MWAHA WOOHUSERYA 7
‘Mwiiwe Masu a Alipa a Miruku’
“Owiriyane, wiiwe masu a alipa a miruku.”—MASI. 22:17.
NCIPO 123 Ninnamwiiwelela Yehova ni Marehereryo Awe
YEEYO NNAHAALAAHU OHUSERYAa
1. Mmikhalelo taani nneeraahu nivahiwe ekano, nave ntakhara heeni oothene ahu ninnachuna ovahiwa ekano?
ILUKULUKU soothene oothene ahu ninnachuna ovahiwa ekano. Ikwaha ikina, hiyaano nnaphwanela omveka muchu yoowo nnamuroromelaahu wi anivahe ekano. Mmikhalelo mikina, munna yoowo onuukhuwa vooloca sa hiyaano onanwerya onleela wi “noophwanyiwano yoocheka,” eyo tiwi, noheera echu yeeyo eri yoohiphwanelela. (Gal. 6:1) Naari akhweya muchu mukina onanwerya onivaha ekano nimanle opaka yoocheka etokweene. Moohiphwacha ntakhara heeni nivahiwaahu ekano, nnaphwanela owiriyana. Weerano yeela ti yaphaama wa hiyo nave enanwerya ovuluxa okumi ahu!—Masi. 6:23.
2. Mwawiiwanana ni Masiposipo 12:15, ntakhara heeni ninnaphwanela owiriyana ekano?
2 Yoorepa ahu ya mwaha ennanceenyerya ‘wiiwa masu a alipa a miruku.’ (Masi. 22:17) Haavo muchu onasuwela soothene; ilukuluku soothene onnakhalavo muchu yoowo orino masuwelelo naari mavyakelo onipwaha hiyaano. (Mwaalakhanye Masiposipo 12:15.) Mwawiihiiha owiriyana ekano yawooniherya yawi na achu awiiyeviha. Nave tho ennooniherya wi ninnasuwela okotakota wahu, ni wi ninnachuna nikhaviheryo wi naakhwaniherye soolakelela sahu. Yehova aahimveerela Mwene a miruku Solomoni orepa: “Wàveka atxhu miruku, miteko sà inamulapeya.”—Masi. 15:22, BNM.
Wa mikhalelo seiha miili sa ekano, tuuvi wa nyuwaano onakhala woovila weemererya? (Moone iparakrafo 3-4)
3. Mmikhalelo taani nneeraahu niwerye waakhela ekano?
3 Hiyaano nnanwerya waakhela ekano yoohiluluwanya naari yooluluwanya. Ekano yoohiluluwanya tiheeni? Hiyaano nnanwerya waalakhanya echu Mpiipiliyani naari mu soolaleeryiwa sahu yeeyo enahaala oneeriha wuupuwelela mukhalelo nneeraahu ichu ni onceenyerya otoroka muupuwelo ni saweera sahu. (Ahe. 4:12) Ela ekano yoohiluluwanya. Hanka ekano yooluluwanya tiheeni? Mutokweene naari munna awiichwelavo onanwerya onleela echu yeeyo nnaphwanelaahu otoroka. Ela ekano yooluluwanya. Wakhala wi muchu yoowo onanisivela oonivaha ekano enarweela Mpiipiliyani, nnaphwanela wooniherya othamalela wahu moorweela wa owiriyana ni weererya opharihela yeeyo.
4. Mwawiiwanana ni Eklesiyaste 7:9, tiheeni nihinaphwanelaahu weera vaava nnavahiwaahu ekano?
4 Onanwerya okhala woovila wa hiyo owiriyana ni opharihela ekano yooluluwanya. Nnanwerya okhala oonyeenyeya. Ntakhara heeni? Naamwi neemereryaka wi na achu oohiphaameya, onanwerya okhala woovila wa hiyaano weemererya ekano wakhala wi muchu owo oonileela mooluluwanya yoohesa nipankaahu. (Mwaalakhanye Eklesiyaste 7:9.) Hiyaano nnanwerya wiikuphelela. Nnanwerya okhwa minikwa vooloca sa soolakelela sa muchu yoowo onivanhe ekano naari okhala oosarasareya ni mukhalelo owo onivanheiye ekano eyo. Ophiyerya tho wi nnanwerya omphwanyerya mathowa muchu yoowo onivanhe ekano, nlocaka: ‘Owo haaphwanela okivaha ekano! Owo tho onnapaka soohesa!’ Nave wakhala wi hanisiveliweno ekano eyo, nnanwerya ohipharihela muteko naari omveka muchu mukina ekano nuupuwelaka wi owo onahaala onleela yeeyo nnachunaahu wiiwa.
