Kur gó na gí ne batem ɗe ná, « ndaja Jesu kog »

1-2. Ne kayã kúra gó kaŋge ba batem je eeje ná ga.

KUR GÓ bayndi na ne batem lay, doob da to dawe Johba key ni lay ná, je habdi kuloŋgo eywa gó gumyã. Ne kosuŋgotege béy gó ome buga gó kúra ná indiy lay, gó kindi ná, tobdi da kolo kiyẽ gó Dabid bay gó ale kire kiyẽŋ kaŋ key ni lay : « Kuloŋgo eywa bé bayndi gó gí deriy gí eje ná indiy jen da tugu tom kulondo ni » (Kir. 65:4).

² Johba je ɗe bayndi gó máni wil doob da to dawe key ni ɗé. Ginanogo ŋga goolŋguje da kunjile gó kaale ni máni ná, je ndorje mira ná kara gó tobge gó oome buga gó kúra ná indiyŋ (Jak 4:8). Kur gó gí ay kusum bé Johba lay, gí ne batem lay ná, gí ndorje mira ná indiy. Kargani key ná, sina gaw gó gí je habe ‘kubtere jumar, isaŋ pina je nalegi ɗé’ (Mal. 3:10; Jer. 17:7, 8).

3. Bayndi gó ay kusiy bé Johba lay, se ne batem lay ná, ne guye gó koŋgo ba ge ay boy da kabiy ni ga (Bayndi gó jee ále 5:4, 5).

³ Sina gaw gó batem kom ná, ne tabe Johba téy gó sé jaŋ ɓey. Kur gó gí ne batem ɗe ná, sina gaw gó da gileti kiyẽ ni lay, da kayã gise kur kiyẽ ni piyã lay ná, gí pore kusum kolo gí só ná kum gó gí ayŋ (tub Bayndi gó jee ále 5:4, 5). Kolo gí ne kormo kunjile gó Jesu keyŋ ba, gí ndajey lay, gí íre njaŋ gó só agekubu kaykiyẽ lay (Mat. 28:19, 20; 1 Piy. 2:21). Ne kayã koloŋ ba kunjile kaŋ je oojegi gó gí nee.

DA KAYÃ GISE KUR KIYẼ NI LAY, DA GILETI KIYẼ NI PIYÃ NÁ, « NDAJA JESU KOG »

4. Karma kunjile Jesu kay keejege « kayã nee » ná, téy gó dere na me ga (Luk 9:23).

⁴ Kur gó gí ne batem ɗe ná, kurbu gó na gí je jeene base gó habe kolo aleŋ ɗé. Jesu yaa kpas gó karma kunjile kay na je keejege « kayã nee » kege. Kin yaa ɓedeŋ na je keejege « wayãŋ ná wayãŋ » (tub Luk 9:23). Tob gó yaadi na karma kunjile kay na je giilege kindige jumar ga. Ne máni ɗé dug-dug. Tob gó yaa bége gó na je haabege ne kubtere kiyẽ ganaŋ ɗé, alla je haabege gileti kiyẽ lay. Gileti kaŋyẽ na je ése bége nogo go ɗé (2 Tim. 3:12).

