Nonro mag Chenro mar Chokruok mar Ngimawa kod Tijwa
NOVEMBA 5-11
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | JOHANA 20-21
“Be Ihera Moloyo Magi?”
nwtsty weche mag timo nonro e Joh 21:15, 17
Yesu nopenjo Simon Petro: Yesu nogoyo mbakani gi Petro kinde machuok bang’ ka Petro nosekwede nyadidek. Yesu nopenjo Petro penjo adek ma nodwaro ng’eyogo ka be Petro nohere, mi “Petro nokuyo” ahinya. (Joh 21:17) Weche ma yudore e Joh 21:15-17 tiyo gi weche ariyo mag dho Grik, ma gin: a·ga·paʹo kod phi·leʹo. E dho Luo, giduto ilokogi ni ‘hera.’ Yesu nopenjo Petro didek kama: “Be ihera?” Petro nodwoko penjo adekgo duto gi chir konyiso Yesu ni ‘ohere.’ E dwokogo duto, Yesu nojiwo ni herano nonego ochwal Petro mondo opidh nyirombene kata ‘rombene matindo,’ tiende ni jopuonjrene, kendo okwagi. (Joh 21:16, 17; 1Pe 5:1-3) Yesu nomiyo Petro thuolo mar wacho nyadidek ni ohere gadier, kae to nomiye migawo mar rito rombene. Kuom timo kamano, Yesu nogolo ne Petro luoro moko ma pod nonyalo bedogo koparo ni Yesu pok nong’wonone bang’ kwede nyadidek.
be ihera moloyo magi?: Ka luwore gi grama, weche ma Yesu notiyogo ni “moloyo magi” inyalo winj tiende e yore mopogore opogore. Josomo moko neno ni tiend wechego en ni, “be ihera moloyo kaka ihero jopuonjre mamokogi?” kata “be ihera moloyo kaka jopuonjre mamokogi ohera?” Kata kamano, nenore ni tiend wechego en ni, “be ihera moloyo gik man kaegi?” tiende ni, rech ma ne gia mako kata gik mamoko motudore gi lupo. Nenore ni gima duong’ ma Yesu ne wacho kae en ni: ‘Be ihera moloyo mwandu? Ka en kamano, to kare pidh nyirombena.’ Penjono nowinjore maber gi Petro ka luwore gi gik ma nosetimo e kinde ma nosekalo. Kata obedo ni ne en achiel kuom jopuonjre Yesu mokwongo okwongo (Joh 1:35-42), ne ok ochako luwo Yesu e thuolone duto mapiyo bang’ ng’eye. Kar mano, nodok e tij lupo. Dweche moko bang’e, Yesu noluonge mondo owe tijno obi obed ‘jalupo mar ji.’ (Mat 4:18-20; Luk 5:1-11) Mapiyo bang’ ka Yesu nosetho, Petro nowacho kendo ni nodok e lupo, kendo joote mamoko nodhi kode. (Joh 21:2, 3) Omiyo, nenore ni Yesu ne temo konyo Petro mondo one gimomiyo ne dwarore ni oyier gima nodwaro timo: Ne nyaka oyier ka tij lupo e ma nodhi keto motelo e ngimane, koso tij konyo rombe Yesu.—Joh 21:4-8.
