Sula mar Apar
‘Pinyruoth Moro ma Ok Norum Nyaka Chieng’’
1. Gik ma osetimore e piny nyaka dhano chak betie osenyiso ang’o ratiro?
GIK matimore e piny pile ka pile nyiso ratiro ni onge mor ma dhano oseyudo kuom kwedo loch Jehova ka gitemo bedo gi loch e wigi giwegi. Onge sirkand dhano moro amora ma osekelo ber ne ji duto. Kata obedo ni dhano osetimo dongruok e weche mag sayans ma gichopo e okang’ mamalo ahinya, podi ok giloyo tuoche kata tieko tho, kata mana timo kamano ne ng’ato achiel kende. Loch mag dhano podi ok osetieko lwenje, gero, mahundu, mibadhi, kata dhier. Sirkande mag akor podi nigi loch kuom ji e pinje mang’eny. (Eklesiastes 8:9) Teknoloji, ich lach, kod kiya ma ji nigo, gin gik ma osemiyo lowo, pi, kod muya obedo ma ok ler. Jotich sirkal tiyo marach gi mwandu mag piny, ka gimiyo ngima bedo matek ne ji mang’eny mamiyo jogo ok nyal kata yudo gik matindo madwarore e ngima. Higini gana gi gana ma dhano osebedo ka lochogo osenyiso ratiro ni weche maluwogi gin adier: “Dhano ok nyal chweyo chunye owuon, dhano onge gi teko yiero yore mowuothoe.”—Yeremia 10:23.
2. En ang’o kende manyalo tieko chandruok mag dhano?
2 Ang’o manyalo kelo lokruok maber chuth? En Pinyruodh Nyasaye, ma Yesu ne opuonjo jolupne mondo olam ni: “Pinyruodhi mondo obi, gi midwaro mondo otimre e piny kaka e polo.” (Mathayo 6:9, 10) Pinyruodh Nyasaye malocho gi e polo iluongo ni “polo manyien” e 2 Petro 3:13, kendo obiro locho e wi “piny manyien,” tiende ni oganda mar dhano makare. Pinyruodh Nyasaye malocho gi e polo en chenro maduong’ ahinya, kendo mano emomiyo Yesu ne okete kaka puonj maduong’ ma ne olando. (Mathayo 4:17) Ne onyiso kaka pinyruodhno onego okaw thuolo mokwongo e ngimawa ka ojiwo kama: “Dwaruru mokwongo pinyruodhe, gi wachne makare.”—Mathayo 6:33.
3. Ang’o momiyo puonjruok wach Pinyruodh Nyasaye en gima dwarore mapiyo ahinya sani?
3 Puonjruok wach Pinyruodh Nyasaye en gima dwarore mapiyo ahinya sani, nikech Pinyruodhno biro kawo okang’ mar loko loch manie pinyni nyaka chieng’. Daniel 2:44 koro kama: “E ndalo ma ruodhigo [sirkande malocho sani] nobedie, Nyasaye manie polo nochung piny ruoth moro [e polo] ma ok norum nyaka chieng’, onge oganda moro ma nobedi gi loch kuom piny ruodhno [onge dhano ma nochak olochi e wi piny]; to enong’iny pinje ruodhigi duto [ma sani], mi notiekgi, kendo nobedie nyaka chieng’.” Kuom mano, Pinyruoth biro kelo giko mar ndalogi ka oketho chenro duto mag piny marachni. Loch ma Pinyruodh polo nobed godo e wi piny nobed loch ma onge moro amora ma nopiem kode. Mano kaka onego wabed mamor ni warruok ma Pinyruodhno biro kelo koro okayo machiegni ahinya!
