Couma Bondié considere bann femme?
“Peché ti commence avek enn femme ek grace a li, nou tou, nou bizin mort.”—LIVRE ECCLÉSIASTIQUE, DEUXIEME SIECLE A.N.L.
“Zot-mem la porte ki amenn vers le mal: zot-mem ki finn casse l’interdiction lor fruit sa pié ki ti defann mangé-la: zot-mem ki premier finn abandonne la loi Bondié . . . Zot-mem ki finn detruire couma enn nanyé ditou [premier] zom ki ti crée dan ressemblance Bondié.”—TERTULLIEN, L’ORNEMENT DES FEMMES, DEUXIEME SIECLE N.L.
SA BANN ancient verset-la pa trouve dan la Bible. Pendant plusieurs siecle, finn servi zot pou justifié discrimination ki ena kont bann femme. Mem zordi, certain fanatik encore servi bann passage religieux pou justifié mauvais fason ki zot traite bann femme. Zot dire ki c’est bann femme ki responsable bann probleme l’humanité. Eski vrai-mem, li ti dan projet Bondié ki bann zom meprise ek maltraite bann femme? Anou guette seki la Bible dire lor la.
Eski bann femme finn maudit par Bondié?
Non. C’est plutot “sa serpent originel-la, ki appel Diable ek Satan,” ki finn “maudit” par Bondié. (Révélation 12:9; Genèse 3:14) Kan Bondié ti dire ki Adam ti pou “domine” Ève, Bondié pa ti pé montré ki Li d’accord ki bann zom domine bann femme. (Genèse 3:16) Li ti pé zis annonce bann consequence bien triste ki sa premier couple-la ti pou gagné a cause peché.
Alors, c’est pa volonté Bondié ki bann femme gagne maltraité zordi, mais c’est consequence direct nature imparfait bann dimoune. Certain pensé ki bann zom bizin domine bann femme pou faire zot payé pou peché originel. La Bible pa d’accord avek sa l’idée-la.—Romains 5:12.
Eski Bondié finn crée bann femme inferieur ar bann zom?
Non. Genèse 1:27 dire: “Bondié ti crée zom dan so ressemblance, dan ressemblance Bondié Li ti crée zom; Li ti crée zot male ek femelle.” Alors depuis commencement-mem, bann dimoune—male ek femelle toulé-deux—ti crée avek capacité pou reflete bann qualité Bondié. Mem si Adam ek Ève ti different lor plan emotionnel ek physik, zot toulé-deux ti gagne mem l’instruction ek ti ena mem droit devant zot Createur.—Genèse 1:28-31.
Avant ki Li ti crée Ève, Bondié ti dire: “Mo pou faire enn l’aide pou li [Adam], enn kikenn ki al bien ar li.” (Genèse 2:18) Eski l’expression “al bien ar” vedir ki bann femme pou inferieur ar bann zom? Non, parski en hébreu, sa l’expression-la vedir aussi “pareil” ou-soit “enn l’aide ki corresponn ar” enn zom. Reflechi lor travail ki enn chirurgien ek enn anesthesiste faire pendant enn l’operation. Eski enn kapav travail sans lot? Li pou difficile! Mem si c’est chirurgien-la ki faire l’operation, eski sa vedir ki li pli important? Nou pa kapav dire sa. Pareil, Bondié inn crée enn zom ek enn femme pou zot cooperé, pa pou zot faire competition entre zot.—Genèse 2:24.
Ki kitsoz montré ki Bondié prend compte bann femme?
Bondié ti fini trouvé en avance seki bann zom imparfait ti pou faire, alors Li ti faire konn so l’intention pou protege bann femme. Kan li koz lor la Loi mosaïk, ki ti etabli dan 16eme siecle a.n.l., Laure Aynard, dire dan so livre ki appel La Bible au féminin: “En general, kan l’alliance la Loi koz lor bann femme, c’est pou defann zot.”
