Bɛnduaa, Vɛɛ Nya Yiyaŋ Yɛ Le Acheleŋnda Pɛɛkoo?
“Teleŋndo cho le nyɛ o nyɛ fee.”—IKIL. 3:1, NW.
1, 2. Bahawɛi kuɛɛ buɛiyaa ibuŋgaa che yɛ o kundalaŋ niŋ tau?
BUƐI ibuŋgaa wa niŋ bɔŋaŋ o wa biyɔɔ a bɛnduaa wo chiiyo. Mɛɛ o tofa nda hɔlla, mbo chɔm kaala tuu kpɛiyo le wali kekelee bɛnduaa haa cho tosaa wo. Nduyɛ apum o nda tɛɛŋ nɔla ma wa finyaa nduaa. Kɛ a koŋ kpou, ndoo nɔ buulaŋndo. Lelaŋ, mbo nyuna nda aa, “Ŋgɔɔ waa, yɛɛ nya tosa yɛ le acheleŋnda pɛɛkoo le kalaŋnda kundaa siilɔŋndo?” Ma loonuŋ nyɛkɛndɛi teleŋ buɛi ibuŋgaa mɛɛlu nda yilɔɔ wo. Mbo kindilal nda le ma muli hɔlla le acheleŋnda pɛɛkoo. Mi bɛndoo opilɛ nda tɛɛŋ dimi aa, “Tonyaa aa ŋ dimiŋ ndu, nyɛ bɔɔ bɛɛ ŋ tosa wɔ le.” Mi bɛnduaa apiliaa chɛl a lebol nyɛ chaaŋ nda dimi wo.
2 Te bɛndu Kundaa ŋ cho ni, a che pa nyɛ yɔŋnuŋ o bɔŋaŋ koŋndo? Kɛlɛŋgaa. Buɛiyaa ibuŋgaa chieeŋndo balɔɔ silɔ che maa o kundala bɔɔbɔɔ niŋ, bahawɛiyo cho tau le puaapiliaa pɛɛkoo, chuaambɔ ni bɛndu ni, le saa Chɛhowaa mandaa. Nduyɛ simullo tau hei cho ni. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ lende?
3. (a) Vɛɛ Baabuiyo chɔm yɛ maa o cho nyɛ sɔvɛ le acheleŋnda pɛɛkoo, nduyɛ le sabu yɛɛ naa kpou nɔ yɛ yeemɛi o hei niŋ? (Tofa tɛɛsiaa o peeleŋ ndeŋ bɛŋgu.) (b) Le yɛɛ bɛnduaa apum cha yɛ ndi ikala le acheleŋnda pɛɛkoo?
3 Maa bɛndu kundaa, a sina maa nyɛ sɔviɔɔ pila waŋndo pɛɛkoo o cho ni.a A sina maa puaapiliaa yeemaŋ tau le kundalaŋ mandaa mi la kendu poŋ o nɛi iMɛlɛkayaa choo, nduyɛ le mi la sɛnɛila cheleŋ la kilaŋ. (Nuawɔ Aisaiya 60:22, NW.) A sina vɛlɛ maa Diom Mɛlɛkaa dimul num le acheleŋnda pɛɛkoo. (Nuawɔ Timoti Diiŋ Ndɔɔ 2:2.) Kɛ a koŋ kpou, maa bɛnduaa naŋ soo a nda okɔɔ o buŋgɛi kandɔŋndo wa, ma che ndi ikala le acheleŋnda pɛɛkoo. Te a chii pɛ bahawɛila yuŋgoo soli, laŋ o naa baalaa, o kundaa niŋ, a bahawɛila choŋ choŋnda cheleŋ, ma yiyaŋ maa teleŋ ve lɛ le acheleŋnda pɛɛkoo o kundaa niŋ te. Te lende icho ni, ŋ yaasiaŋndɔ le sabu o cho nyɛ sɔvɛ le acheleŋnda pɛɛkoo wo.