4. Kaluwore gi wach Pinyruoth, ang’o ma ne otimore e polo e higa mar 1914, to ang’o momiyo mano en wach maduong’ kuomwa?
4 E higa mar 1914, ne oket Kristo Yesu obed Ruoth, kendo ne omiye teko mar ‘locho e dier wasike.’ (Zaburi 110:1, 2) E higano bende ema “ndalo mag giko” mar piny marachni ne ochakore. (2 Timotheo 3:1-5, 13) E kindeno bende ema weche ma Daniel janabi noneno e fweny, ne otimore adier e polo. ‘Ng’at ma Hike Ng’eny,’ ma en Jehova Nyasaye, ne omiyo Wuod dhano, Yesu Kristo, “loch gi duong’ kod piny ruoth, ni mondo ogendini duto gi libembini kod ji ma dhogi yore, gitine.” Ka owuoyo kuom fwenyno, Daniel nondiko kama: “Lochne en loch ma nyaka chieng’ ma ok norum, kendo piny ruodhe en ma ok nokethre.” (Daniel 7:13, 14) Kokalo kuom Pinyruodh poloni e lwet Kristo Yesu, ema Nyasaye biro miyo godo jogo mohero tim makare gik mabeyo ma ok kwanre, kendo mano ema ne en dwaro mare chakre ne oket jonyuolwa mokwongo e Paradis.
5. Gin weche kaka mage ma wadwaro ng’eyo ahinya e wi Pinyruoth, to nikech ang’o?
5 Be in gi gombo mar dak ka ibolori e bwo Pinyruodhno? Ka en kamano, to ibiro dwaro ahinya mondo ing’e chenro ma sirkand polono ni godo kaachiel kod kaka otiyo. Ibiro dwaro ng’eyo gima pinyruodhno timo sani, gima obiro timo e kinde mabiro, koda gima pinyruodhno dwaro ni mondo itim. Kaka imedo ng’eye e yo matut, e kaka ibiro medo hero Pinyruodhno. Ka iyie gi lojno, to eka ibiro bedo moikore maber nyiso jomoko gigo mabeyo ma Pinyruodh Nyasaye biro timo ne dhano maluwo chik.—Zaburi 48:12, 13.
Jogo ma Nolochi e Pinyruodh Nyasaye
6. (a) Ndiko nyiso nade Jal ma wuon loch mar Pinyruodh Mesia? (b) Gik ma wapuonjore e wi Pinyruodhno onego okony ngimawa nade?
6 Achiel kuom gik mokwongo ma nonro ma kamano nyalo konyowa fwenyo en ni Pinyruodh Mesia en gima nyiso loch Jehova owuon. Jehova ema ne omiyo Wuode “loch gi duong’ kod piny ruoth.” Bang’ kane osemi Wuod Nyasaye teko mar chako locho kaka Ruoth, dwol e polo nowacho e yo makare kama: “Loch mar pinyni osedoko loch mar Ruodhwa [Jehova Nyasaye], kendo mar Kristone, to enolochi [Jehova] nyaka chieng’.” (Fweny 11:15) Kuom mano, gik moko duto ma waneno kuom Pinyruodhni kaachiel kod gik ma pinyruodhno timo nyalo miyo wasud machiegni gi Jehova owuon. Gik ma wapuonjore onego oket e chunywa gombo mar bolruok e bwo loch Nyasaye nyaka chieng’.
7. Ang’o momiyo ng’eyo ni Yesu Kristo en Jalup Jaloch ma en Jehova, en wach ma morowa ahinya?
7 Ng’e bende ni Jehova oseketo Yesu Kristo e kom-duong’ kaka Jaloch ma Jalupne. Kaka Jatich Molony ma Nyasaye notiyo godo e chweyo piny kod dhano, Yesu ong’eyo dwarowa moloyo kaka ng’ato ang’ata kuomwa ong’eyo. E wi mano, chakre dhano chak bedoe, Yesu osenyiso ni ‘omor gi yawuot ji.’ (Ngeche 8:30, 31; Jo Kolosai 1:15-17) Hera ma oherogo dhano duong’ ahinya, kendo mano ne omiyo obiro e piny en owuon, mochiwo ngimane kaka rawar mar resowa. ( Johana 3:16) E timo kamano, ne olosonwa yor yudo warruok kuom richo gi tho, kendo chiwonwa thuolo mar yudo ngima mochwere.—Mathayo 20:28.
8. (a) Mopogore gi loch mag dhano, ang’o momiyo sirkand Nyasaye nosiki? (b) “Jatichno mogen, kendo mariek” nigi tudruok mane gi sirkand polo?
