Nonro mag Chenro mar Chokruok mar Ngimawa kod Tijwa
FEBRUAR 3-9
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | CHAKRUOK 12-14
“Singruok ma Mulo Ngimani”
it-1-E 522 ¶4
Singruok
Singruok ma Nyasaye Notimo gi Ibrahim. Nenore ni singruok ma Nyasaye notimo gi Ibrahim nochako tiyo ka ne Abram (Ibrahim) ong’ado Aora Yufrate kodhi Kanaan. Singruok mar Chik noduog olos higni 430 bang’e. (Gal 3:17) Ka ne Ibrahim pod ni Mesopotamia e taon mar Ur mar Jo-Kaldea, Jehova nonyise ni owuog odhi e piny ma nodhi nyise. (Tic 7:2, 3; Cha 11:31; 12:1-3) Wuok 12:40, 41 (LXX) wacho ni “e chieng’onogono” ma higni 430 ma nodakgo Misri kod piny Kanaan norumoe, Jo-Israel ma noyudo gin wasumbni Misri, nowuok. Chieng’ ma ne giwuokie Misri ne en Nisan 14, 1513 K.K.P., ma ne en chieng’ Pasaka. (Wuo 12:2, 6, 7) Mano nyiso ni Ibrahim nong’ado Aora Yufrate kodhi Kanaan Nisan 14, 1943 K.K.P., kendo mano e chieng’ ma singruok ma Nyasaye notimo kode nochako tiyoe. Ka ne Ibrahim ochopo Shekem e piny Kanaan, Jehova nomedo lerone gima nosingone kowacho niya: “Ma e piny ma abiro miyo kothi.” Mano ne nyiso ni singruogno notudore gi gima Nyasaye ne osingo e puodho mar Eden, kendo ni “kodhi” ne dhi biro kaka dhano. (Cha 12:4-7) Jehova nomedo yaro tiend singruogno kaka inyisowa e Chakruok 13:14-17; 15:18; 17:2-8, 19; 22:15-18.
w89-E 7/1 3 ¶4
Gimomiyo Onego Ing’e Adiera e Wi Ibrahim
Mano ne en singo makende, kendo ne onwonego Ibrahim nyadiriyo kata mokalo kanyo. (Chakruok 18:18; 22:18) Mondo Nyasaye ochop singono, obiro chiero nyaka jomoko ma nosetho. Mano biro bedo gueth makende ahinya ne joma ochiergo, nikech thothgi biro yudo ka pinyni oselok mobedo Paradiso. Ibiro puonjgi mondo ging’e kaka ginyalo yudo ngima ma nyaka chieng’.—Chakruok 2:8, 9, 15-17; 3:17-23.
it-2-E 213 ¶3
Chik
Ka luwore gi weche moko machon, josomo moko ni gadier ni e kinde machon ka ne iuso ne ng’ato lowo, ne itere kama oting’ore malo matin mondo osiemne kiewo duto mag lowono. Ka luwore gi chik, ka ne jang’iepo owacho ni, “Aneno,” mano ne nyiso ni oyie gi winjruogno. Ka ne Jehova singo ne Ibrahim ni ne odhi miye piny Kanaan, nokwongo onyise ni orang pinyno duto koni gi koni. Ibrahim ne ok owacho ni, “Aneno,” samoro nikech Nyasaye ne osewacho ni kothe e ma bang’e ne dhi yudo Piny ma Nosingi. (Cha 13:14, 15) Nikech Musa e ma ne ochung’ ne Jo-Israel e weche chik, nonyise mondo ‘one pinyno,’ ma ka luwore gi weche ma waa wacho malogo, ne chalo ka gima nimiye lowo e lo Jo-Israel mondo gibi gikawe ka koro gin e bwo Joshua. (Rap 3:27, 28; 34:4; pim gi weche ma Satan nonyiso Yesu e Mat 4:8.) Tim machielo ma bende nenore ni chik ne dwaro, ne en wuotho e lowo kata donjoe mondo ikawe. (Cha 13:17; 28:13) Kitepe moko machon nyiso ni sama ne iuso lowo, ne indiko nyaka kwan mag yiende ma ne ni e lowono.—Pim gi Cha 23:17, 18.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Tiekuru Ywaruok Manie Kindu e Yor Hera
