Ohinga mar Jarito LAIBRARI E INTANET
ohinga mar jarito
LAIBRARI E INTANET
Dholuo
  • MUMA
  • BUGE
  • MIKUTANO
  • fy sula 6 ite mar 64-75
  • Kony Nyathini ma Rawera Odong Maber

Hakuna video yoyote kwa sasa.

Samahani, haikuwezekana kupakia video.

  • Kony Nyathini ma Rawera Odong Maber
  • Be Ing’eyo Gima Kelo Mor mar Joot?
  • Vichwa vidogo
  • Habari Zinazolingana
  • WACHO ADIER KENDO BEDO THUOLO E WUOYO
  • GIK MA UNYALO WUOYO KUOMGI
  • RIEYO KENDO PUONJO NYATHI LUOR
  • TICH KODA TUGO
  • WUOK E RAWERA KENDO BEDO NG’AMA DUONG’
  • Be In gi Nyathi ma Jang’anjo e Odi?
    Be Ing’eyo Gima Kelo Mor mar Joot?
  • Tieg Nyathini a e Tinne
    Be Ing’eyo Gima Kelo Mor mar Joot?
  • Tieg Nyathini ma Rawera Oti ne Jehova
    Ohinga mar Jarito Malando Pinyruoth Jehova—2015
  • Wuo gi Nyathini ma Rawera—Maok Uywaru
    Ohinga mar Jarito Malando Pinyruodh Jehova-2013
Pata Habari Zaidi
Be Ing’eyo Gima Kelo Mor mar Joot?
fy sula 6 ite mar 64-75

SULA MAR AUCHIEL

Kony Nyathini ma Rawera Odong Maber

1, 2. Gin pek koda mor mage manyalo betie e higini ma nyathi en rawera?

BEDO gi nyathi ma rawera e ot opogore ahinya gi bedo kod nyathi ma jahigini abich kata apar. Higini ma nyithindo gin rowere gin higini matek kendo makelo chandruoge, to kata kamano pod kindego bende nyalo kelo mor koda gweth. Ranyisi kaka mag Josef, Daudi, Josia, kod Timotheo, nyiso ni rowere nyalo timo gik moko e yo malong’o, ma gibed gi winjruok maber e kindgi gi Jehova. (Chakruok 37:​2-11; 1 Samuel 16:​11-13; 2 Ruodhi 22:​3-7; Tich Joote 16:​1, 2) Rowere mang’eny ndalogi nyiso ni gin kamano. Nyalo bedo ni ing’eyo moko kuomgi.

2 Kata kamano, podi nyithindo moko bedo gi chandruoge mang’eny kinde ma gin rowere. Rowere bedo gi lokruok mamiyo kitgi siko ka lokore. Rowere ma yawuowi koda ma nyiri nyalo dwaro thuolo momedore mar timo gik ma giwegi gidwaro, kendo ginyalo tamore luwo chike ma jonyuol oketonegi. Kata obedo kamano, pod rowere ma kamago ok olony e ngima, kendo dwarore jonyuolgi odhi mos ka miyogi kony e yor hera. Ee, higini mag bedo rawera nyalo kelo ilo, to kata kamano ginyalo kelo tungini bende​​—⁠⁠ne jonyuol koda ne rowere wegi. Inyalo kony nade rowere e kinde machalo kamago?

3. En yo mane ma jonyuol nyalo miyo nyithindgi ma rowere thuolo maber mar nyagruok gi ngima?

3 Kuom luwo puonj manie Muma, jonyuol miyo nyithindgi ma rowere thuolo maber ahinya mondo omi rowerego onyagre maber gi kinde mag lokruokgo, nyaka chop gibed joma dongo. E pinje duto, kendo kuom kinde duto, jonyuol koda rowere ma oseriwore kanyachiel e tiyo gi puonj manie Muma oseyudo gweth, ma gik moko odhi maber.​—⁠Zaburi 119:⁠1.

