Nonro mag Chenro mar Chokruok mar Ngimawa kod Tijwa
JUN 1-7
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | CHAKRUOK 44-45
“Josef Nong’wono ne Owetene”
“An Kar Nyasaye Koso?”
Josef koro nokawo okang’ mapiyo! Ne ochiko mondo oluw owetenego kendo oduokgi nikech ne gikwalo okombene mar fedha. Ka ne oyud okombeno e ogund Benjamin, ne oduokgi giduto nyaka ir Josef. Koro Josef ne nigi thuolo maber mar ng’eyo kit owetenego. Juda e ma ne wuoyo e logi. Ne okwayo mondo ong’wonnegi kendo ne owacho ni giduto kargi 11 giikore bedo wasumbni e piny Misri. Kata kamano, Josef nowachonegi ni Benjamin kende e ma ne dhi dong’ ka misumba e piny Misri to jomamoko duto to odog thurgi.—Chakruok 44:2-17.
Juda koro ne onyiso lit ma ne en-go e chunye. Nowacho kama: “En kende odong’ kuom min mare; kendo wuon mare ohere.” Nyaka bed ni wechego nochuoyo chuny Josef ahinya, nimar ne en kach Rahel ma ne en chi Jakobo ma nohero ahinya, kendo Rahel notho ka nonyuolo Benjamin. Nyaka bed ni Josef kod wuon-gi nohero paro Rahel ahinya. Nenore ni mano e momiyo Josef nohero Benjamin ahinya.—Chakruok 35:18-20; 44:20.
Juda nomedo sayo Josef mondo kik omak Benjamin obed misumba. Noikore kata chiwore mondo omake obed misumba kar Benjamin. Notieko kosayo Josef kama: ‘Dadhi ir wuora nade, ka rawerani ok ni koda? Dipo ka neno marach ma nobi kuom wuora.’ (Chakruok 44:18-34) Koro ne nyalo nenore maler ni Juda noseloko chunye gadier. To ok mano kende, nonyiso bende ni ne en ng’at ma kecho ji kendo ma chiwore gadier.
Josef koro ne ok nyal geng’o mirimbe. Noriembo jotichne duto oko, kae to noywak matek ma dwonde ne nyalo winjore nyaka e od Farao. Kae to nofwenyorenegi kowacho niya: “An e Josef.” Ne okwako owetenego kendo ne ong’wononegi kuom duto ma ne gitimo. (Chakruok 45:1-15) Josef ne onyiso kido kaka mar Jehova kuom ng’wono ne jowetene. (Zaburi 86:5) Be wajotimo kamano wan bende?
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
it-2-E 813
Yiecho Lewni
Yiecho law ne en gima Jo-Yahudi kaachiel gi jomamoko ne nyisogo ni gikuyo to ahinya ahinya sama giwinjo ni watni moro otho. Kinde mang’eny sama ng’ato ne yiecho lawe, ne oyiecho nyim lawe machop kama kore nyalo nenogo. Omiyo, mano ok nyis ni ne oyiecho lawe ma chop kama koro ok onyal rwake kendo.
Ranyisi mokwongo ma ne ondik e Muma ne en mar Reuben, ma ne en wuod Jakobo maduong’. Ka ne odhi e bugo ma ne owitie Josef ma oyudo ka oonge, ne oyiecho lepe kowacho niya: “Nyathicha onge e bugono! Abiro timo nang’o yawa?” Nikech en e ma ne en wuoyi ma kayo, ne en gi ting’ mar rito owadgi matin. Ka Jakobo nowinjo ni wuode otho, en be noyiecho lepe ma otueyo law gunia e nungone koywago nyathine (Cha 37:29, 30, 34), bende ka ne owete Josef ni Misri, ne ginyiso lit ma ne gin-go ka ne giyiecho lepgi nikech nowach ni Benjamin en jakuo.—Cha 44:13.