12 Ranyisi mar Ibrahim kod Lut nyiso kaka ne giloso wach ma ne nyalo kelo chwanyruok maduong’ e kindgi gi kuwe. Giduto ne gin gi jamni kendo nenore ni jokwadhgi nosechako dhawo ka gilaro kuonde kwath. Nikech Ibrahim ne dwaro mondo kuwe obedie e kindgi, nokwongo omiyo Lut thuolo mar yiero kama doher dhi dakie gi joode. (Cha. 13:1, 2, 5-9) To mano doko ranyisi maber ma Ibrahim noketo! Ibrahim ne dwaro mondo kuwe obedie to ok keto dwache obed mokwongo. Ng’wono ma Ibrahim nonyisono ne ok odhi nono nikech mapiyo bang’ wachno, Jehova nosingone gueth modhuro. (Cha. 13:14-17) Nyasaye ok nyal yie mondo jotichne oyud chandruok moro mosiko sama gitiyo gi puonj mag Muma mondo gitiek ywaruok e yor hera.
it-2-E 683 ¶1
Jadolo
Melkizedek ruodh Salem ne en jadolo (ko·henʹ) makende. Muma ok nyiswa anyuolane, chieng’ nyuolne, kata chieng’ thone. Ne ok okawo tij dolo kuom jadolo machielo, onge jadolo ma notelone, kendo onge jadolo ma nokawo kare. Melkizedek ne en ruoth kendo jadolo. Dolo mar Melkizedek ne duong’ moloyo mar Jo-Lawi, nikech inyalo wach ni Lawi nochiwo achiel kuom apar mar gige ne Melkizedek, nimar Ibrahim pok nonyuolo Lawi e kinde ma nochiwo ne Melkizedek achiel kuom apar, mi oguedhe. (Cha 14:18-20; Hib 7:4-10) E yo ma kamano, Melkizedek ne en tipo mar Yesu Kristo ma en “jadolo nyaka chieng’ e kit dolo mar Melkizedek.”—Hib 7:17.
FEBRUAR 10-16
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | CHAKRUOK 15-17
“Ang’o Momiyo Jehova Noloko Nying Abram gi Sarai?”
it-1-E 817
Ketho, Manyo Ketho
To komachielo, gik moko duto ma dhano timo kata loso kinde mang’eny orem. Dhano duto noyudo richo kuom Adam. (Rum 5:12; Za 51:5) Kata kamano, Jehova ma onge ketho moro amora “ong’eyo kaka ochueyowa, ong’eyo maler ni wan mana buru,” kendo ong’won. (Za 103:13, 14) Nokwano Noa jatichne kaka ng’at ma ne ‘onge ketho e tieng’ ma nodakie.’ (Cha 6:9) Bende, nonyiso Ibrahim niya: “Wuoth e yorena kendo kik itim richo.” (Cha 17:1) Kata obedo ni Noa gi Ibrahim ne gin dhano morem kendo ne githo, Jehova Nyasaye ma “neno nyaka chuny ng’ato” nokwanogi kaka joma onge ketho. (1Sa 16:7; pim gi 2Ru 20:3; 2We 16:9.) Nochiko Jo-Israel kama: “Ne ni ubedo ma onge bura e nyim Jehova Nyasachu.” (Rap 18:13; 2Sa 22:24) Nochiwo Wuode ma ne onge ketho (Hib 7:26) kaka misango, kendo nikech mano, okwano jogo ma nyiso yie kendo ma winje kaka ‘joma kare,’ kata ma onge ketho, ka en be osiko ka en Jang’ad Bura makare kendo ma onge ketho.—Rum 3:25, 26; som INTEGRITY; PERFECTION.
