Ket Jehova e Nyimi Ndalo Duto
“Aseketo Jehova e nyima ndalo duto.”—ZAB. 16:8.
1. Weche mondiki ei Muma nyalo konyowa nade?
WACH Jehova mondiki, oting’o weche mabeyo manyiso kaka Nyasaye osebedo katimo ne dhano. Muma wuoyo kuom ji mang’eny ma Nyasaye osetiyogo e chopo dwache. Kuom adier, weche koda timbe jogo ok ne ondiki ei Muma mondo obednwa mana sigendini mamit. Mopogore gi mano, wechego nyalo miyo wasud machiegni gi Nyasaye.—Jak. 4:8.
2, 3. Weche mondiki e Zaburi 16:8, tiendgi ang’o?
2 Waduto wanyalo puonjre mathoth kuom gik ma ne otimore ne joma ondik wechegi ei Muma, kaka Ibrahim, Sara, Musa, Ruth, Daudi, Esther, jaote Paulo, koda joma moko. Kata kamano, weche mawuoyo kuom jomoko ma ne ok ong’ere ahinya bende nyalo konyowa. Paro matut kuom weche jogo mondik e Muma nyalo konyowa timo kaka jandik-zaburi, ma nowacho niya: ‘Aseketo Jehova e nyima ndalo duto. Nikech en e bada korachwich, ok anayiengni.’ (Zab. 16:8) Wechegi tiendgi ang’o?
3 Kinde duto jalweny ne mako liganglane e bade korachwich, to mano ne miyo badeno dong’ ka ok ogeng’ gi okumba manie bade koracham. Kata kamano, ne oyudo geng’ruok ka jalweny wadgi ne kedo machiegni kode korka korachwich. Ka waketo Jehova e pachwa kendo timo dwaro mare, obiro ritowa. Kuom mano, weuru wane kaka nono sigendini manie Muma nyalo jiwo yiewa mondo omi ‘waket Jehova e nyimwa ndalo duto.’
Jehova Dwoko Lamo Magwa
4. Chiw ane ranyisi manie Muma manyiso ni Nyasaye dwoko lamo.
4 Ka wadhi nyime keto Jehova e nyimwa, obiro dwoko kwayo magwa e lamo. (Zab. 65:2; 66:19) Wan gadier kuom wachni kaluwore gi gima ne otimre ne jatij Ibrahim ma dibed ni ne en Eliezer. Ibrahim noore Mesopotamia mondo odhi oyud ne Isaka dhako moluoro Nyasaye. Eliezer nolamo mondo Nyasaye otaye, mi nofwenyo dwoko mar Nyasaye kane Rebeka omiyo ngamia mag Eliezer pi. To nikech noketo lamo e nyime, Eliezer ne oyudo nyako ma nobedo chi Isaka moher ahinya. (Chak. 24:12-14, 67) En adier ni jatij Ibrahim ne nie ote makende. Donge onego wan bende wabed gadier ni Jehova winjo kwayo magwa e lamo?
5. Ang’o momiyo wanyalo wacho ni kata mana lamo machuok, miwacho ne Jehova e yo maling’ling’ nyalo konyo?
5 Seche moko, nyalo dwarore mondo wakwa Nyasaye omiwa kony piyo. Kinde moro, Artashashta Ruodh Persia nofwenyo ni Nehemia jal ma ne losone divai, nokuyo. Ruoth ne openje niya: “Ikwayo wach ang’o?” Gie sano, ‘Nehemia nolamo Nyasach polo.’ Ne ok onyal wacho weche mang’eny e lamo maling’ling’no. Kata kamano, Nyasaye ne odwoke, nimar ruoth nomiyo Nehemia kony mar gero ohinga mag Jerusalem. (Som Nehemia 2:1-8.) Ee, kata mana lamo machuok, miwacho maling’ling’ e chuny nyalo konyo.
