“Enseigne moi pou faire to volonté”
“Enseigne moi pou faire to volonté, parski to mo Bondié.”—PS. 143:10.
1, 2. Couma nou gagne bann bienfait kan nou prend compte volonté Bondié, ek ki nou kapav aprann ar l’exemple le roi David?
AVANT enn voyage, eski ou finn deja servi enn map lor ordinateur ki montré ou depuis le ciel l’endroit kot ou bizin allé? Kitfois, kan ou finn trouve bann kitsoz depuis la-haut, sa finn aide ou pou choisir pli bon chemin ki ou kapav prend. Si nou applik mem principe, sa kapav aide nou kan nou ena bann decision important pou prend. Kan nou trouve bann kitsoz dan fason ki nou Createur, ki dan enn grand position, trouvé, sa pou permette nou pou ‘marche dan chemin’ ki Jéhovah accepté.—Is. 30:21.
2 Preské toute longue so la vie, David, ki ti le roi en Israël, finn laisse enn bon l’exemple dan fason ki li ti prend compte volonté Bondié. David ti servi Jéhovah avek enn leker complet. Anou guetté ki nou kapav aprann ar certain l’evenement ki ti arrivé dan so la vie.—1 Rois 11:4.
DAVID TI ENA ENN GRAND RESPÉ POU NOM JÉHOVAH
3, 4. (a) Kifer David ti pensé ki li ti kapav affronte Goliath? (b) Couma David ti considere nom Bondié?
3 Guette par exemple seki ti arrivé kan David ti bizin affronte champion bann Philistin ki ti appel Goliath. Ki ti pousse David, ki ti encore jeune, pou al laguerre kont enn geant ki ti ena enn hauteur 2 metre 90 ek ki ti bien armé? (1 Sam. 17:4, note) Eski c’est so courage? Eski c’est so la foi en Bondié? Li vrai ki sa deux qualité-la ti bien important. Mais seki ti surtout pousse David pou al laguerre kont sa geant-la, c’est parski li ti ena respé pou Jéhovah ek So grand nom. David ti en colere kan Goliath ti provok peuple Jéhovah, ek li ti demandé: “Ki li été sa Philistin ki pa circonci-la, pou li provok l’armée Bondié vivant?”—1 Sam. 17:26.
4 Kan David ti affronte Goliath, li ti dire li: “To pé vinn vers moi avek enn l’epée, avek enn lance ek enn javelot. Mais moi, mo pé vinn vers toi avek nom Jéhovah, chef bann l’armée, Bondié l’armée Israël, ki to finn provoké.” (1 Sam. 17:45) David ti compte lor vrai Bondié ek li ti touye sa champion bann Philistin-la zis avek enn roche dan enn fronde. Toute longue so la vie David ti mette so confiance en Jéhovah ek ti ena enn grand respé pou nom Bondié, pa zis dan sa l’occasion-la. Oui, David ti encourage so bann compagnon Israélite pou ‘glorifié-zot dan nom Jéhovah.’—Lire 1 Chroniques 16:8-10.
5. Couma bann dimoune montré ki zot pena respé pou Jéhovah pareil couma Goliath?
5 Eski ou fiere ki Jéhovah ou Bondié? (Jér. 9:24) Couma ou reagir kan bann voisin, bann camarade dan travail ek dan lekol, ou-soit bann famille koz en mal lor Jéhovah ek bouffonne so bann Témoins? Eski ou defann nom Jéhovah kan bann dimoune mank respé pou Li ek eski ou compte lor Li pou aide ou? Li vrai ki ena “enn le temps pou reste trankil,” mais fodé pa nou honté ki nou bann Témoins de Jéhovah ek bann disciple Jésus. (Eccl. 3:1, 7; Marc 8:38) Nou bizin ena tact ek bann bon maniere kan nou koz avek bann dimoune ki pa content ecoute nou message, mais fodé pa ki nou ressemblé bann Israélite ki “ti paniké ek ti bien peur” kan zot ti tann seki Goliath ti pé dire. (1 Sam. 17:11) Au contraire, nou bizin pa hesité pou sanctifié nom Jéhovah. Nou envie aide bann dimoune pou koné ki qualité Bondié Jéhovah été vrai-mem. Pou nou kapav faire sa, nou servi so Parole pou aide bann dimoune trouve l’importance pou vinn proche ar Bondié.—Jacq. 4:8.