WACHO ADIER KENDO BEDO THUOLO E WUOYO

Picha e ite mar 67

Sama nyathini dwaro wuoyo kodi yudri kendo miye thuolo

4. Ang’o momiyo mbaka maling’ling’ dwarore ahinya kinde ma nyithindo gin rowere?

4 Muma wacho ni: “Ka onge jong’ad rieko ji ok yud gi ma gidwaro.” (Ngeche 15:22) Kane wuoyo maling’ling’ ne dwarore e kinde ma nyithindo ne tindo, donge mano nyalo dwarore ahinya e kinde ma koro gin rowere​—⁠ma koro ok gibed pacho ahinya to gibedo ahinya gi osiepegi e skul kata kuonde moko. Ka onge mbaka maling’ling’, matiende ni wuoyo ka nyithindo gi jonyuol ni thuolo kendo ka giwacho adier, rowere nyalo bedo ka welo ei ot. Kuom mano, ang’o ma jonyuol nyalo timo mondo omi ji duto obed thuolo mar wuoyo?

5. Ere kaka ijiwo rowere mondo one wach wuoyo gi jonyuolgi?

5 Rowere koda jonyuol nyaka kaw ting’ margi ng’ato ka ng’ato. En adier ni, rowere nyalo yudo ni wuoyo gi jonyuolgi tek moloyo kaka ne en chon kane podi gitindo. Kata kamano, ng’e ni ‘ka onge ng’ama telo ne ji gi rieko, oganda dok chien; to kuom jobura mang’eny piny dak mang’won.’ (Ngeche 11:14) Wechegi tiyo kuom ji duto, joma tindo koda madongo. Rowere ma fwenyo wachni biro ng’eyo ni pod dwarore omigi rieko, nimar giromo gi weche ma korgi tek moloyo kinde mosekalo. Onego ging’e ni jonyuolgi ma Jokristo ema owinjore ahinya puonjogi, nikech jonyuolgi nigi lony ahinya e ngima kendo gisenyiso ni giherogi kuom higini mang’eny. Kuom mano, e kindego, rowere mariek ok bi weyo winjo jonyuolgi.

6. Jonyuol mariek manyiso hera onego one nade wach wuoyo gi nyithindgi ma rowere?

6 Tiend wuoyo ka ji ni thuolo en ni, janyuol biro temo matek mondo owinj gima nyathine ma rawera wacho kode. Ka in janyuol, tem ahinya mondo ine ni ichiwo thuolo mar wuoyo. Mani nyalo bedo gima tek. Muma wacho ni nitie “chieng’ ling’, kendo chieng’ wuoyo.” (Eklesiastes 3:⁠7) Sama nyathini ma rawera dwaro wuoyo, nyalo bedo ni sechego en kindeni mar ling’. Wawach ni oyudo ka iseketo kindeno tenge mar timo puonjruok ma mari iwuon, kata iyueyo, kata timo tich moro mar ot. Kata kamano, ka nyathini dwaro wuoyo kodi, tem ilok chenro ma in-go mondo iwinje. Nono to ok obi temo kendo. Par ane ranyisi mar Yesu. Chieng’ moro, ne ochano bedo gi kinde mar yueyo. Kata kamano, kane ji mang’eny obiro winje, noketo wach yueyoneno tenge mi ochako puonjogi. (Mariko 6:​30-34) Rowere mang’eny ong’eyo ni jonyuolgi odich ahinya, kata kamano gidwaro bedo gadier ni jonyuolgi dewo kendo parogi. Omiyo, bed janyuol mayudore sama idware kendo mawinjo.

7. Ang’o ma jonyuol ok onego otim?

7 Tem paro kaka gik moko ne chalo kane in rawera, kendo kik ibed ng’at ma iye wang’ piyo! Jonyuol dwarore one mor bedo kanyachiel gi nyithindgi. Sama jonyuol nigi thuolo ma onge dich momakogi, onego giti nade gi thuolono? Ka kinde duto gidwaro mana tiyo gi kinde ma gin-go timo gikgi giwegi ma ok giriwo joodgi, rowere biro fwenyo mano mapiyo. Kochopo kama rowere paro ni osiepegi manie skul ema oherogi moloyo jonyuol, chandruok nyaka bedie.

