Ohinga mar Jarito LAIBRARI E INTANET
ohinga mar jarito
LAIBRARI E INTANET
Dholuo
  • MUMA
  • BUGE
  • MIKUTANO
  • w21 Oktoba ite mar 8-13
  • Watiyo ne Nyasaye “Mogundho gi Kech”

Hakuna video yoyote kwa sasa.

Samahani, haikuwezekana kupakia video.

  • Watiyo ne Nyasaye “Mogundho gi Kech”
  • Ohinga mar Jarito ma Lando Wach Pinyruoth (Mar Puonjruok)—2021
  • Vichwa vidogo
  • Habari Zinazolingana
  • GIMOMIYO JEHOVA KECHOGA JI
  • BE GOLO NG’ATO E KANYAKLA NYISO NI OK OKECHE?
  • ANG’O MA NYALO KONYOWA MONDO WADUTO WAKECH JOMAMOKO?
  • Joma Mor Gin Joma Kecho Ji!
    Wer ne Jehova
  • “Joma Mor Gin Joma Kecho Ji!”
    Wer ne Jehova gi Mor
Ohinga mar Jarito ma Lando Wach Pinyruoth (Mar Puonjruok)—2021
w21 Oktoba ite mar 8-13

SULA MAR PUONJRUOK 41

Watiyo ne Nyasaye “Mogundho gi Kech”

“Jehova timo maber ne ji duto, kendo okecho gik moko duto ma nochueyo.”​—ZAB. 145:9.

WER 44 Lamo mar Ng’at ma Chandore

GIMA SULANI WUOYEa

1. Gin kido kaka mage ma ng’at ma kecho ji nigo?

SAMA wawacho ni ng’ato kecho ji, moko kuom kido ma samoro ng’atno nigo gin ng’wono, hera, kendo ojachiwo. Wanyalo kata paro ngero ma Yesu nogoyo mar Ja-Samaria moro. Ja-Samariano ‘nokecho’ Ja-Yahudi ma jokuoge nomonjo. Omiyo, noloso chenro mondo Ja-Yahudino oyud thieth nyaka ochangi. (Luka 10:29-37) Ngerono konyowa ng’eyo kido ma jaber ma Nyasachwa nigo, ma en kecho ji. Nyasaye kechowaga nikech oherowa. Kendo pile ka pile, onyisoga ni okecho ji e yore mopogore opogore.

2. En yo mane machielo ma ng’ato nyalo nyisogo ni okecho jomamoko?

2 Nitie yo moro machielo ma ng’ato nyalo nyisogo ni okecho jomamoko, ma en weyo ma ok okumo ng’at monego obed ni ikumo nikech richo motimo. Kendo mano en achiel kuom yore ma Jehova osenyisogo kaka okecho dhano. Jandik-zaburi nowacho kama: “Ok omiwa kum e okang’ ma romre gi richowa.” (Zab. 103:10) Kata kamano, nitie kinde ma Jehova nyalo chiwo kum motegno ne jaricho.

3. Gin penjo mage ma wabiro nono?

3 E sulani, wabiro wuoyo e wi penjo adekgi: Ang’o momiyo Jehova kechoga ji? Be nitie tudruok e kind chiwo kum kod kecho ng’ato? En ang’o ma nyalo konyowa kecho jomamoko? Wane ane kaka Wach Nyasaye chiwo dwoko mag penjogo.

GIMOMIYO JEHOVA KECHOGA JI

4. Ang’o momiyo Jehova kechoga ji?

4 Jehova ohero kecho ji. Roho maler notayo jaote Paulo mondo ondik ni Nyasaye ‘ogundho gi kech.’ E ndikono, Paulo ne wuoyo e wi yo ma Nyasaye osekechogo dhano morem, ma owalogi gi roho mondo gidhi gidag e polo. (Efe. 2:4-7) Kata kamano, Jehova ok kechga mana Jokristo mowalo kende. Daudi nondiko kama: “Jehova timo maber ne ji duto, kendo okecho gik moko duto ma nochueyo.” (Zab. 145:9) Jehova ohero dhano ahinya, kendo okechoga ng’ato sa asaya ma thuolo mar timo kamano oneno.

5. Ere kaka Yesu nopuonjore yo ma Jehova kechogo ji?

5 Kuom ji duto modak e piny kod e polo, Yesu e mong’eyo maber yo ma Jehova ogundhoe gi kech. Jehova Nyasaye kod Wuode Yesu Kristo nodak kuom higni mang’eny e polo ka ne pok Yesu obiro e piny ka. (Nge. 8:30, 31) Kuom higni mang’eny, Yesu ne nyalo neno kaka Wuon-gi ne kecho dhano morem e yore mopogore opogore. (Zab. 78:37-42) Bende, ka ne Yesu puonjo ji, nojiwoga ahinya kido ma jaber mar Wuon-gino.

