Tim Kinda mar Lendo ne Joma Chwo
1. En ang’o madwarore mapiyo e tayo weche mag Pinyruoth?
1 Nikech tij lando wach Pinyruoth dhi nyime ka medore e ndalo mag gikogi, dwarore ahinya joma chwo ma nigi kido mowinjore kaluwore gi Ndiko obedie mondo ota oganda Nyasaye. (Mari. 4:30-32; Tich 20:28; 1 Tim. 3:1-13) Kata kamano, nitie kuonde ma kwan mar joma mon marwako wach maber mar Pinyruoth ni malo moloyo mar joma chwo. E kit ogendini moko, joma chwo paro ni mondegi ema nigi ting’ mar puonjo nyithindo weche mag din. Ere kaka wanyalo konyo kwan momedore mar joma chwo mondo gibed gi gombo mar ng’eyo Wach Nyasaye kendo giriwre kodwa e lamo madier?
2. Kinda mar Paulo kod Petro e lendo ne joma chwo ne onyago ber mage?
2 Lend ne Joma Chwo: Ka ng’at ma en wi ot orwako adiera, kinde mang’eny yot mondo joode moko oriwre kode e lamo maler. Kuom ranyisi, kane Paulo gi Sila otwe nikech tijgi mar lendo, ne gilendo ne jarit od twech. Jaritno kaachiel gi joode duto ne obatisi. (Tich 16:25-34) Nikech lendo mar Paulo e dala mar Korintho, “Krispo, jaduong’ sunagogi, noyie kuom Ruoth gi joode duto.” (Tich 18:8) Jehova notiyo gi Petro e lendo ne Kornelio, jalweny ma ne owach kuome ni ne en “ng’at modimbore, moluoro Nyasaye.” Kornelio kaachiel gi wedene kod osiepene, ne obatisi.—Tich 10:1-48.
3. Ka iluwo ranyisi mar Filipo, gin joma manie migepe mag ‘telo’ kaka mage ma inyalo lendone?
3 Lendo ne chwo ma gin “jotelo” nyalo bedo gi nyak mabeyo ahinya. (1 Tim. 2:1, 2) Kuom ranyisi, malaika mar Jehova ne ochiko Filipo mondo owuo gi ng’at ‘mane nigi teko ahinya,’ ma ne rito mwandu duto mag ruoth madhako mar Jo-Ethiopia. Filipo nowinjo “kosomo kitap janabi Isaya,” kendo Filipo nolerone wach maber e wi Yesu. Ja-Ethiopiano nobedo japuonjre kendo nyalo bedo ni ne olando wach maber e yo kodok thurgi. Bende nyalo bedo ni ne olendo ne ruodh Ethiopia ma dhako kod jogo ma ne tiyo e od ruoth, seche moko jogi duto ok dine oyudo thuolo mar winjo wach maber.—Tich 8:26-39.
4. Ere kaka wanyalo miyo chwo thuolo momedore mar winjo wach maber?
4 Kaka Wanyalo Lendo ne Chwo Mang’eny: Nikech kinde mang’eny mag odiechieng’ chwo jobedo kuonde tijegi, be inyalo loko chenro mari mondo ilend e seche mag odhiambo, e giko juma, kata e odiechienge yueyo? Lendo nyading’eny kuonde ohala biro miyi thuolo momedore mag lendo ne joma chwo ma ok hiny yudore e utegi. Owete bende nyalo timo kinda makende mar lendo ne chwo wetegi kuonde mag tich. E lendo mar ot ka ot, to moloyo kuonde ma ihinyo lendoe, kinde moko owete nyalo kwayo mondo giwuo gi wuon ot ma dichwo.
5. Nyaminwa moromo gi ng’at ma dichwo morwako wach maber mar Pinyruoth onego otim ang’o?
5 Nyaminwa moromo gi ng’at ma dichwo ma orwako wach, ok onego odog ir ng’atno ka en kende. Onyalo dok ka en gi chwore kata gi jalendo machielo. Kaka ng’atno medo timo dongruok, ber ka imiye owadwa moro mowinjore mondo odhi nyime puonjore kode.