5. Ne tubra kiyẽ gó kaŋge ba Jesu boy bé dage gó je porge kusige gó ne kayãŋ ga.

⁵ Máni ná, karum kiyẽ gagige ná unum kolo ale ga. Ɗewgere gí por kusum gó gí bé lali kolo oje ná guye gó Detugu dó Kumno tey ga (Mat. 6:33). Na ne máni ná, sina gaw gó Johba je gool kayãne kom gó ná íre njaŋ koloŋ (Heb. 6:10). Digi kusum piyã gí se sen gó kolo Jesu kaykiyẽ kaŋ nege nogo kindi : « Bayndi ná ɗee tugu tey sí lay, ɗee ɓaŋyãy gó baŋwẽ ná dage gó kamda sí lay, ɗee yéy dage ná báy sí lay, ɗee karandiy ná kúso key sí lay, kolo caniŋ ná Kolo Kúraŋ cay layŋ ná, day je kiine haabe — tugu kiyẽ lay, ɓaŋyãy gó baŋwẽ ná dage gó kamda lay, yéy dage ná báy lay, karandiy ná kúso lay, deele ca kis da kurweley gó keleŋ kaŋ ni ná õ — alla da kurweley gó wayãŋ ná, je haabe geyle gó gag girmiliŋ sé da mani mej » (Mark 10:29, 30). Kubtere kiyẽ gó gí habŋ nẽyge del kusu pore kom koloŋ ɗé ga (Kir. 37:4).

6. Kur gó gí ne batem ale ná, ne kolo me ba gí waye dojo ná « kayãkoliy gó gisi siikusuŋ » kog ga.

⁶ Kur gó gí ne batem ale ná, gí waye dojo ná « kayãkoliy gó gisi siikusuŋ » kog (1 Jã 2:16). Alla gí je nee ne Adam mĩyndiy gó ná isiyã da kusiy ni lay, ná godile kog lay. Dam ɗé ná, gí je nee ná kirbe gó Pol bayndi gó e guye key lay, kijiridi na : « Da mugluniŋ ni ná, agekubu gó Kumno key egeŋ. Alla da siikusiŋ ni ná, ŋ hab agekubu gó ɗaŋ gó way ná agekubu gó kirbe konoŋ tob ŋgoŋ, weyiŋ guya gó isiyã gó siikusiŋ niŋ key » (Rom 7:22, 23). Mabana kirbe gó ne kayã siyã na je ɗe kusum maa gbolŋ ná, kurbu da tubra gó gí boy bé Johba kur gó gí ay béy kumŋ. Je oojegi gó gí íre ná njaŋ da kayã gise kur ni. Kur gó gí jib cam ná kayã gise kur ná, kum gó gí ay bé Johba je oojegi jumar. Nogo naa ga.

7. Nogo naa ba kum gó gí ay bé Johba je oojegi gó gí íre ná béy njaŋ ga.

⁷ Kur gó gí ay kum bé Johba ná, gí kano kusum kpiliŋ sí. Téy gó dere nogo gí kano kirbe ná kayãne kiyẽ gó ãyge Johba kindiy ɗéŋ sí (Mat. 16:24). Ne máni ba kur gó gí je jiibe cam ná kayã gise kur ná, gí je ee tiyã gó tone kusum kolo na ŋ nee ne me gaŋ ɗé. Gí je jiibe kayãne kiyẽ gó siyãŋ koloŋ sé yome bekolo gí tob gó íre njaŋ bé ne Johba. Gí je íre ése gó nee tobe key. Na gí na máni ná, gí je ndaaje Job. Kur gó jib cay ná kayã gise kur kiyẽ nẽy piyã ná, yaadi na : « Ŋ íire da kolo kindi konoŋ ni gag, bayãniŋ aage ná » (Job 27:5).

8. Nogo naa ba kirbe da ole gó gí ne bé Johba kur gó gí ay ná kum béyŋ ná, je oojegi gó gí íre ná ése da kayã gise kur kiyẽ ni ga.

⁸ Kur gó gí je kirbi da ole gó gí ne bé Johba kur gó gí ay ná kum béyŋ ná, gí je haabe esuwa gó íre ná ése da kayã gise kur koŋgo-koŋgo piyã ni. Ŋga ageŋgu gise ná máni ná, kayãne kom, ɗewgere kayãne kere je eje ná kara gó ãyge kusige je hamŋguge ga. Ŋgu je nee máni ɗé. Gí jib kayã kiyẽŋ koloŋ sí yom ale. Mabana gí ɗa kirbe kiyẽ gó siyã koloŋ bugage saradige da muglum ni ɗé ná, gí je haabe home da kargani ɗé lay. Ne máni ba, gí je ‘aage gare’ lay, gí je kaawe da « kire gó kara culo kege » ni ɗé lay (Koy. 4:14, 15).