5. Tiheeni nnahaalaahu othokororya mmwaha yoola?
5 Mmwaha yoola, nnahaala othokororya sootakiherya sa Mpiipiliyani sa yaawo yaakhonce ekano ni yaawo yeemerenrye. Nnahaala tho othokororya yeeyo enahaala onikhaviherya weemererya ekano ni ophuravo orweela wa yeeyo.
YAAWO YAAKHONCE EKANO
6. Tiheeni nnahuseryaahu orweela wa mukhalelo Mwene Rehopowamu aakhulenleiye ekano yeeyo aavahiweiye?
6 Muthokororye yootakiherya ya Rehopowamu. Vaavaa owo aareiye mwene a Isarayeli, achu awe yaamveka wi avukule ekoi yeeyo atiithi awe, Solomoni, yaawoonihaaya. Owo aapaka echu yaphaama. Owo aahaaveka miruku asitokweene a mu Isarayeli vooloca sa mukhalelo aahaaleiye owaakhula achu. Asitokweene yaahimvaha ekano yawi wakhala wi owo oheerano yeeyo achu awo yaavenkaaya, awo yaahaala omurumeelaka. (1 Mam. 12:3-7) Akhweya Rehopowamu haasiveliwe ni ekano yeela, mwawiihiiha owo aaya waakoha miruku amiravo yaawo unnunweiyeno vamoha. Mwawooneya alopwana yaala yaarino iyaakha variyari va 40 moolikana ni yoowo, mwawiihiiha awo yaarino masuwelelo mamohamoha. (2 Math. 12:13) Nyenya mu ekwaha ela, awo yaamvaha Rehopowamu ekano yoohiphwanelela. Awo yaaloca wi aaphwanela waacererya ekoi wa achu. (1 Mam. 12:8-11) Rehopowamu aavahiwa miyoonelo miili soohiyana. Mwawiihiiha owo aaphwanela ovekela wa Yehova amvekaka wi amukhaviherye osuwela ekano taani owo aaphwaneleiye ochariha. Ohiya yeeyo, owo aalakelela ochariha ekano yeeyo uupuweleiye wi ti yaphaama nave aapaka yeeyo asinthamwene awe yaamuleenlaaya. Sookhumelela sene saari soowaawa wa Rehopowamu vamoha ni achu a Isarayeli. Wa hiyaano, ekano yeeyo nnaakhelaahu ennanwerya ohikhala yeeyo naachunaahu. Naamwi hiihaa, wakhala wi ekano eyo enathipeleya Mmasu a Muluku, nnaphwanela weemererya.
7. Yootakiherya ya Mwene Usiya enanihusiha heeni?
7 Mwene Usiya aakhooca ekano. Owo aavolowa mu empa ya Muluku mu nipuro nenlo pahiru yeemereryiwa alipa a mukucho ovolowamo, nave aaheererya ovaha mukucho. Alipa a mukucho a Yehova yaahi wa yoowo: “Tahi muteko aa, Usiya, ohela mukucho wa Apwiya! Ti muteko othanleliwe alipa a mukucho.” Ti mwawiihai Usiya aakhulenleiye? Waakhanle wi mwawiiyeviha owo aaheemererya ekano nave avinyamo mu empa ya Muluku mwawaakuveya, Yehova aahaala omukhurumuwela. Ohiya yeeyo, “Usiya aananariwa.” Ntakhara heeni owo aakhooca ekano? Akhweya owo uupuwela wi woona wi aari mwene, aanwerya opaka echu eri yoothene yeeyo aachuneiye. Nyenya Yehova hoonne mmukhalelo yoowo. Ntoko yookhumelela ya wiikusererya wawe, Usiya aalakiwa ni ilepa nave aatitelela okhala “a ilepa ophiyerya okhwa wawe.” (2 Math. 26:16-21) Yootakiherya ya Usiya ennanihusiha wi, moohipwacha wi hiyaano naani, wakhala wi ninnakhooca ekano ya Mpiipiliyani, nnahaala oyeleela weemereryiwa ni Yehova.