GIK MA UNYALO WUOYO KUOMGI

8. Ere kaka inyalo jiw wacho adier, tiyo matek, kendo bedo gi timbe makare e pach nyithindo?

8 Kapo ni jonyuol pok ojiwo e pach nyithindgi ber mar wacho adier kendo tiyo matek, onego gitim kamano ahinya e kinde ma nyithindgi gin rowere. (1 Jo Thessalonika 4:11; 2 Jo Thessalonika 3:10) Bende dwarore ahinya ni jonyuol one ni nyithindgi oyie gi chunygi duto ni dak e ngima ma nigi timbe maler en gima duong’ ahinya. (Ngeche 20:11) Janyuol puonjo gigi kokalo kuom ranyisi ma oketo. Mana kaka chwo ma ok oyie inyalo ‘resi gi timbe mag mondegi, ma ok owachnigi wach,’ e kaka rowere bende nyalo yudo puonj makare kokalo kuom timbe jonyuolgi. (1 Petro 3:⁠1) Kata kamano, keto ranyisi kende ok oromo, nimar nyithindo bende neno ranyisi mang’eny maricho oko mar pacho, kaachiel gi puonj manyalo yuayogi. Kuom mano, jonyuol ma nigi hera onego ong’e paro ma rowere nigo kuom gigo ma gineno kendo winjo, to mano dwaro ni gigo mbaka adimba.​—⁠Ngeche 20:⁠5.

9, 10. Ang’o momiyo jonyuol onego one ni gipuonjo nyithindgi weche modok korka nindruok, to ginyalo tiyo gang’o e timo kamano?

9 To mani en gima dwarore ahinya kodok korka weche mag nindruok. Un jonyuol, be wiwu kuot wuoyo gi nyithindu kuom weche mag nindruok? Kata kapo ni wiyi kuot, tem ahinya mondo iwuo kuom wechego, nimar kuom adier nyithindi biro ng’eyo wechego kokalo kuom jomoko. Ka ok ipuonjogi gigi, ing’e nade puonj morochore ma gibiro yudo oko? Ei Muma, Jehova wiye ok kuodi ma owe wuoyo kuom weche mag nindruok, kendo jonyuol bende ok onego oluor.​—⁠Ngeche 4:​1-4; 5:​1-21.

10 En gima ber ni Muma oting’o puonj maler kuom wach nindruok, kendo riwruok mar oganda Jehova osegoyo buge manyiso ni puonjgo podi tiyo e piny masani. Ang’o ma moni manyo kony kuom bugegi? Kuom ranyisi, donge unyalo nono kanyachiel gi nyathiu buk mokwongo gi mar ariyo mar Maswali Ambayo Vijana Huuliza​—⁠Majibu Yafanyayo Kazi? Inyalo wuoro neno ber matimo kamano kelo.

11. En yo mane maber moloyo ma jonyuol nyalo puonjogo nyithindgi tiyo ne Jehova?

11 En wach mane maduong’ ahinya ma jonyuol kaachiel gi nyithindgi onego owuoe? Jaote Paulo nowuoyo kuom wachno kane ondiko niya: ‘Pidhuru nyithindu kurieyogi kendo puonjogi kuom Ruoth.’ (Jo Efeso 6:⁠4) Nyithindo dwarore odhi nyime gi puonjruok wach Jehova. To moloyo, onego gipuonjre here, kendo onego gidwar tiyone. Kaendi bende dwarore mondo jonyuol oket ranyisi maber. Ka rowere neno ni jonyuolgi ohero Nyasaye ‘gi igi duto, kendo gi chunygi duto, kendo gi riekogi duto’ kendo ni timo kamano nyago olemo mabeyo e ngima jonyuolgi, gin bende gibiro dwaro timo kamano. (Mathayo 22:37) Kamano bende, ka rowere neno ni jonyuolgi nigi paro mowinjore kuom mwandu mag piny, ka giketo Pinyruodh Nyasaye obed mokwongo e ngimagi, mano biro konyo rowere bedo gi paro machalo kamano.​—⁠Eklesiastes 7:12; Mathayo 6:⁠31-33.

Picha e ite mar 69

Puonjruok Muma pile kaka joot en gima dwarore

12, 13. Gin ang’o monego oket e paro mondo puonjruok mar joot odhi maber?

