Naa Bandu Mɛŋgɛlaa KƐSI YAULAŊ O INTANƐITIIYO WA
Bandu Mɛŋgɛlaa
NAA KƐSIAA LAYAUWA O INTANƐTIIYO CHOO
Kisiei
Ɔ, ɔ, Ɛ, ɛ, Ŋ, ŋ
  • Ɔ
  • ɔ
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ŋ
  • ŋ
  • BAABUIYO
  • YAULAŊ A NYƆƆŊ
  • BƆŊAŊNDAŊ
  • w22 Suɛɛsɔɔ p. 2-7
  • Masaleŋ le Kanduŋ

Viduei cho le fondaa hoo le.

Mal Haki, bahawɛi pɔmbɔ yɔŋnuŋ le num vidueiyo hoo solullo.

  • Masaleŋ le Kanduŋ
  • Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2022
  • Suɛi Lebolii Pɔmbuɛi
  • Fonda Soo a Nyɛ Pilɔɔ Wo
  • VƐƐ NAŊ LOOKU YƐ SINA TELEŊ MASALE MƐLƐKALEŊ LE KANDUŊNDO?
  • VƐƐ NAŊ LOOKU YƐ SINA TELEŊ KILITI SIMNUŊ MASAA LE MASALE MƐLƐKALEŊ O CHOO CHOO NIŊNDO?
  • VƐƐ YAAMƆƆWA LE MASALE MƐLƐKALEŊ CHO YƐ HUNƆƆ TAMBEI SƆLA?
  • NƆ TIINDAŊNDO MAA CHƐHOWA CHO WANAA NDUAA MANDA O CHILAŊ NIŊ
  • Pɛɛku o Huuluŋ Cho o Baabuiyo Niŋndoŋ Niŋ
    Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2023
  • Wooluŋ Wooluŋ Lemasa Peelu Huului Baabuiye Wo
    Sɔɔŋ Lebolluŋ Yɛ Yiɔɔŋ
Bandu Mɛŋgɛlaa le Masale Chɛhowaleŋ Yondaa—2022
w22 Suɛɛsɔɔ p. 2-7

BUŊGƐI PƐƐKƐI 28

Masaleŋ le Kanduŋ

“Masale chieeŋndo le simnuŋ Masale Mɛlɛka naa a Kiliti.” —SƆƆŊ. 11:​15.

CHONDII 22 Masaleŋ le Kanduŋ, Maa le Huŋ!

SƆƆŊ KULLOŊ O BUŊGƐI HEI NIŊa

1. Yɛɛ ke yɛ naa tiindaŋndo, nduyɛ le yɛɛ?

TE A tofa pɛ sɔɔŋ cho yɔŋnɔŋndo o chieeŋndo niŋndoŋ, baa ma che ndi pa ikala le laalaŋndo maa sɔɔŋ cho bɛnda o chilaŋ niŋ? Kaala cho lɛ o yuŋgulaŋ niŋ maa paandu le. Waŋnda nɔ niŋ kɔl tuuwo a kaayei mbo hiau maa paandu. Wanaa bɔɔbɔɔ che ndi niŋ ikala le tiindaŋndo dɔwɔɔ o wanaa nɔ kpaayalaŋ nda niŋ. Kɛ sɔɔŋ cho muŋ yɔŋnɔŋndo woŋ tiuba miŋ ke naa tiindaŋndo. Le yɛɛ? Kanifuule, kaala waŋnda haa cho tosaa laŋ la cho peeloo huului dimiŋ a “palɛi mɛɛlɛi” okɔɔ wo. (2 Timo. 3:​1-5) O kpeekpei niŋ, wana o wana sɛɛŋgiaa hei le. Mɛɛ huuluei hei cho peelɔŋndo yɛ chɔm kpendekele maa, Chiisu Kiliti simnuŋ niŋ Masaa le Masale Mɛlɛkaleŋ. O huuluŋ bɔɔbɔɔ dimiŋ a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ woŋ tɛɛŋ, ipilɛ koni cho hei ni. Laalaŋ naa cho chɔɔlu kalu poŋ, te ŋ yaasiaa pɛ huuluŋ cheleŋ dimiŋ a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ, miŋ peeluŋ o wɔsila laŋga hiou laŋ niŋndo.

