Yehowa ɛñɔɔzɩ-wɛ.
(Tʋma Labʋ 9:20-22) Ɛ nɛ tɔm mʋyaa mba paawɛ Damasi yɔ pacaɣ kɩyakɩŋ nɩɩyɩ nɛ ɛsʋʋ Ɛsɔ kuduyuŋ tɛɛ nɛ ɛwɩlɩɣ se Yesu Krɩstʋ kɛ Ɛsɔ Pɩyalʋ. 21 Nɛ mba panɩɣaɣ yɔ, pɩla pe-kpeekpe pita yem, nɛ pɔtɔŋ se: “Pɩtɩkɛ ɛnʋ lakaɣnɩ you mba payaɣ hɩɖɛ nɖɩ Yerusalɛm yɔ, nɛ ɛkɔɔ cɩnɛ pɩ-yɔɔ se ɛhɔkɩ nimee pɩ-tɛ ɛyaa nɛ ewoni-wɛ layaa sɔsaa?” 22 Saulo ɖɔŋ hiɣu e-tomnaɣ taa leleŋ nɛ ɖoŋ nɛ ɛɖɔŋ heyuu Yuda mba, mba pɛwɛ Damasi yɔ se Yesu Krɩstʋ kɛnɩ Ɛsɔ Pɩyalʋ.
Ɛgbɛyɛ sʋ laŋhɛzɩyɛ alɩwaatʋ taa
15 Maɣzɩ nɛ ŋna ɛzɩma pɩɩlabɩ samaɣ piti, nɛ ɛzɩma ka-taa kaawɩ kpem alɩwaatʋ ndʋ Sɔɔlɩ paɣzɩ Yesu yɔɔ tɔm susuu sinaagɔɔgɩwaa taa yɔ! Pɔpɔzaɣ se: “Pɩtɩkɛ ɛnʋ lakaɣnɩ you mba payaɣ hɩɖɛ nɖɩ Yeruzalɛm yɔ?” (Tʋma Labʋ 9:21) Sɔɔlɩ yɔɔdaɣ mbʋ piyeba nɛ ɛlɛɣzɩ lɩmaɣza Yesu yɔɔ yɔ pɩ-tɔm lɛ, ɛlɩzɩ pɩ-taa “kpayɩ kpayɩ” se Yesu kɛnɩ Krɩstʋ. (Tʋma Labʋ 9:22, nwt) Ɛlɛ paa palɩzɩ tɔm taa kpayɩ kpayɩ yɔ, pɩtɩkɛ ɛyaa tɩŋa tisiɣni tɩ-yɔɔ. Ɛyaa sɔnzɩ nɛ tɩ kpazʋʋ mbʋ paawɛna yɔ pɩɩyʋlʋsɩ pa-maɣzɩm, nɛ tɔm taa lɩzʋʋ kpayɩ kpayɩ taapɩzɩɣ se pikuli pa-maɣzɩm. Paa mbʋ yɔ, Sɔɔlɩ wobi ɛ-tʋmɩyɛ yɔɔ.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Tʋma Labʋ 9:4) nɛ ɛlɩɩ ɛtɔlɩ tataa nɛ ɛnɩɩ nɔɔ nakɛyɛ tɔŋɩ-ɩ se: “Saulo, Saulo! Pɩlabɩ ɛzɩma nɛ ŋlɩɣ ma-wayɩ?”
Ɛgbɛyɛ sʋ laŋhɛzɩyɛ alɩwaatʋ taa
5 Yesu sɩnzɩ Sɔɔlɩ Damaasɩ nʋmɔʋ taa lɛ, ɛtɩpɔzɩ-ɩ se: “Pɩlabɩ ɛzɩma nɛ ŋlɩɣ mɔn-tɔm mʋyaa wayɩ?” Ɛzɩ ɖɩtɛm naʋ yɔ, ɛpɔzɩ-ɩ se: “Pɩlabɩ ɛzɩma nɛ ŋlɩɣ ma-wayɩ?” (Tʋma Labʋ 9:4) Pɩwɩlɩɣ se Yesu maɣmaɣ nɩɣaɣ siziŋ nazɩm mbʋ pɩkɔŋaɣ ɛ-wayɩ tɩŋɩyaa yɔɔ yɔ pɩ-yɔɔ.—Mat. 25:34-40, 45.
6 Ye peɖiɣni-ŋ nazʋʋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ ŋtisiɣ Yesu yɔɔ yɔ, tɩlɩ se Yehowa nɛ Yesu pasɩm wɛtʋ ndʋ tɩ-taa ŋwɛɛ yɔ. (Mat 10:22, 28-31) Pɩtɩla, takɩm mbʋ pɩ-taa ɖɩwɛ lɛɛlɛɛyɔ yɔ, Ɛsɔ eeyeki se pɩsɩɩ tɩnaɣ kpaagbaa. Tɔzɩ se Sɔɔlɩ ɖʋwaɣ nesi se pakʋ Etiyɛɛnɩ nɛ ɛkpaɣaɣ Yesu tɔm mʋyaa siɣsiɣ tɩnaa pa-ɖɩsɩ taa nɛ ewokini Yeruzalɛm lɛ, Yesu naɣaɣ pɩtɩŋa. (Tʋma Labʋ 8:3) Ɛlɛ Yesu tɩɖʋ ɛ-nɔɔ tɔm ndʋ tɩ-taa alɩwaatʋ ndʋ. Paa mbʋ yɔ, Yehowa tɩŋnɩ Yesu yɔɔ nɛ ɛha Etiyɛɛnɩ nɛ tɔm mʋyaa lalaa ɖoŋ weyi pɩɩpɔzɩ-wɛ yɔ nɛ pɔɖɔkɩ pe-siɣsiɣ wɛtʋ.
(Tʋma Labʋ 10:6) Ɛsʋʋ Simoŋ nɔɔyʋ ɖɩɣa taa, ɛkɛ naataŋgbala kanɖʋ, ɛ-ɖɩɣa wɛ lɩm sɔsɔm kidiiliŋ yɔɔ.”
nwtsty, Tʋma 10:6 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
Simoŋ . . . naataŋgbala kanɖʋ [tɔna yɔɔ tʋmɩyɛ laɖʋ]: Tɔna yɔɔ tʋmɩyɛ laɖʋ lakɩnɩ tʋmɩyɛ kpɩna tɔna. Ɛlakɩnɩ tʋmɩyɛ kɔyɛ naɖɩyɛ nɛ ɛkpɛzɩɣnɩ hʋndʋ, nandʋ yaa num mbʋ payɩ pɩwɛ tɔnɛ yɔɔ yɔ. Pʋwayɩ lɛ, ɛtaa ɖɩ-yɔɔ kɔyɛ ɖoŋ ñɩnɖɛ naɖɩyɛ se pɩsa nɛ papɩzɩ pakpaɣ-ɖɩ nɛ palabɩnɩ tɔna wondu. Tɔna yɔɔ tʋmɩyɛ labʋ taakɛdɩnɩ ɛyaa sakɩyɛ mbʋ pʋyɔɔ yɔ, tɔna lɩɣ sɔŋ, pɩtasɩ lɛ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩpɔzʋʋ lɩm sakɩyɛ. Pɩtɩla pʋyɔɔ Siimɔɔ tɛ kaawɛ teŋgu nɔɔ. Pɩkɛɣnɩ Yopee tɛtʋ taa teŋgu nɔɔ. Moyizi Paɣtʋ taa lɛ, nɔɔyʋ ɛlakɩnɩ tʋmɩyɛ kpɩnɛ kɩsɩbɩyɛ hɔɔlʋʋ nakʋyʋ yɔ, ɛkɛ azuluma tʋ. (Lev 5:2; 11:39) Pʋyɔɔ lɛ, Yuuda mba sakɩyɛ niŋaɣ tɔna yɔɔ tʋmlaɖaa nɛ pataasɔɔlɩ se pasʋʋ pa-taa nɔɔyʋ tɛ. Halɩ takayaɣ ŋga payaɣ se Talmud yɔ, kɔyɔɔdɩ pʋwayɩ se pɩndʋ kuyu mʋ ñɩm nɛ ɛkɩlɩ tɔna yɔɔ tʋmlaɖʋ. Paa mbʋ yɔ, Pɩyɛɛrɩ tiyele se lɩmaɣza kɩdɛkɛda wena ɛyaa kaawɛna yɔ, aɖɩɣ-ɩ nʋmɔʋ nɛ ekizi Siimɔɔ tɛɛ sʋʋ. Ɛzɩma Pɩyɛɛrɩ taawɛɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda abalʋ ɛnɛ ɛ-yɔɔ, nɛ etisi nɛ ɛsʋʋ abalʋ ɛnʋ ɛ-tɛ yɔ, pɩsɩnɩ-ɩ nɛ pʋwayɩ lɛ, pɩwɛɛ-ɩ kɛlɛʋ se ɛsʋʋ sɩɩnaa layʋ nɔɔyʋ tɛ nɛ esusi-i tɔm. Bibl yɔɔ lɔŋsɩnɖaa nabɛyɛ maɣzɩɣ se Grɛɛkɩ tɔm piye nɖɩ pɛɖɛzaa se “tɔna yɔɔ tʋmlaɖʋ” (byrseusʹ) yɔ, ɖɩkɛnɩ Siimɔɔ hɩɖɛ kɩsɛsɛyɛ.
Bibl kalʋʋ
(Tʋma Labʋ 9:10-22) Tɔm mʋyʋ nɔɔyʋ kɛwɛ Damasi, ɛ-hɩɖɛ lɛ Anania. Kɩbaɣlʋ lɩɩ ɛ-yɔɔ nɛ ɛyaa-ɩ se: ‘Anania.’ Ɛlɛ sɛɛ se: ‘Ma yɔ, Kɩbaɣlʋ.’ 11 Nɛ Kɩbaɣlʋ heyi-i se: “Kʋyɩ nɛ ŋtii habɩyɛ nɖɩ payaɣ-ɖɩ se siɣsiɣ habɩyɛ yɔ ɖɩ-yɔɔ nɛ ŋñɩnɩ Yudasi ɖɩɣa taa weyi payaɣ-ɩ se Saulo Tarsisi tʋ yɔ; lɛɛlɛɛyɔ eɖiɣni tɩmʋʋ; nɛ 12 ɛna abalʋ nɔɔyʋ sʋ ɛ-yɔɔ, ɛ-hɩɖɛ lɛ Anania nɛ ɛkpazɩ nesi ɛ-yɔɔ se ɛna.” 13 Anania cosi se: “Kɩbaɣlʋ, manɩ tɔm sakɩyɛ ɛyʋ ɛnʋ ɛ-yɔɔ se ɛwɩlɩɣ ñaŋ sɔsɔŋ ñɛ-ɛyaa kiɖeɖema Yerusalɛm tɛtʋ taa, 14 Nɛ layaa sɔsaa ha-ɩ ɖoŋ se ɛhɔkɩ nimee mba payaɣ ña-hɩɖɛ yɔ pe-kpeekpe.” 15 Kɩbaɣlʋ cosi-i se: “Wolo, mbʋ pʋyɔɔ yɔ malɩzɩ-ɩ se ɛkpaɣ ma-hɩɖɛ nɛ ewoni sɩɩnaa layaa nɛ awiya nɛ Israɛlɩ piya cɔlɔ. 16 Mawɩlɩɣ-ɩ nɛ ɛtɩlɩɣ kʋñɔmɩŋ weyi ɛkaɣ-ɩ tɔɔʋ ma-hɩɖɛ yɔɔ yɔ. 17 Nɛ Anania kʋyɩ ewolo nɛ ɛsʋʋ ɖɩɣa nɛ ɛkpazɩ nesi ɛ-yɔɔ, mbʋ yɔ se: “Koobu Saulo! Yesu ɖa-Kɩbaɣlʋ tiyini-m, weyi ɛlɩ ñɔ-yɔɔ nʋmɔʋ taa, ŋkɔŋaɣ lɛ, se ñɛ-ɛsa ikuli nɛ Fezuu Kiɖeɖeu sʋʋ ña-taa.” 18 Ðɩnɛ ɛlɛ, pʋyʋ nɔɔyʋ tɩlɩɣnɩ ɛ-ɛsɩndaa kayɩmayɩŋ tɩyɛ nɛ pɩtɔlɩ tataa, nɛ ɛ-ɛsa kuli nɛ ɛnaɣ. Ɛkʋyɩ nɛ pɔsɔ-ɩ lɩm, 19 nɛ ɛtɔɔ tɔɔnaɣ lɛ, ehiɣ ɖoŋ. 20 Ɛ nɛ tɔm mʋyaa mba paawɛ Damasi yɔ pacaɣ kɩyakɩŋ nɩɩyɩ nɛ ɛsʋʋ Ɛsɔ kuduyuŋ tɛɛ nɛ ɛwɩlɩɣ se Yesu Krɩstʋ kɛ Ɛsɔ Pɩyalʋ. 21 Nɛ mba panɩɣaɣ yɔ, pɩla pe-kpeekpe pita yem, nɛ pɔtɔŋ se: “Pɩtɩkɛ ɛnʋ lakaɣnɩ you mba payaɣ hɩɖɛ nɖɩ Yerusalɛm yɔ, nɛ ɛkɔɔ cɩnɛ pɩ-yɔɔ se ɛhɔkɩ nimee pɩ-tɛ ɛyaa nɛ ewoni-wɛ layaa sɔsaa?” 22 Saulo ɖɔŋ hiɣu e-tomnaɣ taa leleŋ nɛ ɖoŋ nɛ ɛɖɔŋ heyuu Yuda mba, mba pɛwɛ Damasi yɔ se Yesu Krɩstʋ kɛnɩ Ɛsɔ Pɩyalʋ.