Wuoro ne ok okuodo wi wuode ma nolal; norwake dala (Ne paragraf mar 6)c

6. Yesu nogoyo ngero mane konyisogo kaka Wuon-gi kechoga ji?

6 Mana kaka ne waneno e sula mokalo, Yesu nogoyo ngero mar wuoyi ma nolal mondo onyisgo kaka Jehova ohero kecho ji. Wuoyino nowuok dalagi modhi oketho “mwandune kuom dak e ngima mar anjawo.” (Luka 15:13) Bang’e, noloko chunye, moweyo timbene marichogo, mobolore kendo odok dalagi. Wuon-gi noneno nade okenge ma nokawogo? Wuoyino nofwenyo mapiyo ni wuon-gi ne mor gi okengego. Yesu nowacho kama: “Ka pod ne en gi kama bor, wuon-gi nonene, mi ne okeche, kendo noringo mokwako wuodeno kendo nonyodhe gi mor.” Wuorono ne ok okuodo wi wuode. Kar mano, nokeche mong’wonone mi orwake e dalane kendo. Wuoyino nosetimo richo madongo, to nikech noloko chunye gadier, wuon-gi noweyone. Wuoro ma nokecho wuodeno ochung’ ne Jehova. E ngerono, Yesu nonyiso kaka Wuon-gi oikore ng’wono ne joricho moloko chunygi gadier.​—Luka 15:17-24.

7. Ere kaka rieko mar Jehova otudore gi kite mar kecho ji?

7 Jehova kechoga ji nikech riekone mokalo apima. Kinde duto Jehova timoga yiero ma kelo ne chuechne ber. Muma wacho ni “rieko moa malo” opong’ “gi ng’wono kod olembe mabeyo.” (Jak. 3:17) Mana kaka janyuol ma jahera, Jehova ong’eyo ni kechne keloga ber ne nyithinde. (Zab. 103:13; Isa. 49:15) Kata obedo ni dhano gin joricho, gin gi geno mar kinde ma biro nikech Jehova kechogi ahinya. Omiyo, rieko mar Jehova mokalo apima miyoga okecho dhano ka thuolo nitie mar timo kamano. Kata kamano, Jehova ong’eyo ni nitie kinde ma ok onyal kechoe ji. Kuom mano, riekone miyoga ok okech dhano ka po ni timo kamano dhi miyo oyie gi gik maricho ma gitimo.

8. En okang’ mane ma samoro dwarorega ni okaw, to nikech ang’o?

8 Wawach ni Jakristo moro ochako timo richo goyiem. En okang’ mane ma onego wakaw? Paulo nondiko ni wawe “bedo kanyachiel” gi Jakristono. (1 Kor. 5:11) Joricho modagi loko chunygi gadier igologa e kanyakla. Okang’ mar golo jaricho modagi loko chunye e kanyakla ritoga owete gi nyimine momakore gi Jehova, kendo onyisoga ni yore mag Jehova ler. Kata kamano, nitie jomoko ma nenoga ni golo ng’ato e kanyakla ok nyis ni Nyasaye okeche. Be en kamano adier? Wane ane.

BE GOLO NG’ATO E KANYAKLA NYISO NI OK OKECHE?

Jakwath modhi ir rombo ma tuo moket tenge.

Inyalo ket rombo matuo tenge mondo ochang, kata kamano, pod jakwath kechega (Ne paragraf mar 9-11)

9-10. Ka luwore gi Jo-Hibrania 12:5, 6, ang’o momiyo wanyalo wacho ni golo ng’ato e kanyakla nyiso ni okeche? Chiw ane ranyisi.

9 Sama wawinjo kilandonwa e chokruok ni owadwa kata nyaminwa moro ma ne wang’eyo kendo ma ne wahero “koro ok en achiel kuom Joneno mag Jehova,” wawinjoga malit ahinya. Wanyalo chako penjore ka be nochuno adier mondo ogole e kanyakla. Be golo ng’ato e kanyakla nyisoga ni okeche? Ee. Ka po ni dwarore ni okum ng’ato to ok okume, mano ok nyis rieko, kech, kod hera. (Nge. 13:24) Be golo ng’ato e kanyakla nyalo konye weyo yorene maricho kendo loko chunye gadier? Ee, nyalo konye. Owete gi nyimine mang’eny ma notimo richo madongo, osewacho ni gol ma nogolgigo e kanyakla nowinjore ahinya, nikech mano nokonyogi ng’eyo kaka richo ma ne gitimono ne duong’, kendo nokonyogi weyo timbegi maricho mi giduogo ir Jehova.​—Som Jo-Hibrania 12:5, 6.