Waŋndo cho nyɔɔ hɛɛnduu wo mbo wa o mɛɛlaa handɔɔ le mbo chiŋa. Nyɛ o cho hɛɛnduuwo wo sim le pou tɛɛmbuu piɔm nda toosiaa wo. Nyɛ nda cho koŋ hɛɛnduuwo wo sim le huuluŋ bɔɔbɔɔ dimiŋ o yau Daaniɛɛ a yau Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ niŋndo. 1. Pouwo fula o pembei choo mbo huŋ lɔɔ piɔm bɛndu nda toosiaa wo peloŋ. 2. Yɔm bɛndoo. 3. Waŋnda cho kɔlaŋ a suaa bɛnduaa a hiɔɔlu. 4. Chua suundɛiyo cho ichali o visi biyaa siaŋa sɔɔtɔtɔɔ choo.

Mi kpilikiŋ pilɛŋ pilɛŋ wanaa taŋgulaa hɛɛnduu woŋ simnuŋ chiɛi kɛndɛ kɛndɔɔ. O nɛi pilɛ koŋ choo, te ŋ dɔu pɛ huuluŋ dimiŋ o yau Daaniɛɛ wo niŋndoŋ a ŋ dimiŋ o yau Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ niŋndo diompilɛ, nduyɛ miŋ yaasiaa muŋ nyɛkɛndɛi, keŋ mala naa miŋ sina nyɛ cho yɔŋnɔŋ o chilaŋ niŋ le mi hɛnaŋ Chɛhowaa yɔŋnuŋndo (Tofa pɛl 2)

2. Yɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi hei niŋ, nduyɛ le yɛɛ? (Tɛɛsiaa fotueiyo o kɔɔ.)

2 O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho yaasiaa (1) huului mala naa le biyɔɔ bila teleŋ Masale Mɛlɛkaleŋ le kanduŋndo, (2) huuluŋ mala naa le biyɔɔ bila teleŋ Chiisu simnuŋ Masaa le Masale Mɛlɛkaleŋ o choo choo niŋndo, nduyɛ (3) huuluŋ chɔm naa mɛɛ yaamɔɔwa le Masale Mɛlɛkaleŋ cho hunɔɔ tambei sɔla yɛ. Ŋ cho chɔ maa huuloŋ muŋ cho ko maa kpilikiŋ pilɛŋ pilɛŋ wanaa taŋgulaa hɛɛnduu le chiɛiyo simioo woŋ. Nduyɛ, ŋ cho vɛlɛ chɔ mɛɛ kpɛ naŋ cho niŋ kpɛɛluŋ o mɛɛlula chieeŋndo hoo yɛ.

VƐƐ NAŊ LOOKU YƐ SINA TELEŊ MASALE MƐLƐKALEŊ LE KANDUŊNDO?

3. Tiindaŋ yɛɛ huului cho o Daaniɛɛ 7:​13, 14 niŋndo ke yɛ naa a Masaa le Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ?

3 Huului cho o Daaniɛɛ 7:​13, 14 niŋndo chɔm naa maa, Chiisu Kiliti bɛnda ni le mbo wa Masaa le Masale Mɛlɛkaleŋ. Waŋnda ba o ba fee o chieeŋndo choo cho ‘ndu saaŋgial’ a kɔl kɛndɛ. Nduyɛ fɛɛŋ bɛɛ masa cheleŋ miiŋgu niŋ o foofo ndɔɔ le. Mi huului cheleŋ o yau Daaniɛɛ wo niŋ chɔm maa, Chiisu cho simnɔŋ Masaa le Masale Mɛlɛkaleŋ a mɛɛlula teleŋnda ŋɔmmɛulaŋ. Baa ŋ nɔla pa miŋ sina teleŋ suɛi kɔl kɛndɛi keŋ yɔŋnuŋndo?

4. Tɛɛsiaawɔ mɛɛ Daaniɛɛ 4:​10-17 mala naa le sinaa wɔsi Kiliti simnuŋ Masaa le Masale Mɛlɛkaleŋ ndo? (Tofa tɛɛsiaa amatou.)