PƐƐKOO CHO NYƐ SƆVƐ
4. Yɛɛ tosa yɛ miŋ nyindu pɔɔ acheleŋnda pɛɛkoo ikɛi?
4 Le sabu kuɛɛ bɛnduaa apum cha yɛ ndi ikala le teleŋndo sɔlaa le acheleŋnda pɛɛkoo? Kɛlɛŋgaa mi apum yiyaŋ maa, ‘Nyɛ sɔviɔɔ pɛɛkoo cho ni. Kɛ o cho choŋ choŋ mbo hiau sɔɔŋ cheleŋ o kundaa niŋ, ŋ wana nɔ ma kɛsu kɛsuu woŋ te. O yɔŋ bɛɛ mi nyindu wɔ pɔɔ acheleŋnda pɛɛkoo ikɛi, kundaa cho hiouwɔɔ lachi.’ Icho tonya maa sɔɔŋ ŋpum yeema hɔlaa muliaa chɔ chɔ, kɛ te ŋ lɛŋgɛla le acheleŋnda pɛɛkoo pɛ, i nɔla mii pala kundaa le pɛɛkoo a Mɛlɛka okɔɔ.
5, 6. Yɛɛ tamasi wana kua a mɔmbillo wo pɛɛku yɛ naa a mɛɛ o nɔ mbo bii mutɛɛlu mɔmbil ndɔɔ yɛ? Nduyɛ vɛɛ naŋ tuallɛ tamasioo hoo kɔɔli le acheleŋnda pɛɛkoo o kundaa niŋ?
5 Yiyaŋndɔ a tamaseliiyo hoo. Mi wana kua a mɔmbillo wo sina maa le mɔmbil ndɔɔ mandaa nduyɛ mi iŋchiiye (mutɛɛloo) wa nyɛ kɛndɛi, o nɔ kuee mbo wa chuɛiyaŋ siŋgaa. Kɛ a koŋ fau, mbo yiyaŋ maa o cho nyɛ o nɔ mbo lau le bɛŋsiiyaŋ (esaŋsiaŋ) dɔuwɔɔ o mɔmbillo niŋ te. Kɛ, te o dou bɛŋsiiyaŋ o mɔmbil ndɔɔ niŋ te, o cho nyum. Te o dimi pɛ aa, ‘Mi sɔla bɛɛ teleŋ le chuɛiyaŋ siŋga le, o cho lakɔ a ya le teleŋ biŋgi.’ Kɛ kpundɛ yɛɛ cho yɛ? Te o kɛsu kɛsuu pɛ le iŋchiiye (mutɛɛloo) mandaa, icho fuuluu a iboondu mi mɔmbil kalaa nyum niko kɛsɛ kɛsɛ. Nduyɛ te keŋ i yɔŋnuŋ pɛ, o cho teleŋndo chua puɛɛ, nduyɛ mbo pisi kaniei chalaŋ le ndu toosiaa tuupa mbo nyaanuŋ vɛlɛ a ndu. Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o tamaseliiyo hoo niŋ?
6 Bɛnduaa nɔ sɔɔŋ sɔvɛ nda nɔ ma mulul hɔlla chɔ chɔ woŋ tau. Te o cho koŋ te, mi kundaa luɛi o bahawɛiyo niŋ tau. Mɛɛ wana kua a mɔmbillo wo nɔ mbo wa bɛŋsiiyaŋ dɔuwɔɔ lɔɔlɔɔ yɛ, lende koni bɛnduaa nɔ ni ma “hɛli suɛi hiou bɛnda kpou le tosaa ve.” (Fil. 1:10) Kɛ, mi sɔɔŋ choŋ choŋndoŋ komal bɛnduaa ŋ tosa lepum a saalaŋ le acheleŋnda pɛɛkoo le woŋ. O dimi niŋ, mɛɛ mutɛɛloo nda cho koŋ kiɔɔ mandaa ni. Kɛ te bɛnduaa lo pɛ kɛsu kɛsuu wo pɛɛku bɛnda le acheleŋnda kioo wo, o teleŋ biŋgi bɛŋgu, a sɔla niŋ puaapiliaa suiliaŋnda le bahawɛila kundaa kpou solioo le.
7. Vɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ che bɛnduaa chua teleŋndo le acheleŋnda pɛɛkoo wa?
7 Ŋ che kpendekele maa, ŋ nɔ miŋ chua acheleŋnda pɛɛkoo maa suɛi baabaa le. Bɛnduaa cha o chilaŋ niŋ pɔ, nduyɛ ma chua teleŋ ndaa le puaapiliaa nɔ wɔ suiliŋnda bɔɔ le wa pɛɛkoo wa nɔ taasioo. Nduyɛ tɔnɔɔ pila bɛnduaa waa naa cho le kundaa ni. (Nuawɔ Pitɛ Tasoo 4:10.) Vɛɛ kundaa sɔla yɛ tɔnɔɔ?