6, 7. (a) Epafra ne oketo ranyisi mane maber kuom wach lamo? (b) Ang’o momiyo onego waket jomoko e lamowa?
6 Ijiwowa ni mondo ‘walem ng’ato ne ng’ato,’ kata obedo ni kinde duto ok wan gi gima nyiso ni lamogo yudo dwoko. (Jak. 5:16) Epafra, ‘jatich madier, matiyo ni Kristo,’ ne olamo gi kinda ne Jokristo wetene. Ka Paulo ne ni Rumi, nondiko kama: “Epafra, ma ja thuru [Ja-Kolosai], omosou. En misumba Kristo, kendo okedonu pile e lamone, ni mondo uchungi, kulony kendo kuketoru chuth e gigo duto ma Nyasaye dwaro. An janenone ni osetiyonu matek, kendo ni jogo man Laodikia, kod jogo man Hierapoli.”—Kolo. 1:7; 4:12, 13.
7 Kolosai, Laodikia, kod Hierapoli ne gin mier mayudore e gweng’ mar Asia Matin. Jokristo ma ne ni Hierapoli nodak e kind joma ne lamo nyasaye madhako miluongo ni Cybele. Kendo Jokristo ma nodak Laodikia ne olwor gi joma nohero mwandu ahinya. To puonj mag dhano ne chando Jokristo ma nodak Kolosai. (Kolo. 2:8) Omiyo, ok en gimiwuoro ni Epafra, ma ne en Ja-Kolosai, ‘ne kedo pile e lamo’ ne Jokristo ma nodak e dala Kolosai! Muma ok nyis kaka ne odwok lamo mag Epafra, kata kamano, ne ok oweyo lamo ne Jokristo wetene; to wan bende ok onego wawe. Kata obedo ni ok wan joma ‘chuogore e weche jo moko,’ nyalo bedo ni wang’eyo ni achiel kuom joodwa kata osiepwa moro yudo tem moro mager nikech yie mare. (1 Pet. 4:15) Mano kaka nyalo bedo gima owinjore ndi ka wakete e lamo magwa! Lamo mag jomoko ne omiyo okony Paulo, kendo lamo magwa bende nyalo konyo ahinya.—2 Kor. 1:10, 11.
8. (a) Wanyalo ng’eyo nade ni jodongo ma nowuok Efeso ne kawo lamo kaka gima duong’? (b) Ere kaka onego wakaw thuolo mar wuoyo gi Nyasaye e lamo?
8 Be jomoko nenowa kaka joma lamo kinde duto? Kane Paulo oromo gi jodongo mowuok Efeso, “nogoyo chonge piny, molemo kodgi duto.” Bang’ mano, “giduto ne giywak ahinya, ne gipodho kuom Paulo ka ginyodhe. To ne gineno malit moloyo kuom wachno ma noluwo, ni ok ginine wang’e kendo ngang’.” (Tich 20:36-38) Ok wang’eyo nyinge jodongogo duto, to kata kamano, nenore maler ni ne gin joma kawo lamo kaka gima duong’. Kuom adier, onego wakaw thuolo momiwa mar wuoyo gi Nyasaye e lamo kaka gima duong’, kendo onego ‘wating’ luetewa maler malo’ ka wayie chuth ni Wuonwa me polo biro dwoko lamowa.—1 Timo. 2:8.
Luw Chike Nyasaye Chuth
9, 10. (a) Nyi Zelofehad ne oketo ranyisi mane maber? (b) Ng’iyo kaka nyi Zelofehad noluwo chik Nyasaye nyalo konyo nade Jakristo madwaro donjo e kend?