4 Nuawɔ Daaniɛɛ 4:​10-17. ‘Teleŋnda ŋɔmmɛulaŋ’ la sim le wɔsilaŋ 2,520. Wɔsilaŋ ndaŋ la kanduŋ a wɔsi 607 tuupa mi Chiisu vialuŋ. A boondii keŋ Babiloniaŋnda faŋa masa wa o kpeŋgbei lemasa Chɛhowaa choo Chulusalɛm ni. Nduyɛ mi la chuu a wɔsi 1914 o faŋaŋ Chiisu wo kɔɔli. A wɔsi koŋ kpeekpei Chɛhowa siiŋguu Chiisu, ‘wana o hɛli wo,’ Masaa le Masale ndɔleŋ ni.b—Isi. 21:​25-27.

5. Ɔɔ nɛiyo opilɛ o naŋ sɔla tɔnɔɔ o huului dimiŋ a ‘teleŋnda ŋɔmmɛulaŋ’ okɔɔ wo?

5 Vɛɛ naŋ sɔla yɛ tɔnɔɔ o huuluei hei niŋ? Sinaa a ‘teleŋnda ŋɔmmɛulaŋ’ okɔɔ ke naa tiindaŋndo maa, a teleŋndo kpafii Chɛhowa peelu mɛɛla ndɔlaŋ ni. Mi Chɛhowa kɛsi teleŋ kpeekpei Masale ndɔleŋ le nɔ mi le kanduŋndo. Nduyɛ mɛɛ teleŋ koŋ fuuluu, mi le kanduŋ. O nɛi pilɛ koŋ choo, o cho hunɔɔ huuluŋ cheleŋ peelu a teleŋ kpeekpei o kɛɛsiaa le miŋ peeluŋndo. A tonya, paale Chɛhowaleŋ le “dounuŋ niŋ tamala le.”—Haba. 2:​3.

VƐƐ NAŊ LOOKU YƐ SINA TELEŊ KILITI SIMNUŊ MASAA LE MASALE MƐLƐKALEŊ O CHOO CHOO NIŊNDO?

6. (a) Sɔɔŋ kuɛɛ chɔm yɛ maa Kiliti simnuŋ niŋ masaa o choo choo niŋ? (b) Vɛɛ huului dimiŋ o Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 6:​2-8 niŋndo chɔm yɛ maa, hei cho tonya?

6 Teleŋ Chiisu wa o chieeŋndo choo wo, mbo dimul buɛiyaa nduaa sɔɔŋ yɔŋnuŋ niŋ, le nda malaa ma sina teleŋ o kandu niŋ masaleŋ o choo choo niŋndo. O sɔɔŋ o dimul nda woŋ tɛɛŋ, mbo suaa a chɔulaŋ, yima bɛnduaŋ, a lɛŋnde nyiiyaaleŋ okɔɔ. Mbo dimul nda vɛlɛ maa, naala diu waŋnda laŋ la cho tiu “o fondaŋnda bɔɔbɔɔ.” O naalaŋ ndaŋ tɛɛŋ, opilɛ cho naa Kolonaa ni. A mɛɛ Baabuiyo dimi yɛ, sɔɔŋ muŋ cho ‘tamasioo’ ni, le chɔmndo maa Chiisu simnuŋ Masaa. (Maa. 24:​3, 7; Luku 21:​7, 10, 11) Mɛɛ Chiisu sɔla piɔmndo, nduyɛ mbo miiŋgu choo choo, wɔsilaŋ hiouwɔɔ 60 okoŋ kɔɔli, mbo chɔm kiilanɔɔ Chɔŋ o yilaŋnde niŋ maa sɔɔŋ muŋ nɔ le yɔŋnɔŋndo. (Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 6:​2-8.) Nduyɛ, sɔɔŋ muŋ kpou yɔŋnuŋ niŋ chɔŋ a teleŋ Chiisu simnuŋ Masaa a wɔsi 1914.