mar adek: Petro nokwedo Yesu nyadidek, to koro Yesu nomiye thuolo mar wacho nyadidek ka be nohere gadier. Sa asaya ma Petro nodwoko ni nohero Yesu, Yesu noluwone ni onyis herano kuom keto weche Pinyruoth e mobed motelo. Petro ne dhi tiyo kanyachiel gi owete mamoko e pidho jolup Kristo, jiwogi, kendo ritogi maber. Kata obedo ni ne idhi wal jolup Yesugo gi roho, pod nonego med konygi e weche Nyasaye.—Luk 22:32.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
nwtsty weche mag timo nonro e Joh 20:17
We moko kuoma: Wach Grik motigo kae en haʹpto·mai, to tiende en “mulo” kata “liero kuom; chunjo kuom.” Mumbni moko oketo weche Yesugo ni: “We mula.” Kata kamano, Yesu ne ok kwer Maria Magdalina ni kik omule kata omake. Wang’eyo mano nikech kata sama e ka noa chiere, mon moko ‘nomako tiende,’ to ne ok okwerogi. (Mat 28:9) Chalie ni Maria Magdalina ne paro ni Yesu ne chiegni dok e polo. Nikech nohero Yesu ahinya kendo ne ok odwar weye, nomako Yesu matek mondo kik Yesu bwodh e lwete. Yesu nokonye mondo obed gadier ni pod ne ok odog e polo kuom nyise ni owe moko kuome, to kar mano, odhi onyis jopuonjre mamoko wach maber mar chierne.
nwtsty weche mag timo nonro e Joh 20:28
Ruodha kendo Nyasacha!: Josomo moko neno ni Thoma noluongo Yesu kamano nikech nohum kofwenye, to ni chutho-chutho Nyasaye e ma nonyiso wechego. Moko bende neno ni ka luwore gi grama mar dho Grik, Thoma ne nyiso Yesu wechego. Bed ni josomo neno wechego nade, gima nyalo konyowa winjo tiendgi maber en nono weche mamoko ma ni e Muma. Motelo, Yesu nosenyiso jopuonjrene kama: “Aidho adhi ir Wuora kendo Wuonu, ir Nyasacha kendo Nyasachu.” Omiyo, onge gimoro amora ma di mi ng’ato wach ni Thoma ne paro ni Yesu e Nyasaye ma nyalo duto. (Som weche mag timo nonro e Joh 20:17.) Bende, Thoma nosegawinjo ka Yesu lemo koluongo ‘Wuon mare’ ni “Nyasaye makende mar adier.” (Joh 17:1-3) Omiyo, Thoma ne nyalo luongo Yesu ni “Nyasacha” nikech weche ma luwogi: Noneno Yesu kaka “nyasaye” to ok Nyasaye ma nyalo duto. (Som weche mag timo nonro e Joh 1:1.) Kata, nyalo bedo ni noyiero luongo Yesu e yo ma jotich Nyasaye machon nohero luongogo malaike ma ne Jehova ooro irgi, mana kaka oler e Ndiko mag Dho-Hibrania. Nyaka bed ni Thoma nosegasomo e Ndiko kaka jotich Jehova moko kata jondik Muma nowuoyo gi malaike mana ka gima giwuoyo gi Jehova owuon. (Pim gi Cha 16:7-11, 13; 18:1-5, 22-33; 32:24-30; Bur 6:11-15; 13:20-22.) Kuom mano, nenore ni Thoma noluongo Yesu ni “Nyasacha” komiyego luor kaka ng’at ma wuoyo e lo Nyasaye madier.
NOVEMBA 12-18
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TICH JOOTE 1-3
“Roho Maler Pong’o Kanyakla mar Jokristo”
w86-E 12/1 29 ¶4-5, 7
Chiwo ma Miyo Chuny Bedo Mamor
Odiechieng’ mokwongo ma nochakee kanyakla mar Jokristo e higa mar 33, ji 3,000 ma nobedo Jokristo chieng’no ‘nokonyore gi gik moko giduto kanyachiel, e chiemo kendo e lamo.’ Ang’o momiyo ne gitimo kamano? En nikech mano ne dhi miyo gimed bedo kanyo mondo giteg yiegi ka “gidhi nyime luwo puonj mag joote.”—Tich Joote 2:41, 42.