8 Pinyruodh Nyasaye en sirkal ma ogurore chuth, kendo masiko. Mano en kamano adier nimar Jehova owuon ok nyal tho. (Habakkuk 1:12) Mopogore gi ruodhi ma dhano, Yesu Kristo ma e jal ma Nyasaye osemiyo tij bedo ruoth, bende dak nyaka chieng’. (Jo Rumi 6:9; Fweny 1:18) Nitie ji 144,000 mabiro locho gi Kristo e polo, gin joma wuok ei “ogendini duto, gi dhok duto, gi dhoudi duto gi pinje duto,” matiyo ne Nyasaye ka gichung’ motegno. Gin bende nomigi ngima ma ok nyal kethi. (Fweny 5:9, 10; 14:1-4; 1 Jo Korintho 15:42-44, 53) Thothgi sani ni e polo, to joma odong’ kuomgi ma podi ni e piny ka ema sani loso kwan mar “jatichno mogen, kendo mariek,” ma dhi nyime gi nano e tiyo tije mag Pinyruodhno e piny ka.—Mathayo 24:45-47.
9, 10. (a) Gin gik mage maricho makelo pogruok, ma Pinyruoth biro golo oko? (b) Ka ok wadwar bedo wasik Pinyruodh Nyasaye, gin gik moko kaka mage manyalo duodowa monego watang’ godo?
9 E kinde mokayo machiegni ahinya, kinde ma Jehova oseketo, obiro oro ogandane mar lweny manie polo mondo omi gikaw okang’ mar golo richo e piny. Gibiro ketho jogo duto ma oseyiero gin giwegi ni ok gidwar loch Nyasaye ka gichayo chenro ma Nyasaye chiwonwa kokalo kuom Yesu Kristo. (2 Jo Thessalonika 1:6-9) Mano nobed chieng’ Jehova, kinde ma oserit ahinya, mondo onyis godo ni Jehova ema nigi ratiro mar bedo Jaloch e wi gik moko duto e Polo gi Piny. “Neuru, ndalo mar Jehova obiro, makwiny, obiro kod mirima kod ich wang’ maliet . . . kendo nego jo maricho modakie, giaye.” (Isaiah 13:9) “Chieng’ono ni ndalo mar mirima, ndalo chandruok gi dhier, ndalo kethruok gi dera, ndalo mar mudho kendo matiptip, ndalo mar boche polo gi mudho mandiwa.”—Zefania 1:15.
10 Dinde duto mag miriambo kaachiel gi sirkande duto mag dhano ma jaloch marach mar pinyni osebedo ka chiko, noketh nyaka chieng’. Jogo duto mamako osiep gi jopinyni ka giluwo kit ngima mar bedo joma herore kendgi, joma ok jo ratiro, kendo maluwo ngima mar anjawo, ibiro kethi. Satan kod jochiendene ibiro tweyo matek e bur matut mondo omi kik gibed machiegni gi dhano modak e piny kuom higini gana achiel. Pinyruodh Nyasaye koro biro tayo chuth gik moko duto matimore e piny. Mano kaka jogo duto mohero tim makare noyud yueyo!—Fweny 18:21, 24; 19:11-16, 19-21; 20:1, 2.
Gik ma Pinyruodhno Dwaro Timo —Kaka Nochopgi
11. (a) Pinyruodh Mesia biro chopo dwaro mar Jehova ne piny e yo mane? (b) Ere kaka loch mar Pinyruoth biro konyo joma nodag e piny kindego?
11 Pinyruodh Mesia biro chopo chutho dwaro mokwongo ma Nyasaye ne nigodo kane ochweyo piny. (Chakruok 1:28; 2:8, 9, 15) Nyaka chil kawuono, dhano ok oseriwo dwarono lwedo. Kata kamano, “pinyno ma biro” noketi e bwo Wuod dhano, ma en Yesu Kristo. Jogo duto ma notony kum ma Jehova biro kelo kuom piny machonni, biro tiyo ka gin gi winjruok e bwo Kristo Ruoth, ka giluwo gi mor gik ma ochikogi, mondo omi piny mangima obed paradis. (Jo Hibrania 2:5-9) Ji duto biro yudo mor kuom tij lwetgi, kendo gibiro yudo ber chutho kuom gik ma piny nonyagi.—Zaburi 72:1, 7, 8, 16-19; Isaiah 65:21, 22.