w04-SW 8/15 15 ¶15
Ne Gisin Kode ma Onge Gimomiyo
15 Ang’o manyalo konyowa mondo kik wamak sadha gi joma osin kodwa ma onge gimomiyo? Onego wapar kinde duto ni jowasikwa madongo gin Satan kod jochiendene. (Jo-Efeso 6:12) Kata obedo ni jomoko sandoga jotich Nyasaye ka ging’eyo gima gitimo, ng’eny joma kwedogi to timoga kamano ka ok ging’eyo kata ka ochwalgi gi jomamoko. (Daniel 6:4-16; 1 Timotheo 1:12, 13) Jehova dwaro ni “ji duto oresi, kendo gibed gi ng’eyo malong’o chuth e wi adiera.” (1 Timotheo 2:4) Gimiwuoro en ni joma chon ne kwedowa sani gin Jokristo wetewa nikech ne gineno timbewa mabeyo. (1 Petro 2:12) E wi mano, nitie gik ma wanyalo puonjore kuom wuod Jakobo miluongo ni Josef. Kata obedo ni Josef nosandore nikech gik maricho ma ne owetene otimone, ne ok omakonegi sadha. Nikech ang’o? En nikech nong’eyo ni Jehova ne ni kode kendo ne otayo gik moko e yo maber mondo ochop dwache. (Chakruok 45:4-8) Jehova nyalo loko weche mondo sand kata chandruok ma wayudo obed gima miye duong’.—1 Petro 4:16.
JUN 8-14
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | CHAKRUOK 46-47
“Jehova Miyo Joge Chiemo Modhuro”
w87-E 5/1 15 ¶2
Ireso Ngima Ji e Kinde mag Kech
2 Higni abiriyo ma ne cham ng’enyie e piny Misri norumo kendo kech nochakore mana kaka Jehova nosekoro. Kejno “nomako pinje duto” to ok mana Misri kende. Sama joma kech ne kayo e piny Misri nochako ywak ne Farao mondo omigi chiemo, nonyisogi kama: “Dhiuru ir Josef, kendo utim kaka owachonu.” Josef nouso cham ne Jo-Misri nyaka pesa duto ma ne gin-go norumo. Bang’e noyie kawo jambgi to omiyogi cham. Gikone, ji nobiro ir Josef ma ginyise niya: “Ng’iewwa kaachiel gi lopewa mondo imiwa chiemo. Wabiro bedo wasumbni mag Farao, kendo puothewa nobed mage.” Omiyo, Josef nong’iewo puothe duto mag Jo-Misri ma gibedo mag Farao.—Chakruok 41:53-57; 47:13-20.
Kaka Pinyruoth Miyo Dwach Nyasaye Timore e Piny
11 Gik mabeyo mogundho. Dhano nigi kech kod riyo mar chiemb chuny e pinyni. Muma nokoro chon niya: “Neuru, ndalo biro, Ruoth Nyasaye owacho, ma anami mondo kech omak piny, ok kech mar kuon, kata rich pi, to mana mar winjo weche mag Jehova.” (Amos 8:11) To nade raia mag Pinyruoth? Be gin bende gin gi kech kod riyo ma kamano? Ooyo. Jehova nowacho kama e wi pogruok ma ne dhi betie e kind jotichne kod jowasike: “Neuru, jotichna nochiem, to un kech nokau; neuru, jotichna nometh, to un riyo nolou; neuru, jotichna nomor, to un wiu nokuodi.” (Isa. 65:13) Be iseneno kaka wechego chopo e kindewagi?
12 Mana kaka aora ma mol ma siko ka yarore kendo tutne bende medore ameda, e kaka Jehova bende miyowa chiemb chuny mogundho ma mol ka biro irwa. Chiemb chuny mogundho ma wayudo e piny ma riyo kod kech negoe jini oriwo bugewa ma lero Muma, vidio, chokruogewa, kod websaitwa. (Eze. 47:1-12; Joel 3:18) Donge imor ahinya sama ineno kaka gik mabeyo mogundho ma ne Jehova osingogi timore? Be ichiemo e mesa mar Jehova pile ka pile?