10-16 DÉCEMBRE
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | TƲMA LABƲ 12-14
“Barnaabaasɩ nɛ Pɔɔlɩ palabɩ kpɛlɩkɩyaa poliŋ ageeta taa”
(Tʋma Labʋ 13:2, 3) Kɩyakʋ nakʋyʋ pelizaɣ Kɩbaɣlʋ Kilizaɣ nɛ pɔhɔkʋʋ nɔɔ lɛ, fezuu kiɖeɖeu heyi-wɛ se: “Ɩkɛzɩ-m kɩjaʋ Saulo nɛ Barnabe, tʋmɩyɛ nɖɩ maya-wɛ se pala yɔ ɖɩ-yɔɔ.” 3 Pɛtɛm nɔsɩ hɔkʋʋ nɛ Ɛsɔ tɩmnʋʋ lɛ, pakpazɩ nesi pɔ-yɔɔ nɛ peyele-wɛ se pɛɖɛɛ pa-nʋmɔʋ.
“Tɔm mʋyaa taa nɛ fezuu kiɖeɖeu leleŋ kɔŋgɔ”
4 Ɛbɛ yɔɔ kpem fezuu kiɖeɖeu lɩzɩ Sɔɔlɩ nɛ Barnaabaasɩ hɔɔlʋʋ se pala “tʋmɩyɛ”? (Tʋma Labʋ 13:2) Bibl ticosi tɔm ndʋ tɩ-yɔɔ. Ðɩnawa se fezuu kiɖeɖeu ɖiyina nɛ palɩzɩ ɛyaa mba. Tɔm natʋyʋ fɛyɩ Masɩ taa nɛ tɩwɩlɩɣ se nayaa nɛ wɩlɩyaa mba paawɛ Antɩyɔɔsɩ yɔ paakaɖɩnɩ lɩmaɣzɩyɛ nɖɩ. Ɛlɛ pɩɩkɛdɩnɩ-wɛ se palɩzɩ ɛyaa mba; nɛ patɩlabɩ-wɛ sʋsɩ. Maɣzɩ nɛ ŋna ɛzɩma pɩɩlabɩ Barnaabaasɩ nɛ Sɔɔlɩ alɩwaatʋ ndʋ po-koobiya ‘hɔkɩ nɔsɩ, patɩmɩ pɔ-yɔɔ, patɩnɩ pe-nesi pɔ-yɔɔ nɛ peyebi-wɛ nɛ pɛɖɛɛ yɔ!’ (Tʋma Labʋ 13:3) Ða ɖɔɖɔ pɩwɛɛ se ɖɩɖʋ nesi mba pahaɣ-wɛ wala naayɛ ɛgbɛyɛ taa yɔ, pɩkpɛndɩnɩ mba palɩzɩɣ-wɛ se pɛkɛnɩ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa yɔ. Mbʋ ɛzɩ ɖɩɩlabɩ mba pahaɣ-wɛ wala ana yɔ sʋsɩ lɛ, pɩwɛɛ se ‘ɖe-liu ɛwɛɛ-wɛ nɛ ɖɩsɔɔlɩ-wɛ pɩŋŋ, pa-tʋmɩyɛ yɔɔ.’—1 Tes. 5:13.
(Tʋma Labʋ 13:12) Tɔm hʋyʋ na mbʋ pɩlaba yɔ lɛ, etisi Kɩbaɣlʋ tɔm sʋʋ ɛ-taa.
(Tʋma Labʋ 13:48) Sɩɩnaa layaa nɩ mbʋ lɛ, pa-taa la leleŋ nɛ pasaŋ Kɩbaɣlʋ tɔm, nɛ mba Ɛsɔ kaañɔɔzaa se pehiɣ tam tam wezuu yɔ, papɩsɩ pa-laŋa.
(Tʋma Labʋ 14:1) Patalɩ Ikonium lɛ, powolo pasʋʋ Yuda mba Ɛsɔ kuduyuu tɛɛ, nɛ pɔyɔɔdɩ tɔm yɔɔdʋʋ nabʋyʋ nɛ Yuda mba sakɩyɛ nɛ sɩɩnaa layaa pamʋ Ɛsɔtɔm.
Yehowa ɖoŋ taa lɛ, pɔyɔɔdaɣ tɔm nɛ abalɩtʋ
5 Kajalaɣ lɛ, Pɔɔlɩ nɛ Barnaabaasɩ pasɩŋ Galaatii egeetiye taa tɛtʋ ndʋ payaɣ se Ikoniyɔm yɔ tɩ-taa. Grɛɛkɩ mba sɔnzɩ kaatɔyɩ tɛtʋ ndʋ tɩ-taa. Yuuda mba nɛ mba papɩsɩ pa-tɩ Yuuda mba yɔ, paaɖɔ tɛtʋ ndʋ tɩ-taa. Ɛzɩ Pɔɔlɩ nɛ Barnaabaasɩ patɩɩlakʋʋ yɔ, pasʋ sinaagɔɔgɩ taa nɛ papaɣzɩ tɔm susuu. (Tʋma Labʋ 13:5, 14) “Pɔyɔɔdɩ tɔm yɔɔdʋʋ nabʋyʋ nɛ Yuuda mba sakɩyɛ nɛ sɩɩnaa layaa pamʋ Ɛsɔtɔm.”—Tʋma Labʋ 14:1.
(Tʋma Labʋ 14:21, 22) Pɛtɛm tɛtʋ ndʋ tɩ-taa tɔm wɩlʋʋ nɛ pehiɣ tɔm mʋyaa cabɩ lɛ, Paulo nɛ Barnabe papɩsɩ pɔkɔɔ Listresi, Ikonium nɛ Antiokia. 22 Pakpazɩɣ tɔm mʋyaa laŋa ɖoŋ, papakɩ-wɛ se pɔɖɔkɩ tisuu kpam, mbʋ yɔ se: “Pɩwɛnɩ-ɖʋ se ɖɩtɔɔ kʋñɔmɩŋ pɩŋŋ nɛ pʋcɔ ɖɩsʋʋ ɛsɔdaa kewiyaɣ taa.”
w14 1/9 13 § 4-5
Paa ɖɩkatɩɣ “kʋñɔmɩŋ” sakɩyɛ Ɛsɔ sɛtʋ taa yɔ, ɖɩɖɔkɩ kpam
4 Pɔɔlɩ nɛ Barnaabaasɩ powoba nɛ posusi tɔm Dɛɛrɩbee tɛtʋ taa nɛ pɩtɛ lɛ, “papɩsɩ pɔkɔɔ Listrɩ, Ikoniyɔm nɛ Antɩyɔɔsɩ. Pakpazɩɣ tɔm mʋyaa laŋa ɖoŋ, papakɩ-wɛ se pɔɖɔkɩ tisuu kpam, mbʋ yɔ se: ‘Pɩwɛnɩ-ɖʋ se ɖɩtɔɔ kʋñɔmɩŋ pɩŋŋ nɛ pʋcɔ ɖɩsʋʋ ɛsɔdaa Kewiyaɣ taa.’” (Tʋma 14:21, 22) Tɔm ndʋ, tɩpɩzɩɣ tɩlabɩ-ɖʋ piti kajalaɣ taa, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ye peheyi ɛyʋ se ɛkaɣ ‘kʋñɔmɩŋ tɔɔʋ’ yɔ, pɩɩkpazɩɣ ɛ-laŋɩyɛ ɖoŋ ɛlɛ pɩkɔŋnɩ-ɩ wɩzasɩ na. Ye mbʋ, ɛbɛ yɔɔ pɔtɔŋ se Pɔɔlɩ nɛ Barnaabaasɩ ‘pakpazaɣ tɔm mʋyaa laŋa ɖoŋ,’ ŋgʋ kʋñɔmɩŋ tɔm peheyaɣ-wɛ?
5 Ye ɖɩcɔnɩ tɔm ndʋ Pɔɔlɩ yɔɔdaa yɔ tɩ-taa camɩyɛ yɔ, ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩna ɛzɩma pocosi tɔm ndʋ tɩ-yɔɔ yɔ. Pɔɔlɩ tɩyɔɔdɩ yem se: “Pɩwɛnɩ-ɖʋ se ɖɩtɔɔ kʋñɔmɩŋ pɩŋŋ.” Ɛlɛ ɛtɔm se: “Pɩwɛnɩ-ɖʋ se ɖɩtɔɔ kʋñɔmɩŋ pɩŋŋ nɛ pʋcɔ ɖɩsʋʋ ɛsɔdaa Kewiyaɣ taa.” Ye mbʋ, ye tɔm mʋyaa ɩɖɔkɩ pa-tɩ kpam yɔ, pakaɣ wazasɩ hiɣu; nɛ sɩ-yɔɔ Pɔɔlɩ ñɩɣ niye. Pʋyɔɔ pɔtɔŋ se ɛkpazɩ pa-laŋa ɖoŋ. Wazasɩ nzɩ, sɩtɩkɛ ɖoziye tɔm. Yesu maɣmaɣ yɔɔdaa se: “Weyi ɛɖɔkɩ kpam nɛ pɩkɔɔ pɩtɛ lɛ, ɛnʋ kaɣnɩ ɛ-ñʋʋ yabʋ.”—Mat. 10:22.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Tʋma Labʋ 12:21-23) Paɖʋ kaakʋ ŋgʋ yɔ, ki-wiye lɛ, Herodu suu e-kewiyaɣ tokonaa, ɛlɩɩ ɛcaɣ e-kpelaɣ yɔɔ, nɛ ɛpakɩ ɛyaa lɛ, 22 samaɣ sʋʋ kubusi mabʋ yɔɔ se: “Ɛgɔlɩmɩyɛ naɖɩyɛ yɔɔdʋʋna, pɩtɩkɛ ɛyʋ nɔɔyʋ!” 23 Peeɖe peeɖe yɔ lɛ, Kɩbaɣlʋ tiyiyu nɔɔyʋ tɩmabɩ-ɩ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛtɩsa Ɛsɔ, sonzoowa tɔɔ-ɩ, nɛ etisi fezuu.
w08 15/5 32 § 7
Tʋma Labʋ takayaɣ taa lɩmaɣza sɔsɔna
12:21-23; 14:14-18. Eroodi tisi kɛlɛʋ yem nɛ ɛmʋ samtʋ ndʋ pɩɩpɔzaa se pɛcɛlɩ Ɛsɔ yɔ. Ɛ-wɛtʋ tʋnɛ tɩɩwɛ ndɩ kpem nɛ Pɔɔlɩ nɛ Barnaabaasɩ pa-ñɩndʋ; paba kizi kpaagbaa se pataaha-wɛ samtʋ ndʋ patɩmʋna yɔ. Paa tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩtɩɩlabɩ Yehowa sɛtʋ taa yɔ, pɩtɩmʋna se ɖɩñɩnɩ se paɖʋ-ɖʋ hɩɖɛ pɩ-yɔɔ.