7. Le yɛɛ sɔɔŋ chɔɔlu yɛ lewɔu o chieeŋndo niŋ, chɔŋ a teleŋ Chiisu simnuŋ masaa wo?

7 Le yɛɛ sɔɔŋ chɔɔlu yɛ lewɔu o chieeŋndo niŋ, chɔŋ a teleŋ Chiisu simnuŋ Masaa wo? Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 6:​2 chɔm naa nyɛ kpeekpei yɔŋnuŋndo. Mɛɛ Chiisu simnuŋ dɔɔ Masaa, nyɛ tase o tosa wo wa chɔuwo malɔɔ ni. Nda nɛɛnɛ tɛɛŋ chɔuwo hoo wa yɛ? Nda Setana, Masa Nyinaa Wɔɔŋnda nda nyinaa nduaa wɔɔŋnda. A mɛɛ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 12 chɔm yɛ, ma yam Setana o chɔu koŋ niŋ. Nduyɛ ma mal ndu o lɛŋndeŋ choo nda nyinaa nduaa wɔɔŋnda latulu. Le hei, mi Setana tambu kɔl tau, nduyɛ mbo mululaŋ waŋnda chieeya. Fulamakɔɔlioo wa ni, mi ‘kpundɔɔ huŋ le chieeŋndo.’—Sɔɔŋ. 12:​7-12.

Pɔnɔɔ a lanɔɔ cho yooŋgoo tofaa o Tɛlivisiɔŋndo choo a chɔuwo okɔɔ. A nɔ Baabuiyo a yaula cheleŋ la kɛsiaa o tibiiyo choo nda lachi.

Mi che bɛɛ ŋ ve a kɔl kɛndɛ le yooŋgu wɔɔŋndo tueiyɔɔ le, kɛ te ŋ che pɛ huuluŋ Baabuiyoŋ peelɔŋndo, mi hei ke naa tiindaŋndo maa Masale Mɛlɛkaleŋ le kanduŋ niŋ (Tofa pɛl 8)

8. Mɛɛ naŋ cho niŋ chɔɔ mi huuluŋ cho a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ woŋ wa peelɔŋndo yɛ, vɛɛ keŋ chuu yɛ naa tɔnɔɔ?

8 Vɛɛ naŋ sɔla yɛ tɔnɔɔ o huuloŋ muŋ niŋ? Sɔɔŋ cho yɔŋnɔŋndo o chieeŋndo niŋndoŋ, a mɛɛ kaala waŋnda siŋgaŋ niŋ yɛ mala naa le sinaa maa Chiisu simnuŋ Masaa. Lelaŋ, ŋ nɔ miŋ tambu kɔl te, te ŋ che pɛ waŋnda kaa ikaayioo chɔmndo a yɛle tulaaleŋ. Ŋ nɔ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa sɔɔŋ nda cho muŋ tosaa woŋ chɔm maa, huuluŋ Baabuiyo cho peelɔŋndo ni. A tonya, Masale Mɛlɛkaleŋ le kanduŋ! (Sam 37:​1) Lelaŋ, mɛɛ naŋ cho sɔɔŋguuwo chɔu Amakɛdɔŋndo ikɛi kpɛɛluŋ yɛ, ŋ nɔ miŋ kɛsiŋ o kɔl maa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ cho wa hiouwɔɔ lachi a yɔŋnɔŋndo. (Maki 13:​8; 2 Timo. 3:​13) Ŋ cho bɔɔ a kɔl kɛndɛ le mɛɛ Finya naa kaalaa o choo choo niŋ mala naa le sinaa, le sabu sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ cho hau hiouwɔɔ lachi a yɔŋnɔŋndo wo!

VƐƐ YAAMƆƆWA LE MASALE MƐLƐKALEŊ CHO YƐ HUNƆƆ TAMBEI SƆLA?

9. Vɛɛ huului cho o Daaniɛɛ 2:​28, 31-35 niŋndo chɔm yɛ a kpaaya lemasa mɛɛlaa okɔɔ, nduyɛ a teleŋ kuɛɛ o kandu yɛ masaleŋ?

