MWAHA WOOHUSERYA 29
NCIPO 87 Mithukumano Sinnanilipiha
Nni Nivahe Hai Ikano?
“Kinamoovaha ikano koovareryaka.”—SAL. 32:8.
IPONTU SA VASULU
Nnahaala woona mukhalelo wa ovaha ikano seiho sinahaala waakhaviherya akina.
1. Taani onaphwanela ovaha ekano? Mutharihe.
MUNIISOONA hai vaavaa munavahaanyu ikano? Akina ennahakalala vaavaa enavahaaya ikano. Nyenya akina ennakhala awoova naari henakhala ootaphuwa ovaha ikano wa akina. Mmukhalelo ori woothene, ninnaceenyeriwa ovaha ikano elukuluku eri yoothene. Ntakhara heeni? Nthowa nawi Yesu aaloca wi oohuserya awe eeparipari yaahaala osuweliwa orweela mu osivela yoowo anooniheryanaaya mukina ni mukhwaawe. (Yoh. 13:35) Mukhalelo mmoha wa wooniherya osivela ori ovaha ikano wa anna ni arokora ahu vaavaa onachuneyaaya weerano. Masu a Muluku elonce wi “onthamwene woosiva” onnaphacuwa naari onnannuwa orweela wa, “ekano yeeparipari.”—Mas. 27:9.
2. Tiheeni atokweene anaphwanelaaya weera, nave ntakhara heeni? (Moone tho ekaaxa “Namiruku a Mithukumano sa Veeri va Esumana.”)
2 Xaxaxa atokweene, enaphwanela okhala ooreheryeya ovaha ikano sootannya murima. Orweela wa Yesu, Yehova ohaathanla alopwana yaala wi ekukhuleke muloko. (1 Pet. 5:2, 3) Mukhalelo mmoha wa weerano yeeyo, ori ovaha ikano inathipeleiya Mpiipiliyani vaavaa enaperekhaaya miyaha saya mmulokoni. Awo tho ennavaha ekano wa epucepuche ti epucepuche vameekhaaya, ophitaanyerya yaale aviihiwe mmulokoni. Atokweene hiihaa ntoko hiyaano, nni niwerye hai ovaha ikano saphaama?
3. (1) Nni nihuserye hai okhala namiruku aphaama? (Yesaya 9:6; moone tho ekaaxa “Mmutakiherye Yesu Vaavaa Munavahaanyu Ikano.”) (2) Tiheeni nnahaalaahu woona mmwaha yoola?
3 Nnanwerya ohuserya sincipale vooloca sa okhala namiruku aphaama nihuseryaka yootakiherya evahiwe ni achu a Mpiipiliyani, xaxaxa Yesu. Nsina nimoha na ncicimiho aakhenleiye ti nawi “Namiruku Ootikhiniha.” (Mwaalakhanye Yesaya 9:6, TNM.) Mmwaha yoola, nnahaala woona tiheeni nnaphwanelaahu weera vaavaa nnavekiwaahu ikano ni vaavaa nnavahaahu ikano nihivekiwe. Nnahaala tho othokororya ochuneya waaya wa ovaha ikano mu elukuluku yoophwanelela ni mukhalelo woophwanelela.
WAKHALA WI NOOVEKIWA WI NIVAHE IKANO
4-5. Vaavaa muchu onanivekeiye ikano, nikoho taani nnaphwanelaahu wiipakela? Mvahe yootakiherya.
4 Vaavaa muchu onanivekeiye ikano, echu taani yoopacerya nnaphwanelaahu weera? Nnanwerya okhala oosiveliwa nave nchuneke okhaviherya mwawaakuveya. Woopaceryani nnaphwanela wiikoha: ‘Apwanne kiri ophwanelela ovaha ekano mmwaha yoola?’ Vakina vaya, mukhalelo waphaama wa okhaviherya ori ohivaha ekano, nyenya omuleela muchu oophwanelela ovahererya ohoolela vooloca sa mwaha yoowo.