YAAWO YEEMERENRYE EKANO
8. Ti mwawiihai Yupu aakhulenleiye ekano?
8 Moohiyana ni sootakiherya soolopola seiho nthokoronryaahu, Piipiliya onnaloca sootakiherya saphaama sa yaale yaareelihiwe nthowa na weemererya ekano. Muthokororye yootakiherya ya Yupu. Naamwi aamusivela Muluku nave aachuna omuhakalaliha yoowo, owo haari oophaameya. Vaavaa owo aareiyeno makacamiho matokweene, aaloca miyoonelo sooheseya. Ntoko yookhumelela, owo aavahiwa ekano yooluluwanya, orweela wa Elihu ni Yehova. Ti mwawiihai Yupu aakhulenleiye? Mwawiiyeviha owo aaheemererya ekano. Owo aaloca: “Kilontxe itxhu kahupuwelelaka, . . . kuliwaka muru wa nthowa na itxhu kolotxenlakani, kotxharuwa kiyevihaka vantxhupini ni vatxùrwani.” Yehova aahimureeliha Yupu nthowa nawi aari awiiyeviha.—Yobi 42:3-6, 12-17, BNM.
9. Ti mwawiihai Mose aakhulenleiye vaava aavahiweiye ekano, nave ntakhara heeni owo yootakiherya yaphaama?
9 Mose yootakiherya yaphaama ya muchu yoowo eemerenrye olaka amanle opaka yoohesa etokweene. Ekwaha emoha owo aanyeenyeya nave haamuciciminhe Yehova. Nthowa na yeela, Mose aayeleela ekari ya ovolowa mu Elapo ya Nlakano. (Nam. 20:1-13) Vaavaa Mose aamvenkeiye Yehova wi atoroke yoolakelela yeela, Yehova aahi wa yoowo: “Ohuuluule tho oloca mwaha yoowo.” (Malam. 3:23-27) Mose haanyeenyen’ye. Ohiya yeeyo, owo aaheemererya yoolakelela ya Yehova, nave Yehova aatitelela ompharihela wi aahoolele Aisarayeli. (Malam. 4:1) Ooweeli Yupu ni Mose yaaheemererya ekano, nave awo sootakiherya saphaama wa hiyo wi ncharihe. Yupu aatoroka moonelo awe; nave owo haawiikuphelenle. Mose aahooniherya wi aaheemererya ekano ya Yehova moorweela wa otitelela okhala oororomeleya naamwi aayeleenle ekari yeeyo yaari yoochuneyaxa wa yene.
10. (1) Tiheeni Masiposipo 4:10-13 onanihusiheiye vooloca sa miphurelo nnaakhelaahu vaavaa nneemereryaahu ekano? (2) Moonelo taani waphaama akina yoonihenryaaya vaavaa yaavahiwaaya ekano?
10 Hiyaano ninnaphura vaavaa nnacharihaahu yootakiherya etikitheryiwe ni achu oororomeleya ntoko Yupu ni Mose. (Mwaalakhanye Masiposipo 4:10-13.) Ancipale a anna ni arokora ahu anneerano yeela. Moone yeeyo munna awiichaniwa Emmanuel, yoowo onakhala o Konku, olonceiye vooloca sa olopola yoowo aavahiweiye: “Anna awiichwelavo omunepani a mmuloko aka yaahoona wi onthamwene aka ni Yehova waari va yawoopiha nave yaaheererya okikhaviherya. Kaahipharihela ekano aya, nave eyo yaakikhaviherya osepa makacamiho mancipale.”b Piyoneera onakhala o Kanata awiichaniwa Megan ooloca sa oovahiwa ekano: “Ovahiwa ekano ilukuluku soothene tahi yeeyo kinachunaaka owiriyana, nyenya echu yeeyo kinaphwanelaaka owiriyana.” Nave munna onakhala o Krowatiya awiichaniwa Marko ooloca: “Kaayeleela murici, nyenya kaawuupuwelaka sa muculi, kinnoona wi ekano yeeyo kaakhenlaaka yaakikhaviherya olipiha onthamwene aka ni Yehova wanaawiili.”