9 Nuawɔ Daaniɛɛ 2:​28, 31-35. Ŋ cho hau huuluei hei chɔɔ o peelɔŋndo. Mi lɔma Nɛbukanɛɛsa sɔl laŋ ma chɔm nyɛ ndoo nɔ le yɔŋnɔŋndo o palɛi mɛɛlɛi niŋndo te Chiisu kandu pɛ Masaleŋ. O yaamɔɔwaa Chiisu wa tɛɛŋ, apum cho lɛŋii nɔ kpaaya lemasa mɛɛlaa Baabuiyo soo okɔɔ wo ni. Kpaaya lemasaa hoo sim le peluŋ piɔm Nɛbukanɛɛsa che o lɔma sɔlaŋ niŋndo. Peluŋ piɔmndo hoo, a puuloo vɛlɛ a chiliŋnde ŋ cho ŋ toosiaa ni. Kpaaya lemasaa hoo, cho niŋ suŋ suŋ o lemasa ni. A Chɔu Chieeŋ Tasoo kpaaya lemasaa hoo kanduŋ ni mɛɛ Bilitiŋ nda Amɛlika kandu wallo diompilɛ. Nduyɛ, Bilitiŋ nda Amɛlika sim le peluŋ piɔm Nɛbukanɛɛsa che o lɔma sɔlaŋ niŋndo ni. Lɔma sɔlaama Nɛbukanɛɛsa waŋ ma chɔm naa vɛlɛ a sɔɔŋ ŋmuuŋ okɔɔ. Nduyɛ sɔɔŋ muŋ tosa ni mi kpaaya lemasa cho suŋ suŋndo wa teŋgeŋ a kpaayala lemasala hiou niŋndaŋ.

10. (a) Vɛɛ huului cho o yau Daaniɛɛ wo niŋndo chɔm yɛ mɛɛ Bilitiŋ nda Amɛlika tosa niŋ wallo diompilɛ yɛ? (b) Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ fafaŋ? (Tofa kɔfoo hoo, “Mandaŋ a Puuloo!”)

10 I tasei, kpaaya lemasaa hoo, ndu cho yɛ Bilitiŋ nda Amɛlika ni cho teŋgeŋ a kpaayala lemasala hiou niŋndaŋ. Kanifuule, nyɛ sim le kpaaya lemasaa hoo wo cho o toosiaa a ŋkoolii ɔɔ kaniŋ humbu le. Kɛ a puuloo vɛlɛ a chiliŋnde o cho o toosiaa ni. Nduyɛ puuloo hoo sim le waŋnda chieeyaa. (Daan. 2:​43) Hau, miŋ che kpendekele maa diompilɛ cho waŋnda tɛɛŋ te, te a wa pɛ yaulaŋ malɔɔ le masaa chuaa. Mi waŋnda apum mal sɔŋgɔɔ le wana nda yeema le mbo wa o masaleŋ choo wo. Nduyɛ mi hei tosa ndi ikala le mi kpaaya lemasaa hoo tosa nyɛ o yeema wo.

Mandaŋ a Puuloo!

Piɔm Daaniɛɛ che o yilaŋnde niŋndo cho isisi. Peluŋ ndɔŋ cho ŋ muuliaŋ a chiliŋnde vɛlɛ a puuloo. O peluŋ piɔm koŋ waŋnda cho chɔulaba lemasaa. Puaa chɔuwa cho isisi ma bii nyɛla manda nda takpaalaŋ o laba. Masaa chieeŋnda cho bɔŋaŋndo biyɔɔ, mi wanaa cho wallo a UN nda wa o bɔŋaŋndo.

O huului Daaniɛɛ ve niŋ, nyɔɔ wa isisi o bɛndu bɛndu, nduyɛ peluŋ ndɔŋ a sooŋ ndɔŋ mɛsoŋ, a puuloo vɛlɛ a chiliŋnde ŋ cho ŋ toosiaa ni. Puulu koŋ sim le waŋchieeya. Nduyɛ a nɔ kpaayaa simlachiaa a wanaa cho o masaleŋ choo wa choo. (Daan. 2:​41-43) Baa hei cho pa suɛi kpundɛ le naa? Ei! Kanifuule, te ŋ manda kɔlta naalaŋ te, keŋ tosa ŋ lo yuŋyeŋ te. Le tamaseliiyo, naapum miŋ del o tɔɔndaŋndo niŋ le wanaa mɛli kpundɛlaŋ le halikpeŋ mi sɔɔŋ siŋgaŋ nda tooloo ɔɔ a kindiŋ le mi masaa waa faŋaŋ o lemasa wa. (Pulɔ. 4:​23; 24:​21) Yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa le miŋ fafaŋ suɛi kpundɛi hei? Ŋ nɔ miŋ loonuŋ maa Setana cho masaa le chieeŋndo hoo ni. (1 Chɔŋ 5:​19) Nduyɛ maa, Masale Mɛlɛkaleŋ kinɛi naŋ tiindaŋ ni.—Sam 146:​3-5.