5 Muthokororye yootakiherya ela: Mwaanyiherye wi nthamwene anyu okhalano ereca etokweene yeeyo onachuneya oloola wa meetiku. Owo oloca wi oopaka otholathola vooloca sa oloola yoowo onaphwanyeya ntakhara ereca awe, nave anoovekani wi mvahererye moonelo anyu vooloca sa oloola taani waahaala okhala waphaama wa yeene opharihela. Nyuwaano munanwerya okhalano miyoonelo sanyu vooloca sa mwaha owo, nyenya himwaano ophwanelela, tahi mwa meetiku naari tho himwakhenle ovyakiha vooloca sa ereca eyo. Mmukhalelo yoola, mukhalelo waphaama wa omukhaviherya nthamwene anyu ori omukhaviherya omphwanya muchu ori ophwanelela wi amukhaviherye.
6. Ntakhara heeni nnaphwanelaahu oweherya nihaakumve ovaha ikano?
6 Naamwi niisoonaka okhala oophwanelela ovaha ekano vooloca sa mwaha, nnaphwanela weererya owehererya elukuluku vakhaani nihaakumve omwaakhula muchu owo onniveka ekano. Ntakhara heeni? Masiposipo 15:28 oni: “Awookololowa onnuupuwelela ohaakumve waakhula.” Vano hanka wakhala wi nnuupuwela wi noosuwela naakhulo nene? Nlelo nnaphwanela waavyaavya elukuluku wi ntholathole ovekela ni wuupuwelela. Weerano hiihaa, nnanwerya ororomela wi naakhulo nahu nri mwawiiwanana ni mukhalelo yoowo Yehova onooneiye mwaha owo. Moone yootakiherya ya mulipa a miririmu Natani.
7. Tiheeni munahuseryaanyu ni yootakiherya ya mulipa a miririmu Natani?
7 Vaavaa aaloceiye ni mulipa a miririmu Natani, Mwene Tavite aahiloca wi aachuna oteka empa ntakhara Yehova. Natani mwawaakuveya amuleela wi eereno. Nyenya voopacerya, Natani aaphwanela waavya elukuluku wi amukohe Yehova. Ntakhara heeni? Nthowa nawi Yehova haachuna wi Tavite ateke empa. (1 Math. 17:1-4) Ntoko enooniheryaaya yaweereya yeela, vaavaa nnavekiwaahu ekano, ti yamiruku okhala “oohaakuvela oloca”—Tiy. 1:19.
8. Nthowa taani nikina nnahaala oneeriha okhalano ephoole vaavaa nnavahaahu ekano?
8 Muthokororye nthowa nikina nenlo nnooniherya ochuneya waya okhalano ephoole vaavaa nnamvahaahu muchu ekano: Wakhala wi nnavaha ekano yooheseya wa muchu, nnanwerya okhalano nthowa ntokweene wakhala wi ichu hasikhumelenle phaama. Mweeparipari, nookhalano mathowa aphaama a wuupuwela nihaakumve ovaha ekano.
OVAHA EKANO NIHIVEKIWE
9. Ehaakumve ovaha ekano, tiheeni atokweene anaphwanelaaya ororomela? (Akalatiya 6:1)
9 Vakina vaya, onamukhala woochuneya atokweene opaceryiha omvaha ekano munna naari murokora yoowo ‘opacenrye opheruwa.’ (Mwaalakhanye Akalatiya 6:1.) Muchu onanwerya opaka soothanla ikina soololo seiyo ohoolo waya inahaala okumiherya yoocheka etokweene. Yoolakelela ya atokweene ori omukhaviherya muchu otitelela okhala mu ephiro enakeriha wookumini woohimala. (Tiy. 5:19, 20) Wi ekano aya ekhale yaphaama, woopaceryani awo anaphwanela ororomela wi muchu owo mweeparipari oopacerya opheruwa. Yehova onnaneemererya wi oothene ahu nipakeke soolakelela mwawiiwanana ni yawuupuxerya ya murima ahu. (Aro. 14:1-4) Nyenya hanka wakhala wi mweeparipari munna oopheruwa nave atokweene elakelela opaceryiha omvaha ekano?