9. Nogo naa ba kirbe da ole gó gí ne bé Johba kur gó gí ay ná kum béyŋ ná, je oojegi gó gí sé ne guye kiyẽ gó da kire Kumno key ni ba tumo ga.

⁹ Máni ná, ge tob gó biigi guye gó je naregi kire gó eje da dawe ca kaŋgaŋgu kiyẽ ni jumar ga. Gí je teege giŋ-giŋ ɗé dug-dug. Gí je kano guye gó ge tob gó bigiŋ koloŋ. Gí je ɓaale gó tone kusum gó nogo naa ba gí ane dele ca da kayãne gó ná kirey ɗéŋ koloŋ ni gaŋ ɗé. Mabana gí ɗa kulom bura da kayãne Jesu key gó ír njaŋ gó nee ne tobe Báy keyŋ ná, gí je kaano kayã ped gó je teyẽ Kumno gó gí ay kum béyŋ kulendiy sé (Mat. 4:10; Jã 8:29).

10. Kur gó gí ne batem ɗe ná, nogo naa ba Johba je oojegi gó gí « ndaaje ná Jesu kog » ga.

¹⁰ Kayã gise kur kiyẽ lay, ná gileti kiyẽ gó gí je jib ná cam ná, je ɗeege bígi kire gó gí gile gó gí ír njaŋ gó « ndaje Jesu kog ». Mabana gí jina ndajay kog ná, sina naa kúra gó Johba je oojegi. Bible yaa na : « Kumno nogo ne kayã ná tibayndi, day je ɗee kayã gise kurŋ deele esuwaduŋgu ɗé. Alla da kurweley gó kayã gise kur ni ná, day je nee kire gó ane ná undúŋgu da mani lay, buuŋgu esuwa kolo ŋgu aage ná caduŋgu mgbaŋ lay » (1 Kor. 10:13).

NOGO NAA BA GÍ NDAAJE JESU KOG GA

11. Kire koŋ gó kúra gó gí ndaje ná Jesu kog ná, nogo koŋgo ga (gula poto lay).

¹¹ Jesu tab Báy ná mugluy ped lay, ole ojiy gó jen ná mira ná indiy lay (Luk 6:12). Kur gó gí ne batem ale ná, kire koŋ gó kúra gó gí ndaje ná Jesu kogŋ nogo gí age kusum kpug boge da guye kiyẽ gó je ndooregije mira ná Johba ni. Bible be gile na : « Ped ginane kaŋ máni ná, kur gó ŋga da maniŋ kaŋ ná, kawaŋgaŋgu ná kire gó piraŋ pina » (Pil. 3:16). Kur kaŋyẽ ná, gí je ɗeŋle gó ɓaŋyãdiŋga kiyẽ je nege guye nẽy bé Johba. Dam ɗé ná, ege lokol gó kara gó jee ále gisi Detugu dó Kumno tey kege, ɗewgere derge e jenge da kur gó ge e tiyã kara gó jee ále da maniŋ. Mabana gí ɓal gó nee kayã kiyẽŋ koloŋ ná, nara kusum da mani ɗé. Kara Johba kay jenge cogom kolo neege guye neyẽ (Kan. 16:9). Mabana gí ɓal gó nee kayã kiyẽŋ koloŋ keleŋ kaŋ ginane ɓaŋyãm kiyẽ kege máni ɗé ɓeey piyã ná, kurbu gó na gí nogo godileŋ ɗé. Garya gó kretiyẽ kege ná, ne gayra gó age ca mgbaŋ (Mat. 10:22). Ɗa ɗumayã guye gó gí je nee bé Johba ɗé; bekolo kusiy je eegey da kayã gó gí je nee béy ná esuwam lay, da kur poliy gó gí ɓal gó nee béy ni lay. Kur gó gí je por kusum gó nee guye bé Johba ná, gí gil gó gí je ndaji Jesu kog da batem kom kargay ni (Kir. 26:1).