11. Bilitiŋ nda Amɛlika nɔ suŋ suŋ kpaaya lemasaa ni. Vɛɛ hei ke yɛ naa tiindaŋndo maa ŋ cho niŋ o palɛi mɛɛlɛi niŋ?

11 I diiŋ nduɛi, a mɛɛ Baabuiyo soo a peluŋ piɔm Nɛbukanɛɛsa che wo okɔɔ yɛ, Amɛlika nda Bilitiŋ cho kpaaya lemasa mɛɛlaa ni. Kpaaya lemasa cheleŋ hiŋ lɛ niŋ o ndu kɔɔli le. A teleŋ chɔu Amakɛdɔŋndo Masale Mɛlɛkaleŋ le cho ndu hunɔɔ tɛɛmbuu, latulu a masɛi waŋnda chieeya kpou ni.c—Sɔɔŋ. 16:​13, 14, 16; 19:​19, 20.

12. Yɛɛ cheleŋ huului Daaniɛɛ ve chɔm yɛ, nduyɛ vɛɛ keŋ ke yɛ naa kɔl dɛɛniaa a tiindaŋndo?

12 Vɛɛ naŋ sɔla yɛ tɔnɔɔ o huuluei hei niŋ? Huului Daaniɛɛ ve chɔɔlu naa sabulaŋ ke maa, o palɛi mɛɛlɛi niŋ naŋ cho ni. Mi Daaniɛɛ dimi maa te masale Babiloniaŋnda le hiou pɛ, kpaayala lemasala cheleŋ la hiɔɔlu cho wanaa Mɛlɛkaa nyɛpalaa tusi choo. Nduyɛ o hiou niŋ wɔsilaŋ 2,500, chɔŋ a teleŋ o dimi heiyo. Le handɔɔ lechoo, mbo chɔm vɛlɛ maa Bilitiŋ nda Amɛlika cho wa kpaaya lemasa mɛɛlaa ni. Hei ke naa kɔl dɛɛniaa a tiindaŋndo maa, Masale Mɛlɛkaleŋ le cho suŋ hunɔɔ masɛi waŋnda chieeya kpou tɛɛmbuu, nduyɛ mi le kandu masaleŋ o chieeŋndo choo.—Daan. 2:​44.

13. Yɛɛ “masa ŋɔmaa wo,” a “masaa tɔ” yau Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:​9-12 soo okɔɔ laŋ la sim yɛ lewundu, nduyɛ vɛɛ huuluei hei cho yɛ hau peelɔŋndo?

13 Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:​9-12. Mi Chɔu Chieeŋ Tasoo mɛli kpundɛlaŋ tau. Nduyɛ mi keŋ peelu vɛlɛ huului cheleŋ dimiŋ a palɛi mɛɛlɛi okɔɔ wo. Masaa o chieeŋndo niŋ kpou ndaa yeema mi kɔl nyuloo wa waŋnda chieeya tɛɛŋ. Le hei, a Tɛɛkpaa 1920, ma kila kɔɔna nda veelu aa, “League of Nations” ndo. Nduyɛ a Saa 1945, mi UN miiŋgu o foofo kɔɔnaa hoo. UN cho “masa ŋɔmaa wo ni.” Kɛ o cho kpaaya lemasa le o cho le. Kpaayala lemasalaŋ o tiindaŋ ni, nduyɛ laŋ la toolu ndu ni. Kpaayala lemasalaŋ ndaŋ Baabuiyo dimi ni maa la sim le “masaa tɔ.”

14-15. (a) Yɛɛ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:​3-5 chɔm yɛ a “Babilɔŋ Bɛndoo” okɔɔ? (b) Yɛɛ wanaa cho piɛiyii lachoowɛi tooloo wa cho yɛ tosaa?