6. Ki David ti envie faire kan li ti affronte Goliath, ek ki kitsoz bizin pli important pou nou?
6 Nou aprann enn lot leson bien important kan nou lire recit lor David ek Goliath. Kan David ti arrive kot l’armée ti été, li ti demandé: “Ki pou arrive sa kikenn ki pou touye sa Philistin ki la-bas-la ek ki pou tire deshonneur lor Israël?” Le peuple ti ré-dire li mem reponse ki zot ti dire li avant: “Sa dimoune ki pou touye [Goliath]-la, le roi pou faire li vinn riche avek beaucoup richesse, ek pou donne li so prop tifi.” (1 Sam. 17:25-27) Mais c’est pa enn recompense materiel ki ti plus interesse David. Ti ena enn kitsoz ki ti pli important pou li. David ti envie glorifié vrai Bondié. (Lire 1 Samuel 17:46, 47.) Ki nou kapav dire lor nou? Eski seki pli important pou nou c’est gagne enn grand reputation kan nou faire tou pou gagne beaucoup l’argent ek vinn enn grand dimoune dan sa le monde-la? Pena doute ki nou envie imite David, ki ti chanté: “Ensam avek moi, faire konn grandeur Jéhovah, ek anou glorifié so nom ensam.” (Ps. 34:3) Alors, anou mette nou confiance dan Bondié, ek montré-nou plus interessé pou glorifié so nom plutot ki nou rod gagne enn grand reputation.—Mat. 6:9.
7. Couma nou kapav developpe enn la foi solide kan nou zwenn bann dimoune ki pa content ecoute nou message?
7 David ti bizin ena enn grand confiance en Jéhovah pou li affronte Goliath avek courage. Mem si David ti jeune, li ti ena enn la foi solide. Enn fason ki li ti developpe sa la foi-la c’est kan li ti compte lor Bondié dan so travail en tant ki enn berger. (1 Sam. 17:34-37) Nou aussi nou bizin ena enn la foi solide pou nou kapav contigne perseveré dan nou ministere, surtout kan nou zwenn bann dimoune ki pa content ecoute nou message. Nou kapav developpe sa qualité la foi-la kan nou compte lor Bondié dan nou bann activité toulé-jour. Par exemple, nou kapav commence bann conversation lor la Bible avek bann dimoune ki assize kot nou dan bus. Fodé pa nou hesité pou koz avek bann dimoune ki pé passé lor chemin kan nou dan predication.—Actes 20:20, 21.
DAVID TI ATTANN KI JÉHOVAH AGIR
8, 9. Couma David ti montré ki li ti respecté volonté Jéhovah dan so fason agir avek Saül?
8 Enn lot l’exemple ki montré ki David ti faire confiance Jéhovah, c’est par fason ki li ti considere Saül—premier le roi Israël. Saül ti jaloux David. Trois fois li ti essaye couloute li dan muraille avek enn lance, mais a chaque fois David ti reussi evite lance-la. David ti refuse tire vengeance. Finalement, li ti sauvé, li ti al loin ar Saül. (1 Sam. 18:7-11; 19:10) Apré sa, Saül ti choisir 3,000 zom parmi bann Israélite, ek ti al rod David dan desert. (1 Sam. 24:2) Enn jour, sans ki Saül ti koné, li ti rente dan mem la cave kot David ek so bann zom ti été. David ti kapav saisi sa l’occasion-la pou touye sa le roi ki ti pé menace so la vie-la. Apré tou, c’est Bondié ki ti choisir David pou remplace Saül couma le roi en Israël. (1 Sam. 16:1, 13) Si vrai-mem David ti ecoute so bann zom, le roi Saül ti pou fini mort. Mais David ti dire: “Jamais sa pa pou vinn dan mo l’esprit, devant Jéhovah, pou faire mo seigneur enn kitsoz coumsa, li, ki Jéhovah finn choisir.” (Lire 1 Samuel 24:4-7.) Saül ti toujours le roi ki Jéhovah ti’nn oint. David pa ti’lé tire Saül dan so position le roi, parski Jéhovah pa ti encore faire sa. Au contraire, kan David ti zis coupe enn boute dan manteau Saül, li ti montré ki li pa ti ena l’intention pou touye Saül.—1 Sam. 24:11.