Par exemple, dapré la Loi, ti bizin donne l’honneur ek respé bann papa ek bann mama toulé-deux. (Exode 20:12; 21:15, 17) La Loi ti dire aussi ki bizin montré consideration envers bann femme enceinte. (Exode 21:22) Mem zordi, ena enn grand difference entre protection ki la loi Bondié donne bann femme ek maniere ki pé traite bann femme dan beaucoup l’endroit lor la terre kot bann femme pena okenn droit legal. Mais ena lezot kitsoz ki montré ki Bondié prend compte bann femme.
Enn la Loi ki montré couma Bondié considere bann femme
La Loi ki Jéhovah ti donne nation Israël ti faire le peuple—zom ek femme toulé-deux—gagne bann grand bienfait lor plan physik, moral, ek spirituel. Tant ki zot ti ecouté ek obeir, nation Israël ti pou “pli superieur ki tou bann lezot nation ki ena lor la terre.” (Deutéronome 28:1, 2) Dapré la Loi, ki place bann femme ti ena? Anou guette deux-trois l’exemple.
1. Bann femme ti libre. Bann femme israélite ti ena enn grand liberté, zot pa ti pareil couma bann femme dan lezot nation dan le passé. Mem si enn mari ti chef dan so famille, li ti faire confiance so femme ki ti kapav “pense pou acheté enn karo, ek li ti acheté li” ek “plante enn karo raisin.” Si enn femme ti ena capacité pou fabrik di-fil ek pou faire bann tissu, li ti pou kapav faire so prop business. (Proverbes 31:11, 16-19) Bann femme enba la Loi mosaïk ti consideré couma bann dimoune ki ti ena zot prop droit ek zot ti ena zot l’importance.
Dan l’ancien Israël, bann femme ti aussi libre pou ena bann relation personnel avek Bondié. La Bible mentionne Hanna ki ti prié Bondié pou enn kitsoz personnel ek ti faire enn voeu en secret. (1 Samuel 1:11, 24-28) Enn femme ki ti reste Shounem ti ena l’habitude al rod conseil ar prophete Élisha jour sabbat. (2 Rois 4:22-25) Jéhovah ti servi bann femme couma Débora ek Houlda pou represente Li. Li interessant pou noté ki bann zom important ek bann pretre ti al rod conseil ar sa bann femme-la.—Juges 4:4-8; 2 Rois 22:14-16, 20.
2. Zot ti ena droit pou gagne l’education. Bann femme aussi ti forme partie dan l’alliance la Loi, alors zot ti invité pou ecouté kan ti lire la Loi. Sa ti donne zot l’occasion pou aprann. (Deutéronome 31:12; Nehémia 8:2, 8) Zot ti pou kapav aussi gagne enn formation pou participe dan certain l’aspect ki concerne l’adoration en publik. Par exemple, certain femme kitfois ti participe dan “enn service organisé” dan tabernacle ek ti ena lezot ki ti forme partie dan enn choral ensam avek bann zom.—Exode 38:8; 1 Chroniques 25:5, 6.
Beaucoup femme ti ena l’intelligence ek capacité pou roule enn business ki ti marche bien. (Proverbes 31:24) Sa lepok-la, dan bann lezot nation, zis bann papa tousel ki ti enseigne zot bann garson, alors ki dan nation Israël, bann mama aussi ti participe dan l’education zot bann garson ziska ki zot vinn bann adulte. (Proverbes 31:1) Li clair ki bann femme dan l’ancien nation Israël pa ti bann femme sans l’education.
3. Zot ti gagne l’honneur ek respé. Enn parmi Dix Commandement ti dire dan enn fason bien clair: “Honore to papa ek to mama.” (Exode 20:12) Enn parmi bann proverbe le roi Salomon, ti dire: “Mo garson, ecoute discipline to papa ek pa abandonne la loi to mama.”—Proverbes 1:8.