14 Nuawɔ Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:​3-5. Sanaa a nyina Mɛlɛkaa, mi kiilanɔɔ Chɔŋ cha chua suundɛiyo o yilaŋnde niŋ. Ndu cho yɛ “Babilɔŋ Bɛndoo” ni. “Babilɔŋ Bɛndoo” hoo sim le kɔɔnala piɛiyii lachoowɛi kpou. Vɛɛ yilaŋnde hei peeluŋ yɛ niŋ? O cho niŋ teleŋ vilɛi, chɔŋ a teleŋ piɛiyii lachoowɛi cho wallo diompilɛ a masaa waa, nduyɛ ma wa ndi tooloo wo. Kɛ o lo lɛ teleŋ vilɛi le, Chɛhowa cho dɔwɔɔ masaa waa o kɔl “le ma tosa nyɛ o yeema wo.” Yɛɛ cho yɛ wa fulamakɔɔlioo? Kpaayala lemasala laŋ, laŋ la sim yɛ le “masaa tɔ” wa ni, cho kɔɔnala piɛiyii lachoowɛi mululaŋ, nduyɛ ma tɛɛmbuu laŋ.—Sɔɔŋ. 17:​1, 2, 16, 17.

15 Vɛɛ naŋ looku yɛ sina maa Babilɔŋ Bɛndoo cho suŋ tambei sɔla? Le nyunaa hoo mulioo, ŋ nɔ miŋ sina maa Pee Bɛndoo Yufiluatii ndoo holnuŋ Babilɔŋ o sindɔɔ niŋ kpeŋgei ipilɛ ni, le ndu mandaa. Yau Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ tuu wanaa cho Babilɔŋ Bɛndoo tooloo o miiliɔŋndaŋ niŋnda a ‘peelaŋ.’ (Sɔɔŋ. 17:​15) Kɛ mbo chɔm vɛlɛ maa, peela laŋ la cho vela. Koŋ sim ni maa, wanaa cho piɛiyii lachoowɛi tooloo wa cho ndi faŋaŋ kɔɔli. (Sɔɔŋ. 16:​12) Huuluei hei cho hau peelɔŋndo kanifuule, wanaa bɔɔbɔɔ cho piɛiyii lachoowɛi malɔɔ, ma wa nuuviaa naa nda sɔla mulila sɔvɛlaŋ o yoomoo niŋnda.

16. Baabuiyo dimi huuloŋ a UN vɛlɛ a mɛɛlula Babilɔŋ Bɛndoo okɔɔ. Vɛɛ naŋ sɔla yɛ tɔnɔɔ, te ŋ bii pɛ huuloŋ muŋ bila?

16 Vɛɛ naŋ sɔla yɛ tɔnɔɔ o huuloŋ muŋ niŋ? Le mɛɛ nda kila UN, nduyɛ mi wanaa bɔɔbɔɔ wa niŋ kiɔɔ piɛiyii lachoowɛi tooloo yɛ chɔm ni maa, ŋ cho o palɛi mɛɛlɛi niŋ. Mi che bɛɛ wanaa bɔɔbɔɔ cho lɛ Babilɔŋ Bɛndoo toolu le, kɛ o cho keŋ te cho kɔɔnala piɛiyii lachoowɛi tɛɛmbuu le. A mɛɛ naŋ pɛɛku suŋ yɛ, Chɛhowa cho “masaa tɔ” wa dɔwɔɔ o kɔl, nda cho yɛ kpaayala lemasala cho UN tooloo wa ni, “le ma tosa nyɛ o yeema wo.” Kɔndɔfillo cho waŋnda kpou biyɔɔ o chieeŋndo niŋ te piɛiyii lachoowɛi sɔla pɛ tambei o lepilɛ niŋ kpe.d (Sɔɔŋ. 18:​8-10) Tambii Babilɔŋ Bɛndoo cho waŋnda kpou o chieeŋndo niŋ piiliaŋ. Nduyɛ naapum, hei cho nda nyɛkindilaa handɔɔ choo. Kɛ wanaa Mɛlɛkaa cho nɔ sabulaŋ latiɔɔŋ le ma dɔɔnuŋ nyaale. Piɛiyii lachoowɛi, ndi cho yɛ yaamɔɔnɔ Mɛlɛka cho niŋ le teleŋ vilɛiyo ni, ve lɛ niŋ te. Nduyɛ, wanaa Mɛlɛkaa cho pioŋɔɔ sɔla o chieeŋ dɛnɛwɔɔŋndo hoo niŋ!—Luku 21:​28.

NƆ TIINDAŊNDO MAA CHƐHOWA CHO WANAA NDUAA MANDA O CHILAŊ NIŊ

17-18. (a) Vɛɛ naŋ hiau yɛ lachi a laalaŋ naa kindioo? (b) Yɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi cho lachi ve niŋ?