9 Kan dernier fois David ti trouve le roi Saül, li ti montré ki li ti respecté sa le roi ki Jéhovah ti’nn oint-la. Sa lepok-la, David ek Abishaï ti arrive dan enn l’endroit kot Saül ti pé campé ek zot ti trouve li dan enn grand sommeil. Mem si Abishaï ti tire conclusion ki Bondié ti’nn livré sa l’ennemi-la dan la main David, ek ti propose pou couloute Saül dan la terre avek enn lance, David pa ti permette li faire sa. (1 Sam. 26:8-11) David ti contigne rod direction Bondié, a cause sa, li ti bien decidé pou agir en accord avek volonté Jéhovah, mem si Abishaï ti insisté pou touye Saül.
10. Ki situation difficile kitfois kapav arrive nou personnellement, ek ki pou aide nou pou reste ferme?
10 Nou aussi kitfois nou kapav faire face ar enn situation difficile kot nou bann camarade travail mette pression lor nou pou faire seki zot dire, au lieu ki zot soutenir nou pou faire volonté Jéhovah. Pareil couma Abishaï, certain kapav mem encourage nou pou faire kitsoz sans ki nou prend compte volonté Bondié dan enn certain domaine. Mais, pou nou reste ferme, bann pensée Jéhovah dan sa domaine bizin bien clair dan nou l’esprit ek nou bizin bien decidé pou reste attaché ar so fason agir.
11. Pareil couma David, couma nou kapav montré ki volonté Bondié pli important dan nou la vie?
11 David ti prié Jéhovah ek ti dire: “Enseigne moi pou faire to volonté.” (Lire Psaume 143:5, 8, 10.) Au lieu ki li ti compte lor so bann prop l’idée ou-soit faire seki lezot ti pousse li pou faire, David ti bien envie ki Bondié enseigne li. Li ‘ti medite lor tou bann action Jéhovah ek volontairement li ti contigne interesse-li ar travail ki la main Bondié ti faire.’ Nou aussi nou kapav konn volonté Bondié kan nou etudié la Bible en profondeur ek kan nou medite lor bann recit biblik ki koz lor fason agir Jéhovah avek bann dimoune.
DAVID TI BIEN COMPREND BANN PRINCIPE KI TI ENA DAN LA LOI
12, 13. Kifer David ti verse de l’eau ki trois so bann zom ti amenn pou li?
12 Li bon ki nou imite David ki ti bien comprend bann principe ki ti ena dan la Loi ek ki ti vive en accord avek sa bann principe-la. Anou guetté seki ti arrivé kan David ti dire ki li ti envie “boire de l’eau ki sorti dan citerne Bethléhem.” Trois zom David ti riské zot la vie pou rente dan sa la ville ki ti controlé par bann Philistin-la, ek zot ti amenn de l’eau pou David. Mais selman, “David pa ti accepté pou boire de l’eau-la, mais li ti verse li pou Jéhovah.” Kifer? David ti dire: “Jamais sa pou vinn dan mo l’esprit pou faire enn kitsoz coumsa, en seki concerne mo Bondié! Eski mo kapav boire di-sang sa bann zom ki finn riské zot nâme-la? Parski zot finn riské zot nâme pou amenn sa.”—1 Chron. 11:15-19.
13 David ti koné ki dapré la Loi, kan ti verse di-sang, sa ti bizin al pou Jéhovah, pa pou mangé. Li ti aussi comprend kifer ti bizin faire sa. David ti koné ki “nâme enn creature, li dan di-sang.” Mais selman, seki so bann zom ti amené ti de l’eau, pa di-sang. Kifer alors David ti refuse pou boire? Li ti comprend principe ki ti ena dan sa la loi-la. Pou David, sa de l’eau-la ti ena mem valeur ki di-sang sa trois zom-la. Alors, li pa ti kapav accepté pou boire sa de l’eau-la. Li ti plutot verse li lor la terre.—Lév. 17:11; Deut. 12:23, 24.