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
it-1-E 220 ¶1
Timbe ma Ji Ne Timo
Keto lwedo e wang’ ng’at motho. Sama Jehova ne wacho ne Jakobo ni “Josef noket lwete e wang’i” (Cha 46:4), notemo nyise ni Josef e ma ne dhi umo wang’e bang’ ka ne osetho to mae en gima ne itimo gi wuoyi ma kayo kende. Omiyo, nenore ni Jehova ne nyiso Jakobo ni ratiro mar bedo wuoyi ma kayo ne onego odhi ne Josef.—1We 5:2.
weche mag timo nonro e Tic 7:14, nwtsty
Giduto ne gin ji 75: Samoro Stefano ne ok wuo e wi weche ma ne nitie e ndiko mag dho Hibrania sama ne owacho ni ji 75 e kwan duto mar jood Jakobo ma ne owuok e piny Misri. Kwan-no ok yudre e Ndiko mag dho Hibrania ma jo Masora nondiko. Cha 46:26 wacho niya: “Kuom mano, joka Jakobo ma nodhi Misri ne gin ji 66 ka ok okwan mond yawuote.” Matindo 27 dhi nyime wacho kama: “Joka Jakobo duto ma nodhi Misri ne gin ji 70.” E ndikogo, waneno ka okwan ji e yore ariyo mopogore, kwan mokwongo en mar nyithinde gi nyikwaye masie, to kwan mar ariyo koro wuoyo kuom ji duto ma ne odhi gi Jakobo e piny Misri. Kwan mar koth Jakobo maromo ji 70 bende wayudo e ndiko mag Wuo 1:5 kod Rap 10:22. Omiyo, nenore ni Stefano nomiyowa kwan mar adek moriwo nyithind Jakobo kaachiel gi wedene mamoko. Jomoko wacho ni kwan-no oriwo nyithindo kod nyikwa Manase kod Efraim ma ne gin yawuot Josef nikech owuo kuomgi e loko mar Septuagint e Cha 46:20. Jomoko to wacho ni kwan-no noriwo mond yawuot Jakobo ma ok ondik kwan-gi e Cha 46:26. Omiyo, nenore ni giduto ne ginyalo bedo ji “75”. Samoro kwan-no e ma ne otigo sama ne ikopo Ndiko mag dho Hibrania ma ne yudore e kinde Jokristo mokwongo. Kuom higni mang’eny, josomo nong’eyo ni kwan mar “75” ne yudore e Cha 46:27 kod Wuo 1:5 e Septuagint ma en Muma ma ne ondik gi dho Grik. E wi mago, e higni mag 1950, ne oyud pado ariyo mag Dead Sea Scroll ma ondikie Wuo 1:5 e dho Hibrania, to e padono ne nitie kwan mar ji “75.” Nyaka bed ni kwan ma Stefano nogolono ne yudore e achiel kuom kitepe machon-go. Kata bed ni kwan mane ma en adier, kwan ma Stefano ne owachono nyiso yo moro machielo ma ne ikwanogo nyikwa Jakobo.
JUN 15-21
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | CHAKRUOK 48-50
“Joma Hikgi Ng’eny Nyalo Puonjowa Gik Mathoth”
it-1-E 1246 ¶8
Jakobo
Kinde matin ka pok Jakobo otho, noguedho Efraim gi Manase ma gin nyithind Josef kendo noketo Efraim e nyim Manase kata obedo ni Manase e ma ne duong’. Nyasaye e ma ne otaye mondo otim kamano. Kae to ne owuoyo gi Josef ma ne dhi yudo pok nyadiriyo ma ne imiyoga nyathi ma kayo. Nonyise niya: “In e ma amiyi lowo ma ne amayo Jo-Amor ka natiyo gi ligangla kod atung’. Kamano, inibed gi lowo maduong’ moloyo oweteni nikech amedi lowo achiel.” (Cha 48:1-22; 1We 5:1) Nikech Jakobo ne ong’iewo lowo man machiegni gi Shekem kuom nyithind Hamor e yor kuwe (Cha 33:19, 20), nenore ni singo ma ne omiyo Josef ne nyiso kaka ne en gi yie motegno. Ne okoro ni nyikwaye ne dhi kawo piny Kaanan kendo ne owacho wechego mana ka gima en e ma nosekawo pinyno gi ligangla kod atung’. (Som AMORITE.) Pok ma nyadiriyo ma Josef nonego oyud ne oriwo lowo ma ne omi anyuola mar Efraim gi Manase.
