SUƐI LEBOLLE O KƆƆ | BAA MƐƐLULAŊ LA CHO NIŊ KPƐƐLUŊ?
Baa Mɛɛlulaŋ La Cho Niŋ Kpɛɛluŋ?
Baa Mɛlɛka chɛl niŋ pa miŋ waŋchieeya hiou lachi a waa o masaleŋ choo le acheleŋnda saaŋgiaa vellaa velle, a chila waŋchieeya lueiyo o kpundɔɔ niŋ? A mɛɛ naŋ sina yɛ, Mɛlɛka cho balaŋ luei mbo hiŋ a mɛɛlulaŋ o nyɛ kindilaa waŋchieeya cho le bɛŋgu le wɔsila bɔɔbɔɔ wo. Wana Toosiaa waŋchieeya a chieeŋndo wo yeema num ma sina maa teleŋ o cho hei tosa wo cho niŋ sɔɔŋgoo kpɛɛluŋ. Vɛɛ o chɔm yɛ kɔlkalu sɔvɛ koŋ?
Nuawɔ tamaseliiyo hoo. Tuupa ma kuɛ kelaa o mɔmbillo niŋ, a cho fɛŋ nua o Intanɛtiiyo choo, mapiiyo (katioo), a nyɛm cheleŋ ndaa poonyiaa le num nɛilaŋ chɔmndo woŋ. Okoŋ, te a wa pɛ tamasila ŋ pɛɛku laŋ chɔɔ, a cho nɔ tiindaŋndo le fuuluu wo naa ŋ cho kɔlaŋ nda. Lende koni Mɛlɛka ke naa Diom ndɔɔ le naa chɔmndo kpundɛ cho a chieeŋndo hoo okɔɔ wo ni. Te ŋ wa pɛ tamasilaŋ ndaŋ chɔɔ peelɔŋndo, ŋ nɔ kiisaŋ le sinaa maa ŋ cho niŋ o teleŋ mɛɛlula chieeŋndo hoo niŋ te.
Baabuiyo tɛɛsiaa maa nyɛ cho yɔŋnɔŋndo o chieeŋndo hoo niŋndo cho fuuluu o ŋgemila cho tosa mbo hiŋ o mɛɛlulaŋ ndo. Sɔɔŋ cho yɔŋnɔŋ tau chieeŋndo balɔɔ silɔ a teleŋ koŋ, nduyɛ kani bɛɛ sɔɔŋ waa lende yɔŋnuŋ ndɔ o yoomu waŋchieeya niŋ te. Ŋ yaasiaŋndɔ sɔɔŋ Diom Mɛlɛkaa dimi maa ŋ cho yɔŋnɔŋ ndoŋ.
1. KPUNDƐLAŊ LA CHO WA CHIEEŊNDO BALƆƆ SILƆ Nyɛ poonyiaŋ o Maatiu bolle 24 niŋndo chɔm o lepula sɔɔŋ cho wa yɔŋnɔŋndo maa tamasi le mɛɛlula chieeŋndo hoo wo. Tamasi koŋ cho chɔm “boondii sɔɔŋ muŋ ŋ cho hunɔɔ yɔŋnɔŋ nde,” tei mi “mɛɛlula chieeŋndo la fuuluu.” (Sɔɔŋ 3, 14) Sɔɔŋ muŋ cho chɔula kpokulaŋ ni, nyɛdiaa lepɛŋndo, lɛŋnde nyiiyaaleŋ, dɛnɛwɔɔŋndo o wa niŋ o hɔbɛi, kaala lepɛŋndo, nduyɛ a kindi kindiŋ sim lachiaa lepiɛiya cho wa le waŋnda huiyo wo. (6-26) Tonya, sɔɔŋ muŋ ŋpum cho niŋ yɔŋnɔŋndo le wɔsila bɔɔbɔɔ. Kɛ, te mɛɛlulaŋ la wa pɛ fuuluu wo, sɔɔŋ kpundɔŋ muŋ kpou cho yɔŋnɔŋ o le pilɔɔ niŋ kpe. Nduyɛ sɔɔŋ sala yaa woŋ muŋ bɛɛ cho vɛlɛ yɔŋnɔŋ.