TAASIOO PILA ACHELEŊNDA PƐƐKOO CHO NI
8. (a) Suiliŋnda kuɛɛ nduyɛ yɛɛnɛ nyindu yɛ bɛnduaa le acheleŋnda pɛɛkoo? (b) Bahawɛi choŋ choŋ kuɛɛ bɛnduaa nɔ yɛ ma mulul hɔlla? (Tofa kɔfoo “Bɛnduaa Huŋ le Malaa o Kundaa Niŋnda.”)
8 Bɛnduaa nɔ taasioo tau wa bɛɛ nɔ kuee ma sina maa mɛɛ nda chua wɔsioŋ fau, lende koni nda tiu lɛ ba le waltaŋ lapum tosaa o kundaa niŋ te ni. (Mai. 6:8, NW) A nɔ kuee ma sina vɛlɛ maa, “suɛi naŋ ve kɔl tei yɔŋnuŋ a teleŋ naŋ ve ndi kɔl te wo.” Nduyɛ mi hei tosa a nɔla lɛ bahawɛila kundaa soli le. (Ikil. 9:11, 12, NW; Chem. 4:13, 14) Lelaŋ, bɛnduaa cha o chilaŋ niŋ ma buulaŋ le saa Chɛhowaa wa, nɔla ma mala puaapiliaa feleŋguaa a taasi nda sɔla o wali Mɛlɛkaa tosaa niŋndo.—Nuawɔ Chondei 71:17, 18, NW.
9. Yɛɛ cho yɛ o chilaŋ niŋ o tosa mi pɛɛkoo hoo wa nyɛ sɔvɛ wo?
9 Tɔnɔ cheleŋ kuɛɛ bɛnduaa pɛɛku acheleŋnda wa chuu yɛ saa Chɛhowaa? Ma kindi kundaa poŋ le simultaŋ chɔulabaa. Vɛɛ keŋ yɔŋnuŋ yɛ? Kindi bɛnduaa le acheleŋnda pɛɛkoo tosa mi puaapiliaa wa a bɛɛndiaŋ le kundaa malaa mbo sim o kala poŋ o diompilɔɔ niŋ. Nduyɛ o cho ko suŋ suŋ te, kɛ o bii fau a teleŋ nyɛpalaa bɛndoo cho hunɔɔ wo. (Isi. 38:10-12; Mai. 5:5, 6, NW) Lelaŋ, bɛnduaa, a yandii ŋ cho nya nyɔɔloo le mi la pɛɛku acheleŋnda lɔɔlɔɔ o wali nyaa niŋ hau.
10. Yɛɛ bɛndoo nɔ yɛ mbo tosa le teleŋndo sɔlaa le acheleŋnda pɛɛkoo?
10 Tonya, ŋ sina maa teleŋ ŋ chua le walta sɔvɛlaŋ tosaa o kundaa niŋndaŋ tosa ma saŋga yɔkɔɔ. Kɛ, a nɔ ma soliŋ teleŋ koŋ o tiŋ kpeku le acheleŋnda pɛɛkoo. (Ikil. 3:1, NW) Taasioo pila cho koŋ ni te a tosa pɛ lende.
BƐƐNDIAA WANA Ŋ CHO PƐƐKOO WO KƆLLO
11. (a) Yɛɛ ŋ hɛnaŋ yɛ a nyɛ bɛnduaa o lɛŋii yɛyɛi niŋ dimi a pɛɛkoo okɔɔ wo? (b) A mɛɛ Talelaŋ 15:22 dimi yɛ, le yɛɛ icho yɛ suɛi tɔnɔ le yaasiaa nyɛ bɛnduaa cheleŋnda dimi wo?
11 O viu wɔ bɛɛ le ma nyuuniaa bɛnduaa kundaa apum a sɔla batiuwaa le puaapiliaa malaa le hiouwɔɔ lachioo tosaa o Mɛlɛka piɛiyo niŋnda, le nyɛ nda soliŋ kpeku le acheleŋnda pɛɛkoo wo.b Mi che bɛɛ o cho nyɛ pilɛ le bɛnduaa haa soliŋ kpeku le, kɛ sila pilɔɔ kpe nda yɔŋgu ni. Yɛɛ hoo chɔm yɛ? Maa ba o ba ŋ wa nduyɛ, o kunda o kunda niŋ, nyɛ pilɔɔ kpe pɛɛku Baabuiyo cho le acheleŋnda ni. Nuawɔ ko bɛɛ mɛɛ o wa o palɛi kiilanɔɔ Pɔɔl le niŋ yɛ. (Kɔl. Tasoo 4:17) Lelaŋ, o buŋgɛi hei niŋ a icho lachi ve, ŋ cho yaasiaa nyɛ bɛnduaa haa dimi wo. (Tal. 15:22, NW) Le suɛi tosaa tɛtɛlɛ, buŋgɛi hei a icho lachi ve cho isɔɔ a kɛɛsiaala bɛnduaa apum yɔŋgu le acheleŋnda pɛɛkoo wo.