11. Tiheeni Munna Karl Klein olonceiye vooloca sa weemererya ekano?
11 Yootakiherya ekina ya muchu yoowo aaphunre orweela wa weemererya ekano ti ya Munna Karl Klein, yoowo aarumeela ntoko mmoha a Nikhuuru Noolamulela. Mu yaweereya awe ya okumi, Munna Klein onnathariha elukuluku yeeyo aavahiweiye ekano yakuru ni Munna Joseph F. Rutherford, yoowo aari nthamwene awe a vanikuthani. Munna Klein onneemererya wi woopaceryani owo haakhulenle phaama ekano yeele. Owo ooloca: “Voocharela [Munna Rutherford] aakoona, nave atheyaka aahi, ‘Mooni Karl!’ Nyenya woona wi nlelo kaari oosarasareya, kaahaakhula moohiphwanelela. Owo aaloca: ‘Karl okhaleno ephoole! Satana onachuna woophara!’ Kiikuphelelaka kaahi, ‘Oh, miyaano nkinyeenyen’ye ni nyuwaano munna.’ Nyenya owo aasuwela wi kaari oosarasareya, mwawiihiiha aahuuluula olopola wawe, ‘Kohiiwexexa. Nyenya okhaleno ephoole. Satana onachuna woophara.’ Chiryene owo aaloca eparipari! Vaavaa nnatitelelaahu onyeenyeya ni munna, xaxaxa wa echu yeeyo owo oreiyeno ophwanelela wi aloce . . . , onakhala wookhweya wa Satana oniheya mmuraakho awe.”c (Éfe. 4:25-27) Munna Klein aaheemererya ekano ya Munna Rutherford, nave awo yaatitelela okhala asinthamwene a vanikuthani.
TIHEENI ENAHAALA ONIKHAVIHERYA WEEMERERYA EKANO?
12. Ti mwawiihai wiiyeviha onanikhaviheryaaya weemererya ekano? (Salumu 141:5)
12 Tiheeni enahaala onikhaviherya weemererya ekano? Nnaphwanela okhala awiiyeviha ni wuupuwela wi na achu oohiphaameya nave ikwaha ikina nnanwerya opaka ichu moololo. Ntoko nthokoronryaahu woopaceryani, Yupu aakhalano miyoonelo soohiphwanelela. Nyenya voocharela owo aatoroka muupuwelo awe, nave Yehova aahimureeliha nthowa na yeela. Ntakhara heeni? Nthowa nawi Yupu aari awiiyeviha. Owo aahooniherya wi aari awiiyeviha moorweela wa weemererya ekano yeeyo Elihu aamvanheiye, naamwi Elihu aari mmiravo ompwaha yene. (Yobi 32:6, 7) Wiiyeviha tho onahaala onikhaviherya opharihela ekano naamwi noonaka wi eyo henaphariheleya wa hiyo naari muchu yoowo onivanhe mmiravo onipwaha hiyaano. Mutokweene mmoha o Kanata ooloca: “Ti woovila wa hiyo oya vahoolo wakhala wi haavo onanivaha ekano.” Oothene ahu ninnachuna wunnuwiha sawiima sa munepa ni okhala alaleeryi ni ahusiha oophwanelela a michaka saphaama.—Mwaalakhanye Salumu 141:5.
13. Nnaphwanela woonaka hai ekano nnavahiwaahu?
13 Mooneke ekano ntoko yawooniherya ya osivela wa Muluku. Yehova onachuna yeeyo eri yaphaama wa hiyaano. (Masi. 4:20-22) Vaavaa owo onanlakeiye moorweela wa Masu awe, yoolaleeryiwa enathipeleya Mpiipiliyani, naari Mukristu mukhwiihu awiichwelavo, owo onooniherya osivela wawe wa hiyaano. Ahebri 12:9, 10 oni: “Muluku onanlaka wi niphurelevo echu.”