10 Par ane ranyisini. Jakwath moro fwenyo ni achiel kuom rombene tuo. Jakwadhno ong’eyo ni dwarore ni oket rombono tenge mondo ochangi kendo kik omi rombe mamoko tuono. Kata kamano, wang’eyo ni rombe ohero bedo kanyachiel. Kendo rombo nyaloga chendo ahinya ka po ni opoge gi jowetene. Ka po ni jakwadhno oketo rombo ma tuono tenge, be mano koro nyiso ni ok okeche? Ok en kamano. Jakwadhno ong’eyo ni ka po ni oweyo rombo ma tuono mokikore gi rombe mamoko, to tuono dhi landore. Sama oketo rombo ma tuono tenge, orito kueth mangima.​—Pim gi Tim Jo-Lawi 13:3, 4.

11. (a) Gin yore mage minyalo pimgo ng’at mogol e kanyakla gi rombo ma tuo? (b) Gin gik mage ma nyalo konyo ng’at mogol e kanyakla mondo olos winjruokne gi Jehova?

11 Wanyalo pimo Jakristo mogol e kanyakla gi rombo ma tuo. Wawacho ni otuo nikech winjruokne gi Jehova okethore. (Jak. 5:14) Mana kaka joma nigi tuo ma landore nyalo hinyo jomamoko, e kaka ng’at ma winjruokne gi Jehova okethore nyalo hinyo jomamoko. Omiyo, nitie kinde ma dwarore mondo ogol ng’at ma winjruokne gi Jehova okethore e kanyakla. Gole e kanyakla kamano nyiso kaka Jehova ohero kueth mare, kendo mano nyalo konyo jarichono loko chunye gadier kendo weyo yorene maricho. Ng’at mogol e kanyakla nyalo biro e chokruoge mondo en bende oyud chiemb chuny. Bende, oyiene kawo buge ma odhi tiyogo owuon, kaachiel gi neno program mag JW Broadcasting®. Kendo kinde ka kinde, kaka jodongo medo neno dongruok motimo, ginyaloga wuoyo kode ka gitemo konye mondo olos winjruokne gi Jehova mondo ochak odwoke e kanyakla.b

12. En ang’o maber ma jodongo nyalo timo ne jaricho motamore loko chunye gadier?

12 Ber ng’eyo ni mana joricho motamore loko chunygi gadier e ma igologa e kanyakla. Jodong-kanyakla ong’eyo ni dwarore ni ginon wechego matut ka pok gigolo ng’ato e kanyakla. Ging’eyo ni Jehova kumoga ng’ato “kaluwore gi kethone.” (Jer. 30:11) Gihero Jokristo wetegi ahinya, kendo ok de giher timo gimoro amora ma nyalo miyo Jokristogo oketh winjruokgi gi Jehova. Kata kamano, nitie kinde ma yo maberie mar nyiso ni giherogi kendo gikechogi en golo jaricho motamore loko chunye gadier e kanyakla kuom kinde moro.

13. Ang’o momiyo ne dwarore ni ogol Jakristo moro e kanyakla ma Korintho?

13 Ne ane gima jaote Paulo nowacho ni nonego otim ne jaricho moro ma notamore loko chunye e kanyakla ma Korintho e kinde Jokristo mokwongo. Jakristono ne terore gi chi wuon-gi. Mano ne en dwanyruok maduong’ miwuoro! Jehova nonyiso Jo-Israel machon niya: “Ng’at ma oterore gi chi wuon-gi oelo dug wuon mare. Giduto ji ariyo nyaka neggi.” (Lawi 20:11) Paulo ne ok onyiso jo kanyaklano ni oneg ng’atno, to nonyisogi ni gigole e kanyakla. Tim marach ma ng’ano ne timono ne hinyo jomamoko e kanyakla, ma nochopo kama nitie joma ne ok ne ka gima en wach malich!​—1 Kor. 5:1, 2, 13.