it-2-E 206 ¶1
Ndalo Giko
Weche ma Jakobo Nokoro Kochiegni Tho. Ka ne Jakobo onyiso yawuote ni, “Suduru machiegni mondo anyisu gik mabiro timorenu e ndalo mabiro,” ne owuoyo kuom kinde ma weche ma nokoro ne dhi chako timore. (Cha 49:1) Ka pok nowacho wechego, noyudo Jehova osenyiso Abram (Ibrahim) ma ne en kwar Jakobo ni nyikwaye ne idhi sand kuom higni 400. (Cha 15:13) Omiyo, “ndalo mabiro” ma Jakobo ne wuoyoe ne dhi chakore mana bang’ higni mia ang’wen-go. (Mondo iyud weche momedore e wi Chakruok 49, som kuonde ma wuoyo e wi yawuot Jakobo.) Weche ma ne okorgo bende ne igeno ni ne dhi chopo kuom “Israel mar Nyasaye.”—Gal 6:16; Rum 9:6.
w07-SW 6/1 28 ¶10
Joma Hikgi Ng’eny Gin Gueth Ne Jomatindo
10 Joma hikgi ng’eny nyalo konyo ahinya Jokristo wetegi. Ka ne Josef wuod Jakobo oti, notimo gimoro manyiso ni ne en gi yie motegno kendo gino nomulo ngima jotich Nyasaye mang’eny ma ne odak bang’e. Ne ojahigni 110 ka ne ogolo chik e wi ‘gima nonego otim gi chokene,’ tiende ni ka ne Jo-Israel wuok Misri, ne onego gidar gi chokene. (Jo-Hibrania 11:22; Chakruok 50:25) Bang’ tho Josef, chikno nomiyo Jo-Israel omedo bedo gi geno e kinde ma ne isandogi kaka wasumbni kuom higni mang’eny. Ne gin gadier ni chieng’ moro ne idhi resgi.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
w04-SW 6/1 15 ¶4-5
Joma Oguedh Gin Jogo Mamiyo Nyasaye Duong’
4 Ka ne pok gidonjo e Piny ma Nosingi, Jo-Israel ma ne wuok e dhood Gad nokwayo mondo oyienegi dak e alwora ma ne nigi kuonde kwath mabeyo ma ne nitie yo wuok chieng’ mar Jordan. (Kwan 32:1-5) Dak kuno ne dhi kelonegi pek mang’eny. Oganda ma ne odak yo podho chieng’ ne nigi arita nikech hoho mar Jordan ne ogeng’ogi mondo jowasigu kik monjgi. (Joshua 3:13-17) Kata kamano, buk miluongo ni The Historical Geography of the Holy Land, mondik gi George Adam Smith, wuoyo kuom joma nodak e yo wuok chieng’ mar Jordan. Owacho kama: “[Ne gidak] e pewe mag Arabia kama onge gimoro amora ma ne nyalo geng’onegi jowasigu. Mano osemiyo kuom higni mang’eny gidak kama inyalo monjgie e yo mayot gi jokwath ma kech kayo ma ne biro e alworagi higa ka higa ka gimanyo kuonde kwath.”
5 Ere kaka Jo-Gad ne dhi nyagore gi pek ma kamago? Higni mang’eny mokalo ka Jakobo kwargi ne chiegni tho, ne okoro niya: “To in Gad, jomecho nomonji kendo iniriembgi ka ilawogi matek.” (Chakruok 49:19) King’iyo awiye awiye, wechego chalo mag lit. Kata kamano, ne ginyiso kaka Jo-Gad ne dhi lawo joma ne monjogi. Jakobo nonyisogi ni ka ne gidhi lawo joma monjogi, ne gidhi loyogi.
