Naa Bandu Mɛŋgɛlaa KƐSI YAULAŊ O INTANƐITIIYO WA
Bandu Mɛŋgɛlaa
NAA KƐSIAA LAYAUWA O INTANƐTIIYO CHOO
Kisiei
Ɔ, ɔ, Ɛ, ɛ, Ŋ, ŋ
  • Ɔ
  • ɔ
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ŋ
  • ŋ
  • BAABUIYO
  • YAULAŊ A NYƆƆŊ
  • BƆŊAŊNDAŊ
  • w15 5/1 p. 3-5
  • “Mɛɛlulaŋ”—Yɛɛ La Sim Yɛ?

Viduei cho le fondaa hoo le.

Mal Haki, bahawɛi pɔmbɔ yɔŋnuŋ le num vidueiyo hoo solullo.

  • “Mɛɛlulaŋ”—Yɛɛ La Sim Yɛ?
  • Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2015
  • Suɛi Lebolii Pɔmbuɛi
  • NYƐ MƐƐLULAŊ LA SIM TE WO,
  • NYƐ MƐƐLULAŊ LA SIMNDO,
Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2015
w15 5/1 p. 3-5

SUƐI LEBOLLE O KƆƆ | BAA MƐƐLULAŊ LA CHO NIŊ KPƐƐLUŊ?

“Mɛɛlulaŋ”​—Yɛɛ La Sim Yɛ?

Te a tuei pɛ diomndaŋ “Mɛɛlulaŋ la cho niŋ kpɛɛluŋ!” yɛɛ huŋ yɛ num o kɔl? Baa a cho pa yiyaŋ a wana cho hɔltaŋ solioo a deŋioo o biŋndo choo a balaŋ yoondiaa o suɛi Mɛlɛkɛi dimioo niŋndo? Ɔɔ a cho pa yiyaŋ a fal yuuwɛi nɔ siɛiye i vilɛi, mbo wa isisi o nɛiyo daŋgala a domaa yiŋgbaŋ, a yooleŋ ndu le yiyaa o chaŋ, o nɔ yooŋgu kpundɛ bɛndoo o ba wo? Yiyaŋndo o sɔɔŋ waa naa choo tosa mi waŋnda apum buulaŋ, apum yɛ ma kiisaŋ ɔɔ ma che ndi maa suɛi lamamɔɔ.

Baabuiyo dimi aa, ‘Mɛɛlulaŋ . . . la cho fuuluu.’ (Maatiu 24:14) A veelu vɛlɛ boondii pilɛi keŋ kpe aa, “Paale bɛnde” Mɛlɛkaleŋ a “Amakɛdɔŋ.” (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 16:14, 16). Tonya, kɛɛ sinapɛŋgoo cho tau o kaŋii bɔɔbɔɔ niŋ a mɛɛlulaŋ okɔɔ, nduyɛ yiyaŋnda lachoowalaŋ la cho hau kuiyo. Kɛ a koŋ fau, Baabuiyo yɔŋgu muli walaŋndo a mɛɛlulaŋ okɔɔ. O chɔm nyɛ mɛɛlulaŋ la simndo, a nyɛ la sim te wo. Diom Mɛlɛkaa mala naa le sinaa walaŋ te mɛɛlulaŋ la cho pɛ kpɛɛluŋ. Nduyɛ i bɛnda kpou ve cho ni, o pɛɛku naa mɛɛ naŋ tiuba miŋ sɔla kindaa yɛ! Kɛ i tasei cho ni, ŋ wɔɔsuŋ ndɔ choola cho dimiŋndo laŋ la tiŋ, nduyɛ miŋ chɔm nyɛ mɛɛlulaŋ la simndo. Yɛɛ kpeekpei “mɛɛlulaŋ” la sim yɛ a mɛɛ Baabuiyo pɛɛku yɛ?