(Tʋma Labʋ 13:9) Ðɩnɛ ɛlɛ, Saulo weyi payaɣ-ɩ ɖɔɖɔ se Paulo yɔ, weyi fezuu Kiɖeɖeu kosu ɛ-taa ɖo yɔ, ɛcɔnɩ-ɩ cuɖuɖuɖu
nwtsty Tʋma 13:9 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
Sɔɔlɩ weyi payaɣ-ɩ ɖɔɖɔ se Pɔɔlɩ yɔ: Kpaɣnɩ cɩnɛ papaɣzɩ yaʋ Sɔɔlɩ se Pɔɔlɩ. Apostoloo Pɔɔlɩ kɛ Ebree pɩɣa, nɛ palʋlɩ-ɩ lɛ, ɛɛwɛnɩ waɖɛ nɛ ɛkɛnɩ ɖɔɖɔ Roma tʋ. (Tʋma 22:27, 28; Fil 3:5) Pʋyɔɔ lɛ, pɩtɩla ɖooo e-pitu taa paaha-ɩ hɩla naalɛ; Ebree hɩɖɛ Sɔɔlɩ nɛ Roma hɩɖɛ Pɔɔlɩ. Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, Yuuda mba, kɔzɩ kɔzɩ mba pataawɛɛ Izrayɛɛlɩ yɔ, ɖoŋ ɖoŋ lɛ paawɛnɩ hɩla naalɛ naalɛ. (Tʋma 12:12; 13:1) Mbʋ ɖɔɖɔ Pɔɔlɩ hɔʋ taa mba nabɛyɛ kaawɛnɩ Roma hɩla nɛ Grɛɛkɩ hɩla. (Roma 16:7, 21) Pɔɔlɩ kaakɛnɩ “sɩɩnaa layaa tɛ apostoloo” nɛ pɩɩwɛɛ se esusi tɔm mba patɩkɛ Yuuda mba yɔ. (Roma 11:13) Pɩtɩla ɛmaɣzaɣ se ye paya-ɩ nɛ Roma hɩɖɛ yɔ, piyeki nɛ ɛyaa mʋ-ɩ camɩyɛ nɛ pɩkɩlɩ. (Tʋma 9:15; Gal 2:7, 8) Nabɛyɛ maɣzɩɣ se ɛsɛ Roma hɩɖɛ se ɛɖʋnɩ hɩɖɛ Sɛrɩjiyuusi Poluusi, ɛlɛ tɔm ndʋ tɩɩkɛɣnɩ toovenim, mbʋ pʋyɔɔ yɔ, etikizi hɩɖɛ nɖɩ alɩwaatʋ ndʋ ɛkʋyɩ Siiprɩ yɔ. Lalaa ñamaɣzɩɣ se Pɔɔlɩ kizi Ebree hɩɖɛ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛzɩma payaɣ-ɖɩ Grɛɛkɩ kʋnʋŋ taa yɔ, pɩnɩɣzɩnɩ Grɛɛkɩ tɔm piye naɖɩyɛ. Ðɩɖɩ tɔbʋʋ lɛ se ɛyʋ (yaa kpɩnɛ) nɖɩ ɖɩɖɔŋ nɛ ɖɩkʋndʋʋ yɔ.—Tʋma 7:58.
Pɔɔlɩ: Krɩstʋ mba Grɛɛkɩ Masɩ taa lɛ, hɩɖɛ Pau’los nɖɩ palɩzɩnɩ-ɖɩ Laatɛɛ hɩɖɛ Paulus taa yɔ, ɖɩ-tɔbʋʋ lɛ, “ññɩɩ, pazɩ.” Palabɩnɩ hɩɖɛ nɖɩ tʋmɩyɛ tam 157 Krɩstʋ Mba Grɛɛkɩ Masɩ taa nɛ pɔyɔɔdɩnɩ apostoloo Pɔɔlɩ tɔm, nɛ palabɩnɩ-ɖɩ tʋmɩyɛ tam kʋɖʋm nɛ pɔyɔɔdɩnɩ Siiprɩ egeetiye ñʋʋdʋ Sɛrɩjiyuusi Poluusi tɔm.—Tʋma 13:7.
Bibl kalʋʋ
(Tʋma Labʋ 12:1-17) Wɛɛ ana a-taa lɛ, wiyaʋ Herodu kʋsɩ nesi se ɛwɩlɩ Cejewiye taa mba nabɛyɛ ñaŋ. 2 Ɛkʋ Yakubu, Yohannɛsɩ koobu, nɛ laɣɖɛ. 3 Ɛnawa se pɩkɛdɩnɩ Yuda mba lɛ, ɛkpa ɖɔɖɔ Petro. Pɩɩkɛ Paska wɛɛ taa. 4 Pakpa-ɩ lɛ, paɖʋ-ɩ salaka nɛ sɔɔjanaa canɖaŋ nɩnsa ɖaŋ ɛ-yɔɔ. Paa ŋgʋ lɛ kɩ-taa nɛ sɔɔjanaa naanza. Herodu liu kɛwɛɛ se Paska wayɩ lɛ, paahʋʋ-ɩ nɛ tɔm ɛyaa samaɣ ɛsɩndaa. 5 Petro wɛ salaka taa mbʋ lɛ, Krɩstʋ mba wɛɛ ɖɔɖɔ patɩmɩɣnɩ Ɛsɔ ɛ-yɔɔ kaahɛzaɣ. 6 Ðoo wena pɩɖɩɣnɩ-yɛ yɔ, a-taa lɛ, Herodu ɖaŋaa se tɛʋ efe nɛ ewoni-i samaɣ cɔlɔ lɛ, Petro ɖowaɣ sɔɔjanaa naalɛ hɛkʋ taa, yomakpasɩ nasɩlɛ taa, nɛ hulisinaa sɩŋaa nɛ paɖaŋ salaka nɔnɔɔ yɔɔ. 7 Pɩkɛdaa lɛ, Kɩbaɣlʋ tiyiyu nɔɔyʋ tɩlɩʋ ɛ-yɔɔ, nɛ mintʋsʋʋ nakʋyʋ ñandɩ salaka kuduyuu tɛɛ ñammm. Pɩma Petro hʋyʋʋ yɔɔ nɛ pifezi-i mbʋ yɔ se: “Kʋyɩ kpaka.” Kpaagbaa mbʋ lɛ yomakpasɩ nzɩ sɩtɩcɛbʋ e-nesi tɛɛ. 8 Nɛ tiyiyu heyi-i se: “Ta ña-tamaɖɛ nɛ ŋlɛɛ ña-naataŋgbala.” Ɛla ɖɔɖɔ mbʋ; nɛ eheyi-i se: “Lɛɛlɛɛyɔ, suu ño-toko nɛ ŋtɩŋ ma-wayɩ.” 9 Nɛ ɛlɩɩ ɛtɩŋɩɣ ɛ-wayɩ, nɛ ɛtɩtɩlɩ se mbʋ tiyiyu lakaɣ yɔ pɩkɛ tɩtɩm, ɛsɩm se eɖozaɣ kuɖozu. 10 Pɛɖɛɛ sɔɔjanaa canɖaʋ kɔɔnɔɔ ŋgʋ yɔɔ, naalɛ ŋgʋ yɔɔ, nɛ patalɩ ñɩɣtʋ tɛya cɔlɔ, wena atʋlʋʋ nɛ awayɩ yɔ, atʋlɩ a-tɩ. Palɩwa lɛ, pakpaɣ nʋmɔsɔka nakɛyɛ nɛ kpaagbaa mbʋ lɛ, tiyiyu mʋʋ ɛ-cɔlɔ. 11 Piɖiɣzini Petro nɛ ɛtɔŋ se: “Lɛɛlɛɛyɔ, mansɩm siŋŋ se Kɩbaɣlʋ tiyi e-tiyiyu se ɛkɔɔ ɛlɩzɩ-m Herodu nɛ Yuda mba samaɣ pe-nesi tɛɛ.” 12 Eɖiɣzini ɛ-tɩ lɛ, ewolo Maria tɛ, Yohannɛsɩ Maarkɩ ɖoo, ɖɩɣa taa, ɖɩnɖɩ tɔm mʋyaa kekpeɣli sakɩyɛ nɛ patɩmɩɣ yɔ. 13 Ɛma nɔnɔɔ yɔɔ nɛ pɩɣa peleɣa nakɛyɛ, payaɣ-kɛ se Rhode, kalɩɩ nɛ kewelisiɣ. 14 Keɖiɣzini Petro nɔɔ nɛ kapɩsɩnɩ ka-taa leleŋ, katɩtʋlɩ tɛya, nɛ keheyi se Petro talaa nɛ ɛwɛɛ nɔnɔɔ taa. 15 Pɔtɔŋ-kɛ se: “Ŋsʋ kpaaŋ!” Ɛlɛ kɛwɛɛ kɔtɔŋ se pɩkɛ tɔm siŋŋ. Ðɩnɛ ɛlɛ pɔtɔŋ-kɛ se: “Pɩkɛ e-tiyiyu.” 16 Petro wɛɛ ɛmakɩ nɔnɔɔ yɔɔ. Patʋlaa lɛ pana se ɛnʋ toovenim taa, nɛ sɔɔndʋ kpa-wɛ. 17 Ɛlɛ ɛwɩlɩ-wɛ nesi se posu nɛ ɛkɛdɩ-wɛ Kɩbaɣlʋ lɩzɩ-ɩ salaka taa lɩzʋʋ mbʋ yɔ. Ɛtasɩ se: “Iheyi-tʋ Yakubu nɛ koobiya.” Pʋwayɩ lɛ ɛlɩɩ nɛ ɛcaŋ ewolo ɖoli lɛɛɖɛ.
17-23 DÉCEMBRE
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | TƲMA LABƲ 15-16
“Patɩŋnɩ Ɛsɔtɔm yɔɔ nɛ pa-tɩŋa pakpaɣ lɩmaɣzɩyɛ kʋɖʋmɖɩyɛ”
(Tʋma Labʋ 15:1, 2) Pɩtɛ lɛ, ɛyaa nabɛyɛ lɩɩnɩ Yudea nɛ pɔkɔɔ pawɩlɩɣ koobiya se: “Ye ɩɩpɛlɩɣ mɩ-tɩ ɛzɩ Mooze paɣtʋ pɔzʋʋ yɔɔ yɔ, ɩɩpɩzɩɣ nɛ ɩya mɩ-ñʋŋ”. 2 Putuli pɩŋŋ nɛ you lɩɩ pa nɛ Paulo nɛ Barnabe pɛ-hɛkʋ taa, pɔtɔ se: “Paulo nɛ Barnabe nɛ nabɛyɛ, pakpa Yerusalɛm apostoloowaa nɛ sɔsaa cɔlɔ nɛ pahʋʋ tɔm ndʋ.