10-12. Vaavaa enavahaaya ikano ehivekiwe, tiheeni atokweene enaphwanelaaya weera? Mphwanaphwanihe. (Moone tho iruku.)
10 Tahi wookhweya wa atokweene omvaha muchu ekano ehivekiwe. Ntakhara heeni? Murummwa Paulo ooloca wi muchu onanwerya opaka soolakelela ahisuwelaka. Mwawiihiiha, atokweene ehaakumve omvaha muchu ekano, sookhalavo sincipale anaphwanelaaya weera wi yeerihe okhala wookhweya wa muchu owo owiriyana.
11 Ovaha ekano nihivekiwe ori ntoko weererya waala mwiiri va echaya yoovalala. Mulipa olima ahaakumve waala mmiso, owo onnarehererya phaama emaca. Echaya ennakhala yooreheryeya wi mmiso waaliwe. Voocharela, owo onnaala mmiso. Vookuchula, owo onnahela maahi mmiso wi akhaviherye wunnuwa. Mmukhalelo mmohamoha, sookhalavo ichu ikina seiyo atokweene anaphwanelaaya opaka wi yeerihe okhala wookhweya wa munna waakhela ikano. Ntoko yootakiherya, mutokweene onnaweherya elukuluku yoophwanelela nave voocharela onnaloca wa munna wi onnuukhuwa ni yoowo nave wi yookhala echu aahaaleiye osiveliwa oloca ni yoowo. Wakhala wi namiruku ookhalano meecelo aphaama ni oosivela, onamukhala wookhweya wa akina weemererya ekano awe.
12 Variyari va ochekulela, mutokweene onanwerya weeriha okhala wookhweya wa muchu weemererya ikano, amuupuxeryaka wi achu oothene ennapaka soohesa nave wi ilukuluku soothene ennachuna ikano. (Aro. 3:23) Ni masu oomaaleleya nave tho ni ncicimiho ntokweene, mutokweene onnamooniherya mookwakwaleya orweela wa Soorepa mukhalelo owo opherunweiye. Vaavaa munna onasuweleiye wi oopaka yoohesa, mutokweene “onnaala mmiso” amutharihelaka mmasu ookhweya, yeeyo onaphwaneleiye weera wi eererye wookolola mukhalelo awe. Vookuchulani, mutokweene “onnahela maahi” mmiso moorweela wa omuthamalela vancipale munna ni ovekela vamoha ni yoowo.—Tiy. 5:15.
Ovaha ikano nihivekiwe onnachuneya osivela ni mavyakelo (Moone iparakrafu 10-12)
13. Ti mwawiihai atokweene anahaalaaya osuwela waakhanle wi muchu owo onniiwexexa ekano?
13 Ikwaha ikina, tahi wi ilukuluku soothene muchu onniiwexexa ekano mwawookololowa. Tiheeni atokweene anaphwanelaaya weera wi eroromele wi yeeyo enalocaaya enniiwexexiwa? Awo ananwerya ocicimiherya ipontu soochuneya epakaka makoho mwa ncicimiho. (Ekl. 12:11) Maakhulo enanwerya omukhaviherya namiruku osuwela wi muchu owo onniiwexexa ekano yeeyo aakhenleiye.