14. Ki ti aide David pou trouve bann kitsoz pareil couma Jéhovah?
14 La loi Bondié ti bien important pou David dan so la vie toulé-jour. Li ti chanté: “Ah Bondié, mo finn prend plaisir pou faire to volonté, ek to la loi li dan fond mo leker.” (Ps. 40:8) David ti etudié la loi Bondié ek li ti medite en profondeur lor la. Li ti faire confiance dan sagesse ki ti ena dan bann commandement Jéhovah. A cause sa, David pa ti zis suive la Loi mosaïk, mais li ti aussi suive bann principe ki ti ena derriere sa la Loi-la. Kan nou etudié la Bible, li sage ki nou medite lor seki nou lire ek garde sa bien dan nou leker. Sa pou aide nou pou koné couma nou kapav faire Jéhovah plaisir dan enn certain domaine.
15. Dan ki fason Salomon ti nepli montré respé pou la Loi Bondié?
15 Jéhovah ti beni Salomon, garson David. Mais selman plitar, Salomon ti nepli respecté la Loi Bondié. Li pa ti prend compte commandement Jéhovah ki ‘fodé pa enn le roi en Israël ena beaucoup madame.’ (Deut. 17:17) En realité, Salomon ti marié avek beaucoup madame etranger. Kan li ti vinn vié, “so bann madame ti’nn detourne so leker pou faire li suive lezot bondié.” Nou pa koné couma li ti raisonné, mais “Salomon ti commence faire seki mauvais devant lizié Jéhovah, ek li pa ti suive Jéhovah touletan avek tou so leker, couma David, so papa.” (1 Rois 11:1-6) Alors, li vrai-mem important ki nou vive en accord avek bann la loi ek bann principe ki trouve dan Parole Bondié, pa vrai? Par exemple, li bien important ki nou faire sa surtout si nou pé pense pou marié.
16. Ki l’effet principe ki trouve dan 1 Corinthiens 7:39 bizin ena lor bann ki pense pou marié?
16 Si enn dimoune ki pa servi Jéhovah commence interessé ar nou dan enn fason sentimental, eski fason ki nou reagir montré ki nou pareil couma David ou-soit couma Salomon? La Bible demann bann vrai adorateur Bondié pou marié “selman dan le Seigneur.” (1 Cor. 7:39) Si enn chretien decide pou marié, li bizin marié avek enn kikenn ki baptisé ek ki pé servi Jéhovah. Ek si nou comprend bien principe ki ena derriere sa commandement biblik-la, nou pa pou zis refuse marié avek enn dimoune ki pa servi Jéhovah, mais aussi nou pa pou laisse li contigne montré enn l’interet sentimental pou nou.
17. Ki kapav aide nou pou pa tombe dan piege pornographie?
17 Anou guette aussi couma l’exemple David, ki ti touletan rod direction Bondié, kapav aide nou pou resisté kont tentation pou guette pornographie. Lire sa bann verset la Bible-la, reflechi lor bann principe ki ena ladan ek faire zeffort pou comprend ki Jéhovah pensé lor pornographie. (Lire Psaume 119:37; Matthieu 5:28, 29; Colossiens 3:5.) Kan nou medite lor bann principe Jéhovah ki ena enn niveau bien haute, sa aide nou pou pa tombe dan piege pornographie.
ENA TOULETAN MEM FASON PENSÉ KI BONDIÉ
18, 19. (a) Mem si li ti imparfait, ki ti aide David pou contigne gagne faveur Bondié? (b) Ki ou bien decidé pou faire?
18 Malgré ki David ti enn bon l’exemple dan beaucoup fason, li ti faire plusieurs peché grave. (2 Sam. 11:2-4, 14, 15, 22-27; 1 Chron. 21:1, 7) Selman, pendant so la vie, kan David ti faire peché, li ti repenti. Li ti servi Jéhovah “avek l’integrité dan so leker.” (1 Rois 9:4) Kifer nou kapav dire sa? Parski David ti faire zeffort pou agir en accord avek volonté Jéhovah.
19 Mem si nou imparfait, nou kapav contigne gagne faveur Jéhovah. Avek sa l’objectif-la dan nou l’esprit, anou faire zeffort pou etudié Parole Bondié, medite en profondeur lor seki nou aprann, ek pa tardé pou mette zot en pratik. Si nou faire sa, nou pou pareil couma sa psalmiste ki, dan enn la priere, ti demann Jéhovah avek humilité: “Enseigne moi pou faire to volonté.”