“Putuli pɩŋŋ nɛ you lɩɩ”
8 Luka wobi pɩ-yɔɔ se: “Putuli pɩŋŋ nɛ you lɩɩ [ɛyaa nabɛyɛ] nɛ Pɔɔlɩ nɛ Barnaabaasɩ pɛ-hɛkʋ taa, [ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa] tɔ se: Pɔɔlɩ, Barnaabaasɩ nɛ nabɛyɛ, pakpa Yeruzalɛm apostoloowaa nɛ sɔsaa cɔlɔ nɛ pahʋʋ tɔm ndʋ.” (Tʋma Labʋ 15:2) Pɔyɔɔdʋʋ se “putuli pɩŋŋ nɛ you lɩɩ” yɔ, pɩwɩlɩɣ se mba pɔhɔŋaɣ tɔm yɔ, pa-taa paa weyi lɛ, ɛɛñɔnɩ ɛ-lɩmaɣza cɩŋ cɩŋ nɛ Antɩyɔɔsɩ ɛgbɛyɛ taapɩzɩɣ se ɖɩcɔnɩ tɔm ndʋ ti-ɖeɖe. Pɩsa nɛ laŋhɛzɩyɛ nɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ wɛɛ ɛgbɛyɛ taa lɛ, ɛzʋtʋyaa kpaɣ lɩmaɣzɩyɛ se powoni tɔm ndʋ “Yeruzalɛm apostoloowaa nɛ sɔsaa cɔlɔ;” mba kaakɛnɩnɩ nɔɔɖɛyaa ɛgbɛyɛ. Ɛbɛ ɖɩpɩzɩɣ ɖɩkpɛlɩkɩ Antɩyɔɔsɩ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa cɔlɔ?
(Tʋma Labʋ 15:13-20) Pɛtɛm yɔɔdʋʋ lɛ, Yakubu kpaɣ tɔm mbʋ yɔ se: “Koobiya iwelisini-m. 14 Simoŋ kɛdaa se ɖooo kiɖe tɛɛ Ɛsɔ tam tamaɣ se ɛlɩzɩɣ sɩɩnaa layaa hɛkʋ taa samaɣ nakɛyɛ se payaa-kɛ ɛ-hɩɖɛ. 15 Mbʋ ɖɔɖɔ nayaa kɔtɔma, mbʋ pʋyɔɔ yɔ paamawa se: 16 Pʋwayɩ lɛ, mankaɣ kɔm nɛ mankʋsɩ Davidi kizinziku ŋgʋ kɩɩtɔlaa yɔ. Mankaɣ kʋsʋʋ kɩ-tambaɣ nɛ manɖaɣnɩ-kʋ sɩzʋʋ. 17 Nɛ ɛyaa mba pakazaa yɔ, pañɩnɩ Kɩbaɣlʋ, ɖɔɖɔ ɛzɩ ajɛɛ kpeekpe wena paha-yɛ ma-hɩɖɛ yɔ, Kɩbaɣlʋ tɔŋnɩ mbʋ. 18 Ɛnʋ weyi ɛlakɩ nɛ patɩlɩɣ tɔm ndʋ yɔ ɖooo pɩnzɩ nɛ pɩnzɩ yɔ. 19 Mbʋ pʋyɔɔ yɔ mɔntɔŋ se ɩtaacaa sɩɩnaa layaa mba papɩsɩɣ pa-laŋa yɔ, tɔm. 20 Pɔpɔzɩ-wɛ tɔm kʋyʋmtʋ se pataatɔɔ nandʋ ndʋ pakʋ sɩɩnaa yɔɔ yɔ, nɛ paɖaŋ pa-tɩ nɛ hatiye, nɛ pataatɔɔ kpɩna wena patam a-liu tɛɛ kɩtam, nɛ calɩm tɩlɩɩ yɔ.
w12 15/1 5 § 6-7
Toovenim Krɩstʋ mba ñaŋ Ɛsɔtɔm
6 Masɩ taa tɔm ndʋ tɩsɩnɩ-wɛ nɛ pɔcɔnɩ tɔm ndʋ ti-ɖeɖe yɔ tɩwɛ Amoosi 9:11, 12 taa. Masɩ nzɩ palabɩnɩ tʋmɩyɛ Tʋma Labʋ 15:16, 17 taa. Pama peeɖe se: “Mankaɣ kɔm nɛ mankʋsɩ Daviid kizinziku ŋgʋ kɩɩtɔlaa yɔ. Mankaɣ kʋsʋʋ kɩ-tambaɣ nɛ manɖaɣnɩ-kʋ sɩzʋʋ. Nɛ ɛyaa mba pakazaa yɔ, pañɩnɩ Kɩbaɣlʋ, ɖɔɖɔ ɛzɩ ajɛɛ kpeekpe wena paha-yɛ ma-hɩɖɛ yɔ, Kɩbaɣlʋ tɔŋnɩ mbʋ.”
7 Ɛlɛ nɔɔyʋ pɩzɩɣ nɛ ɛyɔɔdɩ se, ‘Masɩ sɩnɛ sɩtɩyɔɔdɩ se pɩtɩcɛyɩ se pɛpɛlɩ sɩɩnaa layaa.’ Pɩkɛ toovenim, ɛlɛ Yuuda ñɩma mba paapɩsɩ Krɩstʋ ñɩma yɔ, paanɩ tɔm taa camɩyɛ. Yuuda mba taakpakɩɣ sɩɩnaa layaa mba pɛpɛlɩ-wɛ yɔ se pɛkɛ ‘ajɛɛ lɛɛna taa mba,’ ɛlɛ pakpakaɣ-wɛ se pɛkɛ po-koobiya. (Ejl 12:48, 49) Kɩɖaʋ nakʋyʋ yɔ: Septante ŋgʋ Bagster ɖɛzaa yɔ kɩ-taa, Ɛstɛɛrɩ 8:17 yɔɔdʋʋ se: “Paapɛlɩ sɩɩnaa layaa sakɩyɛ nɛ papɩsɩ Yuuda mba.” Ye mbʋ, Masɩ kaayɔɔdʋʋ se ajɛɛ kpeekpe (sɩɩnaa layaa mba patɩpɛlɩ-wɛ yɔ) ɖɔɖɔ ɛzɩ mba pɩkazɩ Izrayɛɛlɩ ɖɩɣa taa yɔ, (Yuuda mba nɛ sɩɩnaa layaa mba pɛpɛlɩ-wɛ nɛ papɩsɩ pa-tɩ Yuuda mba yɔ) pakaɣ pɩsʋʋ samaɣ kʋɖʋmaɣ yɔ nɛ payaa Ɛsɔ hɩɖɛ yɔ, pɩ-taa kaatʋ kpayɩ kpayɩ. Pɩtaakɛnɩ kɩjɛyʋʋ sɩɩnaa layaa mba paasɔɔlaa se papɩsɩ Krɩstʋ mba yɔ se pɛpɛlɩ-wɛ.
(Tʋma Labʋ 15:28, 29) Ða nɛ fezuu kiɖeɖeu ɖɩtɔm se: Pataasɔzɩ-mɩ paɣtʋ natʋyʋ, ɛlɛ sɔsɔtʋ tʋnɛ yɔ ti-yeke: 29 ɩsɔ nandʋ ndʋ pakʋ sɩɩnaa yɔɔ yɔ, calɩm, yaa kpɩnɛ nɖɩ ɖɩ-calɩm tikpe yɔ, ɖɩ-nandʋ, nɛ ikizi acɛyɛ labʋ, ye ikizi pɩtɩŋa payɩ mbʋ yɔ yɔ, ɩlabɩ camɩyɛ. Ɩɖɔkɩ kpam, wele wele.”
(Tʋma Labʋ 16:4, 5) Tɛtʋ ndʋ ewokaɣ tɩ-taa yɔ, ɛwɩlaɣ nɛ ɛpazɩɣ peeɖe mba se pɔɖɔkɩ paɣtʋ ndʋ apostoloowaa nɛ Yeruzalɛm sɔsaa paɖʋwa yɔ, nɛ 5 cejewiye nɖɩ ɖɩɖɔŋ huuu kaakʋ kaakʋ.
Ɛkpazɩɣ agbaa ɖoŋ
18 Pɔɔlɩ nɛ Timootee palabɩ tʋmɩyɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ taa pɩnzɩ sakɩyɛ. Paakɛ Ɛsɔ sɛtʋ tʋmlaɖaa nʋmɔɖɔnaa mba nɔɔɖɛyaa ɛgbɛyɛ ɖʋwaɣ-wɛ tʋma ndɩ ndɩ yɔ. Bibl heyiɣ-ɖʋ se: ‘Tɛtʋ ndʋ powokaɣ tɩ-taa yɔ, pawɩlaɣ nɛ papazɩɣ peeɖe mba se pɔɖɔkɩ paɣtʋ ndʋ apostoloowaa nɛ Yeruzalɛm sɔsaa paɖʋwa yɔ.’ (Tʋma Labʋ 16:4) Pɩtʋʋ fɛyɩ se agbaa kaaɖɔm nʋmɔʋ ŋgʋ apostoloowaa nɛ Yeruzalɛm sɔsaa kaawɩlɩ-wɛ yɔ kɩ-yɔɔ. Mbʋ pɩlɩ pa-ñamtʋ ndʋ tɩ-taa yɔ lɛ se ‘agbaa wɛɛ nɛ akpaɣ ɖoŋ tisuu taa nɛ ahukuu paa ɖooye.’—Tʋma Labʋ 16:5.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Tʋma Labʋ 16:6-9) Pɛyɛlɩ Frygia nɛ Galatia tɛtʋ taa, Fezuu kiɖeɖeu ɖaŋ-wɛ se pataasusi tɔm Asia. 7 Patalɩ Myzia kamaɣ yɔɔ lɛ, pamaɣzɩ se pasʋʋ Bytinia ɛjaɖɛ taa, ɛlɛ Yesu Fezuu tɩha-wɛ nʋmɔʋ. 8 Pɛtɛzɩ Myria nɛ petii Troasi. 9 Ðoo taa lɛ, Paulo na tɔm natʋyʋ: Macedonia tʋ nɔɔyʋ sɩŋ ɛ-ɛsɩndaa nɛ ɛtɩmɩɣnɩ-ɩ se: “Kɔɔ Macedonia, kɔɔ ŋsɩnɩ-ɖʋ.”
w12 15/1 10 § 8
Caɣnɩ ñɛ-ɛsa ɛzɩ Yesu apostoloowaa yɔ
8 Ɛbɛ kɛdaɣ kanɛ kapɩzɩɣ nɛ kɛkpɛlɩkɩ-ɖʋ? Tɔzɩ se Pɔɔlɩ kpaɣ Aazii nʋmɔʋ fayɩɩɩ pʋcɔ nɛ Ɛsɔ fezuu ɖaŋɩ-ɩ. Pʋwayɩ Pɔɔlɩ ñɔtɩnɩ Bitinii pʋcɔ nɛ Yesu lɛɣzɩ-ɩ nʋmɔʋ. Nɛ pʋwayɩ lɛ, Pɔɔlɩ talɩ Trowaasɩ pʋcɔ nɛ Yesu wɩlɩ-ɩ Masedonii nʋmɔʋ. Yesu kɛnɩ ɛgbɛyɛ Ñʋʋdʋ sɔnɔ ɖɔɖɔ nɛ ɛpɩzɩɣ nɛ ɛkpaɣnɩ-ɖʋ ɛzɩ ɛɛkpaɣnʋʋ Pɔɔlɩ yɔ. (Kol 1:18) Pɩtɩla ɖɩwɛɛ nɛ ɖɩmaɣzɩɣ se ɖɩpɩsɩɣ nʋmɔʋ lɩzɩyʋ yaa ɖɩkʋyʋʋ nɛ ɖiwolo egeetiye nɖɩ ɖɩ-taa pɩpɔzʋʋ tɔm susuyaa nɛ pɩkɩlɩ yɔ. Ɛlɛ pɩtɩla pɩpɔzʋʋ se ɖɩkpɛzɩ nɩŋgbaŋaɣ pʋcɔ nɛ Yesu tɩŋnɩ Ɛsɔ fezuu yɔɔ nɛ eɖiyi-ɖʋ. Kɩɖaʋ: Lɔɔɖɩyɛ sayʋ pɩzɩɣ ɛsaa lɔɔɖɩyɛ nɛ ewobini nɩmɩyɛ yaa nɩwaŋ yɔɔ, ɛlɛ pʋcɔ nɛ ɛpɩzɩ nɛ ɛla mbʋ lɛ, pɩwɛɛ se lɔɔɖɩyɛ ɛpaɣzɩ ɖɔm. Mbʋ ɖɔɖɔ ye ɖɩkpɛzɩɣ nɩŋgbanzɩ nɛ ɖɩñakɩ pana se ɖɩtalɩ ɖa-kaɖʋwa yɔ, Yesu pɩzɩɣ nɛ eɖiyi-ɖʋ nɛ ɖɩwalɩsɩ ɖɛ-Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ.