12 Bedo gi puonjruok mar Muma juma ka juma en gima nyalo konyo ahinya e jiwo puonj mag Nyasaye e chuny rowere. (Zaburi 119:​33, 34; Ngeche 4:​20-23) Bedo gi chenro mar puonjruok machalo kamano pile, en gima dwarore ahinya. (Zaburi 1:​1-3) Jonyuol koda nyithindgi onego ong’e ni puonjruok mar joot e gima onego oket motelo ne gik mamoko duto. E wi mano, iko paro koda chuny e yo makare en gima dwarore mondo puonjruok mar joot odhi maber. Wuoro moro nowacho ni: “Gima duong’ en ni, jal matayo puonjruokno otem jiwo ji duto ochiw luor mowinjore sa puonjruok margi kaka joot​—⁠kik obed gima ikeloe tugo. Timo kamano ok bi bedo mayot kinde duto, kendo biro dwarore ni orie pach nyithindo kinde ka kinde. Kapo ni wach moro ok odhi maber, hori mos kendo ket pachi ne puonjruok maluwe.” Wuoroni bende nowacho ni e lamo ma pile ochiwo kapok gichako puonjruok, ne okwayo ratiro mondo Jehova okony joode duto obed gi paro makare.​—⁠Zaburi 119:⁠66.

13 Tayo puonjruok mar joot en ting’ mar jonyuol ma nigi yie. En adier ni, jonyuol moko ok olony e puonjo, kendo nyalo bedonegi matek ng’eyo yore manyalo miyo gitim puonjruok mar joot obed ma moro ji duto. Kata kamano, ka ihero nyithindi ma rowere ‘gi tim, kendo gi adiera,’ ibiro gombo mar konyogi bedo joma bolore kendo mawacho adier mondo gimed tego winjruok manie kindgi gi Nyasaye. (1 Johana 3:18) Ginyalo ng’ur kinde ka kinde, to kata kamano gibiro nwang’o ni iherogi kendo ni idwaro ni gibed gi ngima maber.

14. Ere kaka inyalo ti gi Rapar mar Chik 11:​18, 19 seche ma ipuonjo rowere weche mag Nyasaye?

14 Sa puonjruok mar joot ok e kinde kende ma onego owachie gigo makonyo korka wach Nyasaye. Be iparo chik ma Jehova nochiwo ne jonyuol? Nowacho ni: “E momiyo ukan wechegagi e chunyu kendo e parou; unutwegi ka ranyisi kuom luetu, kendo ginibednu ka rapar e kind wengeu. Mi nupuonjgi nyithindu, kuwuoyoe kibedo e odi, kibayo e yo, kidhiyo nindo, kendo kia malo.” (Rapar mar Chik 11:​18, 19; ne bende Rapar mar Chik 6:​6, 7.) Mani ok onyiso ni seche duto jonyuol nyaka bed ka wuoyo mana kuom wach Nyasaye maonge yweyo. Kata kamano, jal ma e wi ot onego obed ka manyo thuolo mondo one yore mag gero joode kuom Wach Nyasaye.

RIEYO KENDO PUONJO NYATHI LUOR

15, 16. (a) Rieyo ng’ato en timo ang’o? (b) Ng’a gini ma nigi ting’ mar chiwo puonj ma rieyo, to tiyo gi puonjgo en ting’ mar ng’awa?

15 Rieyo en puonjo ng’ato yo makare, kendo mano oriwo kata wuoyo kode. Rieyo ok en mana chiwo kum kende​—⁠kata obedo ni kum nyalo dwarore. Ka nyithindi ne tindo ne dwarore oriegi, to koro ma gin rowere, podi dwarore idhi nyime gi rieyogi e yore moko, kendo mano nyalo dwaro itim kamano e okang’ momedore. Rowere mariek ong’eyo ni mano en adier.

16 Muma wacho ni: “Ng’a mofuwo ochayo puonj mar wuon mare; to ng’a mawinjo kikwere odoko ng’a materore mos.” (Ngeche 15:⁠5) Wapuonjore gik mang’eny kuom ndikoni. Ndikoni nyiso ni puonj ma rieyo nyathi ibiro chiwo. Ok nyal wacho ni rawera “ochayo puonj” ka ok omiye puonjno. Jehova miyo jonyuol ting’ mar chiwo puonj ma rieyo, to moloyo ne wuone. Kata kamano, rawera owuon ema nigi ting’ mar tiyo gi puonj michiwone. Obiro puonjore mathoth, kendo ok obi timo gik mofuwo mang’eny kapo ni owinjo puonj mariek mag wuon koda min mare. (Ngeche 1:⁠8) Muma wacho ni: “Ng’a madagi puonjore noyud dhier gi wich kuot; to ng’a mawinjo kikwere, nopake.”​—⁠Ngeche 13:⁠18.