La Loi ti donne bann regle bien detaillé en rapport avek conduite ki bann dimoune ki pa marié bizin ena entre zot, ek sa ti montré respé envers bann femme. (Lévitique 18:6, 9; Deutéronome 22:25, 26) Enn bon mari ti bizin prend compte bann limite physik ki so madame ena.—Lévitique 18:19.
4. Zot bann droit ti protegé. Dan so Parole, Jéhovah decrire Li-mem couma “enn Papa pou bann orphelin ek enn juge pou bann veuve.” Sa vedir ki Li ti protege bann ki zot droit pa ti protegé par enn papa ou-soit enn mari. (Psaume 68:5; Deutéronome 10:17, 18) Par exemple, kan enn dimoune ti traite dan enn fason ki pa ti juste veuve enn prophete ki ti doit li l’argent, Jéhovah ti faire enn mirak pou ki sa veuve-la survive ek garde so dignité.—2 Rois 4:1-7.
Avant ki bann Israélite ti rente dan la Terre promise, Tselophehad, enn chef famille, ti mort ek li pa ti ena okenn garson. Lerla, so cinq tifi ti demann Moïse “enn part la terre” dan la Terre promise. Jéhovah ti donne zot plus ki seki zot ti demandé. Li ti dire Moïse: “Donne zot enn part la terre en heritage au milieu bann frere zot papa, ek to bizin faire zot gagne l’heritage zot papa.” A partir sa moment-la, bann femme en Israël ti kapav gagne enn heritage ar zot papa ek zot bann zenfant ti kapav herite sa.—Nombres 27:1-8.
Bann dimoune inn mal represente fason ki Bondié considere bann femme
Dapré la Loi mosaïk, bann femme ti ena enn position honorable ek zot bann droit ti respecté. Mais, a partir quatrieme siecle a.n.l., culture grec ti commence influence la religion juif. Sa culture-la ti considere bann femme couma bann dimoune inferieur.—Guette l’encadré “Discrimination kont bann femme dan bann ancien livre.”
Par exemple, Hésiode enn poete grec (huitieme siecle a.n.l.) ti dire ki c’est bann femme ki responsable tou bann probleme l’humanité. Dan so livre Théogonie, li ti koz lor bann femme couma enn race ek enn tribu dangereux, parmi bann zom mortel pou zot grand malheur. Sa l’idée-la ti vinn populaire dan la religion juif dan commencement deuxieme siecle a.n.l. Dan Talmud, enn livre dan deuxieme siecle n.l., ti ena sa l’avertissement-la pou bann zom: “Pa koz beaucoup avek bann femme, parski finalement sa pou faire zot tombe dan l’immoralité.”
Pendant bann siecle, bann zom finn mefié bann femme ek sa finn ena enn grand l’effet lor role bann femme dan societé juif. Dan lepok Jésus, bann femme ki ti al dan temple ti gagne droit al zis dan la Cour des femmes. L’education religieux ti reservé zis pou bann zom, ek bann femme ti separé avek bann zom dan bann synagogue. Livre Talmud mentionne seki enn rabbin ti dire: “N’importe kisannla ki enseigne so tifi la Torah [la Loi], pé enseigne li bann kitsoz grossier.” Bann chef religieux juif ti mal represente fason ki Bondié considere bann femme, ek zot ti enseigne beaucoup zom pou meprise bann femme.
Kan Jésus ti lor la terre, li ti remarké ki sa mauvais fason ki bann dimoune ti considere bann femme-la ti bien enraciné dan bann tradition. (Matthieu 15:6, 9; 26:7-11) Eski sa bann l’enseignement-la ti influence so fason pou traite bann femme? Ki nou kapav aprann ar so comportement ek ar so l’attitude? Eski vrai religion chretien finn amenn enn soulagement pou bann femme? Prochain lartik pou reponn sa bann question-la.