12-13. Kur gó kusu hamle kom na kin jal ná, gí nee ne me ga (1 Korente 9:16, 17 ; gula aŋkadre gó « Úr da kire gó garyaŋ ni »).

¹² Mabana eje bígi wele pina gó gí kirbi gó ole kom na ná kawriy ɗé, ɗewgere guye kom gó jee ále ná ne guye gó gina yag, ɗewgere kunjile Bible kom na eje ná bigi isaŋ ɗéŋ ná, gí nee ne me ga. Mabana da batem kom kargay ni ba kirbeŋ koloŋ na eje bigi ná, sa cab yaa gó gí ná tuno gó Johba key ɗéŋ ɗé. Bekolo gí ná godile da kusum niŋ ba kirbe kom je gen. Mabana kusu hamle kom ná kin jal ná, kurbu da kayãne gó Pol bay gó e guye key ni. Je hamdi kire gó ndaje Jesu jumar, alla kur kaŋyẽ ná, je gool gó nãy ná kusu hamle ɗé (tub 1 Korente 9:16, 17). Yaadi na : « Mabanaŋ nee ná ne tobe konoŋ ná, ne kayã keje gó ge beŋ. » Ŋga yaaŋgu gó ɗaŋ ɓedeŋ na ná ne tobe key ɗé ɓeey piyã ná, Pol ír njaŋ gó nee guyeŋ.

¹³ Ginane Pol key máni ná, ɗa godile gó da kusum niŋ da cam ɗé. Na ná ne tobe kom ɗé ɓeey piyã ná, sú kayã gó kúra da tumom ni gó gí nee. Sam ná sam ná, kayãne kom gó kúraŋ je agege baŋga da godile kam kiyẽ cadige ni. Ginane koloŋ máni ná, ŋgeme kayãne kiyẽ gó kúra da kire gó Kumno key niŋ, je oojegi gó gí ndaje ná Jesu kog da batem kom kargay ni. E kunum tumoni kog je yé ba da ɓaŋyãm kiyẽ kulendige ni (1 Tes. 5:11).

« ƊUŊYÃŊGU KUSUŊGU JUMAR »

14. Gí kirbe da ne me kiyẽ ni jumar ga lay, ne kolo me ga (2 Korente 13:5).

¹⁴ Kur gó gí ne batem ɗe ná, kúra gó gí ɗoŋyẽ kusum jumar (tub 2 Korente 13:5). Gí nee nogo naa ga. Dana dana ná, kurbu da kayãne kam kiyẽ ni lay, da ole kom ni lay, da kayã tibe ná kunjile Bible kom ni lay, da e kom gó da dawe ca ni lay, da ále kom gó jee ni máni tum lay. Hama kire gó gí habe kayã kúra da kire kiyẽ gó teŋ-teŋ gó gí je tab ná Johba ni. Tuna kusum kolo na : « Ŋ ɓal gó dere kunjile kiyẽ gó da Bible ni tédige bé bayndi waŋ ga. Ŋ nee ne me ba ŋ haabe ná kuloŋgo eywa neyẽ da ále konoŋ gó jee ni ga. Ole kanaŋ ná, gisi ne kayã pina cay lay, je gil gó ŋ boy kirbe konoŋ da Johba cay ni waŋ ga. Máni ná, ŋ je e da dawe ca gó koŋgregasiyõ koro ni jumar waŋ ga. Nogo naa ba ŋ hiine da kur gó jene ɗil ɗeŋle kolo ni lay, da jee kolo da dawe ca ni lay ga. »

15-16. Ɓendiŋga gó jib kayã gise kur sí yom kaŋ, kunjiligi ne me ga.