(Tʋma 16:37) “Ɛlɛ Paulo heyi mba petiyi-wɛ yɔ se: Pamabɩ-ɖʋ agbazɛɛ ɛyaa ɛsɩndaa kaɣlaa nɛ patɩhʋʋ ɖɔ-tɔm, ɖa Roma piya, nɛ paɖʋ-ɖʋ salaka. Nɛ lɛɛlɛɛyɔ palɩzɩɣ-ɖʋ mɛsaɣ tɛɛ se ɖɩɖɛɛ! Mbʋ lɛ, pɩlɩ! Pa-maɣmaɣ pɔkɔɔ palɩzɩ-ɖʋ.”
nwtsty, Tʋma 16:37 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
ɖa Roma piya: Pʋ-tɔbʋʋ lɛ se paawɛnɩ Roma tɛtʋ pɩɣa waɖɛ. Pɔɔlɩ, nɛ pɩtɩla Silaasɩ ɖɔɖɔ, kaawɛnɩ Roma tɛtʋ pɩɣa waɖɛ. Roma paɣtʋ taa lɛ, pɩpɔzʋʋ se pahʋʋ Roma tɛtʋ pɩɣa tɔm camɩyɛ paa ɛzɩmtaa, nɛ pɩtɩha nʋmɔʋ se pɔhɔ Roma tɛtʋ pɩɣa nɩŋgbaŋʋʋ samaɣ ɛsɩndaa nɛ patɩhʋʋ kɔ-tɔm nɛ kɔ-tɔm sɩ. Paa ageeta wena a-yɔɔ Roma kewiyaɣ wɛnɩ ɖoŋ yɔ a-taa nɖɩ ɖɩ-taa ɛyʋ etiiwoba yɔ, Roma tɛtʋ pɩɣa kɛʋ haɣaɣ-ɩ wala naayɛ. Roma tɛtʋ pɩɣa ɖɔŋ Roma kewiyaɣ paɣtʋ yɔɔ, ɛlɛ pɩtaakɛnɩ-kɛ kɩjɛyʋʋ se kɔɖɔ egeetiye nɖɩ ɖɩ-taa kɛwɛɛ yɔ, ɖɩ-paɣtʋ yɔɔ. Ye pakʋ Roma tɛtʋ pɩɣa nakɛyɛ tɔm se kalabɩ nabʋyʋ yɔ, ye kɔsɔɔlaa yɔ, kapɩzɩɣ nɛ ketisi se pahʋʋnɩ-kɛ tɔm ɛzɩ egeetiye taa paɣtʋ pɔzʋʋ yɔ, ɛlɛ kapɩzɩɣ ɖɔɖɔ nɛ kɔpɔzɩ se powoni tɔm ndʋ Roma tɔm ɖɩhʋyɛ. Ye pakʋ kɔ-tɔm se kamʋnɩ sɩm yɔ, kɛwɛnɩ waɖɛ se kowoni tɔm ndʋ Roma kewiyaɣ ñʋʋdʋ sɔsɔ cɔlɔ. Apostoloo Pɔɔlɩ susi tɔm ageeta wena payɩ a-yɔɔ Roma komina kaawɛnɩ ɖoŋ yɔ a-taa. Bibl kɛdɛsɩ naadozo yɔɔdʋʋ ɛzɩma ɛlabɩnɩ tʋmɩyɛ waɖɛ nɖɩ ɛɛwɛna se ɛkɛnɩ Roma tɛtʋ pɩɣa yɔ pɩ-tɔm. Kɛdaɣ kajalaɣ ñɩŋga ŋga ka-taa ɛlabɩnɩ tʋmɩyɛ waɖɛ nɖɩ yɔ kɔ-tɔm Tʋma 16:37 yɔɔdʋʋ. Pɩɩkɛ Filiipi tɛtʋ taa, peeɖe eheyi Filiipi tɔm hʋyaa se pamanɩ waɖɛ nɖɩ ɛwɛna yɔ ɖɩ-yɔɔ nɛ pamabɩ-ɩ.—Hɔɔlɩŋ naalɛ lɛɛŋ weyi ɩ-taa ɛtasɩ mbʋ labʋ yɔ, ŋnaɣ ɩ-yɔɔ tɔm Tʋma 22:25; 25:11 taa.
Bibl kalʋʋ
(Tʋma labʋ 16:25-40) Ðoo kama nɛ Paulo nɛ Silasi pɔɖɔŋ tɩmʋʋ nɛ peteɣ Ɛsɔ samtʋ wondu nɛ salaka tɩnaa lalaa welisiɣ. 26 Pɩkɛdaa lɛ salaka kuduyuu ñamsɩ tuda nɛ ki-tigila camɩ kpaagbaa mbʋ lɛ, nɔnɔsɩ tʋlɩ, nɛ salaka tɩnaa kpeekpe yomkpasɩ cɛ. 27 Hulisi fem ɖom yɔɔ nɛ ɛna salaka kuduyuu nɔnɔsɩ tʋlaa lɛ, ɛkpɛɛ ɛ-laɣɖɛ; ɛcaɣaɣ se ɛkʋ ɛ-tɩ, ɛsɩm se salaka tɩnaa sewa. 28 Ɛlɛ Paulo ma kubuka sɔsɔɔ se: “Taakʋ ña-tɩ, ɖɩwɛ ɖe-kpeekpe cɩnɛ. 29 Hulisi pɔzɩ mintʋsʋʋ ɛɖɔŋ seluu nɛ ese ɛtɔlɩ Paulo nɛ Silasi pa-nɩŋgbanzɩ tɛɛ. 30 Ɛlɩzɩ-wɛ nɛ ɛpɔzɩ-wɛ se: “Kɩbaɣlaa, mala we nɛ maya ma-ñʋʋ?” 31 Pocosi-i se: “Tisi Kɩbaɣlʋ Yesu yɔɔ nɛ ŋya ña-ñʋʋ nɛ ña-ñɩma ñʋʋ.” 32 Peheyi-i Kɩbaɣlʋ tɔm, ɛ nɛ ɛ-ɖɩɣa taa mba. 33 Hulisi kpaɣ ɛ nɛ wɛ ɖoo hɛkʋ ŋgʋ, ɛñalɩ pa-kɩjɩkpɩŋ nɛ pɔsɔ-ɩ lɩm, ɛ nɛ ɛ-ñɩma kpeekpe. 34 Ɛsʋnɩ-wɛ ɛ-ɖɩɣa, ɛsɩɩ-wɛ taabɩlɩ, nɛ ɛ nɛ ɛ-ñɩma kpeekpe pa-taa la leleŋ se petisi Ɛsɔ yɔɔ. 35 Pɩñandaa lɛ, tɔm hʋyaa tiyi nɛ peheyi hulisi se: “Yele ɛyaa mba.” 36 Hulisi ɛnʋ eheyi-tʋ Paulo se: “Tɔm hʋyaa tiyaa se meyele-mɩ, mbʋ lɛ, iwolo ɩɖɛɛ.” 37 Ɛlɛ Paulo heyi mba petiyi-wɛ yɔ se: “Pamabɩ-ɖʋ agbazɛɛ ɛyaa ɛsɩndaa kaɣlaa nɛ patɩhʋʋ ɖɔ-tɔm, ɖa Roma piya, nɛ paɖʋ-ɖʋ salaka. Nɛ lɛɛlɛɛyɔ palɩzɩɣ-ɖʋ mɛsaɣ tɛɛ se ɖɩɖɛɛ! Mbʋ lɛ, pɩlɩ! Pa-maɣmaɣ pɔkɔɔ palɩzɩ-ɖʋ.” 38 Mba petiyi-wɛ yɔ, papɩsɩ powolo peheyi tɔm hʋyaa mbʋ. Tɔm hʋyaa nɩwa se paakɛ Roma piya lɛ, 39 pakʋyɩ pɔkɔɔ pɛcɛyɩ-wɛ se palɩɩ tɛtʋ taa. 40 Paulo nɛ Silasi palɩnɩ salaka taa lɛ, pɛɖɛɛ powolo Lydia ɖɩɣa taa nɛ pana koobiya nɛ pakpazɩ-wɛ ɖoŋ, pʋwayɩ lɛ pacaŋ pɛɖɛɛ.
24-30 DÉCEMBRE
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | TƲMA LABƲ 17-18
“Maɣzɩnɩ apostoloo Pɔɔlɩ tɔm susuu nɛ tɔm wɩlʋʋ taa”
(Tʋma Labʋ 17:2, 3) Ɛzɩ ɛtɩɩlakʋʋ yɔ, Paulo wolo ɛna peeɖe Yuda mba. Sabbatuwaa naadozo ɖama yɔɔ lɛ, ɛ nɛ wɛ pɛkpɛzɩnɩ ɖama takayaɣ kiɖeɖeɣa taa tɔm yɔɔ. Ɛlɩzɩɣ-wɛ tɩ-tɔbʋʋ nɛ ɛwɩlɩɣ-wɛ se pɩɩwɛɛ se Krɩstʋ ɛnɩɩ siziŋ nɛ ɛsɩ nɛ efe sɩɖaa taa, “Nɛ Krɩstʋ ɛnʋ lɛ Yesu weyi monsusuu-mɩ ɛ-tɔm yɔ.”
nwtsty, Tʋma 17:2, 3 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
pɛkpɛzɩnɩ ɖama: Pɔɔlɩ taaheyi Yuuda ñɩma mba tɔm kɩbandʋ yem nɛ ɛsɩɩnɩ mbʋ. Ɛlɛ ɛtɩŋnɩ takayaɣ kiɖeɖeɣa yaa Ebree Masɩ yɔɔ nɛ ɛlɩzɩ-wɛ tɩ-tɔbʋʋ nɛ ɛwɩlɩ-wɛ tʋ. Ɛtaakalɩɣ Masɩ kɩkalʋ yem; ɛlɛ pɛkpɛzɩnɩ ɖama, pʋ-tɔbʋʋ se ɛtɩŋaɣnɩ sɩ-yɔɔ nɛ ɛcɔlʋʋ pa-lɩmaɣza, nɛ ɛɛcɔlɩ ɛ-tɔm camɩyɛ nɛ tɩmʋnɩ ɛ-tɔm welisiyaa wɛtʋ. Palɩzɩ Grɛɛkɩ lakaɣ dialeʹgomai tɔbʋʋ se “ɖama yɔɔdɩnʋʋ; ɖama cosuu, tɔm taa tazʋʋ.” Pɩwɩlɩɣ se ɛyaa nabɛyɛ yɔɔdʋʋ nɛ pocosuu ɖama. Grɛɛkɩ tɔm piye nɖɩ ɖɔɖɔ palabɩnɩ tʋmɩyɛ Tʋma 17:17; 18:4, 19; 19:8, 9; 20:7, 9 taa.