12. Jogo ma nobed e bwo Pinyruodhno noyud nade del kod paro makare chuth ma onge richo?
12 Kane ochwe Adam gi Hawa, ne gin joma kare chuth ma onge richo, kendo dwaro mar Nyasaye ne en ni mondo piny opong’ gi kothgi, ka ji duto nigi del kod paro makare chuth ma onge richo. Dwarono notimre adier e yo maber chuth e bwo loch mar Pinyruoth. Mondo mano otimre, nogol chandruok duto ma richo kelo, omiyo kaluwore gi dwarono, Kristo ok ti mana tij Ruoth kende, to bende otiyo kaka Jadolo Maduong’. Mos mos, obiro konyo jogo ma bolore e bwo lochne mondo omi giyud kony kokalo kuom nengo mar misango ma golo-richo, tiende ni misangone owuon ma nochiwo e ngimane mar dhano.
13. E bwo loch mar Pinyruodhno, ere kaka ngima nobed maber e del?
13 E bwo loch mar Pinyruoth, joma nodag e piny kindeno nobed gi ngima maber e del. “Eka wang’ mwofini noyepi, kendo it jo ma itgi odinore noyaure. Eka ng’ato ma rang’ol nochikre ka ngau, mi duond jamomo nower.” (Isaiah 35:5, 6) Del mojony nikech bedo moti kata bedo matuwo biro lokore mabed mayom moloyo mar nyathi, mi ngima maber nokaw kar midekre. “Dende nobed mapoth moloyo dend nyathi.” (Ayub 33:25) Ndalo biro ma onge ng’at ma nowachi ni, “Atuwo.” Nikech ang’o? Nikech dhano moluoro Nyasaye nogony kuom richo kaachiel gi chandruok ma richo kelo. (Isaiah 33:24; Luka 13:11-13) Ee, Nyasaye “noywe pi wang’ duto e wengegi; tho ok nobedie kendo, kata ywak, kata nduru, kata rem ok nobedie, nikech gik machon osekadho.”—Fweny 21:4.
14. Chopo kama koro dhano nobed joma kare chuth oriwo kata timo ang’o?
14 Kata kamano, tiend bedo joma kare chuth ma onge richo ok en mana bedo gi del kod paro ma onge gi midekre kende. Timo kamano oriwo kata nyiso kido mag Jehova e yo makare, nimar ne ochwewa ‘e kit Nyasaye,’ e kido machal kode. (Chakruok 1:26) Mondo mano otimre, tij puonjo ji en gima biro dwarore. ‘Wach makare nodag’ e piny manyien. Kuom mano, mana kaka Isaya ne okoro, ‘jo madak e piny nopuonjre tim makare.’ (2 Petro 3:13; Isaiah 26:9) Tim makare en gima kelo kuwe—e kind ji manie ogendini duto, e kind osiepe moherore, e kind jood ng’ato, to moloyo duto, e kind ng’ato gi Nyasaye owuon. (Zaburi 85:10-13; Isaiah 32:17) Mos mos, nomed tiego jogo ma puonjore tim makare mondo omi ging’e gima Nyasaye dwaro ni gitim. Kaka heragi kuom Jehova nomed dongo ei chunygi, e kaka gibiro luwo chikene e yoregi duto mag ngima. Gibiro bedo gi chir mar wacho kaka Yesu ne owacho, ‘An atimo malong’o ne Wuonwa ndalo duto.’ (Johana 8:29) Mano kaka ngima nobed maber ka ji duto timo kamano!
Gik ma Pinyruodhno Osetimo Manenore Sani
15. Ka itiyo kod penjo manie paragrafni, nyis ane gik ma Pinyruodh Nyasaye osetimo, kendo nyis gima onego bed ni watimo sani.
15 Gik mabeyo ma Pinyruodh Nyasaye osetimo kaachiel gi jogo mabolore e bwo pinyruodhno nenore ratiro. Penjo kod ndiko maluwogi biro paroni gik moko ma Pinyruodhno osetimo, kaachiel gi gik ma jogo duto mabolore e bwo Pinyruodhno nyalo timo kendo onego obed ni timo gie sani.
Pinyruodhno nokwongo kawo okang’ ne ng’a, kendo ang’o ma ne otimore nikech wachno? (Fweny 12:7-10, 12)
Jo modong’ manie kweth mane ma osebedo ka ichoko nyaka ne ket Kristo e loch? (Fweny 14:1-3)
En tich mane ma Yesu ne okoro ni ne odhi timo bang’ chakruok mar masira maduong’ kaka onyisi e Mathayo 25:31-33?