2. KAALA WAŊCHIEEYA Baabuiyo dimi aa “te palɛi mɛɛlɛi,” ɔɔ teleŋ mɛɛlula chieeŋndo cho fuuluu wo, kaala waŋchieeya cho simnɔŋ la wɔɔŋ. Baabuiyo dimi aa, “A boondii keŋ waŋnda chieeya a nɔ niŋ yiyaŋ le chaaŋaa ndaa waŋnda chieeya le, mɛɛ le nda pila. Wanaa kaala ikaniaa nda va niŋ ni, wanaa heelaŋnda, wanaa yoŋgaa, wanaa yiou chaaŋaa ndaa va. A ve niŋ wanaa tuei wanaa velu nda va diom te. A ve niŋ wanaa sinaa ikɛndɛ le. A ve niŋ wanaa ke Mɛlɛka lebɛɛ le. A nɔ niŋ inyɛɛ le, nduyɛ, a mel wana le yɔŋ wɔɔŋ te. Wanaa balu a chaaŋaa ndaa o sondo va, nda va niŋ ni, wanaa kaŋgalaa, wanaa kɔl vesɛiya. Nyɛ o nyɛ cho nyɛ cho nyɛ kɛndɛ ma tul ndu leyɛ. Wanaa leyalaa nda va niŋ ni. nyɛ huŋ nda lakɔl lo ko nda tosa ni. A va niŋ wanaa hɔlaa heelaa bɛndu. Kɔl kɛndɛ chieeŋndo nda kaala niŋ ni. A kaala niŋ Mɛlɛka le.” (Timoti Diiŋ Ndɔɔ 3:1-4) A tonya, kiɔɔ bɛɛleŋ chɔmndo vellaa velle le chaaŋaa ndaa waŋchieeya cho suɛi sɛnɛi le. Kɛ o “palɛi mɛɛlɛi le chieeŋndo hoo” niŋ koni kaa hoo cho fuuluu naa naŋ ve ndu kɔl te wa ni. Nduyɛ Baabuiyo tɛɛsiaa boondii keŋ aa, boondii “nyɛ palaa o va niŋ bɔɔ” ve. A che niŋ pa waŋchieeya kaala wɔɔŋndaŋ ndaŋ o ŋdial?
3. CHIEEŊNDO TAMBU Baabuiyo dimi aa Mɛlɛka cho “tɛɛmbuu wanaa tɛɛmbuu chieeŋndo va.” (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 11:18) O nɛi kuɛɛ choo waŋchieeya cho yɛ wa chieeŋndo tɛɛmbuu wo? Baabuiyo tɛɛsiaa boondii Nuuwa ve o nɛi pilɔɔ choo kpe aa, “A boondii keŋ, mi dɛnɛ wɔɔŋndo pia o chieeŋndo choo. Mi kaala waŋnda chieeya la kuisiŋ Mɛlɛka o kɔl kpu. Mɛɛ Mɛlɛka mɛɛndaŋ chieeŋndo, mbo cha maa chieeŋndo tambu.” Lelaŋ, mi Mɛlɛka dimi a chieeŋ dɛnɛwɔɔŋ koŋ aa, “I kɛɛsiaa le mi tɛɛmbuu ŋwaŋnda chiee kpou o chieeŋndo choo.” (Kandɔŋ Chieeŋndo 6:11-13) A cho pa hau chɔɔ dɛnɛwɔɔŋndo o piaa cha o chieeŋndo choo? Le handɔɔ lechoo, waŋchieeya fuuluu hau o boondii teŋgeŋnde niŋ. O kɛsɛ kɛsɔɔ niŋ, a tiuba ma tɛɛmbuu chieeŋndo nduyɛ ma wɔɔsuu yoomula waŋchieeya fo o chieeŋndo choo le. Nyɛm tosa mi yoomoo wa o chieeŋndo choo woŋ, mɛɛ hueiyii yoomɛi cho naa yɛ, visiaa a tɔlɔɔlaŋ, a peela bɛndaŋ la cho tambei sɔlaa o pɔm pɔmbɔ kanifuule, wanachioo cho muŋ chaa biyɔɔ le.