Ɛlɩzɩɣ-wɛ tɩ-tɔbʋʋ [ɛtɩŋaɣnɩ masɩ yɔɔ nɛ ɛlɩzɩɣ-wɛ tɩ-tɔbʋʋ]: Grɛɛkɩ tɔm piye nɖɩ palabɩnɩ tʋmɩyɛ cɩnɛ yɔ, ye pɛɖɛzɩ-ɖɩ tɔm piye tɔm piye yɔ, ɖɩ-tɔbʋʋ lɛ se “pasɩɣ nabʋyʋ lɛɛbʋ cɔlɔ kpam.” Pɩtɩla Pɔɔlɩ kpaɣ Ebree Masɩ taa natʋ tɔm ndʋ tɩyɔɔdʋʋ Mesiya yɔɔ tɔm yɔ nɛ ɛmaɣzɩnɩ mbʋ mbʋ pɩlabɩ Yesu wezuu caɣʋ taa yɔ nɛ ɛwɩlɩnɩ-wɛ ɛzɩma natʋ tɔm ndʋ tɩlabɩ Yesu yɔɔ yɔ.
(Tʋma Labʋ 17:17) “Ɛ nɛ Yuda mba nɛ mba poluŋuu Ɛsɔ tɛɛ yɔ pɔyɔɔdʋʋ Ɛsɔ kuduyuu tɛɛ nɛ kadaɣ sɔsɔɔ taa kɩyakɩŋ kpeekpe, pa nɛ mba pɛɖɛɣ nʋmɔʋ yɔ.”
nwtsty, Tʋma 17:17 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
kadaɣ sɔsɔɔ taa [kɩyakʋ taa]: Atɛɛnɩ kɩyakʋ (Grɛɛkɩ taa lɛ, agoraʹ) kaawɛ Akropooli tɛtʋ tɛ hayo kiŋ nɛ wɩsɩ ɖɩɖʋyɛ taa nɛ kɩɩwalaa ɛzɩ ɛkɩtaarɩnaa 5 mbʋ yɔ. Lone nɖɩ ɖɩtaakɛnɩ wondu yabʋ nɛ wondu pɛdʋʋ lone ɖeke. Ɛlɛ ɖɩɩkɛnɩ politiki tʋma, tɔsʋʋ tʋma nɛ aleɣya ɖɩlaɖɛ. Atɛɛnɩ ñɩma kaasɔɔlɩ katʋʋ samaɣ ɖigbeɣliye sɔsɔyɛ nɖɩ ɖɩ-taa nɛ patazɩɣ tɔm cukaŋ ñɩndʋ taa.
(Tʋma Labʋ 17:22, 23) Pɔɔlɩ sɩŋ tɔm hʋyaa ɛsɩndaa mbʋ yɔ se: “Atɛɛnɩ mba, pɩtɩŋa payɩ pɩ-taa lɛ, manaʋ yɔ, mɩkɩlɩna Ɛsɔ yɔɔ maɣzʋʋ ɛyaa kpeekpe taa. Mɔncɔwaɣ mɩ-tɛtʋ taa lɛ, mɔncɔŋnɩ kookasɩ kiɖeɖesi nɛ mana kɩlaʋ tendene naɖɩyɛ, pama ɖɩ-yɔɔ se: ‘Ɛsɔ weyi paasɩŋɩ-ɩ yɔ.’ Mbʋ lɛ, iluŋuu weyi ɛ-tɛɛ nɛ ɩɩsɩŋɩ-ɩ yɔ, mɔnkɔm monsusi-mɩ ɛ-tɔm.
nwtsty, Tʋma 17:22, 23 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
Ɛsɔ weyi paasɩŋɩ-ɩ yɔ: Paama Grɛɛkɩ tɔm piye Agnoʹstoitheoiʹ Atɛɛnɩ altaaru nakʋyʋ yɔɔ. Atɛɛnɩ mba kaama ɛsɔnaa kuduyuŋ sakɩyɛ nɛ altaarunaa sakɩyɛ nɛ pawɩlɩna se peseɣ ɛsɔnaa sɔɔndʋ. Halɩ paama ɛsɔnaa mba pasɩŋ yɔ altaarunaa. Pa-taa nabɛyɛ yɔ: Hɩɖɛ sɛʋ tɛ ɛsɔ, tɩ luzuu tɛ ɛsɔ, ɖoŋ tɛ ɛsɔ nɛ pʋtɔdɩyɛ naʋ tɛ ɛsɔ. Peseɣaɣ sɔɔndʋ se pɩtɩla pɔsɔ ɛsɔ nɔɔyʋ yɔɔ, pʋyɔɔ pama “Ɛsɔ weyi paasɩŋɩ-ɩ yɔ” altaaru nakʋyʋ se pɩsa nɛ ɛlɛ ɛtaakɔ-wɛ nɛ pana. Atɛɛnɩ mba tɩŋnɩ altaaru ŋgʋ kɩ-yɔɔ nɛ pawɩlɩ se peɖiɣzinaa se Ɛsɔ nɔɔyʋ wɛɛ nɛ paasɩŋ natʋyʋ ɛ-yɔɔ. Pɔɔlɩ kpaɣnɩ lɛɣtʋ nɛ ɛtɩŋnɩ altaaru ŋgʋ kɩ-yɔɔ nɛ esusi ɛ-tɔm welisiyaa Ɛsɔtɔm; Ɛsɔ toovenim tʋ weyi pataatɩɩsɩmtɩ-ɩ yɔ ɛ-tɔm.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Tʋma Labʋ 18:18) Paulo tasɩ caɣʋ alɩwaatʋ cabɩ Korintia, pʋwayɩ lɛ eyele koobiya nɛ ɛkpaɣ Syria nʋmɔʋ. Priscilla nɛ Akila pasɩɩ-ɩ, ɛhʋm ɛ-tɩ ñʋʋ-kolo, Cenkresi tɛtʋ taa, ɖuutu ndʋ ekuɖuwaa yɔ tɩ-yɔɔ.
w08 15/5 32 § 5
Tʋma Labʋ takayaɣ taa lɩmaɣza sɔsɔna
18:18—Ðuutu ndʋ Pɔɔlɩ kaalaba? Bibl taa tazɩyaa nabɛyɛ maɣzɩɣ se Pɔɔlɩ kaaɖuwaa se ɛkɛɣ Naziireya tʋ. (Kɩg. 6:1-21) Ɛlɛ Bibl tiheyi-ɖʋ mbʋ Pɔɔlɩ ɖuutu ndʋ tɩɩkɛnaa yɔ. Pɩtasɩ lɛ, Masɩ tiheyi-ɖʋ se eɖuu ɖuutu ndʋ pʋcɔ nɛ ɛpɩsɩɣ Krɩstʋ tʋ yaa ɛpɩsɩ Krɩstʋ tʋ pʋcɔ nɛ eɖuu ɖuutu ndʋ, nɛ sitiheyi-ɖʋ ɖɔɖɔ se alɩwaatʋ ndʋ lɛ, ɛpaɣzaɣ e-ɖuutu ndʋ tɩ-yɔɔ labʋ kɩpaɣzʋ yaa ɛtɛŋaɣ tɩ-yɔɔ labʋ kɩtɛm. Ɛlɛ paa pɩtɩɩkɛ suwe yɔ, ɖuutu ndʋ tɩtaakɛnɩ kɩdɛkɛdɩm nabʋyʋ.
(Tʋma Labʋ 18:21) Ɛɖɛɣaɣ pɔ-yɔɔ lɛ, eheyi-wɛ se: “Wiɖiyi lɛ maapɩsɩ mɔnkɔɔ mɩ-cɔlɔ, ye Ɛsɔ ɛsɔɔlaa kɔyɔ.” Nɛ ɛcaŋ ɛlɩɩ Efezia.
nwtsty, Tʋma 18:21 yɔɔ tɔm kɩsɔzɩtʋ
ye Ɛsɔ ɛsɔɔlaa kɔyɔ: Tɔm loyaɣ kanɛ kawɩlɩɣ se alɩwaatʋ ndʋ ɖɩɩlakɩ nabʋyʋ yaa ɖɩɩlakɩ ɖʋtʋ natʋyʋ yɔ, pɩcɛyaa se ɖɩmaɣzɩ Ɛsɔ sɔɔlɩm yɔɔ. Paɣtʋ kiɖe ɖɩnɛ ɖɩɩwɛ apostoloo Pɔɔlɩ ñʋʋ taa paa ɛzɩmtaa. (1Kɔr 4:19; 16:7; Ebr 6:3) Tɔmkpɛlɩkɩyʋ Yakubu seɣti ɛ-takayaɣ kalɩyaa se pɔyɔɔdɩ se: “Ye Kɩbaɣlʋ ɛsɔɔlaa kɔyɔ ɖɩkaɣ wɛʋ nɛ ɖɩla pʋnɛ yɔ yaa mbʋ yɔ.” (Yak 4:15) Tɔm loyaɣ kanɛ pɩtɩmʋna se ɖɩyɔɔdʋʋ-kɛ nɔɔ taa yem, ɛlɛ ye nɔɔyʋ ɛtɛm ɛ-taa nɛ ɛyɔɔdɩ se ‘Ye Yehowa ɛsɔɔlaa kɔyɔ’ yɔ, pɩpɔzʋʋ se ɛñaɣ pana nɛ ɛkpɛzɩ nɩŋgbanzɩ nzɩ sɩlabɩ nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ Yehowa sɔɔlɩm yɔ. Pɩtɩkɛ paa ɛzɩmtaa pɩcɛyaa se ɛyʋ ɛyɔɔdɩ tɔm ndʋ nɛ ɛyaa lalaa nɩɩ, ɛlɛ ɖoŋ ɖoŋ lɛ, ɛyʋ pɩzɩɣ nɛ ɛyɔɔdɩ tʋ ɛ-laŋɩyɛ taa.—Kalɩ Tʋma 21:14 nɛ Appendice A5.