it-1-E 289 ¶2
Benjamin
Ka ne Jakobo chiegni tho, nowuoyo e wi nyalo mar kedo e lweny ma nyikwa Benjamin ne dhi bedogo ka ne onyiso Benjamin niya: “Benjamin biro dhi nyime kidho le momako mana ka ondiek. Okinyi enocham gima osenego, to odhiambo enopog gi mosepeyo.” (Cha 49:27) Jolweny ma ne wuok e dhood Benjamin nolony ahinya e tiyo gi orujre kendo ne ginyalo bayo kidi ka gitiyo gi orujre gi lwetgi ma koracham kata ma korachwich. Ne ginyalo “dimbo kata mana yie wich achiel.” (Bur 20:16; 1We 12:2) Ehud, jang’ad bura ma ne tiyo gi lwete ma koracham e ma ne onego Ruoth Eglon. Ehud ne wuok e dhood Benjamin. (Bur 3:15-21) Bende, onego wang’e ni e “okinyi,” tiende ni ka ne pinyruoth mar Israel chakore, ruoth mokwongo miluongo ni Saulo wuod Kish ne owuok e dhood Benjamin ma ne en “dhoot matinie mogik e Israel.” Saulo ne en jalweny ma nokedo matek ahinya gi Jo-Filistia. (1Sa 9:15-17, 21) Kamano bende e “odhiambo,” chi ruoth miluongo ni Esta kod jatelo moro miluongo ni Mordekai ma ne wuok e dhood Benjamin ne oreso Jo-Israel ka ne idwaro tiekgi e kinde loch mar Jo-Persia.—Est 2:5-7.
JUN 22-28
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | WUOK 1-3
“Anabed Gima Adwaro Bedo”
Mi Nying Jehova Duong’
4 Som Wuok 3:10-15. Kane Musa ochopo higini 80, Nyasaye nomiye ote mapek ahinya. Nowachone ni odhi ogol “nyithind Israel oa e Misri.” Bang’ mano, Musa nopenjo Jehova penjo moro makende ahinya. Nopenje gi muolo kama: ‘Nyingi ng’a?’ Ka jotich Nyasaye noyudo oseng’eyo nyinge kuom higini mang’eny, kare ang’o momiyo Musa nopenjo penjono? Nenore maler ni ne odwaro ng’eyo mathoth ni Jehova en Nyasaye machalo nade, kendo nodwaro gima ne dhi konyo Jo-Israel ong’e ni Nyasaye ne dhi resogi gadier. Penjo ma Musa nopenjono ne ni kare nikech Jo-Israel nosebedo wasumbni kuom higini mogwaro. Nyalo bedo ni ne giparore kabe Nyasach kweregi ne nyalo resogi gadier. King’iyo maber, moko kuom Jo-Israel nosechako lamo nyiseche mag Jo-Misri.—Eze. 20:7, 8.
kr 43, sanduk
TIEND NYING NYASAYE
E DHO HIBRANIA, wach mitiyogo kiwuoyo kuom nying Nyasaye ma en Jehova tiende en “bedo gima dwarore.” Jotim nonro moko wacho ni tiend nyingno kelo paro mar miyo gimoro otimre. Mano e momiyo ji mang’eny oyie ni nying Jehova tiende en ni “Omiyo Gima Odwaro Timore.” Mano donjo maber gi Jehova jal ma e Jachuech. Jehova ne omiyo gik ma nodwaro obetie e piny gi polo, kendo pod odhi nyime neno ni gik modwaro timore.
Kare ere kaka onego wawinj tiend dwoko ma ne Jehova omiyo Musa bang’ ka Musa ne osepenje penjo ma ondik e Wuok 3:13, 14? Musa ne openjo kama: ‘Ka abiro kuom nyithind Israel, ma awachonegi ni, “Nyasach kwereu oseora iru,” to ka giwachona ni, “Nyinge ng’a?” Akon-gi nang’o?’ Jehova nodwoke ni: “Anabed Gima Adwaro Bedo.” (New World Translation)
Ne ni Musa ne ok penj Jehova nyinge. Musa gi Jo-Israel ne ong’eyo nying Nyasaye maber ndi. Musa ne dwaro ni Jehova onyise gimoro kuom nyingeno ma ne nyalo jiwo yiene kendo konye ng’eyo e yo momedore ni Jehova en Nyasaye ma chalo nade. Omiyo, ka ne Jehova odwoke ni, “Anabed Gima Adwaro Bedo,” Jehova ne temo elone kite moro makende: Ni e yore duto, obedo gimoro amora ma dwarore mondo dwache otimre. Kuom ranyisi, Musa gi Jo-Israel noneno kaka Jehova nobedonegi Jares Ji, Jalos-Chik, Japidh-Joge, kod mamoko. Kuom mano, Jehova owuon e ma yiero ni obiro bedo ang’o mondo otim gik mosingo ne joge. To ok mana mano kende. Nyingeno nyiso bende ni onyalo chwalo chuechne mondo chuechneno otim gima nyalo konyo e chopo dwache.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
g04-SW 4/8 6 ¶4
Be Musa Ne Nitie Adier?