it-1-E 31 ¶1
Ibrahim
Higni mang’eny nokalo. Ne gisedak Kanaan kuom higni ma dhi apar, to Sara ne pok onyuolo nyathi. Omiyo, Sara nonyiso Ibrahim ni okaw jatichne ma Nya-Misri miluongo ni Hagar mondo onyuolne nyathi. Ibrahim noyie timo kamano, kendo e higa mar 1932 K.K.P., ka ne Ibrahim jahigni 86, nonyuol Ishmael. (Cha 16:3, 15, 16) Higni nomedo ng’ielore. Kae to e higa mar 1919 K.K.P., ka ne Ibrahim koro jahigni 99, Jehova nochike ni oter chwo duto ma ne ni e ode nyangu, kaka ranyisi ma guro singruok ma ne osetimo kode. Gie kindeno bende e ma Jehova nolokoe nying Abram ni Ibrahim, ‘nikech ne odhi miyo obed wuon ogendni mang’eny.’ (Cha 17:5, 9-27; Rum 4:11) Mapiyo bang’ mano, malaike adek ma ne Jehova ooro ir Ibrahim nosingo ne Sara ni nodhi mako ich kendo nyuolo nyathi e higa ma luwo.—Cha 18:1-15.
w09-SW 2/1 13
Nyinge Nigi Tiendgi
Nyasaye noloko nying jomoko mondo ochopgo weche ma nokor. Kuom ranyisi, noloko nying Abram, ma tiende en “Wuoro Man Malo,” mi obedo Ibrahim, ma tiende en “Wuon Ji Mang’eny.” Ibrahim nobedo wuon ogendni mang’eny mana kaka tiend nyinge ne nyiso. (Chakruok 17:5, 6) Par ane Sarai chi Ibrahim bende, ma tiend nyinge ne en “Ng’at Mohero Dhawo.” Nyaka bed ni nomor ahinya ka ne Nyasaye oloko nyinge ni “Sara,” ma tiende en “Nyar Ruoth,” ma nyiso ni nyikwaye ne dhi bedo ruodhi.—Chakruok 17:15, 16.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
it-1-E 460-461
Kaka Weche Noluwore
Jehova nonyiso Abram (Ibrahim) niya: “Ng’e ni kothi biro bedo jodak e piny ma wendo, kendo ji biro timogi wasumbni e pinyno mi gisandgi kuom higni 400.” (Cha 15:13; ne bende Tic 7:6, 7.) Wechegi nowach ka pok nonyuol Isaka, “kodhi” ma nosingne. E higa mar 1932 K.K.P., Hagar Nya-Misri nonyuolo ne Abram Ishmael, kae to e higa mar 1918 K.K.P., nonyuol Isaka. (Cha 16:16; 21:5) Ka wachako kweno higni 400 motelo ka ne Jo-Israel owuok Misri, ma be e ma ne en giko mar sandgi (Cha 15:14), wachopo e higa mar 1913 K.K.P., to mano noyudo ka Isaka jahigni abich. Nenore ni mano e kinde ma ne owe dhodh Isaka, kendo ne en “jadak” e piny ma ok mare, kendo koro nochako yudo sand ma nokor ka ne Ishmael ma ne hike romo 19 ne ‘jare.’ (Cha 21:8, 9) Kata obedo ni e ndalowagi ng’ato ok nyal neno ajarano ka gima lich, e ndalo machon to mano ne en gima duong’ ahinya. Mano nenore e okang’ ma Sara nokawo kod kaka Nyasaye noriwo wachno lwedo ka noyie mondo oriemb Hagar gi wuode. (Cha 21:10-13) Bedo ni ne ondik wachno e Muma nyiso ni nochopo weche ma nokor, tiende ni, ne en chakruok mar higni 400 mag sand ma ne dhi mana rumo e kinde ma Jo-Israel wuok e piny Misri.—Gal 4:29.