Bibl kalʋʋ
(Tʋma Labʋ 17:1-15) Pɛtɛzɩ Amfipolisi nɛ Apolonia lɛ, patalɩ Tesalonika, ɖenɖe Yuda mba kɛwɛnɩ Ɛsɔ kuduyuu cikpeluu yɔ. 2 Ɛzɩ ɛtɩɩlakʋʋ yɔ, Paulo wolo ɛna peeɖe Yuda mba. Sabbatuwaa naadozo ɖama yɔɔ lɛ, ɛ nɛ wɛ pɛkpɛzɩnɩ ɖama takayaɣ kiɖeɖeɣa taa tɔm yɔɔ. 3 Ɛlɩzɩɣ-wɛ tɩ-tɔbʋʋ nɛ ɛwɩlɩɣ-wɛ se pɩɩwɛɛ se Krɩstʋ ɛnɩɩ siziŋ nɛ ɛsɩ nɛ efe sɩɖaa taa, “Nɛ Krɩstʋ ɛnʋ lɛ Yesu weyi monsusuu-mɩ ɛ-tɔm yɔ.” 4 Pa-taa nabɛyɛ tisi tɔm yɔɔ nɛ patɩŋ Paulo nɛ Silasi pa-wayɩ, pɩkpɛndɩnɩ ɛyaa sakɩyɛ mba poluŋaɣ Ɛsɔ tɛɛ yɔ, nɛ sɩɩnaa layaa nɛ halaa sɔsaa nabɛyɛ. 5 Ɛlɛ Yuda mba lakɩ-wɛ sʋsɩ nɛ pepeɣzi nabɛyɛ peeɖe nɖɩ nɛ pekpeɣli nɛ pɩɖɔnɩ tuluu tɛtʋ taa. Ðɩnɛ ɛlɛ powolo Yasoŋ ɖɩɣa nɛ pañɩnɩ Paulo nɛ Silasi se pakpaɣ-wɛ nɛ powoni ɛyaa samaɣ ɛsɩndaa. 6 Patanɩ-wɛ lɛ, pakpa Yasoŋ nɛ koobiya nabɛyɛ nɛ potuu-wɛ nɛ powoni-wɛ ɛjaɖɛ tɔm laɖaa cɔlɔ, pɔɖɔŋ kubusi mabʋ mbʋ yɔ se: “Ɛyaa panɛ yɔ palabɩna nɛ putuli ɛjaɖɛ kpeekpe, mba yɔ lɛɛlɛɛyɔ cɩnɛ se pala mbʋ 7 nɛ Yasoŋ mʋ-wɛ ɛ-ɖɩɣa taa. Ɛyaa mba yɔ pe-kpeekpe palɩɣ Cesari lɩzɩ paɣtʋ ndʋ yɔ, tɩ-wayɩ, nɛ pɔtɔŋ se wiyaʋ nɔɔyʋ wɛɛ ɖɔɖɔ, ɛnʋ lɛ Yesu .” 8 Kubusi nzɩ yɔ pañamsɩnɩ ɛyaa samaɣ nɛ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm laɖaa, 9 nɛ paba cɛyɩ Yason nɛ ɛla nɛ pɛhɛyɩ pʋyʋ nɛ pʋcɔ peyele-wɛ. 10 Koobiya kʋsɩ ɖoo taa Paulo nɛ Silasi se pɛɖɛɛ Berea. Patalɩ peeɖe lɛ, powolo Yuda mba Ɛsɔ kuduyuu tɛɛ. 11 Paba kɛkɛ ɛyaa siŋŋ pɩkɩlɩ Tesalonika mba. Pamʋ tɔm camɩyɛ pɩŋŋ. Paa kɩyakʋ ŋgʋ lɛ pewilaɣ takayaɣ kiɖeɖeɣa taa se pana se pɩkɛ tʋtʋyɛ yaa we. 12 Pa-taa sakɩyɛ tisi tɔm kɩbandʋ yɔɔ, pɩkpɛndɩnɩ sɩɩnaa layaa taa halaa sɔsaa nɛ abalaa sakɩyɛ. 13 Ɛlɛ Tesalonika Yuda mba nɩwa se Paulo wɩlɩ Ɛsɔtɔm Berea lɛ, pɔkɔɔ ɖɔɖɔ peeɖe se poyozi ɛyaa samaɣ. 14 Ðɩnɛ ɛlɛ koobiya cɛyɩ pa-tɩ se Paulo ɛkʋyɩ nɛ ɛkpaɣ lɩm sɔsɔm nʋmɔʋ; piyele nɛ Silasi nɛ Timothee paba caɣ peeɖe. 15 Mba pasɩɣaɣ Paulo yɔ, powoni-i Ateni nɛ papɩsɩ, Paulo ɖɩzɩ-wɛ tɔm se peheyi Silasi nɛ Timothee se patɩŋ ɛ-wayɩ lɔŋ.
31 DÉCEMBRE–6 JANVIER
ÑƖM MBƲ PƖWƐ ƐSƆTƆM TAA YƆ | TƲMA LABƲ 19-20
“Ɩcɔnɩ mɩ-maɣmaɣ mɩ-tɩ yɔɔ nɛ ewiɖe tɩŋa yɔɔ”
(Tʋma Labʋ 20:28) Ɩɖaŋ mɩ-maɣmaɣ mɩ-tɩ yɔɔ, nɛ wondu ndʋ fezuu kiɖeɖeu kpa-mɩ tɩ-yɔɔ cɔnɩyaa yɔ nɛ ɩkɛ Ɛsɔ Cejewiye calɩyaa, Cejewiye nɖɩ ehiɣni ɛ-Pɩyalʋ maɣmaɣ calɩm yɔ.
w11 15/6 20-21 § 5
“Ɩcalɩ Ɛsɔ wondu ndʋ peyeki-mɩ yɔ ɖeu”
5 Apostoloo mawa se pɩwɛɛ se ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa ‘iɖiyi Ɛsɔ wondu ndʋ eyeki-wɛ yɔ.’ Pɩɩcɛyaa se patɩlɩ se Yehowa nɛ Yesu Krɩstʋ patɩnɩ wondu. Ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa kaɣ labʋ akɔnta ɛzɩma pɔcɔnɩ Ɛsɔ heŋ yɔɔ yɔ. Ðɩkpaɣ se ña-taabalʋ nɔɔyʋ ɖɛɣ nʋmɔʋ nɛ ɛɖʋ-ŋ tʋmɩyɛ se ŋcɔnɩ e-piya yɔɔ nɛ ewolo nɛ ɛkɔɔ. Pɩtʋʋ fɛyɩ se ŋcɔŋnɩ sɩ-yɔɔ camɩyɛ nɛ ŋha-sɩ tɔɔnaɣ camɩyɛ. Ye pɩɣa nakɛyɛ ɛhɩnɩ kʋdɔŋ, ŋñakɩ pana nɛ ŋwoni-kɛ ɖɔkɔtɔ nɛ pɔcɔnɩ ke-ɖeɖe camɩyɛ. Mbʋ ɖɔɖɔ pɩwɛɛ se ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa iɖiyi “Ɛsɔ Cejewiye . . . Cejewiye nɖɩ ehiɣni ɛ-Pɩyalʋ maɣmaɣ calɩm yɔ.” (Tʋma 20:28) Pɔtɔzʋʋ se paa heu weyi lɛ, payabɩ-ɩ nɛ Yesu Krɩstʋ calɩm mbʋ pɩmʋ ñɩm siŋŋ yɔ. Ɛzʋtʋyaa calɩɣ, pakandɩyɩɣ nɛ pɔcɔŋnɩ wondu yɔɔ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ panawa se pakaɣ Ɛsɔ akɔnta labʋ.
(Tʋma Labʋ 20:31) Ɩɖaŋ mɩ-tɩ yɔɔ nɛ ɩtɔzɩ se: Pɩnzɩ nasidozo, ɖoo nɛ wɩsɩ, mantiyele paɣʋ nɛ ɛsɩtɛɣlɩm mɩ-taa paa weyi lɛ.
w13 15/1 31 § 15
Ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa mba ɖa nɛ wɛ ɖɩlakɩ tʋmɩyɛ se ɖihiɣ taa leleŋ yɔ
15 Ninɖiɣyu wɛnɩ tʋma sakɩyɛ. Alɩwaatʋ natʋyʋ, ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa cakɩnɩ pɛ-ɛsa ɖoo pilim nɛ patɩmɩɣ Ɛsɔ wondu yɔɔ yaa pasɩɣnɩ po-koobiya nabɛyɛ fezuu taa. (2 Kɔr. 11:27, 28) Paa mbʋ yɔ, ɛzʋtʋyaa lakɩ pa-tʋmɩyɛ camɩyɛ nɛ taa leleŋ ɛzɩ Pɔɔlɩ kaalabʋ yɔ. Ɛma Kɔrɛntɩ mba takayaɣ nɛ eheyi-wɛ se: “Ma yɔ mankaɣ cɛlʋʋ mbʋ mɛwɛna yɔ nɛ mɛncɛlɩɣ pɩkpɛndɩnɩ men-keem, mi-ciyamnaa yɔɔ.” (2 Kɔr. 12:15) Toovenim taa lɛ, Pɔɔlɩ kaaha ɛ-tɩ kiya nɛ ɛkpazɩ koobiya ɖoŋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛɛsɔɔlɩ-wɛ. (Kalɩ 2 Kɔrɛntɩ 2:4; Fil. 2:17; 1 Tes. 2:8) Pɩtʋʋ fɛyɩ se koobiya kaasɔɔlɩ Pɔɔlɩ tɔm siŋŋ.—Tʋma 20:31-38.
(Tʋma Labʋ 20:35) Mawɩlɩ-mɩ se pɩwɛɛ se ɖɩla tʋma ndɩ ndɩ mbʋ yɔ, nɛ ɖɩpɩzɩ ɖɩsɩnɩ ajamaa, ɖɩɖɔŋ tɔzʋʋ Kɩbaɣlʋ Yesu maɣmaɣ nɔɔ taa tɔm tʋnɛ yɔ tɩ-yɔɔ se: Haʋ wɛ leleŋ pɩkɩlɩ mʋʋ.
“Mantipisi man-tɩ nɛ mɩ-taa nɔɔyʋ calɩm”
20 Pɔɔlɩ wɛtʋ kaawɛ ndɩ kpem nɛ ɛyaa mba pɔkɔm pʋwayɩ nɛ peɖiyi ɛgbɛyɛ pa-maɣmaɣ pɛ-kɛzɛsɩ yɔɔ yɔ. Ɛlakaɣ tʋmɩyɛ nɛ ɛcɔŋnɩ ɛ-tɩ yɔɔ, ɛtaapɩsɩ sʋʋtʋ ɛgbɛyɛ. Pɩtaakɛ ɛ-maɣmaɣ ɛ-kɛzɛɣa yɔɔ ɛñakaɣ pana nɛ ɛlʋkɩ e-koobiya yɔɔ. Pɔɔlɩ sazɩ Efɛɛzɩ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa se pɛwɛɛnɩ tɩ laʋ lɩmaɣza. Eheyi-wɛ se: “Pɩwɛɛ se ɖɩla tʋma ndɩ ndɩ mbʋ yɔ, nɛ ɖɩpɩzɩ ɖɩsɩnɩ ajamaa, ɖɩɖɔŋ tɔzʋʋ Kɩbaɣlʋ Yesu maɣmaɣ nɔɔ taa tɔm tʋnɛ yɔ tɩ-yɔɔ se: Haʋ wɛ leleŋ pɩkɩlɩ mʋʋ.”—Tʋma Labʋ 20:35.
Ðɩñɩnɩ fezuu taa ñɩm
(Tʋma Labʋ 19:9) Pɩtɛ lɛ, laŋkpɩzɩyɛ tɩnaa nɛ ndɛŋgbɛzaɣ tɩnaa nabɛyɛ woŋuu Ɛsɔtɔm ɛyaa ɛsɩndaa. Ɛlɛ ɛcɛbɩ-wɛ nɛ ɛkpaɣ tɔm mʋyaa yeke. Paa kɩyakʋ ŋgʋ lɛ, ɛwɩlaɣ-wɛ tɔm Tyranosi sukuli taa.