Jo-Yahudi kaachiel gi jo ogendni mamoko ma noserwako lamo mar Jo-Yahudi nobiro Jerusalem e nyasi mar Pentekost kende. Kata kamano, moko kuomgi ma nolokore obedo Jokristo noyiero mondo gidhi nyime bedo Jerusalem mondo gimed gurore motegno e yiegi manyienno. Mano nomiyo koro ne nyaka dwar mapiyo chiemo momedore kod kuonde dak. Moko kuom welo ne onge pesa moromogi pidhore giwegi, to moko ne nigi moromo. Omiyo, ne ochok pesa kanyachiel mondo ji duto oyud kaka ne ginyalo konyore.—Tich Joote 2:43-47.
Joma noyiero uso puothegi kata chiwo gigegi mondo gikonygo jomamoko ne timo mano gi hechgi. Ne ok chun ng’ato ang’ata mondo ous gire kata ogol chiwo, to be ne ok jiw ji mondo ochiw gigegi mi gidong’ jodhier. Kar mano, nikech ne gigombo konyo jowetegi, ne giuso gigegi kendo kelo pesa duto ma ne giyudo mondo okony e gik ma ne nyalo miyo wach Pinyruoth omed landore.—Pim gi 2 Jo-Korintho 8:12-15.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
it-2-E 61 ¶1
Yesu Kristo
“Jatelo Maduong’ moseket mondo ochiw ngima.” Jehova nonyiso dhano ng’wonone mogundho kokalo kuom tho Kristo Yesu kaka misango. Mano noyawo thuolo ne jolupne mowal mondo oloch kode e polo, kendo nomiyo jolupne mamoko geno mar dak nyaka chieng’ e piny e bwo Pinyruodhe. (Mat 6:10; Joh 3:16; Ef 1:7; Hib 2:5; ne wich ma wacho ni “RANSOM.”) Mano nomiyo Yesu obedo “Jatelo Maduong’ [“Ruoth,” KJ; JB] moseket mondo ochiw ngima” ne dhano duto. (Tic 3:15) Wach Grik molok kae ni “jatelo maduong’” e ma otigo bende kiwuoyo kuom Musa (Tic 7:27, 35) kaka “jatelo” mar Israel.
Nyasaye ma ‘Oikore Weyo Richo ne Ji’
14 Bug Tich Joote 3:19 leronwa weche momedore e wi kaka Jehova weyo ne ji richo. Ndikono wacho kama: ‘E momiyo lokuru chunyu, kendo lokreuru ne Nyasaye, mondo richou owany.’ Wach mogik motigo kanyo e dho-Grik tiende en “rucho, . . . tieko, kata ketho.” Josomo moko wacho ni wechego lero kaka ng’ato rucho weche mondiki. Mano ne nyalore nade? Wino ma ne itiyogo kindego ne olos kitiyo gi kabon, gam, kod pi. Mapiyo bang’ ndiko gi wino ma kamano, ng’ato ne nyalo tiyo gi sponj mang’ich mondo oruch weche mondiko. Donge mano en ranyisi maber e wi kaka Jehova kechowa? Sama oweyonwa richowa, chalo ka gima okawo sponj moyweyogigo.
NOVEMBA 19-25
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TICH JOOTE 4-5
“Ne Gidhi Nyime Wacho Wach Nyasaye gi Chir”
w08-SW 9/1 15, sanduk
Kaka Jokristo Mokwongo Nondiko Buge mag Muma
Be Joote ne Ok Ong’eyo Somo gi Ndiko?
Ka ne jotelo kod jodong Jerusalem oneno “chir ma Petro gi Johana ne wuoyogo, kendo ng’eyo ni ne gin ji ajia ma ok osomo, ne gihum.” (Tich Joote 4:13) Be dibed ni jootego ne ok ong’eyo somo gi ndiko? The New Interpreter’s Bible wuoyo kuom wachno kowacho kama: “Ok onego wawinj tiend wechego aching’ ka gima Petro [gi Johana] ne ok odhi e skul kendo ni ne gikia somo kata ndiko. Jogo ne neno mana pogruok maduong’ ma ne ni e kind joma ne ni e bura [mar Sanhedrin] ma ne gin jonyadhi to kod jootego.”