Be en gima iwuoro ni nyar Farao ne pidho nyathi ma ok mare? Ooyo, nikech Jo-Misri ne puonjo ni ka ipidho nyathi ma kamano to ne iyudo thuolo mar donjo e polo. Kowuoyo kuom pidho nyathi ma ok mari, jatim nonro moro miluongo ni Joyce Tyldesley nowacho niya: “Chwo kaachiel gi mon ma Jo-Misiri ne nigi ratiro ma romre. Giduto ne gin gi ratiro korka weche mag chike kod ohala kendo . . . mon bende ne nigi ratiro mar pidho nyithindo ma ok maggi.” Togo machon miluongo ni Adoption Papyrus wuoyo e wi dhako moro ma nya Misri ma ne oyie pidho joma ne tiyone kaka nyithinde owuon. Bende, sama buk moro miluongo ni The Anchor Bible Dictionary wuoyo e wi kaka ne ondik min Musa mondo odhodh Musa, owacho kama: “Bedo ni ne ichulo min Musa mondo odhodh nyathine owuon . . . nyiso kaka chenro ma kamago ne jatimore Mesopotamia.”
w04-SW 3/15 24 ¶4
Puonj Mayudore e Bug Wuok
3:1—Jethro ne en jadolo e yo mane? E kinde machon, wi ot e ma ne bedo jadolo mar joode. Nenore ni Jethro e ma ne otelo ne anyuola moro mar Jo-Midian. Nikech Jo-Midian ne gin nyikwa Ibrahim ma ne onyuolo gi Ketura, nyalo bedo ni ne ging’eyo kaka onego olam Jehova.—Chakruok 25:1, 2.
JUN 29–JULAI 5
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | WUOK 4-5
“Anakonyi Sa Miwuoyo”
Weche ma Ji Tiyogo e Nyiso Gimomiyo Ok Gitimo Gimidwaro—Jehova Nenogi Nade?
“Ok awinjora moromo.” Nyalo bedo ni ineno ni ok iwinjori moromo tiyo tij lendo. Moko kuom jotich Jehova ma nochung’ motegno e diere ma ne indiko Muma, ne oneno ni ok giromo adimba chopo migepe ma Jehova nomiyogi. Kaw ane Musa kaka ranyisi. Kane oyudo ote moa kuom Jehova, Musa nowacho kama: “Yaye Ruodha, dhoga ok yot, kata chon, kata nyaka nichako wuoyo gi jatichni: nikech angi dhok mapek, kendo lewa pek.” Kata obedo ni Jehova ne ojiwe, Musa nodwoko niya: “Yaye Ruoth, or koro gi luet jalo ma inior.” (Wuok 4:10-13) Jehova nokawo okang’ mane?
Be ‘Ineno Nyasaye Maok Ne’?
5 Kane Musa pok odok Misri, Jehova nomiye puonj moro maduong’ ma bang’e nondiko e bug Ayub niya: “Luoro [Jehova], en wach mar rieko.” (Ayub 28:28) Mondo Jehova okony Musa obed gi luoro mowinjore kod rieko, noketo pogruok mantie e kind dhano kod Nyasaye manyalo duto. Nopenjo Musa kama: “Ng’a ma nochweyo dho dhano? Kata en ng’a mamiyo dhano bedo momo, kata gi it madinore, mamiye neno, kata bedo muofu? Ok mana an Jehova?”—Wuok 4:11.