12. Yɛɛ wana pɛɛkaa nɔ yɛ mbo tosa, nduyɛ le yɛɛ?
12 Wana pɛɛkaa nɔ mbo tosa sɔɔŋ tɛtɛlɛ le wana o cho pɛɛkoo wo. Nuawɔ ko bɛɛ mɛɛ wana tual tɔlɔɔla pɔmbɔ laŋ ndo nɔ mbo wuŋchula lɛŋndeŋ tuupa mbo tɔl lɛ. Lende koni wana pɛɛkaa nɔ fɛŋ mbo dɛɛniaa wana o cho pɛɛkoo wo kɔllo ni, tuupa mbo pɛɛku ndu sɔɔŋ sɛnɛi cheleŋ. Lelaŋ, vɛɛ wana pɛɛkaa tosa yɛ sɔɔŋ tɛtɛlɛ le acheleŋnda pɛɛkoo? Ŋ nɔ miŋ tol tamasi wana ndoo suaa le Mɛlɛka o sindɔɔ niŋndo kɔɔli.
13-15. (a) Yɛɛ ndaa dimullɛ Samuɛl wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo le tosaa? (b) Vɛɛ Samuɛl ndoo tosa yɛ viomɔɔ ndɔɔ? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.) (c) Le yɛɛ bɛnduaa nɔ yɛ yeemɛi o bundɛi Baabui Samuɛlle hei niŋ hau?
13 Paale pilɛ, o wɔsila 3,000 hiou laŋ niŋ, mi Chɛhowa dimul fallo Samuɛl, wana ndoo suaa le ndu wo aa, “Siɔdii a teleŋ waa naa, I cho po pilɛ viomɔɔ naa num cha, fulaa o buŋgɛi Bɛŋnjamɛŋnde niŋ. Te o hiŋ pɛ, a pɔya ndu. Le chɔmndo maa o cho o hɛliaŋ le waa masaa wanaa niaa choo Isɔluɛi.” (1 Sam. 9:15, 16, NW) Mi Samuɛl sina maa chila o wa chuaa laŋ la mɛɛlu, nduyɛ maa Chɛhowa pɔya wana nɔ mbo miiŋgu o foofo ndɔɔ wo. Mi Samuɛl yiyaŋ aa, ‘Vɛɛ ya nɔla yɛ mi bɛɛndiaa po koŋ le wali ndɔɔ?’ Mbo yiyaŋ isɔɔ, okoŋ mbo tuu mɛɛ o tosa ndi yɛ.
14 Diimandɔɔ, mɛɛ Samuɛl che dɔɔ Sɔɔl hunɔɔ, mi Chɛhowa dimul ndu aa, “Mi che po ya dimul numndo.” Mi Samuɛl duau suɛi o yiyaŋ nde o wali niŋ. Mbo veelu Sɔɔl le nyɛdiaa o chiɛi nda dia nyɛdiaa wo niŋ. Loŋ o ke Sɔɔl a buɛi ndɔɔ naa chalaa sɔviaa ni a visii sɔvɛ o kilul nda ve. Mbo dimul nda aa, “Nya nda kɛsul visiei hei ni le mi la huŋ dio ndi a teleŋndo hoo.” Okoŋ kɔɔli, mi Samuɛl nda Sɔɔl kua o chiɛi ndɔɔ a baltaŋ. Samuɛl ndoo yeema mbo soliŋ boondii kɛndɛi nyɛdiaa keŋ a tuma nda wa koŋ kɔlaŋndo kpeku. Lelaŋ, mbo veelu Sɔɔl le ma hel o chiɛi choo choo. O naa fɛfɛlaa kaŋ, “mi Samuɛl hiau lachi a baltaŋ nda Sɔɔl o chiɛi choo choo” tei ma kɔ lɔl. Diimandɔɔ, mi Samuɛl pɔya Sɔɔl, mbo wɛi ndu sondoo, nduyɛ mbo chɔɔlu ndu silaa ke. Okoŋ kɔɔli, mbo mal Sɔɔl mbo kua, o bɛɛndiaŋ nyɛkɛndɛi le wali wa ndu chumndo wo.—1 Sam. 9:17-27; 10:1, NW.