Paa nazɩm ɛwɛɛ yɔ, Ɛsɔtɔm “wɛɛ nɛ tɩpaɣlɩɣ nɛ tɩkpaɣ ɖoŋ”
11 Pɩtɩla Pɔɔlɩ yɔɔdaɣ tɔm sukuli ŋgʋ kɩ-taa kpaɣnɩ ñɩɣtʋ 11 yɔɔ nɛ piwolo ɖanaɣ ñɩɣtʋ 4 yɔɔ. (Tʋma Labʋ 19:9; NW, pɩ-tɛɛ tɔm) Pɩtʋʋ fɛyɩ se pɩkɛɣnɩ evemiye taa alɩwaatʋ ndʋ tɩ-yɔɔ soŋaɣ kɩlaa yɔ, ɛlɛ kɔkɔɖɛ taakɩlɩ, ɛyaa yekaɣ pa-tʋma alɩwaatʋ ndʋ tɩ-yɔɔ nɛ pɔtɔkɩ tɔɔnaɣ nɛ pɛhɛzɩɣ. Ye Pɔɔlɩ ɛɖɔm ɖʋtʋ ndʋ tɩ-yɔɔ nɛ ɛtɩfɛɛ kɩyakʋ nakʋyʋ pɩnzɩ naalɛ pilim yɔ, pɩwɩlɩɣ se ɛkpaɣ ñɩɣtʋ ndʋ nɛ ɛwɩlɩnɩ Ɛsɔtɔm yɔ, tɩcɛzɩ ñɩɣtʋ 3000. Pɔɔlɩ pana ñaɣʋ pʋnɛ, piiyeba ɖɔɖɔ nɛ Yehowa tɔm wɛɛ nɛ tɩpaɣlɩɣ nɛ tɩkpaɣ ɖoŋ. Pɔɔlɩ kaawɛ kpekpeka nɛ ɛɛsɔɔlɩ nɛ ɛlɛɣzɩ ɛ-ɖʋtʋ se tɩmʋnɩ ɛ-tɔm welisiyaa. Ɛɛlɛɣzɩ ɛ-ɖʋtʋ se tɩla nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ egeetiye nɖɩ ɖɩ-taa ewoba yɔ ɖɩ-taa mba ɖʋtʋ nɛ pɩsa nɛ esusi ɖɩ-taa mba Ɛsɔtɔm. Ɛbɛ lɩ pɩ-taa? ‘Ɛyaa mba payɩ paawɛ Aazii egeetiye taa yɔ, Yuuda mba nɛ Grɛɛkɩ mba, panɩ Kɩbaɣlʋ tɔm.’ (Tʋma Labʋ 19:10) Pɔɔlɩ kaalɩzɩ aseɣɖe camɩyɛ kpem!
(Tʋma Labʋ 19:19, 20) Mba palakaɣ fadɩŋ mbʋ yɔ, pa-taa sakɩyɛ kɔnɩ pa-fadɩŋ takayɩsɩ nɛ pañaɣzɩ-sɩ miŋ ɛyaa kpeekpe ɛsɩndaa. 20 Takayɩsɩ nzɩ, patʋʋzɩ si-liidiye, pɩkpɛndɩ pɛ-tɛ liidiye kudokiŋ hiŋ nɩɩnʋwa. Mbʋ yebina nɛ Kɩbaɣlʋ tɔm wɛɛ nɛ tɩpaɣlɩɣ nɛ tɩkpaɣ ɖoŋ.
Paa nazɩm ɛwɛɛ yɔ, Ɛsɔtɔm “wɛɛ nɛ tɩpaɣlɩɣ nɛ tɩkpaɣ ɖoŋ”
15 Fɛyɛ nɖɩ paɖʋ Seevaa pɩyalaa yɔ, ɖiyeba nɛ ɛyaa sakɩyɛ paɣzɩ Ɛsɔ sɔɔndʋ seu, nɛ piyele nɛ ɛyaa sakɩyɛ kizi tɩyɩtʋ lakasɩ nɛ papɩsɩ Krɩstʋ mba. Efɛɛzɩ mba kaasɔɔlɩ maajiki lakasɩ, tɩlanaa nɛ fadɩŋ tɔm kpem. Ðoŋ ɖoŋ lɛ, palakaɣnɩ tʋmɩyɛ takayɩsɩ pa-fadɩŋ lakasɩ nzɩ sɩ-taa. Piiseɣti Efɛɛzɩ mba sakɩyɛ nɛ pɔkɔnɩ pa-takayɩsɩ nɛ pa-maajiki wondu lɛɛtʋ nɛ pañaɣzɩ-tʋ miŋ ɛyaa ɛsɩndaa. Ye patʋʋzɩ mbʋ paañaɣzɩ miŋ yɔ pi-liidiye yɔ, pɩkɛɣnɩ sɔnɔ liidiye sɔsɔyɛ kpem. Luka kɛdaa se: “Mbʋ yebina nɛ [Yehowa] tɔm wɛɛ nɛ tɩpaɣlɩɣ nɛ tɩkpaɣ ɖoŋ.” (Tʋma Labʋ 19:17-20) Toovenim tɔm wabɩ cɛtɩm nɛ tɩyɩtʋ lakasɩ! Ɛyaa siɣsiɣ tɩnaa mba paha-ɖʋ kɩɖaʋ kɩbaŋʋ. Sɔnɔ, ɖa ɖɔɖɔ ɖɩwɛ ɛjaɖɛ nɖɩ ɖɩ-taa tɩyɩtʋ lakasɩ tɔyɩ kpem yɔ. Ye ɖɩnawa se ɖɩwɛnɩ nabʋyʋ nɛ pɩlabɩ nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ feziŋ kɩdɛkɛdɩŋ yɔ, pɩwɛɛ se ɖɩla ɛzɩ Efɛɛzɩ mba yɔ; ɖɩlɔ-pʋ kpaagbaa. Paa ɛbɛ pɩpɔzʋʋ se ɖɩkpaɣ nɛ ɖɩlaa yɔ, ɖɩlaa-pʋ nɛ pɩsa nɛ ɖiposi ɖa-tɩ nɛ feziŋ kɩdɛkɛdɩŋ yaa tɩyɩtʋ lakasɩ.
Bibl kalʋʋ
(Tʋma Labʋ 19:1-20) Apollosi wɛ Korintia, nɛ Paulo tɛm tɛzʋʋ ɛjaɖɛ hayo kiŋ lɛ, ewolo Efezia. Ɛmaɣnɩ peeɖe tɔm mʋyaa nabɛyɛ lɛ, ɛpɔzɩ-wɛ se: 2 “Pɔsɔ-mɩ lɩm lɛ, ɩmʋ Fezuu kiɖeɖeu yaa we?” Pocosi-i se: “Ðɩtɩtɩɩnɩʋ kaaʋ se Fezuu kiɖeɖeu nakʋyʋ wɛɛ.” 3 Ɛpɔzɩ-wɛ se: “Lɩm mbʋ pɔsɔ-mɩ?” Pocosi-i se: “Yohannɛsɩ lɩm.” 4 Paulo cosi-wɛ se: “Yohannɛsɩ sɔwaɣ ɛyaa kʋñɔŋ labʋ lɩm lɛ, eheyi-wɛ se petisi weyi ɛkaɣ kɔm yɔ, ɛ-yɔɔ, pʋ-tɔbʋʋ se Yesu.” 5 Panɩ mbʋ lɛ, pɔsɔ-wɛ lɩm Kɩbaɣlʋ Yesu hɩɖɛ taa, 6 Paulo kpazɩ pɔ-yɔɔ nesi nɛ Fezuu Kiɖeɖeu tii pɔ-yɔɔ nɛ peheyiɣ Ɛsɔtɔm . 7 Pɛkpɛndɩ ɛzɩ ɛyaa hiu nɛ naalɛ mbʋ yɔ. 8 Paulo sʋ Ɛsɔ kuduyuu tɛɛ lɛ, ɛwɩlɩ tɔm fenasɩ nasidozo nɛ abalɩtʋ, nɛ ɛcɛyɩ ɛ-tɩ se ɛɖɛzɩ-wɛ e-tisuu sɔsɔm mbʋ ɛwɛnɩ ɛsɔdaa kewiyaɣ yɔɔ yɔ. 9 Pɩtɛ lɛ, laŋkpɩzɩyɛ tɩnaa nɛ ndɛŋgbɛzaɣ tɩnaa nabɛyɛ woŋuu Ɛsɔtɔm ɛyaa ɛsɩndaa. Ɛlɛ ɛcɛbɩ-wɛ nɛ ɛkpaɣ tɔm mʋyaa yeke. Paa kɩyakʋ ŋgʋ lɛ, ɛwɩlaɣ-wɛ tɔm Tyranosi sukuli taa. 10 Mbʋ pɩlabɩ pɩnzɩ nasɩlɛ lɛ. Yuda mba nɛ Grecia mba, panɩɩ Kɩbaɣlʋ tɔm. 11 Ɛsɔ lakaɣ hama lakasɩ sɔsɔsɩ nɛ Paulo nesi, 12 nɛ pañɩtɩ potukini kʋdɔndɩnaa kpɩtaʋ yaa toko ŋgʋ kitukini Paulo tomnaɣ kɔyɔ, pɔ-yɔɔ cɛkɩ nɛ feziŋ kɩdɛkɛdɩŋ seɣ. 13 Mbʋ yebina nɛ Yuda mba tɛ aleewaa ɖɔɔnɩyaa nabɛyɛ, mba pɔɖɔŋaɣ nɛ palakɩ-mbʋ yɔ, pakʋyɩ se, mba ɖɔɖɔ, pamaɣzɩɣ Kɩbaɣlʋ Yesu hɩɖɛ yaʋ, mba pa-taa nɛ feziŋ kɩdɛkɛdɩŋ yɔ pɔ-yɔɔ. Pɔtɔŋaɣ se: “Mañazɩɣ-ŋ nɛ Yesu weyi Pɔɔlɩ susuu ɛ-tɔm yɔ, ɛ-hɩɖɛ taa.” 14 Layʋ sɔsɔ Yuda tʋ Skeba pɩyalaa lʋbɛ lakaɣnɩ mbʋ. 15 Ɛlɛ fezuu kɩdɛkɛdʋʋ cosi-wɛ se: “Yesu lɛ, mansɩmɩ-ɩ, nɛ Paulo yɔ, mansɩm ɛlɛ ɖɔɖɔ. Piyele nɛ mɩ yɔ, mɩ yɔ mba?” 16 Nɛ ɛyʋ weyi eleeu kɛwɛ ɛ-taa yɔ, ɛkʋyɩ ɛtɔlɩ pɔ-yɔɔ, ehu-wɛ nɛ ɛmabɩ-wɛ ɖeu nɛ pakʋyɩ ndaakpeɖe, nɛ pɔ-yɔɔ nɛ kɩjɩkpɩŋ nɛ pese palɩɩ ɖɩɣa ŋga ka-taa. 17 Efezia mba kpeekpe, Yuda mba nɛ sɩɩnaa layaa panɩɩ tɔm ndʋ. Ðɩnɛ ɛlɛ sɔɔndʋ kpa pe-kpeekpe nɛ Kɩbaɣlʋ Yesu hɩɖɛ sɛɛ. 18 Mba papɩsɩ tɔm mʋyaa yɔ, pa-taa sakɩyɛ kɔɔ nɛ peheyi pa-kɩwɛɛkɩm nɛ pokuli pa-fadɩŋ lakasɩ yɔɔ nɛ peheyi. 19 Mba palakaɣ fadɩŋ mbʋ yɔ, pa-taa sakɩyɛ kɔnɩ pa-fadɩŋ takayɩsɩ nɛ pañaɣzɩ-sɩ miŋ ɛyaa kpeekpe ɛsɩndaa. 20 Takayɩsɩ nzɩ, patʋʋzɩ si-liidiye, pɩkpɛndɩ pɛ-tɛ liidiye kudokiŋ hiŋ nɩɩnʋwa. Mbʋ yebina nɛ Kɩbaɣlʋ tɔm wɛɛ nɛ tɩpaɣlɩɣ nɛ tɩkpaɣ ɖoŋ.