17. En tong’ mane ma jonyuol ok onego okal sama gichiwo puonj mag rieyo nyithindgi?

17 Sama jonyuol puonjo ka girieyo rowere, dwarore kik gikal tong’. Kik gibed joma rido chik ahinya machopo kama chuny nyithindo jok, kendo giparo ni ok gin gimoro. (Jo Kolosai 3:​21) To bende, jonyuol ok onego obed joma mbeko chik ahinya mamiyo nyithindo ok yud puonj koda tiegruok madwarore. Mbeko chik ahinya nyalo kelo masira. Ngeche 29:17 wacho ni: “Rie wuodi, mi nomiyi bedo gi kuwe; ee, nomi chunyi mor kode.” Kata kamano, kwan matindo 21 wacho ni: “Ng’a mapidho jatichne gi gik mabeyo nyaka a tinne; achien nodokne wuode.” Kata obedo ni ndikoni wuoyo kuom jatich, puonj mochiwo nyalo tiyo kuom rawera moro amora e ot.

18. Chiwo puonj marieyo nyiso ang’o, to ang’o ma jonyuol geng’o ka gisiko girieyo nyithindgi ma ok giol?

18 Kuom adier, chiwo puonj ma rieyo nyathi en gima nyiso ni janyuol ohere. (Jo Hibrania 12:​6, 11) Ka in janyuol, ing’eyo ni siko kichiwo puonj ma rieyo nyathi e okang’ madwarore kendo ma ok iol, ok en gima yot. Nikech imanyo kuwe, nyalo nenoni ka gima yot seche moko weyo rawera ma wiye tek otim kaka en owuon odwaro. Kata kamano, janyuol matimo kamano, gikone nyaka yud wich kuot, nimar obiro bedo gi joot ma tayo tek.​—⁠Ngeche 29:15; Jo Galatia 6:⁠9.

TICH KODA TUGO

19, 20. Ere kaka jonyuol nyalo konyo kendo nyiso rieko kodok korka yiero weche manyo mor ma roweregi timo?

19 Kinde machon, ne idwaro ni nyithindo okony tije mag ot koda mag puodho. Ndalogi, thoth rowere nigi thuolo mang’eny mag bayo abaya kod yueyo. Mondo thuolo ma gin godono oyud tich, nitie gik mang’eny ma joma loko ohala mag pinyni oloso mondo ogasgi. E wi mano, ng’eyo bende ni jopiny ochayo timbe makare ma Muma puonjo, nyiso ni nyithindo nyalo donjo e masira sa asaya.

20 Kuom mano, janyuol mariek kawo ting’ mar ng’ado paro mogik, kuom weche modok korka manyo mor koda yueyo. Kata kamano, wiyi kik wil ni rawerano en ng’ama pod dongo. Higa ka higa, obiro dwaro ni okawe kaka ng’ama duong’. Kuom mano, kaka nyathi medo dongo, janyuol mariek biro chiwo thuolo momedore ne nyathi mondo nyathi otim yiero mare owuon korka weche manyo mor​—⁠tek mana ni yiero motimono nyiso ni odongo kaka Jakristo motegno. Seche moko rawera nyalo yiero gima ok owinjore korka wach thum mowinjo, osiepe koda mamoko. Ka mano otimore, onego owuo gi rawerano mondo obi otim yiero maber kinde mabiro.

21. Ere kaka tiyo gi thuolo e yo mowinjore e manyo mor koda yueyo biro rito rawera?

21 En thuolo maromo nade monego owe ne manyo mor koda yueyo? Kuonde moko, rowere osewuondi ma gibedo gi paro ni manyo mor koda yueyo en gima itimo kinde duto. Nikech mano, rawera nyalo bedo gi chenro mamiyo owuotho odhi koni gi koni ka omanyo mor. Jonyuol onego opuonj nyithindgi ni dwarore bende giti gi thuologi e timo gik mamoko bende, kaka timo gik moko kanyachiel kaka joot, bedo gi puonjruok ma margi giwegi, lalruok gi Jokristo motegno, dhi e chokruoge mag Jokristo, kendo timo tije mag ot. Timo mano biro konyo e miyo “tuke mag ngimani” koda mor kik othung’ Wach Nyasaye.​—⁠Luka 8:​11-15.