Puonj Mayudore e Bug Tich Joote
4:13—Be Petro gi Johana ne gin jo poya ma ok nodhi e skul ngang’? Ooyo, ok kamano. Ne iluongogi ni “jo poya gi jo makiya” nikech ok ne gidhi e skunde Jo-Yahudi mag tiego ji e weche din.
it-1-E 128 ¶3
Jaote
Gik ma ne Gitimo e Kanyakla mar Jokristo. Ka ne joote oyudo roho maler chieng’ Pentekost, mano notego yiegi ahinya. Sula abich mokwongo e bug Tich Joote nyiso kaka joote ne nigi chir e lando wach maber kod chier mar Yesu kata obedo ni ne ituegi e jela, nirodhogi, kendo jotelo ne bwogogi gi tho. Bang’ Pentekost, kinda ma joote ne tayogo tij lendo kotelnegi gi roho maler nomiyo ji mathoth obedo Jokristo. (Tic 2:41; 4:4) Ne gikwongo gilendo ahinya Jerusalem, kae to bang’e Samaria, to gikone ne gichopo kuonde te ma ninyalo chopie e kindeno e piny ngima.—Tic 5:42; 6:7; 8:5-17, 25; 1:8.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
it-1-E 514 ¶4
Kidi Moriwo Kor Ot
Zaburi 118:22 nyiso ni kidi ma ne jogedo odagi ne dhi bedo “kidi moriwo [kor ot]” (Hibrania, roʼsh pin·nahʹ). Yesu notiyo gi weche ma ni e Zaburino kowacho ni en e “kidi maduong’ moriwo kor ot” (Grik, ke·pha·leʹ go·niʹas). (Mat 21:42; Mar 12:10, 11; Luk 20:17) E kinde machon, ute moko ne niga gi kidi maduong’ moket gi malo mondo oriw kor ot. Kanyakla mar Jokristo mowal ipimo gi ot, tiende ni hekalu moger gi teko mar Nyasaye, kendo Yesu Kristo e wi kanyaklano. Petro bende ne owacho ni Zaburi 118:22 ne wuoyo kuom Kristo. Nowacho ni Kristo e “kidi” ma ne jogedo okawo kayiem nono, to Nyasaye noyiere mondo obed “kidi maduong’ moriwo kor ot.”—Tic 4:8-12; ne bende 1Pe 2:4-7.
Petro gi Anania Nowacho Miriambo—En Puonj Mane Mwayudo Kuom Wachno?
Anania gi chiege uso puothgi moro mondo giyud pesa mar konyo Jokristo manyien ma eka oa batisigo. Sama Anania kelo pesago ne joote, owacho ni pesa mokelogo e kar romb pesa duto ma ne ochule e puodhono. To mano ok en adier! Ne okano moko kuom pesago mondo otigo en owuon! Nyasaye fwenyo ne Petro wachni kendo Petro nyiso Anania niya: “Ok iseriambo ni dhano, to ni Nyasaye.” Gikanyono, Anania gore piny kendo otho! Bang’ seche adek kama, chiege donjo. Nikech ok ong’eyo gima otimore ne jaode, en bende owacho miriambo, kendo en be opodho piny kendo otho.