it-1-E 778 ¶4
Wuok
“Tieng’ mar ang’wen.” Ber ng’eyo ni Jehova nonyiso Ibrahim ni tieng’ mar ang’wen mar nyikwaye e ma ne dhi dok Kanaan. (Cha 15:16) Kuom higni 430 duto chakre kinde ma singruok ma Jehova notimo gi Ibrahim nochako tiyoe nyaka ka ne Jo-Israel owuok Misri, ne nitie tienge mokalo ang’wen nikech ji ne dak higni mang’eny e kindeno. Kata kamano, chutho-chutho Jo-Israel nobedo Misri kuom higni 215 kende. Tienge ang’wen bang’ donjogi Misri inyalo kwan kama, ka watiyo gi ranyisi mar dhood Lawi: (1) Lawi, (2) Kohath, (3) Amram, kod (4) Musa.—Wuo 6:16, 18, 20.
FEBRUAR 17-23
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | CHAKRUOK 18-19
“‘Jang’ad Bura mar Piny Ngima’ Noketho Sodom gi Gomora”
‘Jang’ad Bura mar Piny Duto’ Timo Makare Kinde Duto
‘JANG’AD bura mar piny duto ok notim gi makare koso?’ (Cha. 18:25) Kaluwore gi penjo ma Ibrahim nopenjono, ne en gadier ni Jehova ne dhi ng’ado bura makare ne Sodom gi Gomora. Ibrahim ne ni gadier ni Jehova ne ok dhi “tieko jomakare kaachiel gi jomaricho.” Ibrahim nong’eyo ni tim ma kamano ‘ok owinjore.’ Higni 400 bang’e, Jehova nowuoyo kuome owuon kowacho niya: “Lwanda, tichne long’o; nikech yorene duto gibet madieri: Nyasaye mar adiera kendo maonge gi ketho, okare kendo en adier.”—Rap. 31:19; 32:4.
Horuok—Nano Ka Wan gi Geno
Kiwuoyo kuom ji duto ma nigi horuok, Jehova e ma ketonwa ranyisi maberie mogik. (2 Pet. 3:15) Muma nigi ranyisi mathoth ma nyiso kaka Jehova nohore gi jotichne. (Neh. 9:30; Isa. 30:18) Kuom ranyisi, Jehova notimo nang’o ka ne Ibrahim okete gi penjo mathoth ka nodwa dhi ketho Sodom? Ne ok ong’ado Ibrahim seche ma ne openjo penjogo. Kar mano, nohore kode kochikone ite e moro ka moro kuom penjo ma nopenjo. Kae to Jehova nochiwo dwoko ma ne nyiso ni nochiko ite maber sama Ibrahim ne wuoyo kendo nonyiso Ibrahim ni ka nonyalo yudo kata mana ji apar kende makare e Sodom, ne ok odhi kethe. (Cha. 18:22-33) To mano doko ranyisi maber ma Jehova keto! Ochiko ite mos kohore kendo iye ok wang’ piyo.
Jehova En Ruoth Kendo Jalochwa!
12 Wanyalo bedo gadier ni kinde okayo ma Jehova biro nyiso ratiro ni en e Jaloch. Ok obi weyo mondo richo odhi nyime mochwere, kendo wang’eyo ni wadak e ndalo mag giko. Jehova noketho joricho e ndalo mag Ataro. Noketho Sodom gi Gomora koda Farao gi jolwenyne. Sisera kod jolwenyne, Sennakerib kod jolweny mag Assuria ne onge gi teko e nyim Ng’ama Malo Chutho. (Chak. 7:1, 23; 19:24, 25; Wuok 14:30, 31; Bura 4:15, 16; 2 Ruo. 19:35, 36) Omiyo, wanyalo bedo gadier ni Jehova Nyasaye ok bi weyo joma ok nyis luor ne nyinge kendo masando Jonenone, odhi nyime timo kamano maonge giko. Bende, sani waneno gik makonyowa fwenyo ranyis manyiso ni sani Yesu locho, koda mar giko mar ndalo.—Math. 24:3.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
w88-E 5/15 23 ¶4-5
Be Nitie Ng’ato Ang’ata Moseneno Nyasaye?