NYƐ MƐƐLULAŊ LA SIM TE WO,

  1. O CHO CHIEEŊNDO TƐƐMBOO A YINDE WULE WULE LEŊ TE CHO MƐƐLULAŊ TE.

    Baabuiyo dimi aa, “Mɛlɛka toosiaa chieeŋndo o chiyii nduɛi choo, mbo simi ndu yi, nduyɛ wana o wana nɔla mbo faŋa ndu o ba koŋ choo le fɛɛŋ a fɛɛŋ te.” (Chondei 104:5, NW) Bolle Baabuileŋ ndeŋ a i cheleŋnde ke naa tiindaŋndo maa kposoŋ bɛɛ Mɛlɛka tɛɛmbuu niŋ chieeŋndo le, nduyɛ o chɛl niŋ mi wana o wana tɛɛmbuu ndu le!—Ikilisiate 1:4; Aisaya 45:18, NW.

  2. MƐƐLULAŊ LA CHO MAA NYƐ LAASI LAASI LE.

    Baabuiyo chɔm maa mɛɛlula chieeŋndo la cho la kɛɛsiaa, maa Mɛlɛka kɛsi teleŋ kpeekpeiyo le laŋ. O dimi aa, “Wana o wana sina paale wana nda veelu aa, Po Wana Pɔnɔɔ wo o cho hunɔɔ wo le, kɛlɛŋgaa niŋ te havɛi koŋ. Kiilaa Mɛlɛkaa bɛɛ, a sina le. Po Mɛlɛkaa pila bɛɛ, o sina le. Mɛlɛka Finya naa, ndu pilɛ kpe sina ni. Lelaŋ, la va a puɛyaŋ te, kani fondole, la sina lɔɔ teleŋndo cho fuuluu wo le.” (Maki 13:32, 33) A tonya, Mɛlɛka (“Finya”) naa kɛsi “lɔɔ teleŋndo cho fuuluu” le hunɔɔ a mɛɛlulaŋ ndo.

  3. O CHO WAŊCHIEEYA ƆƆ NYƐM SƐƐMBIAŊ CHO WA DELIOO BILI BILI WOŊ TE CHO MƐƐLULAŊ KANDƆƆ LE.

    Yɛɛ cho yɛ hunɔɔ aa mɛɛlulaŋ? Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 19:11 dimi aa, “O koŋ kɔɔli, mi cha fondaŋ Mɛlɛkaa o kumbiaa. Mi cha so humboo a waŋndo ichali lechoo. Waŋndo hoo diola ndɔlaŋ la va ni aa, Wana sakpoo o waŋnda nɔla ma tiindaŋ ndo.” Mi nɛila 19 laŋ la hiau lachi a dimioo aa, “O koŋ kɔɔli, mi cha visi fula o pee mɛŋma ihɛllo niŋndo, a masaa o chieeŋndo niŋ, a wanaa ndaa chɔuva. Ma chuuŋgiaŋ le chɔuwo a wana va koŋ ichali o so humboo choo wo nda wanaa nduaa chɔuva.” (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 19:11-21) Suɛi sim lewundu ve nyɛ dimiŋ o bolle Baabuileŋ ndeŋ niŋndo cho ni. Kɛ ŋ nɔla miŋ sina hei pɛŋgu maa, Mɛlɛka cho maalikɛiyaa nduaa chɔuwa viomɔɔ le ma huŋ tɛɛmbuu yaamɔɔwaa nduaa.

[Fotueiyo o peeleŋ choo 4]

Yooŋgu cho o Baabuiyo niŋ a mɛɛlulaŋ okɔɔ wo cho yooŋgu wɔɔŋ te, kɛ yooŋgu kɛndɔɔ o cho ni

NYƐ MƐƐLULAŊ LA SIMNDO,

  1. MƐƐLULA MASƐI WƆƆŊII WAŊCHIEEYA.

    Baabuiyo tɛɛsiaa aa, “O teleŋ masaa chieeŋnda haa niŋ, Mɛlɛka cho o choo choo niŋndo cho masale ndɔleŋ kila. Wana o wana nɔla niŋ masaleŋ ndeŋ tɛɛmbuu le. Nduyɛ, masaleŋ ndeŋ le kue niŋ wana o wana cheleŋ o ba le. Le cho hunɔɔ masɛi chieeŋnde hei kpou pesi wɔ wɔ. Leŋ pilɛ kpe le cho lo ni lefɛɛŋ a fɛɛŋ.” (Daniɛl 2:44, NW) Sabu 3 a maluaŋ chɔm maa, “masaa o chieeŋndo niŋ, a wanaa ndaa chɔuva” a cho “chuuŋgiaŋ le chɔuwo a wana va koŋ ichali o so humboo choo wo nda wanaa nduaa chɔuva.”—Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 19:19.