Nyunaŋndɔ aa, ‘Hiouwɔɔ o wɔsila kɛmɛlaŋ choo chobe, baa waŋchieeya ndaa nɔ pa kpaayaa le ma tɛɛmbuŋ ndapila?’ Hau, waŋchieeya cho kpaaya koŋ soliŋndo kpeku le nyɛm chɔu wɔɔŋ wɔɔŋndoŋ toosiaa le chieeŋndo tɛɛmboo. Nyɛm nda cho toosiaa woŋ cho bɔɔ, nduyɛ wanachioo nɔla kpundɛ ŋ cho hau tosaa woŋ kpaa le. Nduyɛ chila chieeŋndo hoo, o cho wanachiee le kialu laŋ iyama le ɔɔ mbo chɔm ndaŋ nɛiyo le. Tuupa mi yoomulaŋ o chieeŋndo choo kpou la sɔla tambei, Mɛlɛka cho balaŋ luei le mbo tɛɛmbuu wanaa cho chieeŋndo tɛɛmboo wa. Keŋ o dimi le tosaa ni!
4. YOOŊGU KƐNDƆƆ NƆ MBO DIMIŊ CHIEEŊNDO BALƆƆ SILƆ Tamasi cheleŋ, o Baabuiyo dimi a mɛɛlula chieeŋndo hoo okɔɔ wo, cho wali teŋgeŋ nɔ mbo yɔŋnuŋndo ni. Baabuiyo dimi aa, “Nduyɛ, o koŋ kɔɔli, waŋnda cho yooŋgu kɛndɔɔ hoo dimi a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ ba o ba fee o chieeŋndo choo le mi waŋnda kpou a tuei. Te keŋ yɔŋnuŋ pɛ, o koŋ kɔɔli, mɛɛlula chieeŋndo la fuuluu.” (Maatiu 24:14) Yooŋgu kɛndɔɔ hoo cho wa teŋgeŋ bɛndu a o kaŋii bɔɔbɔɔ dimi o wɔsila kɛmɛ la hiou laŋ niŋndo. A teleŋ palɛi mɛɛlɛi yooŋgu teŋgeŋ koŋ cho dimiŋ tau ni. Ndu cho yɛ ‘yooŋgu kɛndɔɔ a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ’ ni. A sina pa kaŋnde cho yooŋgu koŋ dimioo wo? Nduyɛ o wa bɛɛ mi acheleŋnda wa yooŋgoo koŋ dimioo, baa naapilɛ ko kundaa hoo cho ni, ɔɔ a cho pa yooŋgoo hoo dimioo “ba o ba fee o chieeŋndo choo le mi waŋnda kpou a tuei”?
Yooŋgu kɛndɔɔ cho dimiŋndo a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ chieeŋndo balɔɔ silɔ o sɔɔŋ maŋgalaŋ bɔɔbɔɔ niŋ
Tɛɛŋgei hei www.pr418.com cho suɛi a yooŋgu kɛndɛ leMasa Mɛlɛkaa okɔɔ. Tɛɛŋgei hei nɔ yaula cho yooŋgoo hoo tɛɛsiaa laŋ o sɔɔŋ maŋgalaŋ niŋ hiouwɔɔ 700. A sina pa nyɛ cheleŋ o waŋnda cho soliŋndo kpeku le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo tau chieeŋndo choo wo? Le lɔɔ levil, tuupa bɛɛ mi tɛɛŋgei hei wa, waŋnda sina Seiyaa Chɛhowaa le kindi kindiŋ nda cho le yooŋgu kɛndɔɔ keiyo dimioo a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ wo. O wɔsi 1939 ve niŋ nda kandu diomndaŋ ndaŋ poonyiaa o Bandu Mɛŋgɛlaa kɔɔ ni, “Le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa.” Mi yau soo a kaŋnde okɔɔ wo dimi maa wali dimiaa yooŋgu kɛndɛ Seiyaa Chɛhowaa cho tosaa wo, “wana tuu lɛ ndu pɛŋ a nyɛ o nyɛ le, o cho hiouwɔɔ lachi a dimiŋndo a mayoomu nduyɛ mbo wa pɛŋgɛlaŋndo.” Seile yooŋgu kɛndɔɔ hoo le cho dimiŋndo lɔɔlɔɔ maa, o teleŋ biŋgi bɛŋgu, Masale Mɛlɛkaleŋ le cho tosa mi “Mɛɛlula chieeŋndo la fuuluu.”