6 Wechego chiwo puonj mane? Musa ne ok onego obed maluor. Jehova ema noore, kendo ne odhi miye gimoro amora ma nonyalo dwaro mondo ochop ote ne Farao. Mopogore gi mano, Farao ne ok nyal pim gi Jehova. Bende, mano ok ema ne en kinde mokwongo ma Nyasaye ne dhi hango reso jotichne Misri e lwet Jo-Misri. Nenore ni Musa noparo matut e wi kaka Jehova nosegarese, reso Ibrahim, kendo reso Josef e kinde loch mag Farao mamoko. (Chak. 12:17-19; 41:14, 39-41; Wuok 1:22–2:10) Nikech Musa noyie kuom Jehova ma en “Nyasaye ma ok ne,” nochoko chir modhi ir Farao kendo nowachone weche duto mana kaka Jehova nochike.
Weche ma Ji Tiyogo e Nyiso Gimomiyo Ok Gitimo Gimidwaro—Jehova Nenogi Nade?
Jehova ne ok ogonyo Musa kuom migawono. Kata kamano, Jehova ne oketo Harun mondo okony Musa chopo migawono. (Wuok 4:14-17) E wi mano, e higini ma noluwo, Jehova nosiro Musa kendo chiwone gimoro amora ma ne dwarore mondo omi ochop migepe ma ne Nyasaye omiye. Kindegi, inyalo bedo gadier ni Jehova biro miyo Jokristo weteni ma nigi lony moloyo, mondo gikonyi in bende e chopo tiji ne Nyasaye. Moloyo duto, Wach Nyasaye singonwa ni Jehova biro miyo wabed moromo ne tich mosechikowa ni watim.—2 Kor. 3:5; ne sanduk mawacho ni, “Higini ma ne Okelona Mor Moloyo e Ngimana.”
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
w04-SW 3/15 28 ¶4
Penjo Moa Kuom Josombwa
Weche ma ne Zipora otiyogo ni “in chwora mar remo” gin weche ma ok ong’ere ahinya. Wechego nyisowa ang’o kuom Zipora? Ka ne Zipora oyie luwo chik mar nyangu, nonyiso gadier ni oyie timo singruok gi Jehova. Bang’e, Singruok mar Chik ma notim gi Jo-Israel ne nyiso ni ka ng’ato otimo singruok gi Jehova, to ng’atno ne bedo kaka dhako to Jehova ne bedo kaka chwore. (Jeremia 31:32) Mano e momiyo sama Zipora ne wuoyo gi Jehova (kokalo kuom malaikane) ne oluonge ni “chwora mar remo,” kendo mano nyiso ni noyie luwo chike mag singruok ma notimono. Chalo ka gima noyie bedo dhako kaluwore gi singruok mar nyangu, to Jehova Nyasaye nobedo kaka chwore. Nikech noyie luwo chik Nyasaye, noreso ngima wuode.
it-2-E 12 ¶5
Jehova
“Ng’eyo” miwuoye kae oriwo weche mang’eny to ok mana ng’eyo ang’eya ng’ato kata gimoro. Nabal, ma ne en ng’at mofuwo nong’eyo nying Daudi, kata kamano, pod nopenjo ni, “Daudi to ng’a? tiende ni, “Daudino paro ni en ng’a?” (1Sa 25:9-11; pim gi 2Sa 8:13.) Farao bende ne onyiso Musa niya: “Jehova to en ng’a, ma dawinj wachne mi awe Jo-Israel odhi? Akia Jehova, kendo ok abi weyo Jo-Israel mondo odhi.” (Wuo 5:1, 2) Wechego ne nyiso maler ni Farao ne ok ong’eyo Jehova kaka Nyasaye madier kata kaka Ng’at ma ne nigi teko e wi Ruodh Misri kendo noparo ni ne oonge gi teko mar timo gik ma Musa gi Harun ne wacho ni odhi timogo. Kata kamano, Farao, Jo-Misri, kaachiel gi Jo-Israel koro ne dhi ng’eyo ni Jehova en ng’a kendo ng’eyo tiend nyinge. Mana kaka Jehova nonyiso Musa, timo mano ne dhi miyo ochop dwache ne Jo-Israel, oresgi, omigi Piny ma Nosingi kendo ochop singruok ma ne otimo gi kweregi. Kuom timo kamano, ‘gining’e ni en Jehova Nyasachgi” mana kaka nosenyisogi.—Wuo 6:4-8; som ALMIGHTY.