14. Ere kaka Paulo nonyiso ni nokecho ng’at ma nogol e kanyakla ma Korintho, to ang’o momiyo notimo kamano? (2 Jo-Korintho 2:5-8, 11)

14 Kinde moko bang’e, Paulo noyudo wach ni ng’atno noseweyo timneno. Jarichono noseloko chunye gadier! Kata obedo ni ng’atno nosekelo wich-kuot maduong’ ne kanyakla, Paulo nonyiso jodongo ni ne ok odwar bedo “mager ahinya” gi ng’atno. Ne onyisogi ni ‘giwene kethone e yo mang’won kendo gihoye.’ Paulo nonyisogi ni gitim kamano “mondo kik kuyo mokadho” olo ng’atno. Paulo nokecho jaricho ma noseloko chunyeno. Paulo ne ok dwar ni kuyo ma ng’ano ne nigo oloye mi chop kama koro ne ok onyal neno gimomiyo ne dwarore ni okwa ng’wono.​—Som 2 Jo-Korintho 2:5-8, 11.

15. Ere kaka jodongo nyalo kawo okang’ motegno to e sechego bende ginyiso ni gikecho joricho?

15 Mana kaka Jehova, jodongo temoga ahinya mondo gikech ji. Gikawoga okang’ motegno ka mano dwarore, kata kamano, ka po ni nyalore gitemoga ahinya mondo ginyis ni gikecho jaricho. Ka po ni jodongo ok okumo jaricho, mano nyalo nyiso ni giyie gi ketho ma jarichono otimo. Kata kamano, be jodongo kende e ma dwarore ni okech jomamoko?

ANG’O MA NYALO KONYOWA MONDO WADUTO WAKECH JOMAMOKO?

16. Ka luwore gi Ngeche 21:13, ere kaka Jehova nenoga joma otamore kecho jomamoko?

16 Dwarore ni Jokristo duto oluw ranyisi mar Jehova mar kecho ji. Nikech ang’o? Achiel kuom gik momiyo en ni Jehova biro dino ite ne ng’at ma ok kech jomamoko. (Som Ngeche 21:13.) Onge ng’ato ang’ata kuomwa ma nyalo mor ka Jehova otamore winjo lamone. Kuom mano, nyaka watem mondo wakech jomamoko. Kar dino itwa ne Jakristo wadwa ma ywak nikech chandruok, wadwaro ni kinde duto waikre winjo “ywak mar jachan.” Bende, watemoga matek mondo waluw gima Muma wacho niya: “Ng’at ma ok kech jomamoko, en bende ok nokeche e bura.” (Jak. 2:13) Ka wabolore ma wang’eyo kaka wan bende wadwaro ni okechwa, biro bedonwa mayot kecho jomamoko. To moloyo, dwarore ni wanyis kidono sama jaricho moloko chunye oduogo e kanyakla.

17. Ere kaka Ruoth Daudi nonyiso ni nokecho ji koa e chunye?

17 Ranyisi manie Muma nyalo konyowa neno gimomiyo onego wakech jomamoko kod gimomiyo ok onego wabed mager kodgi. Kuom ranyisi, parie gima notimore ne Ruoth Daudi. Kinde mang’eny ne ojakechoga ji koa e chunye. Kata obedo ni Saulo ne dwaro nege, Daudi nokecho Saulo nyading’eny nikech nong’eyo ni ne en ruoth ma Jehova owalo. Omiyo, ne ok ochulo kuor.​—1 Sa. 24:9-12, 18, 19.

18-19. Gin kinde mage ariyo ma Daudi ne ok onyisoe kido mar kecho ji?

18 Nitie kinde ma Daudi ne ok kechga ji. Kuom ranyisi, ka ne Nabal, ng’at ma ne ofuwo oyanyo Daudi kendo otamore miyo jo Daudi chiemo, mirima nomako Daudi mi nong’ado ni nodhi nego Nabal kod chwo duto ma ne nie ode. Kata kamano, Abigail chi Nabal nokawo okang’ mapiyo mogeng’o Daudi mondo kik chuer remo kayiem.​—1 Sa. 25:9-22, 32-35.

19 Kinde moro Nathan janabi mar Jehova nonyiso Daudi wach jamwandu moro ma nomayo jadhier moro rombone achiel kende ma nohero. Mirima nomako Daudi ahinya mowacho niya: “Akuong’ora gi nying Jehova ni ng’at motimo kamano owinjore gi tho!” (2 Sa. 12:1-6) Daudi nong’eyo maber gima chik Nyasaye ne wacho. Jakuo ma nokwalo rombo ne dwarore ni ochul wuon rombono nyading’wen. (Wuok 22:1) Kata kamano, Daudi ne dwaro ni oneg ng’atno. Mano dobedo kum mager ahinya! Daudi ne kia ni Nathan ne tiyo gi ranyisino e elone richo madongo ma noyudo osetimo! Kendo Jehova nonyiso ni okecho Daudi ahinya moloyo kaka Daudi nokecho jakuog rombo ma Nathan nowuoyoe e ranyisino!​—2 Sa. 12:7-13.