15 Waŋndo pɔyaa le waa masa lelɛŋndo cho nyɛ pilɛ a puaapilɛnɔɔ pɛɛkoo le mbo simnuŋ bɛndoo ɔɔ buɛi malalaŋndo o kundaa niŋ te. O wa bɛɛ lende, bɛnduaa pɛɛku hau sɔɔŋ sɔviɔŋ o nyɛ Samuɛl tosa hoo wo niŋ. Ŋ yaasiaŋndɔ sɔɔŋ ŋmuuŋ.
WANAA PƐƐKAA NƆ YEEMƐI A CHAŊYƐI YA
16. (a) Vɛɛ Samuɛl ndoo yiyaŋ yɛ mɛɛ Isɔluɛiya nyuna le masaa? (b) A kɔl kuɛɛ Samuɛl ndoo tosa yɛ viomɔɔ Chɛhowaa le Sɔɔl pɔyaa?
16 Nɔ yeemɛi, wa wana dialuŋ vilɛi le. Mɛɛ Samuɛl tuei o tase ndɔ maa Isɔluɛiya yeema a masa wanachioo, mbo tambu kɔl, nduyɛ mbo yiyaŋ maa waŋnda kɛɛ ndu. (1 Sam. 8:4-8, NW) Lelaŋ, mbo wu ŋdial le tosaa nyɛ waŋnda nyuna ndu wo. Mɛɛ Chɛhowa che maa waŋnda nyuna Samuɛl bɛmbɔɔ leyaa, mbo dimul ndu le mbo yaŋ nda nilaŋ. (1 Sam. 8:7, 9, 22, NW) A koŋ kpou, Samuɛl dɔunuŋ tumbe mbo bii wana cho miiŋgu o foofo ndɔɔ wo o kɔl te. Mɛɛ Chɛhowa dimul ndu le mbo pɔya Sɔɔl, o tosa ndi a dialuŋ vilɛi mɛɛ wana baŋ wana isɔɔ yɛ le. Kɛ a kɔllo kpou o tosa ndi ni.
17. Vɛɛ bɛnduaa tuallɛ hau tamasi Samuɛllo kɔɔli, nduyɛ kɔl hiniaa yɛɛ nda sɔla yɛ o keŋ niŋ?
17 Maa Samuɛl, bɛnduaa nɔ taasioo hau wa nɔ kuee ma nɔ yiyaŋ pilɔɔ kpe le wanaa nda cho pɛɛkoo wa. (Pitɛ Tasoo 5:2) Bɛnduaa waa ndoo nɔ isiooŋ le acheleŋnda pɛɛkoo maa yɔŋi nda puu nda foofo ndaa o ba le. Wanaa pɛɛkaa nɔ yeemɛi hiuwaŋ mɛnde wa nɔ ma tuuŋgaŋ a wanaa yeema pɛɛkoo wa le, kɛ maa wanaa yeema ‘wallo a nda latulu’ wa nda cho ni. Maa ke sɔviɔɔ le kundaa nda cho ni. (Kɔl. Diiŋ Ndɔɔ 1:24; Hibu. 13:16) Nduyɛ nuawɔ kɔl hiniaa bɛndu se le wanaa pɛɛkaa nɔ haa ikaaye le wa, te a wa pɛ chɔɔ wanaa nda pɛɛku wa suliŋnda ndalaŋ soliŋndo kpeku le kundaa malaa!—Walta Wa. 20:35.
18, 19. Vɛɛ bɛndoo bɛɛndiaa yɛ kɔl wana o cho pɛɛkoo wo, nduyɛ le yɛɛ hei tosaa cho yɛ nyɛ sɔvɛ bɛndu?