  2. MƐƐLULA CHƆUWO, NIILU LATANDAA, A KAFALAŊ.

    “Mɛlɛka chii niŋ chɔulaŋ ba o ba fee o chieeŋndo choo.” (Chondei 46:9, NW) “Wanaa cho sakpo Mɛlɛka o hɔl la, wa niŋ o lɛŋndeŋ choo ni. Wanaa kaala ndalaŋ la cho la kɛndɛ Mɛlɛka o hɔl la, nda koni lo niŋ o lɛŋndeŋ niŋ ni. Kɛ wanaa dɛnɛ wɔɔŋnda kinɛi, a cho nda hunɔɔ faŋa o lɛŋndeŋ ndeŋ choo bau. Wanaa yɔŋ wɔɔŋnda kpou cho hunɔɔ tambei sɔla.” (Talelaŋ 2:21, 22, NW) “O koŋ, . . . I cho nyɛ o nyɛ fee toosiaa o sɛnɛi.”—Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 21:4, 5.

  3. MƐƐLULAŊ LE KAAŊII CHO CHOOLAŊ DIMIOO A MƐLƐKA OKƆƆ NDUYƐ MII WA WAŊCHIEEYA HUIYO WO.

    “Choolaŋ wanaa suaa le Mɛlɛka wa cho waŋnda dimullo ni, nduyɛ wanaa soliaa salaa cho kpaaya ndaa soliŋndo kpeku o nɛi wɔɔŋndo choo. . . . Kɛ te mɛɛlulaŋ la fuuluu pɛ, I sina mɛɛ nya yɔŋ niŋ yɛ le?” (Chɛlimaya 5:31, NW) “Waŋnda tau a dimul la niŋ aa, ‘Masanɔɔ, naa ŋ va waŋnda suɛi Mɛlɛkɛi dimullo a kpaaya numndo ni. Nduyɛ, ŋ va diola num ndaŋ piɔlɔɔ o nyinaa wɔɔŋnda touwɔɔ niŋ a walta kɔndɔfiltaŋ ka ka tosaa.’ Nduyɛ, mi I lo o koŋ mi dimul nda kpendekele aa, ‘La cho buɛiyaa ni kposoŋ te. La faŋaŋ ya naŋ. La cho wanaa kɔl vesɛi bɛndu.’”—Maatiu 7:21-23.

  4. MƐƐLULAŊ LE WANAA CHO SƆƆŊ WƆƆŊNDOŊ TOSAA NDUYƐ MA WA MUŊ TOOLOO WA.

    Mi Chiisu dimi aa, “Sabu Mɛlɛka kilul niŋ waŋnda o chieeŋndo choo yamɛi mbo tuisi nda nyɛ palaa choo wo, ndu cho hoo ni. Mɛlɛka yɔŋgu nyɛ wawoŋndo o chieeŋndo choo ndu yɔŋnuŋ maa nyɛ wawoŋ tonyaa a ndu pila okɔɔ ni. Kɛ, yɔŋi nda kaala nyɛ wawoŋ tonyaa hoo yɛ, niilu manyumndo nda kaala ni, kani fondole, le sɔɔŋ wɔɔŋ nda tosa woŋ.” (Chɔŋ 3:19) Baabuiyo tɛɛsiaa mɛɛ chieeŋndo sɔla sindɛ tambei a teleŋ Nuuwa wo yɛ. O dimi aa, “A mɛŋndaŋ Mɛlɛka ndu oo tɛɛmbuu sindɛ chieeŋndo ni, ndu yɔŋnuŋ ni maa a mɛŋma hunaŋ. Kɛ nduyɛ o fula wɔ bɛɛ o koŋ kɔɔli, mi Mɛlɛka dimi vɛlɛ maa o cho halaa choo choo mandaa a chieeŋ cho pɛŋgoo hoo wo haaa mbo lo o koŋ mi paale o luam niŋ muŋ ndeŋ le fuuluu. . . . Paale Mɛlɛka kɔɔsa niŋ waŋnda kpou, nduyɛ mbo tɛɛmbuu wanaa kɛɛ ndu va leŋ.”—Pitɛ Diiŋ Ndɔɔ 3:5-7.