Ruoth Daudi ne ok onyiso kido mar kecho ji ka ne Nathan wuoyo kode (Ne paragraf mar 19-20)d

20. En ang’o mwanyalo puonjore kuom ranyisi mar Daudi?

20 Par ni ka ne Daudi oweyo mondo mirimbe ochike, nong’ado ni ne odhi nego Nabal kod chwo duto ma nodak e ode. Bende, higni moko bang’e, Daudi nowacho ni jamwandu ma nomayo jadhier rombone nowinjore gi tho. Samoro, wanyalo wuoro ni to nobedo nade ni Daudi ma nohero ji nong’ado kum mager ahinya ne jamwanduno. Par ane weche ma ne timore e kindego. Noyudo chuny Daudi chande ahinya nikech richo ma nosetimo. Kumo ng’ato gi mirima nyalo nyiso ni winjruok mar ng’at ma chiwo kumno nigo gi Jehova ok ber. Mano e gimomiyo Yesu nokwero jolupne niya: “Weuru ng’ado ne ji bura mondo kik ong’adnu bura; nikech bura ma ung’ado e ma nong’adnu.” (Mat. 7:1, 2) Omiyo, watemuru matek mondo kik wang’ad bura mager. Kar mano, wabeduru “mogundho gi kech,” kaka Nyasachwa.

21-22. Gin yore mage mwanyalo nyisogo ni wakecho ji?

21 Kecho ji ok en kido ma ng’ato winjo awinja e chunye. Joma kechoga ji timoga gik mabeyo ne jomamoko. Kuom mano, dwarore ni waduto watem neno yore mwanyalo konyogo joodwa, kanyaklawa, kod jirendewa. Kuom adier, wan gi thuolo mang’eny mag nyiso ni wakecho ji! Kuom ranyisi, be nitie ng’at ma chunye onyosore ma dwarore ni oho? Be wanyalo konyo ng’ato, samoro kuom miye chiemo kata timone gima chielo ma nyalo konye? Be nitie Jakristo moro ma nodwok e kanyakla ma dwaro joma nyalo jiwe? Be wanyalo lando wach maber ne jomamoko? Lando wach maber en achiel kuom yore madongo ma wanyalo nyisogo ni wakecho joma waromogo.​—Ayub 29:12, 13; Rumi 10:14, 15; Jak. 1:27.

22 Ka po ni wang’eyo gadier ni dwarore ni wakech jomamoko, wabiro tiyo gi thuolo moro amora moneno e nyiso ni wakechogi. Sama watimo kamano, Wuonwa manie polo bedo mamor kodwa nikech en Nyasaye “mogundho gi kech”!

INYALO DWOKO NADE?

  • Ang’o momiyo Jehova kechoga ji?

  • Ang’o ma nyiso ni kata mana kum motegno nyalo nyiso ni okech ng’ato?

  • Ang’o ma biro konyowa kecho jomamoko?

WER 43 Lamo mar Erokamano

a Kecho ji en achiel kuom kido mabeyo ma Jehova nigo, kendo wan bende dwarore ni watim kinda mondo wabed gi kidono. E sulani, wadwaro nono gimomiyo kum ma Jehova miyoga ng’ato nyisoga ni okecho ji, kod kaka wan bende wanyalo nyiso ni wakecho ji.

b Mondo iyud weche momedore ma lero kaka joma ogol e kanyakla nyalo dwoko winjruokgi gi Jehova kod kaka jodongo nyalo konyogi, ne sula ma wiye wacho ni, “Loso Osiep ma ne Nie Kindi gi Jehova Kendo” ma yudore e gasedni.

c WECHE MALERO PICHNI: Wuoro moro manie wi tat ode neno wuode ma nolal ka duogo dala; oringo mondo oromne, kendo okwake.

d WECHE MALERO PICHA: Nikech Ruoth Daudi ne nigi parruok mang’eny e wi richo ma notimo, mano nomiyo ong’ado buch tho ne jamwandu ma nomayo jadhier rombone.

    Buge mag Dholuo (1993-2025)
    Toka
    Ingia
    • Dholuo
    • Shiriki
    • Kaka Daher
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Chikewa
    • Rito Weche
    • Mpangilio wa Faragha
    • JW.ORG
    • Ingia
    Shiriki