9 Keto Jehova e nyimwa ndalo duto biro konyowa luwo chikene, kendo wabiro yudo gweth mogundho kuom timo kamano. (Rapar 28:13; 1 Sam. 15:22) Mano dwaro ni wabed gi chuny moikore luwo chik. Par ane chuny ma nyi Zelofehad abich, ma nodak e kinde Musa, nonyiso. Ei oganda Jo-Israel, yawuowi ema ne dong’ gi mwandu wuonegi. Zelofehad ne otho koonge gi yawuowi, kendo Jehova nochiko ni nyiri abichgo ema mondo odong’ gi mwandu duto mag wuon-gi, mak mana ni ne oketonegi chik moro achiel. Ne nyaka kendgi mana gi yawuot Manasse mondo omi mwandugo odong’ e libamba dhoodno.—Kwan 27:1-8; 36:6-8.
10 Nyi Zelofehad ne nigi yie ni weche ne dhi bedo maber ka giluwo chik Nyasaye. Muma wacho ni: “Nyi Zelofehad notimo kaka Jehova nochiko Musa: nikech Mahla, Tirza gi Hogla, gi Milka, gi Noah, nyi Zelofehadgo jo ma nokendogi ne yawuot omine mag wuongi. Nokendgi e libemb yawuot Manasse ma wuod Josef; mwandugi nodong’ e dhood libamba mar wuongi.” (Kwan 36:10-12) Mon-go notimo gima Jehova nochiko. (Josh. 17:3, 4) Ka gin gi yie machalo kamano, Jokristo motegno e wach Nyasaye to pok odonjo e kend, luwo chikne ka gikendo kata ikendogi “mana kuom Ruoth.”—1 Kor. 7:39.
11, 12. Kaleb nonyiso nade ni noketo geno kuom Nyasaye?
11 Onego waluw chik Jehova chuth, mana kaka Kaleb ma Ja-Israel notimo. (Rapar 1:36) Bang’ kane oseres Jo-Israel wuok Misri e higini mag 1500 Ka Ndalowa Podi, Musa nooro chwo 12 mondo gidhi ginon piny Kanaan, to ji ariyo kende—Kaleb gi Joshua—ema ne jiwo ji mondo oket genogi chuth kuom Nyasaye eka gidonj e pinyno. (Kwan 14:6-9) Higini 40 bang’e, Joshua gi Kaleb ne pod ngima ka giluwo Jehova chuth, kendo Nyasaye notiyo gi Joshua e tayo Jo-Israel donjo e Piny Manosingi. Kata kamano, nenre ni chwo apar ma ne onge yie-ka, ne otho e kinde mag higini 40 ma Jo-Israel ne wuothogo e thim.—Kwan 14:31-34.
12 Ka koro en jaduong’ ma ne otony ma ok otho e thim, Kaleb ne nyalo chung’ e nyim Joshua, mi owach kama: “Naluwo Jehova Nyasacha chutho.” (Som Joshua 14:6-9.) Kaleb ma koro ne en jahigini 85, nokwayo mondo omiye gweng’ motimo gode ma Nyasaye nosesingone, kata obedo ni wasigu ema podi nodak e mier ma ne ochiel ahinyago.—Josh. 14:10-15.
13. Kata obedo ni wayudo tembe, ibiro gwedhowa ka watimo ang’o?
13 Mana kaka Kaleb jal ma noluwo chik Jehova, wan bende ka ‘waluwo Jehova chutho,’ to obiro ritowa. Ka waromo gi chandruoge madongo, ibiro gwedhowa kaka wamedo ‘luwe chutho.’ Kata kamano, luwo chik Nyasaye e ngimawa duto kaka Kaleb notimo, nyalo bedo gima ok yot. Kata obedo ni Ruoth Suleman nochako maber ahinya, mondene noloko chunye motiyo ni nyiseche mag miriambo e kinde makoro noseti, kendo “ne ok oluwo Jehova chutho kaka Daudi wuon mare notimo.” (1 Ruo. 11:4-6) Kata bed ni wayudo tembe machalo nade, weuru wadhi nyime luwo chike Nyasaye chuth kinde duto, kendo kete e nyimwa pile.
Gen Kuom Jehova Kinde Duto
14, 15. Kaluwore gi gik ma ne otimore ne Naomi, en ang’o misepuonjri kuom gimomiyo ber keto geno kuom Nyasaye?