6. Ere kaka wanyalo luwo ranyisi mar jaote Paulo mondo omi wayud “ji mang’eny moloyo”?
6 Yier Weche ma Joma Chwo Ohero: Jaote Paulo ne paro jogo ma ne olendoni kendo notimo lokruok madwarore e yo ma ne olendogo mondo oyud “ji mang’eny moloyo.” (1 Kor. 9:19-23) Wan bende, onego wanon weche manyalo moro joma chwo mwanyalo romogo e tij lendo kendo watim ikruok maber kuom wechego. Kuom ranyisi, weche kaka chandruoge mag yuto, sirkal maber, kod rito jo utegi e yo maber, gin moko kuom weche ma kinde mang’eny chwo paro ahinya. Bende ginyalo hero ng’eyo gimomiyo dhano ngima, ndalo mabiro mar piny, kod gimomiyo Nyasaye oweyo chandruok odhi nyime. Ji biro rwako wach Pinyruoth mwalando ka watiyo gi rieko e wechewa.—Nge. 16:23.
7. Ere kaka ji duto e kanyakla nyalo konyo e chiwo neno seche ma chwo ma ok gin Joneno obiro e chokruok?
7 Lend ne Chwo mag Nyiminewa ma ok Joneno: Kata obedo ni ranyisi maber ma nyiminewa ma Jokristo keto kinde mang’eny nyalo konyo chwogi mondo ong’e adiera, jokanyo mag kanyakla bende nyalo konyo. (1 Pet. 3:1-4) Seche ma nyaminwa moro obiro e chokruok gi jaode ma ok en janeno, mor ma kanyakla biro rwakogo jaodeno biro chiwone neno maber. Nyalo bedo ni birone e chokruok nyiso ni ohero adiera e okang’ moro, kendo onyalo yie puonjore Muma.
8. Ere kaka owete nyalo konyo chwo ma ok gin Joneno ma ohero adiera e okang’ matin?
8 Bende nitie nyiminewa ma chwogi nyiso ni gihero weche mag Muma e okang’ matin kende, to kata kamano bang’e ginyalo yie puonjore Muma gi owadwa moro. Owete e kanyakla moro notimo kinda mar wuoyo gi dichwo ma wuon ot ma ok Janeno kuom weche ma ne ging’eyo ni more e kinde ka kinde ma ne gilimo joodno. Mano nomiyo bang’e gichako wuoyo kuom weche Nyasaye, kendo sani osebatise. Kamoro machielo, owadwa moro ne okonyo chwor nyaminwa moro gero chiel molworo ode. Nikech nyiso hera ma kamano, ne ochako puonjruok Muma gi dichwono. (Gal. 6:10; Fili. 2:4) Ka in owadwa ma Jakristo, be inyalo lendo ne ja od nyaminwa moro achiel kata mokalo achiel ma ok Janeno?
9. En ber mane manyalo bedoe ka otieg chwo ma Jokristo?
9 Tiego Chwo ma Jokristo ne Migawo Mabiro: Joma chwo morwako wach Pinyruoth kendo chopo gigo madwarore mondo omi oketgi e migawo mag tij Jehova, nyalo biro ma gibed moko kuom ‘mich,’ ma gin chwo, tiende ni jodongo ma Jokristo matiyo gi nyalogi kod tekogi ne kanyakla mag oganda Jehova. (Efe. 4:8; Zab. 68:18) Chwo ma kamago rito kanyakla ka gin gi chuny mamor kendo mohero. (1 Pet. 5:2, 3) Mano kaka gin gweth ne owete me piny mangima!
10. Ere kaka kinda mar Anania e konyo Paulo kelo ber ne ji mang’eny?
10 Kuom ranyisi, Saulo nobedo “jaote moor ni jo ma ok jo Yahudi,” kata obedo ni chon ne osando Jokristo. (Rumi 11:13) Kar chakruok japuonjre Anania ne ok mor lendo ne Saulo nikech timno. Kata kamano, Anania noluwo chik Ruoth molendo ne jal ma bang’e nobedo jaote Paulo. Kuom higini mang’eny, tij Paulo mar lendo ne okonyo gana mang’eny mag ji ma ne owinje kolendo, kendo ji tara gi tara dhi nyime gi yudo kony kuom barupene mayudore e Wach Nyasaye.—Tich 9:3-19; 2 Tim. 3:16, 17.
11. Ang’o momiyo onego watim lokruok moro amora madwarore mondo omi walend ne joma chwo?
11 Weuru mondo wan bende watim lokruok moro amora madwarore mondo wabed gi kinda mar lendo ne joma chwo. Sama watimo mano, wabedo gadier ni Jehova biro gwedho kinda ma wan-go e timo dwarone kendo e rito weche mag Pinyruoth.