Ohinga mar Jarito LAIBRARI E INTANET
ohinga mar jarito
LAIBRARI E INTANET
Dholuo
  • MUMA
  • BUGE
  • MIKUTANO
  • lv ite mar 215-ite mar 218 par. 1
  • Gik Mawuok Kuom Ng’injo Maloso Remo kod Yore mag Yeng’o

Hakuna video yoyote kwa sasa.

Samahani, haikuwezekana kupakia video.

  • Gik Mawuok Kuom Ng’injo Maloso Remo kod Yore mag Yeng’o
  • “Ritreuru e Hera mar Nyasaye”
  • Habari Zinazolingana
  • Paro ma Nyasaye Nigo e Wi Remo
    Inyalo Dak gi Mor Nyaka Chieng’!—Chenro mar Puonjruok Muma
  • Penjo Moa Kuom Josombwa
    Ohinga mar Jarito ma Lando Wach Pinyruoth—2004
  • Weche Momedore
    Kaka Inyalo Siko e Hera mar Nyasaye
  • Be Ikawo Ngima ka Gima Duong’ Kaka Nyasaye Kawe?
    “Ritreuru e Hera mar Nyasaye”
Pata Habari Zaidi
“Ritreuru e Hera mar Nyasaye”
lv ite mar 215-ite mar 218 par. 1

APENDIKS

Gik Mawuok Kuom Ng’injo Maloso Remo kod Yore mag Yeng’o

Gik mawuok kuom ng’injo maloso remo. Gik mawuok kuom ng’injo maloso remo yudore e ng’injo ang’wen maloso remo ma gin, ng’injo marokwere (red cells), ng’injo marochere (white cells), ng’injo ma poto remo (platelets), kod ng’injo ma en pi remo (plasma). Kuom ranyisi, ng’injo marokwere oting’o proten miluongo ni hemoglobin. Gik molos kuom hemoglobin mogol kuom dhano kod le osetigodo e thiedho jotuwo ma ng’injo marokwere kata hemoglobin tin ahinya kuomgi kata ma olalo remo mang’eny.

Plasma ma 9 e wi 10 mare en pi, oting’o hormone mang’eny, chumbi mopogore opogore, sukar kod gik moko matindo tindo. Plasma bende oting’o gik ma poto remo, ma kedo gi tuwo, kod proten mamoko kaka albumin. Ka ng’ato oyudo tuwo moro kata nenore ni nyalo yudo tuwo moro, laktere nyalo ndikone sindan mag gamma globulin ma ogol kuom plasma mar joma nigi teko mar kedo gi tuwono. Ng’injo marochere nyalo ting’o interferon kod interleukin, ma itiyo godo e thiedho tuoche moko ma ikelo gi kute kod thiedho tuwo mar kansa.

Be Jokristo onego oyie gi thieth ma itiye gi gik mawuok kuom ng’injo maloso remo? Muma ok wuo ahinya kuom wachno, omiyo ng’ato ka ng’ato nyaka ti gi chunye e timo yiero mare owuon e nyim Nyasaye. Jomoko nyalo tamore gigo duto, ka gitiyo gi paro e Chik Nyasaye ne Jo-Israel ma ne dwaro ni remo mogol kuom le ‘ool piny.’ (Rapar mar Chik 12:22-24) Jomoko to kata obedo ni tamore ni kik medgi remo kata ng’injo mag remo, nyalo yie mondo othiedhgi gi gima owuok kuom ng’injo mar remo. Ginyalo tiyo gi paro ni gik maloso ng’injo mag remo kosegol kuom remo, koro ok gichung’ ne ngima chwech ma ne ogol remo kuomeno.

Sama itimo yiero kuom wach gik maloso ng’injo mag remo, par ane penjo maluwogi: Be ang’eyo ni tamruok gik maloso ng’injo mag remo duto nyiso ni ok abi yie yedhe moko molos gi gik mogol kuom remo ma kedo gi tuoche kata manyalo konyo remo poto mondo omi ochung remo kuom chwer? Be anyalo lero ni laktar gimomiyo ok anyal yie kata anyalo yie tiyo gi achiel kata mokalo kuom gik maloso ng’injo mag remo?

Yore mag yeng’o. Magi oriwo hemodilution kod reso remo (cell salvage). E hemodilution, remb jatuwo ichiko mondo oring oko mar del, to pi moketie yath kawo kar remo, bang’e remo idwoko e dend jatuwo. E thieth mar reso remo, sa yeng’o, remo malal ireso kendo idwoko. Remo ireso kuom adhola, ilwoke kata idhing’e, to bang’e idwoke e dend jatuwo. Nikech kaka itiyo gi moro ka moro kuom yoregi nyalo pogore kuom laktar ka laktar, Jakristo onego openj gima laktar mathiedhe chano timo.

Sama itimo yiero kuom yoregi mag thieth, penjri kama: ‘Kapo ni remba moko ibiro chiki mondo oringi oko mar denda, ma seche moko inyalo kata mana chunge matin kuom ringo, be chunya ma iye podi biro yie ni remono podi en fuon denda mamiyo ok onego “oole piny? ” ’ (Rapar mar Chik 12:23, 24) ‘Be chunya michiko gi Muma biro chandore ka seche mag thieth, remba moko inyalo gol mi timne gimoro, ma chak dwoke e denda kendo? Be ang’eyo ni tamruok yore mag thieth duto mitiyoe gi remba awuon nyiso ni ok abi yie mondo onon remba, otimna thieth kaka mar lwoko remo gi masin (hemodialysis) kata tiyo gi masin matiyo tij adundo gi obo (heart-lung bypass machine)?’

Chat manie ite mar 216

Jakristo onego otim yiero mare owuon kaka obiro yie mondo otim ni rembe sa yeng’o. Mano bende tiyo kitimo pim mondo onon ka tuwo nitie kod thieth ma sani ma ikawoe remo matin kuom jatuwo, itimo gimoro ni remono kae to idwoke kendo e dend jatuwo.

MOKO KUOM PENJO MINYALO PENJO LAKTAR

Ka dwarore ni otimni yeng’o, kata thieth manyalo dwaro achiel kuom gik mawuok kuom remo, ne ni in kod kadni mar DPA (durable power of attorney) kendo ni isekawo okang’ madwarore mondo igeng’ wach medo remo. E wi mano, inyalo penjo laktar mathiedhi penjogi:

  • Be jotich osiptal mathiedha duto ong’eyo ni an kaka achiel kuom Joneno mag Jehova, achiwo wach ni kik meda remo (remo kaka en oduto, ng’injo marokwere, ng’injo marochere, ng’injo ma poto remo, kata ng’injo ma en pi remo) kata bed ang’o?

  • Ka ondikna yath ma nigi gik mowuok kuom ng’injo mag remo, oting’ogi maromo nade? Ibiro ti gi yadhni maromo nade, kendo e yo mane?

  • Ka chunya oyiena tiyo gi achiel kuom gik maloso ng’injo mag remo, hinyruok mage manyalo bedoe? Nitie thieth mage minyalo tigo kar ma ondikna?

Ka pok itimo yiero moro amora kuom gik ma osewachi malo, nyis Jehova e lamo. Osingo ni obiro chiwo rieko madwarore ni jogo duto ‘makwayo’ riekono kuom yie.​—Jakobo 1:5, 6.

    Buge mag Dholuo (1993-2025)
    Toka
    Ingia
    • Dholuo
    • Shiriki
    • Kaka Daher
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Chikewa
    • Rito Weche
    • Mpangilio wa Faragha
    • JW.ORG
    • Ingia
    Shiriki