14 Onego wagen kuom Nyasaye, to moloyo e kinde ma chunywa chandore nikech gik moko ok dhinwa maber. Kaw ane ranyisi mar Naomi, ma chwore koda yawuote ariyo ne otho. Kane oduogo Juda koa Moab, ne oywak kama: ‘Kik uluonga ni Naomi [tiende ni “ng’ama winjo maber”]. Luonga mana ni Mara [tiende ni “Lit”], nikech Ng’a Manyalo duto osetimona malit ahinya. Naa ka kapong’ chutho, kendo Jehova oduoga nono; kendo uluonga Naomi nang’o, kobedo ni Jehova obedo janeno kuoma, kendo Ng’a Manyalo duto osechwada?’—Ruth 1:20, 21.
15 Kata obedo ni Naomi chunye ne chandore, somo kinono mos bug Ruth, nyiso ni Naomi ne dhi nyime geno kuom Jehova. To mano kaka bang’e weche nolokore e ngimane! Ruth ma ne en chi wuode manosetho, nobedo chi Boaz, mi onyuolo wuowi. Naomi nobedo japidi mar nyathino, kendo Ndiko wacho ni: ‘Mon ma jowetene nomiyo nyathi nying’ ka giwacho niya, Osenyuolne Naomi nyathi; ne gichako nyinge ni Obed. En e wuon Jesse, ma nobedo wuon Daudi.’ (Ruth 4:14-17) Ka Naomi ochier, obiro nwang’o ni Ruth ma bende biro chier, ne obedo dan Yesu Mesia. (Math. 1:5, 6, 16) Mana kaka Naomi, ok wanyal ng’eyo kaka gik maricho matimore sani biro bedo. Kuom mano, weuru waket geno kuom Nyasaye kinde duto, mana kaka ijiwowa e Ngeche 3:5, 6 niya, “Gen Jehova gi chunyi duto, kendo kik iketri kuom lony gi weche mayoreyore ma ingo iwuon. Yie kuome e yoreni duto, mi nomi yoreni bedo mochikore tir.”
Many Kony Kokalo Kuom Roho Maler
16. Roho maler mar Nyasaye nokonyo nade jodongo moko e Israel machon?
16 Ka waketo Jehova e nyimwa kinde duto, obiro tayowa kokalo kuom roho mare maler. (Gala. 5:16-18) Roho mar Nyasaye ne ni kuom jodongo 70 ma ne oyier mondo okony Musa kawo “ting’ mar” Jo-Israel. Eldad gi Medad kende ema iluongo nyingegi, to kata kamano, roho maler nokonyogi giduto e chopo migepegi. (Kwan 11:13-29) Onge kiawa ni ne gin chwo ma nigi nyalo, moluoro Nyasaye, migeno, kendo matir mana kaka chwo ma noseyier motelo. (Wuok 18:21) Jodongo ma Jokristo mandalogi bende nyiso kido kaka mago.
17. Roho maler mar Jehova ne okonyo nade e tij gero tabanakel?
17 Roho maler mar Jehova nokonyo ahinya kane igero tabanakel e thim. Jehova noketo Bezalel obed fundi kendo jagedo maduong’ mar tabanakel, kosingo mar ‘pong’e gi roho mare kuom rieko, gi paro, gi ng’eyo, gi timbe mag tije ma yoreyore duto.’ (Wuok 31:3-5) Chwo “ma jorieko” notiyo kanyachiel gi Bezalel kod jalupne Oholiab, e chopo tich ma jaberno. E wi mano, roho mar Jehova nomiyo jogo ma chunygi ohero mondo okel chiwo mang’eny. (Wuok 31:6; 35:5, 30-34) Chuny machalo kamano bende miyo jotich Nyasaye ma ndalogi timo duto ma ginyalo e riwo lwedo yore mag lando wach Pinyruoth. (Math. 6:33) Nyalo bedo ni wan gi lony moko makende, to kata kamano dwarore wakwa mondo roho maler otawa, ka wadwaro ni wachop tich ma Jehova osemiyo joge e ndalowa.—Luka 11:13.