Kɛsiŋ o kɔl maa a tuu “paale Mɛlɛka kɔɔsa niŋ waŋnda kpou, nduyɛ mbo tɛɛmbuu wanaa kɛɛ ndu va leŋ,” a teleŋ chieeŋndo sɔla tambei boondii Nuuwa wo ve. Chieeŋ kuɛɛ ndoo sɔla yɛ tambei? O cho lɛŋndeŋ te, kɛ ‘wanaa kɛɛ Mɛlɛka va,’ yaamɔɔwaa Mɛlɛkaa sɔla tambei ni. Te “paale Mɛlɛka kɔɔsa niŋ waŋnda kpou” leŋ le fuuluu pɛ, wanaa simnuŋ yaamɔɔwaa Mɛlɛkaa wa bɛɛ, cho tambei sɔla. Kɛ chaaŋaa Mɛlɛkaa cho pioŋɔɔ sɔla, mɛɛ Nuuwa a yuŋgu ndɔɔ ndaa sɔla pioŋɔɔ yɛ.—Maatiu 24:37-42.

Yiyaŋndɔ mɛɛ chieeŋndo wa niŋ o kɛndɛ yɛ te Mɛlɛka faŋa pɛ sɔɔŋ dɛnɛwɔɔŋ ndoŋ kpou! Ŋ che walaŋ maa yooŋgu cho o Baabuiyo niŋ a mɛɛlulaŋ okɔɔ wo cho yooŋgu wɔɔŋ te, kɛ yooŋgu kɛndɔɔ o cho ni. A koŋ kpou mi kaamaa bii num dɔɔ ma nyuna aa, ‘Baa Baabuiyo chɔm naa pa teleŋ mɛɛlulaŋ la huŋ niŋndo? La cho niŋ pa kpɛɛluŋ? Vɛɛ ya looku yɛ mi sɔla pioŋɔɔ?’

TE MƐƐLULAŊ LA HIOU PƐ

Yɛɛ cho yɛ yɔŋnɔŋ te mɛɛlulaŋ la hiou pɛ? Bolii Baabuiye tau tɛɛsiaa teleŋ kɛndɛ bɛndu koŋ. Le tamaseliiyo, ‘Mɛlɛka cho nda mamɛmɛ o mamɛmɛ wɔɔsuu o hɔl fo. Wana o wana vi lɛ le. Wana o wana ve lɛ a kɔl tambɛi le, kɛlɛŋgaa mi wana chaŋ, kɛlɛŋgaa mi nyɛ nɛiyaa va, kani fuule, nyɛ o nyɛ paandu chuu faŋaŋ. O koŋ, mi wana va ichali o kpeŋbei lemasaa choo wo dimi aa, I cho nyɛ o nyɛ fee toosiaa o sɛnɛi.’ (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 21:4, 5) Mɛɛlulaŋ la sim naa maa mɛɛlula yoomu numndo le. Mɛlɛka yeema naa miŋ sɔla kindaa, nduyɛ o dimul naa mɛɛ hei cho tosaŋ yɛ.

    WOL le Sɔɔŋ Yaasiaa—Kisi (2010-2026)
    Chukku Ma Kinda
    Chuku Ma Kumbi
    • Kisiei
    • Share
    • Mɛɛ ŋ Yeema Yɛ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Sawalaŋ Le Tɛɛŋgei Soliŋndo Kpeku
    • Mɛɛ Naŋ Bii Yooŋgula Numndaŋ Yɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Chuku Ma Kumbi
    Share