17 O huuluei niŋ, mi Daaniɛɛ dimi maa, ‘kɔl kalu kpeekpeiyo cho wa tau tau.’ Nduyɛ tonya kpeekpei hei cho ni. Ŋ bii niŋ bila mɛɛ huuluŋ dimiŋ a teleŋ naa okɔɔ wo cho peelɔŋndo yɛ. (Daan. 12:​4, 9, 10) Le mɛɛ naŋ cho chɔɔ mi huuloŋ muŋ wa peelɔŋndo a teleŋndo yɛ, luei naa yoomuaŋ le miŋ chɔɔlu bɛɛleŋ nɔ le Chɛhowa a Diom ndɔɔ. (Aisaya 46:​10; 55:​11) Lelaŋ, hiou lachi a Baabuiyo pɛɛkoo le ma kindi laalaŋ numndo o Chɛhowa niŋ, nduyɛ ma mala acheleŋnda le ma nɔ chaŋyɛi kɛndɛi a ndu. O cho wanaa dɔu tiindaŋ ndaa kpou o ndu niŋnda manda, nduyɛ mbo ke nda ‘kɔl nyulu kpeekpeiyo.’—Aisaya 26:​3.

18 O buŋgɛi cho lachi ve niŋ, ŋ cho yaasiaa huuluŋ dimiŋ a kunda leKilisiɔŋndo o palɛi mɛɛlɛi niŋndo okɔɔ. A mɛɛ naŋ cho pɛɛku yɛ, huuloŋ muŋ kpou chɔm maa o palɛi mɛɛlɛi niŋ naŋ cho ni. Ŋ cho vɛlɛ sabula cheleŋ chɔ le sinaa maa Chiisu, o cho Masa naa wo, cho wanaa cho lo lechoo wo chɔmndo o ndu lo wa nɛi chɔmaa kioo.

VƐƐ HUULUŊ DIMIŊ O BOLII BAABUIYE HEI NIŊNDO CHƆM YƐ MAA MASALE MƐLƐKALEŊ LE KANDUŊ NIŊ?

  • Daaniɛɛ 4:​10-17

  • Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 6:​2-8

  • Daaniɛɛ 2:​28, 31-35; a Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 17:​3-5, 9-12

CHONDII 61 La Hiou Lachi, Nya Seiya!

a Huuluŋ dimiŋ a Masale Mɛlɛkaleŋ okɔɔ wo cho peelɔŋndo o teleŋ naa hoo niŋ, mbo hiau maa paandu. A mɛɛ huuluŋ cho o Baabuiyo niŋndoŋ dimi yɛ, Masale Mɛlɛkaleŋ le kanduŋ niŋ. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho yaasiaa huuloŋ muŋ ŋpum. Nduyɛ ŋ cho chɔ mɛɛ ŋ kindi laalaŋ naa o Chɛhowa niŋ, miŋ kɛsi kɔllo, vɛlɛ miŋ nɔ tiindaŋndo suŋ suŋ a o chilaŋ niŋ yɛ.

b Tofa suɛi lebolii 32, pɛl 4 o yauwo hoo niŋ, Tuei Yoomoo Yeela Lefafɛɛŋ! nduyɛ ma kuɛ o jw.org ma tofa vidueiyo hoo, A Wɔsi 1914 Masale Mɛlɛkaleŋ Le Kanduŋ Ni.

c Le chɔɔloo sinaa a huului Daaniɛɛ ve okɔɔ, tofa Bandu Mɛŋgɛlaa hoo, Kooŋndo 15, 2012, peele 14-19. O puuluei niŋ.

d Le chɔɔloo sinaa a nyɛ yɔŋnuŋ niŋ o chilaŋ niŋndo okɔɔ, tofa buŋgɛi 21 o yauwo hoo niŋ, “God’s Kingdom Rules!” O puuluei niŋ.

    WOL le Sɔɔŋ Yaasiaa—Kisi (2010-2026)
    Chukku Ma Kinda
    Chuku Ma Kumbi
    • Kisiei
    • Share
    • Mɛɛ ŋ Yeema Yɛ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Sawalaŋ Le Tɛɛŋgei Soliŋndo Kpeku
    • Mɛɛ Naŋ Bii Yooŋgula Numndaŋ Yɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Chuku Ma Kumbi
    Share