Kinde Duto Nyis Luor Matut ne Jehova mar Ogendini mag Lweny
18, 19. (a) En chuny machalo nade ma roho maler mar Nyasaye nyago e iwa? (b) En ang’o misepuonjri kuom ranyisi mar Simeon kod Anna?
18 Roho maler nyago e iwa chuny mar nyiso luor matut, mamiyo waketo Jehova e nyimwa kinde duto. Ne onyis oganda machon mar Nyasaye ni: “Jehova mar ogendini mag lweny e ma nuwal ma kende.” (Isa. 8:13) Simeon kod Anna ma nodak Jerusalem e kinde ma ne onyuol Yesu, ne gin jodongo ariyo ma ne miyo Nyasaye luor matut. (Som Luka 2:25-38.) Simeon ne oketo yie kuom weche ma ne okor e wi Mesia, kendo “noyudo okiyo hoch mar Israel.” Nyasaye noolo roho maler kuom Simeon, mi osingone ni ne odhi bedo mangima nyaka chop one Mesia. To mano e gima ne otimore. Chieng’ moro e higa mar 2 Ka Ndalowa Podi, Mariam gi Josef ma ne gin jonyuol Yesu ma nopidhe, ne okele e hekalu. Kotelne gi roho maler, Simeon nokoro weche moko kuom Mesia, mi okoro nyaka lit koda kuyo ma Mariam ne dhi yudo, kiguro Yesu e yadh-sand. To par ane mor gi iilo maduong’ ma Simeon nobedogo kane oting’o ‘Kristo Ruoth’ e bedene! To mano kaka Simeon jal ma noluoro Nyasaye keto ranyisi maber ne jotich Nyasaye ma ndalogi!
19 Anna ma ne jahigini 84 kendo chi liel moluoro Nyasaye, ‘ne ok a e hekalu.’ Ne otiyo ne Jehova tich maler otieno godiechieng’ “koriyo kech, kendo kosaye.” Anna bende ne nitie kane okel Yesu kapod nyathi e hekalu. Mano kaka ne omor neno jal ma ne dhi bedo Mesia! Kuom adier, nochako dendo “Nyasaye, kendo nowuoyo kuom nyathino ni ji duto ma ne kiyo warruok mar Jerusalem.” Anna noneno ni nochune lando ne jomoko bende wach maberni! Mana kaka Simeon kod Anna, Jokristo ma hikgi ng’eny ndalogi mor ahinya ng’eyo ni bedo moti ok mon ng’ato tiyo ne Jehova kaka Janenone.
20. Kata bed ni hikwa romo nade, en ang’o monego watim, to nikwop ang’o?
20 Kata bed ni hikwa romo nade, onego waket Jehova e nyimwa kinde duto. Kae to obiro gwedho kinda mwanyiso ka wabolore e lando ne jomoko wach bedone ruoth, koda tijene mabeyo miwuoro. (Zaburi 71:17, 18; 145:10-13) Kata kamano, mondo wami Jehova luor, nyaka wanyis kido ma more. En ang’o mwanyalo puonjore kuom kidogo, ka wamedo nono sigendini mamoko manie Muma?
Inyalo Dwoko Nade?
• Wanyalo ng’eyo nade ni Jehova winjo lamo?
• Ang’o momiyo onego waluw chike Nyasaye chuth?
• Kata ka chunywa chandore, ang’o momiyo onego wagen Jehova kinde duto?
• Ere kaka roho maler mar Nyasaye konyo joge?
[Picha manie ite mar 8]
Lamo mar Nehemia ne Jehova notiyo
[Picha manie ite mar 9]
Paro kaka ne ogwedh Naomi biro konyowa geno kuom Jehova