Jumapil, Agost 31
Jo mariek to weche nodonjnegi. —Dan. 12:10.
Dwarore ni wakwa Jehova mondo okonywa winjo tiend weche ma nokor e Muma. Par ane ranyisini. Wawach ni idhi e alwora moro ma ok ing’eyo. Kata kamano, in gi osiepni moro mong’eyo alworano maber. Ong’eyo kama ndara ka ndara manie alworano dhiye. Onge kiawa ni ibiro bedo mamor ahinya nikech osiepnino noyie dhi kodi. E yo ma chalo kamano, Jehova ong’eyo maber kama wasechopoe e kinde ma wadakiegi kod gik moritowa nyime. Omiyo, ka wadwaro winjo tiend weche ma nokor e Muma, dwarore ni wabolre kendo wakwa Jehova mondo okonywa. (Dan. 2:28; 2 Pet. 1:19, 20) Mana kaka janyuol moro amora maber, Jehova dwaro ni nyithinde obed gi kinde mabiro mopong’ gi mor. (Jer. 29:11) Kata kamano, mopogore gi jonyuolwa, Jehova nyalo wacho gadier gik ma biro timore e kinde mabiro. Noyie mondo weche ma nokor ondik e Muma nikech nodwaro nyisowa weche madongo ka pok gitimore.—Isa. 46:10. w23.08 8-9 ¶3-4
Wuok Tich, Septemba 1
Ler mar ru piny biro limowa koa malo.—Luka 1:78.
Jehova osemiyo Yesu teko mar tieko chandruoge duto mag dhano. Kokalo kuom honni ma Yesu notimo, nonyiso maler ni en gi teko mar tieko chandruoge duto ma wan wawegi ok wanyalo tieko. Kuom ranyisi, en gi teko mar golonwa gima duong’ momiyo wachandore, ma en richo ma ne wayudo kuom Adam ma miyo wabedo matuo kendo watho. (Mat. 9:1-6; Rumi 5:12, 18, 19) Honni ma notimo nonyiso ni en gi teko mar chango “tuoche duto” kendo chiero joma otho. (Mat. 4:23; Joh. 11:43, 44) Bende, en gi teko mar kueyo yamo mager kendo golo jochiende. (Mar. 4:37-39; Luka 8:2) To mano kaka en gima jiwowa ng’eyo ni Jehova osemiyo Wuode teko ma kamano! Wanyalo bedo gadier chuth ni gueth ma kinde mabiro e bwo Pinyruodh Nyasaye biro chopo kare. Honni ma Yesu notimo ka en dhano puonjowa ni obiro timo honni mamoko machal kamago e okang’ malach ka koro en Ruodh Pinyruodh Nyasaye. w23.04 3 ¶5-7
Tich Ariyo, Septemba 2
Roho nono gik moko duto, nyaka gik matut mag Nyasaye.—1 Kor. 2:10.
Ka kanyaklau nigi jolendo mang’eny, kendo mano miyo seche moko ok yieri sama iting’o badi mondo ichiw paro, chunyi nyalo jok. Kata kamano, kik iol gi temo chiwo paro. Ik paro mang’eny ne chokruok ka chokruok. Kitimo kamano, to kata ka iting’o badi to ok oyieri, pod ibiro bedo gi thuolo mamoko mag ting’o badi ka chokruok pok orumo. Sama iiko Puonjruok mar Ohinga mar Jarito, tem paro kaka paragraf ka paragraf otudore gi wach maduong’ ma sulano wuoye. Mano biro miyo ibed gi gimoro minyalo wacho e sulano. Bende, inyalo iko paro e paragraf moko ma wuoyo kuom adiera matut mag Muma ma samoro ok yotnega ji mang’eny lero. Ang’o momiyo mano nyalo konyi? En nikech kochopo e paragraf ma kamago, samoro ji manok e ma biro ting’o badgi. To nade ka pod chokruoge mang’eny okalo ka pok omiyi thuolo mar chiwo paro? Ka pok chokruok ochakore, inyalo wuoyo gi owadwa ma dhi tayo migawo moro mondo inyise penjo moro ma diher dwoko. w23.04 21-22 ¶9-10