OVAHA IKANO MU ELUKULUKU YOOPHWANELELA NI MUKHALELO WOOPHWANELELA
14. Apwanne ninnaphwanela ovaha ikano nri oonyeenyeya? Mutharihe.
14 Oothene ahu na achu oohiphaameya, wa nthowa na yeeyo ninnapaka naari ninnaloca ichu seiho inaahiciha akina. (Ako. 3:13) Piipiliya onnaloca wi ikwaha ikina muchu onanwerya oloca naari opaka echu yeeyo enahaala oneeriha okhala oonyeenyeya. (Aef. 4:26) Nyenya hannaphwanela ovaha ikano nri oonyeenyeya. Ntakhara heeni? Nthowa nawi “onanariwa wa muchu honaruuha wookololowa wa Muluku.” (Tiy. 1:20) Wakhala wi nivanhe ikano nri oonyeenyeya, ti yawooneya wi nnanwerya otepiha mwaha. Eyo henataphulela wi hannaphwanela oloca muupuwelo ni miyoonelo sahu wa yoole oninyeenyeihale. Nyenya nnaphwanela oweherya ophiyerya nikhale oomaaleleya nihaakumve oloca echu vyakala wa muchu yoowo. Moone yootakiherya yaphaama evahiwe ni namiruku oororomeleya a Yupu, Elihu.
15. Tiheeni nnahuseryaahu ni yootakiherya ya Elihu? (Moone tho eruku.)
15 Elihu aahiviriha mahiku anwiriyanaka Yupu iisaakihaka wa sawootha sa asinthamwene awe oohiroromeleya. Elihu aahikhalano niphwanya wa Yupu. Vaavaa Yupu eerenryeiye wiisooneiha wi aari awookololowa, owo aahiloca ichu vooloca sa Yehova seiho sahaari seeparipari. Eyo yaahimweeriha Elihu okhala oonyeenyeya. Naamwiihiiha, Elihu aahiweherya elukuluku awe nave aahiloca mmukhalelo waphaama ni ncicimiho ntokweene vaavaa aamvaheiye ekano Yupu. (Yupu 32:2; 33:1-7) Yootakiherya ya Elihu ennanihusiha eparipari yoochuneya: ti waphaama ovaha ekano mu elukuluku yoophwanelela ni mukhalelo woophwanelela—ni ncicimiho vamoha ni osivela.—Ekl. 3:1, 7.
Naamwi woopaceryani aari oonyeenyeya, Elihu aahivaha ekano mooreera murima ni ncicimiho ntokweene (Moone eparakrafu 15)
MUTITELELE OVAHA NI WEEMERERYA IKANO
16. Nihusiheryo taani muhusenryaanyu mu Salmu 32:8?
16 Yoorepa ya mwaha yoola elonce wi ‘Yehova onamunivaha ikano anivareryaka.’ (Mwaalakhanye Salmu 32:8.) Eyo enooniherya wi owo onnanivaha nikhaviheryo mwawuuluulela. Owo tahi pahiru wi onanivaha ikanoru, nyenya tho onnanikhaviherya opharihela muteko seiho. Eyo yootakiherya yaphaama wa hiyaano! Vaavaa nnachunaahu ovaha ikano wa achu akina, nnanwerya tho otitelela waaceenyerya ni waakhaviherya opaka soolakelela mwa miruku.
17. Vaavaa atokweene anavahaaya ikano sooluluwanya inathipeleya Mpiipiliyani, tiheeni awo anooniheryaaya? Mutharihe. (Yesaya 32:1, 2)
17 Mwa hiihaano, ninnaphwanela ovaha ni waakhela ikano saphaama opwaha khalai. (2 Tim. 3:1) Atokweene yaawo anavaha ikano sooluluwanya inathipeleya Mpiipiliyani ari “ntoko maahi awuupa mu elapo yawuuma.” (Mwaalakhanye Yesaya 32:1, 2, TNM.) Asinthamwene yaawo anasuwela yeeyo nnachunaahu wiiwa, nyenya enanleela yeeyo nnachunaahu wiiwa, ennanivaha yamahala yoochuneyaxa ntoko “yawiima ya ooru mu eparatho ya eparata.” (Mas. 25:11) Oothene ahu ntitelele winnuwiha miruku seiho nnachunaahu wi nivahe ni waakhela ikano.
NCIPO 109 Osivela Onarweela Vathi va Murima