Koro wanyalo ng’eyo gimomiyo Ibrahim ne oluongo achiel kuom malaike ma ne olime ni Jehova. Nikech malaikano nonyise gik moko sie ma ne Jehova dwaro ni onyise, kendo malaikano ne ni kanyo e lo Jehova, Muma ni kare e wacho ni “Jehova ne ofwenyore ne Ibrahim.”—Chakruok 18:1.
Ng’e ni malaike ma ne wuoyo gi ji e lo Jehova ne nigi nyalo mar kowo weche Jehova e wang’e kak, mana kaka simu kata redio nyalo kowo wechewa ne ng’at machielo. Mano konyowa ng’eyo gimomiyo Ibrahim, Musa, Manoa, kod jomamoko ne wuoyo gi malaike ma noor irgi mana ka gima ne giwuoyo gi Nyasaye owuon. Kata obedo ni jogo ne neno malaike kod duong’ mar Jehova, ne ok gineno Jehova owuon. Omiyo, wechego ok ping gima jaote Johana nowacho niya: “Onge dhano moseneno Nyasaye e kinde moro amora.” (Johana 1:18) Gima jogo noneno ne gin malaike ma ne wuoyo kodgi e lo Nyasaye, to ok Nyasaye owuon.
Kony Jomamoko Mondo Ginyagre gi Gik ma Chando Chunygi
3 Lut notimo yiero marach ahinya ka ne oyie dhi dak e kind Jo-Sodom ma ne gin joma timbegi onjawore mokalo apima. (Som 2 Petro 2:7, 8.) Sodom ne en taon ma ngima ne berie kendo ma ji nomewoe, kata kamano, dhi dak kanyo nokelo ne Lut chandruok mang’eny. (Cha. 13:8-13; 14:12) Nenore ni mosmos chiege nohero Sodom kata jokono, mochopo kama koro ok nowinj Jehova. Ka ne Jehova oketho alworano kotiyo gi mach kod salfa, chi Lut notho. Yawuot Sodom ma ne dwaro kendo nyige ariyo bende notho. Lut nolalo ode, mwandune, to malit moloyo, chiege. (Cha. 19:12-14, 17, 26) E kinde ma Lut ne kalo e weche matekgo, be Jehova nojok kode? Ooyo.
FEBRUAR 24–MACH 1
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | CHAKRUOK 20-21
“Kinde Duto Jehova Timo Gima Osingo”
Nyasaye Noluonge ni “Min Ogendini”
Be nyiero ma Sara nonyierogono nonyiso ni noonge gi yie? Ok kamano kata matin. Muma wacho kama: “Kuom yie, Sara noyudo teko mar mako ich kata obedo ni nosekalo hike mag nyuol, nimar ne okwano jachiw-singono kaka Ng’at migeno.” (Jo-Hibrania 11:11) Sara nong’eyo Jehova e yo maber, kendo nong’eyo ni Jehova ne nyalo chopo singo moro amora mosetimo. Donge waduto wadwaro bedo gi yie motegno machalo kamano? Onego wang’e Nyasaye e yo maber nikech en e wuon Muma. Ka watimo kamano, wabiro ng’eyo gimomiyo Sara ne nigi yie ma kamano. Jehova en Nyasaye migeno kendo ochopo singoge duto, kendo seche moko ochopo singogo e yo ma mako dhowa ma samoro miyowa mana nyiero!
‘WINJ DWONDE’
Ka ne Sara ochopo jahigni 90, noyudo gima nosebedo kogombo kuom higni mang’eny. Nonyuolo ne chwore ma koro nosechopo higni 100 nyathi ma wuoyi! Ibrahim nochako nyathino ni Isaka, ma tiende en nyiero, mana kaka Nyasaye nosewachone. Tem ane paro ka Sara bwonjo gi ilo kool sama owacho niya: “Nyasaye osemiya nyiero; duto ma nowinji nonyier koda.” (Chakruok 21:6) Onge kiawa ni mich ma Nyasaye nomiyo Sarano nomiyo obedo mamor nyaka e thone. Kata kamano, michno bende nokelone ting’ momedore.