18 Wa wana ichaŋya, o cho ko wana pɛɛkaa le. Paale Samuɛl komal Sɔɔl leŋ, ndoo soli sani machuɛiyo mbo tala Sɔɔl o lebol chɔ chɔ, nduyɛ mi ndoo dimul masa sɛnɛiyo hoo le mbo miiŋgu naa o fula wa le. O wa simnɔŋ wana pɔyaa, kɛ kposoŋ bɛɛ o ve sina wali ndoo nɔ le tosaa wo le. Kɛ, mi Samuɛl soliŋ teleŋ ndɔɔ kpeku le Sɔɔl pɛɛkoo kpɛ kpɛ nyɛ o nɔ le tosaa wo. Mɛɛ ma dia wɔ fɛŋ nyɛdiaa yeelɛiyo, ma balu nyɛɛmbɔ, ma duau baltaŋ tei malaŋ Samuɛl, wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo cha maa teleŋndo fuuluu le mbo pɔya Sɔɔl.
A chaŋyɛi tosaa fɛŋ pɛɛkoo nɔ mbo kanduŋ (Tofa pɛlta 18, 19)
19 Lende koni, hau bɛɛ wana pɛɛkaa nɔ fɛŋ mbo tosa fondaa hɛnɛkɛ nduyɛ mbo wa wana ichaŋya a wana o cho pɛɛkoo wo. Nɛila kpeekpei la bɛndoo chua le chaŋyɛi waa naa tosaa laŋ ve nyɛ pilɛ o lelɛŋ o lelɛŋ niŋ te. Kanifuule, lɛŋnde nɔ naamula pilɛ le. Kɛ, o yɔŋ bɛɛ ma wa ba o ba, te o wa pɛ mi bɛndu nɔ nyɔɔŋ tau le tosaa wo kɛsi teleŋndo le wana o cho pɛɛkoo wo, mɛɛ dimullo o cho ndu koŋ ni aa, “A cho wana sɔvɛ naa ya cha.” (Nuawɔ Luomaŋnda 12:10.) Mi che bɛɛ o cho a sondo le o dimi diomndaŋ te, kɛ wanaa yeema pɛɛkoo ba o ba fee o chieeŋndo choo wa cho hei sinapɛŋgu walaŋ nduyɛ ma kaala nyɛ ŋ cho tosaa wo.
20, 21. (a) Vɛɛ ŋ tɛɛsiaa yɛ wana pɛɛkaa sɔla batiuwaa wo? (b) Yɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi cho lachi ve niŋ?
20 Bɛnduaa, la loonuŋ maa wana pɛɛkaa kɛndɔɔ cho ko wana yeema pɛɛkoo wana cheleŋndo wo le, kɛ o nɔ mbo kaala ndu. (Tuuwɔ Chɔŋ 5:20) Te wana pɛɛkaa kɛsiŋ pɛ hei o kɔl, wana cho pɛɛkoo wo cho sinapɛŋgu, nduyɛ mii piiliaŋ ndu tau le mbo tol pɛɛku o cho sɔlaa wo kɔɔli. Lelaŋ, bɛnduaa, te la wa acheleŋnda pɛɛkoo pɛ, la wa ko wanaa pɛɛkaa le, kɛ la wa wanaa ichaŋya.—Tal. 17:17, NW; Chɔŋ 15:15.
21 Te bɛndoo chii pɛ kɔl wana o cho pɛɛkoo wo bɛɛndiaa, o kandu niko sɔɔŋ o yeema ndu mbo sina woŋ pɛɛkoo. Nɛila kuɛɛ o nɔ yɛ mbo soliŋ kpeku? Ŋ cho keŋ yaasiaa o buŋgɛi cho lachi ve niŋ.
a Le bɛnduaa kpeekpei buŋgɛi hei a icho lachi ve poonyiaŋ ni. Kɛ wanaa cho o kundaa niŋnda bɛɛ nɔ ma chɔm yeemɛi o nyɛ dimiŋ o buŋgaŋ muŋ niŋndo. Le yɛɛ? O dɛɛniaa puaapiliaa yiŋaa kpou le sinaa maa pɛɛkoo yeemaŋ le ma piɔuwaŋ walta kundaa. Nduyɛ te keŋ yɔŋnuŋ pɛ, wana o wana cho tɔnɔɔ sɔla.
b Bɛnduaa haa cho o lɛŋnde hei niŋ. Afilika Batouwo, Amɛlika, Baŋgaladɛsi, Bɛlchiɔm, Chepaŋ, Filaŋsi, Filaŋsi Kuaayana, Koliaa, Lɔɔsiaaa, Lueniɔŋ, Mɛsiko, Namibiaa, Naŋchiiliaa, a Ɔsiteeliaa.