ŊGEMILA BUNDƐI CHIEEŊNDO
A che niŋ pa mɛɛ sɔɔŋ hiɔɔluŋ Baabuiyo tɛɛsiaa muŋ o buŋgɛi hei niŋndo cho yɔŋnɔŋndo o yoomu numndo niŋ? O hiou niŋ wɔsioŋ kɛmɛ, yau Bandu Mɛŋgɛlaa cho wanaa veelu diomndaŋ leniŋnda dimullo a sɔɔŋ cho yɔŋnɔŋndo o chieeŋndo choo woŋ, le nda malaa ma sina maa ŋ cho niŋ sɔɔŋgoo o mɛɛlulaŋ. Kɛ wanaa sɛɛŋgiaa ŋsɔɔ wa kɛɛ le chɛlɔɔ. A dimi maa waŋnda ko chal le sɔɔŋ muŋ kɛɛsiaa a ba nda ni. A dimi vɛlɛ maa, le mɛɛ suukaŋndo o yuei mapuuluei choo cho kuiyo tau yɛ, lelaŋ sɔɔŋ cho yɔŋnɔŋndo ŋwɔɔŋ o chieeŋndo choo ni. A koŋ kpou, sɔɔŋ cho chɔmndo tau maa ŋ cho niŋ o mɛɛlula teŋgeŋnda chieeŋndo hoo o yoomu waŋchieeya niŋ.
Wanaa sinaa ŋsɔɔ wa yiyaŋ maa ŋ cho sɔɔŋgoo o siŋgaŋnda kpeekpei la chieeŋndo hoo. Le tamaseliiyo, o wɔsii 2014 ve niŋ, mi kɔɔna wanaa sinaa dɛniaa bɛnduaa nda veelu o puuluei niŋ aa, Bulletin of the Atomic Scientists sila kɔɔna nda veelu vɛlɛ o puuluei niŋ aa “United Nations Security Council” a sɔɔŋ kpeekpei cho yoomula waŋchieeya paaliaŋndo woŋ. Mi wanaa sinaa dɛniaa bɛnduaa kaŋ dimi aa, “Te ŋ miŋgi pɛ yaasiaa nyɛkɛndɛi sɔɔŋ kpundɔŋ muŋ, ŋ nɔla miŋ dimi maa hiouwɔɔ lachi waŋchieeya cho tosaa o nyɛm mapuuloŋ toosiaa niŋndo tosa ni mi kpundɔɔ wa o hɔbɛi.” Wanaa bɔɔbɔɔ laalaŋ kɛsɛ maa ŋ fuuluu o ŋgemila bundɛi chieeŋndo hoo. Wanaa cho yau Bandu Mɛŋgɛlaa hoo poonyiaa wa, a wanaa bɔɔbɔɔ cho diomndaŋ veeloo o ndu niŋnda nɔ kiisaŋ maa boondii teŋgeŋnde cho hei le palɛi mɛɛlɛi ni, nduyɛ maa mɛɛlulaŋ la cho niŋ kpɛɛluŋ. Kɛ tuupa ma nɔ sioonde le chilaŋ, a nɔla ma naŋ kɔl a nyɛ cho yɔŋnɔŋndo. Le yɛɛ naŋ dimi yɛ lende? Kanifuule, a nɔla ma sɔla kindaa o mɛɛlulaŋ!