En tich mane ma osechak timo ma dhi nyime ndalogi? Ng’a gini matiyo tijno? (Zaburi 110:3; Mathayo 24:14; Fweny 14:6, 7)
Ang’o momiyo jo siasa kod jodin ma kwedo tijno ok osechungo tij lendo? (Zekaria 4:6; Tich Joote 5:38, 39)
Gin lokruok mage ma osetimore e ngima jogo ma bolore e bwo loch mar Pinyruodhno? (Isaiah 2:4; 1 Jo Korintho 6:9-11)
Pinyruoth Malocho Kuom Higini Gana Achiel
16. (a) Kristo biro locho kuom ndalo marom nade? (b) Gin gik mage mabeyo ma notimre e kindego koda bang’e?
16 Bang’ tweyo Satan kod jochiendene e bur matut, Yesu Kristo kaachiel gi joloch wetene 144,000, nolochi kaka ruodhi kendo jodolo kuom higini gana achiel. (Fweny 20:6) E kindeno, nokony dhano mondo omi gibed joma kare chuth, nikech nogol nyaka chieng’ richo kod tho ma Adam nokelo. E giko Loch mar Higini Gana Achielgo, kendo bang’ tieko e yo maber chuth tich ma nomiye kaka Mesia Ruoth, ma Jadolo, Yesu ‘nochiw pinyruoth’ ne Wuon mare, “mondo Nyasaye obed duto kuom duto.” (1 Jo Korintho 15:24-28) Bang’ mano, nogony Satan kuom kinde matin mondo omi otem jogo ma osewar kuom richo, mondo one ane kabe giriwo lwedo loch ma Jehova nigo e wi gik moko duto e polo gi piny. Bang’ tem mogikno, Jehova noketh Satan kaachiel gi jo ng’anjo ma noriwe lwedo. (Fweny 20:7-10) Mano noyud ka jogo mabiro riwo loch Jehova lwedo—tiende ni ratiro mare mar locho—osenyiso ni gichung’ motegno ma ok ginyal yiengini. Bang’e, norwakgi e winjruok makare e kindgi gi Jehova, mi ginibed yawuote gi nyige ma oyiego mondo giyud ngima mochwere.—Jo Rumi 8:21.
17. (a) Ang’o ma notimre ne Pinyruoth e giko mar higini gana achiel? (b) Pinyruodhno “ok norum nyaka chieng’” e yo mane?
17 Kuom mano, nochop kama Yesu kaachiel gi ji 144,000 nobed gi migawo machielo kaluwore gi wach piny. En tich mane ma gibiro tiyo bang’e? Muma ok ler wachno. Kata kamano, ka wadhi nyime gi chung’ motegno e riwo loch Jehova lwedo, wanabed mangima e giko Loch mar Higini Gana Achielgo, kendo wanang’e dwaro ma Jehova oikonegi kaachiel kod piny gi polo. Kata kamano, en gima ber ng’eyo ni loch mar Kristo mar higini gana achiel nobed “loch ma nyaka chieng’,” kendo Pinyruodhe “en ma ok nokethre.” (Daniel 7:14) E yo mane? Mokwongo, lojno ok nobed e lwet jomoko ma nigi dwaro mopogore, nimar Jehova ema nobed Jaloch. Pinyruodhno bende “ok norum nyaka chieng’” nikech gik moko duto ma pinyruodhno timo nosiki nyaka chieng’. (Daniel 2:44) Kendo Mesia Ruoth, ma bende en Jadolo kaachiel kod ruodhi wetene ma jodolo noyud duong’ nyaka chieng’ nikech chung’ margi motegno e tiyo ne Jehova.
Be Inyalo Paro?
• Ang’o momiyo Pinyruodh Nyasaye kende ema notiek chandruok mag dhano? Ruodh Pinyruodh Nyasaye ne ochako locho karang’o?
• En ang’o ma mori ahinya kuom Pinyruodh Nyasaye kaachiel gi gik ma pinyruodhno biro timo?
• Gin gik mage ma Pinyruodhno osetimo ma wanyalo neno kata gie sani, to wan to wan gi migawo mane e chopo gigi?
[Picha manie ite mar 92, 93]
E bwo loch mar Pinyruodh Nyasaye, ji duto nopuonjre tim makare