¹⁵ Kúra gó gí ɗoŋyẽ kusum kúra bekolo gí habe ná godile gó da kusum niŋ. Ɓendiŋga Robert nedi ginane koloŋ máni. Yaadi na : « Kur gó ɗigleniŋ ɓal 20 máni ná, ŋ je ne guye ne kurweley jay ɓeey. Wele koŋ pina, kur gó ni kay guye ná, tumaniŋ gó ni je ne guye tum tegiŋ naŋ ira tugu koro. Yaabeŋ gó na ni je jeene ná kandini lay, na ni “je deere guyẽ kúra” lay. Gó ca tumo ná, ŋ ne budu luma, alla kargani key ná, ŋ yaa budu naŋ je ee ɗé lay, ŋ se der budu téy gó ne kolo me lay ga. » Robert ír ési da kayã gise kur ni, ne kayã gó kúra. Kargani key, kur gó se kirbi da kayã gó nediŋ ni ná, yaadi gó nãy nee kúra dele ɓedeŋ. Se kin yaa na : « Ŋ kano tege gó tumaniŋ koro ná mugliniŋ gó pina lay, mogli cab ginane Josep key gó ne ná Potipar tamayŋ máni ɗé » (Age. 39:7-9). Gó kindi ná, ŋ se gool gó ési béŋ gó ŋ kano tege gó tamaŋ koloŋ koro. Kayã gó an caniŋ ni kaŋ, ɗe kiniŋ sagi gó ŋ germe buga konoŋ gó ná Johba téy ése. »

¹⁶ Kúra gó digi piyã ná, gí ɗoŋyẽ kusum ná kanum ginane Robert key máni lay. Mabana gí hab esuwa gó jibe kayã gise kur sé yome ɓeey piyã ná, tuna kusum kolo na : « Gó ŋ kanoŋ ná, ãyiŋ tuwa caro ɓanaŋ ga. Mabana gí gool gó na gí nee kúra dele ɓeyŋ ná, ɗa tiyã kulom ɗé. Ɗa kusum igagi gó gí sen godile kom. Ula gusu cay lay, magla kusum kolo gí habe esuwa gó gí só ná agekubu gó Johba key lay (Kir. 139:23, 24).

17. Íre njaŋ Robert key sí Johba kondiy ná kindiy teŋ nogo naa ga.

¹⁷ Kayã gó an da Robert cay ni ír da mani go ɗé. Kin yaadi na : « Kur gó ŋ kano tege gó tumaniŋ koro ná, se yaadu na : “Gí baa da kimdi ni ɗé.’’ Ŋ se tondu na je tob gó yaa na me lig ga. Se yaadu béŋ gó bugaro koŋ gó ne bay gó tabe Johba na yaa budu gó Kara Dere to Naji Johba kay gó kondire ná kamla ná, na je kawge ná kire so so, kur poliy na wel bége ná, na je nege kayã isiyã ná wese. Nadu se yaa bé bugaroŋ nadu je giseŋ goole gó daŋ piyã ná, ŋ je nee kayã ginane káraniŋ kege máni lay ga. Ne mání ba, kusiŋ egeŋ gó ŋ sí Johba kondiy ná kindiy teŋ. »

18. Gí ír njaŋ gó nee ne me ga (gula ankadre gó « Kunjile so gó gí je tobe »).

¹⁸ Na ne me me ba na je aane cam ni ɓeey piyã ná, kur gó gí ay kusum bé Johba lay, gí ne batem lay ná, gí gil béy gó gí tob gó sé kondiy ná kindiy teŋ. Sina gaw gó Johba sen gileti lay, ná kayã gise kur gó je ange da cam niŋ. Je tere kubu da kusum gó gí je por kolo íre ná béy njaŋ. Sina gaw gó ná kire gó tuno gó kuloŋgo bore key ná, je biigidi esuwa gó gí íre ná njaŋ (Luk 11:11-13). Ná oje key ba gí je ɓale gó ndaje ná Jesu da batem kom kargay ni kog.