NOVEMBA 26–DESEMBA 2
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TICH JOOTE 6-8
“Kanyakla Manyien mar Jokristo Yudo Tem”
bt-SW 41 ¶17
“Nyasaye e ma Nyaka Wawinj Nikech En e Jalochwa”
17 Kanyakla ma e ka noa chakno ne oromo gi wach moro ma ne nyalo ketho kue e kindgi giwegi. Ne en wach maneno? Thoth jopuonjre ma e ka nobatisi ne gin welo e Jerusalem, kendo ne gidwaro puonjore weche mathoth ka pok gidok thuchegi. Jopuonjre ma ne ni Jerusalem nochiwo pesa mondo ng’iewgo chiemo kod gik mamoko ma welo ne nyalo konyorego. (Tich 2:44-46; 4:34-37) Kae to wach moro nosieko. Ka ne “ipogo [chiemo] pile ka pile,” mond liete ma ne wacho dho Grik “ne ijwang’o.” (Tich 6:1) Mondo liete ma ne wacho dho Hibrania to ne imiyo chiemo moromo. Nenore ni gima ne kelo chandruok ne en tim mar buono ji kata achaya. Buono ji en achiel kuom gik ma nyalo pogo ji e okang’ malach ahinya.
bt-SW 42 ¶18
“Nyasaye e ma Nyaka Wawinj Nikech En e Jalochwa”
18 Joote, ma bende e bura ma ne tayo kanyakla mar Jokristo, noneno ni ne ok ber ‘weyo [puonjo] wach Nyasaye mondo gipog chiemo.’ (Tich 6:2) Omiyo, mondo girie wachno, ne gikwayo jopuonjre mondo omany chwo abiriyo “mopong’ gi roho maler kod rieko” mondo joote oketgi gita ‘migawo ma ne dwaroreno.’ (Tich 6:3) Migawono ne dwaro chwo mochwiny e weche Nyasaye nikech ne ok gidhi mana pogo chiemo kende, to ne gidhi tayo nyaka weche pesa, ng’iepo, kod ndiko weche e yo mochanore maber. Chwo ma noyiergo duto ne nigi nyinge mag Jo-Grik, kendo nyaka bed ni mano nomoro mond liete ma nochwanyore. Bang’ ka joote noselemo e wi owetego kendo pwodhogi, ne omigi ‘migawo ma ne dwaroreno.’
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
bt-SW 45 ¶2
Stefano “ne Opong’ gi Ng’wono mar Nyasaye kod Teko”
2 Nitie gimoro makende ma ne nenore kuom Stefano e sechego. Jong’ad-bura norange mi gineno ka lela wang’e ne “chal gi mar malaika.” (Tich 6:15) Malaike kowoga ne ji weche mowuok kuom Jehova Nyasaye, omiyo, gionge gi luoro kendo chunygi okue. Stefano bende ne onge luoro kendo chunye nokue, ma kata jong’ad-bura ma nochayego ne nyalo neno mano. Ang’o momiyo ne en gi chuny mokue kamano?
bt-SW 58 ¶16
Yalo “Wach Maber e Wi Yesu”
16 Jokristo ma kindewagi nigi thuolo makende mar timo tich ma chal gi ma Filipo notimo. Gilandoga wach Pinyruoth sama gin e dijegi, kuom ranyisi, sama gin e safar. Kinde mang’eny, sama giromo gi joma oikore rwako wach, nenorega maler ni romogino ok en gima opore apoya. Mano timorega nikech Muma wacho ni malaike tayo tij lando wach maber mondo wachno ochop ne “ogendni duto, gi dhoudi duto, gi dhok duto, kod ji mopogore opogore duto.” (Fwe. 14:6) Yesu nosewacho chon ni malaike ne dhi konyo e lando wach maber. E ngero ma nogoyo e wi ngano gi ogolo, nowacho ni e kinde keyo, tiende ni e giko mar ndalo, ‘malaike ne dhi bedo jokeyo.’ Nowacho bende ni malaikego ne dhi ‘choko kendo golo oko gik moko duto ma kelo chwanyruok e Pinyruodhe kod jogo duto ma ketho chik.’ (Mat. 13:37-41) E sechegogogo, malaikego ne dhi choko joma ne dhi locho e Pinyruodh polo, kae to bang’e ne gidhi choko ‘oganda mang’ongo’ mar “rombe mamoko,” ma gin joma Jehova ywayo mondo obi e riwruokne.—Fwe. 7:9; Joh. 6:44, 65; 10:16.