Ka ne Isaka oromo jahigni abich, ne gitimo nyasi maduong’ nikech koro ne oweyo dhoth. To nitie gimoro ma ne ok ni kare. Muma wacho ni Sara “noneno” tim moro ma ne ok more. Wuod Hagar ma Ishmael ma koro ne osechopo jahigni 19 ne jaroga Isaka. Mago ne ok gin mana ajara mag tugo. Higni moko bang’e, roho maler notayo jaote Paulo mowacho ni tim Ishmaelno ne en sand. Sara nofwenyo ni timno ne dhi hinyo wuode. Nong’eyo ni Isaka ne nigi ting’ maduong’ e chopo dwach Jehova. Kuom mano, nowuoyo gi Ibrahim gi chir e wi wachno. Nonyiso Ibrahim mondo oriemb Hagar gi Ishmael.—Chakruok 21:8-10; Jo-Galatia 4:22, 23, 29.
Ibrahim nokawo wachno nade? Muma wacho kama: “Wachno nodoko malit ni Ibrahim nikech en wuode.” Nikech Ibrahim nohero Ishmael ahinya, wach riembo wuodeno ne litne ma ne ok onyal paro weche mamoko. Kata kamano, Jehova to ne neno weche duto e yo maler, omiyo nodonjore e wachno. Muma wacho niya: “Nyasaye nowacho ni Ibrahim, Kik wachno obedni malit nikech wuoi, kata nikech jatichni madhako; kuom duto ma Sara osewachoni, mondo iwinj dwonde; nikech kuom Isaka noluong kothi.” Jehova nonyiso Ibrahim ni nodhi rito Hagar gi wuodeno. Ibrahim noyie timo kamano.—Chakruok 21:11-14.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
wp17.3 12, weche moler piny
“In Dhako Maber mar Neno”
Sara ne en nyamin Ibrahim ma bathe. Wuon Sara gi Ibrahim ne en Tera, to minegi e ma nopogore. (Chakruok 20:12) Kata obedo ni kend ma kamano ok owinjore e kindegi, onego wapar ni chon to ne itimo gik moko e yo mopogore. E kindego, ngima dhano ne pok obedo marach ahinya chakre ne Adam gi Hawa tim richo. Jogo ne nyalo mana kendore gi wedegi kendo nyithindo ma ginyuolo ne ok bed gi tuoche mag kodhi. Kata kamano, higni 400 bang’e, ngima joma chon nochako bedo marach mana kaka e ndalowagi. Mano e momiyo chik Muma nokwero nindruok e kind joma wede.—Tim Jo-Lawi 18:6.
w89-E 7/1 20 ¶9
Ibrahim—Ranyisi Maber ne Joma Diher Bedo Osiepe Nyasaye
9 Abram notimo gima chielo ma bende nonyiso ni ne en gi yie. Muma nyisowa kama: “Nogero kendo mar misango kanyo ne Jehova.” (Chakruok 12:7) Nenore ni mano noriwo nyaka chiwo ne Jehova misango. Bang’e, Abram notimo gik mamoko ma chalo kamago ma nyiso yie kuonde mamoko e pinyno. E wi mano, ‘nopako nying Jehova.’ (Chakruok 12:8; 13:18; 21:33) E dho Hibrania, wach molok kae ni “pako nying” tiende machielo nyalo bedo “lando (yalo) nyingno.” Nyaka bed ni jood Abram gi Jo-Kanaan moko nowinje ka nolando nying Jehova Nyasache gi chir. (Chakruok 14:22-24) Kamano bende, ng’ato ang’ata ma gombo bedo osiep Jehova e kindewagi nyaka pak nying Jehova gi yie. Mano oriwo lando wach maber, ka ‘kinde duto wachiwo ne Nyasaye misango mar pak, tiende ni olemo mar dhowa, ma lando nyinge e lela.’—Jo-Hibrania 13:15; Jo-Rumi 10:10.