14. Nnaphwanela otikitheryeya wa eheeni vaavaa nnavahiwaahu ekano?
14 Mutikitheryeye wa ekano, ohiya mmukhalelo eyo evahiwaaya. Ilukuluku ikina, nnanwerya woona wi ekano yeeyo nivahiwaahu hevahiwe mmukhalelo woophwanelela. Mweeparipari, muchu yoowo onavaha ekano onaphwanela weeriha wi wakhala wooweryeya ekhale yookhweya weemererya.d (Gal. 6:1) Nyenya wakhala wi ti hiyaano nivahiwe ekano, nnaphwanela otikitheryeya wa muchaka—naamwi noonaka wi muchu yoowo onivanhe ekano aaphwanela weerano eyo mmukhalelo woophwanelela. Nnaphwanela wiikoha: ‘Naamwi kihisiveliwe ni mukhalelo kivahiwaaka ekano, apwanne yookhalavo echu kinaphwanelaaka ohuseryavo? Apwanne kaanwerya ohipwacha soohesa sa muchu yoowo okivanhe ekano nave kihuseryevo orweela wa ekano awe?’ Yaamukhala ya miruku wa hiyaano waavya mukhalelo wa ophuravo orweela wa ekano vyakala nnaakhelaahu.—Masi. 15:31.
MVEKE EKANO NAVE MUNAHAALA OPHURAVO ORWEELA WA YEEYO
15. Ntakhara heeni ninnaphwanela oveka ekano?
15 Piipiliya onnanceenyerya oveka ekano. Masiposipo 13:10, BNM, oni: “Miruku ti sa yole onahuserya ikano.” Chiryene eyo eparipari! Achu yaale anaveka ekano wiiliwiili annaya vahoolo omunepani mwawaakuveya ohiyana ni yaale ahinaveka ekano naari anaweherya wi muchu mukina aavahe ekano. Mwawiihiiha, hannaphwanela oweherya wi nivahiwe ekano.
Ntakhara heeni murokora yoowo ori muciye onnamveka ekano murokora awiichwelavo omunepani? (Moone eparakrafo 16)
16. Mmikhalelo taani nnaphwanelaahu oveka ekano?
16 Mmikhalelo taani nnaphwanelaahu oveka ekano wa akhwiihu a munroromeloni? Muthokororye mikina sa seiho. (1) Murokora mmoha onnamveka mulaleeryi a mavyakelo wi ekhale vamoha va yoohuserya awe nave voocharela onnamukoha mukhalelo oneereiye akhale muhusiha aphaama. (2) Murokora mmoha yoowo ori muciye onnachuna othuma soowara ikina, mwawiihiiha owo onnamukoha murokora yoowo ori awiichwelavo omunepani vooloca sa soowara seiho onachuneiye. (3) Munna mmoha onnathanliwa wi aperekhe mwaha awe woopacerya wa vanlakani. Owo onnamveka munna yoowo ori namaloca amavyakelo wi awiriyane moopwacha mwaha awe nave voocharela amuleele mukhalelo owo onaphwaneleiye orehererya mavyakelo awe. Ophiyerya tho munna yoowo onaloca miyaha mu iyaakha sincipale onanwerya oveka ekano wa anna yaawo arino mavyakelo nave voocharela apharihele ekano yeeyo anahaalaaya omvaha.
17. Nni niwerye hai ophura orweela wa ekano?
17 Mu isumana naari miyeeri inarwa, oothene ahu nnahaala ovahiwa ekano, moohipwacha yakhala wi ti yooluluwanya naari ti yoohiluluwanya. Wakhala wi eyo yoheereya, muupuwelele ichu seiho nihusenryaahu mmwaha yoola. Mukhale awiiyeviha. Mutikitheryeye wa yeeyo munahuseryaanyuvo, ohiya mmukhalelo evahiwaaya ekano. Nave mpharihele ekano yeeyo mvahiwaanyu. Haavo a hiyo oyariwe ari amiruku. Mwawiihiiha wakhala wi ‘ninnawiriyana olopoliwa, ni weemererya olakiwa,’ Masu a Muluku annaroromeliha wi nnahaala ‘okhala a miruku.’—Masi. 19:20.
NCIPO 124 Nikhale Oororomeleya
a Achu a Yehova annasuwela wi ti woochuneya owiriyana ekano sinarweela Mpiipiliyani ni opharihela seiho. Nyenya tahi wookhweya ilukuluku ikina weemererya ekano. Ntakhara heeni ela enneereya? Nave tiheeni enahaala onikhaviherya ophuravo orweela wa ekano seiho nnaakhelaahu?
b Masina makina aatorokiwa.
c Mmoone Despertai! a 22 a Setembro a 1987, ipaax. 16-22, (a Ekunya).
d Mmwaha onacharela, nnahaala othokororya ti mwawiihai yaale anavaha ekano aneeraaya yeereno mmukhalelo woonthamwene.