22. En ang’o machielo madwarore e ngima rawera moloyo mana manyo mor gi yueyo?

22 Ruoth Solomon nowacho ni: “Ang’eyo ni onge gi moro mowinjorenigi moloyo ma, ni giil kendo gitim maber ndalogi duto ka gingima. Ma e mich moa ka Nyasaye, mondo ng’ato ka ng’ato ochiem kendo omadh, obedi mamor kuom tichne duto.” (Eklesiastes 3:​12, 13) Ee, bedo mamor en achiel kuom gik makonyo dak e ngima mowinjore. To tiyo matek bende dwarore. Kindegi, thoth rowere ok puonjre ber ma tiyo matek kelo, kata mor ma ng’ato bedogo e chunye bang’ nyagruok kendo loyo chandruok moro. Rowere moko ok mi thuolo mar bedo gi lony moro mar tich manyalo konyogi e ngimagi ma bang’e. Mani en tich matek ahinya kuom jonyuol. Be ibiro neno ni rawera ma mari oyudo thuolo mar bedo gi lony moro? Ka inyalo puonjo rawerani mondo oher kendo omor gi tich matek, obiro bedo gi paro makare mabiro kelone ber mosiko e ngimane.

WUOK E RAWERA KENDO BEDO NG’AMA DUONG’

Picha e ite mar 70

Nyis nyithindi hera kipuoyogi

23. Ere kaka jonyuol nyalo jiwo nyithindgi ma rowere?

23 Kata kapo ni in gi ywaruok moro e kindi gi nyathini ma rawera, pod onego iti gi ndiko ma wacho ni: “Hera ok rem.” (1 Jo Korintho 13:⁠8) Kik iwe ma ok inyiso hera. Penjri niya, ‘Be apuoyo nyathi ka nyathi kapo ni gitimo maber e loyo chandruok moro? Be atiyo gi thuolo moyudore kanyiso nyithinda ni aherogi? ’ Kata obedo ni seche moko unyalo bedo gi paro mopogore e wi wach moro, rowere biro winjo ni iherogi gadier, kendo gibende ginyalo nyiso herano.

24. En puonj mane manie Ndiko madwarore ahinya e pidho nyithindo, to ang’o monego oket e paro?

24 Kuom adier, kaka nyithindo medo bedo joma dongo, gikone gibiro chako ng’ado paro kuom weche moko mapek e ngima. Nitie paro moko ma gibiro ng’ado ma ok bi moro jonyuolgi. To nade ka nyathi ong’ado ni ok odwar tiyo ne Jehova Nyasaye? Ma en gima nyalo timore. Kata mana moko kuom yawuot Jehova owuon ma ne nie polo ne okwedo puonjne, mi ging’anjo. (Chakruok 6:2; Juda 6) Nyithindo ok chal masin mar kompyuta, minyalo chik achika mondo otim gima wadwaro. Ochwegi gi ratiro mar timo yiero margi giwegi, kendo ginichung’ e nyim Jehova nikech gik ma gitimo. To podi puonj manie Ngeche 22:6 dwarore ahinya: “Puonj nyathi mondo oluu yo mowinjorene, kendo kosedongo ok noaye.”

25. En yo mane maber ma jonyuol nyalo nyisogo Jehova erokamano kuom gweth mar bedo janyuol?

25 Omiyo kuom mano, nyis nyithindi hera mogundho. Tem kar nyalo mari mondo iluw puonj manie Muma e pidhogi. Ket ranyisi maber e timbe manyiso luoro Nyasaye. Timo kamano biro miyo imi nyithindi kony maber moloyo mondo gibed joma kawo ting’gi, kendo bedo joma dongo maluoro Nyasaye. Mani e yo maber moloyo ma jonyuol nyalo nyisogo Jehova erokamano kuom gweth mar bedo janyuol.

PUONJ MANIE NDIKO MALUWOGI NYALO KONYO NADE  . . . JONYUOL E PIDHO ROWERE?

Bedo piny kendo wuoyo en gima dwarore. ​—⁠Ngeche 15:⁠22.

Onego wanon Wach Nyasaye pile ka pile. ​—⁠Zaburi 1:​1, 2.

Ng’ama riek winjo ka imiye puonj marieye. ​—⁠Ngeche 15:⁠5.

Tich koda tugo nigi kargi.​—⁠Eklesiastes 3:​12, 13.

    Buge mag Dholuo (1993-2025)
    Toka
    Ingia
    • Dholuo
    • Shiriki
    • Kaka Daher
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Chikewa
    • Rito Weche
    • Mpangilio wa Faragha
    • JW.ORG
    • Ingia
    Shiriki